Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011543
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8121011543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Matúša Tarcalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa
28.01.2026, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. b/, c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
09.10.2024, sp. zn. 6T/76/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, okr. C.,

je vinný, že

- v období od februára 2020 do augusta 2020 v Prešove a na iných miestach neustále a neprimeraným

spôsobom vyhľadával a kontaktoval A. E. F., A., a to tak, že ju osobne vyhľadával na adrese jej trvalého
bydliska, pričom dňa 18.07.2020 boli poškodená so synom D. nútení zavolať políciu, nakoľko jej A. B.
intenzívne vyzváňal, vyklopkával a búchal na vchodové dvere jej domu, ďalej ju vyhľadával aj v mieste
sídla spoločnosti C. G. spol. s r.o., H. ul. č. XX v C., ktorej je menovaná konateľkou a prostredníctvom
elektronickej pošty z adresy I. zaslal minimálne 113 textových správ a fotiek, ako napríklad fotografie
prsta, ktorý je prepichnutý klincom, ako aj z aplikácie SIGNÁL poškodenej adresoval minimálne 351
krátkych správ, išlo pritom o rôzne správy s osočujúcim, zastrašujúcim a pochybným obsahom, vrátane
dožadovania sa osobného stretnutia, prípadne telefonický rozhovor a rôzne fotografie, a to proti vôli

poškodenej,ajnapriektomu,žehomenovanáopakovanevyzvala,abystýmprestal,žesitonepraje,čím
takto vzbudil u poškodenej strach a obavu o život a zdravie a život a zdravie jej syna a veľmi negatívne
ovplyvnilo charakter ich života,

teda

- iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo
zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života,
tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť a sleduje ho, kontaktuje ho prostredníctvom tretej osoby alebo
elektronickej komunikačnej služby písomne, alebo inak proti jeho vôli,

čím spáchal- prečin nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. zákona účinného do
05.08.2024.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 360a ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6
(šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPrešovzodňa09.10.2024,sp.zn.6T/76/2021bolobžalovanýA.B.uznaný
za vinného z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona
účinného do 05.08.2024, na tom skutkovom základe, že

- v období od februára 2020 do augusta 2020 v Prešove a na iných miestach neustále a neprimeraným

spôsobom vyhľadával a kontaktoval A. E. F., A., a to tak, že ju osobne vyhľadával na adrese jej
trvalého bydliska, pričom dňa 31.05.2020 a 18.07.2020 bola poškodená so synom D. nútení zavolať
políciu, nakoľko jej A. B. intenzívne vyzváňal, vyklopkával a búchal na vchodové dvere jej domu, ďalej
ju vyhľadával aj v mieste sídla spoločnosti C. G. spol. s r.o., H. ul. č. XX v C., ktorej je menovaná
konateľkou a prostredníctvom elektronickej pošty z adresy I. zaslal minimálne 113 textových správ

a fotiek, ako napríklad fotografie prsta, ktorý je prepichnutý klincom, ako aj z aplikácie SIGNÁL cez
ktorú poškodenej adresoval minimálne 351 krátkych správ, išlo pritom o rôzne správy s osočujúcimi,
zastrašujúcimi a pochybným obsahom vrátane dožadovania osobného stretnutia, prípadne telefonický
rozhovor a rôzne fotografie, a to proti vôli poškodenej, aj napriek tomu, že ho menovaná opakovane
vyzvala, aby s tým prestal, že si to nepraje, čím takto vzbudil u poškodenej strach a obavu o svoj život

a zdravie a život a zdravie svojho syna a veľmi negatívne ovplyvnilo charakter ich života.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 360a ods. 1 Tr. zákona, s použitím
§ 38 ods. 2 Tr. zákona, pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa§50ods.1Tr.zákonaurčilskúšobnúdobupodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody
v trvaní 16 mesiacov.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
prostredníctvom obhajcu elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa
09.09.2025. Namietal, že rozsudok súdu je arbitrárny, nelogický a nedáva odpoveď, prečo sa súd

nezaoberal dôkazmi, ktoré vyplynuli počas konania, nie je zrejmé, ako vyhodnotil ďalšie dôkazy, najmä
svedecké výpovede i dôkazy, ktoré do konania predložil a sú jednoznačne v jeho prospech, čím porušil
jeho právo na spravodlivý proces. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi ním a poškodenou
bol v minulosti nielen obchodný, ale aj intímny vzťah, ktorý bol v poslednej etape turbulentný, avšak
žiadne tvrdenie zo strany poškodenej nepotvrdilo akékoľvek nebezpečné správanie z jeho strany.

Uvedené je zrejmé z výpovedí všetkých svedkov, ale najmä z výpovede svedkyne poškodenej a jej
syna. Obaja vypovedali absolútne rozporuplne, pretože na jednej strane, síce najmä poškodená tvrdila,
že ju nikdy žiadnym spôsobom neohrozoval, na druhej strane uviedla, že mala strach o svoj život
a zdravie. Takýmto spôsobom sa snaží účelovo navodiť dojem, že spáchal trestný čin a to tým, že
teatrálne popisovala, ako nadobudla strach o svoj život a zdravie v mesiacoch február až jún 2020,

čomu mali zodpovedať aj listinné dôkazy, ktoré predložila do trestného spisu, avšak tieto tvrdenianeboli žiadnym spôsobom verifikované. Sama poškodená vo svojej výpovedi potvrdila, že napriek
tomu, že sa ho mala báť, ho sama kontaktovala, pretože potrebovala dokončiť práce na lekárni, ktorej
otvorenie zabezpečoval, a ktorú mal v budúcnosti prevádzkovať, ako aj pri iných príležitostiach, ktoré

potrebovala zabezpečiť. Vznáša námietku voči tvrdeniam súdu, že je potrebné odlišovať komunikáciu
pracovnú a osobnú. Uvedené v tomto prípade nie je možné oddeliť a je to v rozpore s ustálenou
judikatúrou, nakoľko tvorili pár dlhé roky, pričom poškodená začala tvrdiť pred OČTK a súdom svoje
nepreukázané a fiktívne obavy o život a zdravie, avšak tieto ustali ihneď ako potrebovala niečo riešiť,
nielen v pracovnom, ale i osobnom živote. Súd sa nedôvodne sústredil len na dôkazy, ktoré predložila

poškodená prostredníctvom právneho zástupcu. Niekoľkokrát upriamoval pozornosť, že listiny, ktoré
boli predložené sú vytrhnuté z kontextu, pričom sám do spisu doložil listiny a komunikácie, ktoré dávali
celkový obraz o ich komunikácií, čomu zodpovedalo jeho tvrdenie o tom, že sama poškodená ho
kontaktovala nielen v pracovných veciach. Súd odignoroval skutočnosť, že E. F. účelovo nedoložila
celú komunikáciu medzi nimi, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že bez akýchkoľvek prekážok s ním
komunikovala, sama ho kontaktovala minimálne v priebehu mesiacov február až apríl 2020, dokonca z

jednéhoemailuvyplýva,žepoškodenáhosamakontaktovalaajtelefonicky.Súdtietookolnostiabsolútne
odignoroval a nevysvetlil, prečo ich do úvahy nevzal. K zamlčaným skutočnostiam zo strany poškodenej
patrí i tá, že poškodená účelovo neuviedla, že mal sídlo svojej spoločnosti v priestoroch sídla spoločnosti
poškodenej, kde na základe informácie od zamestnankyne E. F., svedkyne D., preberal poštové zásielky,
a to priamo v priestoroch spoločnosti. Obraz o účelovosti výpovedí poškodenej dotvára porušovanie

zákonných povinností vo vzťahu k monitorovaciemu zariadeniu, ktoré ju malo upozorňovať na priblíženie
sa jeho osoby k nej samej. Strach poškodenej trvá, podľa jej slov, doposiaľ, avšak napriek tvrdenému
strachu, táto skutočnosť žiadnym spôsobom nebráni poškodenej v tom, aby monitorovacie zariadenie
nechávala doma, nehlásila náhodné stretnutie s jeho osobou v bare, alebo svoj odchod do zahraničia,
čím porušuje zákon a z logiky veci vyplýva, že ohrozuje aj samu seba. Tvrdený strach poškodenej

nebráni si so sebou na verejnosť nebrať zariadenie, ktoré ju má upozorniť na jeho prítomnosť, pričom
porušovanie zákonných povinností bagatelizuje, čo dokresľuje absurdnosť tvrdení poškodenej. Všetky
kritické udalosti, ktoré nastali v čase jeho povinnosti nosiť technické zariadenie a dodržiavať obmedzenia
vo vzťahu k poškodenej, sú zaznamenané v spise Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Pr/80/2020, s
ktorým žiada, aby sa odvolací súd oboznámil. Účelové konanie pani F., okrem iného, preukazuje i

výpoveď svedka A., ktorý jednoznačne uviedol, že E. F. kontaktovala jeho zamestnankyňu, aby ukončili
spoluprácu s jeho osobou. Konanie poškodenej sa javí o to viac účelové a motivované pomstou. Súd
sa vôbec nevyjadril k výpovedi A. J. K., že mal závažné zdravotné problémy a kontaktovanie blízkej
osoby, v tom prípade práve E. F., malo slúžiť ako terapeutická pomôcka, nie ako prenasledovanie. Nemal
nikoho zo svojej rodiny, na koho by sa mohol so svojim závažným zdravotným problémom obrátiť, čo

vyústilo do stavu ťažkých depresií. Nepopieral, že kontaktoval poškodenú, avšak nikdy s úmyslom ju
zastrašiť alebo jej ublížiť. Svedkyňa D. potvrdila skutočnosť, že mal v priestoroch spoločnosti E. F. sídlo
svojej spoločnosti a sama svedkyňa ho viackrát kontaktovala v skúmanom období, aby si prišiel prevziať
poštu. Svedok L. M. vo svojej výpovedi uviedol, že nekontaktoval E. F. na jeho podnet, kontaktoval
ju na základe vlastnej iniciatívy, čím aj tento svedok vyvracia tvrdenia poškodenej a prokuratúry a

skutočnosti uvádzané v rozsudku nie sú tak úplné. Ani z jedného prejavu a výpovede svedkov nevyplýva
nič agresívne, čo by mohlo byť považované za dôvod pre obavy alebo strach, pričom nielen E. F., ale
aj jej syn potvrdili, že nikdy nevystupoval agresívne voči obom poškodeným takým spôsobom, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Jedným z najpodstatnejších dôkazov v konaní je priestupkový spis
OU-PO-OVVS2-2020/036973, kde zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 31.05.2020, ktoré podala E.

F., vyplýva, že celé konanie A. B. za obdobie do 31.05.2020 malo spočívať len v piatich nevyžiadaných
návštevách v priebehu mesiaca január až máj 2020, pričom stíhaný trestný čin sa mal odohrať v
takmer rovnakom období. E. F. v tom čase nespomína žiadnu nevyžiadanú komunikáciu, iné schválnosti,
obťažovanie, strach, ani obavy, ktoré by mala pociťovať, a ktoré začala pociťovať v trestnom konaní
vedenom za to isté obdobie. Pokiaľ ide o konanie, ktorého sa mal dopustiť do mája 2020, takéto konanie

bolo vyhodnotené ako priestupok a za toto bol uznaný vinným, bolo mu uložené pokarhanie, teda bol
zákonným spôsobom potrestaný. Súd i OČTK tak porušili ústavnú zásadu ,,ne bis in idem“. Súd žiadnym
spôsobom nevyhodnotil pojmové znaky dlhodobo, dôvodná obava a podstatný spôsob zhoršenia kvality
života. Prvostupňový súd bez akéhokoľvek nekritického uvažovania uviedol, že poškodená sa musela
odsťahovať do Dubaja, čo považoval za zhoršenie kvality života, čo už zo samotnej logiky popiera takúto

formuláciu. Poškodená má obchodné aktivity v Dubaji, na Slovensku sa zdržiavala a stále zdržiava
a jej odsťahovanie nemá súvis s jeho osobou, ale s jej podnikaním. Súd sa vôbec nevysporiadal s
chovanímpoškodenej,naktorépoukazovalcelýčasajeevidovanéajvprobačnomspise.Lenvyjadrenie
poškodenej, s dôkazmi vytlačenej komunikácie, ktorá je účelovo vytrhnutá z kontextu, nemôže byťdôkazom voči jeho osobe, pričom sa súd k predloženej komunikácii žiadnym spôsobom nevyjadril. Podľa
ustálenej judikatúry je rovnako dôležité rozlišovať, či v konkrétnom prípade mali páchateľ a poškodená
medzi sebou nejaký predchádzajúci vzťah, či už partnerský, milenecký, manželský alebo iný. Súd je

teda povinný skúmať prejavy osôb v týchto vzťahoch, spôsob ukončenia vzťahu a uvedené kritériá môžu
byť nápomocné pri hodnotení správania sa osôb, po rozchode môže podozrivá osoba ostať vo fáze
zamilovanosti voči bývalému partnerovi, jeho prejavy sú neškodného charakteru a sú spojené so snahou
o návrat poškodeného do spoločného vzťahu. Žiaden zo svedkov, ani poškodená, nikdy nevideli, ani
neuviedli, aby sa k poškodenej mal chovať agresívne, či vo vzťahu alebo po jeho skončení. Doposiaľ

mu nebolo preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, ktorý
sa mu kladie za vinu, a to ani subjektívna, ani objektívna stránka, ani nebola žiadnym spôsobom
objektivizovaná škoda. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zastavil konanie, nakoľko vo
veci už bolo právoplatne rozhodnuté v priestupkovom konaní.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania v
súhrne zistil, že zo strany obžalovaného došlo v období od februára 2020 do augusta 2020 ku konaniu
spočívajúceho najmä vo vyhľadávaní prítomnosti, osobnej blízkosti a kontaktovaniu A. E. F., A., kedy
ju osobne vyhľadával a zaslal jej minimálne 113 textových správ a fotiek s osočujúcim, zastrašujúcim a
pochybným obsahom, vrátane dožadovania sa osobného stretnutia, telefonického rozhovoru, a to proti

vôli poškodenej, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a život a zdravie svojho syna. Aj
keď obžalovaný poprel spáchanie skutku, popisujúc ako on vnímal spôsob komunikácie s poškodenou,
je zo skutku usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej A. E. F., A., ktorá popísala samotný priebeh
a okolnosti skutku kladeného mu za vinu, udalosti, akým spôsobom jej znepríjemňoval život a bola v
strese, pričom popísala správanie sa samotného obžalovaného, ktoré ona považovala za veľký nátlak

na jej psychiku. Jej výpoveď je podporená výpoveďami svedkov D. F., A. N. B., H. D. a I. L. M.,
ktorí v obdobných intenciách popísali správanie obžalovaného dopytujúceho sa o nevyžiadaný kontakt
s poškodenou a neustále informovanie sa o poškodenej. Svedok D. F. potvrdil, že obžalovaný prišiel
pred ich dom veľakrát v priebehu roka 2020 a zasielal poškodenej denne niekoľko správ, ktorých obsah
vzbudzoval u svedka nervozitu aj stres. Aj svedkyne A. B. a H. D. dosvedčili, že obžalovaný šéfku,

poškodenú, podľa nich obťažoval, vyzvedal od nich informácie o poškodenej, dožadoval sa osobného
kontaktu s poškodenou a bol dosť dotieravý. Aj svedkovia vnímali jeho správanie ako obťažujúce,
stresujúce a nekomfortné. V neprospech obžalovaného svedčia aj listinné dôkazy, najmä e-mailová
komunikácia a fotografie, pričom všetko v súhrnne zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Podľa
názoru súdu, už samotný počet telefonátov a správ, ktoré boli súčasťou spisu a boli oboznámené,

je možné považovať za číslo presahujúce hranice bežnej komunikácie medzi osobami, najmä ak si
to poškodená neželala, pričom na to obžalovaného viackrát upozornila a bolo to pre ňu obťažujúce
a vzbudili u nej dôvodnú obavu o jej život a zdravie a podstatne zhoršili jej kvalitu života sústavným
narušovaním jej práva na ochranu súkromia nevyžiadaným nadmerným kontaktovaním.

Po preskúmaní odvolania obžalovaného, týmto odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu
predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dôkazy vo vzťahu k skutku, ktorý
bol súdom prvého stupňa zákonným spôsobom posúdený ako prečin nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. b/, c/ Tr. zákona účinného do 05.08.2024. Vo vzťahu k tomuto skutku boli
vykonané dôkazy súdom prvého stupňa v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu

veci, a to zákonným spôsobom. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne a s nimi
sa stotožnil, a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol jednotlivé dôkazy,
z ktorých pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého
stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Krajský
súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli

zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že
obžalovaný A. B. spáchal skutok tak, ako bol ustálený odvolacím súdom.

Úplnosť vykonaného dokazovania vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného
súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na
vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným

princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru odvolacieho súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť
predovšetkým na základe výpovede svedkyne poškodenej E. F., ktorá opísala ako k skutku malo dôjsť,
a to, že po tom, čo došlo k ukončeniu partnerského vzťahu medzi ňou a obžalovaným a obžalovaný sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti a našiel si vlastné bývanie a následne došlo aj k ukončeniu jeho

pracovnej pozície v jej obchodnej spoločnosti, došlo ku kulminácii kontaktov zo strany obžalovaného vo
vzťahu k nej zhruba k februáru 2020 a potom nastalo doslova bombardovanie, pričom išlo o abnormálne
množstvo správ cez rôzne aplikácie, ako aj emailov. Obžalovaný ju začal vyhľadávať na rôznych
miestach, kde sa najčastejšie zdržiavala, a to v práci alebo doma a z jeho emailov začala mať strach,
nakoľko ju v mnohom obviňoval zo svojho stavu a obhajoval svoje konanie. Obžalovaný ju čakával pred

budovou,vktorejsídlilajejfirma,položiljejnohuzakolesomotorovéhovozidla,nechceljupustiť,čakával
junapríjazdovejcestekdomu,kdebývala,stupňovalosato,pričomnereagovalnajejvýzvy,abyodtohto
upustil, preto musela osloviť právnikov a situácia sa ukľudnila až po nariadení neodkladného opatrenia
o umiestnení kontrolného zariadenia na telo obžalovaného. Snažil sa ju kontaktovať telefonicky, ak si
ho zablokovala, kontaktoval ju z iných čísel, niekedy známych, niekedy neznámych, pričom ona mu pri

osobnom kontakte vždy povedala, aby ju už nekontaktoval, napísala mu aj niekoľko emailov, kde mala
obavu, aby nedošlo k nejakému nápadu z jeho strany potrestať ju za jeho zlý psychický stav s tým, že
úplne sa vystrašila z fotografie prepichnuté prsta, ktorú jej zaslal. Jedenkrát, keď nebola sama doma,
tak mu otvorila a povedala mu, že tieto návštevy si neželá a v iných prípadoch, keď bola sama doma, tak
mu neotvorila. V septembri 2019, keď sa odsťahoval, tak mu odovzdala všetky jeho osobné veci, ktoré

u nej mal. Syn si na instagrame našiel výzvu od obžalovaného, že ho chce sledovať, pričom obžalovaný
mu následne adresoval výzvu, aby mu otvorili dvere, že sa s nimi chce kontaktovať. Jej spôsob života sa
zmenil, jej osobný priestor bol narušený, pričom z dôvodu opakovaných návštev obžalovaného v práci
museli namontovať na dvere guľu, kukátko a zvonček.

Výpoveď svedkyne poškodenej F. je podporovaná výpoveďou svedka D. F., syna poškodenej, ktorý
uviedol, že obžalovaného spoznal, keď bol malý, spočiatku bol v pohode, potom začal gambliť, bol
výbušný, agresívny, mamu chytil za ruku, za ramená, nemohla sa hýbať. V roku 2018 prestal chodiť, ale
potom začal vyklopkávať, chodil pred dom, vedel, že mame vypisuje, preto, keď neprišla mama domov,
tak jej volal a ona mu povedala, že ju drží pri aute alebo že jej sadol do auta, pričom raz prišiel pred ich

dvere a nechcel odísť, preto museli zavolať políciu a teraz, keď im niekto zvoní, tak sa zľakne. Nevie
koľkokrát prišiel obžalovaný pred dom, ale bolo to veľakrát, čo bolo v priebehu roka 2020. Vie o jednej
správe, ktorú poslala matka obžalovanému emailom, že ju nemá kontaktovať. On videl aj emaily od
obžalovaného, čo bolo asi 9 až 10 emailov za deň.

Uvedené výpovede sú podporované výpoveďou svedkyne A. B., zamestnankyne poškodenej, ktorá
uviedla, že vie o tom, že obžalovaný jej šéfku obťažoval, chodil za ňou, aj keď to nechcela, dostávala od
neho emaily, bolo ich veľa a keďže mali s poškodenou dobrý vzťah, tak táto jej ich ukázala. Raz videla,
ako dal nohu za auto poškodenej, ktorá nemohla vycúvať, avšak kedy to bolo, už si nepamätá, pričom
tam boli asi hodinu, poškodená nevedela vyjsť a asi jej to nebolo príjemné.

Rovnako svedkyňa D., zamestnankyňa poškodenej, uviedla, že obžalovaný pracoval vo firme C. G.,
odkiaľ odišiel ako zamestnanec, potom chodil k nej po poštu, dopytoval sa stretnutia so šéfkou, ona sa s
ním nechcela stretnúť, potom mu nechávali poštu dole. Poškodenú párkrát čakal aj vonku, kontaktoval
ju telefonicky a emailom, nespomína si, či videla emaily, ale obsahom bolo, že sa dopytoval stretnutia

sňou.Onasnímnekomunikovala,onpoškodenúkontaktovaltelefonicky,správami,osobne,pričom,keď
odišiel z firmy, boli jeho návštevy veľmi časté a neboli len ohľadom pošty. Vypytoval sa na poškodenú,
preto namontovali na dvere kukátko. Vie, že poškodená mala od obžalovaného veľa telefonátov, ktoré
nedvihla. Obžalovaný niekedy poškodenú čakával pred sídlom firmy, dožadoval sa osobného kontaktu,bol dotieravý. O poškodenej vie, že ju kontaktoval aj doma a vyzváňal jej. Raz obžalovaného stretla
v Encore, asi 2 hodiny sa snažil z nej získať info o poškodenej.

Uvedené výpovede sú čiastočne podporované aj výpoveďou svedka I. M., ktorý uviedol, že obžalovaný
s poškodenou mali spočiatku dobrý vzťah, potom ona mala s obžalovaným problém kvôli jeho závislosti
na gamblingu a peniazom. Nevie, či obžalovaný kontaktoval poškodenú, vie to len od nej, on to nevidel.
Vie, že poškodená dostala nejaký email, ale k obsahu sa nevie vyjadriť, asi raz sa stalo, že obžalovaný
kontaktoval poškodenú z jeho emailu, lebo sa s ním nechcela kontaktovať.

Uvedené svedecké výpovede sú podporované aj ďalšími, najmä listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom
spisu, a to najmä rozsiahlou komunikáciou medzi obžalovaným a poškodenou, vrátane fotografií.

S poukazom na konštatované krajský súd dospel k záveru, že súhrn dôkazov preukazuje vinu
obžalovaného A. B. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré

spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku tak, ako to ustálil vo svojom rozhodnutí a
usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa, vzhľadom na to, že obžalovaný bol za časť skutku a za konanie
dňa 31.05.2020 postihnutý v priestupkovom konaní rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. OU-PO-

OVVS2-2020/036973, bolo potrebné, podľa názoru odvolacieho súdu, toto konanie zo skutku ,,vypustiť“.
Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a ,,nanovo“ rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Pri ukladaní trestu a jeho výmery krajský súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a prihliadal na osobu

obžalovaného, pričom s poukazom na odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že tento
bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 03.04.2019, sp. zn.
6T/14/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.06.2020, sp. zn. 3T/30/2019
za trestný čin podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, do 04.06.2021, trest uložený

súdom prvého stupňa považoval za mierny, z dôvodu, že obžalovaný sa skutku mal dopustiť v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, pričom, aj keď následne došlo k zahladeniu uvedeného odsúdenia,
neznamená to, že k spáchaniu skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nedošlo. Vzhľadom
na skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podal len obžalovaný a absentuje
odvolanie zo strany prokurátora, krajský súd už obžalovanému nemohol uložiť prísnejší trest, ako mu

bol uložený súdom prvého stupňa, s poukazom na zásadu zákazu reformationis in peius, nakoľko by
došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného len na základe ním podaného opravného prostriedku. Z
uvedených dôvodov krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere, ako mu bol
uložený prvostupňovým súdom, a to 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 16
mesiacov, pričom takto uložený trest, aj napriek konštatovanému, nie je možné považovať za trest

neprimeraný a nedostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti, výchovu obžalovanému k tomu, aby
v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti, s tým, že
takto uložený trest zodpovedá aj zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu
páchateľa, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že poškodenej sa nevyhrážal, ani ju nikdy neohrozoval
a nebol vo vzťahu k nej agresívny, krajský súd udáva, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu nebezpečného prenasledovania postačí také konanie, ktoré môže v osobe poškodeného vzbudiť
dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom poškodená, ako aj jej syn D. F. takúto dôvodnú obavu
verbalizovali, alebo postačí, aby podstatným spôsobom sa zhoršila kvalita života poškodeného tým, že

by dochádzalo k vyhľadávaniu osobnej blízkosti alebo sledovaniu poškodeného alebo kontaktovaniu
prostredníctvom tretej osoby, alebo elektronickej komunikačnej služby písomne alebo inak proti jeho vôli,
s tým, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný vyhľadával osobnú blízkosť
poškodenej a kontaktoval ju prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo aj inak, a to proti
jej vôli, ktorú mu preukázateľne deklarovala. Nad rámec uvedeného krajský súd udáva, že kontakt

obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, jej vyhľadávanie a kontaktovanie prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby malo za následok až vydanie neodkladného opatrenia v civilnom konaní, z čoho
jednoznačne vyplýva, že aj súd v civilnom konaní dospel k záveru o neprimeranosti kontaktovania
poškodenej zo strany obžalovaného.Ani skutočnosť, že obžalovaný mal pre poškodenú vykonať práce na úprave, resp. oprave parkoviska, čo
zhodne uviedla tak poškodená, ako aj obžalovaný, ho nezbavuje trestnej zodpovednosti, nakoľko rámec

komunikácie, ktorá je obsahom spisu, prekračuje rámec pracovnej komunikácie o uvedenej pracovnej
veci.

Trestnej zodpovednosti obžalovaného nemôže zbaviť ani skutočnosť, že podľa výpovede A. J. K.
mu malo byť odporúčané, aby kontaktoval práve poškodenú ako blízku osobu, nakoľko z výpovede

svedkyne A. J. K. vyplýva, že táto nebola informovaná o tom, že poškodená už nie je jeho partnerkou,
ani aký je aktuálny vzťah medzi nimi a až následne sa mala dozvedieť, že obžalovanému bolo nariadené
neodkladné opatrenie a inštalované sledovacie zariadenie.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že išlo by o postihnutie za totožné konanie, ako bol
postihnutý v priestupkovom konaní, krajský súd udáva, že z obsahu priestupkového spisu vyplýva, že

obžalovaný v priestupkovom konaní bol postihnutý iba za návštevu poškodenej bez jej súhlasu dňa
31.05.2020, pričom z popisu skutku, za ktorý bol postihnutý v priestupkovom konaní vyplýva, že malo
ísť o celkovo 5 návštev v priebehu mesiaca január až máj 2020, pričom v prejednávanej trestnej veci je
skutok podstatne rozsiahlejší, ktorý zahŕňa aj rozsiahlu elektronickú komunikáciu medzi obžalovaným a
poškodenou a nevyžiadané návštevy a kontakty z jeho strany aj po období 31.05.2020, preto nemôže

ísť o naplnenie zásady ne bis in idem, a teda o dvojité postihnutie obžalovaného za totožný skutok, za
ktorý bol postihnutý v priestupkovom konaní.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že súd nevyhodnotil
pojmové znaky dlhodobo, dôvodná obava a podstatný spôsob zhoršenia kvality života, krajský súd

udáva, že v zmysle ust. § 360a Tr. zákona účinného v čase dokonania skutku obžalovaným sa
vyžadovalo pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania, aby také
konanie prebiehalo dlhodobo. Pojem dlhodobo v uvedenom období a ani toho času nie je v Tr. zákone
exaktne definovaný, pričom analogicky v zmysle ustálenej judikatúry je vo všeobecnosti možné uvedený
pojem stotožniť s pojmom po dlhší čas, pričom za obdobie po dlhší čas sa považuje doba v trvaní 6

mesiacov. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že z uznesenia NS ČR zo dňa 24.04.2019,
sp. zn. 8Tdo/178/2019 vyplýva, že znak dlhodobosti pri trestnom čine nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a Tr. zákona (§ 354 ods. 1 Tr. zákonníka ČR) môže byť naplnený aj v dobe trvajúcej
1 mesiac, ak ide o veľmi intenzívne konanie vyznačujúce sa svojou sústavnosťou, úpornosťou,
tvrdošijnosťou a pre svoju nebezpečnosť vyvoláva dôvodnú obavu u poškodeného a prípadne graduje

vo fyzické násilie, výrazne vybočuje z medzí normálnych spoločenských vzťahov, je vykonávané
rôznymi prostriedkami a spočíva v kombinácii alternatív vymedzených v citovanom ustanovení.
V prejednávanej trestnej veci z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že ku konaniu kladeného
obžalovanému za vinu malo dochádzať od februára 2020 do augusta 2020, teda po dobu šiestich
mesiacov, pričom toto konanie obžalovaného je možné charakterizovať ako konanie vyznačujúce sa

sústavnosťou, úpornosťou, tvrdošijnosťou, vyvolávajúce dôvodnú obavu u poškodenej, ktoré, aj keď
nedošlo k fyzickému násiliu obžalovaného voči poškodenej, výrazne vybočovalo z medzí normálnych
spoločenských vzťahov a bolo vykonávané rôznymi prostriedkami spočívajúcimi v kombinácii kontaktov
osobných, telefonických, prostredníctvom elektronickej komunikácie a vyhľadávania poškodenej, resp.
informovania sa o poškodenej prostredníctvom iných osôb. Na základe uvedených skutočností sa

odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že uvedené konanie napĺňa skutkovú podstatu
žalovaného trestného činu.

Na základe konštatovaných skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.