Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 7, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 85Pn/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125217440
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125217440.4

Uznesenie

Mestský súd Košice vo veci maloletého dieťaťa: A. B., nar.XX.X.XXXX, maloletá zastúpená v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné námestie
č.9, 040 01 Košice, na návrh otca: C. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., F. B. G., právne zast.
JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom AK na Hlavnej č.89 v Prešove, za účasti matky: H. I.,
nar.XX.X.XXXX, bytom J. XX, K., právne zast. AK Kvasňovský & Partners, Advokáti, s.r.o., so sídlom

na Prievozskej 4 v Bratislave, v konaní o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e návrat maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX do krajiny obvyklého pobytu, do F. B. G..

II. N a r i a ď u j e matke maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX - H. I., nar. XX.X.XXXX, aby maloletú A.
navrátila na územie F. B. G. do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, ak matka maloletú v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie F. B. G. nenavráti, je
otec maloletej - C. B., nar. XX.XX.XXXX o p r á v n e n ý po uplynutí stanovenej
lehoty maloletú prevziať za účelom jej návratu do krajiny obvyklého pobytu, t.j. na územie F. B. G..

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa A. B., nar.XX.X.XXXX podal dňa X.XX.XXXX na tunajšom súde návrh
na začatie konania, ktorým sa domáhal nariadenia návratu maloletého dieťaťa na územie F. B. G.
a uloženie povinnosti matke maloletej navrátiť maloletú do 15 dní od doručenia uznesenia. Zároveň
navrhol rozhodnúť o trovách konania.
2. Návrh otec odôvodnil tým, že otec a matka maloletej A. B., nar.XX.X.XXXX žili ako druh a družka

v spoločnej domácnosti v F. B. G., na adrese D. XX, E., pričom obaja sú občania F. B., avšak žili spoločne
v G., kde sa aj maloletá A. narodila a od narodenia žila v rodinnom dome otca. Matka v období od
16.7.2025 do 19.7.2025 opustila bez súhlasu otca spoločnú domácnosť a s maloletou A. sa odsťahovala
do iného mesta v G., v septembri 2025 otcovi oznámila, že žije v meste H. v G., aj s maloletou, kde sa
presťahovalabezsúhlasuotca.Následnesaotecdozvedel,žesapresťahovalaajsmaloletounaúzemie
F. B., bez súhlasu otca. Maloletá má obvyklý pobyt na území F., kde žila od svojho narodenia, kde má

všetkysociálneväzby,rodinuzostranyotca,kdejejejzabezpečenástarostlivosť.Bolatamprihlásenádo
zdravotnej poisťovne, mala tam detského lekára, rodičia tam poberali na maloletú rodinné prídavky. Otec
je názoru, že matka neoprávnene maloletú premiestnila do iného štátu, ako je štát obvyklého pobytu
dieťaťa.

3. K návrhu otec pripojil potvrdenie o pobyte maloletej v F., o poberaní rodinných prídavkov, výplatné

páskymatkymaloletej,čestnéprehláseniarodinnýchpríslušníkovotca,fotografiemaloletejarodinyotca.4. Matke súd zaslal návrh na začatie konania spolu s uznesením podľa § 131 Civilného mimosporového
poriadku, ktorým jej uložil povinnosť, aby sa k veci písomne vyjadrila a poučil ju o následkoch zmeškania
tejto lehoty.

5. K návrhu otca sa matka maloletej vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo vyjadrení
zo dňa 14.10.2025 (vyjadrenie adresované L. F. K.) uviedla, že nakoľko bol vzťah rodičov maloletej
A. nestabilný a sprevádzaný nevhodným správaním sa otca maloletej, vrátane požívania alkoholu
a konfliktných situácií, pri ktorých sa matka obávala o bezpečnosť svoju i svojich detí, rozhodla sa

vrátiť aj s maloletými deťmi na F., kde vlastní byt, kde majú všetci trvalé bydlisko a vybudované rodinné
zázemie. Už niekoľko mesiacov pred odchodom na F. žila s deťmi sama. Podľa matky v čase jej
návratu na F. ani nikdy predtým neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu ani iného orgánu, ktorým by
bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa alebo výkon rodičovských práv a povinností. Matka návrh
na úpravu rodičovských práv a povinností podala na L. F. K., tento aj k svojmu vyjadreniu pripojila.
V čase premiestnenia otec maloletej nevykonával fakticky rodičovské práva tak, aby sa o dieťa osobne

staral, preto nemohlo dôjsť k porušeniu jeho opatrovníckeho práva. Premiestnenie dieťaťa matkou
bolo motivované ochranou vlastnej bezpečnosti, ako aj záujmami maloletej a preto má podľa matky
charakterúkonurodičavykonávajúcehofaktickústarostlivosť.Matkapripojilakpodaniufotografiesvojich
zranení, kde uviedla, že otec maloletej jej fyzicky takto ublížil. Podľa matky maloletá A. má na F. centrum
svojich životných záujmov, býva tu so súrodencom, matkou, má tu pediatra, rodinné zázemie, sociálne

vzťahy. Preto podľa matky možno konštatovať, že obvyklý pobyt dieťaťa je na území F. B.. Otec sa
môže domáhať návratu len vtedy, ak by preukázal neoprávnené premiestnenie, čo nie je naplnené,
premiestnenie bolo vykonané oprávnenou osobou, matkou, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa.
Neexistuje rozhodnutie ani dohoda, ktorá by premiestnenie zakazovala. Je zrejmé, že dieťa sa zžilo
s novým prostredím na území F. B..

6. V ďalšom vyjadrení matky zo dňa 20.10.2025 (vyjadrenie adresované L. F. K.), sa matka bližšie
vyjadruje k spolužitiu s otcom maloletej. Uviedla, že maloletá má trvalé bydlisko na F. od 3.2.2025, kedy
matka už bola rozhodnutá, že s otcom maloletej neostane žiť kvôli domácemu fyzickému násiliu na nej.
Vyjadrila sa k čestným vyhláseniam príbuzných otca, ktoré boli k návrhu pripojené, zhodnotila vzájomné

rodinné vzťahy rodiny otca. Uviedla, že otec maloletej nie je rozvedený, preto s ním nemohla žiť ako
druh a družka. Podľa matky nie sú rodičia maloletej vo vzťahu od 21.6.2024, pretože ju vtedy prvý raz
zbil, škrtil, spôsobil jej zranenia a modriny a potom sa to stalo ešte viackrát. Spochybnila vyjadrenie otca
o charaktere bývania v rodinnom dome otca, uviedla, že maloletá v domácnosti otca nemala vlastnú
izbu, spala s matkou, v dome bývali aj cudzí ľudia, ktorí spolupracovali s otcom maloletej. Uviedla, že

odišla kvôli ochrane seba a maloletej. Otec maloletej bol podráždený a agresívny, už počas tehotenstva
matky a aj potom. Celé leto pil, chodil neskoro domov, agresivita u neho sa stupňovala, nielen pil, ale aj
fajčil marihuanu. Podľa matky je otec maloletej nebezpečný pre ňu a pre maloletú, nevie si predstaviť,
že by mala ísť k nemu bývať z donútenia. Boli situácie, keď nevedela, kde sa otec maloletej nachádza,
matku neinformoval. Matka prišla o prácu a stabilný príjem, stala sa od otca maloletej finančne závislou.

Potrebovala financie aj pre syna A.. Bývali s otcom maloletej síce v jednom dome, ale nie spolu. Bol
v neustálom kontakte so svojou ženou a deťmi pochádzajúcimi z manželstva, manželka otca neustále
do ich spoločného rodinného života zasahovala. Matka nikdy otcovi nebránila v kontakte s maloletou.
Zdomácnostiotcaodišla15.7.2025,vbyte,kdeaktuálnebývasmaloletýmideťmi,mávytvorenéstabilné
prostredie pre život. Matka otca maloletej považuje za rizikového a ohrozujúceho človeka. Matka sa

má teraz oveľa lepšie a neobáva sa neustálej hrozby ďalšieho psychického ani fyzického napadnutia.
Návrh otca žiada matka ako nedôvodný zamietnuť. Návrat dieťaťa do F. B. G. by znamenal pre maloletú
nebezpečenstvo fyzickej alebo psychickej ujmy (agresívne, alkoholické a drogové správanie otca).

7. K vyjadreniam matka pripojila fotodokumentáciu svojich zranení, listinné doklady preukazujúce

podnikateľské aktivity otca v G., rodný list maloletej A., doklad o trvalom pobyte dieťaťa a matky, ako
aj návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 2.10.2025
adresovaný L. F. K..

8. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojej správe z prešetrenia pomerov v rodine zo dňa

30.10.2025 uviedol, že prešetrenie pomerov v rámci dožiadania vykonal M. K., F. C. A. B. K.. Preverením
pomerov v domácnosti matky bolo zistené, že matka obýva X-XXXXXX byt na adrese J. XX C. K..
V byte býva s mal. A. a synom A., nar. XX.XX.XXXX, ktorého má z predchádzajúceho manželského
zväzku. V domácnosti sa nachádza chodba, kúpeľňa, WC, kuchyňa s obývacou izbou, detská izba,balkón. V detskej izbe sa nachádza manželská posteľ, na ktorej spí matka spolu s mal. A.. Maloletá
má zabezpečené všetko potrebné pre svoju výchovu. Byt je zrekonštruovaný. Domácnosť je vedená
v poriadku a čistote. V čase preverenia pomerov bola s matkou mal. A., ktorá nejavila žiadne známky

zanedbávania. Mal. dieťa je dojčené. Mal. A. sa nachádzal riadne v škole. V blízkosti matky bývajú
rodičia matky, ktorí sú matke v prípade potreby nápomocní. Matka uviedla, že z G. sa rozhodla odísť
po dlhodobých nezhodách v partnerskom vzťahu s otcom maloletej. V G. bola cca 5 rokov. Matka bola
príslušníčkou A. F. A. niekoľko rokov bola pridelená na výkon služobných povinností v G.. Z uvedeného
dôvodu žila a bývala spolu s mal. deťmi v G.. Dosiahla nárok na služobný dôchodok a ukončila služobný

pomer. Aktuálne je matka na rodičovskej dovolenke. Zo F. ani z G. nepoberá žiadnu dávku. Mal. A. sa
narodila v G.. Matka odišla z G. natrvalo v júli 2025. Pred týmto obdobím cestovala na F. pravidelne.
Uviedla, že vzťah s otcom maloletej bol komplikovaný, správanie otca bolo čoraz viac problematickejšie,
nevyspytateľnejšie,sprevádzanéčastýmikonfliktmi,fyzickýmnásilímvočimatkeanadmernýmužívaním
alkoholických nápojov. Matka uviedla, že otec na maloletú aktuálne neprispieva žiadnou finančnou
čiastkou. Od 7/2025, od kedy sa nachádza matka s mal. A. na F., otec matku nekontaktuje o mal. A. sa

nezaujíma. Matka uviedla, že má strach o to, aby jej otec maloletú nevzal do G. a späť ju už nevrátil.
Výchovné prostredie u otca nepovažuje za vhodné.

9. Uznesením L. F. K., F.: XXX/XXX/XXXX I. N. X.XX.XXXX o návrhu matky na úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu súd rozhodol tak, že vo výroku I. vyhlásil, že L. F. K. nemá právomoc

vo veci konať, vo výroku II. konanie zastavil a vo výroku III. uviedol, že žiaden z účastníkov konania
nemá nárok na náhradu trov konania.

10. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 6.11.2025 matka maloletého dieťaťa uviedla, že výkon
opatrovníckeho práva otca sa už niekoľko mesiacov nevykonával a neexistovalo ani súdne, ani iné

administratívne rozhodnutie, ktoré by ho upravovalo. Preto nejde o neoprávnené premiestnenie dieťaťa.
Odchod matky zo spoločnej domácnosti bol motivovaný ochranou života a zdravia matky a dieťaťa, išlo
o tzv. ochranné premiestnenie, nie únos.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie zisťovaním stanoviska oboch rodičov maloletého dieťaťa, šetrením

pomerov maloletého dieťaťa úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj výsluchom oboch rodičov
a zistil tento skutočný stav vo veci:

12. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 7.11.2025 uviedol, že okrem maloletej A. B., nar.
XX.X.XXXX je otcom mal. detí C. B., nar. XX.X.XXXX a A. B., nar. XX.X.XXXX, ktoré pochádzajú

z jeho manželstva. Otec maloletej žije v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom spoločne s
manželkou A. B.. Rodinný dom má tri podlažia. Pivnicu, prízemie a prvé poschodie určené na bývanie ,v
horných priestoroch je kancelária a hosťovské priestory. Toho času býva sám. Vykonáva podnikateľskú
činnosť,vlastníspoločnosť,ktorásazaoberávýrobouainštaláciousolárnychelektrární.Zpodnikateľskej
činnosti, ako príjem konateľa uviedol približne 10.000 Eur mesačne brutto. Okrem toho vypožičiava

pracovné stroje, príjem z prenájmu uviedol približne 10.000 Eur mesačne brutto. Okrem toho predáva
elektrický prúd, nakoľko vlastní 3 malé solárne elektrárne, príjem z toho uviedol 100 – 130 Eur mesačne.
Vlastní viacero nehnuteľností v G., aj na F.. S matkou maloletej A. sa spoznali niekedy v priebehu rokov
2020/2021 spoznal ju v rámci slovenskej komunity na svätých omšiach vo vedľajšej dedine. Od mája
2022 začali tvoriť pár a začali udržiavať partnerský intímny vzťah. Od mája 2023 sa prisťahovala do jeho

domácnosti a začali tvoriť spoločnú domácnosť. Túto domácnosť viedli na adrese jeho bydliska až do
júla 2025, kedy s dieťaťom matka odišla. Matka pracovala ako C. v meste B., vo výkone služby bola až
do novembra 2024. Pracovný pomer podľa otca ukončila z dôvodu, že nebolo zrejmé, akým spôsobom
budeďalejfungovať,akýbudemaťpríjem,plánboltaký,abyostalavG.spoluajsmaloletou,kdevytvorili
rodinu. Počas spoločného partnerského vzťahu boli celkom asi päťkrát na F., vždy to bolo spravidla

počas letných a zimných prázdnin, výlety si spojili aj dovolenkou. Otec uviedol, nemal vedomosti o tom,
že matka s dieťaťom zo spoločnej domácnosti odídu. Dozvedel sa to tak, že sa vrátil zo služobnej cesty
dňa 19.7.2025 a matka s maloletou A. ani s A. tam neboli. Všetky veci dieťaťa a takisto aj A. ostali doma,
teda otec predpokladal, že išli na prázdniny na F. a tiež predpokladal, že keď bude koniec prázdnin,
vrátia sa späť, nakoľko A. mal nastúpiť do školy v G., kde chodil už štyri školské roky. V polovici augusta

ho matka kontaktovala, či si môže prísť po svoje osobné veci, uviedla mu, že má zabezpečené iné
bývanie v G.. Vtedy sa naozaj aj dostavila, osobné veci si prevzala, otec sa vtedy videl aj s maloletou.
Matku žiadal niekoľkokrát písomne, že či sa nemôže stretnúť s dcérou, napríklad na ihrisku, na presnú
adresu, kde býva, sa jej nepýtal, avšak predpokladal, že bývajú v meste H.. Až v podstate do septembra2025 nemal vedomosti, že matka žije na F.. Až v septembri sa prostredníctvom mailu dozvedel, keďže
matka žiadala zaplatiť faktúru za sťahovanie a jednalo sa o vysokú sumu na to, aby sa presťahovala iba
do neďalekého mesta, načo matka povedala, že niektoré veci si odniesla na Slovensko. Preto si ďalej

myslel, že matka býva s maloletou a aj s A. v meste H.. Otec uviedol, že hodnotí ich partnerský vzťah
ako rozpadnutý, hádky boli na dennom poriadku. Podľa otca ich vzťah viazol a riešili, ako budú ďalej
fungovať, chcel pomôcť matke nájsť si samostatné bývanie niekde v okolí, aby bol v kontakte s dcérou a
aby mohol aj A. navštevovať školu, ktorú sľúbil, že bude ďalej platiť. Uviedol, že nikdy nedal matke ústny
ani písomný súhlas alebo nejaké vyjadrenie vôle, že súhlasí s tým, aby sa matka na F. prisťahovala.

Uviedol, že s matkou nekomunikujú. Niekoľkokrát inicioval stretnutie s maloletou, keďže si myslel, že
matka žije v G.. Nikdy od nej nemal vyjadrenie, že žije v K.. Po narodení maloletej A. dieťa prihlásil do
zdravotného systému, vybavil detského lekára, prvé návštevy u pediatra absolvovali rodičia s maloletou
spoločne. Potom na kontroly chodila aj matka sama. Maloletá nemala žiadne zdravotné problémy také,
že by bolo potrebné kontaktovať lekárov špecialistov. Matka absolvovala nejaké kontroly aj samostatne.
Rodinné prídavky na dieťa vybavil otec, uviedol účet matky, kam peniaze chodili. Otec uviedol, že nemá

vedomosti o tom, akého lekára má dieťa teraz. Tiež nemal vedomosti o trvalom bydlisku dieťaťa na F.,
matke k tomu súhlas nedal, a tiež jej nedal súhlas, aby dieťa odhlásila z bydliska v G.. Počas spoločného
života s matkou a maloletou to spravidla vyzeralo tak, že pracoval z domu, dieťa videl počas celého
dňa, hlavne keď rodina spoločne stolovala, o dieťa sa starala najmä matka, on jej pomáhal, robil nákupy,
financoval potreby rodiny. S malou sa zvykol hrávať v dome, alebo pri dome, chodili na spoločné výlety,

dovolenky. Otec uviedol, že nevie o žiadnom súdnom konaní v G., kde by sa riešila otázka rodičovských
právapovinnostíkmaloletejA..Ontakýnávrhnepodával.Výslovneuviedol,žematkenikdynedalsúhlas
s presťahovaním maloletej, ani sa nikdy nesprával tak, že by si matka si mohla vyvodiť a predpokladať,
že s tým súhlasí. Uviedol, že matku nikdy fyzicky neudrel, neškrtil ju, nevyhrážal sa jej, ani ju fyzicky
neohrozoval. Je pravdou, že sa hádali a hádky boli časté. Podľa otca bola matka hysterická. Pri hádke

ju niekoľkokrát stlačil za ruku a odtisol do izby, niekedy mu ona strelila. Dôvodom hádok bolo spravidla
to, že napríklad predtým telefonoval s manželkou a ona to počula. Toho času je otec v rozvodovom
konaní, ale konanie je prerušené, nakoľko manželia sa chcú najskôr majetkovo vyporiadať. Uviedol, že
alkoholické nápoje požíva iba príležitostne, spravidla len počas víkendu, dá si víno alebo pivo, tvrdý
alkohol len výnimočne. Je pravdou, že mal problém s alkoholom, avšak toho času je v dobrej zdravotnej

kondícií, je zdravý, venuje sa športu, cvičí pravidelne, chodí na tréningy, problém s alkoholom nemá.
Omamné, psychotropné látky neužíva, ani ľahké drogy, a to ani počas spolužitia s matkou maloletej. V
prípade, ak by súd rozhodol o navrátení dieťaťa do F. B. G., chce sa podieľať na výchove maloletej, je
ochotný v prípade, ak si matka nájde samostatné bývanie niekde v okolí, jej s tým aj pomôcť, to znamená
aj nájsť jej nejaký vhodný byt a tento byť aj platiť. Je ochotný vyriešiť aj rodinné prídavky na dieťa v G.

a pomôcť takto matke. Je ochotný financovať školu maloletému A., s ktorým hodnotí vzájomný vzťah ako
výborný. Aj k maloletej A. hodnotí ich vzájomný vzťah ako výborný, myslí si, že ho dcéra má veľmi rada.

13. Matka maloletej vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že okrem maloletej A. B., má ešte
vyživovaciu povinnosť k synovi A. I., nar. XX.XX.XXXX, iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije na adrese

trvalého bydliska v byte, ktorého výlučným vlastníkom je jej matka O. N.. V domácnosti žije s maloletými
deťmi. Toho času je poberateľkou výsluhového dôchodku vo výške 840 Eur mesačne, iný príjem nemá.
Výsluhový dôchodok poberá od 1.12.2024. Čo sa týka rodinných prídavkov z G. poberala ich do októbra
2025 vo výške 255 Eur na každé dieťa. Toho času rodinné prídavky nepoberá. Po narodení maloletého
dieťaťa poberala materskú vo výške 600 Eur mesačne a následne po 6 mesiacoch príspevok na bývanie

vo výške 403 Eur mesačne. Od 1.12.2024 do augusta 2025 jej otec maloletého dieťaťa dával výplatu vo
výške 620 Eur mesačne. A. C. K. G. príjem mala priemerne mesačne okolo X XXX Eur mesačne, až do
nástupu na materskú dovolenku. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. V G. bola súvisle podľa služobného
rozkazu od 1.9.2020. Matka potvrdila to, čo otec uviedol, že odkedy sa spoznali a kedy začali spolu tvoriť
pár a potom spolu žiť. Matka predtým bývala v G. v služobnom dome, ktorý jej platil zamestnávateľ. Po

odchode zo spoločnej domácnosti s otcom maloletej dňa 15.7. 2025 odišla na F., konkrétne na adresu
trvalého bydliska, do svojho bytu. Uviedla, že podľa nej otec vedel, kde je, pretože sa predtým o tom
rozprávali a on jej povedal, že si má leto zariadiť po svojom. Nepovedala mu priamo, že ide na F. žiť.
Plánovala to už dlhšiu dobu. Aj predtým to povedala niekoľkokrát otcovi, nesúhlasil s tým. Následne
uviedla, že otec uviedol, že súhlasiť bude, pretože jej niekoľkokrát povedal, že „kľudne vypadni aj do

svojho bytu v K.“. Otca neinformovala kde ide, pretože ani on jej často nehovoril, ak niekde išiel aj na
niekoľko dní. A to že si myslel, že býva vo vedľajšom meste v G. vyplýva z toho, že sa tam naozaj
niekoľko dní zdržiavala, pretože si bola vybaviť nejaké veci, bola si po osobné veci a niekoľko dní tam aj
bývala. Konkrétne otcovi neuviedla, že kde je, ani keď si prišla po veci a stretli sa, tak mu to nepovedala.Tiež uviedla, že syn A. bol v G. rovnako ako ona, t.j. od septembra 2020, odvtedy chodil v G. aj do školy.
Teraz je žiakom X.B. G. I. F. C. K.. Čo sa týka spoločnej domácnosti s otcom maloletej v G., domáce
práce ako varenie, pranie, upratovanie bolo výlučne na nej, otec jej pomáhal tak, že spočiatku robil

nákupy sám, neskôr aj ona nakupovala. Možnože dvakrát dieťa prebalil, okúpal. Starostlivosť o dieťa
bola výlučne na nej. Čo sa týka trávenia času s dieťaťom, otec sa maloletej venoval tak, že boli spolu
na prechádzke, alebo sa s ňou hral, pritom stále vybavoval pracovné telefonáty. Záležitosti po narodení
dieťaťa ohľadne zaradenia dieťaťa do systému riešil otec maloletej, keďže ona po G. nevie. Rodinné
prídavky na dieťa tiež vybavil otec a následne ich poberala ona na svoj účet, ktorý si zriadila v G..

Detského lekára vybrali spoločne. K lekárovi s maloletou chodila zväčša ona, niekoľkokrát bol aj otec. V
súčasnej dobe má maloletá lekára O. P. C. K.. Otcovi to neoznámila, pretože spolu nekomunikujú. Trvalé
bydlisko maloletej vybavila niekedy vo februári 2025, keď tu bola na týždňovej návšteve aj s maloletou
dcérou, keďže bolo potrebné vybaviť aj rodný list dieťaťu. Otcovi to povedala a on súhlasil. Matka
potvrdila, že s otcom maloletej nekomunikujú, iba mailom event. SMS správami. Matka by si chcela
so svojimi rodičmi zakúpiť rodinný dom, po rodičovskej dovolenke by sa chcela zamestnať, napríklad

v školstve. V G. neriešila súdom úpravu rodičovských práv a povinností, nevie po G.. Kontaktovala
ambasádu v O., bolo jej odporúčané kontaktovať tzv. domy pre týrané ženy, tiež jej bolo odporúčané,
aby deti zobrala a odišla z G.. Podľa matky mala ústny súhlas od otca, pretože jej veľakrát povedal,
že môže odísť. Čo sa týka ich spolužitia, to hodnotí tak, že nikdy nemohli mať nejaké spoločné plány,
pretože spolu nežili iba dvaja, pretože otec bol a je stále ženatý. Uviedla, že otec ju niekoľkokrát týral,

bil a škrtil, prvýkrát sa to stalo na narodeniny maloletej dcéry, keď spoločne cestovali na F. a potom pred
Vianocami 2024 ju chytil silno za hlavu tak, že s náušnicami jej rozťal kožu. Deň pred jej odchodom na
F. ju udrel tak, že mala ústa rozťaté zvnútra. Na polícii nikdy nebola, ani sa nikomu nezdôverila. Nebola
ani na lekárskom ošetrení, pretože otcovi maloletej nechcela ublížiť. Vo vzťahu k dieťaťu otec agresívny
nebol nikdy, avšak niekedy sa správal agresívne voči nej pred dieťaťom. Čo sa týka vzájomného vzťahu

syna A. s otcom maloletej, myslí si, že mali pekný vzťah. Od doby, odkedy, žili spolu, mal problémy s
alkoholom. Našla ho spať v aute opitého, aj na zemi na chodbe a to veľakrát, tiež fajčil marihuanu. Podľa
matky hrozí maloletej ujma, v prípade ak by sa mala maloletá vrátiť do G., ak by otec maloletej ďalej pil.
Nevie si predstaviť ďalšie fungovanie v G., cítila sa tam izolovaná, a aj s dieťaťom. Nevie komunikovať
po G., chce byť v kontakte so svojou rodinou, nevie si predstaviť, aké by mala pracovné uplatnenie v G.,

keďže už má nejakú kariéru za sebou. Je pravdou, že od minulého roku jej otec maloletej ponúkol, že by
kúpil dom, avšak zase by to nebol jej dom, ale jeho a jeho manželky, ktorá by do toho celého vstupovala.
Podľa matky by sa otec o maloletú nevedel sám postarať.

14. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že odporúča súdu, aby nariadil návrat

maloletého dieťaťa do F. B. G., ktorá je členským štátom Európskej únie, dokáže zabezpečiť ochranu
dieťaťa prostredníctvom či už súdnych rozhodnutí, alebo orgánov sociálnoprávnej ochrany detí.

15. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa na nariadenie
návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní, tzv. návratové

konanie. Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení
O. I. C. F. B. pod číslom 119/2001 Z. z., (ďalej Haagsky dohovor ) a z Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111
z 25.6.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej Nariadenie). Procesná úprava

je vyjadrená v ustanovení § 123 a nasledujúcich zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok
(ďalej CMP).

16. Podľa článku 1 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie

medzinárodnoprávne záväzky.

17. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli
neoprávnenepremiestnenédoniektoréhozmluvnéhoštátualebosúvňomzadržiavané,ab)zabezpečiť,
aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne

dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

18. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osobabuď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj
obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia
alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa

takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene
a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho
orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

19. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného

štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa
skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov.

20. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku
3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,

nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa,
aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem
prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

21. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo

správnyorgándožiadanéhoštátunemusínariadiťnávratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnická
osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat
dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom
je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne
orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo

iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

22. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu
podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na
právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu

na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého
účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.

23. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať
za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

24. Podľa bodu (40) Nariadenia, v prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa
sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa a na uvedený účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky
dohovor z roku 1980, doplnený týmto nariadením, najmä jeho kapitolou III.

25. Podľa kapitoly III Nariadenia článok 22, keď osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý sa domnieva,
že bolo porušené opatrovnícke právo, podá priamo alebo s pomocou ústredného orgánu na súd
členského štátu návrh na vydanie rozhodnutia podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktorým sa
nariaďuje návrat dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané
v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred

neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa popri Haagskom dohovore z roku 1980
články 23 až 29 a kapitola VI tohto nariadenia.

26. Podľa kapitoly III Nariadenia článok 27 bod 6., rozhodnutie o nariadení návratu dieťaťa sa môže
vyhlásiť za predbežne vykonateľné, bez ohľadu na možnosť podania prípadného opravného prostriedku,

ak je návrat dieťaťa pred vydaním rozhodnutia o opravnom prostriedku v jeho najlepšom záujme.

27. V návratovom konaní súd rozhoduje výlučne o tom, či bude maloleté dieťa do miesta obvyklého
pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa, ani ostyku rodičov s dieťaťom. V prípade, ak súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo
zadržaniu maloletého dieťaťa mimo krajiny jeho obvyklého pobytu a návrh na návrat je podaný do
jedného roka od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého

dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek
uvedených v článku 13 Dohovoru. Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru
vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom
Dohovoru.

28. Návratové konanie nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom
je zisťovaný konflikt v otázke jurisdikcie a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka
jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti
rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať
starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne

skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s
ustanovením § 123 CMP). Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu
potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade
premiestnenie alebo zadržanie maloletého dieťaťa neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné
odpovedať na tieto otázky:

a) aká je krajina obvyklého pobytu maloletého dieťaťa,
b) či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu,
c) či bola dodržaná lehota pre realizáciu návratu, a ak nebola, či sa dieťa s novým prostredím zžilo,
d) či matka disponovala súhlasom, resp. následným zmierením sa otca s premiestnením, resp.
zadržaním maloletého dieťaťa mimo krajiny obvyklého pobytu,

e) či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.

29. V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako jedným z kritérií pre
možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v
priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletej A.

bezprostredne pred jej premiestnením matkou na územie F. B. bez súhlasu otca dňa 15.7.2025 bola
F. B. G.. Z listinných dôkazov predložených súdu, šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, výpovedí
obidvoch rodičov mal súd za preukázané, že maloletá sa narodila na území F. B. G., kde nepretržite až
do 15.7.2025 (do doby jej premiestnenia na územie F.) žila. Na území F. tak mala permanentný pobyt
a skutočne tam aj bývala, mala rodinné zázemie, žila v domácnosti s oboma rodičmi, bola vedená v

systéme zdravotného poistenia a podstupovala lekárske ošetrenia. Rodičia viedli v F. partnerský život,
mali spoločnú domácnosť, matka pred nástupom na rodičovskú dovolenku tam bola riadne zamestnaná,
otec je tam pracovne dlhodobo zaradený . V tomto zázemí založenom rodičmi si maloletá prirodzene
budovala sociálne kontakty (vzťahy s rodinou zo strany otca, s ktorými sa často navštevovali a s rodinou
zo strany matky, ktorí za nimi sporadicky prichádzali na návštevu. Súd dospel k záveru, že miestom

obvyklého pobytu maloletej A. je F. B. G., pretože jej pobyt v G. nemal dočasný charakter, maloletá
bola začlenená do sociálneho a rodinného prostredia, rodičia maloletej mali úmysel založiť si spoločnú
domácnosť v G., čo aj urobili a v spoločnej domácnosti žili do 15.7.2025. Matkou tvrdené skutočnosti,
že maloletá A. má na území F. lepšie podmienky pre život a zdravý vývoj v danej situácii neobstoja,
keďže nemajú dopad na posúdenie otázky obvyklého pobytu dieťaťa. Navyše súd poukazuje na to,

že súčasný stav podmienok na strane dieťaťa - trvalé bydlisko, všeobecný detský lekár a zdravotné
poistenie na území F. je výsledkom jednostranného rozhodnutia matky, ktoré vykonala bez súhlasu otca
a bez prekonzultovania týchto skutočností s otcom vopred, čím preukázateľne porušila jeho rodičovské
právozastupovaťmaloletédieťaaspolurozhodovaťovšetkýchpodstatnýchotázkach,ktorésahotýkajú.

30. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva týkajúce sa osobnej
starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Ide o právo, resp. možnosť a
súčasne povinnosť rodiča realizovať výchovu maloletého dieťaťa a týmto spôsobom participovať na jeho
výchove a starostlivosti. Z predložených listinných dôkazov,z rodného listu maloletého dieťaťa a zo
zhodných skutočností uvádzaných vo výpovedi oboch rodičov vyvodil konajúci súd jednoznačný záver,

že ide o dieťa, ku ktorému nadobudli a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol
opatrovnícke právo k maloletému zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, spoločne
s matkou a to kontinuálne od narodenia dieťaťa až do doby jeho premiestnenia na územie F.. Obaja
rodičia potvrdili, že výživu dieťaťu zabezpečoval takmer výlučne otec zo svojho príjmu, ktorý platilvšetky výdaje v domácnosti, financoval potreby aj maloletého syna matky A., matka zabezpečovala
hlavne osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Dieťa otec sprevádzal na lekárske ošetrenia, zastupoval
ho pri vybavovaní úradných vecí pred príslušnými orgánmi, zabezpečil mu zdravotné poistenie a

detského lekára. Matka spochybnila kvalitu osobnej starostlivosti zo strany otca, resp. mieru rozsahu
podieľania sa otca na osobnej starostlivosti o dieťa. Okolnosti týkajúce sa kvality starostlivosti sú však vo
vzťahu k návratovému konaniu irelevantné. Obaja rodičia zhodne uviedli, že úprava rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu nebola doposiaľ riešená súdom či iným orgánom a také rozhodnutie,
ktoré by výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu malo upravovať, neexistuje. Z

uvedeného je zrejmé, že otec maloletej nadobudol opatrovnícke právo zo zákona a žiaden z rodičov
nebol pozbavený svojho práva realizovať opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko ho
považuje za dôvodný. Pokiaľ ide o dodržanie lehoty pre realizáciu návratu má súd za preukázané,
že k neoprávnenému premiestneniu maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky došlo dňa

15.7.2025, pričom otec návrh na začatie konania o nariadenie návratu dieťaťa podal dňa 9.10.2025,
čiže návrh bol podaný v lehote jedného roka, a preto nebolo v tomto konaní potrebné preukazovať, či
sa dieťa zžilo s novým prostredím.

32. Matka súhlas otca s premiestnením, resp. jeho následné sa zmierenie s premiestnením v konaní

v konečnom dôsledku síce tvrdila, avšak nepreukázala, vo svojich tvrdeniach si protirečila a súd má
za to, že z jej výpovede jasne vyplynulo, že tento súhlas vopred od otca udelený nemala a nemohla
ho ani predpokladať. Súd za preukázané, že otec matke neudelil výslovný, ani konkludentný súhlas
na premiestnenie maloletého dieťaťa na územie iného štátu. Matka uviedla, že otca o svojom odchode
vopred neinformovala, pretože ani on jej nehovoril kam ide, súhlas od neho sama nežiadala, o odchode

dieťaťa z územia G. nemohol mať otec vedomosť, otec len predpokladal, že matka je na F. na
prázdninách s deťmi a po skončení prázdnin sa vráti. Z takéhoto konania matky a otca nemožno v
žiadnom prípade vyvodiť otcov súhlas s premiestnením dieťaťa na územie iného štátu. Matka ďalej
nepreukázala ani konanie otca, z ktorého by bolo možné odvodiť, že sa s uvedeným premiestnením
následne zmieril. Matka uviedla nezáujem zo strany otca o dieťa po jej odchode, avšak zároveň priznala,

že s otcom maloletej od svojho odchodu až doposiaľ nie sú v žiadnom kontakte. Zo samotného podania
návrhu na začatie tohto konania je zrejmé, že otec sa s premiestnením a zotrvaním dieťaťa na území
F. nezmieril.

33. Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa ak osoba, ktorá nesúhlasí s jeho navrátením preukáže, že

existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak
priviedol do neznesiteľnej situácie. V tomto prípade bolo na matke, aby predmetné skutočnosti tvrdila
a súčasne preukázala. Ujma, ktorá je relevantná, ako dôvod pre nenariadenia navrátenia dieťaťa do
miesta jeho obvyklého pobytu, nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď
dieťa nútene mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre),

ale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú ale
napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie návratu dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu treba zistené skutočnosti posudzovať vo
vzťahu k dieťaťu a k jeho záujmom. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle Haagskeho
dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa

spokojnejšie alebo šťastnejšie; rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa
pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom. Vážne nebezpečenstvo vystavenia duševnej,
či fyzickej ujme musí ísť o reálne hroziace, a teda nie všeobecné, či potenciálne nebezpečenstvo.
Neznesiteľnou situáciou v zmysle tohto ustanovenia je situácia, ktorá má reálny potenciál ohroziť
mravný vývoj dieťaťa, alebo ktorá vystavuje dieťa reálnemu a závažnému (neúnosnému) strádaniu

po stránke nedostatku pre život nevyhnutných základných predpokladov - strava, ošatenie, bývanie a
pod. Vo vzťahu k tvrdeniam matky je súd názoru, že v čase rozhodovania súdu o návrhu otca žiadna
hrozba zistená nebola. Je nesporné, že medzi rodičmi je eskalovaný partnerský konflikt. Matka tvrdila
v konaní fyzické násilie otca voči nej, ktoré vyústilo do jej odchodu z územia F. B. G. bez dohody
s otcom maloletého dieťaťa. Matka fyzické násilie zo strany otca voči nej v konaní nepreukázala.

Neiniciovala žiadne lekárske ošetrenie, nekontaktovala políciu, ani úrad sociálnoprávnej ochrany detí
a mládeže v G., či na F., do miesta bydliska otca sa aj po prípadnom krátkodobom vycestovaní na
územie F. vždy dobrovoľne vrátila. Z fotodokumentácii, ktoré priložila k vyjadreniu nie je zrejmé, kedy
a aké zranenia matke vznikli. V konaní nebolo tiež preukázané, žeby násilie otca bolo namierenéproti dieťaťu, matka sama uviedla, že otec dieťa nikdy fyzicky neudrel. Matkou vyslovená obava, že
do budúcna by sa tento stav mohol zmeniť a násilie zo strany by sa mohlo obrátiť aj voči maloletej
A., resp. maloletá by bola vystavená konfliktu rodičov, nebola preukázaná žiadnymi skutočnosťami.

Nebolo preukázané žiadne priamo hroziace nebezpečenstvo maloletému dieťaťu zo strany otca ani
iné nebezpečenstvo, ktoré by dieťaťu návratom hrozilo. Návratom maloletej do krajiny F. má maloletá
zabezpečené v krajine obvyklého pobytu bývanie (v súčasnom bydlisku u otca), poprípade otec sám
uviedol, že je ochotný pomôcť matke nájsť si v blízkosti bydliska otca samostatné bývanie, ktoré by jej
aj pomohol financovať, má zabezpečenú výživu, ktorú jej vedia zabezpečiť obaja rodičia, otec celú dobu

spoločného rodinného života domácnosť a jej potreby financoval, má zabezpečenú osobnú starostlivosť,
vzhľadom k veku dieťaťa súd predpokladá, že v prípade nariadenia návratu sa matka vráti spolu s
dieťaťom, maloletá má (mala) na území F. zabezpečenú aj zdravotnú starostlivosť. Otec vyslovil pomoc
matke jednak pri hľadaní bývania, vybavenia rodinných prídavkov na dieťa, je ochotný matku ďalej
finančnepodporovať.Neobstojíanitvrdeniematky,žejepotrebnéprihliadnuťajnazáujmyjejmaloletého
syna A., nakoľko z výpovedí oboch účastníkov jasne vyplynulo, že maloletý syn matky A. bol v G., ako aj

v domácnosti otčima plne adaptovaný a bol úplne zaradený do výchovnovzdelávacieho procesu. Pokiaľ
ideovyjadreniematky,žemaloletújepotrebné zaradiťdokomunityF.event.Q.žijúcichvG.,čodoposiaľ
nemala možnosť, súd poukazuje na to, že opäť sa má jednať o spoločné rozhodnutie rodičov, ako budú
k výchove dieťaťa pristupovať hlavne ak sú si vedomí, že žijú v cudzine, kde je nevyhnutná postupná
adaptácia či už dieťaťa, ale aj dospelého človeka. Svoju identitu a pôvod k slovenskej národnosti môžu

rodičia v dieťaťu budovať hlavne v domácom prostredí.

34. O trovách konania rozhodol súd na základe ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na
Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.