Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Bajlová
Legislation area – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/80/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203284
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5625203284.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
5C/80/2025
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M., v právnej veci v právnej veci
žalobcov: 1./ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 2./ E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. G. XXX/XX, D., obaja právne zastúpení: Mgr. Juraj Frič, advokát advokátskej kancelárie so sídlom
Podhora 49, Ružomberok, IČO: 42 053 668, proti žalovanej: H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K.
XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: L. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K. XXX, D., o určenie
neexistencie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t a k t o
r o z h o d o l :
5C/80/2025
I. Určuje sa, že žalovaná nie je vlastníčkou parcely registra „C“, ktorá je Okresným úradom
Ružomberok, katastrálny odbor evidovaná na katastrálnej mape a zapísaná na liste vlastníctva č. XXX
pre okres Ružomberok, obec J. K. a k. ú. J. K., pod parcelným číslom 547/2 ako zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 217 m2.
II. Žalobcom 1./, 2./ sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
5C/80/2025
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 26. 09. 2025 sa žalobcovia 1./, 2./ určenia, že
žalovaná nie je vlastníčkou parcely uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnili tým,
že strany sporu sú ku dňu podania žaloby evidované ako duplicitní vlastníci vyššie uvedenej parcely.
Žalobcovia uzavreli dňa 06. 08. 2012 s L. M. I. ako predávajúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bol (okrem iného) aj prevod vlastníckeho práva k predmetnej parcele. Návrh na vklad bol podaný dňa
09. 08. 2012, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený vtedajšou Správou katastra Ružomberok
pod č. V 1816/2012 dňa 05. 09. 2012. Každý zo žalobcov sa stal podielovým spoluvlastníkom parcely v
rozsahu 1/2. Kvôli chybe v postupe bývalej Správy katastra Ružomberok však nebol čiastočne vykonaný
zápis predmetnej kúpnej zmluvy do súboru popisných informácií katastra nehnuteľností, z ktorého
dôvodu nebola vykonaná zmena v osobách nových vlastníkov na liste vlastníctva k predmetnej parcele.
Predávajúca následne uzavrela v roku 2017 kúpnu zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom Liptovská
Osada, ktorej predmetom bol (okrem iného) aj prevod vlastníckeho práva k parcele C KN č. 547/2,
pričom jej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24. 07. 2017 pod č.
V 1853/2017. Na základe toho bolo Poľnohospodárske družstvo Liptovská Osada zapísané do súboru
popisných informácií katastra nehnuteľností (na list vlastníctva) ako vlastník parcely C KN č. 547/2. V
roku 2025 žalovaná uzavrela zámennú zmluvu s Poľnohospodárskym
družstvom Liptovská Osada, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 14. 04. 2025 podč. V 654/2025 a jej predmetom bol (okrem iného) aj prevod vlastníckeho práva k predmetnej parcele.
Na základe toho bola žalovaná zapísaná do súboru popisných informácií katastra nehnuteľností (na
list vlastníctva) ako jej vlastníčka. Keď sa o tejto skutočnosti žalobcovia dozvedeli, podali na Okresný
úrad Ružomberok, katastrálny odbor žiadosť o prešetrenie a opravu zápisu Kúpnej zmluvy V 1816/2012,
pričom tento začal dňa 22. 04. 2025 katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Zistil,
že z dôvodu pochybenia bývalej Správy katastra Ružomberok pri zápise kúpnej zmluvy, ktorú žalobcovia
uzavreli dňa 06. 08. 2012 s L. M. I., do súboru popisných informácií katastra nehnuteľností, nedošlo
k prepisu vlastníckeho práva k parcele C-KN č. 547/2 v prospech žalobcov. Na základe toho
Listom zo dňa 06. 05. 2025 oznámil stranám sporu, že vykoná opravu v katastrálnom operáte, pričom
do časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby listu vlastníctva č. XXX, k. ú. J. K. zapíše ako vlastníkov
žalobcov a žalovaná zostane naďalej evidovaná ako duplicitná vlastníčka. Následne
došlo na základe rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor č. X 25/2025 zo dňa
30. 05. 2025 k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva strán sporu k predmetnej parcele a
súčasne bola vyznačená poznámka „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti parcele
CKN č. 547/2 bola spochybnená – duplicitné vlastníctvo.“ Listom zo dňa 19. 08.
2025, ktorý bol žalovanej doručený dňa 22. 08. 2025, žalobcovia túto vyzvali na začatie rokovania o
uzavretí dohody o uznaní ich vlastníckeho práva. Žalobcom bol dňa 22. 09. 2025 doručený
list žalovanej, v ktorom táto uviedla, že si nie je vedomá žiadneho pochybenia ani úmyslu spraviť zlý
skutok a žalobcov požiadala, aby o nápravu požiadali tých, ktorí podľa nej daný stav zapríčinili – L. M.
I., resp. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor. Z obsahu listu žalovanej teda nepriamo vyplýva,
že táto vlastnícke právo žalobcov neuznáva. Títo preto nemajú inú možnosť, ako sa domáhať ochrany
ich vlastníckeho práva súdnou cestou. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností, pričom právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia príslušného
okresného úradu (vtedy správy katastra) o jeho povolení, ktoré nadobúda právoplatnosť dňom vydania
takéhoto rozhodnutia. Rozhodnutie bývalej Správy katastra Ružomberok č. V 1816/2012 zo dňa 05. 09.
2012 o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 09. 2012, z čoho vyplýva, že žalobcom ako
kupujúcim týmto dňom vzniklo vlastnícke právo k parcele C KN č. 547/2 a L. M. I. ako predávajúcej týmto
dňom vlastnícke právo k parcele C KN č. 547/2 zaniklo. V čase, keď L. M. I. uzavierala kúpnu zmluvu
s Poľnohospodárskym družstvom Liptovská Osada, preto táto už nebola vlastníčkou spornej parcely. Z
tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva z jej osoby na Poľnohospodárske
družstvo Liptovská Osada a toto sa nestalo vlastníkom parcely C-KN č. 547/2. S poukazom na právnu
zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium
transferre potest quam ipse habet), nemôže predsa platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
inú osobu ten, kto je vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností na základe absolútne
neplatného právneho úkonu. Právny úkon urobený v rozpore so zásadou, že nikto nesmie previesť
na iného viac práv než sám má, je totiž v zmysle dikcie § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so
zákonom absolútne neplatný. To znamená, že aj keď L. M. I. bola vedená v katastri nehnuteľností
ako vlastník spornej parcely, túto nemohla previesť na Poľnohospodárske družstvo Liptovská Osada
z dôvodu absencie vlastníckeho práva, ktoré previedla na žalobcov už v roku 2012. A hoci žalovaná
uzavrela v tomto roku zámennú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom Liptovská Osada, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 14. 04. 2025 pod č. V 654/2025 a jej predmetom bol (okrem
iného) prevod vlastníckeho práva k parcele C-KN č. 547/2, z vyššie uvedených dôvodov nemohlo
dôjsť ani k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z Poľnohospodárskeho družstva
Liptovská Osada na žalovanú. Teda napriek tomu, že Poľnohospodárske družstvo Liptovská Osada bolo
vedené v katastri nehnuteľností ako vlastník parcely C-KN č. 547/2, túto nemohlo previesť na žalovanú
z dôvodu absencie vlastníckeho práva. Vlastníkmi parcely C-KN č. 547/2 sú žalobcovia, a nie žalovaná.
Nakoľko predmetom tohto súdneho sporu je odstránenie spornosti vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
evidovanej v katastri nehnuteľností, podanie určovacej žaloby je plne opodstatnené. Žalobcovia môžu
vzhľadom na postoj žalovanej dosiahnuť odstránenie duplicitného zápisu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností iba na základe rozsudku súdu, ktorým bude určené, že žalovaná nie je vlastníčkou
dotknutej nehnuteľnosti. Až na základe takéhoto rozsudku vykoná katastrálny odbor Okresného úradu
Ružomberok výmaz vlastníckeho práva žalovanej záznamom. Tým je daný i naliehavý právny záujem
žalobcov na určení v zmysle § 137 písm. c) CSP, že žalovaná nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
2. Vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 33 spisu) žalovaná uviedla, že žalobu v celom rozsahu neuznáva
z dôvodu, že s Poľnohospodárskym družstvom Liptovská Osada uzavrela zámennú zmluvu, ktorej
predmetom bola aj sporná parcela, v dobrej viere s tým, že všetko prebieha podľa platného práva
a v súlade so skutočným stavom. Protiprávny stav, ktorý je podľa žaloby potrebné napraviť nevyvolalaona, ale L. M. I., ktorá dvakrát po sebe predala tú istú parcelu, navyše nie jej, ale poľnohospodárskemu
družstvu. K súčasnému stavu prispel aj Okresný úrad Ružomberok, ktorý svojou nedbalosťou zapísal
vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti dvom rôznym fyzickým osobám, za čo ona nemôže niesť
zodpovednosť. Kataster mal daný stav zistiť, upozorniť na to zainteresované osoby, preto má za to, že
žaloba by mala smerovať proti Okresnému úradu Ružomberok a proti L. M. I.. Ak sa nezruší zmluva,
ktorá založila protiprávny stav, nezruší sa nič.
3. Žalobcovia v replike (č. l. 42 spisu) uviedli, že dobrá viera žalovanej v to, že všetko prebieha podľa
platného práva a v súlade so skutočným stavom, je podľa žalobcov bez právneho významu. Je totiž
nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, že zámenná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.
Dobrá viera a na ňu nadväzujúca dobromyseľnosť by preto mohla mať právny význam iba v prípade,
ak by sa žalovaná na základe zámennej zmluvy (hoci absolútne neplatnej) chopila držby parcely C KN
č. 547/2 a túto by počas zákonom stanovenej desaťročnej vydržacej doby dobromyseľne ako vlastnú
užívala. V takom prípade by žalovaná nadobudla vlastnícke právo na základe oprávnenej držby titulom
vydržania. Zo žalovanou predloženej zámennej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 19. 03. 2025,
pričom jej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 14. 04. 2025. Po povolení vkladu žalovaná
ani len nevstúpila do držby spornej parcely. Naviac, žalovaná sa dozvedela najneskôr z upovedomenia
katastrálneho odboru Okresného úradu Ružomberok o začatí katastrálneho konania zo dňa 06.
05. 2025, že tento začal na základe žiadosti žalobcov už dňa 22. 04. 2025 konanie o oprave chyby v
katastrálnom operáte. Jej prípadná dobrá viera sa teda skončila po necelom mesiaci odo dňa povolenia
vkladu zámennej zmluvy do katastra nehnuteľností. Ako správne uviedla žalovaná, L. M. I. predala
parcelu C KN č. 547/2 Poľnohospodárskemu družstvu Liptovská Osada, ktoré ju následne previedlo na
ňu. Z uvedeného je zrejmé, že je na týchto troch subjektoch, aby medzi sebou vyporiadali všetky nároky,
ktoré im na základe týchto prevodov vznikli. Toto je však možné urobiť iba mimo rámca tohto súdneho
sporu. Žalovaná si musí uvedomiť, že Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor je orgánom verejnej
moci, ktorý môže konať iba na základe zákona a v jeho medziach. Pre situácie, aká nastala aj v
tomto prípade, zákon č. 162/1995 Z. z. ukladá v § 59 ods. 2 písm. a) povinnosť opraviť údaje katastra
uvedené v § 7 tohto zákona, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s
inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny
odbor svoju zákonnú povinnosť splnil, keď na základe podnetu žalobcov údaje katastra, ktoré boli v
rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte opravil. Ak
sa však žalovaná cíti konaním správneho orgánu dotknutá na svojich právach, nič jej nebráni, aby si
voči príslušnému orgánu verejnej moci uplatnila svoje nároky v samostatnom konaní. Žalovaná vyslovila
názor, že ak sa nezruší zmluva, ktorá založila protiprávny stav, nezruší sa nič. Z uvedeného je zrejmé,
že žalovaná namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Táto námietka žalovanej je však neopodstatnená.
Žaloba žalobcov totiž musí smerovať proti osobe, ktorej svedčí zápis na LV č. XXX. Platnosť kúpnej
zmluvy uzavretej medzi L. M. I. a Poľnohospodárskym družstvom Liptovská Osada súd posúdi ako
prejudiciálnu (predbežnú) otázku a v nadväznosti na to posúdi aj zámennú zmluvu uzavretú medzi
Poľnohospodárskym družstvom Liptovská Osada a ňou. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nebude
poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, preto sa takáto otázka a jej právne posúdenie uvádzajú iba v
odôvodnení súdneho rozhodnutia a nie v jeho výroku. Žalobcovia na záver zdôrazňujú, že žalovaná vo
svojom vyjadrení netvrdí, že vlastníčkou parcely C KN č. 547/2 je ona, čím súčasne nepriamo potvrdila
vlastnícke právo žalobcov.
4. Žalovaná v podanej duplike (č. l. 49 spisu) uviedla, že pochybenie Okresného úradu Ružomberok,
katastrálny odbor si priznáva tento orgán vo svojom vlastnom rozhodnutí, v ktorom konštatoval, že
„právneúčinkyvkladuvzniklinazákladeprávoplatnéhorozhodnutiaojehopovolení.Vkladmôževykonať
iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho vydania.“ Žalobcovia by preto mali hľadať nápravu nie v určení neexistencie vlastníckeho
práva, ale v odstránení chyby v konaní Okresného úradu Ružomberok, resp. v konaní L. M. I., ktorá
konaním majúcim znaky podvodu, hoci vedela v roku 2017, že v roku 2012 parcelu predala nebránilo
jej opakovane tú istú parcelu predať PD Liptovská Osada.
5. Právny zástupca žalobcov 1./, 2./ na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že dokazovaním
bolo preukázané, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k spornej parcele skôr, preto následný
prevod vlastníckeho práva z pôvodnej predávajúcej je preto absolútne neprávnym platným úkonom.
Žalovaná nesúhlasila, či už v rámci katastrálneho konania alebo mimosúdneho konania s uznaním
vlastníckeho práva žalobcov, žalobcovia boli nútení riešiť predmetnú vec súdnou cestou.6. Splnomocnený zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že žalovaná konala v dobrej
viere, nemala dôvod pochybovať o správnosti zápisu v katastri nehnuteľností, keďže predmetný
pozemok nadobudla zámennou zmluvou.
7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to výpisom
z LV č. XXX, k. ú. J. K. (č. l. 7 spisu), s Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi L. M. I. a žalobcami zo dňa
06. 08. 2012 (č. l. 8 spisu), s rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor V 1816/12
(č. l. 10 spisu), s upovedomením o začatí katastrálneho konania - oprava chybv v katastrálnom
operáte (č. l. 11 spisu), s rozhodnutím o zápise vlastníckeho práva (č. l. 13), s Výzvou na začatie
rokovania o uzavretí dohody o uznaní vlastníckeho práva (č. l. 15 spisu), s odpoveďou žalovanej (č.
l. 19), s rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor V 654/2025 (č. l. 34 spisu), so
Zámennou zmluvou zo dňa 04. 03. 2025 (č. l. 35 spisu), s obsahom pripojeného spisu Okresného úradu
Ružomberok, katastrálny odbor V 1816/2012.
8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na všetko, čo
v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:
9. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 06. 08. 2012 mal súd preukázané, že žalobcovia 1./, 2./ v zmluvnom
postavení kupujúcich uzatvorili s L. M. I. v zmluvnom postavení predávajúcej kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej boli pozemky a to parcela registra C KN 554/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75
m2, pozemok registra C KN č. 544/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 487 m2, stavba so
súpisným číslom 64 postavená na pozemku C KN parcelné č. 554/2 a stavba so súpisným číslom XX
na pozemku C KN parcela č. 554/1 a sporný pozemok registra C KN parcela č. 547/2 o výmere 217 m2
– zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. J. K.. Vklad vlastníckeho práva na základe
vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený rozhodnutím vtedajšej Správy katastra Ružomberok pod
V 1816/12 zo dňa 05. 09. 2012, avšak príslušná správa katastra opomenula v rozhodnutí uviesť spornú
parcelu a nebol tak čiastočne vykonaný zápis predmetnej kúpnej zmluvy do súboru popisných informácií
katastra nehnuteľností, z ktorého dôvodu nebola vykonaná zmena v osobách nových vlastníkov na liste
vlastníctva. Ďalej mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že v roku 2017 tá istá
predávajúca uzatvorila kúpnu zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom Liptovská Osada, predmetom
ktorej bol sporný pozemok. Následne dňa 04. 03. 2025 Poľnohospodárske družstvo Liptovská Osada
uzatvorilo so žalovanou zámennú zmluvu, čím sa PD Liptovská Osada stalo vlastníkom pozemku
parcelné číslo E KN č. 1227 – trvalý trávny porast o výmere 2485 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/4
k celku a žalovaná sa stala vlastníčkou spornej parcely C KN 547/2 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 217 m2 v celosti. Na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor sa pod X 25/2025
viedlo konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2025 správny
orgán zapísal na LV č. XXX, k. ú. J. K. žalobcov 1./, 2./, každého v spoluvlastníckom podiele 1, titulom
kúpnej zmluvy V 1816/2012, vklad povolený 05. 09. 2012 a žalovanú v spoluvlastníckom podiele 1/1
titulom zámennej zmluvy V 654/2025, vklad povolený 14. 04. 2025, s tým, že v zmysle § 39 ods. 2
Katastrálneho zákona, § 29 ods. 3 vykonávajúcej vyhlášky č. 461/2009 Z. z. bol na príslušnom liste
vlastníctva vyznačená poznámka v znení „hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola
spochybnená – duplicitné vlastníctvo.“ Výzvou zo dňa 19. 08. 2025 žalobcovia vyzvali žalovanú o začatie
rokovaní o uzavretí dohody o uznanie vlastníckeho práva, na čo žalovaná reagovala listom v tom zmysle,
že si nie je vedomá žiadneho pochybenia.
10. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1./, 2./ je v celom
rozsahu dôvodná, preto jej vyhovel. Primárne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. V posudzovanej veci ide o spor o vecné právo z dôvodu
duplicitného vlastníctva. Zo strany žalobcov síce došlo k iniciovaniu administratívneho konania na
Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor na začatie konania o oprave chyby v katastrálnomoperáte, tento však nedisponuje kompetenciou vyriešiť spor o vlastníctvo. Pretože v súdenej veci ide
o duplicitný zápis, osoba duplicitne zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti má vždy naliehavý právny
záujem na negatívnej určovacej žalobe, t. j., že žalovaná, ktorá je aktuálne zapísaná na predmetom
liste vlastníctva, nie je vlastníčkou spornej parcely (pozri rozsudok NS SR, sp. zn. 6Cdo/15/2017).
Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú
v nesprávnom premietnutí obsahu listiny do súboru popisných informácií katastra alebo do súboru
geodetických informácií. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj
z judikatúry NS SR vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na riešenie vlastníckych sporov a na
určovanie vlastníkov nehnuteľností (pozri rozsudok NS SR 2Sžr/127/2016). Možno tak skonštatovať,
že žalobcami zvolený právny prostriedok ochrany – žaloba o určenie neexistencie vlastníckeho práva
odstráni duplicitu vlastníctva, pretože na základe rozhodnutia súdu príslušný Okresný úrad, katastrálny
odbor vymaže duplicitného vlastníka.
13. Súd ďalej dospel k záveru, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej ako duplicitnej vlastníčky
spornej parcely, inak povedané, žalobcovia podali žalobu proti konkrétnej žalovanej, ktorej vlastníctvo
považovali za nesprávne zapísané.
14. Súd dospel k záveru, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno na preukázanie, že vlastnícke právo
spornej parcely je nesprávne zapísané na žalovanú. Táto spornú parcelu nadobudla zámennou zmluvou
od Poľnohospodárskeho družstva Liptovská Osada, ktoré malo vlastnícke právo k spornej parcele
nadobudnúť od L. M. I. v roku 2017. L. M. I. uzatvorila platnú kúpnu zmluvu so žalobcami dňa 06.
08. 2012, preto v roku 2017 vlastnícke právo k spornej parcele previesť na inú osobu, preto súd ako
prejudiciálnu riešil otázku platnosti kúpnej zmluvy z roku 2017 a zámennej zmluvy z roku 2024 tak,
že sa nejedná o platné právne úkony, z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris ad alium transferre
potest, quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám).
15. Pokiaľ sa týka procesnej obrany žalovanej, že konala v dobrej viere, v spore nebolo preukázané,
že nastali také skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníckeho práva žalovanej,
napr. vydržaním. Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého zákonné
predpoklady sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržiteľa, oprávnená
držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby. V prípade nehnuteľností je vydržacia
doba 10 ročná, do ktorej sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jeho právny
predchodca. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené po celú dobu vydržania. V súdenej veci zo
strany žalovanej nebola splnená podmienka doby oprávnenej držby.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom ako úspešnej strane sporu voči
žalovanej priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd nevzhliadol
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, kedy by súd žalobcom ako úspešnej strane
sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia pred podaním žaloby na súd vyzvali žalovanú na
rokovanie o uzavretie dohody o uznaní vlastníckeho práva. Vzhľadom na postoj žalovanej boli nútení
domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou.
Poučenie:
5C/80/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.