Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/208/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203766
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1223203766.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
RóbertaFoltánaaJUDr.ĽubomíraBundzela,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.B.,narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. G. XXX/XX, D., v konaní zastúpená: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokátka so sídlom Rožňavská 22,
Bratislava – mestská časť Ružinov, a otca: C. C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/

XX, J. – I. C., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/132/2025-101 zo dňa 21.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 21.10.2025 súd prvej inštancie výrokom I. ustanovil Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Lučenec za opatrovníka maloletej, na zastupovanie v konaní vedenom na
Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 40P/132/2025, výrokom II. zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil maloletej výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom

zabezpečenia odbornej pomoci v Centre prevencie a poradenstva, ul. Dr. Herza 8, Lučenec.

3.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieprávneodôvodnilaplikáciouustanovení§2ods.1,§117zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovení § 31 ods. 2, § 37 ods. 2 písm. d)

zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom matky, priloženými listinnými dôkazmi, s poukazom
rozhodnutia odvolacích súdov (Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoP/52/2021 zo dňa
20.10.2021,KrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.12CoP/3/2022zodňa11.02.2022,Krajskéhosúdu

v Trnave sp. zn. 12CoPno/7/2025 zo dňa 07.05.2025, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoE/14/2024
zo dňa 18.12.2024) dospel k záveru, že nariadiť neodkladným opatrením výchovné opatrenie podľa
návrhu matky nie je možné, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výchovné
opatrenie podľa § 37 Zákona o rodine predstavuje samostatný hmotnoprávny inštitút a jeho realizácia
si vyžaduje vedenie riadneho súdneho konania vo veci samej. Takéto konanie zahŕňa nariadenie
pojednávania, vykonanie dokazovania a následné meritórne rozhodnutie. Neodkladné opatrenie podľa

procesnoprávnych predpisov slúži na zabezpečenie dočasnej, predbežnej ochrany práv alebo na
zabránenie vážnej ujme, pričom nemá charakter definitívneho rozhodnutia o veci samej. Jeho účelomje zabezpečiť stav veci do času, než bude možné riadne rozhodnúť v meritórnej rovine. V prípade, že
by súd nariadil neodkladné opatrenie podľa návrhu matky, nešlo by opatrenie s charakterom dočasnosti
a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale fakticky by nahradilo rozhodnutie vo veci samej.

5. Uviedol, že Krajský súd v Trnave rozhodnutím č. k. 13CoE/10/2025 - 1802 zo dňa 17.09.2025
potvrdil uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. 37Em/3/2024-1101 zo dňa 28.04.2025, ktorým bol
nariadený výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/176/2021 - 233 zo dňa 29.09.2022
a povinnej/matke bola uložená povinnosť umožniť styk oprávneného/otca s maloletou. Z predmetného

rozhodnutia vyplývalo, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom
dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého
rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen
materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa.
V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade
rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti

svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná
obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu
rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa
nie je, sa s maloletým dieťaťom nestretával. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a

tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého
dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 554/04). Základným právom každého maloletého dieťaťa je právo na pravidelný kontakt s obidvoma
rodičmi. Záujem maloletého dieťaťa treba skúmať z objektívneho hľadiska a je nesporné, že v záujme
maloletých detí je, aby sa vytváral pozitívny vzťah maloletých detí k obom rodičom, a to nevyhnutne

vyžaduje pravidelný styk (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/207/2018 zo dňa 29.10.2019).

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Uviedla, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
adresovala Krajskému súdu v Trnave do odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 13CoE/10/2025,
nakoľko mala za to, že v súlade s § 362 CMP má o ňom rozhodovať Krajský súd v Trnave, pretože
na odvolacom súde bolo vedené odvolacie konanie vo vzťahu k výkonu rozhodnutia Okresného súdu

Bratislava III č. k. 39P/176/2021-233 zo dňa 29.09.2022. Svoj návrh smerovala do odvolacieho konania,
nakoľko sa opierala o uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 12CoPno/7/2025 zo dňa 07.05.2025.
Z pomenovania návrhu vyplývalo, že sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 111 CMP
v spojení s § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „Vyhláška č. 207/2016

Z. z.“). Krajský súd v Trnave návrh zaevidoval pod sp. zn. 13CoPon/4/2025 a dňa 17.09.2025 rozhodol
v zmysle § 6 ods. 1 CMP o postúpení veci Mestskému súdu Bratislava II, keďže mal za to, že funkčná
príslušnosť patrí prvoinštančnému súdu. Postúpenie veci bolo Krajským súdom v Trnave adresované
Mestskému súdu Bratislava II k spisu vedenému pod sp. zn. 37Em/3/2024, teda do konania o výkone
rozhodnutia. Prvoinštančný súd však uvedený návrh zaevidoval pod inú, novú spisovú značku, a to

40P/132/2025, čím vytvoril nové konanie, čo nebolo tak jej zámerom, ani zámerom Krajského súdu
v Trnave. Uviedla, že návrh podala s cieľom zabezpečiť práva maloletej a jej najlepší záujem, pretože
akýkoľvek väčší zásah do psychiky maloletej spôsobuje diskomfort v psychickom prežívaní, čo by si
mal hlavne uvedomiť otec a byť súčinný pri riešení nastolených problémov, a nie vytvárať situácie,
ktoré majú v súčasnosti za následok prežívanie duševnej nepohody maloletej a eskaláciu vzťahov.

Poukázala na správu ÚPSVaR zo dňa 13.05.2025 a na to, že maloletá je na ňu citovo naviazaná
a násilne vynútený styk otca s maloletou, či dokonca jej násilné odoberanie, by jej spôsobilo nezvratnú
psychickú traumu. Preto považovala za nutné, aby maloletá absolvovala toto výchovné opatrenie, za
účelom objektívneho posúdenia jej psychického stavu a nájdenia najprijateľnejšej cesty k obnove vzťahu
otec – dieťa. Súd prvej inštancie túto jej snahu ignoruje a vytvára zbytočné konania, o ktoré vo svojich

návrhoch nežiada a svoje rozhodnutia opiera o nerelevantné ustanovenia právnych predpisov, ktoré
s jej návrhmi nijakým spôsobom nesúvisia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby
súd maloletej nariadil výchovné opatrenie, keďže maloletá (vychádzajúc z priložených dôkazov) trpela
úzkostnou symptomatológiou viazanou na situácie jej predávania zo starostlivosti matky do starostlivostiotca, ktorej pretrvávanie malo negatívny efekt na zdravý psychický vývin maloletej. Ďalej poukázala
na to, že styk maloletej s otcom osamote v minulosti spôsoboval nepriaznivý psychický stav maloletej,
čo bolo opakovane dokumentové. Obdobne sa to stalo aj v dňoch 03.05.2025 a 08.05.2025, kedy sa

otec dostavil na dohodnutý styk a maloletú chcel vziať do J., pričom privolal aj policajnú hliadku, čím
vyeskaloval situáciu, ktorú maloletá vnímala veľmi negatívne. V oboch prípadoch maloletá výslovne
prejavila neochotu ísť do J. s otcom, pričom jej reakcie naznačovali, že nechcela byť s otcom osamote.
Tvrdila, že otec nezabezpečuje riadny styk s maloletou a neprejavuje žiadnu iniciatívu k zlepšeniu tohto
vzťahu. Otec sa doposiaľ nezúčastnil znaleckého dokazovania nariadeného v konaní vedenom pod sp.

zn.40P/76/2024,tomutosavyhýbaazároveňjejnedalanisúhlasna psychologickévyšetreniemaloletej.
Dodala, že otec neudržiava telefonický, ani iný kontakt s maloletou. Ďalej uviedla, že v minulosti, keď
mala maloletá pravidelný kontakt s otcom, sa často prejavovali negatívne reakcie dieťaťa, ktoré sa
kontaktu snažilo vyhnúť a vykazovalo známky psychickej nepohody. Uvedomuje si nevyhnutnosť role
otca v živote dieťaťa, ale vzhľadom na to, že otec sa s maloletou nestýkal viac ako dva roky, vzťah medzi
nimi sa oslabil, preto obnovenie ich kontaktu bude vyžadovať čas, trpezlivosť a odbornú pomoc.

Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
alternatívne, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorý uloží výchovné opatrenie nad maloletou, a to
povinnosť maloletej podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zabezpečenia odbornej pomoci
v Centre poradenstva a prevencie, ul. Dr. Herza 8, Lučenec v rozsahu 30 hodín.

8. Matka v podaní zo dňa 09.12.2025 uviedla, že chce súd informovať o aktuálnej situácii týkajúcej
sa absencie kontaktu otca s maloletou. Nadobudla presvedčenie, že otec má o maloletú záujem len
striktne formálny a počas celej dĺžky súdnych konaní nepreukázal, že o maloletú má aj reálny záujem
a že k nej prechováva pozitívne citové väzby. Od 20.08.2025 ju nijakým spôsobom nekontaktoval
ohľadom maloletej, čím porušuje svoje základné rodičovské povinnosti a narúša stabilitu maloletej.

Poukázala na narodeniny maloletej, ktoré sú významným momentom v živote každého dieťaťa, pričom
ani v tento deň otec maloletej nezavolal, neposlal narodeninové prianie, ani sa nevyjadril, že by dieťaťu
venoval aspoň symbolický darček. Ďalej poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 369/2025-94 zo dňa 03.09.2025, z ktorého vyplýva, že za neobnovenie narušených
vzťahov medzi rodičmi je zodpovedný otec, ktorého konanie nemohlo byť charakterizované inak ako

laxné a emocionálne nevyzreté. Tvrdila, že nikdy maloletej neodmietla odovzdať darčeky, ktoré jej otec
odoslal. Darček bol vždy odfotografovaný a bolo zaslané foto maloletej s darčekmi späť s poďakovaním.
Uviedla, že zo strany otca dochádza k prezentácii jeho osoby na sociálnych sieťach a pred súdom ako
zodpovedného a starostlivého rodiča, ktorému záleží na maloletej, avšak jeho vyjadrenia sú v príkrom
rozpore s jeho konaním v realite. Zastávala názor, že keďže otec bojkotuje znalecké dokazovanie, je

o to viac potrebné nariadiť výchovné opatrenie pre maloletú. Dodala, že nezáujem otca o maloletú
a ignorovanie jeho rodičovských povinností má negatívny dopad na emocionálny a psychický vývoj
maloletej. Považovala za nevyhnutné, aby súd v tomto prípade nariadil výchovné opatrenie, ktoré
zabezpečí odbornú pomoc pri obnove vzťahov medzi rodičmi a umožní maloletej získať potrebnú
podporu v náročnej situácii.

9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vo svojom vyjadrení uviedol, že matka je pre maloletú
primárnym vzťahovým rodičom, v blízkosti ktorého sa cíti bezpečne a ak má byť kontakt dieťaťa
a druhého rodiča úspešný, je potrebné postupné nadväzovanie vzájomného vzťahu za prítomnosti
primárneho vzťahového rodiča, aby dieťa opäť nadobudlo dôveru a úprimný záujem druhého rodiča

o jeho spoločnosť. Rodičia maloletej naďalej zostávajú v animozite, ich vzájomná komunikácia je
ovplyvnená ich subjektívnymi postojmi k výchove a starostlivosti o maloletú, čo negatívne vplýva na
psychický vývin maloletej. Vyjadril súhlas s uložením výchovného opatrenia nad maloletou.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Matka odvolaciu argumentáciu založila predovšetkým na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v časti o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o výkon rozhodnutia
nepreskúmateľné, nakoľko z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie vec
neposúdil podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z. napriek tomu, že si v konaní jednoznačne
uplatnila nárok na nariadenie neodkladného opatrenia súdu v konaní o výkon rozhodnutia - rozsudku

Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/176/2021 - 233 z 29.09.2022 vedeného súdom prvej inštancie
pod sp. zn. 37Em/3/2024, prečo v tejto súvislosti nevykonal dokazovanie dôkazmi ňou predloženými
súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a napokon z akého dôvodu v rozpore s jej
návrhom a usmernením Krajského súdu v Trnave vec právne posúdil ako nárok podľa § 37 Zákona
o rodine. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj postupu súdu prvej inštancie,
ktorý rozhodnutiu predchádzal, dospel k záveru, že odvolacie námietky matky o nesprávnom procesnom

postupe znemožňujúcom jej, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces (pre riadne neodôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia v časti
zamietnutia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o výkon rozhodnutia vo veci
starostlivosti o maloletú), ale aj námietky o nesprávnom právnom posúdení veci (a to či už z dôvodu, že
súdneposúdilvecpodľaprávnychpredpisov,ktorésanaňuvzťahovali,aleajzdôvodu,ženevykonalpre

rozhodnutie vo veci potrebné dokazovanie o možnosti dosiahnuť plnenie rozhodnutia účasťou maloletej
na matkou navrhovanou odbornom poradenstve, prípadne, ak ho aj vykonal, tak ho žiadnym spôsobom
nevyhodnotil) sú plne dôvodné.

13. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,

že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

14. Súd prvej inštancie nárok matky uplatnený v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu

v konaní o výkon rozhodnutia súdu o styku otca s maloletou právne posúdil ako oprávnenie/právo súdu
v prípade zistenia nevhodného správania sa detí, ako aj porušovania povinností rodičov vyplývajúcich
im z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívania ich práv, rozhodnúť o uložení výchovných
opatrení postupom podľa § 37 Zákona o rodine. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci
súdom prvej inštancie nestotožňuje, a preto námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci

súdom prvej inštancie považuje za plne dôvodnú.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

17. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

18. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z., súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia
(§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred
vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

19. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno
dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom
poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladnéopatrenie nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania
neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

20. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že práve citované ustanovenia Vyhlášky č. 207/2016
Z. z. obsahujú osobitné dôvody odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v
nariadení sociálneho poradenstva, psychologického alebo iného odborného poradenstva, pričom v
tomtoprípadesanejednáovýchovnéopatrenie,konanieouloženíktoréhosavyžadujeriadnevykonanie
dokazovania a rozhodnutie vo veci samej rozsudkom. Takýmito dôvodmi sú buď možnosť dosiahnuť

plnenie rozhodnutia (§ 3 ods. 2 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z.) alebo možnosť dosiahnuť účel odkladu
výkonu rozhodnutia nariadením takéhoto poradenstva neodkladným opatrením (§ ods. 4 ods. 1 Vyhlášky
č. 207/2016 Z. z.).

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

22. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva

účastníka konania na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46
a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,tohtoinakuverejnenéhovpríloheoznámeniaFederálnehoministerstvazahraničnýchvecíČSFR
č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

23.Právonaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorejsúčasťoujeajprávoúčastníkakonanianadostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, teda predovšetkým
preukázať správnosť rozhodnutia. Odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie teda musí byť aj

dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

24. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami
účastníkakonania);porušenímuvedenéhoprávaúčastníkakonaniajenajednejstraneapovinnostisúdu

na strane druhej, že sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia
pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i
mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

25. Vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté aj rozhodnutie pojaté do napádaného uznesenia súdu
prvej inštancie. Odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia
úplne absentujú dôvody, prečo konkrétne skutkové tvrdenia matky uvádzané v jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania o

výkon rozhodnutia o styku otca s maloletou spôsobom navrhovaným matkou. Okrem toho v rozhodnutí
absentujú aj skutkové zistenia súdu o tom, ktoré konkrétne pre vec rozhodujúce skutkové okolnosti
mal súd prvej inštancie z matkou predložených dôkazov za osvedčené. Pokiaľ súd prvej inštancie bez
ďalšieho návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že tento smeroval k
rozhodnutiu o uloženie výchovného opatrenia zmysle § 37 Zákona o rodine, pričom sa nevysporiadal

s jej jednoznačnou argumentáciou uvedenou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že
jej návrh smeruje k prijatiu opatrenia súdu umožňujúcemu dosiahnuť dobrovoľné/nenútené splnenie
vykonávaného rozhodnutia uložením povinnosti maloletej podrobiť sa navrhovanému poradenstvu, jeho
rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepresvedčivé a jeho závery sú nepreskúmateľné.26. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie na jednej strane síce vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi (Správa zo psychologického vyšetrenia PSYCHOVITAL s.r.o., Ambulancia klinickej

psychológie, zo dňa 09.06.2023; Správa zo psychologického vyšetrenia PSYCHOVITAL s.r.o.,
Ambulancia klinickej psychológie, zo dňa 09.08.2023; Konzultačná psychologická správa C. K. I.;
audiozáznam zo dňa 03.05.2025; audiozáznam zo dňa 08.05.2025; prepis audiozáznamu zo dňa
03.05.2025; prepis audiozáznamu zo dňa 08.05.2025; správa ÚPSVARu z prešetrenia pomerov; správa
ÚPSVARu zo dňa 13.05.2025; oznámenie znalca k znaleckému dokazovaniu; Uznesenie Mestského

súdu Bratislava II zo dňa 05.11.2024, sp. zn. 40P/76/2024; Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 12.06.2025, I. ÚS 369/2025- 32; oznámenie o vzniku konfliktu záujmov a žiadosť o
zmenu kolízneho opatrovníka zo dňa 30.06.2025; žaloba na ochranu osobnosti zo dňa 24.06.2025;
pozvánka na prípadovú konferenciu; emailová komunikácia právnych zástupcov; SMS správy medzi
otcom a matkou k otázke styku; Uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 08.08.2024, sp.
zn. 37Em/3/2024; Uznesenie Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.04.2025, sp. zn. 37Em/3/2024;

zápisnica z pojednávania Mestského súdu Bratislava II zo dňa 04.07.2024, sp. zn. 37Em/3/2024;
zápisnica z pojednávania Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.04.2025, sp. zn. 37Em/3/2024;
žiadosť o súčinnosť otca - spoločné stretnutie, súhlas na psychologické vyšetrenie maloletej; správa
ÚPSVARu Lučenec k odvolaniu matky - odpoveď na výzvu zo dňa 06.06.2025; správa z ÚPSVaRu zo
dňa 16.09.2024; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - výchovné opatrenie zo dňa 08.07.2025;

Uznesenie Mestského súdu Bratislava II zo dňa 08.08.2025, sp. zn. 40P/101/2025 – 87), avšak na druhej
strane zo samotného odôvodnenia rozhodnutia nie je možné dozvedieť sa čokoľvek o tom, ktoré pre
vec rozhodujúce skutkové okolnosti mal z takto vykonaného dokazovania za preukázané/osvedčené a
pre ktoré to už neplatilo.

27. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať,
že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé a
nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu
nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp.
ktoré skutočnosti považoval za osvedčené a podobne. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru

o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania spôsobom navrhovaným
matkou maloletej bez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil, a umožnil tým účastníkom konania
sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s prihliadnutím na vytknuté pochybenia odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu
vec vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

29. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391
ods. 2 CSP, zopakuje dokazovanie matkou predloženými dôkazmi (aj v rámci odvolacieho konania)

podstatnými pre rozhodnutie vo veci, a to za účelom zistenia, či plnenie vykonávaného rozhodnutia
OkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.39P/176/2021-233z29.09.2022včastiúpravystykuotcasmaloletou
možno dosiahnuť účasťou maloletej na matkou navrhovanom odbornom poradenstve, opätovne posúdi
nárokymatkyuplatnenévtomtokonanípodľa§3ods.2Vyhláškyč.207/2016Z.z.,vprípadepotrebyaaj
vzávislostinaprípadnejďalšejprocesnejaktiviteúčastníkovkonaniavyhodnotíosvedčenieajichďalších

skutkových tvrdení rozhodných pre rozhodnutie vo veci, náležite zhodnotí výsledky celého konania a až
následne opätovne rozhodne o veci s vyhotovením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim
patričné odpovede na všetky významné otázky. V konečnom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie
aj o trovách tohto odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).