Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Stk/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201743
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: TRANSECO a.s., so sídlom: Radlinského 17, 010 01 Žilina, IČO: 00 632 163, proti žalovanému:
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu
v Bratislave č. k. BA-2S/251/2019-137, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalovaný rozhodnutím č. 0061/2019/K zo 14. augusta 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 63.000,- eur podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) v znení zákona
č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona o energetike v znení
zákona č. 162/2018 Z. z. Žalovaný sa mal dopustiť spáchania správnych deliktov na tom skutkovom
základe, že:
· v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 podnikal v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. a)

zákona o energetike pričom nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu elektriny, čím porušil
povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona o energetike,
· v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 podnikal v energetike podľa § 4 ods. 1 písm.
c) zákona o energetike, pričom nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu plynu, čím porušil
povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona o energetike.
2. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolal. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 009/32780/2019/PR/SD z 25. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa

§ 59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca vybudoval
miestnu distribučnú sústavu elektriny s prípojkami, ako aj miestnu distribučnú sieť plynu s prípojkami
a začal uvedené komodity dodávať odberateľom v domácnosti, pričom pri uvedených regulovaných
činnostiach nepostupoval v súlade so zákonom o energetike. Odberatelia komodít zároveň uhrádzali
žalobcovi mesačné zálohové platby, preto žalovaný nepripustil tvrdenie žalobcu, že išlo o neoprávnené
odberanie komodít.

II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len„SSP“). Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, tento skutkový stav bol v rozpore s administratívnymi spismi,

nemal v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím.
4. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-2S/251/2019-137 (ďalej len
„rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného spolu

s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správny súd
mal za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje miesto, spôsob spáchania skutku ani
žiadne ďalšie skutočnosti nevyhnutné k tomu, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Orgány
verejnej správy sa podľa správneho súdu obmedzili len na konštatovanie toho, že žalobca podnikal
vo vymedzenom období bez toho, aby bol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu elektriny a
plynu. Správnemu súdu však chýbalo uvedenie miesta a spôsobu spáchania správnych deliktov vo

výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu (či išlo o predaj, distribúciu, výstavbu, v akej lokalite, koľkým
odberateľom a pod.). Správny súd vyslovil záver, že na podklade takto koncipovaného výroku nemožno
vylúčiť zameniteľnosť skutkov, zabezpečiť dodržanie zásady ne bis in idem a posúdenie res iudicata, čo
spôsobuje nezákonnosť oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov

5. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok
správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Žalovaný trval na tom, že jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a nezameniteľnosť výroku prvostupňového
rozhodnutia vo vzťahu k porušeniu zákonnej povinnosti žalobcom a výroku o uložení pokuty bola

dodržaná. Prvostupňový orgán podľa žalovaného vychádzal z:
· ustanovenia vymedzujúceho správny delikt podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike,
· ustanovení definujúcich regulované činnosti v energetike, ktoré žalobca vykonával bez povolenia,
· obsahových náležitostí povolenia podľa § 8 zákona o energetike, ktoré mal žalobca mať vydané, a
· ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku.

7. Podľa žalovaného je vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedený popis skutkov, ktorých sa
žalobca dopustil s podrobným vymedzením zákonných ustanovení a nepriamym označením miesta,
ktorým je vzhľadom na záväznosť zákona o energetike Slovenská republika. Okrem týchto údajov mal
žalovaný za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje aj čas spáchania správnych deliktov
- 1. január 2017 až 31. december 2018, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, vrátane spôsobu jej

uhradenia.
8. Žalovaný tiež dodal, že nepriame uvedenie miesta správneho deliktu je možné preklenúť výkladom,
čo umožňuje právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp.
zn. 6Ssk/148/2023 z 30. apríla 2024.
9. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nielen výrok, ale rozhodnutia orgánov verejnej

správy v ich celosti sú poznačené vadou nepreskúmateľnosti. Poukázal tiež na to, že podľa neho
žalovaný toleroval nezákonné konanie odberateľov, ktorí sa svojimi neoprávnenými odbermi dopustili
porušovania zákonov. Žalobca vyjadril svoj názor, že porušenie právneho predpisu, ktorého sa žalobca
mal dopustiť, nebolo dostatočne zdôvodnené, nebola uvedená úvaha, akou bol žalovaný vedený pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa žalobcu

absentovalo aj vysporiadanie sa žalovaného s tvrdeniami žalobcu, že uložená pokuta bola preňho
likvidačná.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)

preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.13. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného
podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
14. Správny súd v predmetnej veci posudzoval výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia s ohľadom

na všetky podstatné atribúty, ktoré má výrok rozhodnutia o uložení sankcie obsahovať. Podľa § 92
zákona o energetike (vo všetkých dotknutých zneniach) sa na konanie vo veciach upravených týmto
zákonom vzťahuje správny poriadok v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“). Podľa § 47 ods. 2
správneho poriadku: Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v

rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota
nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
15. Kasačný súd zároveň nepopiera, že pri prejednávanom druhu správneho deliktu, keďže v zmysle
judikatúry je svojou povahou trestného charakteru (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 22. augusta 2012 sp. zn. 6Sžo/51/2011), prichádza do úvahy použitie analógie práva a
využitie úpravy v Trestnom poriadku v účinnom znení, na aplikáciu ktorého odkazuje aj § 195 písm.

c) SSP. V tomto prípade možno vychádzať z ustanovení upravujúcich uznesenie o vznesení obvinenia
ako najviac sa približujúcich k rozhodnutiu orgánu verejnej správy o správnom delikte. Nadväzne na
to, s prihliadnutím na špecifiká správneho trestania, podľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku v účinnom
znení výrok musí obsahovať označenie osoby, ktorej sa sankcia za správny delikt ukladá, opis skutku s
uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k správnemu deliktu došlo tak, aby skutok

nemohol byť zamenený s iným skutkom, s uvedením príslušného ustanovenia zákona, o aký správny
deliktide.Rovnakojemožnésaanalogickyoprieťajoustanovenie§77zákonaopriestupkochvúčinnom
znení, podľa ktorého: Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným,
musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny,
druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (...). Tento právny predpis

sa na prejednávanú vec priamo nevzťahuje. Upravuje však konkrétny druh správneho deliktu, pri ktorom
priamo vymedzuje náležitosti výroku.
16. Sumarizácia uvedeného smeruje k záveru, že vo výroku musí byť jednoznačne identifikovaná vec,
o ktorej sa rozhodlo, musí byť formulovaný presne, určito a zrozumiteľne. Rovnako z neho musí byť
zrejmé konečné vyriešenie veci, o ktorej sa rozhodovalo.

17. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva jednoznačný postoj k otázke
nevyhnutnosti konkretizácie skutku v rozhodnutiach orgánu verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej
republiky poukázal na to, že pri trestných činoch a priestupkoch zákonná úprava tieto požiadavky presne
určuje. Ostatné správne delikty však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia orgánov
verejnej správy nemajú. Odkazuje sa len na § 47 ods. 2 správneho poriadku. Vymedzenie predmetu

konania vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy o správnom delikte teda musí reflektovať na
špecifikáciu správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním,
čo možno vyvodiť priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach o iných
správnych deliktoch, ktoré sú takisto rozhodnutiami trestného charakteru, je nevyhnutné vymedziť za
aké konkrétne konanie je páchateľ sankcionovaný. Rozhodnutie o správnom delikte teda musí vo výroku

obsahovať riadne popísanie skutku a musí byť z neho zrejmé, a to bez akýchkoľvek pochybností,
čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil, kedy sa toho dopustil a v čom tento spočíva (porovnaj
napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/1/2013 z 23. januára 2014, sp. zn.
6Sžo/33/2014 z 29. apríla 2015, sp. zn. 10Sžo/58/2016 z 31. mája 2017, sp. zn. 8Asan/3/2018 z 26.
februára 2019, sp. zn. 10Asan/25/2018 z 22. mája 2019 ).

18. Smerovanie judikatúry je tak dané tým spôsobom, že výrok je nevyhnutná konkretizácia vecného,
časového a miestneho určenia konania. Z výroku musí tiež byť zistiteľné či a aká povinnosť bola
páchateľovi správneho deliktu uložená. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie správneho deliktu (z
hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach a základných slobodách a k nemu prislúchajúcej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

19. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sú zrejmou formou vyjadrené nasledovné skutočnosti.
Páchateľom správneho deliktu mal byť žalobca. Predmetom správneho konania bolo rozhodovanie o
sankcii za porušenie ustanovení zákona o energetike, ktoré sú vo výroku výslovne označené. Podľa § 6
ods. 1 zákona o energetike podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo
potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti. Podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike do 30.

júna 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona o energetike od 1. júla 2018 za podnikanie v energetike
bez povolenia alebo bez oznámenia sa uloží pokuta od 300,- EUR do 300.000,- EUR. Interpretáciou
týchto ustanovení je nepochybné, že žalobca nemal mať povolenie na podnikanie v energetike, pretomu prvostupňový orgán uložil úhrnnú pokutu. Prvostupňový orgán neopomenul ani čas, v ktorom mali
byť uvedené správne delikty spáchané - od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018.
20. S ohľadom na vyššie zmienené atribúty výrokovej časti rozhodnutia ako i na to, čo je z výroku

prvostupňového rozhodnutia priamo rozpoznateľné, nemožno vysloviť záver, že výrok prvostupňového
rozhodnutia je dostatočný. Chýbajú v ňom nosné časti výroku, ktorými sú, tak ako uzavrel aj správny
súd, určenie miesta spáchania a spôsobu spáchania správneho deliktu. Hoci kasačný súd poukazuje na
to, že miesto spáchania správneho deliktu je možné preklenúť výkladom ustanovení, resp. je zrejmé z
územnéhorozsahupovolenia,eventuálnezteritoriálnejpôsobnostizákonaoenergetikeazodôvodnenia

prvostupňového rozhodnutia, spôsob spáchania správnych deliktov takto zhojiť nejde.
21. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o energetike sa podnikaním v energetike rozumie výroba,
uskladňovanie, prenos, distribúcia, agregácia a dodávka elektriny. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona
o energetike sa podnikaním v energetike rozumie aj výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a
dodávka plynu. Citované ustanovenia síce naznačujú, akým spôsobom mohli byť správne delikty
spáchané, neurčujú však presne ten, ktorý platí na prípad žalobcu. Potencialita z nich vyplývajúca pre

vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti nemôže obstáť. Nie je možné pripustiť takto široký
záber možných spôsobov, pretože takýto prístup nereflektuje na požiadavku nezameniteľnosti skutku.
Vo výroku je síce načrtnuté, že žalobca nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu elektriny a
plynu,totosamoosobenepostačujenaidentifikáciukonkrétnehospôsobuspáchaniasprávnychdeliktov,
ktoré sa žalobcovi kladú za vinu.

22. Identifikácii spôsobu spáchania správneho deliktu teda v plnej miere nevyhovuje len odkaz na
ustanovenie, ktoré precizuje, čo sa rozumie podnikaním v energetike. Toto musí byť konkretizované tak,
aby nebolo sporné ako sa neoprávnená činnosť mala realizovať. Bolo teda potrebné žalobcovi výslovne
povedať za akých okolností, akým postupom, v akej forme a intenzite, aj s uvedením množstva odobratej
energie, sa žalobca mal dopustiť prejednávaných správnych deliktov. Spôsob spáchania v predmetnej

veci tak mal pozostávať z uvedenia konkrétneho postupu; konania, či nekonania, ktorým žalobca porušil
povinnosť uloženú zákonom o energetike.
23. Pre dôsledné určenie spôsobu spáchania správneho deliktu pri distribúcii a dodávke elektriny a
plynu sa však javí byť žiadúcim určiť aj údaje ako konkrétny úsek distribučnej siete, miesto pripojenia,
či miesto spotreby s uvedením katastrálneho územia. Iba tak by bol skutok nezameniteľný s iným. Ide

pritom o údaje, ktoré sú zachytené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Tieto však mali byť
zahrnuté do výrokovej časti, ktorej prípadné špecifiká sa v odôvodnení mali len bližšie vysvetliť. Úplný
opis skutku bezpochyby musí byť už pri jeho vymedzení vo výrokovej časti, pretože len táto je pre
páchateľa správneho deliktu záväzná a len táto zasahuje do jeho práv a povinností.
24. V prejednávanej veci preto kasačný súd nemohol postupovať podľa svojho rozhodnutia sp. zn.

6Ssk/148/2023 z 30. apríla 2024, že nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť nebude rozhodnutie, ak je
rozpor odstrániteľný výkladom. Dôvodom je, že v danej veci nebol spôsob spáchania správneho deliktu
preklenuteľný výkladom, pretože odkazom na celý § 4 ods. 1 písm. a), c) zákona o energetike žalovaný
neozrejmil, ktoré všetky v ňom uvedené činnosti mali byť žalobcom vykonávané, a za ktoré teda mal
byť sankcionovaný.

25. Vzhľadom na prezentované argumentačné línie kasačný súd uvádza, že výrok rozhodnutia
prvostupňového orgánu nespĺňa požiadavku určitosti a konkrétnosti výroku, pretože správny delikt, ktorý
mal byť spáchaný žalobcom, nevymedzuje dostatočne na to, aby nebol zameniteľný s iným skutkom.
Kasačný súd vzhliadol dôvodným, aby prvostupňový orgán doplnil výrok prvostupňového rozhodnutia o
miesto a spôsob spáchania vytýkaných správnych deliktov.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
26. Podľa § 461 SSP: Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie
je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa
predmetného ustanovenia.
27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa

§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na
úplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,akmalžalobcavovecicelkomalebo
sčasti úspech. Kasačný súd žalobcovi z dôvodu, že v kasačnom konaní bol úspešný, keďže kasačný
súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol pre jej nedôvodnosť, priznal právo na náhradu trov konania.
28. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.