Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce podanie, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204351
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5815204351.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudkýň JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. X. XXXX,
bytom C., D. E. XXX/XX, 2/ E. B., nar. X. XX. XXXX, bytom F. XXX, 3/ G. H., nar. XX. X. XXXX, bytom
I., J. XXX/XX, 4/ B. K., nar. X. X. XXXX, bytom K., L. I. D. XXX/XX, 5/ M. N., nar. XX. X. XXXX, bytom F.
XXX, 6/ O. B., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXX, 7/ P. B., nar. X. XX. XXXX, bytom D., H. XXXX/X, 8/ Q.

R., nar. X. X. XXXX, bytom J., S.. T. XX/XX, 9/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., H. XXXX/X, všetci
žalobcovia právne zastúpení advokátom JUDr. Petrom Bartošom, so sídlom Bratislava – mestská časť
Dúbravka,MartinaGranca3618/44,protižalovaným:1/R.U.,nar.X.X.XXXX,2/V.U.,nar.XX.X.XXXX,
3/ A. U., I. X. X. XXXX, všetci bytom E. XX, právne zastúpení advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, so
sídlom Námestovo, Hviezdoslavova 49, o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalobcov a odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/250/2015-316 zo

dňa 1. marca 2024, v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/250/2015-333 zo dňa 4. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku (výrok II.) a vo výrokoch o trovách
konania (výroky IV., V., VI. a VII.) zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Odvolanie žalobcov proti výroku o uložení žalovaným 1/, 2/, 3/ povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcom 1/ až 9/ sumu 11.790,06 eur (výrok I.) a proti výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie
sumy 10.974,55 eur (výrok III.) odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ (ďalej označovaní aj ako len žalovaní)
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ až 9/ (ďalej označovaní aj ako len žalobcovia)
sumu 11.790,06 eur (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.); zároveň v časti o zaplatenie sumy

10.974,55 eur konanie zastavil (výrok III.). Vychádzal z toho, že dňa 26. 4. 2013 (v tom čase maloletý)
žalovaný 1/ pri voľne prístupnej hospodárskej budove nachádzajúcej sa na pozemku rodinného domu
č. XXX v obci E. zapálil plynový zapaľovač, pričom plameň priložil k tam uskladnenému senu, čím
spôsobil požiar, výsledkom ktorého bolo úplne zhorenie hospodárskej budovy, ako aj časti rodinného
domu č. XXX; čím bola spôsobená škoda vo výške 50.000 eur. V danej veci bolo vedené trestné konanie
pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktoré

však bolo zastavené pre nedostatok veku páchateľa. Okresný súd k otázke pasívnej legitimácie uviedol,
že z dotknutého trestného konania mal jednoznačne a „bez akýchkoľvek pochybností“ preukázané, že
páchateľom bol (maloletý) žalovaný 1/ a po odkaze na „§ 442 Občianskeho zákonníka“ uzavrel, že okruh
žalovaných je správne označený.
2. Vo vzťahu k výške škody považoval za základ svojej úvahy doplnok č. 1 k znaleckému posudku č.
16/2022 (hodnotu nákladov na opravu rodinného domu znalec určil v sume 11.790,06 eur a na opravu

hospodárskej budovy v sume 10.974,55 eur; obe vrátane DPH), pričom v zmysle § 443 Občianskeho
zákonníka treba pri jej určení vychádzať z ceny v čase poškodenia. Skutočnosť, že žalobcovia odroku 2013 neopravili rodinný dom a ani hospodársku budovu, nemôže byť v neprospech žalovaných.
Nadväzne okresný súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom sumu
11.790,06 eur a vo zvyšku (rozdiel medzi sumou 22.231,75 eur a sumou, v ktorej bolo vyhovené

žalobcom) žalobu zamietol. Vzhľadom na „dispozičný úkon“ žalobcov konanie v časti o zaplatenie sumy
10.974,55 eur v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil.
3. Keďže štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním trovy (odmena vyplatená z rozpočtových
prostriedkov), okresný súd považoval za spravodlivé, aby tieto náklady znášali žalobcovia aj žalovaní
v jednej polovici. Preto Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % (výrok IV.)

a žalobcom 1/ až 9/, ako aj žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške
po 353,045 eur (výroky V. a VI.). Napokon rozhodol, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 53 % (výrok VII.), lebo žalobcovia žiadali zaplatenie sumy 22.231,75 eur a okresný súd
vyhovel ich žalobe v rozsahu 11.790,06 eur.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe sporové strany.

5. Žalovaní napádali len výrok VII. (o nároku na náhradu trov konania medzi sporovými stranami)
a alternatívne sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na nové rozhodnutie, alebo jeho zmeny tak,
že bude žalovaným bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,8 %. Namietali, že
z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, o aké úvahy, skutočnosti či okolnosti prípadu oprel
okresný súd svoje závery o úspechu žalobcov v spore vo výške 53 %. Zdôrazňovali, že žalobcovia sa

domáhali zaplatenia sumy 50.000 eur a uspeli iba v rozsahu 11.790,06 eur; čo je 23,58 %. To zároveň
znamená,žežalovaníboliúspešnívrozsahu76,42%aichčistýúspechčiní52,84%.Žalovanípoukázali
aj na to, že pokiaľ žalobcovia vzali žalobu sčasti späť, treba tento úkon posudzovať ako ich zavinenie,
a nie ako úspech žalobcov.

6. Žalobcovia napádali rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a domáhali sa jeho zmeny tak, že
žalovaným bude uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom sumu vo výške 33.206,30
eur a konanie bude v časti o zaplatenie sumy 16.793,70 eur zastavené. Uviedli, že na pojednávaní dňa
30. 1. 2024 zotrvali na podanej žalobe a žiadali žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť sumu 33.206,30 eur,
ktorú odvodili od znaleckého posudku č. 16/2022 v znení jeho doplnku č. 1. Táto suma pozostávala zo

sumy 22.231,75 eur predstavujúcej hodnotu nákladov na uvedenie rodinného domu do pôvodného stavu
a zo sumy 10.974,55 eur, ktorá predstavovala hodnotu nákladov potrebných na uvedenie hospodárskej
budovy do pôvodného stavu. Vo zvyšnej časti žalobcovia vzali žalobu späť; išlo teda o späťvzatie
v rozsahu 16.793,70 eur.
7. Žalobcom nebolo zrejmé, ako okresný súd dospel k uloženiu povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcom

lensumu11.790,06euraanito,akoustálilrozsahspäťvzatiažalobynasume10.974,55eur.Zožiadneho
ich úkonu takáto dispozícia s predmetom žaloby nevyplývala. Jediné (čiastočné) späťvzatie žaloby bolo
vykonané na pojednávaní dňa 30. 1. 2024 a týkalo sa sumy 16.793,70 eur; v časti o zaplatenie 33.206,30
eur zotrvali žalobcovia na uplatnenom nároku.
8. Mali za to, že § 443 Občianskeho zákonníka umožňuje posúdenie výšky škody aj podľa iného

časového momentu, ako je čas vzniku škody. Tvrdili, že primárne sú (práve) žalovaní zodpovední za
to, že od roku 2013 rodinný dom a hospodárska budova neboli opravené. Títo od začiatku odmietali
svoju zodpovednosť a aj po celú dobu súdneho konania odmietali nahradiť akúkoľvek škodu; čo treba
považovať za odporujúce dobrým mravom.
9. Žalobcovia okresnému súdu vytýkali, že v súvislosťami s trovami štátu opomenul, že ako žalujúca

strana zložili zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 630 eur. Nie je potom zrejmé, prečo im bola
uložená povinnosť zaplatiť štátu trovy vo výške 353,045 eur. Celkovo mali za to, že okresný súd porušil
ich právo na spravodlivý proces tým, že riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie.

10. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázali na to, že okresný súd neposúdil správne (v

súlade s § 442 Občianskeho zákonníka; správne označenie zákonného ustanovenia je § 422 – pozn.
odvolacieho súdu) zodpovednosť žalovaných za spôsobenú škodu. Naopak, iba zmätočným spôsobom
reagoval na ich námietku o pasívnej legitimácii. Ak by sa malo vychádzať z bodu 37. odôvodnenia
rozsudku okresného súdu, potom pasívne legitimovanými sú len rodičia a nie žalovaný 1/, ktorý mal
v čase skutku len 10 rokov. Súčasne nemohol mať okresný súd z trestného konania bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že páchateľom bol vtedy maloletý žalovaný 1/, pretože trestné stíhanie bolo
zastavené. Z výpovede V. M. v trestnom konaní pritom vyplýva, že so žalovaným 1/ tam boli spolu
a keď zo sena vyšľahol plameň, začali to spoločne hasiť; návrh na výsluch menovaného bol všakzamietnutý. Žalovaní dodali, že súd v civilnom konaní nie je pri zisťovaní „rozsahu škody a škodcov“
viazaný rozhodnutím v trestnom konaní.
11. V otázke výšky škody odkazovali na § 443 Občianskeho zákonníka, preto okresný súd správne vzal

do úvahy závery doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2022. Žalobcovia bližšie ani nekonkretizovali,
na základe čoho by sa v súdenej veci výnimočne nemalo postupovať podľa § 443 Občianskeho
zákonníka. Zdôraznili, že žalovaní 2/ a 3/ robili všetko podľa pokynov žalobcu 1/ na zabezpečenie
(domovej) nehnuteľnosti, pričom žalovaný 2/ s ďalšími chlapmi vyhotovili nový veniec, strechu, aby do
domu nepršalo. Namiesto hospodárskej budovy si žalobca 1/ želal prístrešok za domom, tak mu ho

žalovaný 2/ v súinnosti s ďalšími osobami „vyhotovil“. Žalovaný 2/ sa taktiež ponúkol, že zabezpečí
rekonštrukciu domu, no žalobcovia všetko odmietli, pretože chceli len peniaze. Z uvedeného je zrejmé,
že požiadavka protistrany, aby sa nevychádzalo z cien v roku 2013 (ale súčasných neporovnateľne
vyšších) je v rozpore s dobrými mravmi.

12. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že vzhľadom na nimi podané odvolanie by

mali byť vo veci úspešní vo väčšej časti ako protistrana. Preto by náhrada trov konania mala patriť im
(žalobcom) a nie žalovaným.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaniach
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok

okresného súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil vo výrokoch II. a IV. až VII. a podľa § 391 ods.
1 CSP vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň odvolanie žalobcov
proti výrokom I. a III. rozsudku okresného súdu odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP.

14. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia odvolaním výslovne napadli rozsudok okresného súdu

v celom rozsahu/vo všetkých jeho výrokoch. Podľa § 359 CSP je na podanie odvolania procesne/
subjektívne legitimovaná strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. To znamená tá
strana, ktorej bola rozhodnutím súdu (jeho konkrétnym výrokom) spôsobená určitá (hoci len nepatrná)
ujma.
15. Napadnutým rozsudkom rozhodol okresný súd vo výroku I. o čiastočnom vyhovení žalobe

a vo výroku III. o čiastočnom zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby. Uvedenými výrokmi
nebola žalobcom spôsobená žiadna ujma, keďže nimi boli (hoci nie úplne) akceptované požiadavky
žalobcov; v prípade výroku I. vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku a v prípade výroku III. vo vzťahu
k dispozitívnemu úkonu (čiastočnému späťvzatiu žaloby).
16. Nadväzne odvolanie žalobcov proti označeným výrokom muselo byť odmietnuté podľa § 386 písm.

b/ CSP ako podané neoprávnenou osobou.

17. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou základného práva
na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jeho účelom
je nielen umožniť náležitý prieskum rozhodnutia súdu vyššími inštanciami, ale predovšetkým vytvoriť

reálny základ pre strany sporu (vo vzťahu k zamietajúcemu meritórnemu výroku prioritne žalobcom),
aby mohli relevantne protiargumentovať a tým dosiahnuť pre seba priaznivejší výsledok v ďalšom štádiu
konania. Povedané inak, práve odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich
záležitosti vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a (predovšetkým) akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej.

18. Hoci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je pomerne rozsiahle (takmer 12 strán textu),
jeho kvantitatívne podstatná časť je len prepisom procesných úkonov bez ich náležitej analýzy, či
vyhodnotenia. Bezprostredný meritórny prieskum uplatneného nároku je obsiahnutý len na časti strany
12 rozsudku (v bodoch 37. až 44., pričom body 37. a 40 sú citáciou, resp. parafrázovaním právnych

noriem, v bode 37. aj s preklepom v číselnom označení § 422 Občianskeho zákonníka).

26. Posúdenie uplatneného nároku vo veci samej sa v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzuje
predovšetkým na reprodukovanie záverov znalca bez vlastných úvah okresného súdu, ktorý mal/
bol povinný zamerať svoju pozornosť na právne otázky zodpovednosti za škodu z hľadiska subjektu

oprávneného i povinného, či rozsahu spôsobenej škody a reagovať aj na argumentáciu žalobcov
o potrebe ustálenia hodnoty/nákladov opravy nehnuteľnosti podľa iného času, ako je časové obdobie
vzniku škody. Napríklad zodpovednosť žalovaných 1/ až 3/ konštatoval okresný súd na základe citácie
ustanovenia § 422 Občianskeho zákonníka vety druhej, upravujúcej zodpovednosť (len) dohliadajúcejosoby. Následne však konštatoval „správne označenie okruhu žalovaných“, vrátane žalovaného 1/(v tom
čase maloletého). Tieto dve myšlienkové línie si zjavne odporujú; na ktorú disproporciu okresný súd
nereaguje žiadnym vysvetlením.

27. Aj dotknutá neprimeraná stručnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku (v užšom význame
zodpovedajúcom vymedzeniu samotných relevantných úvah súdu) odzrkadľuje nedôslednosť
okresného súdu pri prejednávaní a rozhodovaní súdeného prípadu. Ním ustálený rozsah nároku –
22.231,75 eur, priznania ktorého sa domáhajú (priliehavejšie je vyjadrenie majú podľa okresného súdu

domáhať) žalobcovia vo veci samej, nezodpovedá prednesu zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa
30. 1. 2024. Bez jasného (či skôr akéhokoľvek) vysvetlenia je okresným súdom definovaný aj rozsah,
v ktorom malo dôjsť k späťvzatiu žaloby (suma 10.974,55 eur).
28.Zobsahužalobyjepritomzrejmé,žežalobcoviasadomáhalivočižalovanýmzaplateniasumy50.000
eur. Na spomínanom pojednávaní ustálili výšku svojho nároku na sume 33.206,30 eur a vo zvyšku vzali
žalobu späť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nereaguje na takto vymedzený predmet sporu,

ktorý mal byť sčasti posúdený meritórne (suma 33.206,30 eur) a sčasti malo byť konanie zastavené
(rozdiel medzi sumou 50.000 eur a sumou 33.206,30 eur).

29. S poukazom na rozoberané nedôsledností krajský súd konštatuje, že okresný súd v mimoriadne
stručnom (osobitne z hľadiska podstaty sporu) odôvodnení nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli

k rozhodnutiu vo veci samej, čím vážnym spôsobom zasiahol do práv strán sporu na spravodlivý proces.
Nedostatky odôvodnenia sú takého charakteru, že ich nebolo možné napraviť v štádiu konania pred
odvolacím súdom, z ktorého titulu krajský súd napadnutý rozsudok v označených výrokoch zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30.Vzhľadomnazrušeniemeritórnehovýrokuakovýrokyzávislémuselibyťzrušenéajvýrokyonáhrade
trov prvoinštančného konania. Bez ohľadu na tento procesný dôsledok odvolací súd uvádza viaceré
konštatovania týkajúce sa rozhodovania o trovách konania, pričom taktiež v súvislosti s dotknutými
výrokmi IV. až VII. platí záver o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
31. Náhradu trov konania priznal okresný súd žalobcom v rozsahu 53% bez označenia subjektu, voči

ktorému daný nárok vznikol. Predmetom sporu podľa žaloby bola suma 50.000 eur, ktorá tak vymedzila
rozsah sporu aj z hľadiska trov konania; čo však okresný súd úplne opomenul posúdiť (v bode 61.
odôvodnenia uvažuje iba o výške požadovanej sumy a sumy priznanej; 22.231,75 eur, resp. 11.790,06
eur).Navyše,privýpočtepercentuálnehoúspechužalobcovnereflektujefakt,žeichneúspechjezároveň
úspechom žalovanej strany (ak bol podľa úsudku okresného súdu úspech žalobcov 53 %, potom ich

neúspech činí 47 % a je súčasne úspechom žalovaných). Pomerné rozdelenie náhrady trov v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP pritom vychádza z tzv. čistého úspechu. Inak by bola žalujúca strana z pohľadu trov
úspešná aj vtedy, ak by zo sumy nárokovanej vo veci samej jej bolo priznané len 1% a v 99% by bola jej
žaloba zamietnutá; čo rozhodne nezodpovedá určujúcemu východisku o (pomernej) úspešnosti strán
v spore.

32. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami tak jednak nereflektovalo
rozsah predmetu sporu, a jednak elementárne kritéria pre výpočet pomeru úspechu. Napokon aj odkaz
na § 255 ods. 1 CSP odporuje následnej úvahe okresného súdu, ktorý poukazoval na čiastočný úspech;
ten je však regulovaný v ustanovení § 255 ods. 2 CSP. V konkrétnostiach súdenej veci sa súčasne

včastipredmetusporu,vktorejdošlokčiastočnémuzastaveniukonania,uplatňujeajprincípprocesného
zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP.

33. Nedostatky odôvodnenia nároku na náhradu trov konania vykazuje tiež rozhodnutie o trovách štátu.
Okresný súd vo výroku IV. rozhodol o nároku na náhradu trov štátu a bezprostredne na to rozhodol

aj o ich výške (výroky V. a VI.). V zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP je však možné rozhodnúť len
o nároku na náhradu trov konania (čo platí aj pre trovy štátu) s vymedzením rozsahu tohto nároku,
subjektu oprávneného i subjektu povinného. O výške trov konania následne rozhoduje po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník súdu prvej inštancie.

34. Náklady vzniknuté v spore v zásade znášajú strany podľa ich pomeru úspechu a prípadný odklon
od tohto pravidla je nutné odôvodniť konkrétnymi skutkovými a právnymi závermi/dôvodmi. Takýmto
dôvodom rozhodne nie je maximálne všeobecné konštatovanie, že okresný súd s ohľadom na okolnosti
prípadu (bez toho aby uviedol čo i len jedinú takúto – podľa neho relevantnú – okolnosť) považuje za„spravodlivé“, aby dotknuté trovy znášali rovným dielom obe sporové strany. Opodstatnenou je taktiež
námietka žalobcov, že okresný súd nezohľadnil, že náklady znaleckého dokazovania boli čiastočne kryté
zloženými preddavkami.

35. Z hľadiska rozsahu predmetu prebiehajúceho sporu je nutné uviesť, že súdená vec je právoplatne
ukončená v časti týkajúcej sa nároku žalobcov na zaplatenie 22.764,61 eur. Táto čiastka pozostáva
zo sumy 11.790,06 eur, vo vzťahu ku ktorej bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť ju žalobcom
a zo sumy 10.974,55 eur, ktorej sa týka výrok o čiastočnom zastavení konania). Predmetom sporu tak

(celkom) ostáva suma 27.235,39 eur (50.000 eur mínus 22.764,61 eur), pričom v rozsahu 5.819,15 eur
bude úlohou okresného súdu konanie zastaviť z dôvodu (rozsahu) už žalobcami na pojednávaní 30 1.
2024 vykonaného čiastočného späťvzatia žaloby.

36. Nadväzne bezprostredným predmetom meritórneho rozhodovania sporu zostáva nárok/ /suma
21.416,24 eur; teda rozdiel medzi žalobcami v priebehu sporu výslovne vymedzenou výškou nároku

(33.206,30 eur), na ktorej naďalej trvajú a sumou, vo vzťahu ku ktorej už okresný súd žalobe vyhovel
(11.790,06 eur). Z pohľadu/z východiska pôvodne uplatňovanej sumy 50.000 eur ide o rozdiel tejto sumy
a súčtu sumy žalobcom už priznanej (11.790,06 eur) a sumy, v rozsahu ktorej vzali žalobcovia žalobu
späť (16.793,70 eur).

37. V ďalšom postupe v konaní okresný súd opätovne vo veci rozhodne, pričom bude rešpektovať vyššie
vymedzený rozsah meritórneho rozhodovania, ako aj rozsah, vo vzťahu ku ktorému je nutné konania na
základe čiastočného späťvzatia žaloby (ešte) zastaviť. Dôsledne bude dbať na kritériá odôvodňovania
rozsudku formulované v § 220 CSP s akcentom na nedostatky, na ktoré odvolací súd poukázal vyššie.
Zároveň v rámci odôvodnenia poskytne náležité vysvetlenie/reakciu stranám sporu na ich zásadnú

argumentáciu.
38. Podľa výsledku sporu (zohľadňujúceho aj čiastočné zastavenie konania) okresný súd rozhodne
o nároku na náhradu trov. Aj v tejto časti jednotlivé výroky náležite odôvodní pri akceptácii vyššie
uvedených právnych názorov krajského súdu týkajúcich sa aplikácie ustanovení § 255, § 256 a § 262
CSP.

35. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaní až v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalobcov
prezentovali nesúhlasnú argumentáciu s vyhovujúcim meritórnym výrokom (s výrokom ukladajúcim
povinnosť peňažného plnenia), táto nemohla byť podkladom pre (aktuálny) odvolací prieskum. Žalovaní
totiž rozsudok okresného súdu v dotknutom výroku odvolaním nenapadli. Navyše, aj z časového

hľadiska by išlo o oneskorene vymedzené odvolacie dôvody, na ktoré sa neprihliada (§ 365 ods. 3 CSP).
36. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.