Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/2216/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125370263
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125370263.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D.
XXXX/XX, XXX XX E.; zast.: Ing. Arpád Barczi – CONET, IČO: 11707232, T. Vansovej 3, 924 01 Galanta;
proti povinnému: Mesto Piešťany, IČO: 00612031, so sídlom: Nám. SNP 3, 921 45 Piešťany; vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Albín Božek, so sídlom exekútorského úradu: Námestie mieru 7, 908 51
Holíč, IČO: 36078352, pod č. 11EX 554/25; pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 10.238,95

Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Albín Božek trovy exekúcie vo

výške 61,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 14.08.2025 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 10.238,95 Eur
s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
PN-18Cpr/18/2020 zo dňa 24.04.2025 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vydal pod spisovou značkou
54Ek/2216/2025 dňa 25.08.2025 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Albín Božek, so sídlom
exekútorského úradu: Námestie mieru 7, 908 51 Holíč, IČO: 36078352 (ďalej len „súdny exekútor“),
ktorý exekúciu vedie pod č. k. 11EX 554/25.

3. Dňa 22.10.2025 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal
súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného..

4. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že všetky nároky oprávneného vyplývajúce
z predloženého exekučného titulu preukázateľne uhradil. Povinný uvádza, že súd v exekučnom titule
vychádzal z priemernej hrubej mzdy resp. platu oprávneného a povinný z takto vyčíslenej náhrady

mzdy (brutto) ako zamestnávateľ zrazí zamestnancovi preddavky na daň z príjmu, preddavok na
zdravotné poistenie a odvedie poistné na sociálne poistenie, pričom zamestnancovi vyplatí náhradu
mzdu po uvedených zrážkach, t.j. netto ako čistý príjem. V danom prípade bol povinný exekučným
titulom zaviazaný zaplatiť oprávnenému 36 mesačných platov v celkovej výške 64.715,50 Eur. Išlo teda
o mzdový nárok oprávneného a povinný ako platiteľ dane a príslušného poistného bol povinný z tejto
náhrady odviesť správcovi dane preddavky na daň z príjmu fyzických osôb, príslušnej pobočke sociálnej

poisťovne sociálne poistenie a príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na zdravotné poistenie.
Povinný uvádza, že uhradil nároky oprávneného vyplývajúce z neplatného skončenia pracovnéhopomeru v 2 etapách (12.12.2024 a 12.05.2025. Prvá úhrada za 12 mesiacov s príslušnými úrokmi
z omeškania vypočítanými ku dňu 12.12.2024 a to v celkovej sume 25.670,61 Eur bola poukázaná
nasledovne – 18.770,23 Eur na bankový účet oprávneného dňa 12.12.2024 (čistá mzda + úroky

z omeškania bez odvodov), 4.474,94 Eur na daňový úrad, 425,52 Eur na zdravotné poistenie a 1.999,92
Eur na sociálne poistenie. Uvedenou platbou považuje povinný časť náhrady mzdy spolu s úrokmi
o omeškania priznanej exekučným titulom za uhradenú v bode 1. až 12. V nadväznosti na exekučný
titul vznikla povinnému povinnosť uhradiť oprávnenému náhradu mzdy aj za ďalších 24 mesiacov,
a to za mesiace apríl 2021 až marec 2023 spolu s príslušnými úrokmi o omeškania vypočítanými

ku dňu vykonania druhej úhrady – 12.05.2025, a to v celkovej sume 50.823,26 Eur (43.439,50 Eur
mzda a 7.383,76 Eur úroky z omeškania vyčíslene ku dňu 12.05.2025. Uvedená suma bola poukázaná
nasledovne – 35.706,32 Eur na bankový účet oprávneného dňa 12.05.2025 (čistá mzda + úroky bez
odvodov); 905,75 Eur doplatok úrokov z omeškania na bankový účet oprávneného dňa 13.05.2025;
9.260,00 Eur daňovému úradu; 868,79 Eur zdravotné poistenie a 4.082,40 Eur sociálne poistenie.
Vykonaním uvedených úhrad považuje povinný povinnosť, ktorá mu bola uložená exekučným titulom

za splnenú v plnom rozsahu.

5. Vo vyjadrení oprávneného oprávnený oznamuje, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
nesúhlasí a žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnený uvádza, že: cit.: „Petit žaloby v časti
náhrady mzdy znel na priznanie náhrady mzdy vo výške 36 mesiacov bez ďalšieho + úroky z omeškania.

Tieto sumy oprávnený-žalobca v žalobnom návrhu-petite presne vyčíslil. Povinný ako žalovaný nijako
nenamietal proti obsahu alebo zneniu petitu, alebo inej časti formulácie žalobného návrhu. Súd na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že povinný-žalovaný (zamestnávateľ) je povinný
vyplatiť 36 mesiacov náhrady mzdy v tam určených výškach bez ďalšieho + úroky z omeškania. Vo
výroku exekučného titulu ani slovom nebolo uvedené, že uvedené sumy sa považujú za sumy, ktoré

povinný-žalovaný bude zaťažovať ďalšími zrážkami (poistné a dane). Vo výroku exekučného titulu je
jasne a jednoznačne uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť tu vyššie uvedené sumy oprávnenému-
žalobcovi. Je vecou žalovaného, aby v konaní o neplatnosť výpovede a povinnosti na náhradu mzdy
namietal obsah alebo formuláciu žalobného návrhu (petitu) v smere, že uvedená povinnosť zaplatiť
sumy oprávnenému (žalobcovi) bude alebo by mala byť zaťažená ďalšími zrážkami, čo však povinný-

žalovaný neurobil, obsah a formuláciu petitu nenamietal, teda s tým súhlasil. Výrok exekučného titulu je
vyjadrený určito a jednoznačne tak, že žalovaný (zamestnávateľ) je povinný vo výroku uvedené sumy
zaplatiť žalobcovi-oprávnenému. Z uvedeného dôvodu považujeme tvrdenia povinného ohľadom zrážok
z platieb prislúchajúcich oprávnenému, za právne irelevantné, a nesúladné s výrokom exekučného titulu
a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie navrhujeme ako nedôvodný zamietnuť.“

6. Súdny exekútor sa k predmetnému návrh povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný

titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;

predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí

ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa §61l ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie

nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

12. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na
vykonanieexekúcie,aleajzaúčelomzisteniaexistenciedôvodupodľa§53ods.3Exekučnéhoporiadku,
pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by

došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti
neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné
zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom,
ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým
možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti

exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.
Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je
exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

15.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. exekučný
súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať
vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu
vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom
prípadnévadyzákladnéhokonania(ajvtedyakbyexistovali)sadoexekučnéhokonanianeprenášajú.To

znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu
(NS ČR 20Cdo/1940/2008). Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia,
ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp.
iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti.

16. Podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,
vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončené právneho vzťahu zamestnanca k
zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca kzamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí
rovnako.

17. Podľa § 13 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
(ďalej len „náhrada mzdy“) zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo výkaze podľa § 20 ods.
1 uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru; ustanovenia o minimálnej

výške preddavku sa nepoužijú. Náhrada mzdy je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom
mesiaci,vktorombolazúčtovaná.Naročnézúčtovaniepoistnéhoznáhradymzdyustanoveniaoročnom
zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho vyrovnania sporu sa postupuje rovnako.
18. Podľa § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004
Z. z.) v znení neskorších predpisov ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru (ďalej len "náhrada mzdy") zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo
výkaze podľa § 20 ods. 1 uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru;
ustanovenia o minimálnej výške preddavku sa nepoužijú. Náhrada mzdy je vymeriavacím základom
zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Na ročné zúčtovanie poistného z
náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho

vyrovnania sporu sa postupuje rovnako.

19. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z . z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o dani z príjmov“), príjmami zo závislej činnosti súd príjmy zo súčasného alebo
z prechádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru

alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre
platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda)
vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní
tejto spoločnosti alebo družstva.

20. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy z výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je
úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny
mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný
platiť zamestnanec.

21. Podľa § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov, preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní,
alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto
zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov
zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý

kalendárny mesiac.

22. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

23. Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná
zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie,
nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpis u, zrážky preddavku na daň

alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením
daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania
preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.24. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce

nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzdy za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej
vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zaúčtovaná. Do zúčtovacej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

25. Vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov a s poukazom na vyššie uvedené
ustanovenia súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávnenej a exekučný
titul.

26. V prejednávanej veci nie je sporné, že nárok oprávneného priznaný právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom sa týka vyplatenia sumy vo výške 64.715,50 Eur spolu s úrokmi s omeškania, teda
peňažného plnenia titulom náhrady mzdy. Spornou medzi účastníkmi je otázka, či povinný bol povinný
vyplatiť oprávnenému celú priznanú sumu alebo bolo jeho povinnosťou vykonať zrážky dane zo mzdy
a príslušných odvodov a až takto poníženú sumu vyplatiť oprávnenému.

27. Súd cituje bod 30 z exekučného titulu: „Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že vzhľadom na pracovnú
pozíciu žalobcu, právne postavenie žalovaného a odmeňovanie žalobcu podľa zákona č. 553/2023 Z.z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, pri náhrade mzdy, resp.
platu súd vychádzal z funkčného platu žalobcu (ako priemernej hrubej mzdy resp. platu).“

28. Pokiaľ ide o teoretické východiská v prvom rade chce exekučný súd uviesť, že v prípade náhrady
mzdy sa nejedná o ekvivalent mzdy, ktorú zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu
zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal pracovnou zmluvou, ale má povahu
satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi. Náhrada mzdy plynúca aj
z neplatne skončeného pracovného pomeru má teda pre zamestnanca kompenzačný a satisfakčný

charakter, pretože súd určil, že výpoveď zo strany žalovaného zo dňa 07.01.2020 daná žalobcovi je
neplatná, a žalobca po doručení výpovede listom zo dňa 22.03.2020 oznámil žalovanému, že trvá na
tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával, avšak žalovaný neumožnil žalobcovi pokračovať v práci
a žalobca si preto uplatnil nárok na náhradu mzdy za maximálny čas 36 mesiacov. Takáto náhrada
mzdy patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na sociálne poistenie, zdravotné

poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa osobitných vyššie citovaných všeobecne
záväzných právnych predpisov. Inými slovami povedané vyššie uvedené osobitné všeobecné záväzné
právne predpisy zaväzujú povinného ako zamestnávateľa, aby v prípade vyplatenia náhrady mzdy
(brutto) z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vychádzal z týchto predpisov a vykonal
povinné zrážky zamestnancovi na poistné a preddavok na daň z príjmu a až potom vyplatil čistú náhradu

mzdy oprávnenému.

29. Premietnutím uvedeného na danú vec musí exekučný súd skonštatovať, že povinný postupoval
v zmysle citovaných všeobecne záväzných právnych predpisov. Z povinným predložených dôkazov,
ako: opis výkazu do Sociálnej poisťovne č. 012025 za zamestnanca B. C. na sumu 1.999,92 Eur;

Opis výkazu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zamestnanca B. C. vo výške 467,40 Eur; Príkaz
na úhradu preddavkov Daňovému úradu vo výške 4.474,94 Eur + výpis u účtu 12/2024; Príkaz na
úhradu preddavkov Daňovému úradu v sume 9.260,00 Eur + výpis z účtu 05/2025; opis výkazu do
Sociálnej poisťovne č. 062025 za zamestnanca B. C. na sumu 4.082,40 Eur; Opis výkazu do Všeobecnej
zdravotnej poisťovne za zamestnanca B. C. vo výške 884,79 Eur; príkaz na úhradu sumy 18.770,23 Eur

na účet oprávneného + výpis z účtu 12/2024; príkaz na úhradu sumy 35.706,32 Eur na účet oprávneného
+ výpis z účtu 05/2025; príkaz na úhradu sumy 905,75 Eur na účet oprávneného + výpis z účtu 05/2025
mal súd preukázané, že zamestnávateľ (povinný) zúčtoval odvody zamestnanca (oprávneného) z jeho
hrubej náhrady mzdy priznanej exekučným titulom, t. j. zo sumy 64.715,50 Eur odviedol daňovému
úradu preddavok na daň z príjmu vo výške spolu 13.734,94 Eur, na zdravotné poistenie sumu spolu

vo výške 1.294,31 Eur, a na sociálne poistenie sumu vo výške 6.082,32 Eur a zvyšok, teda čistú mzdu
spolu vo výške 43.603,93 Eur poukázal oprávnenému na jeho bankový účet. Uvedenými úhradami teda
povinný splnil celú istinu priznanú exekučným titulom vo výške 64.715,50 Eur. Zároveň bol povinný
oprávnenému uhradiť aj úroky z omeškania vo výške 4.394,61 Eur počítanej ku prvej platbe zo dňa12.12.2024 a následne úroky z omeškania vo výške 7.383,76 Eur počítané k druhej platbe zo dňa
12.05.2025. Čiže spolu s čistou mzdou vo výške 43.603,93 Eur bol teda povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému aj úroky z omeškania priznané exekučným titulom spolu vo výške 11.778,37 Eur, dokopy

teda sumu 55.382,30 Eur. Povinný predložil súdu príkazy na úhradu aj výpisy z účtu preukazujúce,
že uhradil priamo oprávnenému v dňoch 12.12.2024, 12.05.2025 a 13.05.2025 sumu spolu vo výške
55.382,30 Eur. Na základe uvedeného teda vyplýva, že povinný si v celom rozsahu splnil povinnosť mu
uloženú exekučným titulom ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.08.2025.

30. Pokiaľ oprávnený namieta, že povinný mu mal vyplatiť náhradu mzdy v sume 64.715,50 Eur spolu
s úrokom z omeškania, súd nepopiera, že z výroku exekučného titulu to tak vyplýva, avšak súd v
základnom konaní opísal situáciu v bode 30 (citované v bode 27 tohto uznesenia), kde podrobne
rozpísal, že priznáva oprávnenému náhradu mzdy v hrubom. Zároveň však súd nesmie opomenúť,
že táto náhrada mzdy ako hrubý príjem podlieha odvodovým povinnostiam zo strany zamestnávateľa
(povinného), keďže patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na sociálne poistenie,

zdravotné poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa osobitných všeobecne záväzných
právnych predpisov. V prípade splnenia si odvodových povinností zamestnávateľa (povinného) voči
zamestnancovi (oprávnenému) tak ide o splnenie časti vymáhaného nároku oprávnenému iným
spôsobom (plnením príslušným orgánom). V zásade platí, že povinnou osobou, ktorá musí platiť za
zamestnanca, je zamestnávateľ. Bolo by v rozpore so zákonom, keby povinný zaplatil oprávnenému

celú sumu s tým, že by odvodové a daňové povinnosti prenechal na neho.

31. Spornou otázkou medzi oprávneným a povinným zostalo, či oprávnený (zamestnanec) môže od
povinného (zamestnávateľa) v rámci vykonávacieho konania požadovať vyplatenie náhrady mzdy
brutto priznanej oprávnenému právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Ak zo samotného

exekučného titulu vyplýva, že oprávnenému bol priznaný nárok titulom náhrady mzdy brutto, teda v
hrubom, tak ako v posudzovanom prípade, je potom nesporné, že ak si povinný nesplní povinnosť mu
uloženú rozhodnutím súdu v lehote určenej výrokom rozhodnutia, je oprávnený oprávnený požadovať
od povinného v exekučnom konaní (ktorého podstatou je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia,
ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne) vyplatenie celej náhrady mzdy brutto, to znamená, že

v celom rozsahu je návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne. Súd však nesmie opomenúť,
že náhrada mzdy priznaná v exekučnom titule ako hrubý príjem podlieha odvodovým povinnostiam
zo strany zamestnávateľa (povinného), keďže patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací
základ na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa
osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípade splnenia si odvodových povinností

zamestnávateľa (povinného) voči zamestnancovi (oprávnenej) by išlo o splnenie časti vymáhaného
nároku oprávnenej iným spôsobom (plnením príslušným orgánom).

32. Preto súd konštatuje, že povinný správne postupoval, že z exekučným titulom priznanej náhrady
mzdy si splnil odvodové a daňové povinnosti a oprávnenému zaslal na účet náhradu mzdy netto. V

zásade platí, že povinnou osobou, ktorá musí plniť za zamestnanca je zamestnávateľ. Preto by bolo v
rozpore so zákonom, kebyže povinný zaplatí oprávnenému celú sumu s tým, že by odvodové a daňové
povinnosti prenechal na neho.

33. Súd teda rozhodol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný. Preto súd konštatuje,

že postup povinného pri výplate náhrady mzdy bol správny, t. j. povinný správne postupoval, keď z
exekučným titulom priznanej náhrady mzdy si splnil odvodové a daňové povinnosti a oprávnenému
zaslal na účet náhradu mzdy netto a úroky z omeškania počítané zo sumy priznanej exekučným titulom.
Keďže povinný plnil oprávnenému čistú mzdu spolu s priznanými úrokmi z omeškania a splnil aj zákonné
zrážky, exekúcia je nedôvodná, pretože plnenie čistej mzdy s úrokmi je okolnosťou spôsobujúcou zánik

vymáhaného nároku a plnenie zákonných zrážok príslušným orgánom je inou skutočnosťou brániacou
vymáhateľnosti exekučného titulu.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v celom rozsahu zastavil (výrok I.) podľa
§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože plnenie čistej mzdy s úrokmi je okolnosťou

spôsobujúcou zánik vymáhaného nároku, v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
pretože plnenie zákonných zrážok príslušným orgánom je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti
exekučného titulu.35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

36.Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

39. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za
výkonexekučnejčinnostiajnáhradapaušálnychvýdavkovanáhradanevyhnutnýchvýdavkovspojených
s vedením konania.

40. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení

exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

41. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

42. Podľa § 22 ods. 12 vyhlášky, Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na

zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1
v rozsahu 50 %.

43. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (výrok II.)

44. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu

výdavkov exekúcie súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie
exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho
exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že

súdnemuexekútorovipatríminimálnenáhradapaušálnychvýdavkov,ktorájeurčenáVyhláškouvovýške
100,00 Eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky o 50 %), ktorá sa zvyšuje o DPH v
prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v
danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S
podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť

zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva
s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené.
Súdny exekútor je za základe poverenie udeleného mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím
mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie

exekúcie nepodal.

45. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 v spojení
s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútorav súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Keďže došlo k zastaveniu
exekúcie súdom z dôvodu, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie aj napriek tomu, že povinný
uhradil celý nárok priznaný exekučným titulom ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, teda

dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že procesne zavinil zastavenie exekúcie.
Z uvedených dôvodov tak podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada
výdavkov vo výške 61,50 Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške
50,- Eur (50 % zo sumy 100,00 Eur) a DPH vo výške 11,50 Eur (23 % DPH), keďže súdny exekútor je
evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd vzhľadom

na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu
ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať. (III. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.