Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100111
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0724100111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: SAD Sereď s.r.o., so sídlom: Trnavská cesta 6, 926 01 Sereď, IČO: 47 203 277, zastúpený:
JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD. - advokát, so sídlom: Piaristická 2, 949 01 Nitra, registrovaný
v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4719, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného voči rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k.
4Sf/6/2024-141, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č.
100221067/2019 zo 17. januára 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 1“), ktorým vyrubil podľa
§ 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v
sume57.850,44€nadanizpríjmovprávnickejosobyzazdaňovacieobdobierok2015.Procesurčovania
dane bol vykonaný podľa pomôcok.

2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 1 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 101399791 zo 7. júna
2019 podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku zrušil rozhodnutie správcu dane č. 1 a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného správca dane nepostupoval v súlade
s § 48 daňového poriadku. Správca dane nemal prihliadať len na príjmy, ale aj na výhody pre daňový
subjekt.
3. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102537464/2019 zo 7. novembra 2019 (ďalej len
„rozhodnutie správcu dane č. 2“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel

danevsume51.354,07€nadanizpríjmovprávnickejosobyzapredmetnézdaňovacieobdobie.Žalobca
sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 2 odvolal.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 100680546/2020 z 13. marca 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 2 potvrdil. V rozhodnutí okrem iného
uviedol, že pokiaľ ide o návrh daňového subjektu, aby správca dane vzal do úvahy náklady vo výške
120.927,38 €, vyčíslené z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), žalobca bol
oprávnený podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku vyjadriť sa písomne k dodržaniu zákonných podmienok

na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržania postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku
najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu
o určení dane podľa pomôcok. To však žalobca neurobil. V danom čase sa žalobca nevyjadril a počasprocesu určovania dane podľa pomôcok nepredložil žiadne doklady, ktoré by mohli byť použité ako
pomôcky.
II. Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave
(ďalej len „krajský súd“). Namietal v nej, že rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane
č. 2 vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci; sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s

administratívnymi spismi a nemá v nich oporu; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca
navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane č. 2 a vec
vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Rozsudkom č. k. 14S/46/2020-81 z 20. októbra 2021 (ďalej
len „rozsudok krajského súdu“) krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol.

III. Kasačná sťažnosť voči rozsudku krajského súdu, rozsudok kasačného súdu
6. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom č. k. 2Sfk/18/2022 - 122 zrušil
rozsudok krajského súdu a vec Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vrátil na ďalšie
konanie. Dôvodom bolo, že krajský súd odňal svojím procesným postupom žalobcovi základné právo

na verejné prerokovanie veci. Zo strany tohto súdu tak prišlo k znemožneniu uskutočnenia procesných
práv patriacich žalobcovi v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (sťažnostný
bod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP).
7. S účinnosťou od 1. júna 2023 sa príslušným na prejednanie žaloby v predmetnej veci stal Správny súd
v Bratislave (§ 10 a nasl. SSP). Z tohto dôvodu vec nebola vrátená krajskému súdu, ale správnemu súdu.

IV. Pokračovanie konania na správnom súde
8. Rozsudkom č. k. 4Sf/6/2024-141 z 23. októbra 2024 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) správny
súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane č. 2 a vec vrátil správcovi dane na
ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov
verejnejsprávysúnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Vodôvodneníupriamil

pozornosť na nasledovné:
· nebolo sporné, že boli splnené podmienky na určenie dane podľa pomôcok;
· správca dane pri určení dane použil ako pomôcky vlastné poznatky zo zdaňovania žalobcu. Za výnosy
žalobcu považoval údaje uvedené na r. 03 Dodanie tovaru alebo služby v daňových priznaniach k DPH
za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2015 v celkovej výške 271.675,76 €. Za náklady uznal výdavky

vo výške 33.884,50 €, ktoré pozostávali z úhrady poistného na sociálne poistenie, odvodov na zdravotné
poistenie, bankových poplatkov a zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za rok 2015. Správca dane
neprihliadol pri určovaní nákladov na podané daňové priznania k DPH, ale určil ich iba z údajov
uvedených v ďalších zaobstaraných pomôckach. Tento postup zvolil správca dane bez akéhokoľvek
zdôvodnenia, prečo podané daňové priznania k DPH v časti výnosov považoval za relevantnú pomôcku

a v časti nákladov už nie;
· podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku je správca dane povinný prihliadnuť na zistenia, z ktorých
vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Za predpokladu, že správca dane nemienil akceptovať údaje
uvedené v týchto daňových priznaniach v časti týkajúcej sa nákladov, mal svoj postup odôvodniť;
· námietka žalobcu, že orgány verejnej správy neprihliadli na podané daňové priznanie k dani z príjmov

právnických osôb za rok 2015, ktoré žalobca podal 18. júla 2019, je nedôvodná. Protokol o určení dane
podľa pomôcok bol doručený 21. novembra 2018 a podľa § 16 ods. 7 daňového poriadku dodatočné
daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po
doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená
daň podľa pomôcok. S poukazom na § 15 ods. 3 druhú vetu daňového poriadku však takéto daňové

priznanie mohlo byť použité ako pomôcka. V prípade, ak správca dane túto pomôcku nepoužil, mal to
náležite odôvodniť.
V. Kasačná sťažnosť voči rozsudku správneho súdu, vyjadrenia
9. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd
zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru žalovaného správny

súd nesprávne právne posúdil vec (sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažnostný bod
odôvodnil nasledovne:
· celá situácia by nenastala, pokiaľ by si žalobca riadne plnil svoje daňové povinnosti. Určovaniu dane
podľa pomôcok predchádzala výzva správcu dane na podanie daňového priznania z 19. septembra2016, doručená uložením 11. októbra 2016. Na túto výzvu žalobca nereagoval. Správca dane pristúpil
k určovaniu dane podľa pomôcok na základe oznámenia zo 7. novembra 2016, neprevzaté v odbernej
lehote. Proces určovania dane podľa pomôcok bol začatý 26. novembra 2016 podľa § 48 ods. 1 písm.

a) daňového poriadku. V zmysle § 74 ods. 5 daňového poriadku žalovaný v postavení odvolacieho
orgánu preskúmal dodržanie zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok s prihliadnutím
na okolnosti, z ktorých vyplývajú pre žalobcu v postavení daňového subjektu výhody, aj keď neboli
uplatnené;
· k neprihliadnutiu na žalobcom podané daňové priznania je potrebné uviesť, že pomôcky nie sú

dôkazy. Pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane nevykonáva dokazovanie. Žalobca nie je
oprávnenýspochybňovaťadekvátnosťpoužitýchpomôcokadomáhaťsapoužitiakonkrétnychpomôcok.
Správca dane rovnako nie je povinný výber konkrétnych pomôcok robiť po konzultácii so žalobcom
v postavení daňového subjektu. Správca dane tiež nemohol preveriť konkrétne splnenie všetkých
podmienok ustanovených legislatívou pre uplatnenie daňových výdavkov. Prihliadol na všetky možné,
ale najmä overiteľné okolnosti, ktoré mu boli pri určovaní dane podľa pomôcok známe. Prihliadol aj na

skutočnosť, že žalobcovi vzniklo právo na započítanie kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a
daňou započítanou v daňovom priznaní v roku 2014. Pokiaľ žalobca požadoval v procese určovania
dane podľa pomôcok zohľadniť ďalšie ním uvádzané okolnosti (napr. náklady na výrobu či materiál),
bolo potrebné ich správcovi dane preukázať. Určovanie dane podľa pomôcok bolo ukončené doručením
protokolu o určení dane podľa pomôcok, pričom žalobca bol oprávnený sa vyjadriť len k dodržaniu

zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržaniu prihliadnutia na okolnosti, z
ktorých vyplývajú pre žalobcu v postavení daňového subjektu výhody;
· podané dodatočné daňové priznanie možno použiť ako pomôcku. V danom prípade však žalobca
nepodal daňové priznanie po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok, ale až
po jej určení podľa pomôcok. Žalobca podal daňové priznanie 18. júla 2019, teda až po doručení

protokolu o určení dane podľa pomôcok z 21. novembra 2018, ktorý bol doručený 13. decembra 2018.
Podané daňové priznanie tiež nespôsobuje účinky vyrubenia dane podľa § 68 ods. 4 písm. b) daňového
poriadku, pretože bolo podané v rozpore s § 15 ods. 3 tohto právneho predpisu. Údaje, ktoré žalobca
uviedol v daňovom priznaní nepredstavujú skutočnosti, ktoré by bolo možné automaticky považovať za
bezpodmienečne správne. Tieto by museli byť predmetom ďalšieho zisťovania a preverovania správcu

dane;
· pokiaľ by sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, že bolo povinnosťou správcu dane
sa vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia správcu dane so skutočnosťou, prečo nemienil akceptovať
údaje uvedené v daňovom priznaní v časti týkajúcej sa nákladov a náležite svoj postup odôvodniť, tak
nejde o takú procesnú chybu, pre ktorú by malo byť zrušené rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

správcu dane.
10. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol, aby
kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal mu trovy kasačného konania.
VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu týkajúci sa rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia

správcudaneč.2vrozsahupodanejkasačnejsťažnosti.Jehopríslušnosťpretotokonaniearozhodnutie
je daná v § 11 písm. h) SSP.
12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

13. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.
14. Kasačný súd po posúdení kasačných námietok dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho

rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
15. Dôvody pre určenie dane podľa pomôcok sú vymedzené v § 48 ods. 1 daňového poriadku. Z
týchto dôvodov možno vyvodiť, že ide o osobitný druh určenia dane správcom dane v prípadoch,
v ktorých z dôvodov na strane daňového subjektu nebola na základe riadne podaného daňového
priznania daň určená. Táto skutočnosť vyplýva aj z § 15 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého je

správca dane oprávnený určiť daň podľa pomôcok, pokiaľ daňový subjekt nepodá daňové priznanie.
Na uvedené poukazuje i odborná literatúra. L. Hrtánek uvádza, pokiaľ si daňový subjekt neplní svoje
právne povinnosti a nespolupracuje s príslušným správcom dane, tento môže začať konanie o určenídane podľa pomôcok (Hrtánek, L. predpoklady pre určovanie dane podľa pomôcok v daňovom procese.
Dane a účtovníctvo v praxi 10/2023).
16. Uvedené však nezbavuje správcu dane pri určovaní dane podľa pomôcok povinnosti určiť daň čo

najviac správne. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 2 písm. a) daňového poriadku, podľa
ktorého sa správou daní rozumie okrem iného postup súvisiaci so správnym zistením dane.
17. Určenie dane podľa pomôcok má svoje limity. Je možno súhlasiť so žalovaným, tak ako to uviedol v
kasačnej sťažnosti, že sa spravidla realizuje bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane podľa
§ 48 ods. 3 daňového poriadku je oprávnený používať pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo si zaobstará.

18. Napriek skutočnosti, že k určovaniu dane podľa pomôcok prichádza z dôvodov na strane daňového
subjektu a správca dane má obmedzené možnosti na správne určenie dane, je správca dane aj v
zmysle § 2 písm. a) daňového poriadku povinný určiť daň spôsobom, aby čo najviac zodpovedali realite.
Uvedené vyplýva aj z § 48 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého pri určení dane podľa pomôcok je
správca dane povinný prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt,
aj keď ním neboli uplatnené.

19. V súlade s týmito právnymi východiskami je potrebné vyhodnocovať aj prejednávanú vec. Právne nie
je sporu, že jednotlivé pomôcky, ktoré používa podľa § 48 ods. 3 správca dane pre správne určenie dane,
sú zabezpečované a vyhodnocované na základe správnej úvahy správcu dane. Toto zabezpečenie a
vyhodnocovanievšakmusímaťracionálnyzákladaviesťksprávnemuzisteniudane.Kasačnýsúdvtejto
súvislosti súhlasí so správnym súdom, že bez náležitého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo správca dane

pri určovaní dane podľa pomôcok vychádzal z údajov daňových priznaní pre DPH len pri stanovovaní
výnosov a nezaoberal sa údajmi, ktoré sa dotýkajú nákladov.
20. Podľa § 27 ods. 2 časti vety pred bodkočiarkou SSP: Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu,
ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny
súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom. V prejednávanej veci však nie je zrejmé, či určovanie dane podľa pomôcok
správcom dane nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených daňovým poriadkom, ktorý v zmysle § 1
ods. 1 daňového poriadku upravuje správu daní, teda postup súvisiaci so správnym zistením dane.
21. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom, že bolo úlohou orgánov verejnej správy ozrejmiť,
prečo niektoré pomôcky orgány verejnej správy použili a iné nie. V tomto ohľade je možné súhlasiť aj

s vyjadrením žalobcu ku kasačnej sťažnosti v časti, v ktorej namieta, že správca dane vzal do úvahy
selektívne iba údaje z daňových priznaní k DPH na strane výnosov a nie na strane nákladov. Pokiaľ
správca dane nepoužil časť údajov z týchto daňových priznaní a nevysvetlil spolu so žalovaným, prečo
tak učinili, nie je možné verifikovať zákonnosť postupu orgánov verejnej správy podľa § 48 ods. 5
daňového poriadku. Nie je možné verifikovať, či orgány verejnej správy prihliadli na okolnosti, z ktorých

vyplývajú výhody pre daňový subjekt.
22. V kontexte s uvedeným je treba vnímať aj § 49 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého daňový
subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok len k
dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržaniu postupu podľa
§ 48 ods. 5 daňového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia tak daňový subjekt môže namietať, prečo

na konkrétne okolnosti, vyplývajúce z jednotlivých pomôcok, ktoré mal správca dane k dispozícii,
predstavujúce výhody pre tento daňový subjekt, správca dane neprihliadal. Bolo tak úlohou správcu
dane a následne aj žalovaného, aby dostatočným spôsobom ozrejmili a vysvetlili, prečo nevzali na zreteľ
pri daňových priznaniach žalobcu pre DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2015 aj údaje týkajúce
sa nákladov.

23. Obdobné závery prijal kasačný súd aj v iných veciach. Príkladom je rozsudok sp. zn. 8Sfk/5/2023
z 27. novembra 2024, v ktorom rovnako vyzdvihol potrebu jasného a zrozumiteľného odôvodnenia
(ne)použitých pomôcok.
24. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že správny súd správne posúdil vec, pokiaľ konštatoval
nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Kasačná sťažnosť je tak nedôvodná.
25. So zreteľom na tieto závery tiež neobstojí argumentácia žalovaného, že aj v prípade nedostatočného
odôvodnenia nejde o takú chybu, pre ktorú by mali byť rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušené. Za
predpokladu,žesaorgányverejnejsprávynevysporiadajústým,prečopriurčovanídanepodľapomôcok
nevyužili údaje o nákladoch, ale len o výnosoch z tých istých daňových priznaní, nie je preskúmateľná

zákonnosť správnej úvahy s ohľadom na § 48 ods. 5 daňového poriadku. Z takéhoto odôvodnenia
nie je zrejmé, či pri určení dane podľa pomôcok správca dane prihliadol na jemu známe okolnosti, z
ktorých vyplývali výhody pre žalobcu v postavení daňového subjektu. Orgány verejnej správy tak budúpovinné v zmysle záverov správneho súdu nanovo náležite odôvodniť, prečo uvedené údaje neboli v
rámci určovaní dane podľa pomôcok zohľadnené.
26. Ku kasačnej sťažnosti v časti týkajúcej sa prihliadnutia na dodatočné daňové priznanie kasačný

súd uvádza, že podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie
obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok. Podľa § 49 ods. 3 daňového
poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa
pomôcok. Z dôvodu, že dodatočné daňové priznanie bolo doručené správcovi dane až po 13. decembri
2018,kedybolžalobcovidoručenýprotokol,správcadanenemoholtentodokumentakopomôckupoužiť.

K rovnakému záveru prišiel kasačný súd aj v už vyššie uvedenom rozsudku sp. zn. 8Sfk/5/2023, keď v
bode 52 skonštatoval, že účtovné dokumenty zaslané kuriérom vo vyrubovacom konaní nebolo možné
zohľadniťakopomôcky,pretožesohľadomna§48ods.4daňovéhoporiadkubolidoručenéoneskorene.
Žalobca síce poukazuje, že sa následne ešte uskutočnilo ústne pojednávanie. Vyššie uvedený § 49 ods.
3 daňového poriadku však viaže určenie dane podľa pomôcok na deň doručenia protokolu a nie na deň
uskutočnenia ústneho pojednávania vo veci. V tejto časti dáva kasačný súd za pravdu žalovanému,

avšak uvedené nemá vplyv na zákonnosť výroku správneho súdu.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
27. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie
je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostný bod za nedôvodný, rozhodol spôsobom
uvedeným v tomto ustanovení. Úlohou orgánov verejnej správy tak bude povinnosť riadne odôvodniť,

prečo v zmysle § 48 ods. 5 daňového poriadku ako okolnosti v prospech žalobcu nezohľadnili náklady,
ale len výnosy z daňových priznaní pre DPH v zdaňovacích obdobiach roka 2015.
28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods.
1 SSP. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu
dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Z dôvodu, že mal žalobca

vo veci úspech, kasačný súd rozhodol podľa tohto ustanovenia spôsobom uvedeným vo výroku tohto
rozsudku.
29. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Napriek skutočnosti, že k určovaniu dane podľa pomôcok prichádza z dôvodov na strane daňového
subjektu a správca dane má obmedzené možnosti na správne určenie dane, je správca dane aj v zmysle

§ 2 písm. a) daňového poriadku povinný určiť daň spôsobom, aby čo najviac zodpovedala realite.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.