Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207851
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125207851.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovaným: 1. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium

Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 53 255 739, 2. Okresný súd
Prešov, so sídlom Grešova 3, 080 42 Prešov, IČO: 00 165 921 (len v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia), o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Vranov na Topľou č. k.
4Csp/77/2025 – 44 zo dňa 11.12.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Vranov na
Topľou č. k. 4Csp/77/2025 – 66 zo dňa 11.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I. a III. v znení opravného uznesenia.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku IV. uznesenia v znení opravného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“),
rozhodol tak, že cit.: „Nariaďuje toto neodkladné opatrenie: I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa

použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 2964 ( VS 6046782), zo dňa 28.04.2008
na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Žalovaný
v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach
zo mzdy k Zmluve o úvere č. 2964 ( VS 6046782) zo dňa 28.04.2008 na výkon zrážok zo mzdy
žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej. III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať
až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn.

4Csp/77/2025. IV. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V. Žalobkyni proti žalovanému v 2. rade
súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d),
§ 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1 až 4, § 337 ods. 1 a 3 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1, § 54 ods. 2, § 54a, § 551
ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky Zákonník“), § 2 písm. a),
§ 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 a 4 zákona Národnej rady SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“).3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáha uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 2964 (VS
604782) zo dňa 28.04.2008 a súčasne nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému

v 1. rade uložená povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného
skončenia konania vo veci samej a uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu č. 2964, VS 6046782, zo dňa 28.04.2008, ktorej

súčasťou je drobným písmom inkorporovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy v časti VI. Vyhlásenie klienta.
V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemala vedomosť o tom, že podpisom Zmluvy zároveň uzatvára
aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, na ktorú nebola upozornená a v tejto súvislosti jej nebolo nič vysvetlené.
O tejto dohode sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa – žalovaného v 2. rade, ktorému žalovaný
v 1. rade zaslal výzvu zo dňa 19.09.2025 na vykonávanie zrážok zo mzdy. Dohoda bola súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a predformulovaná a ako taká jej bola predložená

napodpis.Žalovanýv2.radejetakpovinnývykonávaťzrážkyzomzdybeztoho,abybolovovecivydané
súdne rozhodnutie. Žalobkyňa zároveň dodala, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle §
4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., a to údaj o celkových nákladoch.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1NcC/3/2025-31 zo dňa 23.10.2025 bola daná vec

prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

5. Súd ďalej konštatoval, že podľa výzvy žalovaného v 1. rade zo dňa 19.09.2025 výška dlhu žalobkyne
predstavuje 1.661,54 eur, riadny úrok je vo výške 237,95 eur, úrok z omeškania do postúpenia
pohľadávky predstavuje sumu 1.887,13 eur a úrok z omeškania po postúpení pohľadávky predstavuje

22,90 eur, čo spolu činí 3.809,56 eur. Súd tiež poukázal na to, že pohľadávku žalovanému v 1. rade
postúpila na základe zmluvy zo dňa 03.07.2025 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.

6. Z dôvodov napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade
vzniknutý na základe zmluvy zo dňa 28.04.2008 je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade, resp.

jeho právny predchodca poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala
v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s
poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.

7. Súd ďalej uviedol, že ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje

predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak
spochybňuje samotnú výšku dlžnej sumy, ktorá má byť zrážaná zo mzdy, a to poukázaním na
bezúročnosťúveru,potomjedôvodnénávrhužalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovieť
do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej
dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia zo

samotnej zmluvy o úvere prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Súd tiež poukázal na to, že žalobkyňa spochybňuje samotnú výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade,
ktorú si tento uplatňuje prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa namieta, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich obligatórnych

náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z.z., a to konkrétne absencie údaja o celkových
nákladoch podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa osvedčila danosť nároku, keď zo zistených dôkazov,
ktoré predložila, vyplýva, že je so žalovaným v 1. rade v zmluvnom vzťahu a uzavrela dohodu o zrážkach

zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu
do jej majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa.

10. V danom prípade sa podľa žalobkyňou predložených listinných dôkazov javí, že nie je naplnené
zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákonnou

náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia boli aj celkové náklady spotrebiteľa; ak nie sú
uvedené, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zmluva bola uzavretá
dňa 28.04.2008, pričom realizácia plnenia z nej prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdynastala až dňa 19.09.2025, nárok žalovaného v 1. rade bude potrebné v konaní o veci samej posúdiť
aj z pohľadu premlčania.

11.Vzmysle§54aObčianskehozákonníkaúčinnéhood05.12.2018,premlčanéprávozospotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte
rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd bude musieť podrobiť nárok
žalovaného v 1. rade aj skúmaniu z pohľadu možného premlčania, vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy

v roku 2008 a rozvrhnutie splácania úveru na 46 mesačných splátok, a to z úradnej moci, s poukazom
na ust. § 54a Občianskeho zákonníka. K povinnosti ex offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na
zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané, vyplýva napríklad aj z rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 13Co/65/2019 zo dňa 19.06.2019.

12. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako

súčasť samotnej zmluvy v časti VI. Vyhlásenie klienta a je napísaná veľmi drobným písmom, pričom
je súčasťou ďalšieho väčšieho súvislého textu a z obsahu zmluvy nevyplýva, že by spotrebiteľ bol
poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Zo zmluvného formulára vyplýva, že
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť
od zmluvy samotnej. Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové

práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných
podmienok, a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
O netransparentnú súčasť zmluvy ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné
podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba
takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam.

V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky
(lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní
zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd
ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.

13. Vyriešenie otázky prijateľnosti či neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky s konečnou platnosťou
bude predmetom konania vo veci samej o žalobe žalobkyne, v rámci ktorej sa súd vysporiada aj
s otázkou prípadnej bezúročnosti úveru, či otázkou premlčania nároku. Návrh, ktorým sa žalobkyňa
domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobkyňa má
pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.

14. Z predbežného posúdenia predloženej formulárovej zmluvy, ktoré súd vykonal v rozsahu
osvedčovania, nakoľko uvedené posudzovanie nebolo predmetom dokazovania vo veci, javí sa, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, je
bezúročná a bez poplatkov, pričom obsahuje aj neprijateľnú podmienku.

15. Súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/25/2020-63 zo dňa 20.05.2020,
v ktorom súd uviedol, že nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený zrážkami
zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti alebo výšky
tohto nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky, má byť ex offo

podrobený súdnemu prieskumu. Nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí, aby žalovaný nemohol
uspokojovať uplatnené, ale žalobkyňou spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jej príjmu.
Nariadené neodkladné opatrenie zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože
nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch strán sporu, iba sa znemožní výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovaného,

avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhal prípadného plnenia voči žalobkyni podaním žaloby na súd. V
dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného,
ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

16. Žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v jej majetkovej
sfére v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe doručenej výzvy. Nakoľko žalobkyňa fakticky
namietala výšku skutočnej pohľadávky žalovaného (namietaním bezúročnosti úveru), je spornou výškasumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne zrazená, oproti skutočnému
nároku a tiež samotný právny nárok žalovaného v 1. rade na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

17. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože
žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným
majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné
opatrenie, mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v
1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne.

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

19. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne
neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súd žalobu na
plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. Súd trvanie neodkladného opatrenia obmedzil
do skončenia konania vo veci samej.

20. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal otázkou, či daný účel nemožno dosiahnuť nariadením
zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že v danom prípade si žalobkyňa neuplatňuje voči
žalovanému v 1. rade nárok na peňažné plnenie, ale svojho práva sa domáha v zmysle právnej úpravy
o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa by mala byť dlžníkom žalovaného v 1. rade, ktorý si na základe
dohody o zrážkach zo mzdy uplatňuje nárok voči jej príjmu. Z tohto dôvodu súd pristúpil k nariadeniu

neodkladného opatrenia.

21. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú
problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu

odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019
z 23.04.2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09.04.2019, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16.04.2019). Žalobkyňa v danom prípade označila
zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadala uložiť.

22. Napriek tomu, že CSP výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj
inému subjektu ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP uloženie takéhoto
neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby

nemohol vyhovieť takémuto návrhu žalobkyne v prípade, že zamestnávateľa označila priamo za stranu
sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Súd konštatoval, že o trovách neodkladného opatrenia žalobkyne voči žalovanému v 1. rade
rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Pre žalovaného v 2. rade je rozhodnutie o neodkladnom opatrení konečným
rozhodnutím, preto vo vzťahu k nemu bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Žalobkyňa bola
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešná v celom rozsahu,

avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadala, súd jej nárok na náhradu trov
konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal.25. Proti výrokom I., III. a IV. tohto uznesenia podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. d), f) a h). Žalovaný v 1. rade namietal miestnu nepríslušnosť, pričom uviedol, že nie je
zrejmé, z akého dôvodu podala žalobkyňa žalobu na Okresný súd Vranov nad Topľou. Uviedol, že podľa

§ 13 CSP by bol príslušný súd žalovaného - súd v Bratislave podľa sídla žalovaného a podľa § 19 písm.
d) CSP by bol miestne príslušný aj súd žalobkyne - spotrebiteľa, pričom žalobkyňa má trvalý pobyt v D.,,
kde je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Prešov. Keďže nebol tvrdený žiaden relevantný dôvod,
ktorý by zakladal akúkoľvek (predovšetkým miestnu) príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou,
žalovaný v súlade s § 41 CSP vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti pri prvom úkone, ktorý mu patrí.

26. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že žalobkyňa v návrhu opomenula uviesť, že požiadal o zastavenie
zrážok zo mzdy dňa 30.09.2025. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade pristúpil
k odvolaniu listu zamestnávateľovi ešte skôr, ako mu bola doručená predmetná žaloba, resp. nariadené
neodkladné opatrenie, keďže o tomto do 19.11.2025 nemal odkiaľ vedieť. Žalobkyňa mala o tejto
skutočnosti vedomosť z iných konaní vedených so žalovaným v 1. rade na Okresnom súde Prešov

(napr. 20Csp/100/2025). Napriek uvedenému nepristúpila k späťvzatiu zjavne nedôvodného návrhu
v prejednávanej veci. Žalovaný v 1. rade dodal, že sa nemá čoho zdržať, keďže v čase nariadenia
neodkladného opatrenia žiadne zrážky vykonávať nežiadal.

27. Žalovaný v 1. rade taktiež uviedol, že žalobkyňa preukazuje svoju vôľu súdiť sa v početných

konaniach voči nemu, čo možno označiť ako rozporné s čl. 5 CSP (zjavné zneužitie práva). Na základe
uvedeného preto žalovaný v 1. rade navrhol, aby pre prípad, že odvolací súd ponechá napadnuté
uznesenie v platnosti, aplikoval vo veci § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade zároveň navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil, resp. ho zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia v celom rozsahu zamietne. Žalovaný v 1. rade si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

28. K odvolaniu žalovaného v 1. rade podala vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že žalovaný v 1. rade

vyzval jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy. Spočiatku sa domnievala, že tento spôsob
je legálny a legitímny a až neskôr sa dozvedela, že existuje právna možnosť tieto neoprávnené zrážky
zastaviť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúca už aj dôvodná obava, resp. reálna
hrozba, že dodávateľ podnikne také úkony, ktoré budú smerovať k získaniu finančných prostriedkov
v rozpore so zákonom, čím dôjde k zásahu do majetkovej sféry spotrebiteľa.

29. Žalobkyňa poukázala na dôvodovú správu k § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa:
„Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je
táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom,

stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi
postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiadúce, aby tento inštitút nemohol byť
používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody
(či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne
ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať

riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak,
aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.”

30. Žalobkyňa tiež uviedla, že o skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj
Dohodu o zrážkach zo mzdy, sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa pri doručení žiadosti o

vykonávanie zrážok zo mzdy. Uplatnila si voči žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

31. Žalovaný v 1. rade sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

32. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) zistil, že žalovaný v 1. rade ako oprávnená
osoba (§ 359 CSP) podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, t.j. vo vzťahu k výrokom I. a III. (§ 357 písm. d) CSP), preskúmalnapadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

33. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného
opatrenia vo výrokoch I., III. a IV. v znení opravného uznesenia, ktorým súd prvej inštancie opravil zrejmú
nesprávnosť v záhlaví napadnutého uznesenia v súvislosti s uvedením IČO žalovaného v 2. rade.

34. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

35. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov (iná vada konania, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci) v kontexte s námietkami žalovaného v 1. rade a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe tvrdení

a osvedčenia tvrdených skutočností žalobkyňou a súčasne vec správne právne posúdil aplikujúc Civilný
sporový poriadok a právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keďže daná vec má pôvod v spotrebiteľskej
zmluve. Zároveň odvolací súd neidentifikoval žiadnu vadu konania, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

37. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

38. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

39. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

40.Neodkladnéopatreniemácharakterpreventívnehoriešeniavzťahumedzistranamianachádzasvoje

uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by
vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Taktiež
súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené,
musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné (uznesenie
Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017).

41. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje
hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút
prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka.
Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred

hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v
akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na
úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

42. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3 a 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo
mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v
prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako
neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP).

43. Je nepochybné, že zmluva o úvere č. 2964 (VS 604782) zo dňa 28.04.2008 predstavuje zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., v rámci ktorej žalobkyňa vystupuje v postavení
spotrebiteľa. Z obsahu spisu, ako aj zo samotnej predtlačenej úverovej zmluvy a predtlačenej dohody ozrážkach zo mzdy vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemohla ovplyvniť, keďže
táto jej bola predložená na podpis v pripravenej a naformulovanej podobe.

44. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach
zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom.
Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré
dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho
vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť

uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou
nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale
spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu
veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Dlžníkjetakvystavenýjedinekonaniuarozhodovaniupodnikateľa,navyšezainteresovanéhovovlastnej
veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej

kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

45. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej
kontroly, na čo musí brať súd ohľad.

46. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinkov smernice 93/13/EHS.

47. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, no vzhľadom na okolnosti jej uzavretia a výšku dlhu určenú žalovaným v 1. rade, je potrebné
ju podrobiť súdnej kontrole z hľadiska jej prijateľnosti.

48. V danom prípade je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, a to
uzavretím zmluvy zo dňa 28.04.2008. Žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko je nepochybné, že žalovaný v 1. rade zaslal
zamestnávateľovi žalobkyne, teda žalovanému v 2. rade, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy

žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podstatným je skutkový stav zistený v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom neodkladné opatrenie má aj prevenčný charakter a
aj keď žalovaný v 1. rade ako prílohu odvolania predložil oznámenie zo dňa 30.09.2025, ktoré zaslal
žalovanémuv2.rade,ktorýmžiadalozastaveniezrážokzomzdy,niejevylúčenéanemožnogarantovať,
že žalovaný v 1. rade v budúcnosti nepožiada opätovne o realizáciu zrážok zo mzdy žalobkyne. Odvolací

súd zároveň považuje za nesporné, že nariadením tohto neodkladného opatrenia možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), pričom týmto neodkladným opatrením,
ktoré má dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a neodkladné opatrenie neobmedzí
žalovanéhov1.radeneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah,čoznamená,žebolzachovaný
aj princíp proporcionality. Súd prvej inštancie taktiež správne uviedol, že sledovaný účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

49. Žalovaný v odvolaní namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou. Odvolací
súd k tomu uvádza, že Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 23.10.2025 č.k. 1NcC/3/2025-31
prikázal predmetnú vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Vranov nad Topľou. V tejto

súvislosti odvolací súd dopĺňa, že sudcovia Okresného súdu Prešov boli vylúčení z predmetného
konania z dôvodu, že žalovaným v 2. rade je práve Okresný súd Prešov, ako aj z dôvodu vzťahu
sudcov k žalobkyni (zamestnankyni žalovaného v 2. rade). Odvolací súd zároveň poznamenáva, že
predmetný vzťah je spotrebiteľským vzťahom, preto bola daná osobitná miestna príslušnosť Okresného
súdu Prešov podľa trvalého pobytu žalobkyne, avšak keďže došlo k vylúčeniu sudcov Okresného súdu

Prešov, Krajský súd v Prešove predmetnú vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu
Vranov nad Topľou. Z tohto dôvodu námietka miestnej nepríslušnosti uplatnená žalovaným v 1. rade
nie je dôvodná.50. Žalovaný v 1. rade tiež namietal, že návrhu žalobkyne nemožno poskytnúť právnu ochranu a že
v jej prípade ide o zneužitie práva, keďže voči nemu podala viacero návrhov, resp. žalôb v snahe súdiť
sa s ním.

51.Kuvedenémuodvolacísúdpoznamenáva,žepodanienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
zo strany spotrebiteľa voči dodávateľovi (obchodníkovi) nemožno samo o sebe považovať za zneužitie
práva. Ide o legitímny právny prostriedok na ochranu práv spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, či
takýchto návrhov, resp. žalôb podal spotrebiteľ voči dodávateľovi viac. Samozrejme, vždy je na posúdení

konkrétnych okolností prípadu, aby súd zvážil, či nejde o zjavné zneužitie práva. Je však potrebné
dodať, že žalovaný v 1. rade okrem toho, že uviedol viacero žalôb, resp. návrhov žalobkyne voči
nemu, neuviedol žiadne relevantné súvislosti, ktoré by bolo možné nateraz vyhodnotiť ako zjavné
zneužitie práva. Z tohto dôvodu odvolací súd aj túto námietku žalovaného v 1. rade vyhodnotil ako
neopodstatnenú.

52. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie a v súvislosti s uvedeným konštatuje správnosť jeho dôvodov.

53. Odvolací súd sa stotožnil aj s vecnou správnosťou výroku III. uznesenia o trvaní neodkladného
opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. 4Csp/77/2025. Totiž poskytnutie

právnej ochrany spotrebiteľovi na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej je nielen efektívne,
ale aj žiadúce. Len takýmto postupom sa dostane žalobkyni súdnej ochrany v požadovanej kvalite
a žalovaný v 1. rade nebude strádať, pretože ak by sa aj v konaní vo veci samej nepreukázali doposiaľ
osvedčené skutočnosti tvrdené žalobkyňou, žalovaný v 1. rade má právo podať voči spotrebiteľovi
žalobu na plnenie, v rámci ktorej by súd ako predbežnú otázku skúmal neprijateľnosť zmluvných

podmienok, či bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Nariadené neodkladné opatrenie je
vykonateľné doručením a práve takýmto spôsobom sa zabráni žalovanému v 1. rade siahnuť na majetok
(mzdové prostriedky) žalobkyne bez súdneho rozhodnutia, hoci aktuálne žalovaný v 1. rade nepožaduje
od žalovaného v 2. rade realizovať zrážky zo mzdy. Nemožno však garantovať, že by žalovaný v 1. rade
k takémuto kroku v budúcnosti nepristúpil.

54. Odvolací súd má teda, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že v danom prípade bola osvedčená
danosť práva žalobkyne, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy, aj keď žalovanému v 2. rade mala byť následne doručená žiadosť o zastavenie zrážok
zo mzdy), a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a III. v znení

opravného uznesenia potvrdil ako vecne správne.

55. Žalovaný v 1. rade taktiež navrhol, že pokiaľ odvolací súd ponechá napadnuté uznesenie v platnosti,
aby aplikoval vo veci § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalobkyni nárok na
náhradu trov konania.

56. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné uviesť, že uznesenie súdu prvej inštancie neobsahovalo výrok
onáhradetrovkonaniazdôvodu,žežalobkyňasúčasnepodalažalobuvovecisamej.Súdprvejinštancie
bude o nároku na náhradu trov konania rozhodovať v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1
CSP). Týmto rozhodnutím, vzhľadom na prebiehajúce konanie v merite veci, nie je napadnuté uznesenie

o nariadení neodkladného opatrenia.

57. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tým napádal výrok IV. uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd
odvolanie v tejto časti (v znení opravného uznesenia ) odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, nakoľko voči
uzneseniu v tejto časti odvolanie nie je prípustné. Výrok IV. uznesenia neobsahuje rozhodnutie o nároku

na náhradu trov konania, voči ktorému by v zmysle § 357 písm. m) CSP odvolanie bolo prípustné. Daný
výrok IV. uznesenia považuje odvolací súd za nadbytočný, hoci nie nesprávny, nakoľko postačovalo
konštatovanie súdu prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia o tom, že o trovách konania o nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. O náhrade trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej
inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).
Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo
člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.