Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200181
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/X, C., zastúpený advokátom: JUDr. Gergely Pšenák, AK
so sídlom M.R.Štefánika 30, Nové Zámky, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-71/2019
zo dňa 26.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konanie

1. Žalobca bol personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu MV SR číslo: 36 zo dňa
20.08.2019(ďalejlen„personálnyrozkaz”alebo„prvostupňovérozhodnutie“)prepustenýzoslužobného
pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a

justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
73/1998 Z. z. ").

2. Dôvodom prepustenia bolo, že žalobca v čase výkonu štátnej služby:

1) dňa 12.09.2018 medzi 14,30 hod. a 16,50 hod. v k. ú. obce Veľké Kosihy prijal úplatok vo výške 1.000
eur od osoby podozrivej zo spáchania trestných činov pytliactva a krádeže F. G. za to, že podozrenie

nezadokumentujúanevykonajúžiadneúkonyanislužobnýzákrokzaúčelomobjasneniaskutku.Úplatok
vyžiadal ppráp. H. I. (ďalej len „ppráp. I.“) tak, že sumu naťukal na displej mobilného telefónu so slovami:
„Takto sa môžeme dohodnúť“. Úplatok následne prijal žalobca tak, že otvoril pravé bočné vrecko na
svojich kapsáčových nohaviciach, kam mu F. G. vložil hotovosť 1.000 eur, žalobca s ppráp. I. podozrenie
zo spáchania trestného činu nezadokumentovali, nevykonali žiadne úkony, F. G. nechali z miesta činu
odísť.;
2) dňa 2.11.2018 o cca o 16.00 h. v k. ú. obce Číčov si žalobca za prítomnosti ppráp. I. po kontrole

osoby J. C., ktorého konanie zakladalo podozrenie zo spáchania trestného činu pytliactva, od neho pýtal
úplatok vo výške 500 eur spôsobom, že na prstoch ukázal 5 a slovne pýtal 500 eur za to, že ho pustia.
Menovaný J. C. sumu ani kreditnú kartu u seba nemal, vec žalobca s ppráp. I. realizovali ako prečin
pytliactva, na miesto privolali povereného príslušníka PZ a technika OKP. Pred ich príchodom ppráp. I.J. C. prikázal preložiť udice a sieťku s rybou na druhú stranu mosta, lebo miesto činu sa nachádzalo v
blízkosti hranice katastrálnych území okresov Komárno a Dunajská Streda ako aj hranice rybárskych
revírov MsO SRZ Komárno a MsO SRZ Veľký Meder.

2.1. V odôvodnení personálneho rozkazu je konštatované, že žalobca svojim protiprávnym konaním
porušilslužobnúprísahuaslužobnúpovinnosťzvlášťhrubýmspôsobomajehoponechanievslužobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy
odôvodnil tým, že „žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď zneužil svoje služobné postavenie a pri

výkone štátnej služby a spoločne s kolegom ppráp. I. prevzal od inej osoby úplatok 1.000 eur, súčasne
odďalšejosobypožadovalúplatok500eurzato,ženezadokumentujútrestnúčinnosťtýchtoosôb.Svoje
sily nevynaložil na ochranu práv, na ochranu majetku občanov, keď v rozpore so zákonom zneužijúc
svoje služobné postavenie v súvislosti so svojím služobným zaradením, neoprávnene získal pre seba
a iného peňažnú sumu, na ktorú nemal žiadny právny nárok a tým svojím konaním do uvedených práv
zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Žalobca konal v úmysle získať neoprávnenú výhodu na vlastný

prospech, čím porušil čl. 1 ods. 1 písm. d) a e) N MV SR č 18//2008.“

2.2. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti bolo odôvodnené aj tým, že „žalobca nevykonával
riadne štátnu službu, keď počas nej svedomité neplnil úlohy uložené mu zákonom (podľa § 2 ods. 1
písm. b), k), § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov), nariadením (čl.1, čl. 5 prílohy k N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení
neskorších predpisov, čl. 9 ods. 6 N PPZ č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej
polície Policajného zboru, rozkazom (podľa časti I. písm. a) bodu 1, 2, 7 a 14 rozkazu MV SR č. 6/1997
o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ. Zároveň žalobca zvlášť hrubým
spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b),

g), h) a k) zákona a nedodržal služobnú disciplínu nakoľko sa v čase výkonu štátnej služby nezdržal
konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.“

3. Nadriadený upovedomil žalobcu dňa 2.5.2019 o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného
pomeru menovaného písomnosťou č. ORPZ-KN-OPP7-261-001/2019 zo dňa 29.4.2019 ohľadom

konania z 12.09.2018, v ktorej mu určil lehotu na vyjadrenie a žalobca sa vyjadril. Na základe materiálu
doručeného z Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Komárne sa nadriadený dozvedel
o ďalšom konaní žalobcu a ppráp. I., ktoré zakladalo dôvody prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm.
e) citovaného zákona, preto nadriadený žalobcu upovedomil písomnosťou č.ORPZ-KN-OPP7-261-
023/2019 zo dňa 12.6.2019 so skutkom, ktorého sa dopustil dňa 2.11.2018 a dal mu možnosť sa k tomu

vyjadriť, žalobca sa i k tomu vyjadril.

4. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že Odborový zväz polície v Slovenskej
republike (ďalej len „OZP v SR“) v písomnom stanovisku z 29.07.2019 uviedol, že nemá žiadne
pripomienky k návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona

č. 73/1998 Z. z. a uvedený postup odporúča. V písomnom vyjadrení z 07.08.2019 potvrdil OZP v SR
svoje stanovisko, zotrval na ňom. K návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192
ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. zaujali písomné stanovisko aj jeho vyšší nadriadení, riaditeľ
Odboru poriadkovej polície OR PZ v Komárne dňa 8.8.2019 odporučil návrh realizovať, riaditeľ OR PZ
v Komárne súhlasil dňa 8.8.2019 s návrhom a riaditeľ KR PZ v Nitre návrh schválil dňa 12.8.2019.

Žalobcovi bol dňa 21.08.2019 doručený personálny rozkaz, proti ktorému sa odvolal. V odvolaní žalobca
namietal: nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre neúplne zistený skutočný stav veci, generálny
tajomník SÚ MT SR nepostupoval v súlade s § 238 ods. 1 až 4 zákona, v rozhodnutí absentujú podklady
na vydanie rozhodnutia, rozhodnutie je vydané predčasne, nebola zachovaná zásada prezumpcie
neviny.

5. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol rozhodnutím č. č. SPOU-PO-PK-71/2019 zo dňa 26.11.2019
( ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V predmetnom rozhodnutí
sú uvedené podklady a dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal: vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia osôb:
F. G., K. G. L., J. M., J. C., N. F., správa z Odboru správy informačných systémov polície Prezídia

Policajného zboru (ďalej len „ OSISP PPZ“), správa z Operačného odboru KR PZ v Nitre, vyjadrenie
žalobcu k začatiu konania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ, písomná informácia
vyšetrovateľa o rekognícii žalobcu, fotokópia vyjadrenia ppráp. I. k začatiu konania o jeho prepustení
zo služobného pomeru, správa z Úradu inšpekčnej služby pod ČVS:SKIS- 400/O1SZ-V-2018 a z OOPZ v Komárne, plán služieb žalobcu na mesiac september a november 2018, inštruktážne záznamy a
záznamy zo služby zo dňa 12. 09. 2018 a dňa 02. 11. 2018, podnet z OR PZ v Komárne na prešetrenie
možného podozrenia z trestnej činnosti príslušníkov PZ (súčasťou je aj fotokópia zápisnice o výsluchu J.

C.), prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, doklady o žalobcovom
oboznámení sa s internými predpismi, zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu, stanovisko odborovej
organizácie, písomnosť č. ORPZ-KN-OPP7- 261-023/2019 zo dňa 12. 06. 2019 o oboznámení so
skutkom, ktorého sa mal dopustiť žalobca dňa 02. 11.2018.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") dňa
02.02.2020 domáhal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-71/2019 zo dňa
26.11.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 36 zo dňa

20.08.2019 a personálny rozkaz bol potvrdený. Žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť z dôvodov podľa
§ 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov ( ďalej len „SSP“).

7. Žalobca namieta, že správny orgán nepostupoval podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/ 1998 Z. z.

a nebol dostatočne zistený skutočný stav veci z dôvodu, že už od začiatku figuruje v konaní osoba
menom N. O., ktorý mal tvrdiť skutočnosti o jeho protiprávnom konaní a iniciuje konania voči nemu. Túto
skutočnosť uviedol žalobca už v podanom odvolaní voči personálnemu rozkazu, ale správny orgán sa
s tým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyporiadal, preto považuje rozhodnutie za zmätočné.

8. Žalobca namieta, že Generálny tajomník služobného úradu MV SR nepostupoval personálnym
rozkazom v súlade s § 238 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Prepustenie zo služobného pomeru
podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. je možné len za kumulatívneho splnenia dvoch
podmienok: 1) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho; 2)
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a správny orgán je

povinný preukázať splnenie oboch podmienok. Namieta nezákonnosť personálneho rozkazu a rozpor s
§241ods.1,2,3zákonač.73/1998Z.z.,leboodôvodneniepersonálnehorozkazubližšienekonkretizuje,
akým spôsobom by bolo ponechanie ho v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby
a ktoré skutočnosti boli podkladom na takéto rozhodnutie. Podporne odkázal na rozsudok NS SR zo
dňa 02.06.2015, sp. zn. 4Sžo/65/2014.

9. Žalobca namieta nezákonnosť personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia žalovaného
z dôvodu, že nebola zachovaná zásada prezumpcie neviny, ktorá má platiť obdobne ako v trestnom
konaní. Podľa žalobcu boli už konanie predchádzajúce vydaniu personálneho rozkazu a napadnutého
rozhodnutia v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, lebo jeho priamy nadriadený v návrhu na

prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 19.07.2019 uvádzal pojmy: „prijal úplatok, prijal, pýtal“. Je
neprípustné, aby správny orgán v personálnom rozkaze uvádzal pojmy „vyžiadal úplatok, prijal, pýtal
a prikázal“. Žalobca pri tejto žalobnej námietke citoval z rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžo/17/2013, odkázal
na čl. 7 Odporúčania Výborov ministrov Rady Európy č. (91), čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 40 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 14 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

10. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 23.06.2020 zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia,

zopakoval jeho obsah vo vyjadrení, žiadal žalobu zamietnuť. K veci uviedol, že žalobca bol
prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom na základe návrhu riaditeľa Obvodného
oddelenia PZ Zemianska Olča, odporučeného riaditeľom odboru poriadkovej polície OR PZ v Komárne
a odsúhlaseného riaditeľom OR PZ v Komárne, KR PZ v Nitre a prezidentom PZ, lebo žalobca svojim
konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie žalobcu opísal rovnako
ako v odôvodnení svojho rozhodnutia.11. Osobitne sa vyjadril k žalobným námietkam žalobcu. Žalovaný nesúhlasí s tým, že nesprávne
a nedostatočne posúdil vec, bol oprávnený využiť aj dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom
konaní, vyšetrovateľom PZ vo vyšetrovní, preto aj požiadal nadriadený o možnosť oboznámenia sa

so spisovým materiálom v trestnej veci žalobcu a o nazretie do vyšetrovacieho spisu. Vyšetrovateľ PZ
oznámil nadriadenému, že on vychádzal z výsluchov F. G., K. G. L. a J. M., tiež z ďalšieho materiálu z OO
PZ Zemianska Olča. Nemal žiadnu vedomosť o existencii výpovede N. O. v trestnej veci, nemal dôvod
jeho výpoveď zabezpečovať, keďže si zabezpečil vyjadrenia všetkých osôb preukazujúcich protiprávne
konanie žalobcu. Žalobca bol dva krát oboznámený so spisom, ale nepožiadal o výsluch menovaného

O.. Nadriadený žalobcu si zadovážil dôkazy podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a vyhodnotil
ich v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.

12. Popiera, že by nedostatočne rozhodnutie odôvodnil. Žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil
služobnú prísahu tým, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď svojim konaním
v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech zneužil svoje služobné postavenie, ktoré presne opísal

žalovaný rovnako ako je to uvedené v personálnom rozkaze aj jeho rozhodnutí. Policajt sa zložením
služobnej prísahy zaväzuje byť čestným, statočným a disciplinovaným počas výkonu štátnej služby, aj
mimo nej. Je nemysliteľné, aby sa pri výkone správal policajt nečestne. Jednou zo základných povinností
policajta je podľa § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z. zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

13. Žalovaný nesúhlasí s námietkou o neprerokovaní návrhu vo veci prepustenia s odborovým orgánom,
lebo pred ukončením prepúšťacieho konania bol návrh riadne predložený na prerokovanie a zaujatie
stanoviska Odborovému zväzu polície v SR a so stanoviskom bol žalobca aj riadne oboznámený,
materiál k týmto tvrdeniam sa nachádza v administratívnom spise žalovaného. Rovnako nesúhlasí

s námietkou o porušení zásady prezumpcie neviny, lebo konanie o prepustení policajta je konaním
nezávislým od trestného konania a služobný úrad tu nie je viazaný trestným poriadkom, čiže neplatí ti
ani zásada prezumpcie neviny. Z tohto dôvodu nesúhlasí s námietkou, aby bolo neprípustné uvádzať
vrozhodnutípojmyakosú:prijalúplatok,vyžiadal,pýtal,...Predmetnépojmyodzneliužpočasvýsluchov
osôb v rámci konania o prepustení žalobcu a popisovali skutkový dej. V závere žalovaný uviedol, že

pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti, dôkazy, prihliadal
na intenzitu porušenia služobnej prísahy a povinnosti. Ak žalobca nesúhlasí s jeho odôvodnením
v napadnutom rozhodnutí, neznamená to, že by sa konania nedopustil, úplne a dostatočne bol zistený
skutkový stav.

14. Žalobca v replike zotrval na správnej žalobe.

IV.
Konanie na správnom súde

15. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
6S/31/2020. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.

Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/31/2020. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.
V.

Pojednávanie

16. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o

zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 08.08.2024, na
ktoré sa nedostavil žalobca, neospravedlnil sa ani nežiadal odročiť pojednávanie.VI.
Relevantná právna úprava

17.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

21. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon 73/1998 Z. z. "), občan pri vzniku služobného pomeru policajta
skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť

a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

23. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom
plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

24. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), g) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný: a) plniť svedomite úlohy,
ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi

riadne oboznámený, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

25. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v

služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

26. Podľa § 193 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z. z., (1) Návrh na prepustenie policajta zo služobného
pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho
bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o

prepustení policajta zo služobného pomeru. (2) Policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu
na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy
a obhajovať sa.

27. Podľa § 233 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z. z., (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním

rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si
na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné
okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.28. Podľa 238 ods. 1,2,3,4 zákona č. 73/1998 Z. z., (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú
najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky,

správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) Účastník konania je
oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

29. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,

musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa

v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

30. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na
plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

31. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

32. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993Z.z. o Policajnom zbore, pri vykonávaní služobnej činnosti je
policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti
s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd
prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní
služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných

dôvodov vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

34. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil
personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného
zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného

z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) SSP.

35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vo všeobecnosti skúma, či si orgán verejnej správy
vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny

súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 119 veta prvá SSP).

36. V zmysle personálneho rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 36 zo dňa 20.08.2019 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998

Z. z. prepustený zo služobného pomeru, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil
služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby na skutkovom základe, ako je to vyššie vymedzené v odseku 2, 2.1., 2.2. odôvodnenia tohto
rozsudku.37. Správny súd považuje najprv za dôležité zdôrazniť, že porušenie služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti samo o sebe nevyžaduje, aby sa policajt dopustil trestného činu. Konanie o prepustení

policajta zo služobného pomeru, keďže bolo vedené v dôsledku porušenia jeho povinností, je svojou
povahou sankčným disciplinárnym konaním, preto správny súd rozhodoval o správnej žalobe na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku ( Rozsudok NSS
SR sp. zn. 5Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023). Otázka trestno-právnej zodpovednosti nemusí byť zhodná
so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho rozhodnutia. Porušenie služobnej

prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním
trestného činu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 2Sžo/156/2008z 22.04.2009, spis. zn. 2Sžo/189/2010 z
18.05.2011), z ktorej vyplýva, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný
orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie
neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo

služobného pomeru príslušníka PZ nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené
zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z.
Uvedenú judikatúru je potrebné chápať v tom zmysle, že správne orgány rozhodujúce v personálnom
konaní o prepustení príslušníka PZ zo štátnej služby neskúmajú trestnoprávnu zodpovednosť a
ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu

prepustenia podľa § 192 zákona č. 73/1998 Z. z. Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti
nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp. priestupkovou zodpovednosťou príslušníka PZ.
Skutočnosť, že personálne konanie je nezávislé (oddelené) od konania o priestupku alebo o trestnom
čine znamená, že správny orgán nemusí počkať na závery trestného konania, a to ani vtedy, ak je skutok
podmieňujúci obe konania totožný. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že žalobná námietka o porušení

zásady prezumpcie neviny je nedôvodnou. Tieto úvahy však neznamenajú, že správny orgán konajúci
v personálnom konaní nie je povinný vykonať dokazovanie, ktoré objektívne preukazuje skutok, ktorý je
predmetom personálneho konania a že nie je potrebné náležite zistiť skutkový stav.

38. Podstatné je, že aj napriek námietke žalobcu si súd ustálil, že žalovaný v odôvodnení svojho

rozhodnutia posudzoval preukázané skutkové okolnosti a celý spôsob konania žalobcu podrobným
opísaním skutkového stavu vrátane výpovedí svedkov, posudzoval aj jeho predchádzajúce výsledky,
odmeny a disciplinárne previnenia žalobcu v jeho služobnej činnosti pred tým, než dospel k záveru,
že ponechanie žalobcu ako policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby. Zvažovanie primeranosti postupu cez § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. zo strany

žalovaného vyplýva aj z toho, že v odôvodnení rozhodnutia poukázal na absenciu interného právneho
predpisu MV SR s poľahčujúcimi hľadiskami pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia
služobnej prísahy a povinností. Správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybniť myšlienkový
proces orgánu verejnej správy.

39.Správnysúdnezistiltakúnamietanúvaduvzmysle§191ods.1SSP,nazákladektorejbybolomožné
konštatovať nezákonnosť, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného, či nedostatočné zistenie skutkového
stavu, a rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom. Žalovaný mal riadne zistený skutkový
stav pre posúdenie veci. Žalovaný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym

posúdením, odvolávajúc sa taktiež na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikovaní právnych predpisov, na ktoré sa odvolával.

40. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že úsudok žalovaného o tom, že žalobca sa
dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod na prepustenie zo služobného pomeru, vyplýval z

dôkazov (ich výpočet je vyššie v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku). Ako vyplýva z listín založených v
administratívnom spise, konanie žalobcu bolo zo strany správneho orgánu preukázané. Orgány verejnej
správy oboch stupňov na základe dôkazov nadobudli ucelený obraz o konaní žalobcu, ktoré bolo
situované do istého časového rámca.

41. Zároveň je potrebné poukázať na to, že úlohou správneho orgánu je po spoľahlivom preukázaní
konania policajta posúdiť otázku závažnosti porušenia služobnej povinnosti, pričom uvedené posúdenie
je predmetom správneho uváženia správneho orgánu (žalovaného). Súdu neprislúcha, aby vlastnou
úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právneneurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“
uvedenú v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu
exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal

na základe zákonom povolenej správnej úvahy, preskúmava súd iba v rozsahu, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia.

42. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods.

1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné, aby mal správny orgán dostatočne preukázané, že policajt
protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu a to zvlášť hrubým spôsobom a
súčasne že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že porušil svoje služobné povinnosti a služobnú prísahu.
Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobcu bolo jednoznačne ustálené tak, ako je to uvedené
už vyššie v ods. 2., 21.1., 2.2. odôvodnenia tohto rozsudku. Práve spôsob konania žalobcu opísaného

v napadnutom rozhodnutí ako aj v ods. 2., 21.1., 2.2. súd hodnotí nie len za hrubé, ale za zvlášť
hrubé porušenie služobnej povinnosti. Ak vezme súd do úvahy, že zodpovednosť policajtov je širšieho
rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by v príkrom
rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil
protiprávneho konania spočívajúceho v porušení svojich základných povinností. Žalobca ako policajt pri

vzniku služobného pomeru zložil služobnú prísahu, obsahom ktorej bol aj absolútny záväzok dodržiavať
právne predpisy. Uvedená povinnosť musí byť prítomná u každého policajta počas celého trvania jeho
štátnej služby. Rovnako počas celého trvania štátnej služby musí spĺňať aj podmienky prijatia do štátnej
služby, medzi ktoré patrí aj spoľahlivosť. Z tohto dôvodu nie je ani na mieste obrana žalobcu, že žalovaný
v rozhodnutí nekonkretizuje, akým spôsobom by bolo ponechanie ho v služobnom pomere na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby.

43. Podľa súdu vzhľadom na úlohu a postavenie príslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné
vyžadovať, aby títo príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí sú akousi „predĺženou rukou štátu" dôsledne
dodržiavali právne predpisy a plnili svoje povinnosti. Konanie žalobcu možno oprávnene hodnotiť

ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a takáto skutočnosť je javom absolútne nežiadúcim,
znemožňujúcim plnenie úlohy príslušníka PZ, diskreditujúcim tak konkrétneho príslušníka ako aj celý
zbor nielen v očiach osôb, s ktorými prichádza do styku pri výkone služby, ale aj celej verejnosti, čo
je nepochybne ujma spôsobená policajnému zboru. Preto bolo v rámci správnej úvahy toto porušenie
zákonnej povinnosti a služobnej prísahy vyhodnotené tak, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere

by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

44. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z., policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní
úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných
foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými
je Slovenská republika viazaná (ods. 3). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným
pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou
podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 1 zákona č. 73/1998

Z. z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Táto
prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia
občana do Policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku. Súd vychádzal z toho, že žalobca
sa zložením sľubu stal príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie nesúladné s
právnymi predpismi je pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto zodpovedný

prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu
štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a zdravotné
zabezpečenie. Preto je aj prirodzeným očakávaním je, že policajti pri svojom postavení budú príkladne
rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali (napríklad
rozsudok NS SR zo dňa 26. novembra 2002, sp. zn. 4 Sž 118/02, publikovaný v Zbierke rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 36/2004). Vo všeobecnosti sú u policajtov vyššie
požiadavky na profesionálny a morálny charakter pre výkon štátnej služby a ich porušenie zákon
nekompromisne sankcionuje. Z tohto dôvodu zákon vyžaduje vo vzťahu k plneniu služobných povinnostístriktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších ako ustanovenia iných zákonov (rozsudky NS SR
sp. zn. Sžo/53/2003 zo dňa 18. novembra 2003, sp. zn. 2Sžo/159/2008 zo dňa 23.9.2009).

45.Správnysúddospelknázoru,ženapadnutérozhodnutiežalovaného(ajpersonálnyrozkaz)obsahuje
všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, ktorý
postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Správny súd prijal záver, že v administratívnom
konaní bol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, bolo dostatočne preukázané
konanie žalobcu, ktorý svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vychádzajúc z
vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého
rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočil z rámcov
správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania
správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v
rozhodnutí žalovaný odkázal na dôkazy a podklady, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, rozhodnutie

je jasné a zrozumiteľné. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden z
namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

46. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe,

keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo
dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa
09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa
19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola
daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu

spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.
Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať
sa s každým argumentom.

47. V závere súd dodáva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe reagoval aj na údajnú žalobnú námietku

žalobcu o neprerokovaní návrhu na prepustenie s odborovým orgánom, ale z obsahu žaloby vyplýva,
že takúto žalobnú námietku žaloba neobsahovala.

48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,

aby mu nahradil trovy konania.

49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.