Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 4, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/157/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200043
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5822200043.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu DREVOŠINDEL FI, s.r.o., so sídlom Oravská Polhora 56, 029 47 Oravská Polhora, IČO:36
377317,zastúpenéhoadvokátomMgr.IgoromPaliderom,sosídlomKlinecII215/29,02943Zubrohlava,
proti žalovanému A. B. C., so sídlom Oravská Polhora 56, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 50 854 054,

zastúpenému Cíbik Legal s.r.o., so sídlom Seberíniho 6C, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 54 256 160, o vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina, č. k. 10Cb/71/2023-518 zo dňa 04. júla 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. 10Cb/71/2023-518 zo dňa 04. júla 2024 v napadnutej časti II.
výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na plnú náhradu trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.Vodôvodneníuzneseniasúduviedol,žežalobcasažaloboudomáhaluloženiapovinnostižalovanému
vydať žalobcovi motorové vozidlo bližšie špecifikovanej značky spolu s príslušenstvom - originálom
technického preukazu a kľúčov k vozidlu a súčasne povinnosti oznámiť príslušnému dopravnému
inšpektorátu policajného zboru zmenu vlastníckeho práva a držby k označenému motorovému vozidlu
zo žalovaného ako zapísaného vlastníka a držiteľa motorového vozidla na žalobcu ako nového vlastníka
a držiteľa motorového vozidla, a to na základe Dohody o zrušení kúpnych zmlúv zo dňa 23.04.2021

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným podľa § 116 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne žalobca žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov
konania.

3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom označeného motorového vozidla, ktorého kúpna cena
bola 32.392,80 Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 12.957,12 Eur bola uhradená prevodom na

účet a zvyšná časť bola predmetom lízingu. Po ukončení lízingu a s ním spojeného zabezpečovacieho
prevodu práva bolo vlastnícke právo k vozidlu prevedené na žalobcu a bola vykonaná zmena vlastníka
vozidla na dopravnom inšpektoráte dňa 04.02.2020. Dňa 10.09.2020 uzavrel žalovaný ako konateľ
žalobcu v mene žalobcu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod všetkých vozidiel dovtedy vo
vlastníctve žalobcu na žalovaného, spoločnosť A. B. C., pričom medzi prevedenými vozidlami bolo aj
predmetnévozidlo.Žalovanýoznámildopravnémuinšpektorátuzmenudržbyavlastníckehopráva.Ďalej

žalobca tvrdil, že A. B. je spoločníkom a konateľom žalovaného, pričom na jeho protiprávne konanie sa
žalobcaprostredníctvomneodkladnýchopatreníazároveňtrestnýchoznámenídomáhalochranysvojichpráv. Následne žalobca so žalovaným uzavrel Dohodu o zrušení kúpnych zmlúv o prevode vozidiel a
hnuteľných vecí dňa 23.04.2021, v zmysle ktorej sa ruší kúpna zmluva zo dňa 10.09.2020 a obnovuje sa
vlastnícke právo žalobcu. Žalovaný však ku dňu podania žaloby predmetné motorové vozidlo žalobcovi

nevrátil a nevykonal oznámenie zmeny vlastníctva držby vozidla na dopravnom inšpektoráte. Dňa
03.09.2022 žalobca odoslal žalovanému predžalobnú výzvu na vrátenie vozidla, ktorú žalovaný
prevzal dňa 14.09.2022, avšak vozidlo žalobcovi nevrátil. V nadväznosti na ustanovenie § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 116 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávkea§116ods.2tohtozákonažalobcažiadalzaviazaťžalovanéhopovinnosťouvydaťpredmetné

motorové vozidlo a zabezpečiť zmenu v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte zo žalovaného
ako zapísaného vlastníka a držiteľa motorového vozidla na žalobcu ako nového držiteľa a vlastníka veci.

4. Súd konštatoval, že zo spisu vyplýva, že návrhom doručeným Okresnému súdu v Námestove
dňa 16.10.2022 voči žalovanému sa žalobca domáhal navrhovaným neodkladným opatrením zákazu
prevodu vlastníckeho práva, zaťaženia záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva alebo

vecným právom alebo prenechaním do užívania, či už odplatne alebo bezodplatne, v návrhu
špecifikovaných vecí, medzi inými aj motorového vozidla Fiat Ducato, EČV: D., VIN: E., to znamená veci
totožnej s predmetom konania v prejednávanej právnej veci, a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej s tým, že súd uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať
voči žalovanému žalobu vo veci samej o určenie vlastníctva veci, medzi iným vlastníka motorového

vozidla značky Fiat Ducato, EČV: D., VIN: E.. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol
Okresný súd v Námestove uznesením č. k. 7Cb/26/2020-61 zo dňa 13.11.2020 tak, že v časti návrhu,
v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal zákazu prevodu vlastníckeho práva zaťaženia záložným
právom zabezpečovacím prevodom práva alebo vecným právom alebo prenechaním veci do užívania
či už odplatne alebo bezodplatne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, návrhu vyhovel a vo

zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol. Zamietajúcu časť
návrhu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vyhovením takému návrhu by bolo žalovanému úplne
zabránené vykonať svoje vlastnícke právo s dôsledkom neprimeraného obmedzenia práv žalovaného a
pre účel, ktorý uviedol žalobca, teda najmä zabránenie ďalšiemu prevodu veci z dôvodu, že chce podať
žalobu o určenie, že žalobca je vlastníkom veci, preto súd vyhodnotil ako postačujúce, aby žalovanému

súd zakázal s vecami nakladať a prenechať ich do užívania iným osobám.

5. Žalovaný v konaní tvrdil, že motorové vozidlo sa nachádza v areáli žalobcu, pričom všetky hnuteľné
veci označené žalobcom v žalobnom návrhu sa nachádzajú v areáli výrobného objektu žalobcu, a preto
žalobu o vydanie motorového vozidla s kľúčmi od vozidla a originálom technického preukazu žalovaný

označil za bezpredmetnú. Navrhol žalobu zamietnuť.

6. Žalobca reagoval na obranu žalovaného a uviedol, že dňa 23.03.2022 vykonal prehliadku časti areálu,
v ktorom sa malo žalobcom požadované vozidlo podľa tvrdení žalovaného nachádzať, pričom v areáli
bol pristihnutý A. B. C., ktorý neoprávnene časť areálu užíva. Žalobca uviedol, že predmetné vozidlo Fiat

Ducato sa nachádzalo v otvorenom skladovom prístrešku, bolo neuzamknuté a nenachádzali sa v ňom
kľúče a ani iné doklady (technické preukazy, doklad o poistení a servisná knižka). A. B. st., ako konateľ
žalovaného bol vyzvaný na odovzdanie kľúčov od vozidla spolu s dokladmi, pričom podľa jeho vyjadrenia
sa tieto mali nachádzať v dispozícii jeho syna A. B. F., ktorý je súčasne konateľom žalovaného. A. B.
ml. odmietol žalobcovi kľúče od vozidla spolu s príslušenstvom vydať.

7. Súd ďalej konštatoval, že po začatí konania vo veci samej žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, v ktorom zhodne s návrhom vo veci samej žiadal žalovaného o vydanie
motorového vozidla spolu s príslušenstvom a uloženie povinností oznámiť príslušnému dopravnému
inšpektorátu policajného zboru zmenu vlastníckeho práva a držby k predmetnému motorovému

vozidlu, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel uznesením Okresného súdu Námestovo č. k.
5Cb/1/2022-172 zo dňa 13. apríla 2022, ktoré uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina
13Cob/103/2022-227 zo dňa 30.06.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2022 a vykonateľnosť
dňa 05.05.2022. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa
29.01.2024 vyplynulo, že v súvislosti s vydaným neodkladným opatrením súdu vo veci Okresného súdu

Námestovo, č. k. 5Cb/1/2022, v ktorom bola žalovanému uložená totožná povinnosť, ktorej sa domáha
žalobca v petite žaloby, bolo na návrh žalobcu začaté exekučné konanie, ktoré je vedené súdnym
exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom, Exekútorský úrad v Dolnom Kubíne, pod sp. zn. 90Ex/817/2022.
Žalovaný uviedol, že v rámci predmetného exekučného konania predložil žalovaný ako povinnosť kópiutechnického preukazu motorového vozidla, z ktorého vyplýva, že predmetné vozidlo bolo prepísané
v zmysle vydaného upovedomenia o začatí exekúcie na oprávneného. Zároveň žalovaný predložil
potvrdenie konateľa oprávneného G. F. H. I. zo dňa 23.01.2023 o tom, že mu boli zo strany povinného

odovzdané kľúče od vozidla, ako aj technický preukaz. Žalovaný tvrdil, že z predložených listinných
dokladov vyplýva, že žalovaný nie je evidovaný ako vlastník predmetného motorového vozidla na
technickom preukaze a nie je ani sporné, že by žalovaný mal v držbe predmetné motorové vozidlo,
ktoré sa aktuálne nachádza v sídle žalobcu alebo kľúče od tohto motorového vozidla, pretože nimi
disponuje konateľ žalobcu G. H. I.. Žalovaný tvrdil, že v danej veci teda nie je pasívne legitimovaný. Tiež

tvrdil, že žalobca mal zobrať žalobu späť, nakoľko ide o totožný predmet konania, ktorý je predmetom
exekučného konania a naviac bol zo strany žalovaného splnený. Ak tak žalobca neučinil, spôsobuje
vznik trov konania na strane žalovaného, ktorých náhradu si žalovaný proti žalobcovi uplatňuje.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 02.02.2024 potvrdil skutočnosť, že podľa predloženej kópie
technického preukazu vozidla predmetné vozidlo bolo prepísané na žalobcu, a preto v časti uplatneného

nároku spočívajúcom v povinnosti oznámiť príslušnému dopravnému inšpektorátu policajného zboru
zmenu vlastníckeho práva a držby k predmetnému motorovému vozidlu žalobca zobral žalobu v časti
späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. V ostatnej časti žalobca na podanej žalobe trval a poprel
tvrdenia žalovaného, podľa ktorých malo dôjsť k odovzdaniu kľúčov od vozidla, ako aj technického
preukazu k rukám konateľa G. F. H. I.. Žalobca poprel hodnovernosť potvrdenia podpísaného G. F. H.

I. zo dňa 23.01.2023 a poprel tvrdenia žalovaného, podľa ktorých nebolo možné plniť k rukám konateľa
F. G. J., nakoľko mu dňa 29.06.2022 skončil výkon funkcie konateľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na konanie G. F. H. I., ktorého doterajšie podania boli súdmi vyhodnotené ako v rozpore so záujmami
spoločnosti, na ktoré súd neprihliadal a s konštatovaním, že A. B. podvodne odvolal druhého konateľa
F. G. J. z funkcie konateľa spoločnosti a do funkcie konateľa vymenoval G. F. H. I., aby formálne

zmaril možnosť vymoženia vozidla, a to s poukazom na pripojené uznesenia valného zhromaždenia
spoločnosti, ktoré boli Okresným súdom Námestovo rozsudkom, číslo konania 7Cb/33/2022 vyhlásené
za neplatné. Podľa vyjadrenia žalobcu F. H. I. plnil pre A. B. úlohu bieleho koňa a pokúša sa zmariť
prinavrátenie sprenevereného majetku žalobcu. Žalobca tak poukázal na to, že žalovaný sa pokúšal
so súčinnosťou G. F. H. I. zastaviť aj exekučné konanie spisová značka 90Ex/817/2022 vedené na

Exekútorskom úrade F. F. K., ktorému návrhu však nebolo vyhovené a súd návrh zamietol a podobne aj
následnú sťažnosť žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

9. Súd tiež konštatoval, že v rámci exekučného konania bola prejudiciálne riešená podmienka
ďalšieho trvania exekúcie, teda otázka, či došlo k vráteniu vozidla ako dôvodu na prípadné vedenie

alebo zastavenie exekučného konania. Prílohou svojho vyjadrenia čiastočného späťvzatia žaloby
žalobca priložil rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, spisová značka 61Ek/2864/2022 zo dňa
25.07.2023 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 61Ek/2864/2022 zo dňa
31.01.2024, ktorým súd sťažnosť povinného proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 25.07.2023
ako nedôvodnú zamietol.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v súvislosti s predvolaním procesných strán a predmetom
prejednania sporu postupom podľa § 168 CSP žalobca doručil súdu úplné späťvzatie žaloby
s odôvodnením, že žalovaný dňa 08.03.2024 odovzdal súdnemu exekútorovi príslušenstvo k vozidlu
(originál technického preukazu, servisnú knižku a dvakrát kľúč k vozidlu). Dňa 11.03.2024 sa súdny

exekútor pokúsil odobrať žalovanému vozidlo, ktoré však bolo nepojazdné a napratané rozličnou
technikou žalovaného, ktorá bránila k vyprosteniu vozidla. S pomocou ťažkej techniky súdny exekútor
odpratal všetky prekážky, ktoré bránili odovzdaniu vozidla a vozidlo dňa 20.03.2024 odovzdal žalobcovi.
Ako dôkaz žalobca pripojil zápisnicu zo dňa 11.03.2024, zo dňa 20.03.2023 a fotodokumentáciu.
Súčasne žalobca predložil súdu rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci č.k. 29T/29/2022 ohľadom

trestnej veci týkajúcej sa predmetného vozidla. Navrhol konanie zastaviť a žalobcovi priznať náhradu
trov konania v celom rozsahu.

11. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby zo dňa 27.03.2024 vyslovil nesúhlas s návrhom žalobcu
na náhradu trov konania s odôvodnením, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania podľa §

256 ods. 1CSP. Tvrdil, že na Okresnom súde Námestovo v konaní pod spisovou značkou 5Cb/1/2022
bolo vydané neodkladné opatrenie, v ktorom bola žalovanému uložená rovnaká povinnosť, akej sa
domáha žalobca v petite žaloby. Tvrdenia žalobcu uvedené v späťvzatí žaloby uviedol žalovaný za
nepravdivé a uviedol, že napriek vedenému exekučnému konaniu žalobca žalobu nezobral späť ani poprvom vyjadrení žalovaného, či duplike. Žalovaný popiera, že by súdnemu exekútorovi odovzdal doklady
uvádzané žalobcom dňa 08.03.2024. Tiež považuje za účelové tvrdenie skutočnosť, že dňa 11.03.2024
sa mal exekútor pokúsiť odobrať žalovanému vozidlo, ku ktorému malo dôjsť v priestoroch oprávneného

a nie v sídle žalovaného. Žalovaný sa bráni tým, že motorové vozidlo sa v čase podania žaloby, ale aj
v roku 2020, ako aj v čase začatia exekúcie nachádzalo v budove žalobcu ako oprávneného, o čom
svedčí úradný záznam súdneho exekútora predložený žalobcom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že o spísaní
úradného záznamu dňa 20.03.2024 na mieste prítomný F. B. odmietol podpísať úradný záznam,
žalovaný zdôraznil, že v danom prípade sa nejedná o osobu s právnym vzťahom k žalovanému

alebo osobu, ktorá by mala udelenú plnú moc na oprávnenie konať za žalovaného. V nadväznosti na
žalobcom predložené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, spisová značka 61Ek/2864/2022
žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd sa zaoberá len procesnou stránkou veci a nie hmotnoprávnymi
námietkami žalovaného s poukazom na ich oneskorené uplatnenie, a teda nebolo potrebné sa v rámci
konania o návrhu na zastavenie exekúcie nimi zaoberať. Žalovaný tiež uviedol, že súdny exekútor
pristúpil k odobratiu vozidla oprávneného, ktoré sa nachádzalo u oprávneného, pričom žalovaný nikdy

toto vozidlo nemal fyzicky v držbe. Žalovaný si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, spisová značka III. ÚS 274/16
zo dňa 17.01.2017, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ustanovenie § 256 ods. 1 CSP.
Žalovaný mal za to, že žalobca nemal podávať žalobu alebo mal žalobu zobrať späť do exekúcií
uvedeného exekučného titulu, čo však žalobca neučinil, čím spôsobil vznik trov konania na strane

žalovaného, ktorých náhradu si žalovaný proti žalobcovi uplatňuje.

12. Súd prvej inštancie pri zastavení konania skúmal procesné zavinenie, ktorá zo strán zavinila
procesné zastavenie konania.

13. Okresný súd poukázal na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 08.02.2017, číslo
konania I. ÚS 629/2016, uverejnených v Zbierke nálezov a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod č. 14/2007, z ktorého vyplýva, že princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne
a formalisticky, lebo nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca
domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod za podanie žaloby odpadol.

14. Súd prvej inštancie konštatoval, že pojem procesné zavinenie je možné posudzovať výlučne
z procesného hľadiska. Rovnako splnenie povinnosti vydať vec nie je pojmovo zúžené len na prístup
oprávneného k veci, ale na umožnenie faktickej moci a dispozície s vecou. Pokiaľ zo strany žalovaného
boli súdnemu exekútorovi odovzdané kľúče od motorového vozidla dňa 07.03.2024, čo nepochybne

vyplýva z pripojeného úradného záznamu súdneho exekútora zo dňa 11.03.2024 (č.l. 476) a v uvedený
moment žalobcovi odovzdané všetky prislúchajúce veci k motorovému vozidlu, t.j. originál technického
preukazu, časť I. (malý technický preukaz) a časť II. (veľký technický preukaz), dvakrát kľúč k vozidlu
a servisná knižka, až uvedeným momentom došlo k splneniu povinnosti žalovaného, voči ktorému
nárok uplatnený žalobcom smeroval. Súd tiež konštatoval, že vedené exekučné konanie, na základe

nariadeného neodkladného opatrenia s uloženou povinnosťou zodpovedajúcou výroku v predmetnej
právnej veci nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci v tomto konaní, ani inú procesnú prekážku, ktorej
výsledkombymalobyťzastaveniekonaniavpredmetnejprávnejveci.Znespornýchtvrdenížalobcu,ako
aj z listinných dôkazov založených v spise podľa súdu je možné jednoznačne ustáliť, že žalobca podal
žalobu na súd dôvodne, o čom svedčí správanie žalovaného, ktorý až na základe vedeného exekučného

konanianazákladenariadenéhoneodkladnéhoopatreniavpredmetnejprávnejveci,vydanéhopozačatí
konania, splnil povinnosti vyplývajúce žalovanému zo žalobného návrhu, a preto súd žalobcovi priznal
nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, keďže procesné zavinenie na zastavenie konania
nesie žalovaný.

15. Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. §§ 357 písm. a/, f/ a h/ CSP.

16. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie v uznesení síce konštatuje, že exekvovaný návrh zodpovedá
žalobnému návrhu v tejto právnej veci, avšak sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, ktorý od

začatia konania poukazuje na to, že predmet žaloby žalobcu bol totožný s predmetom už právoplatného
a vykonateľného súdneho rozhodnutia, pričom na predmet žaloby, už aj prebiehalo exekučné konanie.
Žalobca však aj napriek týmto skutočnostiam tento právny stav ignoroval a nezobral žalobu späť ani
po prvom vyjadrení žalovaného k žalobe, či duplike. Podľa žalovaného to znamená, že pokiaľ žalobcaviedol žalobu, ktorej predmet bol totožný s predmetom už v tom čase právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia, išlo o duplicitu konania (prekážka res iudicata) a žaloba musela byť zamietnutá
ako zjavne nedôvodná. Zároveň sa podľa žalovaného súd prvej inštancie nevysporiadal s ostatnými

námietkami žalovaného, ktoré boli uvedené vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby.

17. Žalovaný tvrdil, že účelovým tvrdením žalobcu v späťvzatí žaloby bolo, že dňa 11.03.2024 sa mal
pokúsiť odobrať žalovanému vozidlo. K tomuto však malo dôjsť v priestoroch oprávneného a nie v sídle
žalovaného. Žalovaný od začiatku konania tvrdí, že predmetné vozidlo sa nachádzalo nielen v čase

podania žaloby, ale aj v roku 2020, ako aj predtým, aj v čase začatia výkonu exekúcie, nie u žalovaného,
ale v budove žalobcu (oprávneného), čo napokon sa aj preukázalo, o čom svedčí úradný záznam
súdneho exekútora predložený žalobcom. V úradnom zázname zo dňa 11.03.2024 sa konštatuje, že
súdny exekútor sa dostavil do priestorov firmy DREVOŠINDEL FI, s.r.o. (teda žalobcu), kde sa má
podľa oznámenia povinného nachádzať predmetné motorové vozidlo, a kde sa aj nachádzalo. S touto
skutočnosťou sa však súd prvej inštancie vo vzťahu k predmetu žaloby žiadnym spôsobom nezaoberal.

18. Žalovaný poukázal na právny názor vyslovený v uznesení NS SR, spisová značka 5Ob/15/2013 zo
dňa 14.05.2014, z ktorého vyplýva, že povinnosť vydať vec nebude možné uložiť, pokiaľ žalovaný už vec
nemá, preto vlastníkovi nie je možné zabezpečiť a obnoviť výkon vlastníckych práv k predmetnej veci.

19. Z uvedeného žalovaný konštatuje, že nie je možné sa úspešne domáhať žalobou na vydanie
hnuteľnej veci proti tomu, kto ju nemá fakticky v držbe. Táto skutočnosť sa napokon aj preukázala.
Žalovaný zdôraznil, že vozidlo nikdy žalovaný nemal, ale naopak vozidlo sa nachádzalo od začiatku
u žalobcu.

20. Vo vzťahu k žalobcom predloženému úradnému záznamu zo dňa 20.03.2024 považoval žalovaný za
potrebnéuviesť,žesavňomkonštatuje,ženamiestemalbyťprítomnýzapovinnéhoF.B.,ktorýodmietol
podpísať úradný záznam. Žalovaný tvrdí, že F. B. nemá žiadny právny vzťah k povinnému – spoločnosti
A. B. C., ani nemal a nemá udelenú plnú moc, že by bol akokoľvek oprávnený konať za povinného
(žalovaného). Preto žalovanému ani nie je zrejmé, z akých skutočností a dôkazov vychádzal súdny

exekútor pri konštatovaní, že ide o povinného, resp. jeho zástupcu. Uvedené podľa názoru žalovaného
skôr evokuje, že súdny exekútor, ako aj žalobca sa snažia navodiť dojem, že vozidlo, ktoré sa už
nenachádzalo u oprávneného odovzdal povinný, čo však nie je pravda. Povinný nemohol vydať vec,
ktorú nemal. A teda ani samotná žaloba nemohla byť úspešná.

21. Pokiaľ ide o správanie žalovaného v tomto konaní, na vyššie uvádzané skutočnosti upozorňoval
žalovaný od začiatku konania. V exekučnom konaní konateľ žalovaného odovzdal veci, ktoré boli
predmetom exekučného titulu (okrem auta) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie konateľovi
oprávneného a upozornil súdneho exekútora, že auto sa nachádza u oprávneného, čo sa aj preukázalo.
Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca nemohol byť úspešný pri podávaní žaloby,

alebo ju mal zobrať späť po existencii vyššie uvedeného exekučného titulu, čo však žalobca neurobil,
čím spôsobil vznik trov konania na strane žalovaného, ktorých náhradu si žalovaný týmto proti žalobcovi
uplatňuje. Na tieto skutočnosti poukazoval žalovaný vo všetkých svojich vyjadreniach v priebehu
konania.

22. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne po nadobudnutí
právoplatnosti, ako aj vykonateľnosti súdneho rozhodnutia s rovnakým predmetom žaloby medzi tými
istými stranami sporu (nastala prekážka res iudicata) a táto nastala ešte pred doručením žaloby žalobcu
na vyjadrenie žalovanému, mal súd prvej inštancie skúmať pomer prípadného úspechu strán sporu,
pretože žaloba by musela byť zamietnutá, čo však neskúmal.

23. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že
zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

24. Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom dospelk záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania zo strany žalovaného odvolací súd mal za to, že

odvolanie nie je dôvodné.

28. Predmetom posúdenia odvolacím súdom je vecná správnosť napadnutého uznesenia ohľadne
výroku o trovách konania. Zo spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd napadnutým uznesením
výrokom I. konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Žalobca v späťvzatí žaloby
tvrdil, že k splneniu predmetu žaloby došlo zo strany žalovaného až po podaní žaloby na súd. Žalovaný

s týmto názorom nesúhlasil a mal za to, že pokiaľ sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, predmetom ktorého bol identický petit, ako je predmetom tohto súdneho konania, pričom
neodkladnému opatreniu bolo zo strany súdu vyhovené a následne bola vedená exekúcia, mal žalobca
pristúpiť hneď k späťvzatiu žaloby. Pokiaľ tak neurobil, zavinil zastavenie konania a nárok na náhradu
trov konania má potom žalovaný.

29. Odvolací súd konštatuje, že podľa Civilného sporového poriadku vo všeobecnosti platí, že náhradu
trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je v Civilnom sporovom poriadku vyjadrená
v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem

procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Platí, že pokiaľ sporovej strane
možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu
protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).

30. Súd je teda povinný vždy skúmať procesné zavinenie, t.j. zistiť, ktorá zo strán zavinila procesné
zastavenie konania a druhej strane sporu priznať nárok na náhradu trov konania.

31. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalobca v konaní relevantným spôsobom

a dôkazmi preukázal, že žalovaný mu predmet sporu vydal až po podaní žaloby na súd. Odvolací súd
súhlasí s názorom žalobcu, že spolu s motorovým vozidlom bol žalovaný povinný vydať aj technický
preukaz a kľúče od vozidla, a teda pokiaľ neboli vydané žalobcovi všetky veci prislúchajúce k predmetu
vydávaného motorového vozidla, povinnosť vydať nebola zo strany žalovaného splnená. Z listinných
dôkazov z exekučného spisu vyplýva, že žalovaný v rámci exekučného konania vydal čiastočne

technický preukaz a kľúče a až následne došlo zo strany exekútora k vyprosteniu motorového vozidla
v areáli žalobcu a jeho odovzdaniu žalobcovi. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nikdy nemal motorové vozidlo
v držbe a vždy sa nachádzalo v areáli žalobcu, toto tvrdenie žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu
nemôže mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia vo výroku o trovách konania.

32. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že pokiaľ motorové vozidlo bolo zo strany exekútora
nájdené v areáli žalobcu, tak nezodpovedá za vydanie motorového vozidla žalobcovi. Z listinných
dôkazov vyplýva, že žalobca nemal vedomosť, že žalovaný uskladnil motorové vozidlo v jeho areáli
a zároveň, že exekútor na vyprostenie tohto motorového vozidla musel zabezpečiť techniku. Neobstojí
teda tvrdenie žalovaného, že motorové vozidlo tým, že ho umiestnil do areálu žalobcu, bez jeho vedomia

o mieste umiestnenia a bez odovzdania dokladov a kľúčov k nemu, splnil si svoju povinnosť vydať
predmet žaloby žalobcovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že motorové vozidlo nie je možné užívať bez
príslušenstva, t.j. technického preukazu a kľúčov, a preto pokiaľ v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že tieto doklady a kľúče odovzdal žalovaný až po podaní žaloby zo strany žalobcu na súd, už tým je
preukázaná dôvodnosť uplatnenia žaloby v dobe jej podania na súd. Zároveň bolo v konaní preukázané,

že aj keď motorové vozidlo sa nachádzalo v areáli žalobcu, fyzicky s ním nemohol disponovať, pričom
za tento stav preukázateľne zodpovedal žalovaný.33. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že žalobca bol povinný zobrať žalobu späť, keďže bolo
vedené iné konanie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorého predmet bol totožný s predmetom
tejto žaloby, odvolací súd tiež nesúhlasí. Poukazuje na to, že v zmysle § 330 ods. 2 CSP môže súd

nariadiť neodkladné opatrenie aj vtedy, keď jeho obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. V konaní
bolo preukázané, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až po podaní žaloby
vo veci samej, a preto pokiaľ nebolo splnené nariadené neodkladné opatrenie zo strany žalovaného
v celom rozsahu, nebolo povinnosťou žalobcu zobrať žalobu vo veci samej späť. Zároveň odvolací súd
súhlasí s tvrdením žalobcu, že v konaní zobral žalobu späť hneď potom, ako mu bol vydaný celý predmet

konania.

34. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že späťvzatie žaloby je dispozitívnym právnym úkonom žalobcu, ktorý
môže pristúpiť k späťvzatiu žaloby v ktoromkoľvek štádiu konania. Podstatné je, či došlo k späťvzatiu
žaloby pre správanie žalovaného, alebo či späťvzatie žaloby zavinil sám žalobca tým, že žalobu podal
nedôvodne. Zároveň je podstatné, či došlo k späťvzatiu žaloby pred rozhodnutím súdu vo veci samej.

V danom prípade je však jednoznačne preukázané, že žalobca podal žalobu na súd dôvodne a predmet
jejkonaniaodpadolažpopodanížalobyzostranyžalobcunasúd.Keďžežalobcasvojetvrdeniavkonaní
listinnými dôkazmi, a to od súdneho exekútora preukázal, zavinenie zastavenia konania možno pričítať
žalovanému tak, ako aj správne v napadnutom uznesení uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň

odkazuje.

35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutej časti II. výrokovej vety
o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobcovi
voči žalovanému z dôvodu, že žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech.

37. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).