Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 22, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-11C/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222212328
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222212328.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v spore žalobcu: 1. A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. X, D., 2. Jakub E.,

narodený X.XX.XXXX, bytom C. X, D., obaja právne zastúpení JUDr. Michal Treščák ml., advokát so
sídlom Thurzova č. 6, Košice proti žalovanému: 1. A. B., narodená X.X.XXXX, bytom D., F. C. XXX/XX,
2. G. B., narodený X.X.XXXX, bytom D., F. C. XXX/XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Ľuboš Petrovský,
advokát, so sídlom Štúrova 20, Košice, o určenie vlastníckeho práva a určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2022 domáhajú určenia, že žalobkyňa v 1. rade
A. B., je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností – rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele
reg. „C“ č. 63/4, parcela reg. „C“ č. 63/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 236 m2 a parcela reg.
„C“ č. 63/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2 , to všetko v tomto čase zapísané na LV
č. XXX, pre k.ú. A., obec: D. - A., H. D. I. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 z celku
a súčasne sa domáhajú určenia, že spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 z celku na nehnuteľnostiach

– rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele reg. „C“ č. 63/4, parcela reg. „C“ č. 63/1 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 236 m2 a parcela reg. „C“ č. 63/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
106 m2 , to všetko v tomto čase zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. A., obec: D., okres Košice II patrí do
dedičstva po neb. G. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/XX, D.“. Zároveň si žalobcovia
uplatňujú aj náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch svojej žaloby okrem iného uvádzajú, že
žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel ako kupujúci uzatvorili dňa 19.05.2006 so žalovanou v 1. rade
ako predávajúcou Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej aj „1. Kúpna zmluva“), na

základe ktorej nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parcele reg.
„C“ č. 63/4, parcele reg. „C“ č. 63/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 405 m2 , parcele reg. „C“
č. 63/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2 , parcele reg. „C“ č. 64/1 – záhrada o výmere
150 m2 a parcele reg. „C“ č. 64/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2 to všetko v tom čase
zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. A., obec: D. - A., okres Košice II (ďalej len „Nehnuteľnosti“) v podiele
1/1 z celku. Predmetom prevodu bolo i všetko príslušenstvo Nehnuteľností ako oplotenie a plotové
vráta a vrátka, studňa, prípojka vody, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka, oporný múr, vonkajšie

schodyaspevnenéplochy.Prvákúpnazmluvabolauzavretávbezprostrednejnadväznostinavyplatenie
eventuálnych dedičských podielov na Nehnuteľnostiach, ktoré by po smrti žalovanej v 1. rade zdedili
súrodenci žalobkyne v 1. rade. Žalobkyňa v 1. rade spolu so svojím neb. manželom tak vyplatila všetkým
osobám, ktoré by pripadali do úvahy ako dedičia v 1. dedičskej skupine v dedičskom konaní pre prípadsmrti žalovanej v 1. rade, a to každému po 300.000,-Sk. Žalobkyňa spolu s neb. manželom vyplatila i jej
nevlastného súrodenca G. B., nar. XX.XX.XXXX (150.000,-Sk), ktorý je synom žalovaného v 2. rade, a
to aj napriek tomu, že zo zákona nespadal medzi dedičov dediacich po žalovanej v 1. rade v 1. dedičskej

skupine. O vyplatení tvrdených súm svedčia výdavkové pokladničné doklady zo dňa 28.04.2006, ktoré
predložilaspolusožalobou.Predmetnýmpostupomžalobkyňav1.radesosvojímneb.manželomsplnila
všetky podmienky, ktoré boli na ňu kladené zo strany žalovanej v 1. rade, a preto na ňu a jej neb. manžela
boli prevedené Nehnuteľnosti špecifikované v 1. Kúpnej zmluve v podiele 1/1 z celku. Týmto postupom
zadosťučinila i slušnému a spravodlivému vzájomnému vysporiadaniu sa medzi súrodencami. Rodinný

dom žalobkyňa v 1. rade so svojím neb. manželom zároveň zrekonštruovali. Už krátko po nadobudnutí
nehnuteľnosti však začala mať žalobkyňa v 1. rade a jej neb. manžel finančné problémy. Už v roku
2008 bolo voči žalobkyni v 1. rade začaté exekučné konanie pod sp. zn. 39Er/1838/2008. Finančné
problémy žalobkyne v 1. rade a jej neb. manžela sa začali kopiť a bolo zrejmé, že pre neschopnosť
plniť svoje záväzky budú vedené i ďalšie exekučné konania. Ďalšie exekučné konania sa začali viesť
pod sp. zn. 38 Er/1168/2015 u JUDr. Ondáša, 48 Er/3829/2015 u JUDr. Popíkovej a 49Er/2795/2017

u JUDr. Nogovej. Od exekučného konania vedeného od roku 2008 musela žalobkyňa v 1. rade spolu
s neb. manželom splácať dohodnuté splátky čo spôsobovalo, že postupne sa dostávali do platobnej
neschopnosti s plnením ďalších splatných záväzkov, čo vyvrcholilo začiatkom roku 2013. Zo zápisnice
spísanej JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade ako povinná
porušila splátkový kalendár určený rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu z dňa 18.11.2014, sp. zn.

SR 14578/14, čo viedlo k exekúcii. Z tejto zápisnice je zrejmé, že táto judikovala zaplatenie sumy 1.378,-
€ spolu s úrokom 32% ročne z tejto sumy počnúc 11.01.2013. Vo vyššie uvádzanej a preukazovanej
finančnej tiesni, za zneužitia dôverčivosti a ľahkomyseľnosti žalobkyne v 1. rade a jej neb. manžela,
žalovaná v 1. rade pod zámienkou ochrany ich rodinného domu, v ktorom bývala žalobkyňa v 1. rade
so svoju rodinou a žalovanými v 1. a 2. rade, trvala na dočasnom prevode tohto domu na žalovanú

v 1. rade, čím sa malo ochrániť, že by žalobkyňa v 1. rade so svojim neb. manželom o tento dom
neprišli. Z tohto dôvodu bola dňa 21.10.2013 (deň vyjadrenia súhlasu predávajúcej svojím overeným
podpisom) uzatvorená Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena z dňa 18.10.2013 („ďalej aj
2. Kúpna zmluva“), na základe ktorej sa Nehnuteľnosti previedli späť na žalovanú v 1. rade. Žalobkyňa
v 1. rade a jej neb. manžel uzatvorili 2. Kúpnu zmluvu za ťaživej finančnej situácie a v dôvere k svojej

matke a svokre, ktorá im prisľúbila, že po prekonaní finančných ťažkostí spätne na nich prevedie
vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam. Žalovaná v 1. rade však tak nikdy neučinila a do dnešného dňa
nezaplatila ani len časť dojednanej kúpnej ceny (s prihliadnutím na čas prevodu, lokalizáciu a rozsah
prevádzaných Nehnuteľností značne podhodnotenú - 25.000,- €), ktorú sa v 2. Kúpnej zmluve zaviazala
uhradiť žalobkyni v 1. rade a jej neb. manželovi. Žalovaná v 1. rade naopak po určitom čase od uzavretia

2. Kúpnej zmluvy na základe darovacej zmluvy bezodplatne previedla časť Nehnuteľností v podiele
1/2 z celku na žalovaného v 2. rade. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade bol
povolený pod č. V-8439/2021 dňa 26.08.2021 a je zapísaný pod položkou č. z. 407/2021. Žalobkyňa v
1. rade vyzývala žalovanú v 1. rade na uzatvorenie zmluvy na navrátenie vlastníckeho práva. Žalovaná
v 1. rade však ostala v tejto veci nečinná aj po tom, čo jej bola zaslaná predžalobná výzva, v ktorej ju

vyzvali na umožnenie vstupu žalobkyne v 1. rade do Nehnuteľností a uznanie jej vlastníckeho práva.
Do dnešného dňa žalobkyňa v 1. rade na túto výzvu nedostala žiadnu odpoveď a žalovaná v 1. rade
žalobcov nijako nekontaktovala. Vo vyššie uvádzanej a preukazovanej finančnej tiesni, za zneužitia
dôverčivosti, ľahkomyseľnosti a neskúsenosti žalobkyne a jej neb. manžela bola na podnet žalovanej v
1. rade dňa 21.10.2013 (deň vyjadrenia súhlasu predávajúcej svojím overeným podpisom) uzatvorená

2. Kúpna zmluva, na základe ktorej sa Nehnuteľnosti previedli na žalovanú v 1. rade. Žalobkyňa a
jej neb. manžel uzatvorili 2. Kúpnu zmluvu za ťaživej finančnej situácie a v dôvere k svojej matke a
svokre, ktorá im prisľúbila, že po prekonaní finančných ťažkostí spätne prevedie vlastnícke právo k
Nehnuteľnostiam na ich pôvodných spoluvlastníkov s tým, že sa dojednala neprimerane nízka kúpna
cena, ktorá nebola doposiaľ uhradená. S prihliadnutím na uvedené majú za to, že 2. Kúpna zmluva je

neplatnou, a to z dôvodu naplnenia ust. § 39a Občianskeho zákonníka. V danej veci bola pri uzatváraní
2. Kúpnej zmluvy prítomná tieseň obidvoch pôvodných spoluvlastníkov, a teda žalobkyne v 1. rade ako i
jej neb. manžela. Túto preukazujú ich ťažkou finančnou situáciou, ktorá bola spôsobená neschopnosťou
plniť si svoje finančné záväzky, ktoré vyústili do niekoľkých exekučných konaní. V nadväznosti na
finančnú tieseň sa žalobkyňa v 1. rade spolu s neb. manželom spoľahli na ubezpečenie žalovanej

v 1. rade, že po prekonaní finančných ťažkostí Nehnuteľnosti prevedie späť na nich. Žalobkyňa tak
zneužila ich dôverčivosť, ktorá je medzi najbližšími príbuznými bežnou kvalitou ich vzájomného vzťahu.
Zároveň však tým žalovaná v 1. rade zneužila i ľahostajnosť a neskúsenosť žalobkyne v 1. rade a jej
neb. manžela, ktorí si pri prevode Nehnuteľností nevymienili záväzok žalovanej v 1. rade k spätnémuprevodu Nehnuteľností. Mysleli si, že ak vyplatili ostatných potenciálnych dedičov Nehnuteľností, tak
že by im po prekonaní finančných ťažkostí mali tieto nehnuteľnosti právom patriť. S prihliadnutím na
vyššie uvádzané skutočnosti majú za to, že Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena z

dňa 18.10.2013 je absolútne neplatná. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu prednesenú
na základe zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet je nutné dospieť k
záveru, že ak žalovaná v 1. rade nenadobudla Nehnuteľnosti do svojho vlastníckeho práva, nemohla ich
ani v určitom podiele platne previesť na žalovaného v 2. rade. Ak je teda neplatnou 2. Kúpna zmluva,
neplatnoujeajdarovaciazmluva,ktoránaňunadväzuje.Sprihliadnutímnavyššieuvádzanéskutočnosti

máme za to, že darovacia zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného v 2. rade pod č. V-8439/2021 dňa 26.08.2021, je neplatná. Naliehavosť právneho záujmu
na rozhodnutí v tejto veci žalobkyňa v 1. rade odôvodňuje s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009 tým, že bez rozhodnutia v tejto veci, a teda bez určenia, že
žalobkyňa v 1. rade je spoluvlastníčkou Nehnuteľností v rozsahu 1/2 k celku, jej právo by bolo ohrozené
resp. stalo by sa bez tohto určenia neistým. Bez meritórneho rozhodnutia súdu nemožno zabezpečiť

stav právnej istoty v otázke vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam a zároveň bez rozhodnutia nie je
možný zápis žalobkyne v 1. rade ako spoluvlastníčky v pomere 1/2 z celku do katastra nehnuteľností.
Naliehavosť svojho právneho záujmu na rozhodnutí v tejto veci žalobcovia odôvodňujú s poukazom na
to isté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo
56/2009 tým, že bez rozhodnutia v tejto veci, a teda bez určenia, že sporné Nehnuteľnosti v podiele

1/2 z celku patria do dedičstva po neb. G. E., ako právnom predchodcovi žalobcov, ich vlastnícke právo
ako oprávnených dedičov by bolo ohrozené resp. stalo by sa bez tohto určenia neistým. Napriek tomu,
že Nehnuteľnosti v podiele 1/2 z celku nikdy neprestali byť vlastníctvom neb. G. E. a ako jeho majetok
majú byť prejednané v dedičskom konaní a vlastnícke právo majú nadobudnúť dedičia, bez meritórneho
rozhodnutia súdu nemožno zabezpečiť nápravu vzniknutého protiprávneho stavu a nesúladného zápisu

v katastri nehnuteľností. Tým pretrváva stav právnej neistoty v otázke vlastníctva k Nehnuteľnostiam
zapísanýmnaLVč.XXX,okresKošiceII,obecKošice–Myslava,k.ú.A.azároveňbeztohtorozhodnutia
nie je možné vykonať dodatočné konanie o dedičstve po právnom predchodcovi žalobcov.

2. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade v rámci svojho písomného vyjadrenia k podanej žalobe

okrem iného uviedol, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.05.2006, ktorou žalovaná 1. previedla
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu (ďalej nehnuteľnosti) na žalobkyňu 1. a jej manžela skutočne
sledovala vzájomné vysporiadanie medzi žalovanou 1. a jej deťmi. Súčasťou vysporiadania bolo aj
zriadenievecnéhobremenavprospechžalovanej1.azároveňsamaližalobkyňa1.ajejmanželpostarať
o žalovanú 1. a pomáhať jej. Zo žalobcami predložených výdavkových pokladničných dokladov vyplýva,

že sumu spolu celkovo 750.000Sk manžel žalobkyne 1. zaplatil a odovzdal E. F., A. J. a G. B., a nie
žalovanej 1. Kúpna cena vo výške 750.000Sk žalovanej 1. nikdy nebola uhradená. Popierame, že by
žalovanej 1. bola kúpna cena 750.000Sk uhradená. So žalobcami predloženej listiny kúpno-predajnej
zmluvy Dohody o odstúpení dedičstva zo dňa 28.04.2006 vyplýva, že dedičia po žalovanej 1. sa zriekajú
dedičského práva k nehnuteľnostiam. Z tvrdení žalobcov v žalobe, o tom, že prevodom nehnuteľnosti

sa sledovalo vzájomné vysporiadanie medzi dedičmi, že žalobkyňa 1. vyplatila svojich súrodencov, z
jej tvrdení v žalobe, že predmetným postupom žalobkyňa 1. splnila všetky podmienka , ktoré boli na
ňu kladené a preto na ňu a jej manžela boli prevedené nehnuteľnosti, zo skutočnosti, že kúpna cena
nikdy nebola žalovanej 1. uhradená, ako aj obsahu listiny, kúpno-predajnej zmluvy Dohody o odstúpení
dedičstvazodňa28.04.2006vyplýva,ževôľastránkúpnejzmluvyzodňa19.05.2006nikdynesmerovala

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Právny zástupca poukázal na ustanovenia § 34, § 41a ods. 2, § 46, § 39 a
§ 40 a uviedol, že žalovaná 1. ani žalobkyňa 1. a jej manžel nemali vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu. Kúpna
zmluva zo dňa 19.05.2006 bola len simulovaný právny úkon, ktorým mal byť zastretý iný právny úkon a
to bezodplatný prevod nehnuteľností a vyplatenie ostatných dedičov v rámci vyporiadania dedičstva po
žalovanej 1., ktorý je však úkonom neplatným pre nedostatok písomnej formy. Žalobcovia preto nemajú

naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, resp. určení že sporné nehnuteľnosti patria
do dedičstva, pretože žalovaná a jej manžel sa nikdy platne nestali vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu. K uzatvoreniu druhej kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2013 nedošlo zneužitím tiesne,
neskúsenosti a dôverčivosti. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu finančných problémov
žalobkyne1.ajejmanžela,alezdôvodu,ženamiestopomociazabezpečovaniastarostlivostiožalovanú

1., to bolo presne naopak a žalovaná 1. sa musela starať žalobkyňu 1.a jej manžela ako aj o ich
syna, žalobcu 2. Žalobkyňa 1. a jej manžel neustále pili, opíjali sa, hrali automaty. Manžel žalobkyne
1. nepracoval od roku 2012. Žalobkyňa 1. bola aj na protialkoholickom liečení a jej manžel v dôsledku
nadmerného pitia Zomrel na cirhózu pečene. Žalobca 2. užíval drogy, bol aj na protidrogovom liečení,nepracoval, ale naopak produkoval dlhy. V dôsledku vyššie uvedeného spôsobu života žalobcov sa
žalovaná 1., namiesto pomoci a starostlivosti o ňu, naopak starala o žalobkyňu 1., jej manžela a žalobcu
2., platila všetky náklady na bývanie vrátane médií, splácala ich dlhy. Preto sa opäť, tak ako pri prvej

kúpnej zmluve všetci v rámci rodiny dohodli, že nehnuteľnosti žalobkyňa 1. a jej manžel prevedú za tú
istú sumu, teda 25.000€ ako ekvivalent sumy 750.000Sk naspäť na žalovanú 1., čo sa aj udialo kúpnou
zmluvou zo dňa 18.10.2013. Kúpna cena a vzájomné plnenia preto neboli v hrubom nepomere, a ako
vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy, kúpna cena bola predávajúcim uhradená, čo potvrdili v článku III
kúpnej zmluvy svojimi podpismi. Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka na ktoré sa žalobcovia

odvolávajú sa aplikuje na úplne iné prípady a okolnosti ako žalobcami tvrdené. Darovacia zmluva, na
základektorejbolpovolenývkladvlastníckehoprávavprospechžalovanéhov2.radepodčV-8439/2021
dňa 26.08.2021 je platná, a to aj keby bola kúpna zmluva zo dňa 19.05.2006 neplatná, čo však
popierame. Žalovaný 2. bol pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam dobromyseľný.
Ochranu dobromyseľného nadobúdateľa vyslovil Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 549/2015, následne aj
v nálezoch sp. zn. I. ÚS 151/2016 a I. ÚS 460/2017.

3. Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade v replike okrem iného uviedol, že žalovaní si zjavne zamieňajú
pojem naliehavý právny záujem a pojem aktívna vecná legitimácia, ktorých absencia síce spôsobuje tie
isté následky (zamietnutie žaloby), no ich naplnenie či absencia je daná na základe rôznych a navzájom
nezávislých skutočností. Žalobcovia však naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo veci samej majú, čo

opreli o judikatúru NS SR v časti III. žaloby. Táto žaloba je spôsobilá zabezpečiť, že sa zmení nesprávny
zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, čím smeruje k účinnému a legitímnemu cieľu. Žalovaní
tvrdia, že Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena z 19.05.2006 (ďalej len „1. Kúpna
zmluva“) je len simulovaným právnym úkonom, ktorý má zastierať „iný právny úkon a to bezodplatný
prevod nehnuteľností a vyplatenie ostatných dedičov v rámci vyporiadania dedičstva po žalovanej 1.“

V zmysle ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka tak podľa ich mienky treba posudzovať platnosť
zastieraného právneho úkonu. Žalovaní vychádzajúc z nimi citovaných právnych noriem mali za to, že
zastretý právny úkon nebol urobený vo forme, ktorý predpokladá ust. § 46 OZ, a preto má byť v zmysle
ust. § 40 OZ neplatný. Tieto právne závery však nekorešpondujú so skutočným stavom veci. 1. Kúpna
zmluvavovzťahukúhradekúpnejcenypotvrdzuje,žetátoužbolauhradená.Nestanovujevšak,čisatak

stalo v hotovosti, bezhotovostným prevodom či iným spôsobom platby a ani to, komu mala byť vyplatená.
Ak aj kúpna cena nebola uhradená k rukám predávajúcej, nevyhnutne to nezakladá simulovanie
uzatvorenia odplatného právneho úkonu, pretože takýto postup pri vyplácaní kúpnej ceny nevylučuje
platné uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalovaná v 1. rade podpísala 1. Kúpnu zmluvu čím potvrdila, že
kúpna cena jej bola uhradená. Jej podpis na tejto zmluve je aj úradne osvedčený. Výslovné deklarovanie

zrealizovania úhrady kúpnej ceny je tak jednoznačným potvrdením prejavu vôle žalovanej v 1. rade na
úhradu kúpnej ceny k rukám jej ostatných detí a syna jej manžela, čo žalovaná v 1. rade v intenciách
čl. II 1. Kúpnej zmluvy považovala za úhradu dojednanej kúpnej ceny. Žalovaná v 1. rade navyše
doteraz nikdy nenamietala to, že jej nebola dojednaná kúpna cena uhradená. Predmetný argument
predkladá iba ako účelovú obranu proti podanej žalobe. Je úplne bežné, že dieťa od svojho rodiča odkúpi

nehnuteľnosť, aby si tak zabezpečilo bývanie vo svojej nehnuteľnosti a rodič prihliadajúc na spravodlivé
usporiadanie vzťahov medzi svojimi deťmi výťažok z realizovanej kúpy rozdelí medzi súrodencov,
ktorí nenadobúdajú nehnuteľnosť. Napriek tomu, že žalovaní predniesli viaceré hanobiace hodnotenia
minulosti žalobcov, svojou argumentáciou nevylúčili naplnenie ust. § 39a Občianskeho zákonníka, a
teda, že žalovaná v 1. rade zneužila tieseň, neskúsenosť, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť žalobkyne v 1.

rade a jej nebohého manžela. Vychádzajúc z gramatického a adekvátneho výkladu daného ustanovenia,
skutočnosti prezentované žalovanými nemajú akékoľvek opodstatnenie pre oslabenie či vylúčenie
aplikácie ust. § 39a Občianskeho zákonníka. Žalovaní relevantne nespochybňujú, že 2. Kúpna zmluva
bola uzatvorená výlučne z dôvodu tiesnivej situácie, v ktorej sa s ohľadom na blízke príbuzenské vzťahy
žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel spoliehali na pomoc žalovanej v 1. rade. Dôverovali jej a i to

prispelo k ľahkovážnemu prevodu vlastníckeho práva za dojednania neprimerane nízkej kúpnej ceny.
Vzhľadomnavšeobecnývývojciennehnuteľnostínemožnoporovnávaťhodnotuspornýchnehnuteľností
v čase uzatvorenia 1. Kúpnej zmluvy a v čase uzatvorenia 2. Kúpnej zmluvy tak ako to robia žalovaní.
Už tobôž ich nemožno porovnávať, ak po ich nadobudnutí žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel tieto
nehnuteľnosti zrekonštruovali. Odhliadnuc od uvedenej argumentácie je však pri zisťovaní naplnenia

ust. § 39a OZ potrebné komparovať reálne ceny na trhu nehnuteľností a sumu, za ktorú sa mali v zmysle
2. Kúpnej zmluvy previesť sporné nehnuteľnosti. Práve táto komparácia je spôsobilá na vyhodnotenie
toho či bola majetková hodnota, ktorú ponúkala žalovaná v 1. rade a jej manžel (sporné nehnuteľnosti)
v hrubom nepomere k tomu čo mali za jej prevod získať. Vzhľadom na uvedené, tak dojednaná kúpnacena v 2. Kúpnej zmluve (25.000,-€) predstavuje 5-6 násobné podhodnotenie reálnej hodnoty sporných
nehnuteľností v čase uzatvárania 2. Kúpnej zmluvy. Predmetný stav nemožno vystihnúť inak ako tým, že
prevod sporných nehnuteľností mal byť zrealizovaný za poskytnutia protiplnenia, ktoré bolo v porovnaní

s ich hodnotou v hrubom nepomere. Dôveru v poskytnutie pomoci žalovanou v 1. rade a ľahkovážnosť
žalobkynev1.radeajejnebohéhomanželanepriamopotvrdzujeito,žehoci2.Kúpnazmluvavyslovene
predpokladá to, že časť kúpnej ceny mala byť poskytnutá vopred, táto pred jej podpísaním poskytnutá
nebola. Žalobkyňa v 1. rade aj so svojím nebohým manželom aj napriek tomuto postupu dôverovali,
že im žalovaná v 1. rade v tiesnivej situácii pomôže a uhradí kúpnu cenu neskôr. Práve preto 2.

Kúpnu zmluvu podpísali. Aj keby sme prijali argument, že žalovaná v 1. rade a jej nebohý manžel
boli ovplyvnený alkoholizmom, táto skutočnosť len dosvedčuje, že pri prevode sa nachádzali v životnej
situácii, ktorá zabezpečila ich ľahkomyseľnosť vo vzťahu k vlastným veciam a záležitostiam. Práve to
mohla využiť žalovaná v 1. rade, ktorá tak bez akéhokoľvek protiplnenia získala nehnuteľnosti, ktoré
žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel nadobudli za vynaloženia nemalých finančných prostriedkov a
ktoré zveľaďovali prostredníctvom realizovanej rekonštrukcie. Žalovaná v 1. rade tak zjavne akúkoľvek

časťneprimeranenízkejkúpnejcenyzaprevodnezaplatila.Jezrejmé,žeakbytútokúpnucenuuhradila,
preukázala by túto skutočnosť podobne ako žalobcovia vo vzťahu k úhrade súm korešpondujúcich s
kúpnou cenou uvedenou v 1. Kúpnej zmluve. Žalovaní argumentujú, že aj keby bola 1. Kúpna zmluva
platná,takbyžalovanémuv2.radeprislúchalaochranaprislúchajúcadobromyseľnémunadobúdateľovi,
čím by aj pre prípad neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho

práva v prospech žalovaného v 2. rade pod č. V-8439/2021 dňa 26.08.2021 (ďalej len „Darovacia
zmluva“), mal nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v rozsahu 1/2 z celku. Na
podporu tejto argumentácie však žalovaný vychádzajú z judikatúry, ktorá už bola prekonaná. Na
základe preukázanej dobromyseľnej držby možno tak vlastnícke právo nadobudnúť iba prostredníctvom
zákonom vymedzených spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva (napr. prostredníctvom inštitútu

vydržania). Názorový posun prezentoval NS SR , ktorý vo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia
uznesenímzdňa27.04.2021,sp.zn.1VObdo/2/2020.Vzhľadomnanázorovýposunnajvyššíchsúdnych
autorít vo vzťahu k posúdeniu otázky prelomenia zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam
ipsehabetžalovanýv2.radenemoholplatnenadobudnúťvlastníckeprávonazákladeDarovacejzmluvy
beztoho,abypreukázalnaplnenieniektorýchzozákonnýchspôsobovnadobudnutiavlastníckehopráva.

Žalovanýv2.radebytaksprihliadnutímnaskutkovýstavvecimoholpomýšľaťlennauplatnenieinštitútu
vydržania. Vzhľadom na deň uzatvorenia Darovacej zmluvy však žalovaný nebude môcť preukázať
naplnenie jedného zo základných predpokladov uplatnenia inštitútu vydržania – uplynutie desaťročnej
vydržacej doby. S ohľadom na uvedené tak možno konštatovať, že žalovaný v 2. rade od žalovanej v 1.
rade nemohol k sporným nehnuteľnostiam platne nadobudnúť vlastníckeho právo a to ani odvodene od

svojho presvedčenia, že spoluvlastnícky podiel nadobudol od vlastníka nehnuteľností.

4. Právny zástupca žalovaných okrem iného v duplike uviedol, že skutočnosť že kúpna cena nebola
uhradená sama o sebe nezakladá simulovanie právneho úkonu, avšak jej neuhradenie je jednou
zo skutočností, ktorá spolu s ďalšími skutočnosťami a listinami preukazuje, že kúpna zmluva zo

dňa 19.05.2006 bola len simulovaný právny úkon. Prehlásenie v kúpnej zmluve zo dňa 19.05.2006
o vyplatení kúpnej ceny pri podpise zmluvy je v rozpore s výdavkovými pokladničnými dokladmi
predloženými žalobcami a kúpnopredajnou zmluvou Dohodou o odstúpení dedičstva zo dňa 28.04.2006.
Ak podľa výdavkových dokladov vyplatil žalobca 2. finančné prostriedky dňa 28.04.2006 a odovzdal
ich E. F., A. J. a G. B., nemohli ich údajný kupujúci vyplatiť o 21 dní neskôr žalovanej 1. pri podpise

zmluvy dňa 19.05.2006. Prehlásenie v kúpnej zmluve o vyplatení kúpnej ceny pri podpise zmluvy je tak
celkom jednoznačne vyvrátené a nepravdivé. Zároveň nie je pravdou, že deklarovanie úhrady kúpnej
ceny je potvrdením prejavu vôle žalovanej 1. na úhradu kúpnej ceny k rukám jej ostatných detí a syna jej
manžela. Ak by takáto vôľa existovala, tak by tomu zodpovedali aj listiny, bola by takáto vôľa zachytená
v listinách. Ide o účelovú fabuláciu žalobcov, pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 19.05.2006

už boli ostatné deti od 28.04.2006 vyplatené a teda žalovaná 1. nemohla rozhodnúť o úhrade kúpnej
ceny k rukám jej detí. Taktiež je nezmyselné tvrdenie žalobcov, že ako sa žalovaná 1. rozhodla s naložiť
s vyplatením riadne zaplatenej kúpnej ceny záviselo iba na jej rozhodnutí. Nakoľko jej kúpna cena
nebola uhradená nemohla rozhodnúť ako s kúpnou cenou naložiť. Je zrejmé, že nikto nemôže dňa
19.05.2006 rozhodnúť o naložení s kúpnou cenou, ktorú v ten deň obdŕžal, spätne ku dňu 28.04.2006.

Pokiaľ ide o žalobcami argumentovanú súhrnnú výšku vyplatených súm, tak s prihliadnutím na už
vyššie uvedené je zrejmé, že celkovej výške, dňa 28.04.2006 vyplatených súm sa prispôsobila fiktívne
uhradená kúpna cena v kúpnej zmluve zo dňa 19.05.2006. Z listiny, Kúpno-predajnej zmluvy Dohody
o odstúpení dedičstva zo dňa 28.04.2006 a výdavkových dokladov tiež vyplýva, že kúpna zmluva akúpna cena 750.000Sk sa mala týkať len 1 nehnuteľností, a teda vôľa žalovanej 1. nikdy nesmerovala
ani k prevodu celého podielu na nehnuteľnostiach, bola však žalobcami podvedená, keď jej títo dali
podpísať kúpnu zmluvu na celý jej podiel na nehnuteľnostiach. Žalobcovia tvrdia, že žalovaní relevantne

nespochybňujú, že druhá kúpna zmluva bola uzatvorená výlučne z dôvodu tiesnivej situácie žalobcov,
nezostáva preto len zopakovať, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu finančných problémov
žalobkyne1.ajejmanžela,alezdôvodu,ženamiestopomociazabezpečovaniastarostlivostiožalovanú
1., to bolo presne naopak a žalovaná 1. sa musela starať žalobkyňu 1.a jej manžela ako aj o ich syna,
žalobcu 2. V dôsledku už spomínaného spôsobu života žalobcov (alkohol, drogy a pod.) sa žalovaná 1.,

namiesto pomoci a starostlivosti o ňu, naopak starala o žalobkyňu 1., jej manžela a žalobcu 2., platila
všetky náklady na bývanie vrátane médií, splácala ich dlhy. Žalobcovia preukazujú tieseň, v ktorej mali
byť v čase uzatvorenia druhej kúpnej zmluvy dňa 18.10.2013, zápisnicou zo dňa 07.03.2015, spísanej
na základe rozsudku zo dňa 18.11.2014, právoplatnosť dňa 31.12.2014, na sumu celkovo 3425,76€.
Rozsudok tak bol vydaný a právoplatný viac ako jeden rok po uzatvorení druhej kúpnej zmluvy, tento
dôkaz je teda bez relevancie, nepreukazuje tieseň žalobcov, a rozsudok je na pomerne nízku sumu,

ktorá nemôže zakladať tieseň žalobcov. Žalobcovia ďalej preukazujú tieseň, v ktorej mali byť v čase
uzatvorenia druhej kúpnej zmluvy dňa 18.10.2013, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 11.05.2015
na základe rozsudku zo dňa 13.11.2014, teda opäť viac ako rok po uzatvorení druhej kúpnej zmluvy,
opäť bez časovej relevancie k obdobiu uzatvorenia kúpnej zmluvy, a opäť na zanedbateľnú sumu 1395€
ktorá sama a ani spolu so sumou 3425,76€ nemôže zakladať tieseň žalobcov. Zároveň z listiny, Kúpno-

predajnej zmluvy Dohody o odstúpení dedičstva zo dňa 28.04.2006 a výdavkových dokladov vyplýva,
že suma 750.000Sk sa týkala len 1 nehnuteľností, nie celého podielu na nehnuteľnostiach. Kúpna
cena a vzájomné plnenia preto neboli v hrubom nepomere. Pokiaľ by tvrdenia žalobcov boli pravdivé,
čo nie sú, zakladali by nanajvýš ich právo odstúpiť od zmluvy podľa ustanovenia § 49 Občianskeho
zákonníka, ktoré však žalobcovia nerealizovali a bolo by premlčané. Preto sa účelovo, po desiatich

rokoch od uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 2013 žalobcovia domáhajú aplikácie ustanovenia § 39a
Občianskeho zákonníka, ustanovenia ktoré bolo zavedené do Občianskeho zákonníka od 01.06.2014
zákonom č. 106/2014 Z.z. Ochranu dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti vyslovil nie Najvyšší
súd SR ale Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 549/2015, následne aj v nálezoch sp. zn. I. ÚS 151/2016 a
I. ÚS 460/2017. Názorový odklon, nie posun ako tvrdia žalobcovia, a to obchodnoprávneho kolégia, nie

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, v uznesení sp. zn. 1VObdo/2/2020 bude nepochybne
podrobený prieskumu Ústavným súdom SR, a až následne sa tak ukáže, či dôjde k zmene názoru
Ústavného súdu SR.

5. Právny zástupca žalobcov v ďalšom svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu právneho zástupcu

žalovaných zopakoval, že „Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena“ zo dňa 19.05.2006
nebola simulovaným právnym úkonom, ale úkonom, ktorý zabezpečil plný účinok skutočnej a prejavenej
vôle účastníkov tohto právneho úkonu. Tento záver nie je spôsobilá vyvrátiť ani obšírna argumentácia
žalovaných vzťahujúca sa k argumentácii nezaplatením kúpnej ceny v intenciách čl. II in fine „Kúpnej
zmluvyazmluvyozriadenívecnéhobremena“zodňa19.05.2006,ktorébymaloindikovaťnaplnenieust.

§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od toho, že s predmetným ustanovením žalovaná v 1.
rade ako predávajúca súhlasila, čo aj potvrdila úradne osvedčeným podpisom, aj keby sa preukázalo,
že by toto ustanovenie nezodpovedalo pravde, nebodaj by bolo z nejakého dôvodu považované za
neplatné, v intenciách ust. § 41 Občianskeho zákonníka by bolo neplatným len ustanovenie deklarujúce
moment zaplatenia kúpnej ceny. Ak by žalobcovia prijali tento záver, neplatnosť ustanovenia o čase

úhrady kúpnej ceny nezakladá neplatnosť „Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena“ z
dňa 19.05.2006 ako celku. Uviedol, že takýto spôsob uhradenia kúpnej ceny nie je nezvyčajný ani
contra legem. Kúpna cena nemusí byť uhradená iba k rukám predávajúceho a tento spôsob úhrady
kúpnej ceny nepredpokladá ani „Kupno – predajná zmluva Dohoda o odstúpení dedičstva“ z dňa
28.04.2006. Úhrada kúpnej ceny k rukám ostatných detí žalovanej v 1. rade a syna žalovaného v 2.

rade tak neznamená, že by nebola uhradená kúpna cena, ktorá by bola dojednaná medzi zmluvnými
stranami zmlúv. Vzhľadom na skutkový stav veci je zrejmé, že žalovaná v 1. rade chcela podobne
ako žalobkyňa v 1. rade a jej neb. manžel zabezpečiť spravodlivé usporiadanie vzťahov vo vzťahu
k Nehnuteľnostiam, ktoré by sa s najväčšou pravdepodobnosťou boli bez ich odplatného prevodu
stali predmetom dedenia. Okrem uvedeného však došlo aj k zväčšeniu majetku u osoby, ktorá by

bez ďalšieho do okruhu dedičov po žalovanej v 1. rade v 1. dedičskej skupine nepatrila, a teda by
nededila – G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nie je jej potomkom. Ak bola vyplatená časť kúpnej ceny
aj G. B., nar. XX.XX.XXXX (viď dôkaz: Výdavkové pokladničné doklady z dňa 28.04.2006 – v spise),
je zrejmé, že účelom „Kúpno – predajnej zmluvy Dohody o odstúpení dedičstva“ z dňa 28.04.2006 a„Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena“ z dňa 19.05.2006 nebol žalovanými uvádzaný
„bezodplatný prevod nehnuteľností a vyplatenie ostatných dedičov v rámci vyporiadania dedičstva po
žalovanej 1.“, ale odplatný prevod nehnuteľností stelesnený v kúpnej zmluve s vyplatením kúpnej ceny

tretím osobám bez ohľadu na to či by boli v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy po žalovanej v 1.
rade dedili alebo nie. O prípad simulácie by tak mohlo ísť iba za situácie, ak by sa simulovaný právny
úkon učinil naraz s dissimulovaným právnym úkonom. Navonok by sa tak prejavil iba právny úkon,
ktorý má zastrieť skutočnú vôľu kontrahentov a skutočne mienený právny úkon by hoci bol učinený v
ten istý moment ako zastretý právny úkon, navonok by však vyjadrený nebol. Vzhľadom na uvedené

je zrejmé, že ani z tohto dôvodu nemožno považovať „Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena“ z dňa 19.05.2006 za neplatný právny úkon. Napriek tomu, že žalovaní opätovne predniesli
viaceré hanobiace hodnotenia o minulosti žalobcov, svojou argumentáciou nevylúčili to, že žalovaná v
1. rade zneužila tieseň, neskúsenosť, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť žalobkyne v 1. rade a jej nebohého
manžela. Už v čase množenia dlhov tak bola žalobkyňa v 1. rade a jej neb. manžel v tiesni a vedeli, že
sa neodvratne blíži judikovanie pohľadávok ich veriteľov a nadväzujúce exekučné konania (odhliadnuc

od exekučného konania započatého v roku 2008, ktoré žalovaní úplne opomínajú) ej neb. manžel
finančné problémy. Už v roku 2008 bolo voči žalobkyni v 1. rade začaté exekučné konanie pod sp.
zn. 39Er/1838/2008. Finančné problémy žalobkyne v 1. rade a jej neb. manžela sa začali „kopiť“ a
bolo zrejmé, že pre neschopnosť plniť svoje záväzky budú vedené i ďalšie exekučné konania. Ďalšie
exekučné konania sa začali viesť pod sp. zn. 38 Er/1168/2015 u JUDr. Ondáša, 48 Er/3829/2015 u

JUDr. Popíkovej a 49Er/2795/2017 u JUDr. Nogovej. Neobstojí ani argumentácia spočívajúca v tom,
že prostredníctvom exekučných konaní sa nevymáhala vysoká dlžná suma. K danému je nevyhnutné
uviesť, že voči žalobkyni v 1. rade ako i jej neb. manželovi boli vedené viaceré exekučné konania.
Podkladom pre ich začatie boli exekučné tituly, ktoré ich nezaväzovali len na zaplatenie dlžnej sumy, ale i
na zaplatenie ich príslušenstva (napr. už uvádzaný úrok vo výške 32% per annum, ale i úrok z omeškania

vo výške 0,065 % denne, čo zodpovedá úroku z omeškania vo výške 23,725 % per annum), zmluvných
pokút, trov súdnych konaní a trov exekúcií, ktoré boli povinní nahradiť svojim veriteľom. Navyše je
nevyhnutné komparovať výšku vymáhaných súm aj v intenciách výšky miezd v roku 2013, ktoré boli
nepomerne nižšie ako je tomu dnes (v roku 2013 bola minimálna mesačná mzda 337,7 € zatiaľ čo k roku
2023 je to mesačná minimálna mzda vo výške 700 €). S prihliadnutím na posudzované časové hľadisko

ako i celkový rozsah dlžných súm tieto boli spôsobilé založiť tieseň žalobkyne v 1. rade ako i jej neb.
manžela už v čase uzatvárania 2. Kúpnej zmluvy. Pri vymedzovaní hodnoty Nehnuteľností sa spravidla
vychádza z kúpnej ceny, za ktorú sa ponúkajú obdobné nehnuteľnosti v lokalite a čase, ku ktorému sa
nehnuteľnosť ohodnocuje. Vonkoncom sa tak pri vymedzovaní hodnoty nehnuteľností neprihliada na ich
nadobúdaciu cenu. Predmetný postup nielenže nemá oporu v právnych normách, ale nemá oporu ani v

racionálnom vyhodnocovaní logických súvzťažností a posudzovaní gramatického významu slov hodnota
nehnuteľnostíčivšeobecnáhodnotanehnuteľnostísprihliadnutímnačasovéapriestorovésúvzťažnosti.
Čo je však najdôležitejšie hrubý nepomer predpokladaný ust. § 39a Občianskeho zákonníka je v
previazaní na skutkový stav veci posudzovaný „k momentu uzavretia zmluvy“ 7 , a nie k momentu
uzatvorenia zmlúv jej predchádzajúcim. Podradenie naplnenia inštitútu tzv. civilno-právnej úžery pred

platnosťou a účinnosťou ust. § 39a Občianskeho zákonníka pod konanie v rozpore s dobrými mravmi
v intenciách ust. § 39 Občianskeho zákonníka sa nezakladá iba na názore odbornej verejnosti, ale
vychádza i z dôvodovej správy k zákonu č. 106/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník
(ktorýmsazakotviloust.§39aObčianskehozákonníka)akoizrozhodovacejpraxesúdov.Vnadväznosti
na jej obsah a obsah rozhodovacej praxe súdov možno dospieť k záveru, že „pri tzv. civilno-právnej

úžere je ... zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi“ 10 . Relevantná rozhodovacia prax
tiež uviedla: „Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s
dobrýmimravmi(NSČR21Cdo1484/04)...Vdanomprípadeprizjavnomvyužitíajľahkovážnostidlžníka
stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (KS v Prešove 3Co 3/2011).“
Napriek skutočnosti, že žalobcovia vo svojej replike poukázali na najaktuálnejšie stanoviská najvyšších

súdnych autorít vo vzťahu k otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka,
žalovaní na túto skutočnosť primerane neakcentovali, ale iba poukazovali na osamotenú a prekonanú
prax I. senátu ÚS SROV. Vzhľadom na uvedené je naďalej nevyhnutné zastávať stanovisko, že na
základe preukázanej dobromyseľnej držby možno vlastnícke právo nadobudnúť iba prostredníctvom
zákonom vymedzených spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva (napr. prostredníctvom inštitútu

vydržania). V tejto veci je nevyhnutné vychádzať z jediného zjednocujúceho stanoviska najvyšších
súdnych autorít, a to Uznesenia NS SR, ktorý vo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia uznesením
z dňa 27.04.2021, sp.zn. 1VObdo/2/2020.6. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávania, na ktorom obaja právni zástupcovia zo trvali na
svojich stanoviskách, ktoré prezentovali v rámci prípravy veci na pojednávania.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a to:
· Žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2022 spolu s prílohami,
· Kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 19.5.2006,
· Výdavkovými dokladmi – pokladničnými dokladmi na č.l. 13,
· Kúpno-predajnou zmluvou – Dohodou o odstúpení od dedičstva na č.l. 13,

· Zápisnicou spísanou pred súdnym exekútorom na č.l. 15,
· Upovedomením o začatí exekúcie na č.l. 16,
· Kúpnou zmluvou na nehnuteľnosti a Zmluvou o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
ho dňa 18.10.2013,
· Fotokópiou - Úmrtného listu a informačným výpisom z Katastra nehnuteľnosti,
· Výzvou adresovanou právnym zástupcom žalobcov žalovanej v 1. rade zo dňa 22.8.2022,

· Vyjadrením právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 6.3.2023 bez príloh,
· Vyjadrením právneho zástupcu žalobcov zo dňa 14.4.2023 doručeným súdu dňa 14.4.2023 spolu s
prílohami na č.l. 74-85,
· Vyjadrením právneho zástupcu žalovaných doručeným súdu 22.5.2023 bez príloh,
· Vyjadrením právneho zástupcu žalobcov doručeným súdu dňa 26.6.2023 bez príloh

pričom mal za preukázaný nasledovný skutkový stav:

8. Z kúpnej zmluvy (1. kúpna zmluva) zo dňa 19.05.2006 súd zisťuje, že táto bola uzatvorená medzi
predávajúcou A. B. (žalovanou v 1. rade) a kupujúcimi G. E., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželkou A. E.
K. J. (žalobkyňou v 1. rade). Predmetom tejto kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX,

k.ú. A., pričom bola vo vlastníckom podiele predávajúcej vo veľkosti 1/1. V článku II sa zmluvné strany
dohodli na kúpnej cene za prevod nehnuteľnosti uvedenej v článku I. tejto zmluvy vo výške 750000Sk,
pričom kúpna cena bola vyplatená pri podpise zmluvy, čo zmluvné strany svojim podpisom potvrdzujú.
V článku IV. Predmetnej zmluvy strany potvrdzujú okrem iného, že si túto zmluvu pred jej podpísaním
prečítali, a uzavreli po vzájomnom prerokovaní, podľa ich pravej a slobodnej vôle, určite, vážne nie

v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju podpisujú. V článku V sa účastníci
dohodli, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tejto zmluvy zriaďujú vecné bremeno, podľa
ktorého predávajúca má právo doživotného a bezplatného užívania nehnuteľnosti a to bez obmedzenia.
Podpis predávajúcej bol úradne osvedčený.

9. Z predložených fotokópií výdavkových pokladničných dokladov súd zisťuje, že G. E. vyplatil: a) E.
F., nar. XX.XX.XXXX sumu 300000Sk, za odkúpenie dedičstva práv dňa 28.04.2006, b) A. J., nar.
XX.XX.XXXX sumu 300000Sk, za odstúpenie deč. práva dňa 28.04.2006, c) G. B., nar. XX.XX.XXXX
sumu 150000Sk, za odkúpenie dedičstva práv dňa 28.04.2006. Uvedené sumy potvrdili príjemcovia
svojimi podpismi.

10. Z listiny označenej ako „Kúpno – predajná zmluva Dohoda o odstúpení dedičstva“ uzatvorenej dňa
28.04.2006 súd okrem iného zistil, že táto bola uzatvorená medzi predávajúcou - žalovanou v 1. rade
a kupujúcimi G. E., nar. XX.XX.XXXX a A. E. K. J. - žalobkyňou v 1. rade, s tým, že predmetom
kúpy a predaja je polovica rodinného domu v k.ú. obce Myslava na LV č. XXX (sporná nehnuteľnosť)

Touto zmluvou prechádza v polovici vlastníctvo horeuvedenej nehnuteľnosti na kupujúceho Súčasne
bolo dohodnuté, že zákonní dedičia po A. B. (predávajúcej a žalovanej v 1. rade) : 1. A. J., 2. E. F. a 3. G.
B. sa definitívne a neodvolateľne zriekajú dedičského práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré prináleží
výlučnevlastníkomkúpenejpolovice.Zmluvaaodstúpenieboliprečítanédňa28.04.2006o17:00pričom
prítomní jej porozumeli a nemajú voči nej žiadne námietky. Prítomné osoby uvedenú listinu podpísali

vlastnoručne, pričom podpis predávajúcej bol úradne osvedčený.

11. Z fotokópie zoznamu živých spisov súd zistil, že žalobkyňa má vedené 4 exekučné konania sp. zn.:
38 Er/1168/2015, sp. zn.:49Er/1957/2015, sp. zn.: 48Er/3829/2015, sp.zn.:49Er/2795/2017.

12. Zo zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Krutým súd zistil, že povinný (žalobkyňa v
1. rade) porušil splátkový kalendár a vedia sa proti nemu exekúcia, pričom istina je vo výške 1378 eur
a s príslušenstvom. (oprávnený POHOTOVOSŤ s.r.o.)13. Z upovedomenia o začatí exekúcie na č.l. 16 súd zisťuje, že proti žalobkyni v 1. rade sa viedla
exekúcia vo veci oprávneného PROFI CREDIT s.r.o. o vymoženie pohľadávky v istine suma 1192,22
eur s príslušenstvom.

14. Z Kúpnej na nehnuteľnosť a Zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu číslo
KZ/2319/2013 súd okrem iného zistil, že bola uzatvorená medzi predávajúcimi G. E., nar. XX.XX.XXXX
a A. E. - žalobkyňou v 1. rade a kupujúcou pani A. B. - žalovanou v 1. rade. ohľadne nehnuteľnosti
zapísaných na Okresnom úrade Košice, LV č. XXX, v okrese Košice II, obec Košice - Myslava (sporná

nehnuteľnosť) za nasledovných podmienok. Predmetom tejto zmluvy bola tá istá nehnuteľnosť ako v
roku 2006, ktorú vlastnili predávajúci v podiele 1/1 k celku. V časti III. Kúpna cena sa zmluvné strany
dohodli na cene za predmetnej tejto kúpnej zmluvy vo výške 25000 eur. Predávajúci prehlasujú, že
časť kúpnej ceny vo výške 10000 eur prevzali od kupujúcej 28.03.2013 ako preddavok kúpnej ceny.
Ostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 15000 eur prevzali predávajúci od kupujúcej pred podpisom
tejto kúpnej zmluvy (ďalej len KZ) v hotovosti. Súčasne v časti II. v rámci prehlásenia predávajúcich

je uvedené, že na uvedenej nehnuteľnosti sa nenachádzajú žiadne ťarchy okrem vecného bremena
v prospech osoby kupujúcej. V časti VI. Záverečné ustanovenia Kúpnej zmluvy sa uvádza, že platnosť
tejto KZ je nevyhnutná dohoda o celom jej obsahu. Táto KZ nadobúda platnosť a účinnosť okamihom jej
obojstranného podpisu zmluvnými stranami. Účastníci KZ sa dohodli, že v prípade, ak by sa po podpise
tejto KZ vyskytli akékoľvek okolnosti, ktoré zabránia neodvolateľnému a nenapadnuteľnému prevodu

vlastníctva kupovaného podielu na kupujúcu, má kupujúca nárok na odstúpenie od tejto KZ.

15. V časti B tejto zmluvy sa nachádza Zmluva o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
pričom oprávnenými z vecného bremena sú predávajúci a povinnou z vecného bremena je kupujúca,
pričom toto vecné bremeno spočíva v v práve doživotného užívania pre oprávnených z vecného

bremena podľa ust. § 151n Občianskeho zákonníka. V bode 7.4 sa uvádza, že náklady súvisiace
s užívaním bude znášať každý zo svojho v rozsahu spotreby.

16. V časti C Záverečných ustanoveniach sa okrem iného uvádza, že účastníci tejto zmluvy prehlasujú,
že si celý text prečítali jej obsahu porozumeli, že vyjadruje ich skutočnú vôľu, že túto zmluvu uzavreli

slobodne a že ju mienia vážne, že ju neuzatvárali v tiesni ani za iných nápadne nevýhodných podmienok,
a túto na znak súhlasu potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi. Uvedená zmluva je zo dňa 18.10.2013
a na tejto zmluve sú osvedčené všetky podpisy účastníkov tohto zmluvného vzťahu (č.l. 19)

17. Z úmrtného listu na č.l. 20 súd zisťuje, že manžel žalobkyne v 1. rade G. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX.

18. Z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností súd získal vedomosti o nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na LV č. XXX, okres II, Obec: Košice - Myslava, k.ú.: Myslava, pričom z aktuálneho
výpisuvyplýva,ževlastníkomvýlučnýmježalovanáv1.radestým,že vrámcičastiC.ťarchyjezapísané
vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech G. E. a A. E..

19. Z výzvy zo dňa 22.08.2022 súd zistil, že žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu vyzvali
žalovanú v 1. rade, aby umožnila v lehote desať dní od doručenia tejto výzvy vstup žalobkyni v 1. rade
do nehnuteľnosti a umožnila jej užívanie predmetnej nehnuteľnosti a uznala jej vlastnícke právo.

20. Z vývoja cien a fotokópii inzerátov nehnuteľností ponúkaných na predaj v k.ú. A. na č.l. 74-85 súd
zistil vývoj cien daných nehnuteľnosti a ponuku v danej oblasti.

21. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade súd okrem iného zistil, že je z uvedenej situácie veľmi smutná, že
vlastníkom spornej nehnuteľnosti pred jej prevodom na žalobkyňu bola jej matka a jej nebohý otec,

v rámci svojej finančnej situácie v roku 2013 uviedla, že to bola ťažká finančná situácia, manžel bol
chorý domácnosť ťahala sama, mala viaceré pôžičky (požičiavať si začali okolo roku 2009-2010), v čase
podania žaloby už dlhy mali splatené. V rámci výsluchu uviedla, že matka jej neuhradila v roku 2013
kúpnu cenu pri podpise zmluvy, pričom súdu v rámci odpovedi uviedla, že podpísala prijatie súm (v
dvochsplátkach10000eurakopreddavoka15000eurpredpodpisomkúpnejzmluvyvhotovosti)lebojej

to tak bolo povedané. Zmluvy spisoval aj návrh podával rodinný známy - právnik. Pokiaľ ide o vyplatenie
svojich súrodencov v roku 2006, tých vyplatila v hotovosti, s tým, že G. B. dostal finančné prostriedky
skôr ako je dátum uvedený na výdavkovom pokladničnom doklade potreboval ich na podnikateľskéúčely. V roku 2006 kúpila predmetnú nehnuteľnosť z dôvodu, že mala zdravotné problémy, bola závislá,
a rodinní príslušníci ju požiadali/navrhli, aby išla bývať k matke a ostala v rodičovskom dome.

22.ZvýsluchuE.F.–sestryžalobkynev1.rade,súdokreminéhozistil,žesestraichvroku2006vyplatila
s tým, že potom dom ostáva jej, že sa bude o mamu starať a že ju dochová a potom tá mamina čiastka
pripadne jej, pričom sa na sestru (žalobkyňu v 1. rade) mala preniesť 1 domu. Svedkyňa potvrdila, že
žalobkyňa v 1. rade neplnila dohodu o v časti týkajúcej sa starostlivosti o matku, pričom matka žalobkyne
a svedkyne mala právo doživotného užívania predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že boli vyplatení so

súrodencami len z polovice ceny nehnuteľnosti druha ostala matke. Potvrdila, že žalobkyňa 1. a jej
nebohý manžel boli vo finančnej tiesni, pričom si ju spôsobili sami. Dohodu o odstúpení od dedičstva
pripravovala žalobkyňa a nebohý švagor, s ktorými mala svedkyňa dobré vzťahy.

23. Z výsluchu G. B. - nevlastného brata žalobkyne 1. rade a syna žalovaného v 2. rade, tento k veci
uviedol, že dohoda v roku 2006 bola, že sestra dostane dedičstvo, že ich (súrodencov) vyplatí z polovice

domu a mamu dochová, s tým, že potom ich aj vyplatila, jeho skôr. Zmluvu pripravoval pán E. resp.
on mal nejakého človeka. Polovica domu na základe tejto zmluvy mal aby prevedená na žalobkyňu
v 1. rade a ona sa mala postarať o matku, pričom sa tak nestalo. Bolo to naopak matka sa starala
o žalobkyňu v 1. rade a následne sa s ňou matka dohodla a vyplatila ju. Potvrdil, že v roku 2006 cieľom
predmetnej zmluvy bolo, že žalobkyni bude darovaný dom a následne sa ona postará a dochová matku.

K finančnej situácii žalobkyne a jej nebohého manžela sa nevedel vyjadriť, pričom súdu len uviedol,
že bol lakerníkom a teda finančné prostriedky tam asi boli, nižšie sa nenavštevovali. Ku kúpnej zmluve
v roku 2013 uviedol, že mal o nej vedomosť, že mama sa rozhodla, že ju vyplatí, že neboli splnené veci,
že ju dochová, pričom oni ako súrodenci sa vyjadrili kladne.

24. Strany sporu ďalšie návrhy na dokazovanie nepredniesli.

25. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

26. Podľa ust. § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z kúpnej zmluvy vznikne

predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

27. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa ust. § 38 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony.

30. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa ust. § 39a Občianskeho zákonníka, účinného od 01.06.2014 neplatný je právny úkon urobený
fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej
strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom
na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

32. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

33. Podľa ust. § 46 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

34. Podľa ust. § 879r Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa všakposudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1.
júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

35. Podľa ust. § 137 písm. c) č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

36. Predmetom konania bolo určenie práva k nájmu bytu č. X nachádzajúcom sa na prízemí bytového

domu súp. č.:282, vchod L. M. XX, zapísanom na LV č. XXXXX pre k.ú.: Terasa, obec: D. - N., okres: D.
I., titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.12.2016 so žalovanou.

37.Keďžesajednáourčovaciužalobusúdvprvomradeskúmalčivdanomprípadejenaplnenázákonná
požiadavka preukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

38. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je
naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno
inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov (vzťahov), ktoré sú
ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným
subjektom. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného
určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho
právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už

existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu
situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje
neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby
je predovšetkým existencia vecnej legitimácie, ktorú v zmysle ustálenej judikatúry má len ten, kto je
zúčastnený na právnom vzťahu (práve), o ktorý v konaní ide.

39. Žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä
vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného
právnehovzťahualebopráva.Zároveňzanedovolenújemožnopovažovaťurčovaciužalobutam,kdeby

neslúžila potrebám praktického života, ale vedie len ku zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý
právny záujem by nebol daný napr. za situácie, ak by sa prostredníctvom podanej žaloby nevedel
dosiahnuť želaný cieľ, ktorý by nevyhnutne vyúsťoval do účinného domáhania sa práv a oprávnených
záujmov žalobcov. Ak by žaloba smerovala k cieľu, ktorý by s prihliadnutím na stav veci nemal pre
ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcov žiadny právny význam, vtedy by bolo možné deklarovať,

že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení požadovaných právnych skutočností. Ak má
právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacej žaloby, povahu otázky predbežnej vo
vzťahu k inej právnej otázke, nie je naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky daný, ak
je možné priamo žalovať určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu resp. na plnenie
v zmysle § 137 písm. a) CSP.

40. V prejednávanom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v tomto prípade je
daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd má za to, že bez rozhodnutia v tejto veci, a teda
bez určenia, že žalobkyňa v 1. rade je spoluvlastníčkou nehnuteľností v rozsahu 1/2 k celku, jej právo by
bolo ohrozené resp. stalo by sa bez tohto určenia zo strany súdu neistým. Bez meritórneho rozhodnutia

súdu nemožno zabezpečiť stav právnej istoty v otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zároveň
bez rozhodnutia nie je možný zápis žalobkyne v 1. rade ako spoluvlastníčky v pomere 1/2 z celku do
katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnajR17/1972). Ztohtopohľadusúdjednoznačnekonštatujeajvzhľadomnaprezentovanézávery

vykonaného dokazovania v časti „skutkového stavu“, že právo žalobcov je toho času ohrozené a ako to
vyplýva z vyššie uvedených stanovísk strán sporu bez rozhodnutia v tejto veci, a teda bez určenia, že
sporné nehnuteľnosti v podiele 1/2 z celku patria do dedičstva po neb. G. E., ako právnom predchodcovi
žalobcov, ich vlastnícke právo ako oprávnených dedičov by bolo ohrozené resp. stalo by sa bez tohtourčenia neistým. Napriek tomu, že Nehnuteľnosti v podiele 1/2 z celku nikdy neprestali byť vlastníctvom
nebohého G. E. a ako jeho majetok majú byť prejednané v dedičskom konaní a vlastnícke právo
majú nadobudnúť dedičia, bez meritórneho rozhodnutia súdu nemožno zabezpečiť nápravu vzniknutého

protiprávneho stavu a nesúladného zápisu v katastri nehnuteľností. Tým pretrváva stav právnej neistoty
votázkevlastníctvaknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXX,okresKošiceII,obecKošice–Myslava,
k.ú.A.azároveňbeztohtorozhodnutianiejemožnévykonaťdodatočnékonanieodedičstvepoprávnom
predchodcovi žalobcov. V tomto smere sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil s názorom
žalobcov a má za to, že naliehavý právny záujem na takomto určení v prejednávanom spore je daný.

41. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaných v rámci procesnej obrany namietal aj aktívnu
legitimáciu žalobcov a to z dôvodu, že sa nikdy nestali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti sa súd prvej
inštancie zaoberal pred meritórnym rozhodnutím zaoberal aj touto skutočnosťou.

42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dňa 19.05.2006 bola medzi žalovanou v 1. rade
a žalobkyňou v 1. rade a jej nebohým manželom G. E. uzatvorená Kúpna zmluva a zmluva o zriadení

vecného bremena. Následne došlo k zapísaniu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia o povolení
vkladu dňa 08.06.2006 pod č. V 4698/2006, pričom kupujúci (manželia) na základe tejto kúpnej zmluvy
nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva v pomere 1/1. Z predložených
dôkazov predovšetkým dvoch kúpnych zmlúv (z roku 2006 a z roku 2013) vyplýva, že zmluvnými
stranami obidvoch zmlúv sú žalobkyňa v 1. rade a jej neb. manžel na jednej strane a na druhej strane

žalovaná v 1. rade, predmetom obidvoch zmlúv je prevod vlastníckeho práva zo žalovanej v 1. rade
na žalobkyňu v 1. rade a jej neb. manžela vzťahujúci sa k totožným nehnuteľnostiam, obidve zmluvy
boli podpísané žalovanou v 1. rade a jej podpis bol úradne osvedčený, žalovaná v 1. rade po prečítaní
týchto jednoducho koncipovaných zmlúv potvrdila, že tieto si riadne prečítala, ich obsahu porozumela
a nemá voči nim žiadne námietky. Rovnako z týchto listín vyplýva, že došlo k uhradeniu kúpnej ceny

(v prípade zmluvy z roku 2006 pri podpise kúpnej zmluvy) teda v tomto kontexte námietka žalovaného
nedôvodná. Tieto skutočnosti okrem iného potvrdili aj svedkovia, ktorí potvrdili uhradenie kúpnej ceny
v celkovej výške 750000,-Sk. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nemal pochybnosti o aktívnej
legitimácii žalobcov v 1. a 2. rade a námietku žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako špekulatívnu
a neopodstatnenú.

43. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal namietanou neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorá bola
uzatvorené medzi jej účastníkmi dňa 21.10.2013 (datované dňa 18.10.2013) a to z dôvodu prítomnej
tiesne obidvoch pôvodných vlastníkov t.j. žalobkyne v 1. rade a jej nebohým manželom G. E.. Súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní prijal záver, že žalobcom sa v prejednávanom spore nepodarilo

dostatočným spôsobom preukázať existenciu tiesne resp. zneužitie zlej ekonomickej situácie na strane
žalobkyne 1. rade a jej nebohého manžela. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že voči žalobkyni
v 1. rade sa viedlo hlavne v rokoch 2015 a nasl. viacero exekučných konaní. V kontexte uvedeného
treba poznamenať, že sa jedná o obdobie, ktoré nasledovalo po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy,
ktorej neplatnosti sa žalobcovia dovolávajú. Je síce pravdou, že v rámci dokazovania vyplynulo,

že žalobkyňa v 1. rade si spolu s nebohým manželom začala požičiavať finančné prostriedky už
v rokoch 2009-2010, avšak ich výšku resp. zdroje v konaní súdu nepreukázala. Naopak z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa 1 . rade si v rámci dohôd uzatvorených v rámci svojich rodinných
príslušníkov neplnila riadne svoju povinnosť, ktorej sa podľa vyjadrení vypočúvaných svedkov zaviazala
a to „dochovať matku“, t.j. poskytnúť svojej matke – žalovanej v 1. rade príkladnú starostlivosť v rámci jej

užívania jej práva z vecného bremena, ktoré spočívalo v doživotnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti
po prvotnom predaji spornej nehnuteľnosti v roku 2006. Vykonaným dokazovaním sa žalobcom
nepodarilo preukázať, že za takejto situácie žalovaná v 1. rade zneužila dôverčivosť, ktorá bez
najbližšími príbuznými je spravidla prítomna a ktorá je daná kvalitou ich vzťahu. V danom okamihu
(rok 2013) možno dôvodne predpokladať, že hlavným motívom uzatvoreniu druhej kúpnej zmluvy

medzi žalobkyňou v 1. rade a jej nebohým manželom ako predávajúcimi na jednej strane a žalovanou
v 1. rade ako kupujúcou na strane druhej došlo hlavne z dôvodu, že tieto príbuzenské vzťahy neboli
štandardné, pokojné a bezproblémové a to aj s ohľadom na výpovede svedkov, ktoré predniesli na
pojednávaní. Títo zhodne potvrdili, že žalobkyňa v 1. rade sa o žalovanú v 1. rade nestarala ale
naopak žalovaná v 1. rade poskytovala starostlivosť tak žalobkyni v 1. rade ako aj jej nebohému

manželovi a to z dôvodu jej priznanej závislosti respektíve problémom s alkoholom (táto skutočnosť
nebola v konaní sporná – pozn. súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie rovnako konštatuje, že
žalobcomsavrámcivykonanéhodokazovanianepodarilopreukázať,žezdôvoduzneužitiaľahostajnosti
a neskúsenosti žalobcov sa do predmetnej zmluvy nedostali ustanovenia, ktoré by zaručili žalobkyniv 1. rade spätný prevod nehnuteľnosti pre prípad prekonania aktuálnych finančných ťažkostí. Súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že súčasťou predmetnej kúpnej zmluvy v časti B bola aj zmluva o zriadení
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, z ktorej oprávnenými osobami boli práve žalobkyňa v 1 .

rade a jej nebohý manžel a ktoré spočívalo v doživotnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti v zmysle ust.
§ 151n Občianskeho zákonníka, a to za podmienky úhrady nákladov súvisiacich s jej užívaním. Takéto
konanie zo strany nadobúdateľa nehnuteľnosti súd prvej inštancie nemôže bez ďalšieho považovať
za snahu využiť neskúsenosť alebo ľahostajnosť predávajúcich pri uzatváraní predmetnej zmluvy,
práve naopak. Pokiaľ ide o námietku žalobcov súvisiacu s nevyplatením sumy za predaj predmetnej

nehnuteľnosti podklade kúpnej zmluvy z októbra 2013 súd v tejto súvislosti uvádza, že z vykonaného
dokazovania predovšetkým z obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny bola uhradená
vopred (10000 eur ako preddavok) a zvyšná časť tejto kúpnej ceny bola uhradená pri podpise zmluvy
v hotovosti (suma 15000 eur) Táto suma mala zodpovedať celkovej úhrade, ktorú žalobkyňa v 1. rade
spolu s nebohým manželom zaplatili oprávneným dedičom pri podpise kúpnej zmluvy v roku 2006,
na podklade ktorej sa stali výlučnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti (t.j. sume 750000,- Sk)

Skutočnostitýkajúcesavyplateniatýchtosúmvyplývajújednakzlistinnýchdôkazovarovnakosvedkovia
v rámci svedeckých výpovedí potvrdili (napr. č.l. 165 – zápisnica z pojednávania výsluch G. B.) Súd
teda rámci posudzovania dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy (uzatvorenej v roku 2013) nevzhliadol
v rámci vykonaného dokazovania taký dôvod, ktorý by svedčal záveru, že tento právny úkon medzi
účastníkmi tohto zmluvného vzťahu by odporoval zákonu respektíve sa priečil dobrým mravom. Súd

naviac dodáva, že pokiaľ ide o namietaný nepomer ceny za uvedenú nehnuteľnosť vzhľadom na ceny
obdobných nehnuteľnosti v čase ich predaja v danej lokalite (namietanú úžeru zo strany kupujúcej)
súd ani v tomto konaní kupujúcej nevzhliadol zneužitie tiesne alebo ľahkomyseľnosti predávajúcich.
Suma ktorá bola kupujúcou uhradená, t.j. 25000 eur, reprezentovala ekvivalent sumy, ktorú uhradila
žalobkyňa v rámci prevodu vlastníckeho práva vyplývajúceho z prvej kúpnej zmluvy svojim súrodencom

resp. oprávneným dedičom za odstúpenie od dedičstva. V rámci prejednávaného sporu je potrebné
ažiaducenauzatváraniekúpnejzmluvyvroku2013nazeraťakonasúborudalostí,ktoréjejpredchádzali
ktoré sa bezpochyby odrazili v obsahovej náplni samotnej zmluvy. Je zrejmé, že v rámci prvotného
prevodu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy z roku 2006 došlo okrem prevodu samotného vlastníckeho
práva aj k vzájomného vypriadaniu oprávnených dedičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že stanovene ceny za uvedenú nehnuteľnosť v roku 2013 nebolo konaním, ktorého cieľom by bolo
zneužitietiesne,neskúsenosti,rozumovejvyspelosti,dôverčivosti,ľahkomyseľnostičifinančnúzávislosti
žalobkyne v 1. rade a jej manžela, ale ekvivalentné plnenie zo strany kupujúcej (žalovanej 1. rade),
ktoré zodpovedalo plneniu samotnej predávajúcich v rámci prvotného nadobudnutia vlastníckeho práva.
Súd poznamenáva, že je nesporné, že hodnota nehnuteľnosti s pribúdajúcimi rokmi vzrástla, avšak

zároveň uvádza, že bez ďalšieho nemožno prijať záver, že stanovenie hodnoty na podklade vyššie
prezentovaného zámeru oboch zmluvných strán bolo snahou jednej z nich, ktorá mala spočívať v úžere
alebo konaní, ktoré odporuje zákonu či prieči sa dobrým mravom.

44. Ďalšie námietky strán sporu súd prvej inštancie nepovažoval za právne relevantné z hľadiska

rozhodovania o merite veci. Súd prvej inštancie v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na to, že Ústavný
súd SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok, formuloval
(tiež) záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania.“ (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí (II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobne
uviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo
na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na
riešenie konkrétneho právneho problému..“ Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver,

formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“

45. Na základe uvedených skutočností súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.46. Podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol aj o
rozsahu nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní boli v konaní úspešní
v rozsahu 100%, súd im v tomto rozsahu aj priznal právo na náhradu trov konania. O konkrétnej výške

náhrady trov konania bude súd rozhodovať uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník tunajšieho
súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

50. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)