Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7To/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012194
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejasudcovJUDr.

Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre pokračovací prečin
porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
z 25.11.2025, č. k. 112T/8/2025-579, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.02.2026 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu zrušuje.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., A. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom F., t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov,

o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), písm. o), § 37 písm. h), písm. m), §

38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 25.11.2025, č. k. 112T/8/2025-579 (ďalej aj
napadnutý rozsudok) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z pokračovacieho
prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. e) Trestného zákona v bode 1 a 2/ a s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona /

v bode 1 až 3/ a z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona /v
bode 2 a 3/ na tom skutkovom základe, že

I. dňa 20.03.2024 v čase okolo 14:10 hod. prekonal na presne neustálenom mieste oplotenie pozemku
s rodinným domom v obci E. D. G. H. I. XX/XX, vysoké v nižšej časti 161 cm, vo vyššej časti 195 cm,
prešiel po pozemku smerom k zadným vstupným dreveným dverám rodinného domu, ktoré za pomoci
neustáleného predmetu vypáčil, vnikol dovnútra domu, v ktorom zotrval až do príchodu poškodenej B. J.

a po pristihnutí zo strany poškodenej z miesta utiekol, čím majiteľke nehnuteľnosti B. J. spôsobil škodu
poškodením dverí vo výške 200 eur,II. dňa 09.04.2024 v časovom rozmedzí od 12:00 hod. do 14:00 hod. prekonal na presne neustálenom
mieste oplotenie pozemku s rodinným domom v obci K. L. D. M. H. I. XXX, vysoké 160 cm, prešiel
po pozemku k rodinnému domu, prerezal sieťku proti hmyzu na otvorenom pivničnom okne, cez ktoré

vnikol do kotolne domu, v ktorej neustáleným predmetom vypáčil uzamknuté dvere vedúce na schodisko
k prízemiu rodinného domu, kde v obývacej miestnosti odcudzil zo sekretára 5ks zlatých prsteňov a
2ks zlaté retiazky a z priestorov kuchyne 2ks jednokilových balení kávy zn. Lavazza, čím majiteľovi
nehnuteľnosti M. H. spôsobil škodu poškodením sieťky na okne a dverí vo výške 200 eur a odcudzením
kávy a šperkov vo výške 364 eur,

III. v presne neustálený čas dňa 14.04.2024 vošiel do rodinného domu so súpisným číslom XXX v obci
N., okres Banská Štiavnica, v priestoroch ktorého v spálni z kozmetického stolíka odcudzil dámske
náramkové hodinky, dámsku obrúčku zo žltého kovu, dámsky prsteň zo žltého kovu, dámsku retiazku zo
žltého kovu o dĺžke 40 cm, pánsku obrúčku zo žltého kovu, dámsku obrúčku zo žltého a ružového kovu,
2 ks náušníc zo žltého kovu, v celkovej hodnote 2000 eur a z nočného stolíka ďalej odcudzil finančnú

hotovosť vo výške 5000 eur, čím poškodenej M. O. spôsobil škodu odcudzením šperkov vo výške 2000
eur a poškodeným P. M. O. a M. O. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 5000 eur.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l), §
37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd zároveň rozhodol, že
podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným manželom P. M.
O. a M. O. škodu vo výške 4 800 eur za odcudzenú finančnú hotovosť a poškodenej M. O. škodu vo
výške 2 000 eur za odcudzené veci.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal
práva na podanie odvolania a obžalovaný si ponechal lehotu.

V zákonnej lehote podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu a to do výroku o treste

a uviedol, že s výškou uloženého trestu nesúhlasí a považuje ho za neprimeraný. Má za to, že
takáto výška trestu nie je na dosiahnutie jeho účelu v jeho prípade nevyhnutná. Výrok vo výške
nepodmienečného trestu považuje za neprimerane prísny a má za to, že na jeho nápravu, na za-
bezpečenie ochrany spoločnosti a na zabezpečenie individuálnej a generálnej prevencie postačuje
aj trest kratšieho trvania. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru pri ukladaní trestu odňatia slobody

obžalovanému dostatočne nezohľadnil dôležitú okolnosť, a to práve vyhlásenie o vine uskutočnené na
hlavnom pojednávaní, ktoré súd prvého stupňa aj akceptoval. Uľahčil tak súdu dokazovanie jeho trestnej
činnosti. Vyhlásenie obžalovaného o vine alebo vyhlásenie spočívajúce v nepopretí spáchania skutku
nepochybne odbremeňuje nielen súd, ale i prokurátora, ktorého úlohou je uniesť dôkazné bremeno.
Priznaním spáchania skutku dochádza k zúženiu predmetu dokazovania, čo sa premieta do odpadnutia

potreby vykonať dokazovanie v otázke 1) či sa skutok stal, 2) či má skutok znaky trestného činu, 3)
kto tento skutok spáchal a z akej pohnútky, 4) závažnosti činu, a to vrátane príčin a podmienok jeho
spáchania, čo výrazne urýchľuje a zhospodárňuje trestné konanie. Na základe uvedeného potom podľa
názoru obhajoby je možné zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona.
Súd však pri ukladaní trestu nezohľadnil túto poľahčujúcu okolnosť, keď vyhlásenie viny je možné

považovať za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti.
Obžalovaný ďalej uviedol, že uhradil poškodeným M. H. a B. J. škodu v celej výške a poškodenej
M. O. a P. M. O. uhradil škodu čiastočne, čím sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov
trestného činu, resp. dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, na základe čoho je možné zohľadniť
aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Trestného zákona. Súd však pri ukladaní trestu

nezohľadnil túto poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný tiež uviedol, že prispel k objasneniu zločinu
spáchaného organizovanou skupinou, a to tým, že podporil dôkazy preukazujúce vinu obvinených a
vznesenie obvinenia ďalšiemu členovi organizovanej skupiny, na základe čoho je možné zohľadniť
aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. o) Trestného zákona. Súd však pri ukladaní trestu
nezohľadnil túto poľahčujúcu okolnosť. Bez jeho výpovede by predmetné obvinenie voči ďalšiemu

členovi organizovanej skupiny vznesené nebolo. Už sama táto skutočnosť môže byť považovaná za
to, že sa obžalovaný významnou mierou podieľal na objasnení zločinu spáchaného organizovanou
skupinou. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ide objasňovanie závažnej trestnej činnosti páchanej
na chránených osobách (senioroch), ktorej nebezpečenstvo pre spoločnosť je neporovnateľne vyššiev porovnaní s nebezpečnosťou trestnej činnosti spáchanej obžalovaným. Objasňovanie predmetnej
trestnejčinnostijepreorgányčinnévtrestnomkonanímimoriadnezložité,nakoľkojepáchanáuzavretou
komunitou, do ktorej je zložité preniknúť. Ak skutočnosť, že sa obžalovaný významnou mierou podieľal

na objasnení zločinu spáchaného organizovanou skupinou nebude súdom dostatočne zohľadnená pri
ukladaní trestu, vyšle to podľa názoru obhajoby veľmi zlý signál do budúcna pre ďalších potencionálnych
svedkov, že spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní je bez významu. Tým sa následne výrazne
sťaží, resp. znemožní úplne objasňovanie obdobnej trestnej činnosti.
Obžalovaný tiež argumentoval, že súd prvého stupňa mu pri ukladaní trestu odňatia slobody dostatočne

nezohľadnil jeho vyhlásenie o vine uskutočnené na hlavnom pojednávaní, keď mal pri ukladaní trestu
odňatia slobody postupovať v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona a trest odňatia slobody znížiť pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd mohol ukladať trest odňatia slobody znížený
o celú jednu tretinu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona
a takto uložený trest by splnil svoj účel.
Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci podľa § 321 Trestného poriadku zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom vo
veci a uložil mu trest na najnižšej možnej hranici.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave termín verejného
zasadnutia na 05.02.2026, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného

a obžalovaný.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, keď výsluch obžalovaného realizoval prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, pričom strany proti takémuto postupu
námietky nemali.

Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu podala správu o stave veci so
zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému
materiálu ani návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci
ktorých prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného

poriadku. Obhajca obžalovaného žiadal odvolaniu vyhovieť a obžalovanému uložiť čo najnižší možný
zákonný trest. Obžalovaný uviedol, že začal spolupracovať s OČTK a odhalil organizovanú skupinu
rómskych spolupáchateľov. Nakoľko je róm, rodina sa na neho hnevá. Chce byť s rodinou, viesť riadny
život a nájsť si prácu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aja) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

KrajskýsúdvTrnave akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania natooprávnenou
osobou - obžalovaným, postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je

dôvodné.

Pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n), písm. k) Trestného zákona,
krajský súd uvádza, že okresný súd postupoval správne, keď uviedol, že žiadnu aktívnu významnú
spoluprácu obžalovaného nevzhliadol, priznanie obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho

úprimné oľutovanie už má obžalovaný zohľadnené aplikáciou poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona. Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona si vyžaduje
aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré
slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do
akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. Pre priznanie tejto

poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti
sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je
objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu
určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov
činných v trestnom konaní. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona nie je možné

priznať automaticky spolu s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda len
na základe samotného priznania sa obvineného.

Správne tiež okresný súd k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona uviedol,
že obžalovaný uhradil škodu len čiastočne, a keďže nedošlo k úhrade celej škody, nemožno

konštatovať priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Pre použitie tejto poľahčujúcej okolnosti je základným
predpokladom náhrada škody alebo odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Pri odstránení
škodlivých následkov trestného činu zákon nevyžaduje, aby páchateľ tieto následky úplne odstránil a
aby to urobil osobne, ale stačí, ak k tomu svojim aktívnym zásahom prispel. Pri nahradení spôsobenej
škody musí však ísť o úplnú náhradu škody.

Pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, teda, že
obžalovaný prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo
teroristickej skupiny, tu sa krajský súd s odôvodnením okresného súdu nestotožnil, keď uviedol,že osamotená svedecká výpoveď obžalovaného nebola jediným dôkazom, nakoľko pri odhaľovaní
organizovanej skupiny je pravidlom vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré spočíva v zaobstaraní
početných relevantných dôkazov, a preto ešte výpoveď obžalovaného, ktorá môže byť len jedným

z množstva dôkazov nepostačuje na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Krajský súd uvádza, že
rozhodujúce je, že spolupráca obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní účinne napomohla pri
objasnení trestnej činnosti, čo zo správy OR PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície zo dňa 14.11.2025
(č. l. 527) vyplýva. Zo správy je zrejmé, že obžalovaný svojou svedeckou výpoveďou v trestnej veci
obvinených C. Q., R. S., A. J., N. K., A. Q., T. O., D. Q. a D. U. stíhaných za pokračovací zločin podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
i), písm. j) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sčasti v štádiu
pokusu podľa § 14 Trestného zákona a sčasti v štádiu dokonanom a iné, prispel k objasneniu trestného
činu spáchaného organizovanou skupinou a to tým, že podporil dôkazy preukazujúce vinu obvinených a
vznesenie obvinenia ďalšiemu členovi organizovanej skupiny. Pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti
sa nevyžaduje, aby v dôsledku príspevku páchateľa došlo k odsúdeniu organizovanej, zločineckej

alebo teroristickej skupiny, postačí len, keď páchateľ prispeje k odhaleniu alebo usvedčeniu, čo
v prejednávanom prípade je splnené.

Krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne (iný druh trestu
nebolomožnéuložiťvzhľadomnaosobuobžalovaného,ktorýmávodpiseregistratrestov19záznamov),

keď na rozdiel od okresného súdu prihliadol aj na priznanie ďalšej významnej poľahčujúcej okolnosti.
Krajský súd obžalovaného na výkon trestu v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol pred
spáchaním skutku v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin.

Pokiaľ sa obžalovaný domáhal aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona treba uviesť,
že v prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody s použitím vyššie uvedeného
mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia, by takýto trest nenaplnil zákonom predpokladaný účel,
ktorým je nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky preto,

aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od
páchania trestnej činnosti. A v neposlednom rade chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti.
Na páchateľa s takýmto osobnostným profilom je potrebné podľa názoru krajského súdu pôsobiť trestom
odňatia slobody ukladaným v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (aj keď na jej dolnej hranici)
a nie mimoriadne zníženej.

Z vyššie uvedených dôvodov potom bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.