Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203863
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7623203863.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci manželky I. Y., T..
XX.X.XXXX, U. H. S. XX, právne zastúpenej JUDr. Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o.,
so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, proti manželovi, ktorý návrh nepodal I. Y., T.. XX.X.XXXX,
U. H. S. XX, právne zastúpeného JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou so sídlom Hlavná 137,

Prešov,vkonaníorozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvode
k maloletej Y. Y., T.. X.XX.XXXX, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 17P/57/2023-92 zo dňa 14.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku I. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej na čas po rozvode manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Súd manželstvo účastníkov I. Y., M.. K., T.. XX.XX.XXXX a I. Y., M.. Y., T.. XX.X.XXXX uzavreté dňa
X.X.XXXX v S., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. Š. vo zväzku č. X, ročník

XXXX, na str. XX pod por. č. XX rozvádza.

II. Zveruje sa na čas po rozvode maloletá Y.Á. Y., T.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Y.Á. sumou 160,- Eur mesačne vopred k rukám matky,

vždy do 15.teho dňa počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. každý párny víkend v mesiaci od piatka od 15.30
hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že otec si dieťa vyzdvihne v stanovený čas v mieste bydliska matky
a v stanovený čas ako koniec styku maloleté dieťa otec odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je
povinná na styk dieťa s otcom pripraviť.V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y.M. každý prvý nepárny týždeň v mesiaci od utorka od
15.30 hod. do štvrtku do 17.00 hod., tak, že otec so dieťa vyzdvihne v stanovený čas v mieste bydliska
matky av stanovený čas ako koniec styku maloleté dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka

je povinná na styk dieťa s otcom pripraviť.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol, že manželstvo účastníkov

konania považoval za trvalo rozvrátené bez možnosti obnovy manželského spolužitia, preto manželstvo
rozviedol.

4.KúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejY.načasporozvodemanželstvasúdprvej
inštancie uviedol, že citlivo posudzoval najlepší záujem maloletej vzhľadom na jej zdravotný stav a z
uvedeného dôvodu zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Zohľadnil tu stabilitu režimu maloletej,

ako aj to, že otec s prihliadnutím na jeho pracovné povinnosti a iné aktivity nebude schopný dodržiavať
režim maloletej. Pri úprave styku otca s maloletou prihliadal na plynulé rozvíjanie väzieb maloletej s
otcom a to, aby si otec vybudoval základný rámec starostlivosti o dieťa.

5. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca vychádzal z majetkových a príjmových pomerov

oboch rodičov, odôvodnené potreby maloletej a to, ktorý z rodičov v akom rozsahu vykonáva osobnú
starostlivosť o maloletú.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2š ods. 3, § 18, § 19 ods. 1, 2, §

24 ods. 1, 2, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona
o rodine, čl. 4 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“), § 100 CMP, § 111 CMP.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodoval podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

8. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to proti výrokom II, III,
IV. a V. z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Otec uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nezistil skutkový
stav úplne a správne a následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, pokiaľ rozhodol o tom,
že nie je v záujme maloletej dcéry jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
a je dôvodné ju zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť styk s otcom v zmysle napádaných
výrokov. Podotkol, že obaja rodičia nepochybne o osobnú starostlivosť o maloletú Y. majú záujem. Otec

poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že zdravotný stav maloletej
Y. je prekážkou striedavej osobnej starostlivosti o maloletú. On nikdy nerozporoval, že maloletá Y. jej
dieťa so špeciálnymi, špecifickými potrebami a bol jej diagnostikovaný Downov syndróm. Samo o sebe
toto špecifikum nemôže zakladať záver, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku však ani okrajovo nevyplývajú konkrétne a presvedčivé dôvody

týkajúce sa zdravotného stavu maloletej Y., pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru, že striedavá
osobná starostlivosť nie je v jej záujme. Tieto otázky je potrebné posúdiť osobou s potrebnými odbornými
znalosťami a praktickými skúsenosťami. Bez starostlivého odborného posúdenia nebolo možné tento
záver ustáliť. Podľa názoru otca je takýto záver zo strany súdu prvej inštancie len prejavom ľubovôle
súdu, čo je neakceptovateľné. V priebehu celého konania bola k zdravotnému stavu dcéry predložená

len jediná správa z psychologického vyšetrenia a vyšetrenia spracovaná I.. Z. U. zo dňa 27.09.2023.
Tuto správu otec celom rozsahu v rámci dokazovania namietal a to z dôvodu, že vyšetrenie sa vykonalo
na objednávku matky a súčasne bez vedomia a účasti otca. Psychologička v tejto správe vychádzala
len zo subjektívnych tvrdení uvádzaných matkou, ktoré boli účelovo prispôsobené v jej prospech.
Uvedená správa je preto ako dôkaz pre potreby súdneho konania podľa jeho názoru nepoužiteľná.

Súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie znaleckého dokazovania v tomto smere zamietol. Ako
ďalšiu prekážku striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie považoval pracovný pomer otca,
jeho pracovné povinnosti a mimopracovné aktivity. Na základe predloženej pracovnej zmluvy vyplýva,
že otec pracuje len pracovné dni a jeho pracovná doba je štandardná od 7:00 hod do maximálne 15:00hod a nijakým spôsobom sa neodchyľuje od normy. V tejto súvislosti otec podotkol, že na začiatku
konania bol nezamestnaný a bol to práve on, ktorý poberal príspevok na opatrovanie maloletej Y.,
čo mu bolo vyčítané. Následne sa zamestnal, aby zabezpečil väčší príjem do rodiny a v konečnom

dôsledku to súd prvej inštancie vyhodnotil ako prekážku v starostlivosti o maloletú dcéru. Súčasne ani
jeho ďalšie mimopracovné aktivity nemôžu zakladať prekážku v riadnej starostlivosti o maloletú dcéru.
Uvedené mimopracovné aktivity sú činnosti, ktoré otec robí dobrovoľne a v žiadnom prípade nemajú
prednosť pred starostlivosťou o vlastnú dcéru. Ak súd prvej inštancie poukazuje na to, že sa venoval
stolárstvu, tak otec na pojednávaní uviedol, že sa riadne zamestnal a stolárstvu sa už nevenuje. Súd

prvej inštancie pri rozhodnutí o zverení maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky nevyhodnotil
skutkový stav správne a v celom rozsahu si jednostranne osvojil tvrdenia matky, čím dospel k záveru
o dôvodnosti zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Otec poukázal na to, že matka vytrhla
maloletú dcéru z jej prirodzeného prostredia z rodinného domu, v ktorom vyrastala a vzala ju do
úplne nového neznámeho prostredia. Maloletá od svojho narodenia až do marca 2023 bývala s oboma
rodičmi v jednej domácnosti a starostlivosť o ňu zabezpečovali obidvaja rodičia. Otec sa podieľal na

starostlivosti o maloletú Y. tak počas pracovných dní, ako počas víkendov, pričom vo svojej domácnosti
má nepochybne vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú Y.. V rodinnom dome, kde
otec momentálne býva, bývala maloletá dcéra od svojho narodenia. Otec rovnako ako matka pozná
svoje dieťa, jej povahu, nálady, jej potreby a režim, na ktoré vie náležite reagovať. Maloletá Y.Z. je pritom
dieťaťom, ktoré denne navštevuje školské zariadenie (je integrovaná v bežnej triede) a v poobedných

hodinách navštevuje aj školský klub. Nevyžaduje si preto celodennú starostlivosť a ani špecifickú úpravu
pracovnéhočasurodičazabezpečujúcehoosobnústarostlivosť.Vovzťahukuvedenýmokolnostiamotec
navrhoval ako svedkov vypočuť ich plnoleté dcéry, pričom súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie
dokazovania bez náležitého odôvodnenia zamietol. Otec celom rozsahu namietal aj výroky IV. a V.
napadnutého rozsudku o úprave styku otca s maloletou dcérou. Ak by aj teoreticky bolo dôvodné zveriť

maloletú dcéru do osobnej starostlivosti matky, úprava styku v zmysle napadnutých výrokov nemôže
byť v súlade s jej najlepším záujmom. Súd upravil jeho stretávanie sa s dcérou len na 6 dní v mesiaci
a vôbec neupravil špecifický styk počas prázdnin a sviatkov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
ani okrajovo nevyplývajú jasné a presvedčivé konkrétne dôvody, pre ktoré upravil styk v uvedenom
rozsahu a z akého dôvodu nerozhodol zmysle zákonnej požiadavky zakotvenej v ustanovení 24 ods. 5

Zákona o rodine tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Na základe vykonaného dokazovania bolo bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že maloletá Y. má vytvorený pozitívny vzťah s oboma rodičmi,
čo konštatoval aj kolízny opatrovník. S oboma rodičmi žila v jednej domácnosti do svojich ôsmich
rokov a v súčasnej dobe má S. rokov, teda je rovnako zvyknutá na matku, ako aj na otca. Otec je

plne spôsobilý zabezpečovať starostlivosť o maloletú dcéru a má na to vytvorené riadne podmienky
a prejavuje o to záujem. Navyše styk otca s maloletou Y. sa doposiaľ realizoval na základe dočasnej
dohody rodičov v oveľa širšom rozsahu, ako to určil súd v napádaných výrokoch. Y. trávila u otca
minimálne 3 dni v každom kalendárnom týždni. Práve zmenu, ktorú učinil súd prvej inštancie tým, že
zúžil rozsah kontaktu s otcom a tým priamo aj so sestrami v domácom prostredí, možno vyhodnotiť

ako zmenu v príkrom rozpore so záujmom maloletej. Poukázal na to, že matka počas vianočných
sviatkov neumožnila tráviť Vianoce maloletej Y. s otcom a jej sestrami. Styk umožnila až 27.12.2023
do 28.12.2023 a následné len zo dňa 31.12. na 01.01.2024. Otec namietal aj rozhodnutie o výške
výživného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, ako aj neúplnosti a nesprávnosti zisteného skutkového
stavu, čo viedlo k nesprávnym právnym záverom. Súd pri určení výživného vychádzal z hrubého príjmu

otca a nie z jeho čistého príjmu. Príjem otca v čistom je vo výške 800 eur mesačne. Pri hodnotení
výdavkov na maloletú dcéru vychádzal súd len z vyjadrenia matky, bez ich riadneho preukázania.
Rovnako nemôže ostať bez povšimnutia, že súd pri určení výšky výživného nebral do úvahy mesačný
výdavok otca vo výške 303 eur, ktorý predstavuje splátku úveru poskytnutého na kúpu motorového
vozidla pre potreby maloletej Y., na ktorý je súčasne viazaný príspevok štátu. Otec má zároveň aj ďalšiu

vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére G.Z.M.R., ktorá je študentkou G. školy. Vzhľadom na vyššie
uvedené, výživné určené súdom prvej inštancie nemožno považovať za primerané. Otec zároveň žiadal,
aby bol zaviazaný na úhradu výživného v ten deň v mesiaci, kedy mu je vyplácaná mzda, preto žiada,
aby bola splatnosť výživného minimálne na 20. deň v mesiaci. Otec žiadal, aby odvolací súd o podanom
odvolaní rozhodol podľa ustanovení § 388 CSP, tak že: I. mení napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III.,

IV. a V., tak že II. zveruje maloletú Y. Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných
intervaloch s dňom a hodinou striedania pondelok o 8:00 hod tak, že otec sa zaväzuje zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú Y. počnúc pondelkom nepárneho kalendárneho týždňa od 8:00 hod do
nasledujúceho pondelka do 8:00 hod a matka sa zaväzuje zabezpečovať osobnú starostlivosť následneod pondelka párneho kalendárneho týždňa od 8:00 hod do nasledujúceho pondelka do 8:00 hod. III.
Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
IV. Miestom odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča. V.

Každý z rodičov sa zaväzuje v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého
rodiča s osobnými vecami a na stretnutie s druhým rodičom pripraviť. VI. Po dobu trvania striedavej
osobnejstarostlivostisavýživnéneurčuje.VII.Žiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.
Alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s obsahom odvolania otca, ako s jeho návrhom na
zverenie maloletej dcéry do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch
nesúhlasí a takáto forma starostlivosti nie je v záujme maloletej dcéry. Uviedla, že otec svojim konaním
a svojimi návrhmi vôbec nesleduje záujem maloletej dcéry, ale že jeho jediným reálnym záujmom je
snaha udržať si motorové vozidlo G.J. Z., ktoré napriek žiadosti matky o jeho vydanie, otec používa a

odmieta vydať s tým, že uviedol, že auto matka nikdy neuvidí, hoc je zrejmé, že toto auto bolo dotované
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny vyslovene pre účely maloletej Y. z dôvodu jej zdravotného
postihnutia a otec hoc už nie je opatrovníkom dcéry, napriek tomu toto vozidlo odmieta vydať matke,
ktorá ho potrebuje pre zabezpečenie potrieb dcéry. Vo vzťahu k návrhu otca matka uviedla, že tento
návrh nerešpektuje skutkový a reálny stav, ktorý bol v čase ich spolužitia v jednej domácnosti, kedy

sa otec dostal do reálneho kontaktu so svojou dcérou počas pracovných dní ráno na 15 minút pred
jeho odchodom do práce, ďalších 15 minút, pretože otec sa potom venoval svojmu hospodárstvu a
pracovným aktivitám - stolárstvu, a potom vo večerných hodinách pred spaním dcéry nikdy nie na viac
ako jednu hodinu. Otec sa až do odchodu matky prakticky nezaujímal o výučbu svojej dcéry Y., jej
voľnočasové aktivity a vždy sa spoliehal na vtedy svoju manželku a matku maloletej dcéry. Jeho tvrdenia

o rovnocennej participácii na výchove a vzdelávaní dcéry sú iba fikciou, ktoré nekorešpondujú s tým,
ako otec s dcérou spolunažíval do rozchodu rodičov a neguje absolútne jeho pracovné aktivity, ktoré aj
v súčasnosti má. S týmto tvrdením matky korešponduje aj stav, kedy otec opakovane namieta správu z
psychologického vyšetrenia maloletej dcéry, kde poukazuje, že táto správa sa vykonala na objednávku
matky. Ide pritom o psychologičku, ktorú maloletá navštevuje dlhodobo, už od roku 2018. Ak otec vo

svojom odvolaní poukazuje na to, že jeho pracovná doba je štandardná a že táto pracovná doba mu
umožňuje poskytovať starostlivosť o dcéru v rovnakom rozsahu ako je to u matky, tak ide zo strany otca
o tvrdenie nepravdivé a značne skresľujúce. Matka pri tomto tvrdení vychádza zo svojich amerických
skúseností, ktoré nadobudla od rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy ak je dcéra v starostlivosti otca,
tak do školy vo štvrtok ju prepravuje sestra G., čo spôsobuje, že Y. mešká na prvú hodinu. Ak otec prejavil

záujem o maloletú dcéru v čase, keď nebola táto u nich v domácnosti, aj keď uvedie, že príde za dcérou
okolo 16.00 hod., tak nakoniec ju navštívi až o 19.00 hod. Otec aj v bežný pracovný týždeň vykonáva
prácu v oveľa väčšom rozsahu než tvrdí a vracia sa domov až po 17.00 hodine. Matka má vedomosť,
že otec stále pracuje ako stolár, prijíma nové zákazky, respektíve realizuje už prijaté zákazky, napríklad
v U. a má tam uložené aj pracovné náradie. Otec v odvolaní uviedol, že dcéra nevyžaduje celodennú

starostlivosť, pretože denne navštevuje školské zariadenie a v poobedňajších hodinách školský klub.
Táto informácia nie je správna, pretože maloletá navštevuje školský klub len na základe individuálnej
dohody so školou v obmedzenom rozsahu, pretože maloletá má pridelenú asistentku na 6 hodín a v
prípade, že asistentka tento režim prekročí, je v školskom klube využitá iná asistentka pre iné dieťa, len
na základe individuálneho prístupu. Tu je veľkou výhodou flexibilný pracovný čas matky a keď maloletá

končí školskú dochádzku, je matka vždy k dispozícii a nie až o 15.00 hod., ale už v čase o 13.00 hod.
Otcove tvrdenie o tom, že realizoval širší styk s dcérou, ako je to vo výrokoch napadnutého rozsudku, je
potrebné konštatovať, že ide o nepravdivú informáciu. Otec úmyselne opomína fakt, že tento širší styk,
ak sa realizoval v rodinnom dome otca, tak prevažne tam zotrvala aj matka, ktorá uložila maloletú dcéru
na spánok a potom odišla. Vždy ráno bola opätovne pri dcére. Uviedla, že je prekvapená z tvrdenia otca,

že napriek jeho žiadosti neumožnila dcére tráviť Vianoce s otcom a sestrami. Vianoce strávila maloletá
Y. s matkou, po dohode s otcom, ktorý chcel s dcérou tráviť Silvester. Uviedla, že je toho názoru, že
výška výživného určená napadnutým rozsudkom vychádza z reálnych možností otca, pričom podotkla,
že otec naposledy inkasoval dotáciu na chov včiel vo výške 4.000 eur. Na základe uvedeného navrhla
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Doplnil, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky,
vzhľadom na jeho zdravotný stav, ktorý si vyžaduje stabilné prostredie.11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní,
ktoré považuje za dôvodné. Z jeho strany ide o skutočný záujem o maloletú dcéru a nie formálne

deklarovaný záujem, ako sa to snaží tendenčne vykresliť matka. Za zásadné považuje uviesť, že
akékoľvek domnienky matky týkajúce sa držby a užívania motorového vozidla G.J. Z. v spojení so
starostlivosťou o maloletú dcéru rozporuje. V priebehu konania na súde prvej inštancie otec ani nikto
z účastníkov neriešil otázku držby predmetného vozidla a otcovi to ani nenapadlo. Jediný, kto sa s
tým začal zaoberať, bola práve matka a to až po rozhodnutí vo veci na súde prvej inštancie. Otec

opätovne poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania neboli zistené okolnosti, ktoré by jeho
rodičovskú kompetenciu spochybňovali, čo konštatoval kolízny opatrovník, ako aj súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Zároveň zotrval na námietke voči matkou predloženému dôkazu
a to správe z psychologického vyšetrenia. Rovnako argumenty matky v poukázaní na faktický stav
zabezpečovania starostlivosti o maloletú Y. a domácnosť v čase vzájomného spolužitia rodičov, čo ani
nepreukázala, je vo vzťahu k dokazovaniu bez významu. Otec odmieta, aby maloletú dcéru v minulosti

alebovsúčasnostizanedbávalaneprejavovaloňuriadnyzáujem.Jepotrebnévtomtosmerepodotknúť,
že samotná matka na pojednávaní potvrdila, že zo strany otca záujem je. Z ďalšieho vyjadrenia matky
je veľmi citeľná snaha vykresliť otca v negatívnom svetle a tým čo v najširšej možnej miere ho vylúčiť
z možnosti riadne participovať na výchove a starostlivosti o maloletú dcéru. Matka sa venuje opisu
skutkových okolností, ktoré nijakým spôsobom nepreukázala a navyše ide o veľmi selektívne vytrhnuté

a matkou skreslené udalosti, ktoré nie sú v súlade s pravdou. Otec nepopiera, že sú prípady, keď
maloletú Y. zavezie do školy ráno dcéra. Dcéra je plnoletá osoba, ktorá je zodpovedná a s odovzdávaním
maloletej do školy nie je žiaden problém. Maloletá Y. je v škole včas a preto k žiadnemu meškaniu
dochádzať nemôže. Uvedené si otec overoval aj u triednej učiteľky, ktorá potvrdila, že k žiadnemu
meškaniu nedochádza a nie je o tom ani záznam aplikácii Edupage. Opätovne zdôraznil, že jeho

pracovný pomer je štandardný, prácu vykonáva v bežnom dennom pracovnom čase, nejde o prácu na
zmeny. Je neprípustné, aby z dôvodu výkonu svojej práce bol diskriminovaný v možnosti zabezpečovať
starostlivosť o maloletú dcéru. Zotrval na tom, že v súčasnej dobe sa stolárstvu už nevenuje. Podotkol,
že k skráteniu pracovného času matky nedošlo z objektívnych dôvodov na strane maloletej dcéry, ale
výlučne z dôvodu, aby matke súčasne vznikol nárok na poberanie opatrovateľského príspevku. Ešte v

roku 2023 pracovala matka v rozsahu pracovného času 40 hodín týždenne, pričom žiadne nedostatky v
starostlivosti o maloletú dcéru neboli. V čase starostlivosti otca o maloletú dcéru chodí matka výlučne z
vlastnej iniciatívy do domácnosti otca, nie z dôvodu, aby si to vyžadovala dcéra, alebo aby o to požiadal
otec. Pri starostlivosti o maloletú dcéru otec nepotrebuje žiadnu asistenciu matky, ani o ňu nežiada.
V tomto kontexte považoval za potrebné zdôrazniť, že prítomnosť matky pri dcére nie je odvodená

potrebami dcéry, ale z dôvodu prílišnej citovej väzby matky na maloletú dcéru. Matka je tak upnutá na
maloletú, že nedokáže byť bez nej po dlhšiu dobu a vytvára tak prekážky v tom, aby mohol otec alebo
sestry byť s maloletou bez jej prítomnosti. V celom rozsahu zotrval na odvolaní voči výroku o určení
výživného. Je pravdou, že otcovi bola schválená dotácia vo výške 4.844,30 eur, ide však o dotáciu na
kompenzáciu strát na zvieratách a zlikvidovaných zariadeniach na chov zvierat, ktoré vznikli v dôsledku

nariadených veterinárnych opatrení. Nešlo teda o jeho príjem, ktorým si mal zväčšiť rozsah svojho
majetku, slúžil na vyrovnanie strát, ktoré mu v dôsledku veterinárnych opatrení vznikli.

12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca opätovne zdôraznila, že Y. je dieťa s Downovým syndrómom
a tento fakt spôsobuje už sám o sebe to, že je citovo naviazaná len na jedného z rodičov, v tomto

prípade na matku a tento fakt nezmení ani žiadne ďalšie obsiahle vyjadrenie ktoréhokoľvek z právnych
zástupcov. Opätovne poukázala na odporúčania psychologičky, ktorá uviedla, že pre Y. odporúča
nemeniť organizáciu práce a prostredia, vyhýbať sa situáciám, ktoré by boli pre dieťa frustrujúce alebo
únavné, dbať na to, aby sa určité úkony vykonávali pravidelne vždy v rovnakú dobu, v prípade nutnosti
absolvovať novú neznámu situáciu, oboznámiť dieťa vopred s tým, čo sa bude diať, netlačiť na dieťa,

pokiaľ nejakú situáciu vyslovene odmieta. Odporúča, aby stretnutie dieťaťa s otcom prebiehali spočiatku
v prítomnosti matky. Vzhľadom k diagnóze je nevhodná striedavá starostlivosť.

13. Otec vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.06.2024 uviedol, že v čase od 20.05.2024 bola
maloletá Y. prijatá na kúpeľnú liečbu v H. Y. v jeho sprievode. Celkový pobyt bol plánovaný na 3 týždne.

Na kúpeľnom pobyte nemala byť matka prítomná. Od začiatku maloletá znášala pobyt v kúpeľoch
veľmi dobre, bola pokojná a spolupracovala. Dňa 25.05.2024 sa do kúpeľ dostavila matka, ktorá sa
dožadovala priepustky pre maloletú Y.. Zo strany lekára kúpeľného zariadenia nebolo odporúčané, aby
sa liečebný pobyt prerušoval. Rovnako s prerušením nesúhlasil ani otec. Napriek uvedenému matkatrvala na svojej požiadavke, prečo vznikol konflikt a situácia, na ktorú matka reagovala privolaním hliadky
polície. Prirodzene, v dôsledku tejto situácie sa maloletá Y. dostala do psychickej nepohody a stresu
a vystrašená matkou odmietala v kúpeľoch zotrvať. Z uvedeného je zrejmé, že matka dobrovoľne nie

je schopná, respektíve nechce umožniť otcovi sa plnohodnotne realizovať ako rodič a súčasne tým
prehlbovať jeho vzťah k dieťaťu. Je tu nevyhnutná potreba, aby sa práve autoritatívnym rozhodnutím
súdu zabezpečila otcovi možnosť čo v najširšom rozsahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o
maloletú dcéru. Úprava styku v zmysle napadnutého rozsudku v rozsahu šesť dní v mesiaci nemožno
považovať za dostatočnú a v súlade so záujmami maloletej.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom a rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok vo výroku II. v časti zverenia
maloletej do osobnej starostlivosti matky, výroku III. o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu
maloletej dcéru sumou vo výške 160 eur mesačne vopred k rukám matky, vždy do 15 dňa v mesiaci od

právoplatnosti rozsudku do budúcna, výroky IV. a V., ktorými súd upravil styk otca s maloletou dcérou
a súvisiaci výrok VI. o trovách konania.

20. Odvolací súd vychádzajúc zo zistení súdu prvej inštancie dospel k názoru, že rozsudok bol
vydaný predčasne bez zistenia skutočného stavu veci. V konaní bolo zistené, že rodičia maloletej žili

v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci S. do marca 2023, kedy sa zo spoločnej domácnosti
odsťahovala matka spolu s maloletou dcérou do prenajatého bytu v W.. Otec maloletej ostal bývať v ich
rodinnom dome spolu s dvomi plnoletými dcérami. Maloletá Y. je dieťa so špecifickými potrebami, bol jej
diagnostikovaný Downov syndróm. Obaja rodičia prejavujú výrazný záujem v starostlivosti o maloletúdcéru. Matka žiada o zverenie maloletej dcéry do jej osobnej starostlivosti, poukazuje na to, že ani v čase
spolužitia rodičov sa otec dcére nevenoval v takom rozsahu, ako to požaduje v súčasnosti. Otec sa nevie
o dcéru plnohodnotne postarať, nepozná jej režim, nezvláda prípravu do školy a zároveň jeho pracovný

čas v práci a ďalšie pracovné aktivity mu neumožňujú sa dcére venovať natoľko, ako to potrebuje. Otec
tieto tvrdenia matky rozporoval, poukazoval na to, že dcéra sa v jeho domácnosti cíti doma, keďže
tam vyrastala od narodenia, žiadal o zverenie maloletej dcéry do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v týždenných intervaloch.

21. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú
schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho
stavu zo strany súdu. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k maloletej Y. odvolací
súd konštatuje nedostatočné zhodnotenie zákonných kritérií pre úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností, čo v konečnom dôsledku vedie k nerešpektovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je
prioritou pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

22. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletej Y.. Ten vyhodnocuje
súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové
väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a

povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

23. Ak by sa súd mal odkloniť od zásady rovnocennosti postavenia rodičov, musí tak byť učinené len z
dôvodu porušenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Za súčasného stavu, kedy súd upravil styk

otca s maloletou dcérou každý párny víkend v mesiaci od piatka od 15.30 hod. do nedele do 18.00
hod. a každý prvý nepárny týždeň v mesiaci od utorka od 15.30 hod. do štvrtka do 17.010 hod., pričom
maloletá dcéra vyrastala v spoločnej domácnosti s otcom od svojho narodenia až do marca 2023,
možno takto upravený styk považovať za nedostatočný na budovanie vzájomného citového vzťahu
medzi otcom a dcérou. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo maloletú dcéru

zveril do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s dcérou v tak obmedzenom rozsahu, ak mal
skutočne preukázané, že dcéra má s otcom vytvorený dobrý vzťah, od narodenia vyrastala s oboma
rodičmi, ako aj súrodencami a neboli preukázané žiadne závažné skutočnosti, ktoré by otca vylučovali z
pravidelného kontaktu s maloletou dcérou. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal len na zdravotný
stav maloletej a lepšiu starostlivosť matky o maloletú dcéru bez akýchkoľvek uchopiteľných dôkazov

o týchto tvrdeniach. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že maloletá Y. je dieťa so špecifickými vývinovými
potrebami a jej výchova je o to náročnejšia, avšak v konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré
by sami o sebe alebo v spojení s inými dôkazmi preukazovali dôvodnosť tak obmedzeného styku otca
s maloletou dcérou a v konečnom dôsledku aj s jej sestrami, ktoré bývajú v domácnosti otca.

24. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona
o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení
oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle

čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je

možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s
ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa
nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v
starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovsképráva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo
podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o
dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre

so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom,
fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva
druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti
takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z §

24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu
zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii,
pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru.

Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu
naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.

26. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude musieť v prvom rade vysporiadať s návrhom otca na
zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z doposiaľ zisteného skutočného

stavu vyplýva, že maloletá dcéra má vybudovaný blízky citový vzťah k obom rodičom, čo nepochybne
vyplýva zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom, ako aj z výpovede oboch rodičov. V tomto
smere je potrebné dokazovanie doplniť opätovným podrobným vypočutím oboch rodičov ako prebieha
ich starostlivosť o dcéru a to nielen z hľadiska základnej starostlivosti, ale aj pravidelných lekárskych
vyšetrení (keďže maloletá navštevuje viacero odborných lekárov), prípravy do školy a trávenia voľného

času, či už výletmi, alebo inými aktivitami podporujúcimi jej rozvoj. Vzhľadom k tomu, že tu sa názory
rodičov diametrálne líšia, je potrebné k tomu dopočuť ako svedkov aj plnoleté dcéry, aby sa vyjadrili k
spôsobu a rozsahu starostlivosti oboch rodičov o maloletú dcéru.

27. Ak súd prvej inštancie na základe takto doplneného dokazovania dospeje k záveru, že obaja rodičia

majú dostatočné predpoklady, schopnosti, možnosti sa o maloletú dcéru osobne postarať, musí na
zistenie toho, či je možné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť (v rovnomernom alebo nerovnomernom
rozsahu), vykonať znalecké dokazovanie zamerané na posúdenie osobnosti dieťaťa, jeho špecifík, jeho
vzťahových väzieb k obom rodičom a rodičovskej spôsobilosti oboch rodičov.

28. Až na základe takto doplneného dokazovania súd prvej inštancie posúdi, či návrh otca na zverenie
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletej dcéry, resp. budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak súd dospeje k záveru, že je potrebné maloletú zveriť do osobnej
starostlivosti len jedného rodiča, upraví styk maloletej s druhým rodičom v čo najširšom rozsahu tak, aby
bol zabezpečený pravidelný a zmysluplný kontakt s druhým rodičom, ktorý by mal mať právo nielen sa

s dieťaťom stretávať, ale sa aj podieľať na jeho výchove. Styk je potrebné upraviť nielen počas bežného
roka, ale aj počas prázdnin a sviatkov.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).