Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322203324
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8322203324.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiášovej v právnej veci navrhovateľky: O. P., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX D. č. XXX, zast. JUDr. Gábor Száraz, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa,
proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti - matke: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX,
XX XX V., zast. JUDr. Anna Drugdová, advokátka so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné,
o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní oprávnenej a povinnej z platenie výživného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Pc/18/2022-581 dňa 24.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala voči svojej matke uloženia
povinnosti prispievať jej na výživu sumou 350,- eur mesačne.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým ( v poradí druhým)
rozsudkom rozhodol, cit.:

„Matka navrhovateľky U. W., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu dcére O. P.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne v období od 25.10.2022 do 31.3.2024, sumou 190,- eur
mesačne počnúc dňom 1.4.2024, a to k rukám dcéry vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
vopred.

Návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Zaostalé výživné za obdobie od 01.04.2024 do 30.04.2025 vo výške 1 170,- eur sa matke navrhovateľky
p o v o ľ u j e splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 60,- eur mesačne splatných
spolu s bežným výživným, a to až do zaplatenia celej dlžnej sumy s tým, že nezaplatenie čo i len jednej
splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka v čase podania
návrhu bola študentkou X. ročníka P. školy v C., v súčasnej dobe je študentkou 4. ročníka a pripravuje
sa tým na výkon svojho budúceho povolania. Je študentkou dennej formy štúdia a to jej bráni v tom,aby sa popri škole zamestnala a takýmto spôsobom si zabezpečila dostatok finančných prostriedkov
na uspokojovanie svojich bežných každodenných potrieb. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole
má zvýšené náklady na cestovné, školské pomôcky, stravu a ubytovanie. Do septembra roku 2022

navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s matkou, avšak po odpredaji rodinného domu matkou v
D. sa od nej odsťahovala a v súčasnosti býva v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve a to spolu s
otcom. Jej matka na jej výživu pravidelne mesačne prispieva sumou 100,- eur. Medzi navrhovateľkou
a jej matkou sú narušené vzťahy a kontaktujú sa minimálne. Navrhovateľka nemá žiadny pravidelný
mesačný príjem, v roku 2021 jej bola poskytnutá pôžička z K. vzdelávania vo výške 5 000,- eur, ktorú

navrhovateľka v celej výške už spotrebovala na úhradu nákladov v súvislosti s jej štúdiom na vysokej
škole. Navrhovateľka je vlastníčkou rodinného domu a pozemkov v obci D. a viacerých pozemkov.

4. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výška oprávnených výdavkov bola:
v období od 25.10.2022 do 31.07.2023 vo výške 704,60 eur, v období od 01.08.2023 do 31.01.2024 vo
výške 724,60 eur, v období od01.08.2024 do 01.02.2025 vo výške 732,60 eur, v období od 01.02.2025

doposiaľ vo výške 740,60 eur. Časť výdavkov je uhrádzaná z prídavku na dieťa, ktorého výške je 60,- eur
mesačne a túto sumu navrhovateľke otec pravidelne mesačne poukazuje na jej účet. Výdavky povinnej
z výživného predstavujú okrem výdavkov na stravu a zabezpečenie základných životných potrieb sumu
360,75 eur. V období od 10/2022 až do 31.03.2024 čistý príjem povinnej z výživného nepresiahol
výšku 300,- eur mesačne. Za uvedené obdobie matka navrhovateľky na výživu navrhovateľke pravidelne

prispieva sumou 100,- eur a to aj v súčasnej dobe. Súd mal v konaní za preukázané, že povinná
mala snahu sa zamestnať a získať tak dostatočný príjem na uspokojovanie nie len svojich potrieb,
ale aj potrieb svojej dcéry. Pracovnému pomeru sa nevyhýbala a aktívne si zamestnanie hľadala. Súd
nedospel k záveru, že by sa povinná z výživného v období od 25.10.2022 do 31.03.2024 vzdala vyššieho
príjmu tým, že ukončila výhodnejšie zamestnanie, resp. sa nezamestnala u zamestnávateľa, ktorý by jej

ponúkol lepšie platové podmienky a teda, že by súd mal vychádzať z potenciálneho možného príjmu,
ktorý by v danom období mohla dosiahnuť vzhľadom na jej vzdelanie a schopnosti. Pokiaľ sa jedná o
predaj obchodného podielu povinnej z výživného v spol. K. L., s.r.o., zmluva o prevode bola uzatvorená
dňa03.11.2022,pričomnávrhnazačatiekonaniavdanejprávnejvecibolmatkenavrhovateľkydoručený
dňa 22.11.2022. V tom čase bola povinná z výživného v zložitej finančnej situácii, musela predať

rodinný dom, vyplatiť hypotekárny úver, vyplatiť otca navrhovateľky titulom vyporiadania BSM, musela
riešiť svoju bytovú otázku, teda bola v situácii, keď potrebovala finančné prostriedky. Spoločnosť K. L.
bola v tom čase v strate. Strata narastala. V roku 2021 bola strata vo výške 5 354,- eur a ako vyplýva
z účtovnej závierky za rok 2022, strana narástla na sumu 7 440,- eur. Je pravdou že spoločnosť v roku
2022 mala čistý obrat vo výške 21 319,- eur, ale náklady v súvislosti s jej činnosťou boli oveľa vyššie

a to v čiastke 33 155,- eur. V účtovnej závierke je tiež uvedené, že spolu majetok spoločnosti je v
hodnote 189 083,- eur a hodnota dlhodobého hmotného majetku je vo výške 183 112,- eur. Vykonaným
dokazovaním však bolo preukázané, že sa jedná o hodnotu strojov používaných vo fitcentre na cvičenie,
ktoré boli zahrnuté do majetku spoločnosti v čase jej vzniku, t.j. v roku 2012 a v súčasnej dobe je
hodnota strojov minimálna, resp. nemajú žiadnu zostatkovú hodnotu (výpoveď svedka p. J.). Odpisy

tohto majetku vykonávané neboli. Zo stránky K. súd zistil, že spoločnosť K. L., s.r.o. v roku 2023
zvýšila svoju stratu na 9 272,- eur. Zisky spoločnosti od roku 2019 klesali. Súd dospel k záveru, že
obchodný podiel nebol prevedený za neprimerane nízku cenu. Povinná z výživného je vlastníčkou
bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX, súp. číslo XXXX v bytovom dome na parcele č. XXXX,
č. XXXX. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva č. V XXXX/XXXX zo dňa 07.10.2022. Tento byt zakúpila

po rozvode manželstva s otcom navrhovateľky a v tomto byte aj býva. Ďalej je vlastníčkou parcely
č. XXXX/XX o výmere 4 204 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie W. nad
S., okres V.. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva č. V-XXXX/XXXX zo dňa 15.07.2015. Predložila do
konania návrh kúpnej zmluvy z roku 2021, kde záujemca o kúpu uviedol, že podľa znaleckého posudku
č. XX/XXXX je cena pozemku 1 671,51 eur (0,3976 eur/m2) a navrhol kúpnu cenu vo výške 2 942,-

eur. Aj navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností a to domu so súp. č. XXX na pozemku parc č.
XXX/X zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie D., okres V. a parcely č. XXX/X o výmere 207
m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. č. XXX, katastrálne územie D., okres V.. Titul
nadobudnutia je kúpna zmluva č. V-XXXX/XXXX zo dňa 03.08.2022. Podľa Listu vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie D., okres V., navrhovateľka je tiež výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/

X o výmere 237 m2 - orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 986 m2 - záhrada. Titul nadobudnutia je
kúpna zmluva č. V- XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2020. Ku skutočnosti prezentovanej navrhovateľkou, že z
predaja rodinného domu mali byť finančné prostriedky prednostne použité na jej výživu, tak súd uvádza,
že tieto finančné prostriedky boli matkou spotrebované ešte pred podaním návrhu v danej právnej veci.V dôsledku nesplácania úveru stavebnej sporiteľni poskytnutého obom rodičom navrhovateľky, veriteľ
začal s výkonom záložného práva na záloh a to dom a pozemky vo vlastníctve jej matky. Z bežnej praxe
je zrejmé, že pri predaji nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby, cena predávaných nehnuteľností je

nižšia ako pri bežnom predaji. Matka navrhovateľky za účelom splatenia dlhu veriteľovi preto zvolila tento
spôsob nadobudnutia finančnej hotovosti, pričom v konaní bolo preukázané, že úver aj s príslušenstvom
splatila, časť nadobudnutých financií vyplatila aj otcovi navrhovateľky titulom vyrovnania zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva, pričom otec navrhovateľky za účelom vymoženia sumy 35 000,- eur
podal návrh na vykonanie exekúcie voči nej a matka navrhovateľky po obdŕžaní finančných prostriedkov

z predaja domu túto sumu uhradila a bola povinná uhradiť naviac aj trovy exekúcie. Nemožno v
neprospech povinnej z výživného vyhodnotiť situáciu, ak za stavu, že bola nútená predať dom, v ktorom
bývala, následne prioritne riešila svoje bývanie a kúpila si byt. Povinná z výživného má iba jednu
vyživovaciu povinnosť a to voči dcére O.. Navrhovateľka je študentkou vysokej školy. V konaní súd
nedospelkzáveru,abysamatkanavrhovateľkyzbavilavyššiepríjmu,resp.majetkuzaúčelomneplnenia
svojej vyživovacej povinnosti, tak ako súd vyššie uviedol, kedy pri výpočte výšky výživného by súd mal

zohľadniť jej potencionálny príjem. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že
bolo v možnostiach a schodnostiach matky navrhovateľky prispievať na výživu dcére sumou 100,- eur
mesačne v období od podania návrhu v danej právnej veci až do 31.03.2024, pričom súd nepopiera,
že výška takto určeného výživného nepostačuje na pokrytie odôvodnených potrieb navrhovateľky. Súd
určil výšku výživného zo sumy 384,60 eur (26 % z nej), a nie zo skutočného čistého zárobku matky

navrhovateľky, nakoľko matka navrhovateľka v takejto výške reálne aj uhradila za dané obdobie a
uhrádzavýživnévtejtovýškeajvsúčasnejdobe,tedapreukázalaschopnosťvtejtovýškevýživnéreálne
platiť. Od 01.04.2024 je povinná zamestnaná na plný pracovný úväzok a výška jej pravidelného čistého
mesačného príjmu je priemerne 732,- eur. 26 % z tejto sumy je 190,- eur. Súd nemal za preukázané
osobitné okolnosti, ktoré by musel vziať v úvahu a preto dospel k záveru, že je v možnostiach povinnej

z výživného prispievať na výživu dcére počnúc dňom 01.04.2024 sumou 190,- eur a preto jej uložiť
povinnosť v tejto výške platiť výživné navrhovateľke od 01.04.2024 do budúcna. Vo zvyšnej časti návrh
ako nedôvodný zamietol. Za obdobie od 01.04.2024 do 30.04.2024 povinnej vznikol dlh na výživnom v
sume 1 170,- eur ( 90,- eur x 13). Súd pritom vychádzal z toho, že povinná výživné čo do sumy 100,- eur
navrhovateľke pravidelne mesačne uhrádzala. Súd preto povinnú zaviazal na úhradu dlžného výživného

vo výške 1 170,- eur a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 60,- eur splatných spolu
s bežným výživným, pričom bral v úvahu celkovú majetkovú situáciu matky navrhovateľky. O trovách
konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak,
že žiaden z účastníkov konania nemá na ich náhradu nárok.

5.Protirozsudkupodalaodvolanieoprávnenázvýživnéhozdôvodov§62ods.1CMP,§365ods.1písm.
b/,f/,h/ CSP.Navrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenilavyhovelnávrhuvcelomrozsahu.V
odvolaní ďalej uviedla, že priemerné mesačné náklady navrhovateľky na cestovné sú 26,40 Eur. To však
absolútne nekorešponduje s vyjadrením navrhovateľky, ktorá uviedla, že mesačne chodí domov 2 až 3
krát do mesiaca, pričom súdu zdokladovala aj to, že cena jednosmerného lístka z V. do C. predstavuje

sumu 26,30 Eur, a teda jedna cesta z C. do V. a späť predstavuje sumu 52,60 Eur, čo pri takýchto cestách
každý druhý týždeň predstavuje za rok 113,97 Eur mesačne a každý tretí týždeň sumu 76 Eur mesačne.
Ďalej súd nezapočítal do nákladov navrhovateľky ani vreckové, ktoré navrhovateľka dostáva od otca a
ktoré predstavuje 200 Eur mesačne, pričom polovicu, teda 100 Eur by mala znášať matka. V skutočnosti
priemerné mesačné náklady navrhovateľky predstavujú sumu 970,60 Eur a polovica z toho je 485,30

Eur. Súd v bode 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku ustálil, že vyživovacia povinnosť povinnej
prispievať na výživu navrhovateľky predstavuje sumu 350 Eur mesačne. V bode 52. odôvodnenia súd
okrem iného uviedol, že od 10/2022 až do 31.03.2024 čistý príjem navrhovateľky nepresiahol výšku
300 Eur mesačne. Z predmetného odôvodnenia súdu prvej inštancie však nie je zrejmé ako dospel k
sume 300 Eur mesačne, aké boli skutočnosti zakladajúce výpočet príjmu matky za uvedené obdobie.

Od podania návrhu, t. j. od 25.10.2022, zo strany povinnej došlo ku konaniu v dôsledku čoho došlo k
poníženiu jej príjmu zo zamestnania, resp. bola zamestnaná za neprimerane nízku mzdu a tým aj k
zníženiu jej schopnosti platiť navrhovateľke výživné vo vyššej výške, a preto bol súd povinný prihliadať
na potenciálny príjem, ktorý by mohla dosiahnuť. Od podania návrhu povinná pracovala na pozíciách,
ktoré neodzrkadľovali jej možnosti a schopnosti aj napriek tomu, že v danom období napriek tvrdeniu

matky, že si nedokázala nájsť prácu, ktorá by zodpovedala daným kritériám, bolo na trhu práce dostatok
pracovných miest s výrazne lepším mzdovým ohodnotením, a to nielen v odbore, ktorý má povinná
vyštudovaný a v ktorom má prax. Poukázala na správu spoločnosti T. U. U.., v ktorej je uvedené, že v
období od XX/XXXX do 31.03.2024 spoločnosť inzerovala na portáli profesia.sk voľné pracovné pozíciepre hotel W. V.. Súdu bol predložený prehľad voľných pracovných miest UPSVaR V. v odbore, v ktorom
má povinná zodpovedajúce vzdelanie, a to od 29.06.2023 na pozícii kuchár, čašník, servírka, pričom
priemerná mzda sa pohybovala v rozmedzí od 700 Eur do 1.300 Eur mesačne. Poukázala na vyjadrenie

obchodnej spoločnosti W., U.. zo dňa 05.02.2025, ktorá uviedla, že v období od 10/2022 do 31.03.2024
evidovalavV.H.viaceropracovnýchpozíciívodbore,aleajmimoodboru,ktorýmápovinnávyštudovaný
resp. v ktorom má dlhoročnú prax. Uvedené teda jednoznačne rozporuje záver súdu prvej inštancie
uvedený v 3. odseku bodu 55. odôvodnenia, že v období do 29.06.2023 žiadne pracovné ponuky, ktoré
by zodpovedali vzdelaniu a schopnostiam matky navrhovateľky neboli evidované. Pokiaľ sa jedná o

pracovnoprávny vzťah odporkyne so spoločnostou P. U.. aj v tomto prípade ide prinajmenšom o veľmi
zaujímavý prípad, nakoľko povinná vykonávala pre túto spoločnosť prácu vzdialenú 150 km od miesta
jej trvalého pobytu. Je zaujímavé, že pre povinnú bola takáto pracovná ponuka zaujímavá, keďže v tejto
práci dosahovala príjem iba okolo 300 Eur mesačne, pričom však ako uviedla povinná tak uvedená
spoločnosť, povinná za výkon práce dostávala rôzne výhody v podobe uhrádzania servisu auta, stravy,
nájmu a cestovných nákladov. Povinná však nepreukázala výšku týchto náhrad a ani na pojednávaní

dostatočne nevysvetlila spôsob, akým jej boli poskytované. Je preto jednoznačne na mieste aplikácia
ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine a pri určení výšky výživného súd má vychádzať z potenciálneho príjmu
povinnej, keďže táto v rozhodnom období mohla vykonávať pracovnú činnosť v riadnom pracovnom
pomere, nielen v odbore, ktorý má vyštudovaný, nakoľko pracovných pozícii v okolí miesta jej trvalého
bydliska bolo viac ako dosť. Navyše povinná netrpí žiadnymi vážnymi zdravotnými problémami a neboli

najejstraneanižiadneinéskutočnosti,ktorébyjejbránilivdosahovanívyššiehopríjmu.Jetutrebapreto
prihliadať na princíp potencionality príjmov, podľa ktorého súd neprihliada len na skutočné (faktické)
príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych
príjmov, ktoré povinný mohol dosahovať vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania, zameranie, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Povinná nepreukázala

prečo previedla svoj 50 % podiel za sumu 3.000 Eur, keď majetok spoločnosti v roku 2022 predstavoval
189.083 Eur, tržby 21.319 Eur, výnosy z hospodárskej činnosti 25.778 Eur, v roku 2023 majetok
predstavoval sumu 188.033 Eur, tržby 31.406 Eur, výnosy z hospodárskej činnosti 31.406 Eur, v roku
2024 majetok predstavoval sumu 191.524 Eur, tržby 35.397 Eur a výnosy z hospodárskej činnosti
35.397 Eur, pričom neobežný majetok, t. j. dlhodobý hmotný majetok predstavuje vo všetkých týchto

účtovných obdobiach sumu 183.112 Eur. Vyjadrenie svedka ku skutočnostiam uvedeným v účtovnej
závierke,žetietovecimánastarostiexternáúčtovníčkanemôžumaťžiadnyvplyvnajehozodpovednosť
týkajúcu sa riadneho vedenia účtovníctva. Do úvahy je taktiež potrebné zobrať aj ďalšie majetkové
pomery povinnej v podobe vlastníctva hnuteľných vecí, keďže táto je zrejme vlastníčkou minimálneho
jedného osobného motorového vozidla, je výlučnou vlastníčkou bytu v V., podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľnosti - ornej pôdy v W. nad S., ako aj podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu vo P. Y.. Čo
sa týka nehnuteľnosti v kat. území W. nad S., obec W. nad S., povinná v konaní predložila ponuku na
odpredaj jej spoluvlastníckeho podielu, pričom však nedokázala dostatočne vysvetliť prečo ju neprijala,
prečo sa ho nepokúsila predať, na koľko si ho cení, prípadne aká je jeho skutočná hodnota. Pokiaľ sa
jedná o jej spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome vo P. Y., z dokazovania vyplynulo, že v ňom býva

matka povinnej, pričom neplatí povinnej žiadny nájom za užívanie toho rodinného domu.

6. Proti výrokom I. a III. rozsudku podala odvolanie matka ako osoba povinná z výživného z dôvodov
podľa §365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil
a uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne v období

od 25.10.2022 do 31.03.2024, sumou 130,- eur mesačne počnúc dňom 01.04.2024 a zaostalé výživné
povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežný výživným. V
odvolaní ďalej uviedla, že pri určovaní výživného za obdobie od 01.04.2024 súd aplikoval metodické
usmernenie pre určovania výživného. Má za to, že po prihliadnutí na všetky okolnosti prípadu nie je
možné zjednodušene a striktne určiť výživné ako 26 % z čistého príjmu povinného rodiča bez toho, aby

sa súd zaoberal aj otázkou, či takto určená výška výživného nebude pre povinného rodiča likvidačná
a či povinnému rodičovi zostane dostatok finančných prostriedkov na úhradu základných životných
potrieb. Povinná musí prichádzať do práce riadne ustrojená s čím súvisia náklady na pranie, hygienu,
na oblečenie a obuv. Okrem toho žiadnej osobe nemôže nepostačovať len obed v práci od pondelka
do piatka, každý musí si nakupovať aj iné potraviny na základe prežitie. Teda zo sumy 121,25 eur si

musí zabezpečiť stravu na celý mesiac, zabezpečiť základné potreby na hygienu, základné oblečenie,
obuv a lieky, ktoré si musí kupovať. Táto suma, ktorá jej zostane vo výške 120,- eur mesačne jej
však nepokryje ani len náklady na stravu. Od 01.07.2025 sa odporkyni zvýšil zálohový predpis na byt,
čím jej stúpli celkové náklady na bývanie na sumu 220,- eur mesačne. Príjem povinnej je nižší akouvádzané a deklarované výdavky samotnej navrhovateľky (ktorá sama uviedla, že má mesačné výdavky
vo výške 1.000 eur, pričom len na oblečenie 200,- eur), preto aj očakávania navrhovateľky ohľadom
výšky výživného zo strany jej matky by mali zodpovedať výške jej príjmu. Platí to o to viac, ak je zrejmé

z celého dokazovania, že otec navrhovateľky dosahuje príjem 2.000 až 3.000 eur v čistom, čo povedala
sama navrhovateľka na pojednávaní a je schopný zabezpečiť všetky potreby navrhovateľky. Rozdiel
medzi ich príjmami povinnej z výživného a otcom navrhovateľky, ktorý má k nej vyživovaciu povinnosť je
niekoľkonásobne nižší, preto aj výška výživného, ktorá jej bude určená by mala zodpovedať tomuto jej
nízkemu príjmu. Majetkové pomery navrhovateľky sú porovnateľné s majetkovými pomermi odporkyne,

pretože navrhovateľka je vlastníčkou rodinného domu a priľahlých pozemkov, býva v prenajatom byte
(nebývanainternáte,čímbysiznížilavýdavkyminimálneo100,-eurmesačne)adokoncaod08.04.2025
sa stala aj spoločníčkou (100% účasť) v spoločnosti D.- J. U., U., N.: XXXXXXXX, so sídlom U. XX, L.,
čo by jej mohlo zaručiť príjem. Z dokazovania rovnako vyplynulo, že navrhovateľka odmieta akýkoľvek
kontaktsodporkyňou,ktorásaotentoneúspešnepokúša.Napriektomu,ženiejezákonnoupodmienkou
platenia výživného aj osobný (alebo aspoň telefonický) kontakt medzi rodičom a vyživovaným dieťaťom,

postoj navrhovateľky, ktorý zrkadlí postoj jej otca voči odporkyni, je voči odporkyni negatívny, čo sa
prejavuje aj vo výške požadovaného výživného (pôvodne 500,- eur, teraz zotrváva na sume 350,- eur)
bez ohľadu na možnosti a príjem odporkyne ako jej matky. Keďže v danom prípade ide o výživné pre
plnoleté dieťa, kde sa prihliada aj na zachovanie dobrých mravov, chce poukázať aj na tieto súvislosti.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie povinnej z výživného nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.

Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej

stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

11. Odvolacie námietky oprávnenej z výživného vytýkajú súdu prvej inštancie, že na príjem povinnej z
výživného neaplikoval § 75, ods. 1 Zákona o rodine a nevychádzal z jej potenciálneho príjmu za obdobie
od podania návrhu do 1.4.2024, kedy povinná nastúpila do zamestnania na plný pracovný úväzok a
dosahuje príjem, ktorý zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam.

12. Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku odvolacím súdom podrobne skúmal možnosti a schopnosti
povinnej z výživného a dospel k záveru, že v období od podania návrhu (25.10.2022) do času, kedy
povinná z výživného začala pracovať na plný pracovný úväzok (1.4.2024) nie je aplikácia zásady
potenciality príjmu na strane povinnej namieste. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
povinná z výživného v danom období pracovala na viacerých pracovných pozíciách najmä v odbore,

v ktorom je vyučená (hotelová akadémia s maturitou). Hoci šlo v pracovné pozície, ktoré boli iba na
čiastočný pracovný úväzok, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil, že
nešlo o nedôvodné vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Povinná bola zamestnaná v spoločnosti U.,
U. na rovnakej pracovnej pozícii vyše 2,5 roka pred podaním návrhu na zvýšenie výživného (od 1.6.2020
do 31.12.2022). Od 10.1.2023 do 21.3.2023 pracovala v spoločnosti A. VY U.., kde bol pracovný
pomer ukončený dohodou. V období od 22.3.2023 do 10.5.2023 bola evidovaná na úrade práce ako

uchádzačka o zamestnanie. Od 10.5.2023 do 12.6.2023 pracovala na základe dohody o pracovnej
činnosti u súdneho exekútora T.. T. L.. Od 27.6.2023 pracovala v spoločnosti P., U.. na základe dohody o
pracovnej činnosti a od 1.10.2023 na základe pracovnej zmluvy na polovičný pracovný úväzok. Uvedení
zamestnávatelia povinnej súdu oznámili, že v čase, kedy povinná pre nich pracovala, nemali žiadnu inú
výhodnejšiu ponuku práce. Podľa vyjadrenia úradu práce, v čase evidencie povinnej na úrade práce ako

uchádzačky o zamestnanie nebola na úrade evidovaná žiadna pracovná ponuka, ktorá by zodpovedala
kvalifikácii povinnej. Odvolací súd vzhľadom k zisteným okolnostiam zastáva rovnaký názor ako súd
prvej inštancie, ktorý nepovažoval v danom prípade zamestnanie povinnej na znížený pracovný úväzok
za vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Povinná z výživného pracovala počas
trvania manželstva s otcom navrhovateľky pre manžela a po rozvode manželstva sa snažila zamestnať.

Za daných okolností je potrebné akceptovať, že pri takejto významnej zmene životnej situácie povinnej z
výživného táto potrebovala adaptačné obdobie, aby sa zorientovala na trhu práce a našla si adekvátne
zamestnanie. V súčasnosti je zamestnaná na pracovnej pozícii, ktorá vyžaduje administratívne zručnosti
a skúsenosti, ktoré povinná prácou hoci aj na dohodu o pracovnej činnosti nadobudla a v konečnom
dôsledku zúročila na súčasnej pracovnej pozícii. V konaní povinnej nebolo zistené nič, čo by bolo

možné vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez vážneho dôvodu. Neopodstatnená
je námietka navrhovateľky, že vykonané dokazovanie svedčí o účelovej snahe povinnej znížiť výživné
na navrhovateľku i za cenu nižšieho príjmu.

14. Oprávnená z výživného namieta, že v konaní zistené majetkové pomery povinnej z výživného

odôvodňujú záver o aplikácii § 75, ods.1 Zákona o rodine. Súd sa v konaní podrobne venoval aj zisteniu
a vyhodnoteniu majetkových pomerov povinnej z výživného. Odvolací súd sa so závermi uvedenými
v bodoch 57. až 58. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie stotožňuje. Povinná z výživného
získala z predaja rodinného domu v rámci výkonu záložného práva pre nesplácanie spoločného úveru s
otcom navrhovateľky finančné prostriedky, ktoré použila na vyplatenie dlhu a trov exekúcie, časť peňazí

použila na vyplatenie dlhu bývalému manželovi a úhradu trov exekúciu, ktorú voči nej inicioval. Zvyšnú
sumu použila na kúpu bytu, v ktorom v súčasnosti býva. Je síce potrebné dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý poukazuje na vlastníctvo iných nehnuteľností povinnou, avšak čo sa týka pozemku v k.ú. W. nad
S., ide o pozemok - ornú pôdu v extraviláne obce, nebolo preukázané, že v súčasnosti ide o stavebný
pozemok s hodnotou, ktorá by mohla byť pre potreby určenia výživného významná. Jej podielové

vlastníctvo rodičovského domu, ktorý nadobudla v dedičskom konaní taktiež nemá výrazný vplyv na
majetkové pomery povinnej, ide o dom a pozemok, v ktorom doposiaľ býva jej matka a ktorá v čase,
kedy povinná z výživného nemala dostatočný príjem finančne vypomáhala s uhrádzaním jej výdavkov.

15. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť podrobne sa zaoberať okolnosťami prevodu

obchodného podielu povinnej z výživného v obchodnej spoločnosti L. U.. za odplatu vo výške 3.000
Eur s prihliadnutím na finančné ukazovatele v čase prevodu, ktoré nasvedčovali tomu, že vzhľadom
na obrat a výšku obchodného majetku spoločnosti by tento prevod mohol byť neprimeraný tejto
hodnote. Z doplneného dokazovania vyplynulo, že obchodný podiel v spoločnosti tvorí najmä zariadenie
fitnescentra, ktoré je zastaralé a vyžaduje opravy. Je síce potrebné dať za pravdu oprávnenej, že

účtovná hodnota by mala verne zobrazovať skutočný stav a v súlade s predpismi o účtovníctve
pri podstatných rozdieloch by sa mala upravovať, pre potreby určenia výživného je rozhodujúca
skutočná majetková hodnota majetku v spoločnosti. V preskúmavanej veci sa odvolací súd po doplnenídokazovania stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že vzhľadom na skutočnú hodnotu
majetku spoločnosti bola cena za prevod obchodného podielu primeraná.

16. Povinná z výživného vo svojom odvolaní namieta záver súdu o aplikácii tabuľkového výživného,
z ktorého vychádzal pri určení výšky výživného. Tak ako to vo svojom odôvodnení uviedol súd prvej
inštancie, použitie tabuľkového výživného má len odporúčací charakter a nezbavuje súd zákonnej
povinnosti posúdiť individuálne každý konkrétny prípad a aplikáciu zákonných kritérií pre určenie
výživného. V preskúmavanom prípade súd zákonné kritériá dôsledne zistil, ustálil a vyhodnotil. Záver

súdu o tom, že pri stanovení výšky výživného bude vychádzať z výšky výživného, ktorú určujú súdy
v iných obdobných prípadoch je aj podľa názoru odvolacieho súdu správny. Na strane povinnej ani
na strane oprávnenej neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by použitie tzv. tabuľkového
výživného vylučovali. Oprávnená z výživného študuje dennou formou na vysokej škole a pripravuje sa
na svoje budúce povolanie. Vzhľadom na charakter a náročnosť štúdia nie je možné od nej dôvodne
očakávať, že popri štúdiu bude pracovať a pokrývať tak čo i len čiastočne svoje výdavky, ktoré so

štúdiom má. Oprávnená študuje na vysokej škole v K. republike, býva v prenajatom byte, čo má za
následok nárast jej výdavkov. V prípade ak chce prísť domov, má zvýšené výdavky na cestovné. Povinná
z výživného namieta, že jej výdavky sú vyššie ako výdavky oprávnenej. Oprávnená na pokrytie časti
svojich výdavkov využila možnosť čerpania študentskej pôžičky, čo je nepochybne potrebné vyhodnotiť
ako jej finančný prínos do štúdia. Na druhej strane povinná z výživného má iba jednu vyživovaciu

povinnosť voči navrhovateľke, je zdravá, v konaní neboli zistené žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by
mala byť aplikácia tabuľkového výživného vylúčená.

17. Povinná z výživného namieta, že oprávnená z výživného je jedinou spoločníčkou v obchodnej
spoločnosti D.- J. U., U.., N.: XXXXXXXX, so sídlom U. XX, L., čo by jej malo zaručiť príjem. Ako to

vyplýva z verejne dostupných registrov (www.orsr.sk, www.registeruz.sk ), navrhovateľka je od 8.4.2025
jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti. Z účtovnej závierky za rok 2024 vyplýva, že obchodná
spoločnosť dosiahla tržby vo výške 142.276 Eur, majetok obchodnej spoločnosti predstavoval 26.160
Eur, záväzky 21.892 Eur, z toho záväzky voči spoločníkom a združeniu 3.600 Eur. Za rok 2025 v čase
rozhodovania odvolacieho súdu údaje neboli zverejnené. Odvolací súd súhlasí s námietkou povinnej

z výživného, že v prípade, ak oprávnená z výživného je spoločníčkou obchodnej spoločnosti, aktívne
sa tak svojou účasťou podieľa na zisku a stratách v takejto spoločnosti a túto skutočnosť je potrebné
hodnotiť vo svetle vplyvu na jej možnosti sama sa živiť ( § 62, ods. 1 Zákona o rodine). Obchodná
spoločnosť mala v roku 2024 záväzky voči spoločníkom vo výške 3.600 Eur, čo je potrebné považovať
za majetkové aktívum spoločníka. Keďže ide o obdobie pred vstupom oprávnenej do obchodnej

spoločnosti, nejde o majetkový prospech oprávnenej. V prípade, ak oprávnená bude mať zo svojej
majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti príjem v budúcnosti, bude táto okolnosť mať významný vplyv
na posúdenie jej možností a schopností sama sa živiť a tým pádom aj na trvanie a výšku vyživovacej
povinnosti rodičov voči nej.

18. Povinná z výživného namieta rozpor s dobrými mravmi, ktorý vidí v správaní sa oprávnenej z
výživného voči nej, a to najmä nedostatok komunikácie a to, že žiadala o priznanie výživného vo výške,
ktorá ohrozuje životnú existenciu povinnej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi
matkou a dcérou sú narušené, ich komunikácia je minimálna. V minulosti oprávnená z výživného bývala
s povinnou, ktorá o ňu zabezpečovala osobnú starostlivosť. Ich vzťahy sa zhoršili po tom, ako povinná

z výživného sa rozhodla predať rodinný dom, v ktorom bývali. Z vykonaného dokazovania nevyplýva,
že je to iba oprávnená, ktorá s matkou nekomunikuje, z preloženej komunikácie je potrebné mať za to,
že aj zo strany povinnej rovnako absentuje snaha o komunikáciu s dcérou. Otázka výšky výživného je
vecou právneho posúdenia súdu, ktorý ju určuje na základe zákonných kritérií. Domáhanie sa určenia
výživného súdnou cestou je právom oprávaného z výživného a v žiadnom prípade nie je možné podanie

návrhu považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

19. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol v odvolacích námietkach dôvod pre zníženie výživného v
porovnaní s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Ani ďalšie odvolacie námietky nemali vplyv na správnosť
záverov súdu prvej inštancie. Rozsudok v jeho napadnutých častiach preto potvrdil odvolací súd

postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

20. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasnenevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).