Uznesenie Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/436/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120277302
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kováč LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120277302.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02
Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, hlásený pobyt C., XXX XX D., o vymoženie 287,70 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Ing Karol Mihal, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, IČO:

35 513 748, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o námietkach oprávneného proti upovedomenie o zastavení
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. XXXXX XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.04.2020 domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 287,70 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
– platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8Csp/367/2017 zo dňa 10.11.2017,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 02.12.2017.

2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ECLI: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing Karol

Mihal, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, IČO: 35 513 748, ktorý ju vedie
pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.

3.Upovedomenímozastaveníexekúciesp.zn.XXXXXXXX/XXzodňaXX.XX.XXXXrozhodolpoverený
súdny exekútor o zastavení vedenia exekúcie voči osobe povinnej v zmysle ustanovenia § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do

piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Súčasne vyzval oprávneného na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora v celkovej výške 73,80 eur,
ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,00 eur a 23% DPH vo výške 13,80 eur.

4. Proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie podal oprávnený v zmysle ustanovenia § 61n

ods. 4 Exekučného poriadku námietky, ktoré odôvodnil predovšetkým tým, že cit: ,,Zo správ súdneho
exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo
že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného,
prípadneosobyspovinnýmžijúcevspoločnejdomácnosti,resp.vykonalďalšieúkonyzaúčelomzistenia
majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora

o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie.
V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorámusí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci
exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol

exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku
podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené
skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacíchopatreníneprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Zviacerých

rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno
jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie,
tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc
hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok
musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu
vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený,

spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je
exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva
aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť
spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať
povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.“. Navrhol preto, aby konajúci

súd námietkam vyhovel a aby súdny exekútor ďalej pokračoval vo výkone exekúcie. Oprávneným
napadnuté upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 30.07.2025, pričom
námietky oprávneného boli poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 13.08.2025, t. j. v zákonom
stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.

5. Poverený súdny exekútor v nadväznosti na oprávneným vznesené námietky proti ním vydanému
upovedomeniu o zastavení exekúcie uviedol nasledovné stanovisko, cit.: ,,Exekútor má za to, že
upovedomenie o zastavení zo dňa 30.07.2025 bolo vydané v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok“).
Od začatia exekúcie exekútor pravidelne lustroval majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný

exekúciou, v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. O svojich zisteniach oprávneného opakovane
informoval. V rámci exekúcie (počas obdobia piatich rokov) povinná nemala príjem, z ktorého by mohli
byť vykonávané zrážky, na účte v banke nemala finančné prostriedky, nebola vlastníkom nehnuteľnosti,
nebola vlastníčkou ani držiteľkou motorového vozidla, voči Daňovému úradu nemala žiadne pohľadávky.
Tieto zistenia boli uvedené aj v samotnom upovedomení o zastavení exekúcie. V zmysle platnej právnej

úpravy, judikatúry aj právnej vedy, dôvodom pre nemajetnosť je nezistenie majetku, ktorý je možné
zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (t. j. relatívna nemajetnosť) a nie pre neexistenciu
akéhokoľvek majetku povinného (t. j. absolútna nemajetnosť). Počas exekúcie exekútor nevyužil
možnosť uloženia donucovacích opatrení, nakoľko povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového
vozidla,niejeanidžiteľomvodičskéhooprávnenia,jedinnoumožnosťouexekútorabymohlobyťuloženie

donucovacieho opatrenia – peňažnej pokuty, ktoré sa v danom prípade javí ako neefektívne a neúčelné.
V rámci súčinnosti bolo súdnym exekútorom zistené, že povinný je od 05.05.2025 umiestnený vo výkone
trestu v ústave Levoča. Exekútor má za to, že došlo k naplneniu podmienok ust. v § 61n ods. 1
písm. d) a je jeho povinnosťou exekúciu zastaviť (ex offo), t. j. aj bez súhlasu oprávneného, ak zistí
že nastali skutočnosti ktoré sú predpokladané zákonom. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor

(okrem § 167 a § 172 Exekučného poriadku) tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby
hodnota zabezpečeného majetku zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Posúdenie nemajetnosti
povinného a teda dôvodu pre ktorý dochádza k zastaveniu spadá do rozhodovacej činnosti exekútora.
Účelom takto zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných
konaní v tých prípadoch, keď exekúciu nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje

dostatočnýmmajetkom.“.Vzhľadomnauvedené,pretonavrhol,abykonajúcisúdnámietkyoprávneného
zamietol ako nedôvodné.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na
majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora,7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods.2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Podstatou oprávneným vznesených námietok voči súdnym exekútorom vydanému upovedomeniu o
zastavení exekúcie je poukaz na existenciu takých majetkových hodnôt vo vlastníctve osoby povinnej,
ktoré by mohli byť postihnuté výkonom exekúcie a ktoré vylučujú zastavenie exekúcie v dôsledku
nemajetnosti povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd

po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu predloženého povereným súdnym exekútorom
však konštatuje správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu nemajetnosti osoby
povinnej zachytenej v rozhodnej dobe, ktorou je 60 kalendárnych mesiacov od okamihu začatia
exekúcie, keď napriek opakovaným výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho exekútora
neboli zistené žiadne relevantné majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiaden výťažok. O tejto

skutočnosti svedčí predovšetkým obzvlášť to, že v sledovanom období neboli na strane povinného
zistené žiadne účty vedené v peňažných ústavoch s kladným zostatkom, výsledky opakovaných
lustrácii v Sociálnej poisťovni nepreukazujú existenciu pracovnoprávneho vzťahu. Povinný taktiež nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnej či hnuteľnej veci.

10. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho
osobe povinnej či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru
oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného, súd uvádza, že predmetná argumentácia
oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu
úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený

súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súladne
s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky
oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti je v prvom rade žiadúce uviesť, že poverený súdny
exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z
ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie,

ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia
majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie
súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je
tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že
úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty

vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do
reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo
exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste bydliska
povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako je potom ďalej
nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z lustrácii v Registri

obyvateľov SR, v katastri nehnuteľnosti, v evidencii dopravných prostriedkov (IRIS), v peňažných
ústavoch či v Sociálnej poisťovni, absolvoval služobnú cestu na adresu osoby povinnej v záujme
vyhotovenia súpisu hnuteľného majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom
neadresne, ovplyvňoval výšku vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy
by súdny exekútor ani len nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V

neposlednom rade je dôležité zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie)
je práve navyšujúca sa výška trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či
osobné zisťovanie jemu patriaceho hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie.
Uvedený záver súdu sa taktiež vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhláseniao majetku, či následného uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia
predstavuje vzhľadom na peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už
existujúceho dlhu, ktorý nebol uspokojený žiadnym z taxatívne vymedzených spôsobov vykonania

exekúcie. Podstatou donucovacieho opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu
vymáhanej povinnosti, keď jeho výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti,
ktorej základ vychádza z konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii
súdneho exekútora.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že námietky oprávneného proti súdnym
exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4
Exekučného poriadku v ich celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane osoby povinnej
je nevyvrátiteľne daný status relatívnej nemajetnosti, zakladajúcej dôvodnosť súdnym exekútorom
vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.