Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74Ek/2981/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125434798
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Gorej
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125434798.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: RBR Betón, s.r.o., IČO: 36 672 572, so
sídlom Považský Chlmec 500, 010 03 Žilina, , zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária,
s.r.o., IČO.: 36 851 574, Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát -
JUDr. Martin Kubinec , PhD. a povinného: JALBA, s.r.o., IČO: 36 393 452, so sídlom Horný Val 17/8, 010
01 Žilina, , o vymoženie sumy vo výške 5.626,15 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom:

A. A. B., IČO.: 42214939 so sídlom Exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 01 001 Žilina, pod sp. zn.
351EX 675/25, o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty – tretej osobe: Daňový úrad
Žilina, IČO.: 42 499 500 so sídlom Janka Kráľa 4/1628, 010 01 Žilina , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty Daňovému úradu Žilina, IČO.: 42 499 500
so sídlom B. C. X/XXXX, XXX XX D., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.11.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 5.626,15 Eur na základe vykonateľného exekučného titulu
– Uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 56Cp/116/2024 - 118 zo dňa 11.03.2025, ktorý nadobudol
vykonateľnosť čo do istiny dňa 18.03.2025.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 24.11.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora A. A.

B., so sídlom exekútorského úradu: Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn. 351EX
675/25.

3. Súdny exekútor dňa 17.12.2025doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako „Návrh na udelenie
poriadkovej pokuty“ zo dňa 16.12.2025, (ďalej len „Návrh na udelenie poriadkovej pokuty zo dňa
16.12.2025“), v ktorom uviedol, že cit.: „Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti som sa obrátil na

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v zastúpení Daňovým úradom Žilina som žiadal pre potreby
identifikácie dlžníkov povinného o zaslanie kópie kontrolovaného výkazu dane z pridanej hodnoty,
prípadne žiadam oznámiť IČ DPH odberateľov (protistrany), ktorú povinne uviedol v posledných
troch daňových priznaniach. Správca dane odmieta poskytnúť súčinnosť v požadovanom rozsahu,
najmä oznámenie údajov z kontrolovaného výkazu DPH s odolaním sa na daňové tajomstvo. Napriek
skutočnosti, že povinnosť poskytnúť požadované údaje vyplýva priamo z Exekučného poriadku.

Správca dane svojím odmietavým a najmä svojvoľne selektívnym postupom pri poskytovaní zákonom
oprávnených informácií, bráni vykonateľnosti rozhodnutia. Napriek tomu, že ide o fungujúcu obchodnú
spoločnosť, ktorá sa vyhýba plateniu judikovaných pohľadávok, správca dane svojím konaním v rozpore
so zákonom obmedzuje vymožiteľnosť pohľadávky. Nakoľko správca dane postupoval v rozpore
s výslovnými ustanoveniami zákonov, formalisticky a bez súvislosti s účelom exekúcie, spôsobom
znemožňujúcim výkon právoplatného súdneho rozhodnutia navrhujem, aby súd uložil poriadkovú pokutu

vo výške 500 EUR alebo uložil povinnosť poskytnúť požadované údaje v lehote určenej súdom.4. Konajúci súdny exekútor spolu s Návrhom na udelenie poriadkovej pokuty zo dňa 16.12.2025 predložil
ako dôkazy nasledujúce listiny označené ako – Oznámenie zo dňa 03.12.2025, Výzva na odstránenie

nedostatkov podania zo dňa 03.12.2025, Doplnenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 08.12.2025,
Žiadosť o poskytnutie súčinnosti treťou osobou – správcom dane u dane z pridanej hodnoty zo dňa
24.11.2025, Oznámenie zo dňa 16.12.2025.

5. Následne exekučný súd písomnou výzvou označenou ako „Urgentná žiadosť“ zo dňa 20.01.2026
požiadal Daňový úrad Žilina, IČO.: 42 499 500 so sídlom Janka Kráľa 4/1628, 010 01 Žilina, (ďalej len
„Daňový úrad Žilina“) aby „....ste bezodkladne poskytli konajúcemu súdnemu exekútorovi súčinnosť o
ktorú Vás žiada v Žiadosti zo dňa 24.11.2025 prípadne uviedli exekučnému súdu zákonné skutočnosti,
ktoré bránia tomu aby ste poskytli súdnemu exekútorovi požadovanú súčinnosť potrebnú pre nerušený
výkon exekúcie v exekučnej veci sp. zn. 74Ek/2981/2025, č. 351EX 675/25.“ Zároveň v predmetnej

Urgentnejžiadostizodňa20.01.2026bolDaňovýúradŽilinapoučenýževprípadeakuvedenúpovinnosť
na súčinnosť súdnemu exekútorovi nesplní tak, môže byť Daňovému úradu uložená poriadková pokuta
až do výšky 500,00 Eur podľa ust. § 102 ods. 1 CSP.

6. Vtejtosúvislostiboloexekučnémusúdudňa28.01.2026doručenépodaniezostranyDaňovéhoúradu

Žilina označené ako „Poskytnutie súčinnosti na základe urgentnej žiadosti Okresného súdu Banská
Bystricazodňa20.01.2026“zodňa28.01.2026,(ďalejlen„Odpoveďzodňa28.01.2026“),vpredmetnom
podaní Daňový úrad Žilina okrem iného konštatoval, že „ ku dňu 03.12.2025 nebol evidovaný
na účte daňového subjektu daňový preplatok, - ku dňu 03.12.2025 bol evidovaný nadmerný odpočet
vo výške 2.560,34 EUR, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty z podaného daňového priznania za

zdaňovacie obdobie október 2025, podané dňa 25.11.2025 so splatnosťou na vrátenie dňa 31.12.9999.
Správca dane uvádza, že podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,
odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období,
a teda nadmerný odpočet nadobudne splatnosť až po podaní daňového priznania za nasledujúce

zdaňovacie obdobie. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti
v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho
neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po
období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ku dňu 03.12.2025 za zdaňovacie obdobie november
2025 daňový subjekt daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty nepodal. Správca dane uvádza, že

pri vrátení nadmerného odpočtu postupuje podľa ustanovenia § 79 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V prípade, že správca dane eviduje u daňového subjektu daňové nedoplatky, správca dane splatný
nadmerný odpočet použije podľa § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku. Oznámené účty platiteľov dane
podľa§6a§85kzákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotysúverejneprístupnépodľa§52ods.

16 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov na webovom sídle Finančného riaditeľstva
SR, správca dane tento údaj neposkytuje. Správca dane opätovne uvádza, že orgány finančnej správy
nevedú evidenciu pohľadávok a kontrolné výkazy nie sú evidenciou pohľadávok a nie sú ani inými
evidenciami, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného podľa vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov vydanej na základe § 59 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Pokiaľ ide o identifikáciu pohľadávok povinného voči jeho obchodným partnerom na účely
určenia postupu v exekučnom konaní, Finančné riaditeľstvo SR takúto evidenciu majetku nevedie.
Za takúto evidenciu nie je možné považovať ani kontrolný výkaz DPH. Kontrolný výkaz DPH nie je

evidenciou pohľadávok, ale je daňovým subjektom - platiteľom DPH povinne predkladaným zoznamom,
v ktorom deklaruje údaje o faktúrach za určité zdaňovacie obdobie, nie údaje o pohľadávkach, a to
v elektronickej podobe a na účely správy daní. Údaje kontrolných výkazov neslúžia na identifikáciu
pohľadávok. Pokiaľ súdny exekútor požaduje údaje podľa § 42 ods. 5 Exekučného poriadku, je povinný
označiť konkrétny majetok, teda konkrétnu pohľadávku, na ktorú sa vzťahuje záznam v kontrolnom

výkaze; kontrolný výkaz by nepredstavoval evidenciu majetku, ale dokument obsahujúci záznam o
označenom majetku. Údaje kontrolných výkazov obsahujú údaje vzťahujúce sa aj na iné osoby ako
sú veritelia daňového subjektu a správca dane nie je oprávnený tieto údaje bez väzby na preukázanú
oprávnenosť požiadavky súdneho exekútora poskytnúť. Súdny exekútor je preto svoju oprávnenosťplnením úloh podľa osobitného predpisu povinný preukázať okrem predloženia poverenia na vykonanie
exekúcie aj riadnou identifikáciou rozsahu žiadaných údajov označením konkrétnych pohľadávok - teda
majetku, vo vzťahu ku ktorému požaduje oprávnené poskytnutie konkrétnych dokumentov alebo údajov

iných osôb ako je osoba povinného. Správca dane vyzval výzvou č. 104982707/2025 zo dňa 03.12.2025
súdneho exekútora na doplnenie a označenie konkrétnej pohľadávky, na ktorú sa vzťahuje záznam v
kontrolnom výkaze. Súdnym exekútorom nebola na základe výzvy správcu dane vykonaná náprava -
nebola doplnená a označená konkrétna pohľadávka, na ktorú sa vzťahuje záznam v kontrolnom výkaze,
ale bol doručený list, v ktorom uvádza všeobecné informácie. Z tohto dôvodu správca dane údaje z

kontrolného výkazu neposkytol.“

7. Daňový úrad Žilina v Odpovedi zo dňa 28.01.2026 ďalej uviedol, že „Ďalej správca dane poukazuje,
že súdnym exekútorom aplikovaný § 42 ods. 5 Exekučného poriadku týkajúci sa podkladov k už ním
špecifikovanému majetku nie je zameniteľný s § 42 ods. 4 Exekučného poriadku slúžiacim na samotné
zisťovanie majetku. DÚ nerozhoduje o tom, či kontrolný výkaz je alebo nie je dokumentom určitého

charakteru, ale vyzýva súdneho exekútora na riadnu špecifikáciu oprávneného rozsahu vyžadovaného
poskytnutia daňového tajomstva vzťahujúceho sa na majetok na základe znenia zákona, pretože
zákonná požiadavka hovorí o majetku podliehajúcom exekúcii. Táto zákonná väzba limituje obmedzený
rozsah oprávnenosti na vyžadovanie údajov daňového tajomstva len vo vzťahu k majetku, vo vzťahu ku
ktorému už súdny exekútor zistil skutkový stav - teda, že podlieha exekúcii a vie ho aj samotný aspoň

určiteľným spôsobom špecifikovať. Taktiež opätovne správca dane dáva do pozornosti ustanovenie §
42 ods. 12 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa ktorého exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami
o poskytnutie súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať. Správca dane oznámil
súdnemu exekútorovi, akým spôsobom sa môže oboznámiť s údajmi z kontrolného výkazu DPH,

súdny exekútor na výzvu správcu dane nedoplnil žiadosť o poskytnutie súčinnosti, a preto neboli
kontrolné výkazy povinného súdnemu exekútorovi poskytnuté. Správca dane postupuje pri správe daní
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to predovšetkým v súlade s Ústavou SR.
Správca dane môže konať len tak, ako mu umožňujú všeobecné právne predpisy, a preto je v súlade
s týmito všeobecnými právnymi predpismi súdnemu exekútorovi súčinnosť poskytnutá. Zároveň si Vás

dovoľujeme upozorniť, že informácie obsiahnuté v tejto písomnosti sú daňovým tajomstvom v zmysle
§ 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Uvedené informácie môžu byť použité v zmysle §
11 ods. 4 len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov alebo medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, pričom ich vyzradenie nepovolenej osobe je trestné podľa § 264
Trestného zákona.“

8. Zároveň konajúci súdny exekútor dňa 28.01.2026 doručil exekučnému súdu svoje podanie označené
ako „Návrh na udelenie poriadkovej pokuty DOPLNENIE“ zo dňa 28.01.2026, (ďalej len „Podanie zo
dňa 28.01.2026“), v ktorom okrem iného uviedol, že „exekútora pod č. 351EX 675/25 som ako súdny
exekútor dňa 24.11.2025 doručil Daňovému úradu Žilina žiadosť o poskytnutie súčinnosti podľa § 42

Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), a to najmä so zameraním na údaje umožňujúce identifikáciu
majetku povinného vo forme jeho peňažných pohľadávok voči obchodným partnerom. Daňový úrad
Žilina následne doručil vyjadrenie (obsahovo opakovane zhodné), v ktorom uviedol, že: o oznámené
účty platiteľov DPH sú verejne dostupné na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR a správca
dane ich neposkytuje, o orgány finančnej správy „nevedú evidenciu pohľadávok“ a kontrolný výkaz

DPH nie je evidenciou pohľadávok, o požadované údaje z kontrolného výkazu DPH neposkytne,
pokiaľ exekútor „neoznačí konkrétnu pohľadávku“ (konkrétny majetok), ku ktorému sa má údaj viazať,
o zároveň vyzval súdneho exekútora výzvou č. 104982707/2025 zo dňa 03.12.2025 na „doplnenie“
žiadosti o súčinnosť o identifikáciu konkrétnej pohľadávky.“ Konajúci súdny exekútor v Podaní zo dňa
28.01.2026 ďalej konštatoval, že „Argumentácia správcu dane, že kontrolný výkaz „nie je evidenciou

pohľadávok“, nie je právne rozhodujúca. Podľa § 42 ods. 5 EP sa súčinnosť nevzťahuje iba na „evidencie
pohľadávok“, ale na záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii. Zákon
neobmedzuje súčinnosť len na dokumenty, ktoré majú názov „evidencia majetku“ alebo „evidencia
pohľadávok“. Neexistuje zákonná podmienka „označte konkrétnu pohľadávku. Daňový úrad Žilina
podmieňuje sprístupnenie údajov z kontrolného výkazu tým, že exekútor musí najprv označiť konkrétnu

pohľadávku povinného. Takáto podmienka: nemá oporu v texte § 42 EP, popiera účel zisťovania
majetku povinného (exekútor údaje žiada práve preto, aby majetok zistil), vedie k nelogickému a proti
účelnému záveru, že exekútor môže žiadať súčinnosť len o majetku, ktorý už pozná. Ustanovenie §
42 EP je konštruované tak, aby exekútor mohol majetok povinného zistiť cez subjekty, ktoré takýmiinformáciami disponujú (kataster, banky, registre, orgány verejnej moci). Požiadavka správcu dane
predstavuje faktickú prekážku výkonu exekúcie a je v rozpore so zmyslom zákona. Daňové tajomstvo nie
jedôvodomnaodmietnutie–§11ods.5DaňovéhoporiadkuPodľa§11ods.5zákonač.563/2009Z.z.o

správe daní (Daňový poriadok) sa daňové tajomstvo sprístupní tomu, kto preukáže oprávnenosť na jeho
poskytnutie podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je EP, ktorý súdnemu exekútorovi zveruje
zákonné oprávnenia zisťovať majetok povinného a vyžadovať súčinnosť. Oprávnenosť bola v žiadosti
preukázaná minimálne: predložením poverenia na vykonanie exekúcie / identifikáciou exekučnej veci,
uvedením právneho základu (§ 42 EP), uvedením účelu (zisťovanie majetku povinného), určením

rozsahu (časové obdobie a vecný rozsah požadovaných údajov). Správca dane nie je oprávnený
zavádzať dodatočné podmienky mimo zákona tak, aby fakticky znemožnil poskytnutie súčinnosti. Obavy
z poskytnutia údajov, ktoré sa týkajú tretích osôb (obchodných partnerov), možno riešiť primeraným
rozsahom poskytnutia (napr. sprístupnenie na nahliadnutie, poskytnutie výstupu s identifikačnými údajmi
partnerov a základnými parametrami plnení), nie úplným odmietnutím. Postup správcu dane marí účel
exekúcie. Odmietnutie poskytnutia požadovaných údajov bez zákonného dôvodu spôsobuje prieťahy,

bráni vykonaniu úkonov smerujúcich k zisteniu a postihnutiu majetku povinného a reálne ohrozuje
uspokojenie oprávneného. Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu (čl. 46
ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivý proces (čl. 6 Dohovoru).“

9. V závere Podania zo dňa 28.01.2026 súdny exekútor navrhol aby exekučný súd vydal nasledovné

uznesenie „Daňovému úradu Žilina sa podľa § 42 ods. 15 Exekučného poriadku ukladá poriadková
pokuta vo výške 500 EUR, a to za neposkytnutie požadovanej súčinnosti v exekučnej veci vedenej
pod sp. zn. 74Ek/2981/2025, č. 351EX 675/25. Daňovému úradu Žilina sa zároveň ukladá povinnosť
poskytnúť súdnemu exekútorovi súčinnosť tak, že v lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia
uznesenia: o umožní súdnemu exekútorovi nahliadnuť do kontrolných výkazov DPH povinného

(podaných podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z. z.) za obdobie posledných 12 mesiacov a/alebo o
poskytne súdnemu exekútorovi elektronickú kópiu kontrolných výkazov DPH za uvedené obdobie, o
prípadne poskytne elektronický výstup v rozsahu potrebnom na identifikáciu obchodných partnerov
povinného (min. IČ DPH/IČO partnera, zdaňovacie obdobie, dátum, základ dane/suma). Subsidiárne,
ak by súd nepovažoval uloženie pokuty za primerané, navrhujem aspoň uložiť Daňovému úradu Žilina

povinnosť poskytnúť vyššie uvedenú súčinnosť v určenej lehote.“

10. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súdy, prokuratúra,
iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári, iné fyzické osoby a

právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je
dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.

11. Podľa § 42 ods. 5 Exekučného poriadku, tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty
týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, umožnia exekútorovi
tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú
alebo urobia iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov
alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

12. Podľa § 42 ods. 12 Exekučného poriadku, súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné
poskytnúť exekútorovi bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. Ak má tretia osoba na to
vytvorené technické podmienky, poskytuje súčinnosť zdieľaným, nepretržitým a priamym prístupom7d)
na základe dohody podľa odseku 13. Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami o poskytnutie

súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.

13. Podľa § 42 ods. 15 Exekučného poriadku, pri neposkytnutí súčinnosti sa ustanovenia o poriadkovej
pokute pri neposkytnutí súčinnosti povinným použijú rovnako.

14. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.15. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup
konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas
a vážnymi okolnosťami.

16. Podľa § 102 ods. 2 CSP výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej
povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

17. Podľa § 102 ods. 2 CSP súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu

do 2.000,00 Eur.

18. Podľa § 52 ods. 15 Zákona č. 563/2009 Z.z. Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, (ďalej len „Daňový poriadok“), finančné riaditeľstvo na svojom webovom
sídle sprístupňuje aktualizované údaje platiteľa dane z pridanej hodnoty v rozsahu meno a priezvisko

fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého
pobytu, alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak
jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty a číslo účtu správcu dane
vedeného pre daňový subjekt.

19. Podľa § 52 ods. 16 Daňového poriadku, finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle sprístupňuje
aktualizovanéúdajeplatiteľadanezpridanejhodnotyvrozsahumenoapriezviskofyzickejosoby,adresa
jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo obchodné
meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené,
identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty a číslo účtu správcu dane vedeného pre

daňový subjekt.

20. Podľa § 52 ods. 18 Daňového poriadku, údaje, ktoré finančné riaditeľstvo zverejňuje v zoznamoch,
a údaje, ktoré finančné riaditeľstvo sprístupňuje, sa zverejňujú a sprístupňujú v štruktúrovanej podobe,
ktorá umožňuje ich cielené vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie.

21. Podľa § 11 ods. 1 Daňového poriadku, daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte,
ktorásazískaprisprávedaní.Zadaňovétajomstvosanepovažujeinformácia,ktorábolaalebojeverejne
prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné
konanie.

22. Podľa § 11 ods. 2 Daňového poriadku, daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho
dozvedel, a môže byť použité len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov8) alebo
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

23. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd poukazuje súdnemu exekútorovi na skutočnosť, že
zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je zabezpečenie toho, aby bola
splnená povinnosť uložená súdom, respektíve súdnym exekútorom pri výkone exekúcie. V exekučnom
konaní možno rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty vnímať ako procesnú sankciu, ktorou možno

vynútiť splnenie tých povinností, ktorých splnenie je nevyhnutné pre riadny priebeh exekučného konania
a ktoré plnené neboli. Svojou podstatou zároveň umožňuje zabezpečiť nielen súčinnosť povinného, ale
aj tretích osôb v prípade, ak títo nemajú záujem plniť povinnosti uložené Exekučným poriadkom. Výška
pokuty musí byť primeraná v pomere k tomu, aby prevenčne pôsobila smerom k splneniu procesnej
povinnosti.

24. V predmetnej veci súdny exekútor okrem iného žiadal Daňový úrad o zaslania kópie kontrolného
výkazu DPH. Exekučný súd je však toho názoru, že kontrolný výkaz DPH v zmysle § 11 ods. 1
Daňového poriadku jednoznačné spadá pod daňové tajomstvo, keďže ide o informáciu, ktorá bola
získaná správcom dane pri správe daní. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na ustanovenia Nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností podľa
zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
keď poukazuje na skutočnosť, že kontrolný výkaz DPH sa oblastí uvedených v § 1 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z. netýka, exekučný súd uvedené tvrdenie v súvislosti s návrhomna uloženie poriadkovej pokuty považuje za irelevantné, a to s poukazom na § 1 ods. 3 zákona č.
216/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa uvedený zákon nevzťahuje na ochranu tajomstva upraveného v
osobitných predpisoch (napr. § 17 Obchodného zákonníka, § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 23, 23a a 23b zákona Slovenskej
národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov).

25. Súd dokonca v predmetnom prípade nemôže konštatovať ani pasivitu zo strany Daňového úradu

Žilina, keďže tento súčinnosť súdnemu exekútorovi poskytol, pričom neposkytnutie súčinnosti v rozsahu
alebo v podobe podľa predstáv súdneho exekútora ešte nezakladá, bez splnenia ďalších skutočností,
dôvod na uloženie poriadkovej pokuty. Daňový úrad Žilina aktívne komunikuje a reaguje na podnety
a žiadosti súdneho exekútora tak, ako to vyplýva aj zo samotných dokumentov ktoré predložil súdny
exekútor spolu s Návrhom na udelenie poriadkovej pokuty zo dňa 16.12.2025 (t.j. Oznámenie zo
dňa 03.12.2025, Výzva na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 03.12.2025, Oznámenie zo

dňa 16.12.2025). Daňový úrad Žilina konajúceho súdneho exekútora dokonca vyzval na odstránenie
nedostatkov jeho podania (t. j. označenie konkrétnej pohľadávky na ktorú sa vzťahuje záznam
v kontrolnom výkaze) a súčasne súdnemu exekútorovi vysvetlil dôvody nemožnosti poskytnutia ním
požadovanej súčinnosti v podaní (t.j. Oznámenie zo dňa 16.12.2025).

26. Súd rovnako poukazuje na § 64 a § 65 Exekučného poriadku, podľa ktorých zisťovanie majetkových
pomerov povinného má smerovať predovšetkým k danej vymáhanej pohľadávke a musí zodpovedať
princípu primeranosti, čo znamená, že súdny exekútor má oprávnenie požadovať súčinnosť len v
rozsahu primeranom vymáhanému nároku po tom, čo vyčerpal všetky jemu dostupné možnosti,
prostredníctvom ktorých má možnosť zistiť, pre neho relevantné informácie v súvislosti so zisťovaním

majetkových pomerov povinného. Súčinnosť zo strany subjektov vymedzených v § 42 Exekučného
poriadku je popri šetrení lustráciami z verejne dostupných zdrojov, súčinnosti povinného, či vyhlásenia
povinného o majetku v zmysle § 41 Exekučného poriadku a napokon osobného zisťovania majetkových
pomerovpovinného,lenjednýmzospôsobovzískavaniainformáciínevyhnutnýchkukončeniuexekúcie.
Súdny exekútor v posudzovanej veci žiadnym spôsobom nepreukázal ako postupoval v prípade

zisťovania majetku povinného a či vyčerpal všetky vyššie uvedené možnosti.

27. Exekučný súd zároveň považuje za dôležité v predmetnej veci zároveň podotknúť, že právny
poriadok Slovenskej republiky a Slovenskú republiku ako takú (rovnako ako iné právne štáty) riadia
dva základne princípy a to - „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ a „všetko je zakázané,

čo nie je dovolené“. Tieto zásady sú priamo odvodené z fundamentálnych článkov ústavy a in
concreto maximalizuje hranice slobodnej podnikateľskej či inej ako podnikateľskej iniciatívy fyzických
a právnických osôb v súkromnoprávnych vzťahoch a minimalizuje zásahy orgánov štátnej a verenej
moci. Ich dôležitosť v hospodárstve a v spoločnosti tak zvýrazňuje samotná Ústava SR, ktorá v čl. 2
ods. 3 ustanovuje: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby

konal niečo, čo zákon neukladá.“ a čl. 2 ods. 2 „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Tým sa uvedené zásady povyšujú
a stávajú sa ústavnoprávnymi zásadami. Ako vyplýva z textu ústavy, maximalizácia súkromnoprávnej
iniciatívy je významne doplnená o zákaz uložiť účastníkovi súkromnoprávnych vzťahov povinnosť a
vynucovať si jej plnenie, ak tak neukladá zákon. Protipólom maximalizácie súkromnoprávnej iniciatívy

vyjadrenej v zásade „všetko je dovolené, či nie je zakázané“ je minimalizácia zásahov orgánov štátnej
či verenej moci do súkromnoprávnej sféry podľa zásady „všetko je zakázané, čo nie je dovolené“. Z
uvedeného vyplýva poznatok, že zásada „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“, sa uplatňuje iba
vo sfére súkromného práva. Kým pre sféru verejného práva platí opačná zásada „všetko je zakázané,
čo nie je dovolené“, ktorá určuje medze uplatnenia štátnej (verejnej) moci. Len taký postup orgánov

štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
spôsobomavrozsahuuvedenomvyššiepodbodom1,jenaplnenímprincípuprávnejistotyakonedielnej
súčasti právneho štátu v zmysle čl. 1Ústavy Slovenskej republiky. Každý orgán štátu má buď ústavou
alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu
ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány

smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia
rozhodnutí orgánov štátu. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný
a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. (I ÚS 3/98)
Ústavne konformný výklad určitej právnej normy, resp. výklad právnej normy vôbec nemôže siahať takďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho textu. V
takomto prípade by totiž už nešlo o výklad, ale o faktickú novelizáciu právnej normy. (II ÚS 244/09) V
súlade s uvereným je nevyhnutné pri výklade právomoci orgánov štátnej či verejnej moci pristupovať

striezlivo, t.j. neuplatniť extenzívny výklade pri analýze obsahu a rozsahu toho ktorého oprávnenia
orgánov štátnej moci. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky, ako aj súčasné
uplatňovanie ústavných príkazov o konaní orgánu štátu v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným
spôsobom v právnom štáte napĺňa princíp právnej istoty, ako imanentného znaku právneho štátu. Podľa
Exekučného súdu tak, Daňový úrad Žilina dospel k správnym právnym záverom ohľadne rozsahu a

obsahu svojej povinnosti poskytovať informácie predstavujúce daňové tajomstvo podľa § 11 ods. 1
Ďanového poriadku, pričom zvolil a uplatnil správny výklad dotknutých zákonných ustanovení. Súd sa
tak nestotožňuje s tvrdením povereného súdneho exekutora a návrhom na udelenie poriadkovej pokuty
Daňovému úradu Žilina.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd nevidel dôvod na uloženie poriadkovej

pokuty Daňovému úradu Žilina a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
návrh súdneho exekútora na udelenie poriadkovej pokuty zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.