Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201819
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724201819.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpený JUDr. Martin Bašista, advokát so
sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX/XX, XXX XX F., o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t ažalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn. 11C/23/2018.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 25.04.2024 žalobca žiadal, aby súd povolil obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn. 11C/23/2018 a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Nárok odôvodnil tým, že dňa 07.05.2018 bola žalobcom osobne podaná na Okresný súd Poprad žaloba
na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vo veci žalobcu o určenie vlastníckeho práva rozhodol
Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 11C/23/2018-58 zo dňa 13.06.2019 tak, že žalobu zamietol.
Žalobcapodaldňa07.08.2019odvolanieprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradsp.zn.11C/23/2018-58
zo dňa 13.06.2019. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 12Co/127/2019-79 zo dňa 03.03.2020
o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Následne vydal Okresný súd Poprad rozsudok č. k. 11C/23/2018-113

zo dňa 23.07.2020, ktorým žalobu zamietol. Žalobca podal dňa 24.08.2020 odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/23/2018 zo dňa 23.07.2020. Krajský súd v Prešove rozsudkom
č. k. 12Co/51/2020-137 zo dňa 22.04.2021 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že potvrdil rozsudok
Okresného súdu Poprad č. k. 11C/23/2018-113 zo dňa 23.07.2020. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 06.05.2021. Žalobca v zákonnej lehote podľa § 397 ods. a) Civilného sporového konania podal
žalobu na obnovu konania. Žalobca a žalobkyňa uzatvorili manželstvo dňa 25.10.1997. Rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/373/2011-42 zo dňa 12.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 13.07.2012, bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Žalobca spolu so žalovanou ako nadobúdatelia
uzavreli dňa 08.10.1998 s Okresným stavebným bytovým družstvom, so sídlom G. XXXX/XX, XXX
XX F., ako prevádzajúcim zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorej vklad bol bývalou
Správou katastra Poprad povolený dňa 18.01.1999. Žalobca a žalovaná boli evidovaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území F., evidované na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom pre katastrálne územie F.:
- bytu č. XX, vchod č. XX, 5. poschodie bytového domu, so súpisným číslom XXX na ulici Partizánskej

v Poprade;
- podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXX v podiele 35/1000;
- spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcely KN-C č. XXXX H. I. XXXX v podiele 35/1000.Dňa 10.07.2013 podala žalovaná žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode manželstva. Do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnula aj byt. Predmetné
konanie sa viedlo Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/146/2013. Dňa 12.11.2014 podala

žalovaná na Okresný súd Poprad žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu, ktoré konanie sa
viedlo pod sp. zn. 11C/286/2014. Žalobu odôvodnila, že ustanovenia § 16 ods 1. zákona č. 182/1993
Z.z. treba považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za
trvania manželstva obsiahnutej v § 140 Občianskeho zákonníka. Týmto žiadala súd o určenie, že
predmetnou zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu nedošlo k prevodu vlastníctva bytu do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale iba k transformácií družstevných práv žalovanej a teda
byt patrí do jej výlučného vlastníctva. Okresný súd vydal rozhodnutie ktorým určil, že zmluvou nedošlo
k nadobudnutiu bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaná je vlastníčkou bytu.
Žalobu na obnovu konania odôvodnil podľa ustanovenia § 397 ods. 1 písm. a) Civilného sporového
poriadku tým, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 12Co/51/2020 zo dňa 22.04.2021
sa pri riešení právnej otázky odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít

Slovenskej republiky, riešenie právnej otázky je rozhodované rozdielne, pričom žalobca sa domnieva,
že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym dôvodom,
na základe ktorého sa žalobca stal bezpodielovým vlastníkom bytu, je zmluva zo dňa 08.10.1998,
ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra Poprad dňa 18.01.1999. Od toho okamihu
žalobca nepretržite užíval predmetný byt so svojou manželkou v dobrej viere ako jeho bezpodielový

spoluvlastník. Odvolací súd sa pri riešení právnej otázky týkajúcej sa toho, či predmetný byt patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania, odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, riešenie právnej otázky je súdmi Slovenskej
republiky rozhodovaná rozdielne, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci. Žalobca má za to, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so

zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Uvedený názor
žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a odvolacím súdom podporuje
judikatúra najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky s tým, že žalobca poukazuje najmä na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 2Cdo/7/2019, podľa
ktorého: Bolo potrebné riešiť právnu otázku (§ 421 ods. l písm. b/ Civilného sporového poriadku), či

zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorená podľa § 16 a § 28 zákona č. 182/1993 Z.
z. medzi družstvom ako prevodcom a oboma manželmi ako nadobúdateľmi, v ktorej manželia prejavili
vôľu nadobudnúť družstevný byt do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov zmysle § 143
Občianskeho zákonníka, je ne/platná pre rozpor s § 28 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. len preto, že
v čase jej uzatvorenia bol členom bytového družstva len jeden z manželov. Z obsahu spisu nesporne

vyplýva, že strany sporu boli manželmi. Súd rozsudkom ich manželstvo rozviedol. Za trvania manželstva
bola stranami sporu podpísaná zmluva o prevode vlastníctva bytovej nehnuteľnosti medzi stavebným
bytovým družstvom ako prevádzajúcim a manželmi a spoločnými nájomcami družstevného bytu ako
nadobúdateľmi, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva družstevného bytu a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. V danom prípade žalobca nadobudol členstvo

a nájom družstevného bytu ešte pred uzavretím druhého manželstva so žalovanou a uzavretím
manželstva vzniklo žalobcovi a žalovanej právo spoločného nájmu družstevného bytu, nevzniklo im však
spoločné členstvo manželov (žalobcu a žalovanej) v družstve. Zmluvu o prevode vlastníctva bytovej
nehnuteľnosti uzavreli žalobca a žalovaná spoločne ako manželia a kupujúci (tiež nadobúdatelia),
ktorí prejavili vôľu (záujem) nadobudnúť spornú bytovú nehnuteľnosť do svojho bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Podľa názoru dovolacieho súdu zmluvu o prevode vlastníctva bytovej
nehnuteľnosti uzatvorenú za vyššie uvádzaného skutkového stavu medzi bytovým družstvom na jednej
strane a oboma manželmi (žalobcom ako členom družstva a žalovanou ako manželkou žalobcu),
spoločnými nájomcami družstevného bytu, ako kupujúcimi na druhej strane, v ktorej zmluve manželia
zhodne prejavili vôľu nadobudnúť družstevný byt do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nie je možné považovať za neplatnú pre rozpor s ustanovením § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. len preto,
že v čase uzatvorenia tejto zmluvy bol výlučným členom bytového družstva len jeden z manželov. Len
samotná skutočnosť, že zákonný nárok na prevod vlastníckeho práva k družstevnému bytu mal len
jeden z manželov (§ 28 zákona č. 182/1993 Z. z.) sama osebe nezakladá neplatnosť (inak perfektnej a
bezvadnej) zmluvy o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu, ktorú podľa jej obsahu na strane

nadobúdateľa uzavreli obaja manželia a tým bez akýchkoľvek pochybností prejavili vôľu nadobudnúť
bytovú nehnuteľnosť spoločne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.2. Žalovaná s návrhom na povolenie obnovy konania nesúhlasila, žiadala žalobu na obnovu konania
zamietnuť. Uviedla, že právna otázka, či byt patrí/nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
účastníkov konania na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, bola riešená v konaní

Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 110/286/2014, ktoré bolo ukončené rozsudkom Krajského súdu
Prešov zo dňa 20.02.2018 sp.zn. 21Co/77/2017. Týmto rozsudkom bolo potvrdené, že zmluvou nedošlo
k nadobudnutiu bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a patrí do jej výlučného vlastníctva.
Žalobca nepodal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky
tak, ako to urobil účastník konania sp. zn. 2Cdo/7/2019, na ktoré žaloba aktuálne poukazuje. Nepodaním

dovolania možno usudzovať, že žalobca rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/77/2017 zo
dňa 20.02.2018 akceptoval, pričom dňa 07.05.2018 podal žalobu, ktorou sa domáhal vlastníckych
práv k bytu titulom vydržania. Konanie vedené Okresným súdom Poprad sp.zn. 11C/23/2018,
ktorého obnovu žalobca žiada, neriešilo právnu otázku týkajúcu sa toho, či predmetný byt patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania. Predmetom uvedeného konania bola
otázka nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k bytu titulom vydržania. Samotný žalobca dňa

18.03.2019 vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.02.2019 vo veci konania o vydanie vecí
vedenom na Okresnom súde Poprad sp.zn. 11C/23/2018 uviedol:
„ V tomto konaní sa neprejednáva to, či žalobca nadobudol spoločne so žalovanou vlastnícke
právo k predmetu konania na základe kúpnej zmluvy či transformáciou členského podielu žalovanej v
bytovom družstve tak, ako sa o tom rozhodovalo v predchádzajúcom konaní, ale

žalobca žiada, aby mu súd priznal vlastnícke právo k predmetu konania na základe právnych
skutočnosti, ktoré nastali až po skutočnostiach, ktoré boli predmetom predchádzajúceho konania.
Titulom pre nadobudnutie jeho vlastníckych práv sú iné právne skutočnosti, než tie, ktoré súd riešil v
predchádzajúcom konaní a tieto nastali nezávisle na okolnostiach, ktoré boli
riešené v predchádzajúcom konaní. Žalobca spojil dve samostatné konania, týkajúce sa dvoch odlišných

právnych otázok, pričom tvrdil, že splnil podmienky prípustnosti žaloby na obnovu jedného z konaní.
Spojením dvoch samostatných konaní, ktoré sa týkajú rozdielnych právnych otázok, dochádza k
porušeniu zákonom stanovených podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania. Je v rozpore so
zásadami riadneho a spravodlivého procesu, ktorý vyžaduje, aby každé konanie prebiehalo samostatne,
ak sa jedná o odlišné právne otázky. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý

má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, ktoré je jednou zo záruk
právnej istoty. Na jej povolenie sú v zákone presne stanovené podmienky, za ktorých je možné obnovu
konania povoliť.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná uvádza zavádzajúce nepravdivé skutočnosti, ktorými sa

snaží klamlivo poukázať na jej údajný nesúlad vôle s obsahom samotnej zmluvy o nadobudnutí
vlastníctva bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samotná žalovaná podala návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom uviedla, že do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrí aj predmetný byt. Až na základe právnej konštrukcie jej právneho
zástupcu názor zmenila. Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorou

odôvodnila zmenu postoja zahrnutia bytu do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do
tohto momentu nemala žalovaná absolútne žiadnu predstavu o tom, žeby byt nemusel patriť do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Žalovaná sa v duplike nevyjadrila.

5. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalobca, u ktorého súd mal riadne vykázané doručenie
predvolania na pojednávanie. Jeho neúčasť ospravedlnil zástupca právneho zástupcu žalobcu, nežiadal
pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti
žalobcu.

6.Napojednávanízástupcaprávnehozástupcužalobcuuviedol,žedôvodypreobnovukonaniasúdané,
žalobcom náležite preukázané. Žalobca podal žalobu na obnovu konania z dôvodov podľa § 397 písm.
a) Civilného sporového poriadku z dôvodu, že vyšli najavo skutočnosti, resp. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa 27.10.2021, ktoré sa nepriamo týka predmetu

konania o určenie vlastníckeho práva, o ktorom žalobca nemal vedomosť v predchádzajúcom konaní.
Lehoty pre podanie žaloby o obnovu konania boli zachované. Objektívna lehota s poukazom na časové
intervaly medzi právoplatným skončením konania o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 11C/23/2018, kde
rozhodnutie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2021 a žaloba podaná dňa 25.04.2024bola zachovaná. Rovnako zachovaná je subjektívna lehota, keďže žalobca sa o vydaní prelomového
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dozvedel až na základe informácii poskytnutých
od právneho zástupcu A. G. J. v mesiaci apríl roku 2024. Žalobca nemá právnické vzdelanie, aktívne

nesleduje vývoj ustálenej rozhodovacej praxe. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom rozhodnutí
uzavrel, že je možné, aby takto nadobudnutý družstevný byt nadobudli manželia do ich spoločného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol aj
v konaní sp. zn. 4Cdo/17/2024 v rozhodnutí zo dňa 26.06.2024. Ani od právneho zástupcu žalobcu
nemoťno očakávať, že bude regulérne každý deň kontrolovať aké rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej

republiky vydal. V konaní sp. zn. 11C/23/2018 bol alternatívny petit smerujúci k určeniu, že žalobca je
spoluvlastníkom bytu a v pomere 1 k celku, preto vylúčil, že sa žalobca domáhal vlastníckeho práva
v tomto konaní výlučne titulom vydržania.

7. Žalovaná na pojednávaní so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že žalobca spojil dve konania, v ktorých
boli riešené nároky opierajúce sa o iné právne dôvody nadobudnutia vlastníctva bytu a to z odlišného

skutkového stavu. Čo sa týka uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu manželov, ak jeden z nich
nebol členom bytového družstva, odvolací súd sa nemohol odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe,
keďže táto právna otázka nebola dovtedy v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
riešená. Odvolací súd sa nemohol odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe, keďže v pôvodnom konaní
sp. zn. 11C/23/2018, nebola riešená právna otázka nadobudnutia vlastníctva bytu spôsobom, akým je

definovaná a riešená v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa
27.10.2021. V pôvodnom konaní sa žalobca domáhal určenia bezpodielového, alternatívne podielového
spoluvlastníctva k bytu a to titulom vydržania. V konaní nenavrhol vykonať dokazovanie ohľadom
prejavu vôle pri uzatváraní zmluvy o prevode bytu. K plynutiu subjektívnej premlčacej doby uviedla, že
samotná skutočnosť, že žalobcu informoval jeho právny zástupca, nie je dostatočným predpokladom

pre zodpovedanie otázky, kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel. Rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu je publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, to
znamená, že subjektívna lehota začala plynúť v roku 2022. Žalobca nedodržal podmienky pre obnovu
konania

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: vyjadrením žalobcu, listinnými
dôkazmi, zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 08.10.1998, žalobou v konaní
Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C146/2013, uznesením vo veci Okresného súdu Poprad sp.
zn. 12C/146/2013, rozhodnutiami vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/286/2014, spisom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/23/2018, prostriedkami procesnej obrany: vyjadrením žalovanej,

rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/119/2017, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
12Co/127/2019, a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z ktorých súd zistil nasledovný
skutkový stav.

9. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného pred Okresným

súdom Poprad sp. zn. 11C/23/2018, a to v zmysle § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku.

10. Dňa 08.10.1998 K. B. J. L. F. a strany sporu uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva družstevného
bytu č. XX, na 5. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXX, v k. ú. F.. Predmetný byt nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

11. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/373/2011 dňa 12.06.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.07.2012 bolo manželstvo strán sporu rozvedené.

12. V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/146/2013 bolo vyporiadané

bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu po rozvode, keď strany sporu uzatvorili manželstvo dňa
25.10.1997. V predmetnom konaní žalobkyňa, v tomto konaní žalovaná, navrhla v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vyporiadať byt č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXX v k. ú. F..
Uznesením zo dňa 12.09.2019 súd schválil zmier v znení:
„ Z vecí, ktoré mali strany v bezpodielovom spoluvlastníctve pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne

parcela registra CKN, parc. č. XXXX o výmere 18 m2 – zastavané plochy a nádvoria, a parcela registra
CKN, parc. č. XXXX o výmere 18 m2 – zastavané plochy a nádvoria, obe zapísané na LV č. XXXX
v k. ú. F., obec F., K. F..“13. Na Okresnom súde Poprad bolo vedené konanie sp. zn. 11C/286/2014 o určenie vlastníckeho práva
k bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXX, v k. ú. F.. Okresný súd Poprad
rozsudkom zo dňa 09.03.2017 rozhodol takto:

„I. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. 41, 5. poschodie, byt. Dom súp. č.
XXX na ul. Partizánska v Poprade vrátane spoluvlastníckeho podielu 35/1000 na spoločných častiach
a zariadeniach domu a na pozemku parcela č. XXXX a parcela č. XXXX zapísané na LV č. XXXX, obec
a k.ú. F. dňom právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.“
Proti rozsudku bolo podané odvolanie. Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 21Co/77/2017 rozsudkom
zo dňa 20.02.2018 rozhodol takto:
„ I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I..
II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v zrušenej časti vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.“

14. V konaní sp. zn. 11C/286/2014 sa domáhala v tomto konaní žalovaná, v predmetnom konaní
žalobkyňa, určenia vlastníckeho práva k predmetnému bytu titulom zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu zo dňa 08.10.1998.

15. V konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 11C/23/2018 podal žalobca žalobu,
o určenie vlastníckeho práva k bytu č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXX, v k. ú. F., titulom
vydržania. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 13.06.2019 rozhodol takto: „I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“

Proti rozsudku bolo podané odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 03.03.2020 rozhodol
takto:
„Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“ Okresný súd
Poprad rozsudkom zo dňa 23.07.2020 rozhodol takto:
„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“
Proti rozsudku bolo podané odvolanie. Odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 22.04.2021 takto:
„ I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,

že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.“
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2021.

16. Podľa § 397 Civilného sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na
obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

17. Podľa § 400 Civilného sporového poriadku, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.18. Podľa § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote
troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy,
alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

19. Podľa § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr
v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

20. Podľa § 404 Civilného sporového poriadku, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch

rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

21. Podľa § 414 Civilného sporového poriadku, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne
rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

22. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany

aplikujúc citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že obnovu konania vedeného na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 11C/23/2018 nemožno povoliť.

23. Žalobca sa v konaní domáhal obnovy konania sp. zn. 11C/23/2018, v ktorom konaní súd prvej
inštancie rozsudkom zo dňa 13.06.2019 žalobou o určenie vlastníckeho práva zamietol, odvolací

súd dňa 03.03.2020 rozsudok zrušil, následne Okresný súd rozsudkom zo dňa 23.07.2020 žalobu
zamietol, odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu dňa 22.04.2021. Rozsudok vo veci nadobudol
právoplatnosť dňa 06.05.2021. Žalovaná namietala uplynutie subjektívnej lehoty na podanie žaloby o
obnovukonaniavzmysle§403ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.Súduznal,ževzmysle§403ods.2
Civilného sporového poriadku žalobca podal návrh na obnovu konania dňa 25.04.2024, pričom rozsudok

vo veci sp. zn. 11C/23/2018 nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2021, teda v objektívnej trojročnej
lehote od právoplatnosti rozsudku. V zmysle § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobca podal
žalobu o obnovu konania aj v 3 mesačnej subjektívnej lehote, keď žalobca sa o dôvode obnovy konania
dozvedel v apríli 2021 od právneho zástupcu žalobcu. V tomto smere neobstojí prostriedok procesnej
obrany žalovanej, že nebola dodržaná subjektívna lehota, lebo právny zástupca žalobcu v mesiacoch

jún-júl 2023 vedel o rozhodnutí Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 20Cdo/25/2022, ktorý sa
zaoberal touto problematikou. Predovšetkým je potrebné uviesť, že plynutie subjektívnej lehoty sa viaže
na moment, keď sa žalobca dozvedel o dôvodoch pre obnovu konania, nie kedy sa o tom dozvedel
právny zástupca žalobcu, resp. iná tretia osoba. Na preukázanie plynutia subjektívnej lehoty postačuje
čestné prehlásenie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom prehlásil, kedy s dôvodmi obnovy konania

oboznámil žalobcu. Vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu súd dopĺňa, že nemožno spravodlivo,
žiadať ani od advokátov, aby sa dennodenne oboznamovali so všetkou aktuálnou judikatúrou. Podstatné
ale je, kedy sa o dôvode pre obnovu konania skutočne dozvedel žalobca. Na základe uvedeného súd
uzavrel, že žalobca podal žalobu v trojmesačnej subjektívnej lehote i trojročnej objektívnej lehote, žaloba
bola podaná preto včas.

24. Po oboznámení sa s dôvodmi obnovy konania súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre
obnovu konania podľa § 397 Civilného sporového poriadku. Žalobca ako dôvod obnovy konania uvádzal
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa 27.10.2021 i sp.
zn. 4Cdo/17/2024 o dňa 26.06.2024 v zmysle § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku.

25. Dôvod prezentovaný žalobcom podľa názoru súdu nie je dôvodom pre obnovu konania sp. zn.
11C/23/2018, keď v konaní sp. zn. 11C/23/2018 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva
titulom vydržania. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešili otázku možnosti manželov
nadobudnúť družstevný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy bol výlučným členom bytového družstva len jeden z manželov. Tieto okolnosti boli
predmetnom konania sp. zn. 11C/286/2014, v ktorom sa žalobca domáhal vlastníckeho práva k bytu
titulom zmluvy o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu. Žalobca sa obnovy tohto konania
nedomáhal a vzhľadom na právoplatnosť rozsudku vo veci sp. zn. 11C/286/2024 dňa 09.04.2018 bybola žaloba o obnovu konania podaná po uplynutí trojročnej objektívnej doby a nejde o dôvod podľa §
404 Civilného sporového poriadku, kedy by bolo možné žalobu o obnovu konania podať po troch rokoch
od právoplatnosti rozsudku.

26. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukázal nemôžu privodiť
priaznivejšierozhodnutievovecisp.zn.11C/23/2018,vktoromsažalobcadomáhalurčeniavlastníckeho
práva titulom vydržania, i keď je zrejmé, že v prípade takýchto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej
republiky by bol dôvod na iné rozhodnutie vo veci sp. zn. 11C/286/2014.

27. Podľa R 2/1983 dôvodom na povolenie obnovy konania môže byť neskoršie rozhodnutie príslušného
orgánu, ale iba v prípade rozhodnutia súvisiaceho so skutkovým stavom konania je toto rozhodnutie
spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

28. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.