Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Ek/1438/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125331558
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125331558.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 603 481,
proti povinného: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. G., o vymoženie
78,-Eur, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Andrej Semela, exekútorský úrad so sídlom Lichnerova
23, 903 01 Senec, IČO: 31 810 098, pod zn. 233EX 258/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1438/2025 zo dňa 03. 12. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1438/2025
zo dňa 03. 12. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1438/2025 zo dňa 03. 12. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.UznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.11Ek/1438/2025zodňa03.12.2025vyššísúdny
úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v celom rozsahu zamietol. Svoje
rozhodnutieodôvodniltým,žepovinnýnavrhovalzastaviťexekúciuzdôvodu,ževpriestupkovomkonaní
nebola hodnoverne preukázaná GPS zhoda zaparkovaného auta. K uvedenému vyšší súdny úradník

dodal, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu
uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym
dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania je exekučný titul. Na základe uvedených
skutočností vyšší súdny úradník považoval povinným namietané dôvody na zastavenie exekúcie za
nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší
súdny úradník preveril priebeh doručovania exekučného titulu v tomto konaní a zistil, že exekučný titul

bol povinnému doručený dňa 24. 01. 2025. V prvej vete poučenia je uvedené „Proti tomuto rozkazu
môže držiteľ vozidla podať odpor podľa § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke do 15 dní odo
dňa jeho doručenia správnemu orgánu, ktorý tento rozkaz vydal (Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, Primaciálne nám. 1, P.O.BOX 192, 814 99 Bratislava 1).“ V prípade nejakých nezrovnalostí sa
mohol povinný účinne brániť v konaní o priestupku. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení

exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a vyšší súdny úradník podaný návrh na
zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť.
Opätovne poukázal na to, že oprávnený mu doručil rozkaz o uložení pokuty za správny delikt,

ktorého sa vraj mal dopustiť tým, že nemal na vyhradenom parkovacom mieste uhradený poplatok za
parkovanie. Rozkaz mu bol doručený s tým, že z neho nebolo zrejmé, kde sa tento priestupok malstať, pretože ako miesto bola uvedená ulica „NEZADANÁ“. Povinný si preto vyžiadal dokumentáciu o
mieste skutku. Poslali mu situáciu s vyznačením červenou bodkou miesta aj s číslom (pravdepodobne
GPS), ktoré sa však nezhodovalo so žiadnymi číslami doloženými v predchádzajúcich dokladoch.

Upozornil na to oprávneného a žiadal vysvetlenie. Mesto nereagovalo a postúpilo túto agendu na
vymáhanie exekútorovi. Oprávnený svojím jednaním jednoznačne nepreukázalo miesto priestupku,
dokonca vyvrátilo jeho určenie iným dokladom, situáciou s dokladovaným iným číslom miesta. Takýmto
postupom môže oprávnený svojvoľne určiť akékoľvek miesto a vymáhať pokutu od občana, ktorý tam
nebol. Nakoľko sa povinný cíti pod neprimeraným nátlakom, žiada súd, aby zvážil postup, ktorým je

možné donútiť exekútora a mesto k férovému jednaniu v tomto prípade.

3. Oprávnený k podanej sťažnosti uviedol, že povinný neuviedol také skutočnosti, ktoré by oprávňovali
oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

10. Treba konštatovať, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo

odôvodnil. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu aj súd prvej inštancie musí
konštatovať, že nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie. Naopak, napriek nesúhlasu povinného
dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, pričom sťažnostný súd
v plnom rozsahu súhlasí so závermi prezentovanými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom
uznesení. Skutočnosť, že súd nerozhodol a svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv a očakávaní

sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

11. Úvodom možno pripomenúť, že táto exekúcia sa vedie na podklade Rozkazu o uložení pokuty za
správny delikt Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 0/24/311405-36/98/886584 zo dňa 20.
01. 2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 02. 2025 a vykonateľnosť dňa 26. 02. 2025 (ďalej len

„exekučný titul“). Exekučným titulom bola povinnému uložená pokuta spolu v sume 78,-Eur za správny
delikt spočívajúci v porušení zákazu zastavenia a státia na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá
zaplatený poplatok za parkovanie. V tomto smere sťažnostný súd musí konštatovať, že predložený
exekučný titul spĺňa podmienky materiálnej i formálnej vykonateľnosti, pričom povinný v rámci návrhu
na zastavenie exekúcie a ani v rámci podanej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné a preukázateľné

skutočnosti, ktoré by bránili vo vykonaní tohto exekučného titulu.

12. Povinný v podstate žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený jednoznačne nepreukázal
miesto, kde malo dôjsť k priestupku, za ktorý bola povinnému uložená pokuta. Uvedená skutočnosťvšak pre prebiehajúcu exekúciu nie je relevantná, a teda exekučný súd na uvedené nemohol prihliadnuť
a ani v tomto smere vykonávať dokazovanie. Treba zdôrazniť, že ak povinný nesúhlasil s uloženou
pokutou, mal a mohol sa voči exekučnému titulu (rozkazu o uložení pokuty) brániť podaním opravného

prostriedku (odporu), o čom bol jednoznačne poučený v rozkaze o uložení pokuty, a práve v rámci
odporu mal a mohol namietať miesto spáchania skutku. Pokiaľ povinný odpor nepodal (uvedené ani len
netvrdil), v rámci exekučného konania sa už nemôže domáhať preskúmania zákonnosti a správnosti
exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemá právomoc meniť ani rušiť rozhodnutie iného orgánu
verejnej moci. Nemá totiž postavenie správneho orgánu, je súdom vykonávacím. Návrh na zastavenie

exekúcie preto nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa mohlo napádať rozhodnutie štátneho orgánu
(exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o
prípustnosť exekúcie na základe skutočností, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, pričom povinný
žiadne takéto skutočnosti neuviedol. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého
exekučného titulu (posudzovať jeho správnosť a zákonnosť), na takýto prieskum nemá zo zákona
žiadnu právomoc a v tomto smere nepôsobí ako opravná inštancia. S ohľadom na požiadavku právnej

istoty sa v exekučnom konaní uplatňuje zásada prezumpcie správnosti, podľa ktorej sa správne akty
považujú za bezvadné, teda majúce právne účinky, pokiaľ nie sú predpísaným (zákonným) spôsobom
revidované (zrušené, zmenené) príslušným orgánom, a to aj v prípade, ak by boli nezákonné, alebo
vecne nesprávne. Rozhodnutie správneho orgánu predložené súdu v tomto exekučnom konaní nebolo
zrušené, či zmenené, a preto z pohľadu exekučného súdu sa jedná o právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre výkon exekúcie.

13. Pokiaľ povinný žiadal, aby exekučný súd donútil oprávneného k férovému jednaniu, uvedené nie
je v kompetencii exekučného súdu. Opäť treba uviesť, že exekučný súd nemá postavenie správneho
orgánu a už vôbec nie je oprávnený zasahovať do postupu oprávneného či ukladať mu pokyny.

Len oprávnený môže posúdiť odôvodnenosť skutočností uvedených povinným vo vzťahu k uloženej
povinnosti a prípadne (ak mu to zákon umožňuje) exekučný titul zrušiť.
14. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd sumarizuje, že námietky
povinného smerujúce k základnému konaniu, v ktorom bol vydaný exekučný titul, exekučný súd nie je
oprávnený skúmať. Exekučný súd je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať,

pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To v praxi znamená, že exekučný súd nesmie v priebehu exekučného konania nijak
prehodnocovať či uloženie pokuty povinnému bolo skutočne dôvodné, pretože exekučný súd nemá
postavenie a ani právomoci správneho orgánu, a preto obrane povinného vo fáze vykonávacieho
konania nebolo možné pripísať žiadnu relevanciu. Vychádzajúc z uvedeného tak treba konštatovať,

že návrh povinného na zastavenie exekúcie, rovnako ako vyšší súdny úradník, aj tento sťažnostný
súd vyhodnotil za nedôvodný, pretože povinný v ňom neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti
odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Oprávnený disponuje

právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, v dôsledku čoho povinný musí strpieť výkon tohto
exekučného titulu, ktorý preukázateľne nesplnil dobrovoľne. Predmetná exekúcia sa tak začala a je
naďalej vedená dôvodne.

15. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti sťažnosti povinného proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1438/2025 zo dňa 03. 12. 2025, a preto túto
sťažnosť zamietol v celom rozsahu.

16. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 199d a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol,

nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko
však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti
povinného nevznikli (v rámci vyjadrenia k sťažnosti si nárok na náhradu trov konania neuplatnil), súd
v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že
oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).