Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201974
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5824201974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobcu: FEDOR car paint s. r. o., so sídlom v Zákamennom, Ulica Nižný koniec 1423/42, IČO:
56 035 560, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom v
Ružomberku, A. Bernoláka 1400/7, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpenej JUDr. Baltazárom
Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, o zaplatenie sumy 127,26 EUR
s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.

15C/39/2024-151 zo dňa 23. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie ponecháva nedotknutým vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti.

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje vo zvyšnej časti (výroky I., III. a IV.).

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 127,26 EUR s 9,5 %-ným ročným úrokom
z omeškania za obdobie od 29.12.2023 až do jej zaplatenia a náhradu nákladov za vypracovanie
znaleckého posudku vo výške 175,- EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 99,68 % (výrok III.). Napokon, v rámci výroku IV. priznal znalcovi Ing. Martinovi Obtulovičovi
nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov voči žalovanej
v rozsahu 100 %.

2. Za nesporné východiskovo vyhodnotil, že právnemu predchodcovi žalobcu A. B., bytom C. XXX, bola
dopravnou nehodou zo dňa 14.9.2023 spôsobená škoda na jeho MV BMW 3, EČ: D. vozidlom škodcu
EČ: C., ktorý mal dojednané poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového
vozidla
u žalovanej, a to poistnou zmluvou č. 6625467521/4. Žalovaná riešila túto škodu ako poistnú udalosť pod
č. 9572016877. Oprava MV poškodeného prebiehala v autoservise Karol Fedor, Nižný koniec 1423/42,

Zákamenné, ktorý náklady na opravu vyúčtoval faktúrou č. 23VF00128 vystavenou 2.11.2023, splatnou
16.11.2023 na sumu 907,72 EUR s DPH.
3. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 13.12.2023, čo oznámila poškodenému listom z
13.12.2023 - oznámením o poistnom plnení, s výpočtom výšky poistného plnenia vo výške 780,46 EUR,poukázaným na účet opravcu vozidla. Dané oznámenie obsahuje vyjadrenie likvidátora, podľa ktorého
pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely,
primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- EUR bez DPH/hod., ktoré

zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase
a že boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška
lakovacej konštanty 100 %), že časové jednotky za prácu, lakovací materiál, priznané podľa doloženej
kalkulácie.
4. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 25.7.2024 poškodený postúpil žalobcovi pohľadávku tvoriacu

predmet tohto konania za odplatu vo výške 126,26 EUR. Nakoľko daná zmluva spĺňa všetky zákonné
náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, v dôsledku jej uzatvorenia došlo, podľa súdu prvej inštancie,
k prevodu celej žalovanej pohľadávky na žalobcu, čím je daný predpoklad pre jeho aktívnu vecnú
legitimáciu vo vzťahu k nej za predpokladu jej vecnej dôvodnosti.
5. Sporným bol rozdiel medzi fakturovanou sumou za opravu a výškou poistného plnenia poskytnutého z
titulu poistenia zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla škodcu žalovanou priamo autoservisu,

t. j. ktorá z uvedených súm má predstavovať skutočnú výšku škody spôsobenej na MV danou dopravnou
nehodou. Celkový rozdiel medzi fakturovanými nákladmi a plnením žalovanej, predstavujúci výšku
žalovanej istiny, bol spôsobený dvoma veličinami použitými v rozdielnej hodnote (výške) pri výpočte
nákladov na opravu. Konkrétne spornou bola:
a) správna výška tzv. lakovacej konštanty, ktorá podľa žalovanej mala byť stanovená na úrovni 100 %,

keď fakturovaná suma vychádzala z jej hodnoty 120 %;
b) správna výška hodinovej sadzby za vykonávané práce - normohodiny (ďalej len „Nh“), keď žalovaná
vychádzala zo sumy 21,- EUR/hod. a fakturovaná suma vychádzala
z hodinovej sadzby 40,- EUR.

6. Okresný súd preto za svoju úlohu považoval posúdiť, ktorý z uvádzaných rozdielnych údajov reflektuje
skutočnú výšku škody.
7. V tejto spojitosti (súd) argumentoval, že žalobca na preukázanie dôvodnosti fakturovanej sumy
predložil súkromný ZP, podľa ktorého výška škody na MV predstavovala k 14.9.2023 sumu 1.269,-
EUR s DPH, pričom znalec vychádzal pri výpočte z ceny práce 115,- EUR/hod. bez DPH, keď podľa

v ZP zdokladovanej ceny Nh autorizovaného servisu (MD-Bavaria Žilina s.r.o.) Nh jednotná ako pre
mechanické, tak aj klampiarske a lakovnícke práce predstavovala až 138,- EUR bez DPH a z tzv.
lakovacej konštanty v hodnote 120 %. Použitie lakovacej konštanty v takejto hodnote znalec pomerne
podrobne zdôvodnil vo svojej výpovedi zhrnutej pod bodom 8. poukazujúc predovšetkým na to, že v
súčasnosti sa štandardne používa jej hodnota v rozmedzí 120 - 130 % (znalec vychádzal zo spodnej

hranice) tvrdiac, že tak je tomu cca posledných 15 - 20 rokov a stalo sa tak v súvislosti so začatím
používania ekologických farieb riediteľných vodou alebo ekologickými riedidlami, ktoré sú podstatne
drahšie ako predtým používané farby a nakoľko sa nanášajú v tenkých vrstvách, je náročnejšie a tým
aj pracnejšie predchádzajúce opracovanie striekaných dielov,
t. j. náročnejší a pracnejší je celý technologický postup lakovania.

8. K uvedenej argumentácii znalca žalovaná nijako nenamietala, pričom uvedená výpoveď jej už bola
známou v čase posledného pojednávania vo veci (24.3.2025), na ktoré sa jej zástupca nedostavil z
vlastného rozhodnutia, rovnako ako na predchádzajúce pojednávanie (10.3.2025), na ktorom bol znalec
vypočutý, keď jej jedinou reakciou bolo, že svoju neúčasť ospravedlnila. Znalec teda dostatočným
spôsobom ozrejmil potrebnosť použitia lakovacej konštanty v hodnote 120 %, ktorú pri výpočte výšky

škody použil, použitou pri fakturácii aj autoservisom, v ktorom sa uskutočňovala oprava MV a jeho
argumentáciu žalovaná následne vôbec nerozporovala. Preto aj súd pre výpočet výšky náhrady škody
považoval za dôvodné vychádzať z lakovacej konštanty v hodnote 120 %, keď žalobcom použitá
metodika lakovania K1G (namiesto žalovanou požadovanej najlacnejšej metodiky K1N) umožňovala
kvalitné prevedenie potrebnej opravy lakovaním, potrebným na navrátenie veci (MV) do pôvodného

stavu.

9. Pokiaľ ide o výšku Nh za vykonané práce, žalovaná vychádzala z hodnoty 21,- EUR/hod., servis z
hodnoty 40,- EUR/hod. a znalec pri výpočte z hodnoty 115,- EUR/hod., ktorú mu mal podľa výpovede
znalcaodporučiťnímpoužitýprogram-SystémDAT.Žalovanánamietala,žeznalecprivýpočtenákladov

na opravu vozidla mal postupovať nie podľa prílohy č. 6 vyhlášky - jej časti C. Stanovenie výšky škody na
cestných vozidlách - bodu 2. ako postupoval (podľa neho „Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia
znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkulujev úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.“), ale podľa bodu
5. danej časti (podľa neho „V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná
opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na

základe zisteného skutočného stavu, určí TH opravovanej skupiny.“). Z citovaného bodu 5. časti C.
žalovaná vyvodzovala, že dané ustanovenie určito a jasne špecifikuje, čo je neštandardná oprava
(oprava v neautorizovanom servise), teda ak znalec vyčíslil náklady na opravu vozidla v úrovni nákladov
na opravu v autorizovanom servise, takýto jeho postup považovala za nesprávny, nakoľko vyčíslil
náklady na opravu ako pri štandardnej oprave, čo reálne vykonaná nebola.

10. Podľa súdu prvej inštancie tvrdenie žalovanej z dotknutého bodu 5. nevyplýva. Postup znalca pri
vyčísľovaní nákladov na opravu ním realizovaným spôsobom jednoznačne určuje bod 2. Žalovaná
svojím „tvorivým“ výkladom bodu 5. domýšľa niečo, čo daný bod neupravuje. Dané ustanovenie totiž
rieši, v prípade splnenia tam uvádzaných predpokladov (ak opravu nevykonala autorizovaná opravovňa,
alebo ak neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla), len postup znalca pri určení TH
opravovanej skupiny, kedy má túto určiť na základe zisteného skutočného stavu. Skratku TH definuje

príloha č. 6 vyhlášky v časti A. bod 28. tak, že to je technická hodnota vozidla, pod ktorou sa rozumie
zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v eurách a v danom bode je stanovený aj spôsob jej
výpočtu.
11. Okresný súd poukázal na výpoveď znalca, ktorý tvrdil nielen to, že jeho výpočet vychádzal dokonca z
nižšej Nh, než akú účtoval v tomto regióne pôsobiaci autorizovaný servis pre vozidlá BMW (MD-Bavaria

Žilina, s.r.o.), ale súčasne to, že žalobcom prevádzkovaný servis, hoci ide o neautorizovaný servis, nie
je nejakým tzv. garážovým servisom, ale plnohodnotným servisom disponujúcim potrebným vybavením
na kvalitnú realizáciu aj lakovacích prác, t. j. ide o kvalitný neautorizovaný servis, v ktorých sa musia
pracovníci podrobovať pravidelne školeniam, z ktorých získavajú certifikáty, čo vlastne deklaruje, že
túto robotu robia odborne podľa predpisov a postupov výrobcov farieb, čo majú uvedené takéto servisy

zvyčajne na svojich stránkach. Znalec súčasne uviedol, že
vregióneOravypoználentritakétoservisyvykonávajúcekvalitnelakovaciepráce.Znalecpoukázalajna
to,ževregióneOravy,vktorompôsobiatriautorizovanéservisy(IMPADolnýKubín,PeugeotNámestovo
a Kia Dolný Kubín), všetky tieto servisy lakovacie práce nevykonávajú, ale si ich ako subdodávku dávajú
robiť v iných neautorizovaných servisoch a účtujú si ceny za takéto práce ako autorizované servisy. Aj

táto časť výpovede znalca zostala bez akejkoľvek reakcie žalovanej, resp. jej zástupcu. Pritom následne
žalujúca strana doručila 5 vystavených certifikátov pre žalobcu z obdobia r. 2007 až 2023, z ktorých
dva boli z r. 2023 (29.3., 27. - 28.7.), potvrdzujúcich absolvovanie odborných školení týkajúcich sa o.
i. karosárskych opráv.
12. Okrem toho, žalovanou uvádzaná hodnota Nh 21,- EUR má predstavovať priemer 4 servisov, z

ktorých dva mali mať Nh 20,- EUR, ďalší 16,50 EUR a posledný 25,- EUR podľa ich fakturácií tiež
z r. 2023 doložených do spisu. Už z uvedeného rozptylu je zrejmé, že žalovaná za „nadhodnotenú“
nepovažovala ani fakturáciu vychádzajúcu z Nh 25,- EUR. Naviac u niektorých doložených faktúr od
daných servisov sú účtované ako položky „režijný materiál“ (AUTOSERVIS-KOMA - 5,- EUR bez DPH,
D. E. AUTOSERVICE - 17,60 EUR bez DPH popri lakovníckom materiáli účtovanom vo výške 423,-

EUR bez DPH, F. G. - 4,78 EUR bez DPH).
13. V žalovanou predloženom výpise z jej systému sú uvedené ďalšie 4 autoservisy.
Z neho vyplýva, že Nh u dvoch z nich je 25,- EUR, v ďalšom jednom 26,- EUR a
v poslednom (A. H. - Autokomplet Tvrdošín) vo výške 28,50 EUR. V danej súvislosti zostalo otáznym,
z akého dôvodu žalovaná (ak dané údaje z jej systému považovala za relevantné) nezohľadnila pri

svojom „spriemerovaní“ aj uvádzané Nh ďalších ňou uvádzaných servisov za prácu, ktoré sú všetky
vyššie ako 21,- EUR/hod., ako Nh, ktorá podľa nej mala byť tou „adekvátnou“ v prípade servisu žalobcu.
Z doloženého počtu žalovanou zdokladovaných autoservisov (v počte 8) je súčasne zrejmé, že určite
nemôže ísť o všetky neautorizované servisy v regióne Oravy (z nich päť má byť z okresu Námestovo,
tri z okresu Tvrdošín a žiadny z okresu Dolný Kubín).

14. Predmetný autoservis si pritom neúčtoval za vykonanú prácu cenu vychádzajúcu
z Nh autorizovaného servisu, ktorá má podľa znalca a ním doloženého dokladu tvoriaceho súčasť
ZP predstavovať jednotne pre mechanické, klampiarske a lakovnícke práce 138,- EUR bez DPH a
ani nižšiu cenu Nh, z ktorej pri výpočte vychádzal znalec (115,- EUR bez DPH), ale cenu od oboch
predchádzajúcich výrazne nižšiu - vo výške 40,- EUR bez DPH. Znalec súčasne označil Nh, ktorú pri

svojom výpočte použila žalovaná, za nepostačujúcu.
15. Aj z argumentácie žalovanej je tak podľa okresného súdu zrejmé, že nie je možné pre výpočet
skutočnej výšky škody v danom mieste a čase vychádzať len z jednej konkrétnej výšky normohodiny,
keď aj žalovanou akceptovaný „rozptyl“ v rozmedzí 16,50 EUR/hod. až 25,- EUR/hod. je sám o sebevýznamný (vyššia hodnota tú nižšiu prevyšuje o tretinu), nehovoriac, že ďalšie dva servisy, podľa výpisu
žalovanej, mali vyššiu normohodinu (26,- EUR, resp. 28,5 EUR). Predmetným servisom uplatnená
normohodina prevyšuje tú vyššiu

o cca 40 %.
16. Naviac žalovaná nijakým spôsobom nereagovala ani na tú časť výpovede znalca, ktorý poukázal na
rôzne ceny vykonaných prác aj u totožného autoservisu, ak ide o likvidáciu zo strany rôznych poisťovní
(je pritom otázne, či tomu tak nie je aj u tých autoopravovní, ktoré označila žalovaná) a nereagoval ani
na to, že žiadny z autorizovaných servisov v regióne Oravy nevykonáva lakovacie práce, ale tieto si

subdodávateľsky dáva robiť
v neautorizovaných servisoch s účtovaním normohodín aj za lakovacie práce, hoc ich priamo
nevykonával ako autorizovaný servis.

17. Súd prvej inštancie zhrnul, že za opísanej dôkaznej situácie nemá dôvod považovať servisom
účtovanú Nh 40,- EUR - jednotnú pre mechanické, klampiarske a lakovacie práce, ktorá nie je ani len v

tretinovejvýškecenyNhautorizovanéhoservisu(138,-EURbezDPH)zaneprimeranú,neúčelnú,ateda
nereflektujúcu skutočne vzniknutú škodu, ktorá by nezodpovedala cene práce servisov s porovnateľnou
kvalitou poskytovaných služieb (prác), aké poskytuje predmetný servis, a to bez ohľadu, či ide o
autorizovaný alebo neautorizovaný servis, ak súčasne aj všetky autorizované servisy pôsobiace v
regióne Oravy si dávajú robiť lakovacie práce subdodávateľsky u neautorizovaných servisov (súd

predpokladá, že tieto práce dávajú robiť u „kvalitných“ servisov, ktorých vybavenie a použitá technológia
je zodpovedajúca, resp. porovnateľná tomu, ak by si takéto práce realizoval priamo autorizovaný servis).
18. Závery citované žalovanou z rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008
z21.12.2009nijakýmkonkrétnymspôsobomnepodporujeargumentáciužalovanej,pokiaľsaňousnažila
spochybniť správnosť záverov ZP. Dôvodnosť postupu žalovanej nepreukazujú ani ňou citované časti

z nálezu ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS. 2043/17 zo 14.2.2018. Z postupu predmetného servisu pri fakturácii
nákladov na opravu poškodeného MV predmetnou faktúrou totiž súd nezistil, že by z jeho strany došlo
k „účelovému“, resp. umelému navyšovaniu nákladov na odstraňovanie škôd, a teda k nepoctivému
čerpaniu finančných prostriedkov zo systému povinného zmluvného poistenia.
19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že servis, ktorý vykonal opravu MV, predstavuje kvalitný

servis (čo žalovaná nijako nerozporovala), ktorý si za vykonané práce (ich účelnosť a kvalitu žalovaná
taktiež nerozporovala) účtoval cenu predstavujúcu 74 % normohodiny autorizovaného servisu, pričom
tento servis vykonal opravu komplexne bez akýchkoľvek subdodávok nejakých častí potrebných prác.
Samotný fakt, že cena normohodiny tohto servisu bola vyššia, než predstavovali normohodiny iných
neautorizovanýchservisovvdanomregióneačase,atoprávetých,ktoréuvádzalažalovaná,alektorého

cena (a to je podstatné) dokonca predstavovala len necelých 29 % z Nh autorizovaného servisu a
necelých 35 % Nh použitej pri výpočte znalcom, bez ďalšieho neznamená, že táto v celom vyúčtovanom
rozsahu nezodpovedá skutočne vzniknutej škode.
20. Okresný súd pripustil, že prirodzenou snahou žalovanej ako podnikateľského subjektu je
minimalizovať svoje náklady na povinné zmluvné poistenie, napriek tomu súd v konaní nezistil, že by

žalovanú čokoľvek oprávňovalo krátiť poistné plnenie pod rámec fakturovaných nákladov na opravu MV
len preto, že mala inú predstavu o výške normohodiny za vykonané práce a považovala za správnu
inú hodnotu, tzv. lakovacej konštanty. Inak povedané, vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by
vyúčtovaná cena za opravu mala
z nejakých právne relevantných dôvodov predstavovať cenu neprimeranú, resp. že by čo i len sčasti

mala fakturovaná suma predstavovať neúčelne vynaložený náklad (napr. preto, že boli vykonané aj
práce a opravy nezodpovedajúce vzniknutej škode, t. j. nad jej rámec, že účtovaný počet normohodín
nebol primeraný vykonaným prácam, že náklady na materiál prevyšovali skutočné náklady opravcu na
materiál a pod.).
21. V súdenej veci tak bolo preukázané, že poškodenému vznikla skutočná škoda (§ 442 ods. 1

OZ) poškodením vozidla vo výške 907,72 EUR, predstavujúca potrebné náklady na uvedenie MV
do pôvodného stavu, pričom fakturované náklady na opravu (907,72 EUR) boli v danom prípade
výrazne nižšie (o viac než štvrtinu) ako škoda na MV vypočítaná ZP (1.269,- EUR). Z tejto škody bolo
poškodenému doposiaľ uhradených žalovanou 780,46 EUR, čiže neuhradenou ostala žalovaná istina.
22. S poukazom na § 797 ods. 4 OZ (podľa neho, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len

sčasti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne
meniť) okresný súd zdôraznil, že nemal dôvod zaoberať akýmikoľvek ďalšími argumentami žalovanej
než tými, ktorými ako poistiteľ v oznámení o poistnom plnení odôvodnila „krátenie“ poistného plnenia,
resp., pre ktoré neuhradila celú servisom fakturovanú sumu za opravu.23. Za dôvodne uplatnené náklady súvisiace so žalobou uplatnenou sumou súd prvej inštancie označil aj
nákladyvynaloženéžalobcomnavypracovanieZP.Zástupcomžalobcuprezentovanúčasovásúvislosťa

spôsob súvisiaci s objednávkou ZP sú logicky zdôvodnené. Ide teda o dôvodne uplatnené príslušenstvo
pohľadávky na náhradu škody. Predloženými dôkazmi bolo preukázané, že náklady súvisiace so ZP,
ktorého objednávateľom (ale pre potreby v tom čase už zamýšľaného súdneho konania) bol terajší
zástupca žalobcu, následne znalcovi uhradil a po ich úhrade tieto následne fakturoval žalobcovi
doloženou faktúrou č. 2024042 z 2.9.2024, splatnou 16.9.2024, ktorej súčasťou výpis z účtu advokáta

preukazujúci úhradu žalobcom.

24. Opodstatnene si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania zo žalovanej istiny 127,26 EUR, keď tieto
úroky boli uplatnené v správnej (zákonnej) výške s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Súd ich preto žalobcovi priznal za obdobie od 29.12.2023 až do zaplatenia, pričom vychádzal

z § 11 ods. 7 ZoPZP, podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania, potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie. Žalovaná nesporne ukončila šetrenie danej poistnej udalosti dňa 13.12.2023, tak ako to uviedla
vo svojom oznámení z 13.12.2023 o poskytnutí poistného plnenia. Nasledujúcim dňom (14.12.2023)
potom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia, ktorá uplynula 29.12.2023 a až

nasledujúcim dňom sa mohla žalovaná prvýkrát dostať do omeškania s plnením (aj žalovaného zvyšku)
poistného plnenia.
25. Nakoľko žalobca úroky z omeškania požadoval aj za obdobie od 14.12.2023 (čo je deň nasledujúci
po vyhotovení oznámenia žalovanej o poistnom plnení) do 28.12.2023 vrátane, v danej (s ohľadom na
celý predmet tohto sporu nepatrnej) časti potom súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako prevažne úspešnej strane sporu proti žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu 99,68 % (úspech žalobcu
predstavoval z celkového predmetu konania, teda aj po vyčíslení percentuálne priznaných úrokov z

omeškania z uplatnených úrokov ku dňu vyhlásenia rozsudku 99,84 % a jeho neúspech zvyšných 0,16
%, predstavujúcich zároveň úspech žalovanej).
27. Nakoľko v rámci tohto konania vznikli trovy konania aj znalcovi vypočutému na pojednávaní dňa
10.3.2025, a to v súvislosti s jeho výsluchom, ktorých náhradu si následne uplatnil v zákonnej lehote
podaním z 19.3.2025, a ktoré neboli kryté žiadnou zálohou na trovy dôkazu, okresný súd zároveň v

závislosti na pomere úspechu a neúspechu strán sporu, postupujúc podľa § 258 ods. 2 CSP a za
primeraného použitia § 255 ods. 1 CSP, nakoľko neúspech žalobcu bol len v doslova zanedbateľnej
časti, priznal nárok na ich náhradu znalcovi výlučne voči žalovanej, ktorej neúspech predstavoval až
99,84 %, keďže pri takomto pomere úspechu a neúspechu strán sporu a predpokladanej výšky trov
znalca, nemá praktický zmysel pomerovať tento nárok.

28. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny v podobe
zamietnutia žaloby v celom rozsahu.
29. Nesúhlasila so závermi prvostupňového súdu, odôvodnenie rozsudku označila za arbitrárne a
nepresvedčivé, keďže sa v ňom konajúci súd nedokázal vysporiadať so všetkými námietkami a

argumentáciou žalovanej. Namietala, že súd prvej inštancie akceptoval vyjadrenia a dôkazy žalobcu bez
toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovanej.
30. Podľa odvolateľa je hlavným východiskom vo vzťahu k skutočnej škode - nákladom na opravu
poškodeného motorového vozidla - otázka adekvátnosti, odôvodnenosti a obvyklosti týchto nákladov,
v porovnaní s inými opravcami v danom mieste a čase. Žalovaná poprela uplatnený nárok a predložila

relevantné dôkazy o tom, že obvyklá cena bola rádovo nižšia. Žalobca síce v konaní predložil znalecký
posudok, ktorý má povahu dôkazného prostriedku, avšak v pomere k ostatným druhom dôkazov nemá
privilegované či nadradené postavenie. Navyše neodpovedá na spornú otázku (primeranosti účtovnej
normohodiny), nakoľko vychádzal len z ceny autorizovaného opravcu, pričom nebolo sporné, že žalobca
nie je autorizovaným servisom. Žalovaná nerozlišuje autoservisy na autorizované a neautorizované

s ohľadom na kvalitu práce, ale výlučne na základe porovnateľnosti ceny za normohodinu. Znalec však
vo svojom posudku nevychádzal z priemernej ceny práce na trhu, keďže použil jedinú vzorku, na pomery
daného regiónu a času s cenou neprimerane vysokou. Z predložených faktúr vyplýva, že žalobcomúčtovaná cena je neprimeraná, nakoľko iní opravcovia v danom regióne účtovali cenu od 16,50 do 25,-
EUR. Konanie žalobcu tak vykazuje znaky parazitovania na systéme povinného zmluvného poistenia.
31. Ďalej žalovaná namietala, že žalobca nie je oprávnenou osobou na uplatnenie príslušenstva

v podobe nároku na sumu 175,- EUR za vypracovanie znaleckého posudku. V konaní totiž v súvislosti
s ním žalobca nepreukázal vznik žiadnych nákladov.
32. Napokon odvolateľ poprel nárok žalobcu na úrok z omeškania. Argumentoval, že sa nemohol dostať
do omeškania, nakoľko splnil všetky zákonom stanovené povinnosti pri šetrení poistnej udalosti, čoho
následkom bolo poskytnutie poistného plnenia v primeranej výške za vykonanú opravu.

33. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok potvrdiť. Stotožnil sa
s právnym i skutkovým posúdením prípadu zo strany okresného súdu obsiahnutým v napadnutom
rozhodnutí, ktoré prihliadalo na osobitosti konkrétneho prípadu. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil
vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych
predpisov. V konaní bola riadne a bez pochýb preukázaná výška škody na poškodenom motorovom

vozidle, a to na základe znaleckého posudku
Ing. Martina Obtuloviča zo dňa 17.6.2024. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody predstavujúci
rozdiel medzi žalovaným vyplatením poistným plnením a faktúrou za opravu poškodeného vozidla
vychádza zo záverov znaleckého dokazovania. Naopak, žalovaná
v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že by výška škody bola v inej výške ako

v tej, ktorá bola stanovená súkromným znaleckým posudkom zabezpečeným žalobcom. Tvrdenia
žalovanej týkajúce sa nesprávneho výpočtu výšky škody znalcom nemajú reálny základ, pričom výhrady
žalovanej k predmetnému znaleckému posudku sú len v rovine tvrdení bez ich riadneho a konkrétneho
preukázania.

34. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom
zustanovenia§379CSPabeznariadeniapojednávaniapodľaustanovenia§385ods.1CSPacontrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

35. V príkrom rozpore s obsahom napadnutého rozsudku je odvolacia námietka o jeho arbitrárnosti,
resp. tvrdenie, že okresný súd akceptoval vyjadrenia a dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval
s argumentami žalovaného. Súd prvej inštancie sa totiž dôsledne a vyčerpávajúco (vrátane výsluchu
znalca) zaoberal procesnou obranou žalovanej, počnúc jej prvotným vyjadrením (č. l. 43 spisu)

namietajúcim rôzne špecifiká, ako napr. cena/metóda lakovania, nesprávna aplikácia vyhlášky č.
492/2004 Z. z. znalcom a ďalšie. Skutočnosť, že z celého komplexu takto žalovanou vznesených
„problematík“, ostala predmetom odvolania podaného žalovanou v zásade „len“ otázka použitia
nedostatočného počtu „cenových vzoriek“ znalcom, príznačne ilustruje fakt, že súd prvej inštancie
ostatné námietky žalovanej vyvrátil tak presvedčivým spôsobom, že na nich žalovaná ďalej netrvala

a neučinila ich obsahom odvolacieho prieskumu.
36. V reakcii na túto odvolaciu námietku odvolací súd pristúpil aj k pomerne rozsiahlej citácii
dôvodov formulovaných okresným súdom. Z nich totiž explicitne vyplýva, že súd prvej inštancie svojou
argumentáciou reagoval práve na tvrdenia/obranu žalovanej (pozri napr. body 9.,12.,13.,15.,16.,18.
tohto odôvodnenia). Konštatovanie žalovanej, že okresný súd sa nedokázal vysporiadať so všetkými jej

námietkami a argumentáciou, je preto nekorektné a v rozpore s objektívnou realitou.

37. Nadväzne, v rámci svoje zásadnej odvolacej námietky žalovaná akcentuje (vo všeobecnej rovine)
požiadavku adekvátnosti, odôvodnenosti a obvyklosti nákladov na opravu a v konkrétnostiach tvrdí, že
znalec vo svojom posudku nevychádzal z priemernej ceny práce na trhu, keďže použil jedinú vzorku,

navyše na pomery daného regiónu a času, s cenou neprimerane vysokou, pričom z predložených faktúr
má vyplývať, že žalobcom účtovaná cena (40,- EUR) je neprimeraná, nakoľko iní opravcovia v danom
regióne účtovali cenu od 16,50 do 25,- EUR.
38. Vo všeobecnosti správnou je síce myšlienka žalovanej, že znalecký posudok nemá v „systéme“
dôkazov (do úvahy prichádzajúcich) v sporovom súdnom konaní privilegované postavenie, súd prvej

inštancie však z takejto premisy vo svojom rozhodnutí nevychádzal. Naopak, závery znaleckého
posudku konfrontoval s listinnými dôkazmi v podobe faktúr za obdobné práce od iných neautorizovaných
servisov, taktiež vypočul znalca (pričom žalovaná sa na tomto pojednávaní bez ospravedlniteľného
dôvodu nezúčastnila a nevyužila možnosť bezprostredne spochybniť vysvetlenia ponúknuté znalcom)a vysvetlil, prečo žalobcom účtovaná cena opravy (výrazne nižšia než znalcom ustálená) nepredstavuje
exces, t. j. nevybočuje z žalovanou zdôrazňovaných parametrov obvyklosti/adekvátnosti.
39. V tejto spojitosti je nepochybne logickou úvaha okresného súdu, že pokiaľ žalovaná vychádzala z

priemeru rôznych/viacerých cien opravy, to v sebe implikuje, že aj samotná žalovaná (tým) akceptovala
aj vyššie hodnoty (cien opravy) než (tú) priemernú. Aritmetický priemer je totiž tvorený (sa počíta)
zo súhrnu/súčtu nižších aj vyšších hodnôt. Zároveň žalovaná nepoprela argumenty okresného súdu,
že (ňou) predložené faktúry sú staršieho dáta (nárast cien), obsahujú okrem započítanej ceny aj
„vedľajšie“ položky (fakticky navyšujúce cenu nad rámec započítavanej hodnoty) typu „režijný materiál“

a predovšetkým, že žalovaná si pre účely výpočtu priemeru z jednotlivých/viacerých fakturácii
tendenčne vybrala (bod 13. tohto odôvodnenia) jej vyhovujúce, t, j. tie s nižšou sumou a „opomenula“
do priemeru započítať aj faktúry znejúce na vyššiu hodnou normohodiny (napr. 28,50 EUR/hod).
40. V súhrne tak prezentovaná odvolacia argumentácia nie je spôsobilá kvalifikovane spochybniť
určujúci záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého vyúčtovaná cena opravy zodpovedá skutočne
vzniknutej škode a nepredstavuje čiastku, ktorá by bola neprimeraná a

s ohľadom na preukázaný „rozptyl“ cien nezodpovedajúca cene prác servisov
s porovnateľnou kvalitou poskytovaných služieb (prác), a to bez ohľadu, či ide o autorizovaný alebo
neautorizovaný servis. Napokon, ako uviedol súd prvej inštancie (resp. i znalec), suma účtovaná
servisom za opravu v posudzovanej veci (40,- EUR/hod) je len čiastkovou/zlomkovou v porovnaní
s hodnotou normohodiny štandardne fakturovanou autorizovaným servisom (138,- EUR/hod). Bez

osobitnej právnej relevancie tak ostáva tiež tvrdenie žalovanej, že „nerozlišuje autoservisy na
autorizované a neautorizované“.

41. Obstáť nemôže ani zjavne účelová odvolacia námietka spochybňujúca aktívnu legitimáciu žalobcu
na uplatnenie príslušenstva v podobe nákladov vynaložených na predložený znalecký posudok.

42. Už okresný súd žalovanej konkrétnymi údajmi (bod 22. jeho odôvodnenia) – t. j. číslami faktúr
a časovými údajmi o úhradách - objasnil, akým spôsobom došlo k reálnemu vzniku nákladov na strane
žalobcu v súvislosti s predmetným znaleckým posudkom, keď cenu za jeho vyhotovenie (žalobca)
uhradil svojmu právnemu zástupcovi (ktorý platil priamo znalcovi). Žalovaná v odvolaní tieto nesporné
fakty evidentne prehliada a bez vecnej protiargumentácie len zotrváva na svojom všeobecnom (a

nesprávnom) tvrdení o absencii aktívnej legitimácie žalobcu na predmetný nárok. Možno preto čiastkovo
uzavrieť, že predmetné náklady predstavujú príslušenstvo práve a len k žalobou uplatnenej pohľadávke
žalobcu.

43. Napokon, pokiaľ žalovaná spochybňuje žalobcovi priznaný úrok z omeškania, je potrebné uviesť, že

povinnosťpoisťovateľaplniťvznikávzákonomurčenejlehote(§11ods.7prváalineazákonač.381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v zákonom/v zmluve vymedzenom rozsahu. Je
pritom neprijateľné stotožňovať výšku (zákonného) nároku na poistné plnenie s výškou nároku uznanou
poisťovateľom. Pokiaľ text zákona hovorí o poistnom plnení, má na mysli objektívne danú/preukázanú

výšku poistného plnenia, a nie subjektívne – poisťovateľom – vyhodnotený rozsah. Ak teda poisťovateľ
rozsah poistného plnenia zistí nesprávne (nie je podstatné, či vedome alebo či „len“ na základe vlastných
nedôsledností), tzn. plnenie, ktoré by mal poškodenému objektívne poskytnúť, neopodstatnene zníži,
potom úrok z omeškania je sankciou aj za toto nesprávne zistenie rozsahu plnenia, resp. nedôvodné
zníženie plnenia pre poškodeného.

44. Ak by sa akceptoval výklad prezentovaný odvolateľom; t. j., že na to, aby sa nedostal do omeškania
s poistným plnením, mu postačuje v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov od oznámenia
škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie, prečo mu poistné plnenie nepatrí,
resp., prečo je krátené, malo by to absurdné dôsledky. Práve takýto prístup totiž vedie k nevhodnej
praxi, kedy poisťovne pri prvom posúdení nároku poškodeným ich nároky neopodstatnene výrazne

krátia, eventuálne ich vôbec neuznávajú. Činia tak v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich
dotknuté subjekty (spravidla až po opakovanej vzájomnej niekoľko mesiacov trvajúcej komunikácii) aj
zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia. Je nepochybné, že ide o maximálne účelovú argumentáciu, popierajúcu zmysel
aj ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.

45. Podstatou zakomponovania dotknutých povinnosti/lehôt pre poisťovateľa do nášho právneho
poriadku (aj pod tlakom európskych inštitúcií) nebolo len dosiahnutie, aby poisťovatelia formálne
písomne odpovedali poškodeným, prečo ich nároky neuspokoja, ale naopak, aby v čo najkratšom čase
(bez zbytočného odkladu) bolo prešetrenie poistných udalostí ukončené a hlavne, aby poškodení boliza škody im spôsobené odškodnení. V predkladacej/dôvodovej správe k zákonu č. 381/2001 Z. z. sa
dokonca hovorí
o „základnom práve poistiteľa na poistné plnenie, ktorým budú odškodňované obete dopravných nehôd“.

Vo vzťahu k poškodeným je nutné tiež pripomenúť, že títo majú charakter tzv. nútených veriteľov. Ich
pohľadávka nevzniká ako dôsledok slobodného rozhodnutia, t. j. kontraktačného prejavu ich vôle, ale
naopak, je dôsledkom protiprávneho konania tretích osôb voči ním, resp. voči ich majetku. Nadväzne
aj z daného pohľadu žalovanú zaťažuje povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8
označeného zákona.

46. Zhrnúc konštatované, krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku ako vecne
správneho, vrátane závislých výrokov o trovách, voči ktorým neboli vznesené žiadne konkrétne
odvolacie námietky.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške týchto trov rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

48. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.