Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120408771
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6120408771.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, zastúpený
Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka,
proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. E., o zaplatenie
5.540,51 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 18Csp/5/2023 - 150 zo dňa 25. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.“

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného

rozkazu v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.540,51 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4. 455,18 EUR od 25. 03. 2020
do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil na tom skutkovom základe, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2020, uzatvorenej medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 14.
03. 2017 zmluvu č. 5127160602 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné

prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa
uvedenej zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 02. 12. 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 01. 12. 2019. Ku dňu podania žaloby vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 5.540,51 EUR,
pozostávajúcej z istiny vo výške 4.455,18 EUR, z riadneho úroku 938,43 EUR, úroku z omeškania vo
výške 108,38 EUR a z poplatkov vo výške 38,52 EUR.

3. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 45 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53

ods. 9, § 54 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2
písm. d), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), § 271 ods.
1, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách(ďalej len „ZoB“), dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nedisponuje v konaní aktívnou vecnou
legitimáciou, a preto žalobu vo veci samej zamietol.

4. V konaní nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy. Predmetný právny vzťah medzi zmluvnými
stranamiposúdilajpodľaustanoveníOZapríslušnýchustanoveníZoSÚ.Súdprvejinštanciesazaoberal
aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorú skúmal z úradnej povinnosti, a to v zmysle záverov judikátu
R – 2/2022 (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.
10. 2021). V danom prípade žalobca tvrdil, že postupca úver mimoriadne zosplatnil ku dňu 01. 12.

2019. Súd prvej inštancie konštatoval, že písomné upozornenie a výzva na úhradu dlžnej sumy podľa
§ 53 ods. 9 OZ ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti majú povahu jednostranného právneho úkonu
adresovaného dlžníkovi. Okrem iného mal aj za to, že v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ,
sa pre účinné zosplatnenie úveru vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých podmienok, a to uplynutie
minimálne troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a výslovné upozornenie spotrebiteľa zo
strany veriteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky na výkon

tohto práva. Upozornením je potrebné rozumieť adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne
dostať do dispozičnej sféry spotrebiteľa. V posudzovanom prípade žalobca nepredložil žiadny dôkaz
o tom, že výzva zo dňa 30. 10. 2019, v ktorej postupca upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti pohľadávky v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od jej doručenia, sa
dostaladodispozičnejsféryžalovaného.Žalobcanepreukázalnielendoručenie vyhláseniamimoriadnej

splatnosti zo dňa 2. 12. 2019, ale ani výzvy zo dňa 16. 12. 2019 a oznámenia a postúpení pohľadávky
zo dňa 31. 03. 2020 resp., že uvedené zásielky sa dostali do jeho dispozičnej sféry. Nepreukázanie
splnenia podmienky doručenia výzvy, ako aj oznámenia o zosplatnení do dispozičnej sféry žalovaného
postačovalo na prijatie záveru o neúčinnom zosplatnení úveru zo strany postupcu. Pokiaľ postupca ako
banka mienil pohľadávku voči žalovanému postúpiť, podliehal tento postup režimu § 92 ods. 8 ZoB, ale

aj § 17 ZoSÚ. V prejednávanej veci išlo o postúpenie v rozpore s § 92 ods. 8 ZoB v spojení s § 17
ods. 1 ZoSÚ a teda išlo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Na základe uvedeného, tak
nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a preto žalobca nepreukázal existenciu
svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní, ktorej preukázanie je základným predpokladom úspechu
žalobcu v konaní.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Vzhľadom na to, že v konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, vznikol mu aj
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a preto mu súd prvej inštancie priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Žiadal odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd
žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V prvom rade sa žalobca nestotožnil s postupom prvoinštančného súdu, ktorý nerešpektoval uznávací
prejav žalovaného podľa § 282 CSP. Spôsob, ktorým okresný súd odmietol postupovať v zmysle
procesných ustanovení CSP považoval za závažné narušenie rovnosti strán sporu a porušenie práva na
spravodlivý súdny proces, keďže výkladom „ad absurdum“ odôvodnenia napadnutého rozsudku by sme
mohli podľa názoru žalobcu dospieť k záveru, že pokiaľ bude mať súd nárok z hmotnoprávnej stránky

za nedôvodný, tak o tom osobitne upovedomí stranu, aby svoj uznávací prejav zmenila, čím v praxi
dôjde k účelovému obchádzaniu kogentného ust. § 282 CSP. V tomto smere poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/224/2021 zo dňa 27. 04. 2022, a na niektoré
rozhodnutia odvolacích súdov. Mal za to, že súd prvej inštancie bol na základe uznávacieho prejavu
žalovaného a návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie povinný rozhodnúť o uplatnenom nároku

rozsudkom pre uznanie. Súd prvej inštancie tým „de facto“ poprel vykonané procesné úkony v súdnom
konaní za účelom zamietnutia žaloby. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že v podanej žalobe poukázal na
všetky podstatné skutkové tvrdenia, podporené celým radom konkrétnych dôkazov, ktoré preukazovali
dôvodnosť podanej žaloby. Okrem iného priložil jednotlivé výzvy, ktorých doručenie v konaní nebolo
sporným. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ho žiadnym spôsobom nevyzval na predloženie akýchkoľvek

dôkazov v otázke platnosti postúpenia pohľadávky. Aj v tomto smere citoval niektoré časti z rozhodnutí
odvolacích súdov. Bol toho názoru, že mu zo strany súdu prvej inštancie nebol vytvorený procesný
priestor vo vzťahu k preukázaniu doručovania výziev, pričom žalobca dôvodne považoval skutkové
tvrdenia ohľadom doručovanie jednotlivých výziev za nesporné. Žalobca v odvolacom konaní predložilodvolaciemu súdu jednotlivé listiny preukazujúce doručenie jednotlivých listín, a to podacie hárky zo dňa
04. 11. 2019, 04. 12. 2019, 18. 12. 2019 a 01. 04. 2020 spolu s potvrdeniami o doručení týchto zásielok.
Mal za to, že v konaní preukázal, že postupca doručoval žalovanému výzvu v súlade s § 53 ods. 9 OZ,

§ 565 OZ a § 92 ods. 8 ZoB, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky a postúpenie pohľadávky je
tak potrebné považovať za platné.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP (a contrario) s použitím § 219 ods. 3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v
súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym procesným postupom, nesprávnymi
skutkovými zisteniami a či zistený skutkový stav obstojí a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Z obsahu podaného odvolania jednoznačne vyplýva, že žalobca namietal skutočnosť, že okresný
súd nepostupoval procesne správne, ak nerozhodol o jeho návrhu na vydanie rozsudku pre uznanie
nároku v zmysle § 282 CSP. A rovnako namietal aj záver prvoinštančného súdu o nedostatku jeho

aktívnej vecnej legitimácie.

13. Zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie vyplýva, že postupca ako právny
predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vovýške5.000EUR,atozapodmienokšpecifikovanýchvzmluve. Vkonanínebolosporné,žežalovaný

si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, a preto postupca mal vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru ku dňu
01. 12. 2019, pričom na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, mal žalovaného upozorniť
v zmysle § 53 ods. 9 OZ, a to výzvou zo dňa 30. 10. 2019. Následne postupca dňa 24. 03. 2020 uzatvoril
zo žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mal na žalobcu postúpiť okrem iného
aj pohľadávku voči žalovanému, čo vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu
vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej

povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania ako na správne
poukázal aj prvoinštančný súd. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že
ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).

Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok alebo tieto nároky naňho prešli zákonným spôsobom. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto

o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľomhmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 192/2004).

15. V danom prípade sa postupca rozhodol zosplatniť úver poskytnutý na základe zmluvy ešte pred
termínom jeho končenej splatnosti, nakoľko žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas.
Pri zosplatnení spotrebiteľského úveru, je potrebné mať na vedomí, že veriteľ je podľa § 565 v spojení s
§ 53 ods. 9 OZ časovo limitovaný na využitie práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace

a omeškanie s ňou trvá, musí veriteľ právo na zosplatnenie využiť, inak mu toto právo zaniká. Ak teda
veriteľ svoje právo nevyužil alebo ho nevyužil včas, tak nedochádza k splatnosti celého úveru, ale platí
pôvodné dojednanie strán, že dlh je splatný v splátkach (k tomu pozri. JUDr. Jaroslav Krajčo: Občiansky
zákonník pre prax (komentár), EUROUNION, spol. s. r. o., rok 2015, str. 759). Ďalšou podmienkou, ktorá
súvisí s otázkou platného zosplatnenia je preukázateľné doručenie jednostranného právneho úkonu
v tomto prípade výzvy do dispozičnej sféry žalovaného ako dlžníka. Požiadavku preukázania dôjdenia

(jednostranného) právneho úkonu (prejavu vôle) veriteľa ako odosielateľa do dispozičnej sféry dlžníka
ako adresáta v zmysle § 45 ods. 1 OZ pre jeho platnosť a tým vznik práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy (v tomto prípade OZ a zákon o bankách) s takýmto právnym úkonom (prejavom vôle) spájajú,
pričom podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná o formalistickú požiadavku. Zo zmluvy vyplýva, že
konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 15. 03. 2025. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si neplnil

svoje zmluvné povinnosti, čo vyplýva aj z výpisu úverového účtu. Z uvedeného dôvodu tak postupca
výzvou zo dňa 30. 10. 2019 mal vyzvať žalovaného na úhradu dlžnej sumy a zároveň ho upozorniť
na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaný napriek výzve dlžnú sumu neuhradil, postupca mal
žalovanému oznámiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a to ku dňu 01. 12. 2019. Žalobca bol
však v konaní povinný preukázať, že jednostranný právny úkon, a to výzva bola zo strany postupcu

doručené do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca v tomto smere v konaní pred súdom prvej inštancie
nepredložil žiaden listinný dôkaz o tom, žeby postupca predmetnú výzvu zaslal a táto by sa dostala do
dispozičnej sféry žalovaného, pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikát Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, publikovaný v Zbierke stanovísk NS
SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 4/2021. Žalobca v konaní predložil len samotnú výzvu a oznámenie.

Pre okresný súd bol v zmysle § 217 ods. 1 prvá veta CSP rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozsudku, pričom odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP). Žalobca síce v odvolacom konaní predložil odvolaciemu súdu podacie hárky s potvrdeniami
o doručení zásielok, ktoré síce preukazujú doručenie listín do dispozičnej sféry žalovaného (okrem iného
aj predmetnej výzvy), avšak tieto dôkazy sú prípustné len za splnenia zákonom stanovených podmienok

(§ 366 CSP), a keďže žalobcom tvrdené novoty sa netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, ako ani nepreukazujú, že v konaní došlo k vadám majúcim za
následok nesprávne rozhodnutie a nejde o nezavinené doterajšie nepoužitie týchto nových skutočností
a dôkazov (§ 366 písm. a/ až d/ CSP), na uvedené novoty (dôkazy) nemohol odvolací súd prihliadnuť,
keďže žalobcovi nič nebránilo v tom, aby uvedené dôkazy predložil už v konaní pred súdom prvej

inštancie, keďže nimi disponoval, pričom okresný súd nemal zákonnú povinnosť žalobcu vyzývať,
aby preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Preukázanie aktívnej vecnej legitimácie bolo
povinnosťou žalobcu, ktorý už v žalobe mal predložiť všetky listinné dôkazy, ktoré by bezpochybne
preukazovali, že naňho platne prešli všetky práva, ktoré vznikli z hmotno-právneho vzťahu medzu
postupcom a žalovaným.

16. Odvolací súd v tomto smere považuje za potrebné okrem iného doplniť aj to, že ZoB celkom
jednoznačne upravuje podmienky, za splnenia ktorých je možné postúpiť pohľadávku patriacu banke t.
j. postupcovi buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou (žalobcovi). Prvá veta § 92 ods. 8 ZoB
definuje dve takéto podmienky, a to existenciu písomnej výzvy banky uvažujúcej o postúpení pohľadávky

a nepretržité viac než 90 dní trvajúcej omeškania dlžníka so splnením čo i len časti peňažného záväzku.
Odvolací súd konštatuje, že z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadne splatnosti zo dňa 02. 12.
2019 síce sekundárne vyplýva, že žalovaný je v omeškaní so splácaním pohľadávky, avšak primárne je
predmetom tohto oznámenia, vyhlásenie mimoriadne splatnosti úveru. Obsah § 92 ods. 8 prvá veta
ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky, že jej klient je v omeškaní so splnením čo len časti

záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter zmluvy, nemožno prisvedčiť oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 02. 12. 2019 a rovnako ani výzve zo dňa 30. 10. 2019 charakter výzvy v zmysle
§ 92 ods. 8 ZoB (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo
dňa 31.03.2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022). Odvolací súd konštatuje, že postupcanepostupoval v súlade s § 92 ods. 8 ZoB, keď nezaslal žalovanému ako dlžníkovi výzvu, ktorá v zmysle
§ 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti
na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek

výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka nielen vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy
s uvedením lehoty 90 dní, ale ho aj upozorniť, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená
postúpiť pohľadávku na iný subjekt, a to aj nebankový, bez jeho súhlasu. Z uvedeného dôvodu, tak
nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy.

17. Keďže žalobca nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov možnosti platného postúpenia
pohľadávky zo strany postupcu tak, postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a
to s poukazom na § 39 OZ. Nakoľko na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná
v tomto konaní, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu zamietol. A keďže žalobca nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou, nebol ani
oprávnený na vykonávanie akýchkoľvek dispozičných úkonov v konaní, a to aj návrhu na rozhodnutie

rozsudkom pre zmeškanie, ktorou skutočnosťou sa okresný súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu ako dôvodu zamietnutia žaloby, ani nemusel zaoberať.

18. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a preto rozsudok okresného súdu

vo veci samej (I. výrok) ako aj v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách odvolacieho konania bola skutočnosť, že žalovaný
bol síce v odvolacom konaní úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné

trovy nevznikli, keďže ostal pasívnym. Odvolací súd vychádza z čl. 17 CSP zakotvujúceho procesnú
ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania
za situácie, keď žalovanému ako oprávnenej strane žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.