Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 91Cb/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123381310
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123381310.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., Hodžovo

námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2,
811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO 36 855 561, proti žalovaným: 1. SUEŇOS, s. r. o., IČO: 51 085 674,
Krosnianska 83, 040 22 Košice – Dargovských hrdinov, IČO: 51 085 674, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Dušan Antol, Krivá 23, 040 01 Košice, 2. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX
B. – C. D., v spore o zaplatenie 68.155,39 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 68.155,39 Eur, úrok 910,16 Eur, úrok z omeškania
1.363,83 Eur, úrok z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 68.155,39 Eur od 29.1.2023 do zaplatenia,

náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu
jeho plnenia zaniká povinnosť plniť druhého zo žalovaných, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %
spoločne a nerozdielne, o výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 15.8.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. a žalovanej
v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 68.155,39 Eur, úrok vo výške 910,16 Eur, úrok
z omeškania vo výške 1.363,83 Eur, úrok z omeškania vo výške 11,50 % ročne zo sumy 68.155,39 Eur

od 29.1.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenie zaniká povinnosť plniť druhého
zo žalovaných. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že súd žalovaným v 1. a 2. rade uloží povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovaným v 1. rade v pozícii dlžníka a žalovaným v 2. rade
v pozícii ručiteľa dňa 18.9.2020 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 8080150371 (ďalej aj len „zmluva

o splátkovom úvere“) a v nej inkorporovanú dohodu o ručení za účelom financovania podnikateľských
projektov. Žalobca žalovanému v 1. rade poskytol splátkový úver vo výške 90.000 Eur s 1,9 % ročnou
úrokovou sadzbou v čase poskytnutia úveru, so splátkou vo výške 1.250 Eur mesačne a s 25%-ným
ročným úrokom z omeškania. Žalovaný v 1. rade dohodnuté splátky úveru neplnil riadne a včas. Dňa
19.1.2023 žalobca z dôvodu neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaných vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalobca žalovaných v 1. a 2. rade, každého osobitne, vyzval na zaplatenie sumy
70.429,38 Eur, pričom im poskytol 5-dňovú lehotu na zaplatenie dlhu, počítanú odo dňa doručenia

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. odo dňa 23.1.2023. Žalovaní v 1. a 2. rade dlžnú sumu neuhradili.
Žalobca sumu vo výške 70.429,38 Eur špecifikoval nasledovne: istina vo výške 68.125,39 Eur, úrok
vzniknutý do zosplatnenia úveru vo výške 910,16 Eur, úrok z omeškania vzniknutý do zosplatnenia úveru
vo výške 1.363,83 Eur a poplatky vo výške 30 Eur. Pre úplnosť žalobca uviedol, že v zmysle dohodyo záručnom nástroji inkorporovanej v zmluve o splátkovom úvere mu zo strany osobitného ručiteľa bolo
poskytnuté plnenie (záruka) v sume vo výške 61.312,85 Eur. Tento regresný nárok osobitného ručiteľa
je žalobca oprávnený vymáhať popri ňom.

3. Na základe podanej žaloby bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaní v 1. a 2.
rade podali odpor. V odpore žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že s možnosťou úveru, ktorý z veľkej časti
garantoval štát, ich v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19
a núdzového stavu kontaktoval žalobca prostredníctvom firemnej bankovej poradkyne. Úver žalovaní

v 1. a 2. rade v dôsledku obmedzení podnikateľských aktivít spojených s pandémiou COVID-19 prestali
byť schopní splácať. Poradkyňou boli ubezpečení, že pri akomkoľvek nesplácaní garantujú len 20 %
dlhu, 80 % dlhu garantuje štát. Ďalej uviedli, že žalobca nebol ochotný hľadať alternatívu splácania dlhu,
pričom podmienky splácania vzhľadom na možnosti žalovaných nastavil nereálne.

4. V replike žalobca uviedol, že podmienky splácania úveru boli žalovaným v 1. a 2. rade pri uzatváraní

zmluvy vysvetlené. Žalovaná v 2. rade podpisom úverovej dokumentácie potvrdila, že s jej obsahom
bola riadne oboznámená a súhlasila s ním. Zdôraznil, že prijatím plnenia záruky zo strany štátom
regulovaných spoločností záväzok žalovaných vrátiť finančné prostriedky nezaniká. Úver zabezpečený
ručením štátu dáva možnosť poskytnúť ho osobám, ktoré by sa k nemu z dôvodu nesplnenia
štandardných bankových podmienok inak nedostali. Ide o návratnú pomoc prostredníctvom podpory

finančných nástrojov. Rovnako uviedol, že vplyv pandémie neospravedlňuje neplnenie zmluvných
povinností zo strany žalovaných. Námietku žalovaných v 1. a 2. rade spočívajúcu v nedostatku snahy
žalobcu o vyriešenie tohto problému žalobca označil za irelevantnú, pričom uviedol, že úver mohol
v dôsledku omeškania žalovaných predčasne zosplatniť už v decembri 2021.

5. V duplike žalovaný v 1. rade opätovne argumentoval tým, že poradkyňa ho ubezpečila o 20%-nej
garancii dlhu z jeho strany a o 80%-nej garancii štátu cez osobitného ručiteľa. Zároveň argumentoval,
že podmienky dohody o záručnom nástroji jej mechanizmus mu neboli do detailu známe, spoliehal sa
na vyjadrenie poradkyne.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a v súlade
s ustanovením § 204 CSP.

7. Žalobca na podporu svojich vyjadrení ako prostriedky procesného útoku predložil nasledovné dôkazy:
výpis – aktuálny stav úveru, zmluva o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. 8080150371 a Dohoda

o ručení zo dňa 18.9.2020 vrátane príloh č. 1 a 2, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva
na zaplatenie zo dňa 19.1.2023 určená pre žalovaného v 1. rade, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 19.1.2023 určená pre žalovanú v 2. rade, ePotvrdenky, výpis
z úverového účtu obligačného dlžníka a register poverení na vykonanie exekúcie.

8. Žalovaní na podporu svojich vyjadrení nepredložili ako prostriedky procesnej obrany žiadne dôkazy.

9. (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. [§ 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka]

10. (6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),
zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),

zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716) [§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka]

11. (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na
zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom

ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
[§ 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka]12. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
[§ 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodného zákonníka“)]

13. Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať
odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. [§ 499 Obchodného zákonníka]

14. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej

výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie
sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v
mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa
zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. [§ 502 ods.
1 Obchodného zákonníka]

15. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú. [§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka]

16. (1) Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. [§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka]

17. Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá,

že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale
plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať. [§ 293 Obchodného zákonníka]

18. Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa
dlžníkovým ručiteľom. [§ 303 Obchodného zákonníka]

19. (2) Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí
od splnenia podmienky. [§ 304 ods. 2 Obchodného zákonníka]

20. (1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. [§ 340 ods. 1 Obchodného zákonníka]

21. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. [čl. 8 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]

22. (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. [§ 151 ods. 1, 2 CSP]

23. Vo všeobecnosti o obchodnej veci možno hovoriť vtedy, ak právny vzťah z ktorého spor vyplýva, je

z hľadiska podstaty svojho spoločenského významu obchodnoprávny a teda musí ísť o právny vzťah
medzi fyzickými, právnickými osobami, ktoré vykonávajú samostatnú podnikateľskú činnosť vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

24. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom,

to znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom
týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť
peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá
záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj

faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Banky (veritelia) navyše využívajú pri úverových zmluvách
úverové podmienky, ktoré tak majú povahu obchodných podmienok (§ 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka).25. Ručenie je zároveň právny pomer medzi ručiteľom a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že
ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Ručiteľský záväzok je záväzkom
subsidiárnym. Povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú

povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok napriek písomnej
výzve veriteľa, aby plnil.

26. Z uvedeného dôvodu, ak si žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy, že ako veriteľ
so žalovaným v 1. rade v pozícii dlžníka a žalovaným v 2. rade v pozícii ručiteľa dňa 18.9.2020 uzavreli

zmluvu o splátkovom úvere a v nej inkorporovanú dohodu o ručení možno uzatvoriť, že právny vzťah,
ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade treba posudzovať ako obchodnoprávny, ktorý sa
buderiadiťpodľapríslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníkaakopísomneuzavretánepomenovaná
zmluva (čl. 20 – Zmluva o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. 8080150371 a Dohoda o ručení
zo dňa 18.9.2020, IX. Záverečné ustanovenia 9.4.), ktorej práva a povinnosti sa budú posudzovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere a ručení, na základe ktorej vzniklo veriteľovi

(žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovaných v 1. a 2. rade) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť
záväzok.

27. Súd následne, potom ako uzavrel z hľadiska dokazovania určenie zmluvného typu medzi stranami
sporu sa zameral na rozhodovanie ohľadne záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy a ručenia.

28. V tomto prípade mal súd na základe vykonaného dokazovania preukázané (prostriedky procesného
útoku predložené žalobcom), že žalobca žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi (čl. 11 – Zmluva
o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. 8080150371 a Dohoda o ručení zo dňa 18.9.2020, I.
Základne podmienky, II. Základne ustanovenia, III. Predmet zmluvy, V. Splácanie úrokov, poplatkov

a nákladov) poskytol peňažné prostriedky formou úveru vo výške 90.000 Eur s 1,9 % ročnou
úrokovou sadzbou v čase poskytnutia úveru, so splátkou vo výške 1.250 Eur mesačne a s 25%-ným
ročnýmúrokomzomeškania.Zaúčelomzabezpečeniaúveružalovanáv2.radevpozíciiručiteľavrámci
dohody o ručení v zmysle ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka (čl. 11 – Zmluva o splátkovom
úvere BusinessÚver Expres č. 8080150371 a Dohoda o ručení zo dňa 18.9.2020, VI. Práva a záväzky

Veriteľa, Dlžníka a Ručiteľa a Vyhlásenie Dlžníka, Ručiteľa a Dohoda o ručení, 6.6. Dohoda o ručení,
Vyhlásenia a Záväzky ručiteľa) zároveň vyhlásila, že v prípade ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú
pohľadávku riadne a včas, zaplatí ju veriteľovi za dlžníka. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaní v
1. a 2. rade boli v omeškaní s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, na základe čoho žalobca
dňa 19.1.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť a žalovaných v 1. a 2. rade, každého osobitne (čl. 23, čl.

34), vyzval na zaplatenie sumy 70.429,38 Eur, pričom im poskytol 5-dňovú lehotu na zaplatenie dlhu,
počítanú odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. odo dňa 23.1.2023.

29. Žalovaní 1. a 2. rade v konaní skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli, takisto nepopreli skutkové
tvrdenie, že poskytnutý úver doposiaľ neuhradili, na základe čoho súd podľa ustanovenia § 151 CSP

považoval žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný. Súd tak nemal dôvod pochybovať o pravdivosti
žalobcom tvrdených skutočností podporených dôkazmi.

30. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že strany majú v konaní rovné postavenie spočívajúce
v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

To znamená, že na procesných stranách je nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť svoje tvrdenia
preukázať. To platí pre obe procesné strany, v prípade žalobcu navyše platí povinnosť uniesť dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Naopak, pasivita žalovaného v sporovom konaní môže mať
aj následok, že súd žalobe vyhovie, pretože ak žalovaný chce byť v konaní úspešný (aby bola žaloba
zamietnutá), nepostačuje, že niečo tvrdí, musí tieto tvrdenia preukázať resp. označiť dôkazy na ich

preukázanie za účelom spochybnenia nároku žalobcu.

31. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu konania nijako

nespochybnili pravosť ani pravdivosť žalobcom predložených listinných dôkazov. Jedinou obranou
žalovaných v 1. a 2. rade bolo tvrdenie o obmedzení podnikateľských aktivít v dôsledku pandémie
COVID-19, čo spôsobilo stratu ich schopnosti splácať úver a skutočnosť, že zmluvu o úvere uzatvárali
vdomnení,žeajvprípadenesplácaniaúverubudúniesťzodpovednosťibavovzťahuk20%zcelkovéhoúveru. Finančná situácia žalovaných v 1. a 2. rade, či ich domnienky však nemôžu mať žiaden vplyv
na rozhodovanie vo veci samej, resp. na posúdenie ich povinnosti splniť záväzok tvoriaci predmet tohto
konania. Tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade v žiadnom prípade nespochybnili ani nevyvrátili nárok

žalobcu (v tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie Zmluvy o splátkovom úvere BusinessÚver Expres
č. 8080150371 a Dohody o ručení zo dňa 18.9.2020, – čl. IX. Záverečné ustanovenia, 9.4. – vyhlásenie
ručiteľa a dlžníka). Procesná obrana žalovaných v 1. a 2. rade preto nemá žiaden skutkový ani právny
základ pri spochybnení nároku žalobcu a je pre posúdenie predmetu konania právne irelevantná a
neúčinná.

32. Nárok žalobcu na sumu tvoriacu predmet tohto konania je preto dôvodný v celom rozsahu (istina
vo výške 68.125,39 Eur, úrok vzniknutý do zosplatnenia úveru vo výške 910,16 Eur, úrok z omeškania
vzniknutý do zosplatnenia úveru vo výške 1.363,83 Eur a poplatky vo výške 30 Eur), pretože je
uplatňovaný podľa vyššie uvedených ustanovení Obchodného zákonníka v súlade so zmluvnými
dojednaniami medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

žalovanú pohľadávku ako žalovanému v 1. rade v pozícii priameho dlžníka a žalovanej v 2. rade v pozícii
ručiteľa.

33. Spôsob, akým majú žalovaní svoju povinnosť splniť stanovil súd vychádzajúc z hmotnoprávneho
postavenia žalovanej v 2. rade ako ručiteľky, resp. zo skutočnosti, že v danom prípade ide o solidárnych

dlžníkov.

34. (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho
plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. [§ 365 ods. 1 Obchodného zákonníka]

35. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v
sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. [§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka]

36. (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych

bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka
omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ
požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej
banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba
úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. [§ 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka platného a účinného v prvý deň
omeškania žalovaného (ďalej len „Nariadenie vlády č. 21/2013“)] (základná úroková sadzba ECB ku
dňu 29.1.2023 bola 2,5%).

37. Súd zároveň priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka v spojení s

ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády
č. 21/2013 aj žiadaný zákonný úrok z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku
z nezaplatenej sumy tvoriacej predmet tohto konania, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 5-dňovej
lehoty na zaplatenie dlhu po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa
29.1.2023.

38. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca a žalovaní sa v zmluve o splátkovom úvere (Čl. V Splácanie
úrokov, poplatkov a nákladov, bod 5.3) dohodli na zmluvnom úroku z omeškania. Napriek tejto
skutočnosti žalobca žiadal, aby mu súd priznal úrok z omeškania len v zákonom stanovenej výške.

39. (1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa ust. § 369, 369a a 369b aj právo
na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením. [§ 396c ods. 1 Obchodného zákonníka]

40. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona
je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. [§ 2 Nariadenia vlády č. 21/2013]41. O povinnosti žalovaných zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
súd rozhodol v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 ObZ v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia vlády
č. 21/2013.

42. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. [§
257 CSP]

43. Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 257 CSP, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré

by takýto postup odôvodňovali, pričom žalovaní o uvedené v priebehu konania ani nežiadali.

44. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]

45. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 1, 2 CSP]

46. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vo vzťahu
ku žalovaným v 1. a 2. rade priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Spôsob, akým majú
žalovaní v 1. a 2. rade svoju povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi splniť, stanovil súd vychádzajúc

zo spôsobu, akým žalovaným určil povinnosť nahradiť istinu s príslušenstvom.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Košice. [§ 362 ods.
1 CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP)]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1
CSP]

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.