Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7Cpr/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118201817
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3118201817.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou v spore žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX E. F., 2/ maloletý G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX,
XXX XX E. F., zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, obaja zastúpení: JUDr.
Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, IČO: 50 708 953, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava
- mestská časť Petržalka, proti žalovanému: ZTS - ŠPECIÁL, a.s., IČO: 36 302 511, so sídlom 018 41
H. XXX/XX, F. E. I., zastúpenému: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., IČO: 35 905 832, so sídlom
Panenská 6, 811 03 Bratislava, o určenie pracovného úrazu a o určenie zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úraz poškodeného C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel dňa 30.09.2016 na pracovisku
žalovaného je pracovný úraz.

II. Súd určuje, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom v rozsahu 100%.

III. Žalobcom sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia (1. C. B., 2. A. B., 3. J. B.) sa žalobou doručenou dňa 27.02.2018 na Okresný

súd Trenčín domáhali, aby súd rozhodol, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobcovi 1 do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 1.027.563,- Eur. II. Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobcovi 2 do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 331.415,70 Eur. III. Žalovaný je povinný zaplatiť
Žalobcovi 3 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 300.000,- Eur. IV. Žalovaný je
povinný zaplatiť maloletému G. B. do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 300.000,-
Eur. V. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť Žalobcom trovy
právneho zastúpenia vo výške 8.670,91 Eur.

2.OkresnýsúdTrenčínuznesenímzodňa07.03.2018č.k.15Cpr/1/2018-102žalobuonárokužalobkyne
2/ na zaplatenie 331,415,70 eur, žalobu o nároku žalobcu 3/ na zaplatenie sumy 300.000,- eur a žalobu
o nároku maloletého G. B. na zaplatenie sumy 300.000,- eur vylúčil na samostatné konanie s poukazom
na ust. § 166 ods. 2 CSP. Zároveň postúpil vec žalobcu 1/ C. B. proti žalovanému ZTS ŠPECIAL, a.s.
Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom s poukazom na ust. § 23 písm. c/ CSP a s poukazom na ust.
§ 40 a § 43 ods. 1 CSP z dôvodu, že spor má charakter pracovnoprávneho sporu medzi žalobcom ako

zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom o náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom.

3. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom s postúpením veci nesúhlasil z dôvodu, že spis je predčasne
predložený a na samostatné konanie mala byť vylúčená aj žaloba žalobcu 1/ na priznanie nemajetkovejujmy v peniazoch vo výške 330.000 Eur uplatnená podľa Občianskeho zákonníka a dňa 14.10.2019
predložil spis Krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne uznesením 19NcC/14/2019-357
zo dňa 23.10.2019 rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

4. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 24.08.2021 návrh na zmenu žaloby v súlade s ustanovením
§ 139 CSP. Uznesením č. k. 7Cpr/11/2018 - 534 zo dňa 09. septembra 2021 tunajší súd pripustil
zmenu žaloby nasledovne: „I. Súd určuje, že úraz, pri ktorom žalobca utrpel poškodenie zdravia
dňa 30.9.2016 je pracovným úrazom a za tento v rozsahu zavinenia 100 % zodpovedá žalovaný v

dôsledku nedodržania povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 430.000 eur
titulom náhrady nemajetkovej ujmy, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2021.

5. Dňa 17.12.2021 žalovaný doručil súdu podanie, ktorým informoval súd, že žalobca C. B. dňa
XX.XX.XXXX zomrel. Dňa 31.03.2022 doručil právny zástupca žalobcu kópiu uznesenia č. k.
12D/1492/2021 - 51 zo dňa 03.03.2022 vydaného Okresným súdom Trenčín prostredníctvom notárky
JUDr. Márie Zimanovej, poverenej Okresným súdom Trenčín funkciou súdneho komisára v dedičskej

veci po poručiteľovi C. B., nar. XX.XX.XXXX (žalobcovi), ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z uznesenia v
dedičskej veci vyplýva, že dedičmi po zomrelom žalobcovi sa stali: manželka žalobcu – A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX E. F., a syn žalobcu - mal. G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX/XX, XXX XX E. F.. Dňa 31.03.2022 právny zástupca žalobcu doručil súdu podanie, ktorým navrhol
súdu pokračovať v konaní s právnymi nástupcami zomrelého žalobcu, a to v časti všetkých nárokov, v

ktorých je možné po jeho smrti pokračovať.

6. Uznesením č. k. 7Cpr/11/2018 - 671 zo dňa 4. augusta 2022 tunajší súd rozhodol nasledovne: „I.
Súd pokračuje v konaní v časti uplatneného nároku žalobcu na určenie, že úraz, pri ktorom žalobca
utrpel poškodenie zdravia dňa 30.9.2016 je pracovným úrazom a za tento v rozsahu zavinenia 100 %

zodpovedá žalovaný v dôsledku nedodržania povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s právnymi nástupcami žalobcu: 1) A.
B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX E. F., ktorá bude v konaní vystupovať ako
žalobca 1/, 2) mal. G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX E. F., v konaní zastúpený
zákonným zástupcom - matkou, A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX E. F., ktorý

bude v konaní vystupovať ako žalobca 2/. II. Súd konanie zastavuje v časti uplatnenia si nároku žalobcu
voči žalovanému na zaplatenie sumy 430.000 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy.“ Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2022. Uznesením č.k. 7Cpr/11/2018-676 zo dňa 17.08.2022 súd
ustanovil maloletému žalobcovi opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2022.

7. Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodnili o.i. tým, že poškodený C. B. uzatvoril so žalovaným
dňa 26.8.2013 pracovnú zmluvu č. XX/XXXX. V jej zmysle poškodený vykonával pre žalovaného
prácu vo funkcii - profesii horizontár. V pracovnej zmluve pritom náplň funkcie - profesie horizontár,
a jej obsah, nie sú nikde bližšie špecifikované. Funkcia - profesia „horizontár" je pritom štandardne

označovaná za profesiu, pri ktorej má robotník výlučne iba vyrábať výrobky na horizontálnom stroji.
Horizontár v žiadnom prípade nemá vykonávať údržbu či opravu strojov. To je práca pre funkciu
- profesiu „prevádzkový zámočník - údržbár". V zmysle bodu 15 pracovnej zmluvy ,,Zamestnanec
je povinný vykonávať dohodnutú prácu v zmysle tejto pracovnej zmluvy osobne v určenom čase,
riadiť sa pri tom pokynmi svojich vedúcich zamestnancov na príslušnom stupni riadenia, Pracovným

poriadkom spoločnosti, predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ďalšími všeobecne
záväznými predpismi, ktoré sa vzťahujú na prácu ním vykonávanú. Zamestnanec je povinný dodržiavať
pracovnú disciplínu". Práve ,,povinnosť riadiť sa pokynmi svojich vedúcich zamestnancov na príslušnom
stupni riadenia" sa neskôr ukázala ako osudná. Poškodený sa v deň predmetného pracovného úrazu
výslovne riadil pokynmi svojho priameho nadriadeného, K. A. C., nar. XX.X.XXXX. Poškodenému

bolo pritom známe, že práve K. A. C. vykonáva, ako jeho priamy nadriadený, v rámci svojej funkcie
aj kontrolu dodržiavania zásad Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Z tohto dôvodu
poškodený logicky počúval a rešpektoval pokyny svojho kompetentného nadriadeného, určeného
mu zamestnávateľom (žalovaným). Logicky a pochopiteľne predpokladal, že K. A. C., ako človekvysokoškolsky vzdelaný, a zamestnávateľom určený ako osoba zodpovedná za kontrolu dodržiavania
zásad BOZP, presne ovláda všetky predpisy BOZP, ako aj faktický a právny stav jednotlivých postupov,
chemických látok, strojov a ďalších podstatných vecí. Poškodený bol presvedčený, že všetky úlohy

a postupy, určené mu K. A. C. ako kompetentným pracovníkom zamestnávateľa (žalovaného) sú
úplne bezpečné z hľadiska dodržiavania zásad BOZP. A bol pochopiteľne presvedčený aj o tom,
že v prípade postupu kohokoľvek v rozpore so zásadami BOZP by K. A. C., či iný kompetentný
pracovník žalovaného ihneď zasiahol a akémukoľvek hroziacemu nebezpečenstvu by ihneď zabránil.
K. A. C. ako kompetentný pracovník zamestnávateľa vydal poškodenému pracovné úlohy a inštrukcie

v príkrom rozpore so zásadami BOZP. A práve tieto výslovné inštrukcie a úlohy stanovené zo
strany K. C. ako kompetentného pracovníka žalovaného, a konanie poškodeného v súlade s týmito
inštrukciami, boli dôvodom hrozného pracovného úrazu, ktorý utrpel poškodený. V zmysle bodu 13
pracovnej zmluvy ,,Pred uzatvorením pracovnej zmluvy zamestnávateľ oboznámil zamestnanca s
právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy ako i s pracovnými a mzdovými
podmienkami, za akých má prácu vykonávať. Pri nástupe do zamestnania oboznámil zamestnávateľ

zamestnanca s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré
musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať". Žalobcovia poukazujú na absolútnu nedostatočnosť
poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré boli žalovaným poskytnuté poškodenému. Dňa
7.1.2015 sa podľa Záznamovej knihy mal poškodený zúčastniť na ,,výchovnej a vzdelávacej činnosti
zamestnancov a vedúcich zamestnancov" o BOZP. Predmety tejto hromadnej výchovnej činnosti,

trvajúcej podľa Záznamovej knihy spolu 30 minút, a vedenej H. L., boli nasledovné: Oboznámenie
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľom; Oboznámenie so zásadami
bezpečnej práce; Oboznámenie so zásadami ochrany zdravia pri práci; Oboznámenie so zásadami
bezpečného správania na pracovisku; Oboznámenie s bezpečnými pracovnými postupmi podľa
charakteru vykonávanej práce; Oboznamovanie s vnútornými predpismi a pravidlami o BOZP vydanými

zamestnávateľom; Informovanie, prípadne zácvik zamestnanca na pracovisku zamestnávateľom;
Oboznámenie so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti v
tomto priestore, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca; Oboznámenie
sa s vyskytujúcimi a predvídateľnými nebezpečenstvami; Oboznámenie s účinkami vyskytujúcimi sa
a predvídateľnými nebezpečenstvami na zdravie a ochranou pred nimi; Oboznámenie sa s ostatnými

predpismi na zaistenie BOZP; Oboznámenie sa so zásadami bezpečnej práce; Oboznámenie sa
zo zásadami ochrany zdravia pri práci; Oboznámenie sa so zásadami bezpečného správania na
pracovisku a bezpečnými pracovnými postupmi; Oboznámenie sa s vlastným zoznamom prác a
pracovísk zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim
ženámspojenýchsošpecifickýmrizikompretehotnéženy,matkydokoncadeviatehomesiacapopôrode

a pre dojčiace ženy; Oboznámenie sa s vlastným zoznamom prác a pracovísk, zakázaných mladistvým
zamestnancom; Oboznámenie sa s inými predpismi. Ako vyplýva z priloženej záznamovej knihy, celkový
rozsah trvania tohto školenia, obsahujúceho 17 rôznych oblastí, bol celkovo 30 minút. Každej z týchto
dôležitých oblastí poučenia o BOZP, teda Zamestnávateľ venoval priemerne 1,76 minúty. Napríklad
poučeniu oboznámení s bezpečnými pracovnými postupmi na pracovisku, venoval teda zamestnávateľ

časový rozsah 105 sekúnd. Tento rozsah bol katastrofálne nedostatočný. Zamestnanci žalovaného
(vrátane poškodeného) teda reálne vôbec poučení o BOZP neboli. A pri svojom konaní a pracovných
postupoch sa museli plne spoliehať na inštrukcie svojich nadriadených pracovníkov. Zo Záznamovej
knihy o oboznámení zamestnancov zo dňa 7.1.2015 ďalej vyplýva, že témy oboznamovania na ďalšom
školení, vedenom K. M. N., boli: Oboznamovanie s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; Oboznamovanie so zásadami bezpečného správania
napracoviskuasbezpečnýmipracovnýmipostupmi;Oboznamovaniesasexistujúcimapredvídateľným
nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi;
Oboznamovanie sa so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti,
ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca; So zoznamom prác a pracovísk;

Oboznámenie zo zákonom č. 311/2001 Zb. Zákonník práce; Oboznámenie s Vyhláškou č. 59/1952 Zb.
o zaistení bezpečnosti práce; Oboznámenie s vyhláškou č. 147/2013 Zb. o bezpečnosti pri stavebných
prácach; Oboznámenie s vyhláškou č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti o prevádzke vozidiel; Oboznámenie
so zákonom č. 362/2007 Zb. o organizácii pracovného času v doprave; Oboznámenie s vyhláškou č.
508/2009 Zb. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú
technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia; Oboznámenie s nariadením
vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Zb. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
pri používaní pracovných prostriedkov; Oboznámenie s nariadením vlády Slovenskej republiky č.391/2006Zb.ominimálnychbezpečnostnýchazdravotnýchpožiadavkáchnapracovisku;Oboznámenie
s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Zb. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami; Oboznámenie s nariadením vlády Slovenskej

republiky č. 396/2006 Zb. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko;
Oboznámenie s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Zb. o minimálnych zdravotných a
bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku;
Oboznámenie s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Zb. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami; Oboznámenie s nariadením vlády

Slovenskej republiky č. 253/2006 Zb. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou
azbestu ; Poznatky o pracovnej úrazovosti a chorobách z povolania a iné poznatky podľa charakteru
vykonávanej práce; Oboznámenie s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Zb. ochrane
zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci; Oboznámenie s
nariadením vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Zb. o zákaze práce tehotným ženám; Oboznámenie
s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Zb. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie

a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov; Oboznámenie so zákonom č. 377/2004
Zb. O ochrane nefajčiarov; Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 356/2007 Zb., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej
činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí
účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti; Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a

Slovenského banského úradu č. 93/1985 Zb. o zaistení bezpečnosti práce pri stabilných zásobníkoch
na sypké materiály; STN 33 1600 Revízie a kontrola elektrického ručného náradia; STN 33 1610
Termíny kontrol elektrických spotrebičov; STN 26 9030 Skladovanie; STN EN 131-2 + A1: 2012-10
Rebríky; Iné právne predpisy podľa charakteru práce. Na tomto školení, trvajúcom 90 minút, teda podľa
tvrdenia zamestnávateľa, mali byť zamestnanci vyčerpávajúcim spôsobom podrobne poučení o obsahu

30 rôznych postupov a právnych predpisov. Na každý právny predpis, resp. postup teda boli vyhradené
tri minúty. Počas týchto troch minút mali byť zamestnanci žalovaného (vrátane poškodeného) poučení
napríklad o celom obsahu Zákonníka práce. Za ďalšie tri minúty mali byť zamestnanci žalovaného
(vrátane poškodeného) oboznámení napríklad tiež o zákaze vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v
priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

V priebehu ďalších troch minút mali byť zamestnanci žalovaného (vrátane poškodeného) oboznámení
aj s vyhláškou č. 508/2009 Zb. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou
sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia. Je teda
celkom zrejmé, že zamestnanci žalovaného (vrátane poškodeného) reálne vôbec neboli poučení

o BOZP, a táto hromadná výchovná činnosť mala charakter čistej formality. Zamestnávateľ teda
poňal celé zaškoľovanie a výchovu svojich zamestnancov ako čistú formalitu bez reálneho obsahu a
prínosu. Sústredil sa iba na formálne minimálne splnenie zákonom vyžadovaných požiadaviek, a na
získanie podpisov zamestnancov (vrátane podpisu poškodeného) do vopred pripraveného formulára.
Reálne však zamestnanci v dostatočnej miere zaškolení a vychovaní pre BOZP neboli. Nepoučenie

poškodeného o zásadách dodržiavania BOZP pri prevedení na inú prácu. Podľa Záznamovej knihy
bolo na tomto oboznamovaní výslovne uvedené, že ,,Oboznamovanie podľa bodov 1-4 sa vykonáva pri
prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení
novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku." Zo záznamovej
knihy tiež vyplýva nasledovné oboznámenie: ,,Obsah oboznámenia je prispôsobený charakteru práce

vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce,
najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám
a ohrozeniam. Oboznámenie sa vykonáva najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy a ostatné
predpisy na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas". Poškodený
bol teda oboznámený výlučne iba so zásadami dodržiavania BOZP (aj keď iba symbolicky, formálne

a bez reálneho obsahu a prínosu) na jeho pracovisku a pri vykonávaní jeho práce. Keď ho neskôr
jeho zodpovedný nadriadený K. A. C. previedol na inú prácu a na iné pracovisko, vôbec poškodeného
nepoučil o zásadách dodržiavania BOZP pri tejto novej práci, a na tomto novom pracovisku. Poškodený
teda celkom evidentne nebol po zaradení na inú prácu (pri ktorej sa stal predmetný pracovný úraz)
poučený o dodržiavaní zásad BOZP na tomto novom pracovisku (a to ani len formálne a symbolicky).

Tým pádom poškodený nemohol vedieť o skutočnosti, že pri práci, na ktorú bol prevedený svojim
príslušným nadriadeným pracovníkom (K. A. C.), môže prísť k výbuchu a katastrofálnym následkom.
Nebol napríklad vôbec reálne poučený o vlastnostiach hydraulického oleja PARAMO HV 46 a o tom, žemôže prísť k výbuchu. Tým pádom jeho zamestnávateľ (žalovaný v tomto prípade) celkom zrejme nesie
plnú právnu aj faktickú zodpovednosť za pracovný úraz, ktorý sa poškodenému stal.
Žalovaný má vypracovaný interný dokument ,,Nakladanie s olejmi a nebezpečnými odpadmi v objekte

DM 5“, a ,,Prevádzkový poriadok pre sklad olejov“. V zmysle bodu 2 ,,Prevádzkového poriadku pre
sklad olejov“ sa v sklade olejov nachádzajú: Mazacie oleje, Rezné oleje, Konzervačné oleje, Emulzné
oleje, Honovacie oleje, Hydraulické oleje, Prevodové a motorové oleje, Chladiace oleje a zmesi,
Mazacie tuky. V bode 4.4 „Prevádzkového poriadku pre sklad olejov“ sú uvedené konkrétne osoby,
ktoré sú „zodpovedné za poriadok v sklade olejov, kontrolu dodržiavania bezpečnej manipulácie so

všetkými druhmi olejov a dodržiavanie zásad skladovania v zmysle tohto prevádzkového poriadku...“
S prevádzkovým poriadkom pre sklad olejov bol výslovne oboznámený aj K. A. C.. V bode A 1
dokumentu ,,Nakladanie s olejmi a nebezpečnými odpadmi v objekte DM 5“ je výslovne uvedené,
že ,,sklad olejov je uzavretý a uzamykateľný“. Napriek tomu bol dňa 30.9.2016 poškodenému zo
skladu olejov vydaný sud, ktorý mal byť prázdny. V bode A 3.3. dokumentu ,,Nakladanie s olejmi a
nebezpečnými odpadmi v objekte DM 5“ pritom je výslovne uvedené, že ,,pri skladovaní a manipulácií

s olejmi je potrebné dodržiavať pokyny pre manipuláciu s prázdnymi obalmi, kontaminované obaly
odovzdať do skladu nebezpečného odpadu.“ Z uvedeného ustanovenia teda jasne vyplýva že sud,
ktorý bol poškodenému dňa 30.9.2016 vydaný v sklade olejov, v ňom vôbec nemal byť. V sklade
mali a mohli byť iba sudy prázdne. V žiadnom prípade tam v zmysle interného predpisu žalovaného
nemal byť „prázdny" sud kontaminovaný, či dokonca horľavý alebo výbušný. Poškodený teda evidentne

dôvodne predpokladal že sud, ktorý mu bol vydaný v sklade olejov, je prázdny a čistý. A že nie je
kontaminovaný akýmikoľvek látkami. A že už vôbec nie je horľavý či dokonca výbušný. Poškodený teda
vôbec nemohol vedieť, že predmetný sud by mohol vybuchnúť. Ten sud predsa mal byť prázdny a ničím
nekontaminovaný. V bode B dokumentu ,,Nakladanie s olejmi a nebezpečnými odpadmi v objekte DM
5" je výslovne uvedené, že ,,Je zakázané vydávať prázdne obaly pracovníkom do priestorov výrobnej

prevádzky. Tie môžu byť iba v sklade olejov alebo v sklade nebezpečného odpadu", a ,,Je zakázané
vydávať zo skladu olejov prázdne obaly na použitie vo výrobe". K. A. C., ako kompetentný pracovník
žalovaného, a priamy nadriadený poškodeného, teda bol výslovne oboznámený so zásadami BOZP, ako
aj s Prevádzkovým poriadkom pre sklad olejov, a s dokumentom ,,Nakladanie s olejmi a nebezpečnými
odpadmi v objekte DM". K. A. C. teda mal a musel vedieť, že prázdny obal nesmie poškodenému vydať,

resp. vydať mu inštrukciu na prevzatie prázdneho sudu zo skladu olejov. Napriek tomu to však dňa
30.9.2016 K. A. C., ako kompetentný pracovník žalovaného, urobil. Výslovne nariadil poškodenému, aby
zo skladu olejov prevzal prázdny obal, a preniesol ho do výrobnej prevádzky. Predmetný sud bol navyše
kontaminovaný horľavou a výbušnou látkou. A pri manipulácií poškodeným tento sud, ktorý mu vôbec
nemal byť vydaný, a ktorý mal byť prázdny a nekontaminovaný, vybuchol. Prevzatie sudu poškodeným

zo skladu olejov pritom vôbec nebolo zaevidované v denníku Skladu olejov.
Dňa 30.9.2016 sa stal poškodenému strašný, tragický pracovný úraz. Došlo k výbuchu sudu, ktorý
mu bol v rozpore s vyššie citovanými vnútornými predpismi žalovaného, vydaný zo skladu olejov.
Navyše poškodenému nebol kompetentným pracovníkom žalovaného vydaný sud prázdny, ale sud
kontaminovaný výbušnou látkou. Ako je uvedené vyššie, takýto kontaminovaný sud vôbec nemal byť

umiestnený v sklade olejov, ale mal byť umiestnený v sklade nebezpečných látok. V jeho dôsledku utrpel
poškodený strašný pracovný úraz s devastačnými následkami. Utrpel devastačné stratové poranenie
čela s poškodením mozgového tkaniva, zlomeninu lebkovej klenby, viaceré zlomeniny lebky a tvárových
kostí, opuch mozgu. Bohužiaľ, z týchto veľmi ťažkých zranení sa poškodený už zrejme nikdy úplne
nezotaví. Tiež priložili tri fotografie predmetného sudu, ktorý explodoval. Z fotografií je zrejmé, že

veko sudu bolo veľmi hrubé, a rovnako aj steny sudu. A explózia, ktorá tento sud takýmto spôsobom
zdeformovala, musela byť veľmi silná. V žiadnom prípade by takto silno nemohol explodovať prázdny
sud. Priložili tiež fotografiu vnútrajška predmetného sudu. Z tejto fotografie je zrejmé, že sud nebol
prázdny, ale nachádzala sa v ňom vysoko horľavá a výbušná látka. Ďalej priložili fotografiu zo dňa a
miesta explózie. Z fotografie je zrejmé, že vedľa stola je vyliate veľké množstvo horľavej a výbušnej

látky, ktorá bola hasená hasiacim prístrojom. Táto horľavá a výbušná látka pritom celkom zrejme
unikla z predmetného sudu po jeho explózií. Predmetný sud teda v žiadnom prípade nebol prázdny.
Naopak, bol kontaminovaný horľavou a výbušnou látkou. A takýto sud sa vôbec nemal nachádzať
v sklade olejov, a už vôbec nemal byť poškodenému vydaný do výrobnej prevádzky. Ako vyplýva z
bodu 14. Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 5.10.2016, vlastnoručne podpísaného K. I. F., vtedajším

generálnym riaditeľom žalovaného, v čase pracovného úrazu, teda dňa 30.9.2016, nebol poškodený v
čase pracovného úrazu pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok. Ako vyplýva z
bodu 12. Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 5.10.2016, ,,podľa pokynu majstra K. A. C. poškodený
vykonával práce pri čistení strojového zariadenia (vyčerpanie znečistenej emulzie a brúsneho kalu)- Rovinná brúska, pracovisko v 2. poli. Podľa doteraz známych a zistených okolností, zranený si na
pracovisku v 2. poli na mieste, kde vykonávali čistenie stroja (odčerpanie kalu) pripravoval prázdnu
zbernú nádobu - sud (z hydraulického oleja PARAMO HV 46 - horľavá látka, sud bol označený, KBÚ

dostupná, zamestnanec poučený), ktorý mu na pokyn majstra K. A. C. vydal skladník B. A. zo skladu
oleja, do ktorého chcel naložiť kal z opravovaného stroja (Rovinná brúska) a následne ho previezť do
skladu nebezpečných odpadov. Vzhľadom k tomu, že sa mu nepodarilo otvoriť vrchnák na sude, pokúsil
sa sud otvoriť ručným náradím /kladivo, sekáčik/ (na pracovisku v 2, poli pri rovinnej brúske). Aj po
tomto neúspešnom pokuse sud prekotúľal na zámočnícke pracovisko v 5. poli, kde si svojvoľne zobral

zo skrinky zamestnancov zámočníckeho pracoviska ručnú elektrickú karbobrúsku..." Samotný vtedajší
generálny riaditeľ žalovaného teda uvádza: Poškodený vykonával všetky práce na pokyn majstra K. A.
C. (ako je uvedené vyššie, K. A. C. vykonával v rámci svojej funkcie aj kontrolu dodržiavania zásad
Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci). Poškodenému bol predmetný sud vydaný zo skladu olejov
na základe výslovného pokynu majstra K. A. C., a skladníka B. A., pričom aj K. A. C., aj skladník B.
A. mali a museli vedieť, že je zakázané vydávať prázdne obaly pracovníkom do priestorov výrobnej

prevádzky. Tie môžu byť iba v sklade olejov alebo v sklade nebezpečného odpadu. Poškodený tento
sud prekotúľal cez veľkú časť výrobnej prevádzky. To muselo vidieť veľké množstvo ľudí, vrátane
kompetentných vedúcich pracovníkov Žalovaného, oboznámených so zásadami dodržiavania BOZP. Tí
mohli a mali poškodenému, v zmysle príslušných právnych predpisov, zabrániť v akejkoľvek manipulácií
s predmetným sudom. Zodpovedný majster K. A. C. vo svojej výpovedi zo dňa 3.10.2016 výslovne

uviedol: ,,Nakoľko poškodený C. B. a C. B. ukončili prácu na svojich strojoch, bola im pridelená náhradná
práca - vyčistenie zariadenia ,,Rovinná brúska" od znečistenej chladiacej emulzie a brúsneho kalu.
Dostali odo mňa pokyn, aby si išli do skladu olejov vyzdvihnúť prázdny sud, do ktorého mali naložiť
emulziu a kal..." K. A. C. navyše vo svojej výpovedi celkom zrejme klame. Uvádza: ,,Na záver chcem
zdôrazniť, že ja som nedal žiadny pokyn na otváranie suda a na túto činnosť a ani som si nevšimol, že

daný sud sa na tomto pracovisku nachádza." K. A. C. teda: Výslovne potvrdil, že poškodený si zo skladu
olejov vyzdvihol „prázdny" sud na jeho pokyn (pritom však K. A. C. mal a musel vedieť, že je zakázané
vydávať prázdne obaly pracovníkom do priestorov výrobnej prevádzky. Tie môžu byť iba v sklade olejov,
alebo v sklade nebezpečného odpadu). Absurdne tvrdí, že nevydal pokyn na otváranie sudu. Každému
je predsa zrejmé, že emulziu a kal mohol poškodený vypustiť iba do otvoreného sudu. Potvrdil, že

poškodený bol prevedený na inú prácu a na iné pracovisko, pričom poškodený vôbec nebol poučený o
zásadách dodržiavania BOZP pri tejto novej práci, a na tomto novom pracovisku. Poškodený sa teda
moholriadiťjedinepráveinštrukciamiK.A.C.,akosvojhonadriadeného,zodpovednéhozadodržiavanie
všetkých predpisov a zásad BOZP. Svedok I. A. vo svojej výpovedi zo dňa 3.10.2016 vyvrátil tvrdenie
zodpovednéhomajstraK.A.C.,že,,aninevedel,žedanýsudsanatomtopracoviskunachádza".Svedok

I. A. výslovne uviedol, že ,,v dobe keď som vymieňal kotúč (na karbobrúske) prišiel majster a povedal
poškodenému, aby všetko nechal tak a pridelil mu inú prácu na inom pracovisku." Z jeho výpovede teda
jasne vyplýva, že zodpovedný majster K. A. C. bol na pracovisku už v čase, keď na ňom bol dokotúľaný
predmetný sud. A vedel, že poškodený sa ho pokúša otvoriť. Ako je zrejmé z priložených fotografií, K. A.
C.malamuselpredmetný200litrovýčervenýsudvidieť,aakoosobazodpovednázadodržiavaniezásad

BOZP mal zasiahnuť a okamžite zabrániť akejkoľvek ďalšej manipulácií so sudom. Svedok B. A., ako
skladník zodpovedný za sklad olejov, vo svojej výpovedi zo dňa 3.10.2016 výslovne uviedol: ,,Následne
som im ukázal, ktoré prázdne sudy z oleja si majú zobrať. Tie si následne so sebou zobrali. Sudy boli
prázdne, bez oleja, boli uzatvorené závitom a zátkou." Svedok B. A., ako zodpovedný skladník skladu
olejov, teda výslovne uviedol: že poškodenému vydal prázdne sudy (teda viac než jeden sud). Výslovne

poškodenéhoaC.B.informoval,žesudysúprázdne.PoškodenýaC.B.tedamuselibyťpresvedčení,že
ide o sudy prázdne a nekontaminované. A teda že pri manipulácií s nimi nehrozí žiadne nebezpečenstvo
požiaru, či dokonca výbuchu. Inšpektorát práce Trenčín v článku E svojho protokolu opísal na základe
svojich zistení dej úrazu nasledovne: ,,Dňa 29.9.2016 nastúpili zamestnanci C. B. a C. B. (ďalej
poškodený) na pracovnú zmenu. Podľa pokynu majstra K. C. si zo skladu olejov zobrali 2 prázdne sudy

a použitú hydraulickú chladiacu emulziu a brúsny kal odstraňovali z rovinnej brúsky 3 PV 80 A inv. č.
XXXX („žralok") tak, že materiál umiestňovali do týchto sudov. (...). Dňa 30.9.2016 o 06,00 h C. B. prišiel
na pracovisko a dokončoval čistenie vane rovinnej brúsky v poli č. 2. Krátko na to prišiel na pracovisko
aj poškodený, ktorý po chvíli odišiel na zámočnícke pracovisko v poli č. 5, kde prikotúľal prázdny
sud. Keďže tento sud bol uzavretý horným vekom a pre nakladanie kalu lopatou potreboval odstrániť

hornú časť predmetného suda, poškodený požiadal prítomného zamestnanca I. A. o zapožičanie ručnej
elektrickej brúsky. Pred prácou s brúskou prišiel na toto pracovisko majster K. C., ktorý poškodenému
dal ešte pokyn, aby všetko nechal tak a išiel prerezať závity na inom pracovisku v hale. (...)". Inšpektorát
práceTrenčíntedapotvrdilnasledovnéskutočnosti:PoškodenýprebralsudyzoSkladuolejovnazákladepokynov majstra K. C.. Použitú hydraulickú emulziu a brúsny kal odstraňoval poškodený z rovinnej
brúsky na výslovný pokyn K. C.. Práve kvôli práci, pridelenej K. C., bolo potrebné odstrániť hornú
časť predmetného suda. Inšpektorát práce Trenčín v článku F svojho protokolu uviedol, že poškodený

absolvoval u zamestnávateľa oboznámenie s predpismi na zaistenie BOZP. Inšpektorát práce však
neriešilkatastrofálnunedostatočnosť,priamsymbolickosťtohtooboznámenia.InšpektorátpráceTrenčín
v článku F, bod 05 svojho protokolu uviedol, že ,,K. C. absolvoval dňa 27.01.2016 školenie o ochrane
pred požiarmi. Súčasťou osnovy školenia boli aj Pokyny na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri
činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru zváraním, brúsení, s tepelným delením a s

ďalšími spôsobmi spracúvania kovov. V zmysle týchto pokynov môžu byť uvedené práce vykonávané
na základe písomného povolenia vydaného zamestnávateľom." A pritom K. A. C. poškodenému žiadne
písomné povolenia nevydával. Konal v rozpore s týmito pokynmi. Inšpektorát práce Trenčín v článku
F, bod 10 svojho protokolu uviedol svoje zistenie, že ,,V Prevádzkovom poriadku pre sklad olejov
platnomvčasevznikuudalosti,akoajpodľapodaniainformácieskladníkomM.A.,zamestnávateľneurčil
žiadne opatrenia v súvislosti s výdajom prázdnych obalov (sudov) a s ich následnou manipuláciou,

teda nevylúčil pohyb a ďalšiu manipuláciu zamestnancov s prázdnymi sudmi." Z tohto bodu protokolu
vyplýva, že Inšpektorát práce Trenčín sa nedostatočne oboznámil s predpismi žalovaného, a s ďalšími
skutočnosťami. Ako je uvedené vyššie, výdaj prázdnych sudov výslovne upravoval v čase pracovného
úrazu dokument ,,Nakladanie s olejmi a nebezpečnými odpadmi v objekte DM 5". Žalobcovia poukazujú
na túto nedostatočnú znalosť a preverenie dostupných dokumentov Inšpektorátom práce Trenčín. Na

základe nedostatočnej znalosti dostupných dokumentov, ktoré pritom mal Inšpektorát práce Trenčín
k dispozícií, došiel Inšpektorát práce k nesprávnym skutkovým záverom. Inšpektorát práce Trenčín v
článku F, bod 15 správne konštatoval, že Prázdny, nevyčistený obal (sud) z oleja PARAMO HV 46 je
považovanýzanebezpečnýodpad,aumiestnenýmôžebyťpodľavnútornýchpredpisovzamestnávateľa
len na určenej ploche v Sklade olejov a v Sklade nebezpečných odpadov.

Nesprávne závery Inšpektorátu práce Trenčín. Inšpektorát práce Trenčín, ktorý mal k dispozícií všetky
vyššie uvedené dokumenty, fotografie a svedecké výpovede, došiel k úplne absurdným a nesprávnym
záverom. Ako vyplýva z článku G protokolu, Inšpektorát práce Trenčín za jediného vinníka celej
tragédie označil výlučne iba poškodeného. Dobre pritom vedel, že poškodený sa, vzhľadom na
následky svojich zranení, nemôže nijako brániť. Inšpektorát práce došiel k úplne absurdnému záveru,

že zo strany zamestnávateľa neboli žiadne nedostatky zistené. Toto tvrdenie je, vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, úplne absurdné. Môžeme sa len domnievať, čo k takémuto absurdnému záveru,
hrozným spôsobom poškodzujúcemu poškodeného a celú jeho rodinu, a zároveň úplne zbavujúceho
evidentnej viny žalovaného, Inšpektorát práce Trenčín viedlo. Žalobcovia majú indície, že k takémuto
záveru viedla Inšpektorát práce Trenčín snaha vec „ututlať", na čo dostal inštrukcie ,,z vyšších miest".

Absolútnaprávnaneplatnosť(nulitnosť)protokoluInšpektorátupráceTrenčín.Žalobcoviapredložilisúdu
dve odpovede na žiadosť o podanie správy, ktoré poslal dňa 30.1.2017 a dňa 6.3.2017 Inšpektorát
práce Trenčín Okresnému riaditeľstvu policajného zboru Trenčín. V nich K. I. O., vedúci oddelenia
BOZP Inšpektorátu práce Trenčín výslovne uviedol, že ,,Nevyhnutným úkonom pre ukončenie šetrenia
predmetnej udalosti zo strany Inšpektorátu práce Trenčín v zmysle citovaného zákona je potrebné,

aby sa poškodený do protokolu písomne vyjadril k príčinám vzniku predmetného úrazu a k zisteniam
Inšpektorátu práce Trenčín (...)." Inšpektorát práce Trenčín teda sám výslovne uviedol, že bez vyjadrenia
sa poškodeného nie je možné ukončiť šetrenie predmetnej udalosti. A vyjadrenie poškodeného nebolo
a nie je možné, vzhľadom na následky jeho zranení, získať. Preto Žalobcovia poukazujú na skutočnosť,
že protokol Inšpektorátu práce Trenčín je: Po právnej stránke absolútne neplatný (nulitný), nakoľko

vyšetrovanie neobsahovalo vyjadrenie poškodeného k celej veci. A teda šetrenie, podľa vyjadrenia
samotného Inšpektorátu práce Trenčín, nebolo a stále nie je možné ukončiť. A nakoľko nebolo a nie
je možné šetrenie inšpektorátu práce ukončiť, sú irelevantné jeho závery. Po právnej stránke tento
protokol Inšpektorátu práce Trenčín vôbec nemožno brať do úvahy. Absolútne ignorujúci obsah veľkého
množstva dokumentov, svedeckých výpovedí a fotografií uvedených a citovaných vyššie, ktoré mal

a má Inšpektorát práce Trenčín k dispozícií. Po ľudskej stránke nezmyselný, neférový, tendenčný a
hyenistický. Flagrantným ignorovaním veľkého množstva uvedených dokumentov, svedeckých výpovedí
a fotografií Inšpektorát práce Trenčín označil za jediného vinníka strašného pracovného úrazu
zraneného človeka, ktorý sa nemôže brániť. Tým jemu aj jeho rodine úplne odoprel morálnu aj finančnú
pomoc zo strany Sociálnej poisťovne, ako aj ďalších štátnych orgánov Slovenskej republiky. Žalobcovia

sú dôvodne presvedčení, že takýto tendenčný a nezmyselný záver Inšpektorátu práce Trenčín je
následok zásahu „z vyšších miest", ktoré mali a majú záujem celú vec „ututlať". Žalovaný pritom
práve tento absolútne právne neplatný (nulitný) protokol Inšpektorátu práce Trenčín dlhodobo používa
na preukázanie svojej údajnej neviny, a údajnej plnej viny poškodeného. Žalobcovia navrhujú, abyvzhľadom na zjavnú faktickú aj právnu irelevantnosť predmetného Protokolu Inšpektorátu práce Trenčín,
vážený súd tento dokument vôbec nebral do úvahy.
Právne predpisy, a ich jednotlivé ustanovenia, porušené žalovaným. Žalobcovia v žalobe uviedli aj

citovali ustanovenia právnych predpisov z oblasti pracovného práva a bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, ktoré sa týkajú tohto prípadu, resp. ktoré žalovaný svojím postupom hrubo porušil. Ustanovenia
Zákonníka práce, porušené žalovaným:
Podľa článku 8 Zákona č. 311/2001 Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce"): ,,Zamestnávatelia sú
povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa

tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti
s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so
zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a
rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v
čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a

rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom."
Podľa článku 9 Zákonníka práce: ,,Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.
Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú
svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov."

Podľa § 9, ods. 1) Zákonníka práce: ,,V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi
poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú
oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich

funkcií určených organizačnými predpismi."
Podľa §10, ods. 1 Zákonníka práce „Právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych
orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto
úkonov nadobúda práva a povinnosti."
Z týchto ustanovení Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že K. A. C. konal po právnej stránke plne

ako kompetentný predstaviteľ zamestnávateľa - žalovaného. Teda všetky svoje úkony vykonal v mene
žalovaného. Žalovaný je teda plne zodpovedný za všetky úkony K. A. C..
Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce: ,,Zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu". Poškodený teda konal v súlade s právnymi predpismi, keď plnil inštrukcie svojho

kompetentného nadriadeného K. A. C.. Poškodený preukázateľne nebol poučený o zásadách BOZP pri
práci, na ktorú ho K. A. C. previedol. Navyše odôvodnene predpokladal, že predmetný sud je prázdny
a nie je kontaminovaný žiadnou horľavou, či dokonca výbušnou látkou.
Podľa § 82 písm. b) Zákonníka práce: ,,Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81
povinný najmä utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri

práci." K. A. C. teda bol povinný zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Preto poškodený
s plnou dôverou plnil jeho pracovné inštrukcie. Nemohol totiž tušiť, že K. A. C. mu dáva pracovné
inštrukcie, ktoré sú v rozpore so zásadami BOZP a povedú k pracovnému úrazu.
Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce: ,,Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať
také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a

majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.“ Zamestnávateľ - žalovaný
v tomto prípade celkom zrejme nedodržal túto svoju generálnu prevenčnú povinnosť. A to bol jeden z
hlavných dôvodov, prečo sa predmetný pracovný úraz stal.
Podľa § 192 ods. 2 Zákonníka práce: ,,Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu
spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v

jeho mene.“
Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce: ,,Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.“

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce: ,,Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.“
Ustanovenia Zákona o BOZP, porušené žalovanýmPodľa § 5 ods. 1 Zákona č. 124/2006 Zb. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len ,,Zákon
o BOZP“): ,,Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení
nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií,

vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.“ Žalovaný túto svoju povinnosť celkom zjavne porušil.
Opatrenia nevyhnutné na zaistenie BOZP uňho boli iba symbolické, bežne porušované jeho vlastnými
zamestnancami. Vzdelávanie bolo iba symbolické a formálne. Reálne poškodený nebol účinne vôbec
vzdelávaný.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) Zákona o BOZP: ,,Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a
v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci.“ Tieto opatrenia vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a BOZP, žalovaný nevykonával.
Podľa § 6 ods. 1 písm. c) Zákona o BOZP: ,,Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci je povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať
písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami." Túto

svoju povinnosť žalovaný porušil, keď aktívne nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia, a tieto aktívne
neodstraňoval.
Podľa § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP: ,,Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdraviapriprácijepovinnýzabezpečovať,abypracoviská,komunikácie,pracovnéprostriedky,materiály,
pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali

bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy". Túto svoju
prevenčnú povinnosť žalovaný porušoval. Ním nariadené pracovné prostriedky a pracovné postupy boli
extrémne nebezpečné. A boli z hlavných dôvodov explózie na pracovisku, a pracovného úrazu, ktorý
sa poškodenému stal.
Podľa § 6 ods. 1 písm. f) Zákona o BOZP: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci je povinný odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých
vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať
opatrenia na ich odstránenie." Túto svoju prevenčnú povinnosť žalovaný porušil. Svojimi inštrukciami
nie len že neodstraňoval nebezpečenstvo a ohrozenie, ale priamo vydával poškodenému pracovné
inštrukcie, ktoré viedli k strašnému pracovnému úrazu, ktorý poškodený utrpel.

Podľa § 6 ods. 1 písm. h) Zákona o BOZP: ,,Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci je povinný v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa
používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho
počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú
osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie

zamestnancov prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté
vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie." Žalovaný nie len že
takéto opatrenia neprijal, ale priamo naviedol poškodeného na pracovný postup, následkom ktorého
došlo k explózií, a strašnému pracovnému úrazu.
Podľa § 6 ods. 1 písm. i) Zákona o BOZP: ,,Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy." Žalovaný však určoval extrémne
nebezpečné pracovné postupy, ktoré viedli k explózií a strašnému pracovnému úrazu, ktorý utrpel
poškodený.
Podľa § 6 ods. 7 Zákona o BOZP: ,,Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia
všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch."

Podľa § 6 ods. 8 Zákona o BOZP: ,,Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu
úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných
povinností."
Podľa § 6 ods. 10 Zákona o BOZP: ..Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za
plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci."
Podľa § 7 ods. 1 písm. a) Zákona o BOZP: „Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a
preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany

zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi
a overovať ich znalosť." Žalovaný však poučil poškodeného iba raz. Aj to symbolicky, formálne a iba na
jehobežnépracovisko.AnivtedyvšakneoveriljehoznalosťzásadBOZPazásadbezpečnéhosprávania
na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi.Podľa § 7 ods. 1 písm. b) Zákona o BOZP: „Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a
preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom
a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi." Toto však žalovaný

neurobil.
Podľa § 7 ods. 3 Zákona o BOZP: „Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s
odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení
na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného
prostriedku." Toto však žalovaný pri prevedení na inú prácu vôbec neurobil.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o BOZP: ,,Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať
dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a
bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať (...)" Túto svoju povinnosť zamestnávateľ hrubo
porušil. A to viedlo k predmetnému strašnému pracovnému úrazu.
Podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o BOZP: „Zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a

ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady
bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne
oboznámený.“ Poškodený bol, ako bolo preukázané vyššie, dôvodne a oprávnene presvedčený, že
inštrukcie dané mu K. A. C., boli plne v súlade so zásadami BOZP, zásadami bezpečnej práce,

a zásadami bezpečného správania na pracovisku. Ako bolo preukázané vyššie, on sám vôbec
nebol poučený o zásadách BOZP, zásadách bezpečnej práce, a zásadách bezpečného správania na
pracovisku pri práci a na pracovisku, na ktoré bol prevedený.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Zb. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov: „Zamestnávateľ je povinný vykonať

potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú
prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana
zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na
osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v
jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného

prostriedku." Zamestnávateľ - žalovaný však poskytol poškodenému pracovný prostriedok (sud), ktorý
bol životu nebezpečný. A následkom toho došlo k strašnému pracovnému úrazu.
Podľa § 5 ods. 2 písm. b) Nariadenia vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov: ,,Ak sa pracovný prostriedok používa
v podmienkach, ktoré zhoršujú jeho stav a vytvárajú možnosť vzniku nebezpečenstva, zamestnávateľ v

záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na včasné odhalenie a nápravu zhoršeného
stavu, je povinný zabezpečiť vykonanie osobitnej kontroly pracovného prostriedku oprávnenou osobou
vždy, ak sa vyskytnú výnimočné okolnosti, ktoré môžu ohroziť bezpečnú prevádzku pracovného
prostriedku, najmä úprava, porucha, havária, pôsobenie prírodného javu alebo dlhšia prestávka v jeho
používaní."

Podľa § 8 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov: „Zamestnávateľ je povinný preukázať, že
zamestnanec bol oboznámený a informovaný o spôsobe používania pracovného prostriedku.
Zamestnávateľjepovinnýposkytnúťzamestnancovipísomnýnávodnaobsluhupracovnéhoprostriedku,
ak je to potrebné.“ Žalovaný však nepreukázal, že by poškodený bol oboznámený a informovaný o

spôsobe používanie predmetného sudu a o tom, že by ho nesmel otvárať.
Podľa § 8 ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov: ,,Zamestnávateľ je povinný preukázateľne
oboznámiť zamestnanca s nebezpečenstvami, ktoré môžu ohroziť jeho zdravie alebo život alebo
poškodiť pracovný prostriedok v pracovnom priestore alebo na pracovnom mieste, ako aj s ich zmenami

a inými účinkami v rozsahu, v akom pôsobia na pracovné prostriedky umiestnené v ich bezprostrednom
pracovnom priestore alebo pracovnom mieste, aj keď takéto pracovné prostriedky zamestnanec priamo
nepoužíva." Nič také však zamestnávateľ - žalovaný nepreukázal. Jeho oboznámenia so zásadami
BOZP a bezpečných pracovných postupov boli iba symbolické a formálne, respektíve vôbec žiadne.
Podľa § 6 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Zb. o ochrane zamestnancov

pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci: „Zamestnávateľ je povinný vylúčiť
riziko nahradením nebezpečných chemických faktorov takými chemickými faktormi alebo postupmi,
ktoré v podmienkach použitia nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie a bezpečnosť
zamestnancov." Zamestnávateľ - žalovaný teda mohol a mal predmetný použitý sud, kontaminovanýhorľavou a výbušnou látkou, nahradiť inou nádobou, pri ktorej by výbuch nehrozil. Nakoľko to však
žalovaný neurobil, došlo k explózií, a strašnému pracovnému úrazu.
Podľa § 6 ods. 7 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Zb. o ochrane zamestnancov

pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci: ,,Na základe celkového posúdenia
rizík a všeobecných zásad prevencie rizika je zamestnávateľ povinný vykonať technické a organizačné
opatrenia primerané povahe činnosti vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom
reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zamestnancov pred nebezpečenstvami
vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických vlastností, najmä vylúčiť na pracovisku zdroje vznietenia, ktoré

by mohli spôsobiť požiar alebo výbuch, alebo nepriaznivé podmienky, ktoré by mohli zapríčiniť, že
chemicky nestále faktory alebo ich zmesi vyvolajú škodlivé fyzikálne účinky, a zmierniť škodlivé účinky
na bezpečnosť a zdravie zamestnancov v prípade požiaru alebo výbuchu spôsobeného vznietením
horľavých látok alebo zmierniť škodlivé fyzikálne účinky vyvolané chemicky nestálymi látkami alebo
zmesami látok." Túto svoju povinnosť zamestnávateľ - žalovaný nedodržal a porušil.
Pokus žalobcov o mimosúdne vyrovnanie so žalovaným, zastrašovanie zo strany žalovaného.

Žalobcovia poslali dňa 16. januára 2018 žalovanému Výzvu na mimosúdne vyrovnanie. V nej mu
navrhli mimosúdne riešenie vzniknutej situácie. Žalovaný reagoval na tento list svojím Vyjadrením k
návrhu na mimosúdne vyrovnanie. V ňom prejavil úplný nezáujem o pomoc Žalovaným v ich ťažkej
životnej aj finančnej situácií. Odmietol akékoľvek mimosúdne vyrovnanie. Dokonca sa, podľa názoru
Žalobcov, Žalovaný uchýlil k ich zastrašovaniu. Žalobcovia sú si vedomí, že žalovaný, jeho predseda

predstavenstva K. A. B. a riaditeľ odboru právnych služieb DMD Group, a.s. M. K. C., sú v trenčianskom
regióne vplyvné osoby s veľkým dosahom. A tieto vplyvné osoby im poslali list (vlastnoručne podpísaný
predsedom predstavenstva K. A. B., a vybavovaný riaditeľom odboru právnych služieb DMD Group,
a.s. M. K. C.), v ktorom im doslova napísali: ,,Je nám ľúto, akú formu a obsah komunikácie ste v
predmetnej veci zvolili, keďže podľa nášho názoru Vami zvolený postup nie je a ani nebude na prospech

poškodenému a ani jeho príbuzným." Takéto formulácie od ľudí, s nepochybne veľkým vplyvom v
regióne, považujú Žalobcovia za zastrašovanie a nemorálne praktiky. Vyznieva to podľa ich názoru tak,
že K. A. B. a M. K. C. im tým naznačovali, že v prípade ďalšieho riešenia tejto veci ,,to pre nich zle
dopadne" a ,,bude to pre nich mať následky". Túto skutočnosť žalobcovia zdôrazňujú pre dokreslenie
morálneho profilu čelných predstaviteľov žalovaného, a pre dokreslenie úrovne komunikácie s nimi.

8. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu dňa vyjadrenie k žalobe, v ktorom o.i.
uviedol, medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že úraz, ku ktorému došlo dňa 30.09.2016
v priestoroch žalovaného, následkom ktorého pôvodný žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví, bol
pracovným úrazom. Medzi žalobcom a žalovaným je však sporné, či žalovaný za pracovný úraz

zodpovedá alebo či sa zodpovednosti za pracovný úraz zbavil podľa príslušných ustanovení Zákonníka
práce, ako aj okolnosti a príčiny vzniku pracovného úrazu. Pokiaľ ide o okolnosti a príčiny vzniku
pracovného úrazu, v nadväznosti na vznik pracovného úrazu bola u žalovaného vykonaná inšpekcia
práce, výsledky ktorej sú zaznamenané v Protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.
ITN-27-4-2.2/P-J2-17 zo dňa 02.08.2017. V rámci predmetnej inšpekcie práce bolo Inšpektorátom

práce Trenčín vykonané podrobné šetrenie s cieľom objasniť príčiny vzniku pracovného úrazu. Na
základe vykonaného dokazovania, najmä obhliadky pracoviska, na ktorom došlo k pracovnému úrazu,
odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR, fotodokumentácie
a výpovedí svedkov inšpektorát práce Trenčín dospel k záveru, že príčinou vzniku pracovného úrazu
bolo „Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce proti zákazu a pokynom, zotrvávanie

v ohrozenom priestore“. Inšpektorát práce Trenčín ako príslušný orgán príčiny vzniku pracovného úrazu
riadne vyšetril a v Protokole konštatoval, že v príčinnej súvislosti s udalosťou - pracovným úrazom,
boli zistené nedostatky výlučne na strane poškodeného, ktorý, ako je podrobnejšie popísané nižšie
v texte, nedodržal právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, zásady bezpečnej práce, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený a nepoužíval

pracovný prostriedok (elektrickú uhlovú brúsku) v súlade s návodom na používanie, s ktorým bol
riadne a preukázateľne oboznámený. Inšpektorát práce Trenčín v Protokole teda jednoznačne potvrdil,
že žalovaný ako zamestnávateľ pracovný úraz nezavinil. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu,
podľa ktorého Protokol je po právnej stránke absolútne neplatný, resp. nulitný. Žalobca odôvodňuje
nulitu Protokolu tým, že „vyšetrovanie neobsahovalo vyjadrenie poškodeného k celej veci, ignoruje

obsah veľkého množstva dokumentov, svedeckých výpovedí a fotografií a po ľudskej stránke je
nezmyselný, neférový tendenčný a hyenistický“. V nadväznosti na túto citáciu ako ilustratívneho príkladu
si dovoľujeme ohradiť sa voči celkovému vyzneniu žaloby, ktorá na mnohých miestach opúšťa vecnú
argumentáciu v prospech bezdôvodne expresívnych a emotívne zafarbených vyjadrení a prívlastkov,čo nie je z hľadiska rozhodovania o tomto ľudsky veľmi vážnom prípade ani vhodné ani potrebné. V
súvislosti s namietaním nulity Protokolu je v prvom rade potrebné uviesť, kedy je právny akt nulitný.
„Nulitnýprávnyaktjerozhodnutím,ktorývydalsprávnyorgán,ktorýnatonebolvôbecvecnepríslušný.Aj

keď náš právny poriadok nulitu správneho aktu a jeho dôvody priamo neupravuje, je potrebné vychádzať
z existujúcej judikatúry. Tá spája nulitu správneho aktu spravidla v dôsledku nedostatku právneho
základu, nedostatku právomoci, vád príslušnosti, absolútneho nedostatkom formy, absolútneho omylu
v osobe adresáta, neexistencie skutkového základu a pod.“ (napríklad Nález Ústavného súdu SR,
sp. zn. I. ÚS 11/2015-36, zo dňa 07.07.2016). Napriek tomu, že protokol o vyšetrení príčin vzniku

pracovného úrazu sa ako taký nepovažuje za správny akt, súdnou praxou už bolo ustálené, že tento
druh dokumentu môže zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, a
preto podlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva. Žalovaný má za to, že vyššie uvedené závery
o nulite správneho aktu preto možno analogicky uplatniť aj na protokol o vyšetrení príčin vzniku
pracovného úrazu. Je pravdou, že znenie ustanovenia § 14 ods. 1 druhá veta zákona č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení predpokladá, že protokol o
vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu bude obsahovať aj „vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej
osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú“, neznamená to však, že absencia
takéhoto vyjadrenia automaticky spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť alebo nulitu. Žalovaný je toho
názoru, že predmetné ustanovenie nie je možné vykladať dogmaticky ad absurdum tak, že pokiaľ (a

až do času kým) sa poškodený zamestnanec k protokolu, resp. okolnostiam vzniku pracovného úrazu
nevyjadrí, vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu nie je možné ukončiť. Podľa názoru žalovaného
je vždy potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä na skutočnosť, či zdravotný stav
poškodeného zamestnanca umožňuje jeho vyjadrenie sa k okolnostiam vzniku pracovného úrazu, resp.
či existuje predpoklad, že zdravotný stav poškodeného zamestnanca sa v primeranom čase zlepší

natoľko, že umožní jeho vyjadrenie sa k týmto skutočnostiam. Pokiaľ takéto vyjadrenie poškodeného
zamestnanca nie je (vzhľadom na jeho zdravotný stav alebo iné vážne dôvody) objektívne možné a
ostatné dôkazy nie sú vo vzájomnom rozpore, pričom takto zistený skutkový stav umožňuje inšpektorátu
práce dospieť k jednoznačnému záveru o príčinách vzniku pracovného úrazu, samotná absencia
vyjadrenia poškodeného zamestnanca nie je dôvodom brániacim ukončeniu vyšetrovania a vydaniu

protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu. Opačný záver by znamenal, že v situáciách, keď je
poškodenýzamestnanecnapríkladdlhodobovkóme,umelomspánkualebozinéhovážnehodôvodunie
je schopný vypovedať, vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu by vôbec nebolo možné ukončiť, čo
by bolo v rozpore s oprávnenými záujmami samotného poškodeného zamestnanca a jeho príbuzných,
pretože títo by až do času ukončenia vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu nemali nárok na

úrazové dávky zo Sociálnej poisťovne. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že Inšpektorát práce Trenčín
nekonal unáhlene ani svojvoľne a mal záujem zohľadniť vyjadrenie poškodeného k pracovnému úrazu,
avšak vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav poškodeného a jeho ďalšiu prognózu zabezpečenie jeho
vyjadrenia nebolo možné. V odpovedi na žiadosť o podanie správy zo dňa 30.01.2017, ktorú Inšpektorát
práce Trenčín adresoval Okresnému riaditeľstvu PZ v Trenčíne sa uvádza: „Inšpektorát práce Trenčín

je v súčasnosti v závere vyšetrovania príčiny vzniku predmetného pracovného úrazu. Nevyhnutným
úkonom pre ukončenie šetrenia predmetnej udalosti zo strany Inšpektorátu práce Trenčín v zmysle
citovaného zákona je potrebné, aby sa poškodený do protokolu písomne vyjadril k príčinám vzniku
predmetného úrazu a k zisteniam Inšpektorátu práce Trenčín. Podľa dostupných informácií je zatiaľ
poškodený vo vážnom zdravotnom stave. Inšpektorát práce Trenčín požiadal zdravotnícke zariadenie

(Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina) o písomné vyjadrenie o zaslanie informácie, kedy by bol
C. B. zo zdravotného hľadiska schopný takéhoto úkonu. Po tomto vyjadrení Vám výsledky šetrenia
závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví poškodeného C. B. budú bezodkladne zaslané.“
V následnej Odpovedi na žiadosť o podanie správy zo dňa 06.03.2017 sa uvádza: „Nevyhnutným
úkonom pre ukončenie šetrenia predmetnej udalosti zo strany Inšpektorátu práce Trenčín v zmysle

citovaného zákona je potrebné, aby sa poškodený do protokolu písomne vyjadril k príčinám vzniku
predmetného úrazu a k zisteniam Inšpektorátu práce Trenčín. Podľa dostupných informácií je zatiaľ
poškodený vo vážnom zdravotnom stave. Inšpektorát práce Trenčín preto požiadal zdravotnícke
zariadenie (Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina) o písomné vyjadrenie o zaslanie informácie, kedy
by bol C. B. zo zdravotného hľadiska schopný takéhoto úkonu. Zdravotnícke zariadenie nás informovalo,

že v súčasnosti nie je možné časovo upresniť, kedy bude môcť poškodený vypovedať. Výsledok
šetrenia uvedeného závažného pracovného úrazu Vám budú bezodkladne po jeho vyjadrení zaslané.“
Inšpektorát práce Trenčín napokon v samotnom Protokole uviedol: „Poškodený C. B. podľa vyjadrení
ošetrujúcich lekárov (viď Príloha č. 1, body b)9, b)10, b)11 a bod a)18) nie je vzhľadom na svoj zdravotnýstavschopnývyjadriťsakuzistenýmskutočnostiamanedostatkom,ktorésúuvedenévtomtoprotokole.“
Inšpektorát práce Trenčín ukončil vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu a vydal Protokol až dňa
02.08.2017, t.j. po vyše 10 mesiacoch od vzniku pracovného úrazu, za situácie, keď nebol predpoklad

zlepšenia zdravotného stavu poškodeného do tej miery, že by bol schopný vyjadriť sa k relevantným
skutočnostiam. Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že Protokol nie je neplatný (len) z
dôvodu absencie vyjadrenia poškodeného. Ďalej, pokiaľ ide o nulitu Protokolu z iných namietaných
dôvodov, žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že Protokol ignoruje obsah veľkého množstva dokumentov,
svedeckých výpovedí a fotografií, ktoré mal Inšpektorát práce Trenčín k dispozícii a že po ľudskej

stránke je nezmyselný, neférový tendenčný a hyenistický, pretože za jediného vinníka pracovného úrazu
označil zraneného človeka, ktorý sa nemôže brániť. Naopak, žalovaný je toho názoru, že Inšpektorát
práce Trenčín vec riadne vyšetril, spoľahlivo zistil skutkový stav a výsledok vyšetrovania príčin vzniku
Pracovného úrazu zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. K jednotlivým tvrdeniam, ktorými
sa žalobca snaží zľahčiť, resp. poprieť svoje zavinenie na vzniku Pracovného úrazu, a ktoré žalovaný
považuje za nepravdivé, neúplné a/alebo účelové, sa žalovaný vyjadruje nižšie v texte. Žalobcovia

tvrdia, že zadaním „náhradnej práce“, resp. pracovnej úlohy vyčistiť rovinnú brúsku v poli č. 2 od
znečistenej chladiacej emulzie a brúsneho kalu bol prevedený na inú prácu a pracovisko, pričom nebol
poučenýozásadáchBOZPpritejtonovejprácinatomtonovompracovisku.Žalovanýstýmitotvrdeniami
nesúhlasí. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.08.2013 poškodený vykonával pre žalovaného
prácu na pozícii „horizontár". Napriek tomu, že pracovná zmluva neobsahovala bližší popis pracovných

činností, resp. stručnú charakteristiku druhu práce „horizontár“, u žalovaného, ako aj vo výrobnej sfére
vo všeobecnosti je bežné, že zamestnanci zaradení na pracovnej pozícii „horizontár“ vykonávajú aj
pracovné úkony spojené s čistením strojov, na ktorých pracujú. U výrobných robotníkov sa vykonáva
vstupné školenie a inštruktáž na pracovisku, kde je zamestnanec okrem iného oboznámený s obsluhou
stroja, na ktorom bude pracovať, súčasťou ktorého je aj odporúčaný postup čistenia a údržby. V

súvislosti s „náhradnou prácou“, resp. pracovnou úlohou, ktorú K. A. C. zadal poškodenému je potrebné
zdôrazniť, že táto „náhradná práca", resp. pracovná úloha nebola v ničom odlišná ako práca bežne
vykonávaná poškodeným; jediný rozdiel spočíval vtom, že poškodený tieto pracovné úkony (čistenie)
bežne vykonával na „svojom“ stroji. Tiež je potrebné zdôrazniť, že k vzniku Pracovného úrazu nedošlo
pri práci na (akomkoľvek) stroji, ani pri jeho čistení, ale pri rezaní plechového suda elektrickou brúskou.

Náhradná práca, ktorú K. A. C. zadal poškodenému spadala pod dohodnutý druh práce. Poškodený voči
tejto pracovnej úlohe nenamietal a začal ju plniť. Rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením, že zadaním
uvedenej pracovnej úlohy zo strany K. A. C. a/alebo jej plnením zo strany poškodeného došlo k akejsi
zmene druhu práce, k preradeniu na inú prácu a/alebo pracovisko, ako účelovo tvrdia žalobcovia.
Konanie podľa pokynov nadriadeného

Žalobca tvrdí, že v deň Pracovného úrazu sa riadil pokynmi K. A. C., povinnosť riadiť sa pokynmi
vedúcich zamestnancov sa ukázala ako osudná a práve tieto výslovne inštrukcie a úlohy stanovené
zo strany K. A. C. a konanie poškodeného v súlade s týmito inštrukciami boli dôvodom vzniku
Pracovnéhoúrazu.Žalovanýstýmitotvrdeniaminesúhlasí.Akovyplývazosvedeckýchvýpovedívrámci
vyšetrovania príčin vzniku Pracovného úrazu, poškodený nekonal v súlade s pokynmi K. A. C.. I. A.

uviedol: „Z môjho pracoviska si [poškodený] zobral ručnú elektrickú brúsku, chcel si vymeniť brúsny
kotúč, nakoľko mu to nešlo, pomohol som mu ho vymeniť. V dobe, keď som vymieňal kotúč prišiel
majster a povedal poškodenému, aby všetko nechal tak a pridelil mu inú prácu na inom pracovisku.
Majster následne odišiel. A. povedal, že ide. Ja som medzitým vymenil kotúč na brúske. Poškodený si
ju následne zobral a ja som išiel si robiť svoju prácu. Ešte som videl ako si ju zapol do zásuvky a počul

som ako povedal, citujem: „Dúfam, že ma to nezabije“ V tom zapol brúsku a následne došlo k výbuchu.
K. A. C. uviedol: „Prešiel som si ostatné pracoviská a cca o 7:00 hod. som išiel na výrobnú poradu.
Cca 7:10 skončila výrobná porada, z ktorej vyplynula úloha očistiť závity na technickej kontrole v poli
(pracovisku) pri striekacom boxe. Nakoľko uvedenú úlohu som zadal C. B., ktorý sa však nenachádzal
na zariadení, kde mal vykonávať čistenie išiel som ho hľadať. Našiel som ho na pracovisku - zámočnícke

pracovisko v poli č. 5. Pracovník sa nachádzal na tomto pracovisku opretý o pracovný stôl. Zadal
som mu úlohu uvedenú z rozhodnutia výrobnej porady. Poškodený odpovedal „DOBRE MAJSTER“
Následne som odišiel do kancelárie majstra. Asi 1 m od kancelárie som započul výbuch.“ Z uvedeného
vyplýva, že k vzniku Pracovného úrazu nedošlo z dôvodu, že poškodený sa riadil pokynmi K. A. C., ale
z dôvodu, že tieto pokyny svojvoľne neuposlúchol. Ak by sa totiž poškodený výslovne riadil pokynmi

K. A. C., po jeho výzve, aby „všetko nechal tak“ a odišiel plniť inú pracovnú úlohu, ktorá mu bola
pridelená, by k Pracovnému úrazu nedošlo. Poškodený však tento pokyn ignoroval a naďalej pokračoval
vo výkone činnosti, na ktorú mu nikto pokyn nedal - v rezaní vrchnej časti plechového suda, v ktorom
sa nachádzali zvyšky horľavej látky, elektrickou brúskou. Poškodený si pritom musel byť vedomý toho,že takéto počínanie je nebezpečné a že si ním môže privodiť ujmu na zdraví, bez primeraných dôvodov
sa však spoliehal na to, že sa tak nestane. Uvedený záver zodpovedá aj zisteniam Inšpektorátu práce
Trenčín, ktorý v Protokole uviedol, že „Poškodený sa sám rozhodol o spôsobe odstránenia hornej časti

predmetného suda, pričom tento spôsob bol v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci. Nedbal na vlastnú bezpečnosť a týmto protiprávnym konaním utrpel závažný pracovný úraz.“
Žalovaný pre úplnosť uvádza, že v zmysle Pokynu na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri činnosti
so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiarov zváraním, brúsením, s tepelným delením a s ďalšími
spôsobmispracúvaniakovov,citovanéprácemohlibyťvykonávanélennazákladepísomnéhopovolenia

vydanéhozamestnávateľom.A.C.aniinývedúcizamestnanecžalovanéhotakýtopokyn,resp.povolenie
poškodenému nevydal. S predmetným pokynom bol poškodený riadne a preukázateľne oboznámený
dňa 27.01.2016 v rámci školenia o ochrane pred požiarmi.
Poučenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Žalobcovia ďalej tvrdia, že poučenie, resp. školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej
ako „BOZP“), ktoré poškodený absolvoval u žalovaného dňa 07.01.2015 bolo nedostačujúce. Medzi

poškodeným a žalovaným nie je sporný obsah školenia ani skutočnosť, že poškodený sa tohto
školenia zúčastnil. Žalobcovia v konaní spochybňujú len primeranosť tohto školenia, čo sa týka jeho
časového rozsahu, pričom argumentuje akýmsi „aritmetickým priemerom”, ktorý pripadá na každý
právny predpis, z ktorého zároveň vyvodzuje záver, že každému z týchto predpisov, resp. povinnostiam
z neho vyplývajúcim, boli venované tri minúty. Na základe uvedeného mylného predpokladu potom

žalobcovia dospievajú k záveru, že „Zamestnanci žalovaného, vrátane poškodeného, reálne vôbec
neboli poučení o BOZP a táto hromadná výchovná činnosť mala charakter čistej formality. Žalovaný
teda poňal celé zaškoľovanie a výchovu svojich zamestnancov ako čistú formalitu bez reálneho obsahu
a prínosu. Sústredil sa iba na formálne minimálne splnenie zákonom vyžadovaných požiadaviek, a na
získaní podpisov zamestnancov (vrátane podpisu poškodeného) do vopred pripraveného formulára.

Reálne však zamestnanci v dostatočnej miere zaškolení a vychovaní pre BOZP neboli.“ Predpoklad
žalobcov založený na tom, že v rámci školenia dňa 07.01.2015 na každý právny predpis, resp. postup
boli vyhradené minúty, je nesprávny (ako aj napríklad predpoklad, že počas týchto troch minút boli
zamestnanci žalovaného, vrátane poškodeného poučení o celom obsahu Zákonníka práce). Tento
predpoklad nie je ničím podložený a hlavne nezodpovedá realite, resp. spôsobu, akým sa školenie

BOZP uskutočňuje v praxi. Pri každom právnom predpise, resp. postupe sa totiž venuje pozornosť
len tým častiam (ustanoveniam) právneho predpisu, resp. povinnostiam z neho vyplývajúcim, ktoré sú
relevantné z pohľadu BOZP, charakteru prevádzky, pracoviska a práce vykonávanej preškoľovanými
zamestnancami. Rovnako tak tomu bolo aj v prípade školenia konaného dňa 07.01.2015 a žalovaný
preto považuje časový a obsahový rozsah školenia, ktoré absolvoval poškodený dňa 07.01.2015 za

adekvátny a primeraný. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že sa sústredil iba na „získanie podpisov
zamestnancov (vrátane podpisu poškodeného) do vopred pripraveného formulára“. Žalovaný ako
zamestnávateľ vedomý si svojej povinnosti poučiť zamestnancov o BOZP a reálne vedieť preukázať
splnenie tejto povinnosti samozrejme dbal aj na skutočnosť, aby účasť zamestnancov na školení bola
riadne zdokumentovaná. Na základe uvedeného vyžadoval, aby sa zamestnanci, vrátane poškodeného,

po absolvovaní školenia vlastnoručne podpísali na prezenčnú listinu. Žalovaný však nerozumie tomu,
prečo by takýto postup mal byť spochybnený, resp. pripísaný mu na ťarchu, keďže ide o úplne bežný
spôsob, akým sa preukazuje účasť zamestnancov na určitej vzdelávacej aktivite, podujatí, a pod.
Žalovaný má za to, že si riadne a preukázateľne splnil svoju povinnosť oboznámiť, poučiť a preškoliť
poškodeného z BOZP. Splnenie tejto povinností bolo o.i. predmetom skúmania zo strany Inšpektorátu

práce Trenčín, ktorý v Protokole uviedol nasledovné: „Poškodený absolvoval dňa 07.01.2015 a
16.01.2015 u zamestnávateľa oboznámenie s predpismi na zaistenie BOZP. Dňa 03.09.2013 absolvoval
aj ďalšie oboznamovanie s predpismi na obsluhu: ručného elektrického a vzduchového náradia,
horizontky a centrá, fréza krídlová vŕtačka. Súčasťou oboznamovania s predpismi na obsluhu ručného
elektrického náradia, ktoré poškodený absolvoval dňa 03.09.2013 bol aj návod na obsluhu uhlovej

brúsky METABO 125 Quick, v ktorom je okrem iného stanovené: „Nepoužívajte elektronáradie v blízkosti
horľavých materiálov. Iskry môžu tieto materiály zapáliť.“ a „Kotúče chrániť pred olejmi a nárazmi. “
Poškodený absolvoval dňa 27.01.2016 školenie o ochrane pred požiarmi. Súčasťou osnovy školenia
boli aj Pokyny na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru zváraním, brúsením, s tepelným delením a s ďalšími spôsobmi spracúvania kovov.

V zmysle týchto pokynov môžu byť uvedené práce vykonávané na základe písomného povolenia
vydaného zamestnávateľom. Poškodený zamestnanec C. B. nedodržal právne predpisy a ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, s ktorými bol
riadne a preukázateľne oboznámený, čo je porušením § 12 ods. 2 písm. s) zákona NRSR č. 124/2006Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Porušenie spočíva vtom, že poškodený aj keď absolvoval dňa 07.01.2015 a
16.01.2015 oboznámenie s predpismi na zaistenie BOZP a dňa 27.01.2016 absolvoval aj školenie o

ochrane pred požiarmi. Poškodený mal informácie aj o činnostiach so zvýšením nebezpečenstvom
vzniku požiaru zváraním, brúsením, s tepelným delením a s ďalšími spôsobmi spracúvania kovov.
Tieto činnosti (rozbrusovanie kovového obalu so zvyškami horľavej látky) možno vykonávať len na
základe písomného povolenia vydaného zamestnávateľom, ktoré v tomto prípade vydané nebolo. O
možnom riziku vzniku ohrozenia svojho života a zdravia pri vykonávanej činnosti mal v zmysle hore

uvedeného vedieť. Napriek tomu začal vykonávať pracovné úkony - odrezávanie vrchnej časti suda
uhlovou brúskou, čo viedlo k explozívnemu zahoreniu zvyškov látky nachádzajúcej sa na vnútornom
povrchu uzatvoreného rezaného plechového suda, pričom utrpel úraz hlavy spôsobený vymrštenou
uhlovou brúskou. Poškodený zamestnanec C. B. nepoužíval pracovný prostriedok (elektrickú uhlovú
brúsku) v súlade s návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený, čo
je porušením § 12 os. 2 písm. c) ods. 1 zákona NRSR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasťou
oboznamovania s predpismi na obsluhu ručného elektrického náradia, ktoré poškodený absolvoval dňa
03.09.2013 bol aj návod na obsluhu uhlovej brúsky METABO A25 Quick, v ktorom je okrem iného
stanovené: „Nepoužívajte elektronáradie v blízkosti horľavých materiálov. Iskry môžu tieto materiály
zapáliť.“ a „Kotúče chrániť pred olejmi a nárazmi.“ Porušenie spočíva v tom, že poškodený napriek tomu,

že mal dostatok informácií o zakázaných úkonoch pri práci s uhlovou brúskou METABO 125 Quick,
vykonávalčinnosťsvysokýmstupňomohrozeniaživotaazdravia,pričomutrpelzávažnýpracovnýúraz.“
Vyššie uvedené skutočnosti vyvracajú tvrdenia žalobcov o tom, že poškodený nemohol vedieť, že v
dôsledku jeho konania môže prísť k výbuchu a vzniku ujmy na zdraví. Poškodený konal ľahkomyseľne,
hoci si vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti musel byť vedomý toho, že si môže privodiť ujmu

na zdraví. Podľa ustálenej judikatúry „Za ľahkomyseľné konanie možno považovať také konanie, keď
si pracovník vzhľadom na konkrétnu časovú i miestnu situáciu na pracovisku počína spôsobom, pri
ktorom vedome podstupuje riziko hroziaceho poškodenia na zdraví a ktoré je v rozpore s obvyklým
spôsobom správania, t. j. keď pracovník postupuje odlišne od ostatných pracovníkov“, (pozri napríklad
Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. 7 Cz 22/69, zo dňa 30.05.1969). V prejednávanej veci

išlo presne o tento prípad. Pre vylúčenie pochybností však žalovaný súčasne uvádza, že poukazom
na ľahkomyseľnosť konania poškodeného v žiadnom prípade nechce tvrdiť, že došlo k zbaveniu sa
zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, keďže má za to,
že došlo k zbaveniu sa zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce. Žalovaný súčasne zdôrazňuje, že len vyššie uvedené konanie poškodeného bolo v príčinnej

súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Poškodený toto svoje konanie (svojvoľné rezanie vrchnej
časti plechového suda so zvyškami horľavej látky elektrickou brúskou) v žalobe zámerne nespomína
a detailne opisuje len nedostatky, ktoré so vznikom pracovného úrazu nesúvisia, resp. neboli jeho
dôvodom, príčinou. Žalovaný existenciu určitých nedostatkov nepopiera, ale zásadne nesúhlasí s tým,
že tieto by boli príčinou vzniku pracovného úrazu. Keby poškodený s prázdnym sudom znečisteným od

horľavej látky manipuloval bežným spôsobom, t.z. najmä ak by sa tento sud nepokúšal otvoriť (rezať)
elektrickou brúskou (čo je úplne mimo rámca pracovných postupov žalovaného), k pracovnému úrazu
by vôbec nedošlo. Konanie poškodeného rozhodne nemožno považovať za bežnú „manipuláciu“ so
sudom. K obdobnému záveru dospel aj Inšpektorát práce Trenčín, ktorý v Protokole, časť F., uviedol:
„Nedostatky, ktoré neboli v príčinnej súvislosti s udalosťou a boli zistené zo strany zamestnávateľa, sú

uvedené v protokole č. ITN-28-4-2.2/P-B22-17, zo dňa 02.08.2017." Žalovaný na predmetné zistenia
Inšpektorátu práce Trenčín bezodkladne reagoval a prijal adekvátne opatrenia, o ktorých informoval
Inšpektorát práce Trenčín dňa 11.08.2017 správou o odstránení nedostatkov uložených v protokole
č. ITN-28-4-2.2/P-B22-17. Pre úplnosť pritom možno uviesť, že pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu,
vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze, v právnej teórii sa vzťah príčinnej

súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého
jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale

napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádzanásledku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený.
Prizisťovanípríčinnejsúvislostitrebavdôsledkutohoskúmať,čivkomplexeskutočnostíprichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Žalobcovia v žalobe citujú ustanovenia vnútorných predpisov žalovaného v znení, v akom boli platné
a účinné v čase podania žaloby. Ako však vyplýva z vyjadrení žalovaného už uvedených vyššie,
v nadväznosti na zistenia Inšpektorátu práce Trenčín bolo znenie vybraných vnútorných predpisov
žalovaného aktualizované, resp. bol prijatý nový vnútorný predpis - smernica Nakladanie s olejmi a
nebezpečným odpadom v objekte DM5 s cieľom zvýšiť bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov

pri práci. Postup K. A. C., ako aj ďalších zamestnancov žalovaného je preto potrebné posudzovať podľa
znenia vnútorných predpisov žalovaného platných a účinných v čase vzniku pracovného úrazu, nie
neskôr. Poukazovanie na postup K. A. C. v rozpore s vnútornými predpismi, ktoré boli prijaté až ako
opatrenie v nadväznosti na vznik Pracovného úrazu, je zavádzajúce.
Nestrannosť vyšetrovania Inšpektorátu práce Trenčín a zastrašovanie žalovaným. Žalobcovia v žalobe
uvádza, že Inšpektorát práce Trenčín označil za jediného vinníka celej tragédie poškodeného a

naznačuje, že žalovaný ovplyvňoval priebeh a výsledok vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu,
resp. že má indície, že k takémuto záveru viedla Inšpektorát práce Trenčín snaha vec „ututlať“, na
čo dostal inštrukcie z „vyšších miesť. Žalovaný tieto tvrdenia považuje za veľmi závažné a zásadne
odmieta, že by akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval priebeh a/alebo výsledok vyšetrovania príčin vzniku
pracovného úrazu. Uvedené tvrdenia sú nepravdivé a nepreukázané. Rovnako tak žalovaný odmieta

výklad, podľa ktorého vyjadrenie žalovaného vtom zmysle, že „Je nám ľúto, akú formu a obsah
komunikácie ste v predmetnej veci zvolili, keďže podľa nášho názoru Vami zvolený postup nie je a ani
nebude na prospech poškodenému a ani jeho príbuzným" ktoré uviedol v odpovedi na návrh žalobcov
na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 01.02.2018, možno považovať za zastrašovanie. Žalovaný týmto
listom poškodenému, resp. jeho príbuzným v žiadnom prípade nechcel naznačiť, že v prípade ďalšieho

riešenia tejto veci „to pre nich zle dopadne a bude to pre nich mať následky“. Uvedený výklad je
vyslovene účelovou domnienkou JUDr. Romana Hojera, ktorej cieľom je napádať ľudskú a morálnu
integritu vedenia žalovaného a ide zjavne nad rámec toho, čo žalovaný slovne (gramaticky) vyjadril
a čo chcel vyjadriť. Žalovaný si len dovolil ohradiť sa voči invektívam, obvineniam a nepreukázaným
tvrdeniam zo strany žalobcov, vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko k mimosúdnemu vyrovnaniu za

navrhovaných podmienok (vyplatenie sumy 800.000,- eur) a vyjadriť svoj názor, že sa domnieva, že
zvolený konfrontačný prístup nebude v prospech poškodeného a jeho príbuzných.
Pomoc poškodenému a jeho príbuzným po vzniku pracovného úrazu. Žalovaný tiež odmieta ako
vyložene nepravdivé a účelové tvrdenia, že sa od Pracovného úrazu dištancoval a prejavil úplný
nezáujem o pomoc poškodenému a jeho príbuzným v ich ťažkej životnej a finančnej situácii. Žalovaný,

resp. jeho predstavitelia vedomí si skutočnosti, že poškodený je mladý človek a živiteľ rodiny naopak
podnikli viaceré kroky, aby dopad tejto tragédie na poškodeného, resp. jeho príbuzných zmiernili.
Konkrétne, Žalovaný vyplatil manželke poškodeného za prítomnosti nevlastného otca poškodeného v
hotovosti dňa 07.10.2016 príspevok zo sociálneho fondu v sume 3.000,- eur, pričom bývalý generálny
riaditeľ žalovaného K. I. F. im osobne pri tejto príležitosti prejavil ľútosť. Dňa 11.05.2017 žalovaný

poukázal na účet poškodeného ďalší príspevok zo sociálneho fondu, taktiež v sume 3.000,- eur.
Taktiež jediný akcionár žalovaného - spoločnosť DMD GROUP, a.s. poskytol manželke poškodeného
dňa 22.05.2017 finančný dar v sume 3.000,- eur poukázaním na jej účet v banke. Sesterská
spoločnosť žalovaného - spoločnosť KONŠTRUKTA - Defence, a.s. poskytla manželke poškodeného
dňa 24.05.2017 finančný dar v sume 1.000,- eur poukázaním na jej účet v banke. Na pracovisku sa

zorganizovali viaceré finančné zbierky, výťažok ktorých bol odovzdaný otcovi poškodeného. Matka
poškodeného taktiež zverejnila na internete číslo účtu manželky poškodeného, na ktorý zamestnanci
žalovaného posielali finančné prostriedky vo forme daru. Žalovaný všetky tieto iniciatívy podporoval a
aktívne sa do nich zapájal. Samotný bývalý generálny riaditeľ žalovaného K. I. F. poškodeného osobne
niekoľkokrát navštívil v nemocnici a od momentu vzniku pracovného úrazu sa osobne zaujímal o jeho

zdravotný stav a niekoľko krát telefonicky aj osobne preveroval priamo u poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti - ošetrujúcich lekároch jeho zdravotný stav a priebeh liečby, pričom prostredníctvom
výrobnej riaditeľky p. P. Q. informoval v tejto veci matku poškodeného. Z uvedeného je zrejmé, že
tvrdenia poškodeného o absolútnom nezáujme žalovaného po vzniku pracovného úrazu sa nezakladajú
na pravde. Tieto tvrdenia preukazujú, že právny zástupca žalobcov neváha použiť akékoľvek expresívne

tvrdenie s cieľom vykresliť žalovaného v negatívnom svetle, bez ohľadu na to, že sa nezakladá na
faktoch.
Žalovaný považuje za potrebné vyjadriť sa aj k ďalším skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe.
Žalobcovia v žalobe tvrdia, že „dôvodne predpokladal, že sud, ktorý mu bol vydaný v sklade olejov,je prázdny a čistý. A že nie je kontaminovaný akýmikoľvek látkami. A že už vôbec nie je horľavý či
dokonca výbušný. Poškodený teda vôbec nemohol vedieť, že predmetný sud by mohol vybuchnúť.“
Alebo „že pri manipulácii poškodeným tento sud, ktorý mu vôbec nemal byt vydaný, a ktorý mal byť

prázdny a nekontaminovaný, vybuchol“. Žalovaný však v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobcovia
účelovo používa a zamieňa pojmy „prázdny“, „znečistený“ a „kontaminovaný“, hoci z vykonaného
dokazovania, najmä odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
SR zo dňa 07.11.2016 vyplýva, že v danom prípade pri rezaní plechového suda elektrickou brúskou
„došlo k vzplanutiu a explozívnemu zahoreniu zvyškov výrobku nachádzajúcich sa na vnútornom

povrchu hermeticky uzatvoreného rezaného plechového suda“. Predmetný súd teda bol prázdny, ale
na vnútornej strane suda sa nachádzali zvyšky horľavej látky - oleja. Žalobcovia tiež poukazujú na
fotodokumentáciu z miesta Pracovného úrazu a tvrdia, že na dlážke je vidieť veľké množstvo tekutiny,
pričom z uvedeného vyvodzuje záver, že ide o olej z predmetného suda, a teda že tento sud nebol
prázdny. Žalovaný však zdôrazňuje, že z uvedených fotografií vôbec nie je zrejmé, o akú tekutinu na
dlážke ide. Môže ísť napríklad o hasiacu látku, ktorou bol hasený požiar po explózii, rovnako tak môže

ísť o krv poškodeného alebo inú tekutinu použitú záchranármi pri poskytovaní prvej pomoci. Uvedená
fotodokumentácia bola vyhotovená až po uhasení požiaru hasiacou látkou a po zásahu záchranárov;
nemožno z nej preto vyvodiť záver, že na dlážke sa nachádza olej z predmetného suda. Žalovaný tiež
nesúhlasí s tým, že sud bol poškodenému vydaný zo skladu olejov. Nešlo o jeden z dvoch sudov, ktoré
boli vydané skladníkom - p. B. A.. Naopak, žalovaný nemá vedomosť, kde poškodený v priestoroch

žalovaného predmetný sud našiel. V neposlednom rade, žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že prekotúľanie
suda na pracovisko, kde došlo k vzniku pracovného úrazu, si niekto z kompetentných (nadriadených)
musel všimnúť a mal zakročiť. Vzhľadom na vnútorné usporiadanie priestorov výrobnej haly (staršie
priestory s množstvom „zákutí“) a pohyb vedúcich zamestnancov po rôznych pracoviskách a hale je skôr
odôvodnené predpokladať, že konanie poškodeného si nikto z nadriadených nevšimol.

V nadväznosti na vyššie uvedené má žalovaný má to, že boli splnené všetky podmienky na zbavenie
sa zodpovednosti za škodu podľa § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t.j. že v prípade pracovného
úrazu bola škoda (ťažká ujma na zdraví) spôsobená tým, že poškodený svojim zavinením porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený

a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Tento záver potvrdzujú aj šetrenia
všetkých príslušných štátnych orgánov, ktoré predchádzali podaniu žaloby. Nárok žalobcov je preto aj
z tohto dôvodu nedôvodný. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiada, aby súd návrh žalobcov v
celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov nahradiť žalovanému trovy konania.

9. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, fotografiami, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise najmä: Prevádzkový poriadok pre skladovanie nebezpečných odpadov zo
dňa 27.01.2016, Prevádzkový poriadok pre sklad olejov zo dňa 28.01.2016, Smernica - BS GR 01 - 2016
- Nakladanie s olejmi a nebezpečným odpadom v objekte DM5 zo dňa 31.10.2016, Pracovná zmluva
poškodeného zo dňa 26.08.2013, Pracovná zmluva K. A. C., zo dňa 30.04.2014 a popis pracovnej

činnosti, Oznámenie poistnej udalosti zo dňa 5.10.2016 podpísané vtedajším generálnym riaditeľom
žalovaného K. I. F., Doklad o absolvovaní oboznámenia s predpismi na zaistenie BOZP dňa 07.01.2015
a 16.01.2015, Doklad o absolvovaní oboznámenia s predpismi na obsluhu: ručného elektrického
a vzduchového náradia, horizontky a centrá, fréza a krídlová vŕtačka dňa 03.09.2013, Doklad o
absolvovaní školenia o ochrane pred požiarmi dňa 27.01.2016, oboznámením podstatného obsahu

pripojených spisov Inšpektorátu práce Trenčín IPTN-ODD-BOZP/KON/2017/55 a ITN-28-4-2.2/P-
B22-17, ProtokolInšpektorátupráceč.ITN-27-4-2.2/P-B22-17zodňa02.08.2017,ProtokolInšpektorátu
práce ITN-28-4-2.2/P-B22-17, Správa o odstránení nedostatkov uložených v protokole č. ITN-28-4-2.2/
P-B22-17 z IP Trenčín zo dňa 11.08.2017, zo spisu IPTN-ODD-BOZP/KON/2017/55 súd na pojednávaní
čítal:zápisnicuopodaníinformácieK.A.C.zodňa30.09.2016,pracovnézaradenie:majster,zápisnicuo

podaníinformácieM.A.zodňa12.10.2016,pracovnézaradenie:skladník,zápisnicuopodaníinformácie
C. B. zo dňa 04.10.2016, pracovné zaradenie: obrábač kovov, zápisnicu o podaní informácie R. S.
zo dňa 30.09.2016 pracovné zaradenie: skladník použitých olejov, zápisnicu o podaní informácie I. A.
zo dňa 30.09.2016, pracovné zaradenie: obrábač kovov, zápisnicu o podaní informácie B. A. zo dňa
30.09.2016, pracovné zaradenie: skladník, zápisnicu o podaní informácie H. L. zo dňa 04.10.2016,

pracovné zaradenie: vedúci oddelenia výroby, výpoveď svedka B. A. k pracovnému úrazu zo dňa
03.10.2016 (C22), výpoveď svedka I. A. k pracovnému úrazu zo dňa 03.10.2016 ( C23), výpoveď svedka
K. A. C. k pracovnému úrazu zo dňa 03.10.2016 ( C24), správu z prešetrenia závažného prac. úrazu zo
dňa 21.10.2016, na pojednávaní súdu dňa 16.10.2024 výsluchom svedkov: I. A., C. B., na pojednávanísúdu dňa 24.06.2024 výsluchom svedkov: K. A. C. a M. A. a B. A., výsluchom žalobkyne 1/ A. B. na
pojednávaní dňa 15.11.2021, výsluchom predsedu predstavenstva žalovaného - K. A. B. a ostatným
spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. C. B. bol zamestnancom žalovaného, a to na základe písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa
26.08.2013 na dobu neurčitú s určeným dňom nástupu do práce 02.09.2013, miestom výkonu práce:
ZTS - ŠPECIÁL, a. s. Dubnica nad Váhom. V zmysle pracovnej zmluvy mal dojednaný druh práce
vo funkcii - profesii horizontár. V bode 15 pracovnej zmluvy je uvedené: ,,Zamestnanec je povinný

vykonávať dohodnutú prácu v zmysle tejto pracovnej zmluvy osobne v určenom čase, riadiť sa pri
tom pokynmi svojich vedúcich zamestnancov na príslušnom stupni riadenia, Pracovným poriadkom
spoločnosti, predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ďalšími všeobecne záväznými
predpismi, ktoré sa vzťahujú na prácu ním vykonávanú. Zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú
disciplínu."

11. Predmetom hlavnej činnosti žalovaného bolo v zmysle výpisu z obchodného registra Okresného
súdu Trenčín zo dňa 01.08.2017 okrem iného výroba strojov. Zamestnávateľ realizuje predmet
svojej činnosti prostredníctvom svojich zamestnancov v celkovom počte 68, z toho 8 žien. U
zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia a sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre
bezpečnosť. Bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú službu pre zamestnávateľa

zabezpečuje spoločnosť BOZPO, s.r.o., Prievidza.

12. Žalovaný mal v čase vzniku pracovného úrazu vypracovaný Prevádzkový poriadok pre sklad olejov
pod evidenčným číslom ZTS/Š/VTR/1044/2004 – III zo dňa 28.01.2016. Novelizácia platná od 1.2.2016.
Činnosť v sklade olejov sa mala riadiť podľa tohto prevádzkového poriadku. V bode 2 je uvedené, že

„V sklade olejov sa skladujú: Mazacie oleje, Rezné oleje, Konzervačné oleje, Emulzné oleje, Honovacie
oleje, Hydraulické oleje, Prevodové a motorové oleje, Chladiace oleje a zmesi, Mazacie tuky. Oleje
sa skladujú v 200 litrových sudoch“ V 4. časti označenej ako Prevádzková časť poriadku, v bode 4.1
(Evidencia olejov) je ustanovené, že „O príjme a spotrebe /výdaji/ sa musí viesť presná evidencia. Za jej
vedenie zodpovedajú určení pracovníci.“ V vode 4.3 (Skladovanie a manipulácia s olejmi) je uvedené:

„Pri skladovaní a manipuláciou s olejmi je nutné dodržiavať nasledujúce pokyny:... v poslednom bode:
dodržiavať pokyny na manipuláciu s prázdnymi obalmi, kontaminované obaly odovzdať do Skladu
nebezpečného odpadu 1. – 3. tunel.“ V bode 4.4 (Zodpovednosť) je uvedené: „Za poriadok v sklade
olejov, kontrolu dodržiavania bezpečnej manipulácie so všetkými druhmi olejov a dodržiavanie zásad
skladovania v zmysle tohto prevádzkového poriadku, tak aby nedošlo k poškodeniu jednotlivých zložiek

životného prostredia sú zodpovední M. A. a B. A..“ S prevádzkovým poriadkom pre sklad olejov bol aj
K. A. C., a taktiež A. a A., ktorý prevzali kópie predmetného dokumentu dňa 2.2.2016.

13. Žalovaný mal v čase vzniku pracovného úrazu vypracovaný Prevádzkový poriadok pre sklad
nebezpečného odpadu pod evidenčným číslom ŽP/03/2006 – IV zo dňa 27.01.2016. Novelizácia platná

od 1.2.2016. V poriadku je o.i. uvedené, že sklady nebezpečného odpadu I a II sú uzamykateľné.

14. Dňa 29.09.2016 nastúpili zamestnanci C. B. a C. B. na pracovnú zmenu. Nakoľko ukončili prácu
na svojich strojoch, bola im nadriadeným majstrom K. C. pridelená náhradná práca - vyčistenie
zariadenia ,,Rovinná brúska" od znečistenej chladiacej emulzie a brúsneho kalu. Dostali od K. C. pokyn,

aby si išli do skladu olejov vyzdvihnúť prázdny sud, do ktorého mali naložiť emulziu a kal. Podľa
pokynu majstra K. C. si zo skladu olejov zobrali dva prázdne sudy a neskôr ešte dva prázdne sudy na
odstraňovaný hydrol (chladiacu emulziu) nakoľko predchádzajúce dva už naplnili. Sudy im zo skladu boli
vydané skladníkmi a použitú hydraulickú chladiacu emulziu a brúsny kal odstraňovali z rovinnej brúsky
3 PV 80 A inv. č. XXXX („žralok“) tak, že materiál umiestňovali do týchto sudov. Prácu vykonávali tak, že

čerpadlom postupne prečerpávali riedku zložku emulzie cez lievik do hornej časti sudov cez otvorený
otvor. V spodnej časti vane stroja ešte ostal hustý brúsny kal, ktorý nebolo možné odstrániť čerpadlom.
Hustú zložku - kal začali dávať lopatou do ďalšieho suda, ktorý nemal vrchnú časť. C. B. sa medzi tým
venoval dokončovaniu čistenia vane stroja. Sud s týmto kalom bol netesný, lebo z jeho spodnej časti
vytekala emulzia. Vtedy bol naplnený asi do 1/4 obsahu. Na základe tohto zistenia činnosť ukončili s

tým, že v odstraňovaní kalu budú pokračovať nasledujúci deň. Dňa 30.9.2016 o 06,00 h C. B. prišiel na
pracovisko a dokončoval čistenie vane rovinnej brúsky v poli č. 2. Krátko na to prišiel na pracovisko aj
C. B., ktorý po chvíli odišiel na zámočnícke pracovisko v poli č. 5, kde prikotúľal prázdny sud. Keďže
tento sud bol uzavretý horným vekom a pre nakladanie kalu lopatou potreboval odstrániť hornú časťpredmetného suda, C. B. požiadal prítomného zamestnanca I. A. o zapožičanie ručnej elektrickej brúsky.
Pred prácou s brúskou prišiel na toto pracovisko majster K. C., ktorý C. B. mal dať ešte pokyn, aby
všetko nechal tak a išiel prerezať závity na inom pracovisku v hale. Hneď na to majster odišiel. Následne

po jeho odchode, o 7:20 h C. B. uviedol brúsku do chodu a išiel odrezávať vrchnú časť suda. Vo chvíli
keď urobil prvý prierez došlo ku vzplanutiu a explozívnemu zahoreniu zvyškov látky nachádzajúcej sa na
vnútornom povrchu uzatvoreného suda. V dôsledku explózie brúska C. B. zasiahla do čelovej časti hlavy.
I. A., ktorý bol v jeho blízkosti, zabezpečoval prvú pomoc a ďalší pracovníci, ktorí boli v blízkosti uhasili
požiar, ktorý vznikol pri horení suda. Udalosť bola ihneď oznámená majstrovi K. C., ktorý sa nachádzal

v zadnej časti haly. Privolaní zdravotníci poskytli C. B. prvú pomoc a previezli ho do nemocnice.

15. A. T. v doklade - klasifikácia úrazu poškodeného zo dňa 5.10.2016 určila poškodenie zdravia
nasledovne: devastačné stratové poranenie čela s poškodením mozgového tkaniva, zlomenina lebkovej
klenby, viaceré zlomeniny lebky a tvárových kostí a opuch mozgu.

16. Ako vyplýva z bodu 14. Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 5.10.2016, vlastnoručne podpísaného K.
I. F., vtedajším generálnym riaditeľom žalovaného, v čase pracovného úrazu, teda dňa 30.9.2016, nebol
poškodený v čase pracovného úrazu pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.

17. Poškodený bol podľa lekárskeho posudku zo dňa 14.10.2014 na vykonávanú prácu obrábač kovov

zdravotne spôsobilý.

18. Poškodený absolvoval dňa 07.01.2015 a 16.01.2015 u zamestnávateľa oboznámenie s predpismi
na zaistenie BOZP. Dňa 03.09.2013 absolvoval aj ďalšie oboznamovanie s predpismi na obsluhu:
ručného elektrického a vzduchového náradia, horizontky a centrá, fréza a krídlová vŕtačka. Súčasťou

oboznamovania s predpismi na obsluhu ručného elektrického náradia, ktoré poškodený absolvoval dňa
03.09.2013 bol aj návod na obsluhu uhlovej brúsky METABO 125 Quick, v ktorom je okrem iného
stanovené: „ Nepoužívajte elektronáradie v blízkosti horľavých materiálov. Iskry môžu tieto materiály
zapáliť.“ a „Kotúče chrániť pred olejmi a nárazmi.“

19. Poškodený absolvoval dňa 27.01.2016 školenie o ochrane pred požiarmi. Súčasťou osnovy školenia
boli aj Pokyny na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru zváraním, brúsením, s tepelným delením a s ďalšími spôsobmi spracúvania kovov.
V zmysle týchto pokynov môžu byť uvedené práce vykonávané na základe písomného povolenia
vydaného zamestnávateľom.

20. Priamym nadriadeným poškodeného je K. A. C., majster, ktorý podľa popisu činnosti organizuje
a riadi pracovisko veľkej obrobne. K. A. C. absolvoval dňa 27.01.2016 školenie o ochrane pred
požiarmi. Súčasťou osnovy školenia boli aj Pokyny na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri činnosti
so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru zváraním, brúsení, s tepelným delením a s ďalšími

spôsobmispracúvaniakovov.Vzmysletýchtopokynovmôžubyťuvedenéprácevykonávanénazáklade
písomného povolenia vydaného zamestnávateľom.

21. Podľa Bezpečnostného listu - PARAMO HV 46 tento hydraulický olej je klasifikovaný ako horľavina
IV. triedy nebezpečnosti.

22. Z fotodokumentácie z miesta udalosti zo dňa 30.09.2016 je zrejmé, že označenie na odstraňovanom
veku predmetného suda ako „Horľavá kvapalina IV. triedy nebezpečnosti“ je dostatočne výrazné a
viditeľné.

23. Podľa zmluvy č. ZŤS-Š/GR/PP/ZML/0035/08 bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú
službu pre zamestnávateľa zabezpečuje BOZPO, s.r.o., Prievidza. Podľa zmluvy č. ZŤS-Š/GR/
ZML/0047/09 o ochrane pred požiarmi zabezpečuje pre zamestnávateľa technik požiarnej ochrany M.
L., N. U. XXX.

24. V Prevádzkovom poriadku pre sklad olejov platnom v čase vzniku udalosti, ako aj podľa podania
informácie skladníkom M. A., zamestnávateľ neurčil žiadne opatrenia v súvislosti s výdajom prázdnych
obalov(sudov)asichnáslednoumanipuláciou,tedanevylúčilpohybaďalšiumanipuláciuzamestnancov
s prázdnymi sudmi.25. Podľa zápisu v Požiarnej knihe zo dňa 17.01.2016 bol v objekte DM 5 pri kontrole zistený požiarny
nedostatok - v treťom poli sa nachádzali 3 ks 200 1 sudy s hydraulickým olejom, ktoré neboli umiestnené

na manipulačnej ploche vybavenej záchytnou nádržou tak, ako to stanovoval Prevádzkový poriadok pre
sklad olejov platný v čase udalosti.

26. V dokumente - Analýza nebezpečenstiev a ohrození - identifikácia rizík (č. BS GR 03 - 2008)
zamestnávateľ pri činnosti Práca s ručným náradím, kde hrozí vznietenie horľavých látok, stanovil

bezpečnostné opatrenie: náradie používať len pre účely, pre ktoré je určené. Pri činnosti s nebezpečnými
a chemickými látkami, kde hrozí požiar a explózia, zamestnávateľ stanovil bezpečnostné opatrenie:
dodržiavanie protipožiarnych zásad - vylúčenie iniciácie a ďalšie.

27. V prevádzkových priestoroch zamestnávateľa sa v čase výkonu inšpekcie práce, nachádzalo značné
množstvo sudov s odstránenou vrchnou časťou (veko).Tieto sudy boli používané na zachytávanie

dažďovej vody z poškodenej strechy a na umiestňovanie odpadu v Sklade nebezpečných odpadov.

28. Zloženie zvyškov látky nachádzajúcej sa v predmetnom nevyčistenom sude sa podľa záverov
odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa 07.11.2016
vzhľadom na okolnosti udalosti nedalo identifikovať.

29. Podľa záverov odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
zo dňa 07.11.2016 „v danom prípade pri rezaní plechového suda uhlovou brúskou došlo ku vzplanutiu
a explozívnemu zahoreniu zvyškov výrobku nachádzajúcich sa na vnútornom povrchu hermeticky
uzatvoreného rezaného plechového suda.“

30. Prázdny, nevyčistený obal (sud) z oleja PARAMO HV 46 je považovaný za nebezpečný odpad, a
umiestnený môže byť podľa vnútorných predpisov zamestnávateľa len na určenej ploche v Sklade olejov
alebo v Sklade nebezpečných odpadov.

31. Inšpektorát práce Trenčín v Protokole, časť F., uviedol: „Nedostatky, ktoré neboli v príčinnej súvislosti
s udalosťou a boli zistené zo strany zamestnávateľa, sú uvedené v protokole č. ITN-28-4-2.2/P-
B22-17, zo dňa 02.08.2017." Žalovaný na predmetné zistenia Inšpektorátu práce Trenčín reagoval a
prijal opatrenia, o ktorých informoval Inšpektorát práce Trenčín dňa 11.08.2017 správou o odstránení
nedostatkov uložených v protokole č. ITN-28-4-2.2/P-B22-17.

32. Nedostatky, ktoré boli podľa Inšpektorátu práce Trenčín v príčinnej súvislosti s udalosťou a
boli zistené zo strany zamestnanca C. B., sú uvedené v protokole č. ITN-27-4-2.2/P-B22-17, zo dňa
02.08.2017. V protokole sa o.i. uvádza, že pri výkone inšpekcie práce boli zistené nedostatky v
príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodeného : 1. Poškodený zamestnanec C. B. nedodržal

právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady
bezpečnej práce, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, čo je porušením § 12 ods. 2
písm. a) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva vtom, že poškodený
aj keď absolvoval dňa 07.01.2015 a 16.01.2015 oboznámenie s predpismi na zaistenie BOZP a dňa

27.01.2016 absolvoval aj školenie o ochrane pred požiarmi. Poškodený mal informácie aj o činnostiach
so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru zváraním, brúsením, s tepelným delením a s ďalšími
spôsobmi spracúvania kovov. Tieto činnosti ( rozbrusovanie kovového obalu so zvyškami horľavej látky)
možno vykonávať len na základe písomného povolenia vydaného zamestnávateľom, ktoré v tomto
prípade vydané nebolo. O možnom riziku vzniku ohrozenia svojho života a zdravia pri vykonávanej

činnosti mal v zmysle hore uvedeného vedieť. Napriek tomu začal vykonávať pracovné úkony -
odrezávanie vrchnej časti suda uhlovou brúskou, čo viedlo k explozívnemu zahoreniu zvyškov látky
nachádzajúcich sa na vnútornom povrchu uzatvoreného rezaného plechového suda, pričom utrpel
úraz hlavy spôsobený vymrštenou uhlovou brúskou. 2. Poškodený zamestnanec C. B. nepoužíval
pracovný prostriedok (elektrickú uhlovú brúsku) v súlade s návodom na používanie, s ktorým bol

riadne a preukázateľne oboznámený, čo je porušením § 12 ods. 2 písm. c) ods. 1 zákona NR SR č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Súčasťou oboznamovania s predpismi na obsluhu ručného elektrického
náradia, ktoré poškodený absolvoval dňa 03.09.2013 bol aj návod na obsluhu uhlovej brúsky METABO125 Quick, v ktorom je okrem iného stanovené: „ Nepoužívajte elektronáradie v blízkosti horľavých
materiálov. Iskry môžu tieto materiály zapáliť.“ a „Kotúče chrániť pred olejmi a nárazmi.“ Porušenie
spočíva v tom, že poškodený napriek tomu, že mal dostatok informácií o zakázaných úkonoch pri

práci s uhlovou brúskou METABO 125 Quick, vykonával činnosť s vysokým stupňom ohrozenia života
a zdravia, pričom utrpel závažný pracovný úraz. Inšpektorát práce Trenčín za zdroj úrazu uviedol:
Štatistická značka zdroja pracovného úrazu VI-58 Ručné brúsiace nástroje bola jednoznačne určená
na základe ohliadky miesta úrazu a podaných informácií od priameho svedka udalosti I. A. . Postihnutý
utrpel úraz spôsobený vymrštenou uhlovou brúskou METABO 125 Quick. Inšpektorát práce Trenčín za

príčinu úrazu v protokole uviedol: Stanovenie štatistickej značky príčiny pracovného úrazu 8. Používanie
nebezpečných postupov alebo spôsobov práce proti zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom
priestore, bolo určené na základe podania informácie fyzickými osobami, predložených materiálov,
fotodokumentácie, odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
a ohliadky miesta úrazu. Poškodený bol na vykonávanú prácu zdravotne spôsobilý. Absolvoval
oboznámenie s predpismi na zaistenie BOZP a súčasťou oboznamovania s predpismi na obsluhu

ručného elektrického náradia bol aj návod na obsluhu uhlovej brúsky METABO 125 Quick, v ktorom
je okrem iného stanovené: „ Nepoužívajte elektronáradie v blízkosti horľavých materiálov. Iskry môžu
tieto materiály zapáliť.“ a „Kotúče chrániť pred olejmi a nárazmi.“ Poškodený mal informácie aj o
činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru zváraním, brúsením, s tepelným delením
a s ďalšími spôsobmi spracúvania kovov. Tieto činnosti ( rozbrusovanie kovového obalu so zvyškami

horľavej látky) možno vykonávať len na základe písomného povolenia vydaného zamestnávateľom,
ktoré v tomto prípade vydané nebolo. O možnom riziku vzniku ohrozenia svojho života a zdravia pri
vykonávanej činnosti mal v zmysle hore uvedeného vedieť. Napriek tomu začal vykonávať pracovné
úkony, ktoré viedli k explozívnemu zahoreniu zvyškov látky nachádzajúcich sa na vnútornom povrchu
uzatvoreného rezaného plechového suda, pričom utrpel úraz hlavy spôsobený vymrštenou uhlovou

brúskou. Z uvedeného vyplýva, že poškodený sa sám rozhodol o spôsobe odstránenia hornej časti
predmetného suda, pričom tento spôsob bol v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci. Nedbal na vlastnú bezpečnosť a týmto protiprávnym konaním utrpel závažný pracovný úraz.

33. Nedostatky, ktoré podľa Inšpektorátu práce Trenčín neboli v príčinnej súvislosti s udalosťou a

boli zistené zo strany zamestnávateľa, sú uvedené v protokole č. ITN-28-4-2.2/P-B22-17, zo dňa
02.08.2017. Inšpektorát práce Trenčín vykonal v čase od vzniku závažného pracovného úrazu dňa
29.9.2016 až do ukončenia inšpekcie, inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte ZTS - ŠPECIÁL, a.s.,
(žalovaný), výkon kontroly bol zameraný na kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci v súvislosti so šetrením závažného pracovného úrazu zamestnanca C.

B., ktorý sa stal dňa 29.09.2016 v priestoroch zamestnávateľa, v dielni DM 5. Pri výkone inšpekcie
práce boli zistené nedostatky: 1. Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci nezabezpečil, aby pracovné postupy a organizácia práce neohrozovala bezpečnosť a zdravie
zamestnancov, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Porušenie spočíva vtom, že zamestnávateľ v súvislosti s okolnosťami vzniku závažného pracovného
úrazu zamestnanca C. B. nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie Prevádzkového poriadku pre sklad
olejov platnom v čase vzniku udalosti ako aj Prevádzkového poriadku pre skladovanie nebezpečných
odpadov. Podľa Prevádzkového poriadku pre sklad olejov platného v čase vzniku udalosti - čl.
4.3 Skladovanie a manipulácia s olejmi prázdne, kontaminované obaly mali byť odovzdávané do

Skladu nebezpečného odpadu. Zamestnávateľ umožnil prevzatie prázdneho suda a manipuláciu s
ním v rozpore s Prevádzkovým poriadkom pre sklad olejov platným v čase vzniku udalosti. 2.
Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečností a ochrany zdravia pri práci neurčil bezpečný pracovný
postup (odstraňovanie vrchnej časti kovových sudov), čo je porušením § 6 ods. 1) písm. i) zákona
NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ v súvislosti s
okolnosťami vzniku závažného pracovného úrazu zamestnanca C. B. neurčil bezpečný pracovný postup
pre odstraňovanie vrchnej časti kovových sudov, v ktorých sa nachádzali zvyšky horľavých látok. V
prevádzkových priestoroch zamestnávateľa sa však v čase výkonu inšpekcie práce nachádzalo značné
množstvo sudov s odstránenou vrchnou časťou (veko). Tieto sudy boli používané na zachytávanie

dažďovej vody z poškodenej strechy a na umiestňovanie odpadu v Sklade nebezpečných odpadov. 3.
Zamestnávateľ nekontroloval stav ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku čo
je porušením § 9 ods. 1) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, ževedúci zamestnanec zamestnávateľa v súvislosti s okolnosťami vzniku závažného pracovného úrazu
zamestnanca C. B. neskontroloval činnosť poškodeného krátko pred vznikom úrazu, napriek tomu, že
sa vtom čase nachádzal na inom pracovisku (zámočnícke pracovisko v poli č. 5) a nevykonával určenú

prácu - odstraňovať použitú hydraulickú chladiacu emulziu a brúsny kal z rovinnej brúsky 3 PV 80 A
inv. č. XXXX („žralok“) v poli č. 2. Inšpektor v Protokole nariadil zamestnávateľovi odstrániť nedostatky
uvedené: 1. v bodoch č.1 a č.3 - od prevzatia tohto protokolu a príslušné ustanovenie právneho predpisu
dodržiavať trvalé, 2. v bode č.2 - do 15 dní od prevzatia tohto protokolu a dodržiavať trvalé. Inšpektor
ďalej uložil zamestnávateľovi povinnosť: 1. prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov

a ich príčin, 2. doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní
po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

34. V Správa o odstránení nedostatkov žalovaného uložených v protokole č. ITN-28-4-2.2/P-B22-17
z IP Trenčín zo dňa 11.08.2017 žalovaný uviedol: Nedostatok č. 1 - po udalosti sa postupuje v
zmysle Prevádzkového poriadku pre sklad olejov a Prevádzkového poriadku pre sklad nebezpečného

odpadu. Bola spracovaná smernica BS GR 01-2016 Nakladanie s olejmi a nebezpečným odpadom
v objekte DM5. V nej je uvedené, že je zakázané vydávať prázdne obaly do priestorov výroby. V
prípade potreby prečerpávania prevádzkových kvapalín (chladiace kvapaliny, oleje, brúsny kal...), tieto
sa prečerpávajú do označených originálnych obalov určených na skladovanie nebezpečných odpadov
a tie sú odovzdávané do skladu nebezpečných odpadov. Je zakázané vydávať zo skladu olejov prázdne

obaly na použitie vo výrobe, tie sa odovzdávajú do skladu nebezpečných odpadov. V smernici je určená
zodpovednosť konkrétnych pracovníkov za dodržiavanie prijatých opatrení. S obsahom smernice a
spôsobom nakladania s prázdnymi obalmi boli všetci zamestnanci preukázateľne oboznámení (viď
prílohy). Nedostatok č. 2 - bol odstránený viď popis nedostatku č. 1, tzn. Po udalosti sa prázdne
sudy z olejov nesmú používať na žiadne iné účely. Zakúpením originálnych obalov na skladovanie

nebezpečných odpadov, sa vylúčila možnosť používania iných nádob. Nedostatok č. 3 - na základe
výpovede svedka k PÚ - K. C. - majstra poškodeného, vyplýva, že ako nadriadený zamestnanec ho
aj v čase tesne pred udalosťou kontroloval, pričom zistil, že poškodený sa nenachádzal na svojom
pracovisku, ale ho našiel na inom pracovisku, kde nevykonával žiadnu prácu, len sa opieral o pracovný
stôl. Následne mu zadelil novú pracovnú úlohu. Vedúci pracovníci - majstri a parťáci boli na výrobnej

porade opakovane upozornení na dôležitosť kontroly vykonávanej práce pridelených pracovníkov.

35. Žalovaný dňa 24.10.2016 vypracoval interný dokument Smernica - BS GR 01 – 2016 „Nakladanie s
olejmi a nebezpečným odpadom v objekte DM5“, tento bol schválený a podpísaný vtedajším generálnym
riaditeľom žalovaného dňa 31.10.2016. V bode A.1 dokumentu je uvedené, že ,,Sklad olejov je uzavretý

a uzamykateľný“. V bode A 3.3. dokumentu (Skladovanie a manipulácia s olejmi) je uvedené, že ,,Pri
skladovaní a manipulácií s olejmi je potrebné dodržiavať pokyny pre manipuláciu s prázdnymi obalmi,
kontaminované obaly odovzdať do skladu nebezpečného odpadu“. V bode B dokumentu (Manipulácia
s olejmi a kalmi) je o.i. uvedené: „V prípade vyčerpania olejov z originálnych obalov v Sklade olejov,
tieto budú umiestnené v Sklade olejov na vyhradenom mieste, ktoré je označené tabuľkou „Prázdne

obaly“, Keď kapacita vyhradeného miesta bude naplnená, budú obaly zodpovedným pracovníkom zo
Skladu olejov odovzdané do Skladu nebezpečného odpadu, O uvedenom bude vykonaný zápis do knihy
„Evidencia pohybu prázdnych obalov zo skladu olejov do skladu nebezpečného odpadu“, Je zakázané
vydávať prázdne obaly pracovníkom do priestorov výrobnej prevádzky. Tie môžu byť iba v sklade olejov
alebo v sklade nebezpečného odpadu, V prípade vyčerpávania prevádzkových kvapalín zo strojov, tieto

prečerpávajú zamestnanci Odboru výroby do označených obalov (originálne obaly / nádoby určené na
skladovanie nebezpečného odpadu). Olej a chladiace kvapaliny sa prečerpávajú pomocou určeného
čerpadla,ObalmusíbyťpredskončenímpracovnejzmenyodovzdanýdoSkladunebezpečnéhoodpadu,
a to aj v prípade, že je naplnený iba čiastočne. O uvedenom bude vykonaný zápis do knihy „Evidencia
prijatých obalov do Skladu nebezpečného odpadu“, Za odovzdanie zodpovedá majster príslušného

strediska, ktorý skontroluje, či bol obal odovzdaný z jeho strediska do Skladu nebezpečného odpadu,
V prípade brúsnych kalov budú tieto napĺňané do označených obalov (originálne obaly / nádoby určené
naskladovanienebezpečnéhoodpadu).Brúsnykalsanakladápomocoulopatkyzozásobníkanabrúsny
kal, ktorý je súčasťou stroja, Obaly na brúsny kal dodá firma, ktorá zabezpečuje likvidáciu nebezpečného
odpadu. Do týchto obalov sa bude brúsny kal prekladať z označených obalov na brúsny kal, Je zakázané

používať na prečerpané oleje, chladiace kvapaliny a brúsne kaly také obaly, ktoré nie sú označené, Je
zakázané vydávať zo skladu olejov prázdne obaly na použitie vo výrobe.

36. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:37. Podľa článku 8 prvá veta Zákonníka práce, zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme
ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené

zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

38. Podľa článku 9 Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.
Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú

svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

39. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony
za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi
poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú

oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.

40. Podľa § 10 ods. 1 Zákonníka práce, právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych
orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto

úkonov nadobúda práva a povinnosti.

41. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec
je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

42. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.

43. Podľa § 82 písm. b) Zákonníka práce, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81
povinný najmä utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci.

44. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať

také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

45. Podľa § 192 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú
mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci

v jeho mene.

46. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere.

47. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

48. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

49. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

50. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne

oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom

byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

51. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť
škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2
písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

52. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm.
a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má
každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

53. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

54. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností

vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty, ods. 3 ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec
utrpel pre plnenie pracovných úloh.

55. Podľa § 220 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú

úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce
alebo po jej skončení.

56. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým
bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, na základe
žiadosti orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva vyšetruje bezpečnostné, technické a
organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu
a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.

57. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku pracovného úrazu (ďalej
„zákona o BOZP“), zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný
zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení

rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami.

58. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdraviapriprácijepovinnýzabezpečovať,abypracoviská,komunikácie,pracovnéprostriedky,materiály,
pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali

bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

59. Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.60. Podľa § 6 ods. 8 zákona o BOZP, úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a

ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia
v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich
pracovných povinností.

61. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a

preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany
zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi
a overovať ich znalosť.

62. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP, zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a

preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom
a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi.

63. Podľa § 7 ods. 3 zákona o BOZP, zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s
odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení

na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného
prostriedku.

64. Podľa § 9 ods. 1 zákona o BOZP, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať
dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a
bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať
a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na
ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie
a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky

vyhradených technických zariadení,
b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,
c) činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,
d) riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných

ochranných opatrení.

65. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby
pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným

v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

66. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Zb. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je
povinnývykonaťpotrebnéopatrenia,abypracovnýprostriedokposkytnutýzamestnancovinapoužívanie

bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť
a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku
na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo
v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného
prostriedku.

67. Podľa § 8 ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný
preukázateľne oboznámiť zamestnanca s nebezpečenstvami, ktoré môžu ohroziť jeho zdravie alebo
život alebo poškodiť pracovný prostriedok v pracovnom priestore alebo na pracovnom mieste, ako aj

s ich zmenami a inými účinkami v rozsahu, v akom pôsobia na pracovné prostriedky umiestnené v
ich bezprostrednom pracovnom priestore alebo pracovnom mieste, aj keď takéto pracovné prostriedky
zamestnanec priamo nepoužíva.68. Podľa § 6 ods. 7 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Zb. o ochrane zamestnancov
pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci: ,,Na základe celkového posúdenia
rizík a všeobecných zásad prevencie rizika je zamestnávateľ povinný vykonať technické a organizačné

opatrenia primerané povahe činnosti vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom
reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zamestnancov pred nebezpečenstvami
vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických vlastností, najmä vylúčiť na pracovisku zdroje vznietenia, ktoré
by mohli spôsobiť požiar alebo výbuch, alebo nepriaznivé podmienky, ktoré by mohli zapríčiniť, že
chemicky nestále faktory alebo ich zmesi vyvolajú škodlivé fyzikálne účinky, a zmierniť škodlivé účinky

na bezpečnosť a zdravie zamestnancov v prípade požiaru alebo výbuchu spôsobeného vznietením
horľavých látok alebo zmierniť škodlivé fyzikálne účinky vyvolané chemicky nestálymi látkami alebo
zmesami látok."

69. Zákonník práce za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným

a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Môže ísť o vplyvy mechanické, ale aj chemické
a duševné. Za pracovný úraz možno považovať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej
súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz,
ku ktorému došlo pre plnenie pracovných povinností zamestnanca. O pracovný úraz nejde, ak došlo
k poškodeniu zdravia zamestnanca v čase, keď prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných úloh alebo

činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť
zodpovednosti len tým, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis. Musí ísť o zavinené porušenie
predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa.
Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti
sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou.

K pracovnému úrazu nemusí dôjsť z jedinej príčiny, ale aj z viacerých príčin. Ďalším predpokladom
tejto zodpovednosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo inom právnom vzťahu
podľa ust. § 215 ZP a k pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania došlo pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zodpovednosť za pracovné úrazy a choroby z povolania
môže vzniknúť aj v pracovnom pomere na čiastočný pracovný úväzok. Tieto predpoklady preukazuje

poškodený. Dodržanie všetkých povinností vyplývajúcich z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci samo
osebe ešte nie je dôvodom na obmedzenie alebo zbavenie sa zodpovednosti.

70. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácie) môže byť len preukázané zavinené
protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkaz neviny

zamestnávateľa je právne irelevantný. Rozdiel medzi úplným a čiastočným zbavením sa zodpovednosti
je v predpokladoch a účinkoch. Na rozdiel od právnej konštrukcie úplného zbavenia sa zodpovednosti,
pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti stačí riadne oboznámenie zamestnanca s právnymi alebo
ostatnými predpismi a pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podmienka, že sa
sústavne vyžadovali a kontrolovali, nemusí byť splnená, rovnako ako aj dodržiavanie týchto predpisov

a pokynov nemusí byť sústavne vyžadované a kontrolované. Zavinenie zamestnanca, ktoré preukazuje
zamestnávateľ, nemusí byť jedinou, ale jednou z príčin poškodenia zdravia. Pri opitosti alebo zneužití
inýchomamnýchprostriedkovalebopsychotropnýchlátoktietookolnostinemusiabyťjedinou,alejednou
z príčin poškodenia zdravia a nevyžaduje sa podmienka, že zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

71.Nazákladevykonanéhodokazovania,súd poskutkovejaprávnejstránkevecposúdiltak,žežalobný
návrh je dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

72. Vo vzťahu k I. výroku súd uvádza, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že úraz s následkom
smrti, ktorý utrpel poškodený C. B., bol pracovným úrazom. Súd uvádza, že sa jedná o pracovný úraz

podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko poškodený utrpel úraz pri plnení pracovných úloh daných
zamestnávateľom.

73. Vo vzťahu k II. výroku o zodpovednosti za pracovný úraz súd uvádza, že žalovaný sa zo
zodpovednostizovznikupracovnéhoúrazusnažívyviniťspoukazomna§196ods.1písm.a/Zákonníka

práce, t.j. úplné zbavenie sa zodpovednosti (úplná liberácia), nakoľko tvrdí, že jedinou príčinou vzniku
pracovného úrazu bolo nesprávne použitie uhlovej brúsky, keď sa poškodený touto pokúsil otvoriť
zavretý sud, čím zapríčinil výbuch, pretože iskry z uhlovej brúsky vznietili horľavinu, ktorej zvyšky sa v
sude nachádzali. Žalovaný svoju zákonom danú objektívnu zodpovednosť za pracovný úraz odmieta.Súd zhodne s argumentáciou žalobcov s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí a má za to, že nebol naplnený
žiadny liberačný dôvod v zmysle § 196 Zákonníka práce ani ten podľa ods. 1 písm. a) (ktorého sa
žalovaný dovoláva), ktorý striktne vyžaduje zavinené porušenie právnych alebo interných predpisov na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo takýchto pokynov, s ktorými mal byť poškodený
C. B. riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a
kontrolovali. V tomto konaní ide o pracovnoprávny spor, kde bol poškodený ako zamestnanec slabšou
stranou, ktorý sa od vzniku pracovného úrazu nemohol k okolnostiam vzniku pracovného úrazu vyjadriť,
nakoľko mu to jeho zdravotný stav neumožňoval a to ani počas konania pred Inšpektorátom práce ani

v súdnom konaní. Napokon počas konania zomrel, súd preto nemal k dispozícii výpoveď poškodeného
z pracovného úrazu. Taktiež súd uvádza, že všetci svedkovia ktorí vypovedali v tomto spore majú alebo
mali pracovný vzťah k žalovanému. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať existenciu zavinenia
poškodeného podľa § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, pričom naopak vyšlo najavo, že žalovaný
sám nedodržal povinnosti vyplývajúce z jeho vlastných interných predpisov (prevádzkový poriadok pre
sklad olejov) z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, čo je s poukazom na § 195 ods. 6 Zákonníka práce základným predpokladom pre možnosť
zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca.

74. Z výsluchu svedkov, najmä K. C. vyplynulo, že k pracovnému úrazu došlo pri výkone náhradnej
práce, ktorú poškodenému C. B. a jeho kolegovi C. B. zadal ich majster A. C.. Práca spočívala v čistení

rovinnej brúsky „žraloka“. Dostali od K. C. pokyn, aby si išli do skladu olejov vyzdvihnúť prázdny sud, do
ktorého mali naložiť emulziu a kal. Podľa pokynu majstra K. C. si zo skladu olejov zobrali dva prázdne
sudy a neskôr nakoľko predchádzajúce dva naplnili ešte dva prázdne sudy na odstraňovaný hydrol
(chladiacu emulziu), ako uviedol na pojednávaní dňa 24.6.2024 skladník A.. Odpad, kal umiestňovali
do sudov, ktoré im vydali zo skladu skladníci, ako bolo preukázané výpoveďami oboch skladníkov (A.,

A.) i spolupracovníka poškodeného pri plnení zadanej úlohy C. B.. Na túto náhradnú prácu nebol ani
jeden zo zamestnancov školený, pričom sa nejednalo o výkon činnosti podobný náplni ich práce. Obaja
zamestnanci (B., B.) čistili len vlastné stroje, pri ktorých vznikalo oveľa menej odpadu, ktorý zvykli
umiestňovať do vedra. Nevenovali sa čisteniu cudzích strojov, kde vznikla potreba odvodu väčšieho
množstva odpadu, tým pádom aj používaniu iných pracovných prostriedkov a postupov. Ako vypovedal

C. B., čistenie žraloka robili prvýkrát. Ani jeden zo zamestnancov teda nemal s touto prácou skúsenosti
a z dokazovania nevyplynulo, že by dostali od svojho majstra A. C. pokyny alebo usmernenia, ako
túto prácu vykonávať, na čo si dávať pozor. Týkalo sa to najmä manipulácie so sudmi zo skladu, ktoré
bežne obsahovali zvyšky rôznych olejov, o ktorých podľa dokazovania na pracovisku panovalo mylné
presvedčenie, že nie sú horľavé, výbušné. Vyplynulo to nielen z výsluchu skladníka A. ktorý mal za to,

že v sklade nie sú žiadne výbušné látky. Je tiež nutné pripomenúť, že ak by niekto z prítomných tušil, že
sa v sklade nachádzajú aj sudy so zvyškami horľavej látky, tiež by vedel, že na rozbrusovanie takéhoto
kovového obalu je potrebné písomného povolenie. O tomto vedel majster A. C., ktorý na túto tému
absolvoval školenie dňa 27.1.2016. Na sude bol nápis PARAMO HV 46 s upozornením, že sa jedná
o horľavinu ktorému nikto nevenoval pozornosť vrátane skladníka A., ktorý tento sud pravdepodobne

vydal (výpoveď zo dňa 24.6.2024) či kolegu A., ktorý nebohému menil kotúč na brúsku a tiež tento
sud videl a dokonca na výsluchu dňa 14.10.2024 uviedol, že nebohý mu možno povedal, čo sa chystá
urobiť. Poškodený pri rozbrusovaní veka kovového suda uhlovou brúskou nemal vedomosť, že v sude
sa môžu nachádzať horľavé látky. Nevedel to sám skladník A., ktorý následne pripustil, že niektoré
výpary mohli byť horľavé, avšak zároveň uviedol, že vydával i znečistené sudy, kde sa oleje mohli

opakovaným používaním premiešavať (výpoveď skladníka A. na pojednávaní konanom dňa 24.6.2024),
a teda obsah sudov nemohol byť známy objektívne nikomu. Poškodený pri manipulácii (odstraňovaní
veka suda uhlovou brúskou) s nevyčisteným sudom neporušil podľa názoru súdu žiadne predpisy BOZP,
s ktorými by bol zo strany žalobcu oboznámený, nakoľko sa dôvodne domnieval, že mu bol vydaný
prázdny sud, ktorý neobsahuje horľavé zvyšky. A. A. C. vo výpovedi pred inšpektorátom práce na otázku,

čisúsudyurčenénaopotrebovanýolejnejakourčenéodpovedal„neviem“(oboznámenénapojednávaní
dňa 6.3.2023). Olej D. L. 46, zvyšky ktorého sa pravdepodobne nachádzali v predmetnom sude, je
podľa bezpečnostného listu horľavá kvapalina IV. stupňa nebezpečnosti a prázdny obal (sud) s jeho
zvyškami sa považuje za nebezpečný odpad. V sude sa podľa výpovede skladníka A. mohli nachádzať
aj zvyšky iných olejov, ktoré mohli zvýšiť horľavosť či spôsobiť vznietenie zvyškov. V prevádzkovom

poriadku pre sklad olejov v bode 4.3 (Skladovanie a manipulácia s olejmi) je uvedené: „Pri skladovaní
a manipuláciou s olejmi je nutné dodržiavať nasledujúce pokyny:... v poslednom bode: dodržiavať
pokyny na manipuláciu s prázdnymi obalmi, kontaminované obaly odovzdať do Skladu nebezpečného
odpadu 1. – 3. tunel.“ V bode 4.4 (Zodpovednosť) je uvedené: „Za poriadok v sklade olejov, kontroludodržiavania bezpečnej manipulácie so všetkými druhmi olejov a dodržiavanie zásad skladovania
v zmysle tohto prevádzkového poriadku, tak aby nedošlo k poškodeniu jednotlivých zložiek životného
prostredia sú zodpovední M. A. a B. A..“ S prevádzkovým poriadkom pre sklad olejov bol výslovne

oboznámený aj K. A. C., a taktiež A. a A., ktorý prevzali kópie predmetného dokumentu dňa 2.2.2016.
Súdmusíkonštatovať,žalovanýdostatočnenedbalnabezpečnosťaochranuzdraviapriprácispôsobom
primeraným povahe práce a charakteru pracovných prostriedkov a pravdepodobne roky umožňoval
voľnú dispozíciu takýmito sudmi, následkom čoho sa takéto sudy voľne vydávali zo skladu dokonca
bez záznamu, voľne sa nachádzali na pracovisku, každý zamestnanec mal k nim prístup. Uvedené

preukazuje najmä absencia akéhokoľvek záznamu o výdaji sudov poškodenému (pričom vydanie sudov
poškodenému bolo preukázané výpoveďami skladníkov i spolupracovníka poškodeného C. B.) taktiež
výsledky protokolu zo staršieho vyšetrovania inšpektorátu, podľa ktorého sa dňa 17.1.2016 na mieste,
kde sa stal pracovný úraz, nachádzali voľne sudy s hydraulickými olejmi. Nebohý C. B. sa teda k sudu
mohol dostať aj bez obmedzenia voľne na pracovisku, čo paradoxne žalovaný aj tvrdí, keď uviedol, že
nemá vedomosť, kde poškodený v priestoroch žalovaného predmetný sud našiel. Absurdne to kladie za

vinupoškodenému,pričomvšakideohrubéporušeniebezpečnostnýchpredpisovzostranyžalovaného,
t.j. aby sa sudy s nebezpečným obsahom voľne nachádzali vo výrobných priestoroch žalovaného.
Z dokazovania (výsluchu skladníkov A. a A.) však jednoznačne vyplynulo, že mu bol predmetný sud
vydaný ako prázdny jedným zo skladníkov, presvedčeným o jeho nehorľavosti. Aj p. A. aj p. A. potvrdili,
že predmetné sudy boli vydané p. B. a B. priamo zo skladu olejov. Súdu sa nepodarilo zistiť, ktorý

deň bol predmetný sud poškodenému zo skladu olejov vydaný, nakoľko si tieto dátumy skladníci ani
pán B. nepamätali, ale predovšetkým preto, že prevzatie sudu poškodeným zo skladu olejov nebolo
zaevidované v denníku skladu olejov, ide o nedostatkov v evidencii a v dodržiavaní bezpečnostných
predpisov zo strany žalovaného. Vzhľadom na to, že pokyn na náhradnú prácu bol majstrom C. zadaný
dňa 29.09.2016 a k úrazu došlo dňa 30.09.2016, k vydaniu suda tak mohlo dôjsť buď 29.09.2016 alebo

30.09.2016. Pritom v Prevádzkovom poriadku pre sklad olejov platnom v čase vzniku pracovného úrazu,
v 4. časti označenej ako Prevádzková časť poriadku, v bode 4.1 (Evidencia olejov) je ustanovené, že „O
príjme a spotrebe /výdaji/ sa musí viesť presná evidencia. Za jej vedenie zodpovedajú určení pracovníci.“
V bode 4.4 (Zodpovednosť) je uvedené: „Za poriadok v sklade olejov, kontrolu dodržiavania bezpečnej
manipulácie so všetkými druhmi olejov a dodržiavanie zásad skladovania v zmysle tohto prevádzkového

poriadku, tak aby nedošlo k poškodeniu jednotlivých zložiek životného prostredia sú zodpovední M. A.
a B. A..“ V konaní bolo preukázané, že žalovaný neskladoval a nenakladal s prázdnymi, nevyčistenými
obalmi od horľavých kvapalín tak, ako stanovuje § 30 vyhlášky č. 96/2004. I podľa výpovede skladníka
A. (oboznámené na pojednávaní konanom dňa 6.3.2003, výpoveď na pojednávaní dňa 24.6.2024) sa
o sudoch neviedla žiadna evidencia a ani on sám nevedel, aké sudy vydáva. Žalovaný do mesiaca

od vzniku pracovného úrazu poškodeného vydal smernicu – BS GR 01-2016 – nakladanie s olejmi a
nebezpečným odpadom v objekte DM5. Argumentácia žalovaného, podľa ktorej vydanie tejto smernice
s pracovným úrazom nesúvisí nie je dostačujúca, a to nielen s ohľadom na časovú súvislosť ale i
skutočnosť, že v novej smernici je uložený zákaz vydávať prázdne obaly do priestorov výroby a v
prípade potreby prečerpávania prevádzkových kvapalín tieto prečerpávať do označených originálnych

obalov určených na skladovanie nebezpečných odpadov. Po vzniku pracovného úrazu teda žalovaný
zakázal používať prázdne sudy od olejov. Uvedené však už nič nezmení na skutočnosti, že žalovaný
roky predtým porušoval svoje vlastné predpisy (Prevádzkový poriadok pre sklad olejov), zásady BOZP
a svoje povinnosti podľa § 5 a § 6 zákona o BOZP vo vzťahu k uskladňovaniu horľavých nevyčistených
sudov a k náprave pristúpil až po tom, ako na túto nezodpovednosť doplatil životom mladý človek, jeho

zamestnanec, potom, čo bol na nedostatky upozornený Inšpektorátom práce a musel tieto porušenia
napraviť.

75. Súd nevzhliadol žiadne dôvody k zbaveniu sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz
(liberácie) a to ani čiastočne (žalovaný čiastočné zbavenie zodpovednosti ani nežiadal od začiatku

konania trval na úplnom zbavení sa zodpovednosti za pracovný úraz podľa § 196 ods. 1 písm. a)
ZP). Pričom súd naopak zistil porušenia na strane žalovaného. V konaní bolo preukázané že žalovaný
porušil svoje povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko žalovaný v záujme
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovné postupy a organizácia
práce neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čím porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona NR SR

č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Porušenie spočívalo vtom, že zamestnávateľ v súvislosti s okolnosťami
vzniku závažného pracovného úrazu zamestnanca C. B. nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie
Prevádzkového poriadku pre sklad olejov platnom v čase vzniku udalosti ako aj Prevádzkového poriadkupre skladovanie nebezpečných odpadov. Podľa Prevádzkového poriadku pre sklad olejov platného
v čase vzniku udalosti - čl. 4.3 Skladovanie a manipulácia s olejmi prázdne, kontaminované obaly
mali byť odovzdávané do Skladu nebezpečného odpadu. Zamestnávateľ umožnil prevzatie prázdneho

suda (poškodenému vydal predmetný sud zodpovedný pracovník) a manipuláciu s ním v rozpore
s Prevádzkovým poriadkom pre sklad olejov platným v čase vzniku udalosti. Ďalej žalovaný ako
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečností a ochrany zdravia pri práci neurčil bezpečný pracovný
postup (odstraňovanie vrchnej časti kovových sudov), čím porušil § 6 ods. 1) písm. i) zákona NR
SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ v súvislosti s
okolnosťami vzniku závažného pracovného úrazu zamestnanca C. B. neurčil bezpečný pracovný postup
pre odstraňovanie vrchnej časti kovových sudov, v ktorých sa nachádzali zvyšky horľavých látok. V
prevádzkových priestoroch zamestnávateľa sa v čase výkonu inšpekcie práce nachádzalo značné
množstvo sudov s odstránenou vrchnou časťou (veko). Tieto sudy boli používané na zachytávanie
dažďovej vody z poškodenej strechy a na umiestňovanie odpadu v Sklade nebezpečných odpadov.

Taktiež žalovaný nekontroloval stav ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku
čo je porušením § 9 ods. 1) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že
vedúci zamestnanec zamestnávateľa v súvislosti s okolnosťami vzniku závažného pracovného úrazu
zamestnanca C. B. neskontroloval činnosť poškodeného krátko pred vznikom úrazu, napriek tomu, že

sa vtom čase nachádzal na inom pracovisku (zámočnícke pracovisko v poli č. 5) a nevykonával určenú
prácu-odstraňovaťpoužitúhydraulickúchladiacuemulziuabrúsnykalzrovinnejbrúsky3PV80Ainv.č.
XXXX („žralok“) v poli č. 2. Súd poukazuje, že k rovnakým porušeniam žalovaného dospel aj Inšpektorát
práce Trenčín v Protokole č. ITN-28-4-2.2/P-B22-17, zo dňa 02.08.2017, nariadil žalovanému vykonať
v stanovenej lehote opatrenia na odstránenie nedostatkov. Na rozdiel od Inšpektorátu práce však súd

striktne posúdil tieto nedostatky zamestnávateľa ako tie, ktoré boli v príčinnej súvislosti so vznikom
pracovného úrazu. V konaní bolo preukázané, že k pracovnému úrazu došlo pri výkone náhradnej
práce, ktorú poškodenému C. B. a jeho kolegovi C. B. zadal ich majster A. C.. Dostali od majstra
pokyn, aby si išli do skladu olejov vyzdvihnúť prázdny sud, do ktorého mali naložiť emulziu a kal.
Odpad, kal umiestňovali do sudov, ktoré im vydali zo skladu, ako bolo preukázané výpoveďami oboch

skladníkov (A., A.) i spolupracovníka poškodeného pri plnení zadanej úlohy C. B.. Na túto náhradnú
prácunebolanijedenzozamestnancovškolený,nejednalosaovýkončinnostipodobnýnáplniichpráce.
Nevenovali sa čisteniu cudzích strojov, kde vznikla potreba odvodu väčšieho množstva odpadu, tým
pádom aj iným pracovným prostriedkom. Čistenie „žraloka“ robili prvýkrát, ani jeden zo zamestnancov
teda nemal s touto prácou skúsenosti a z dokazovania nevyplynulo, že by dostali od svojho majstra

pokyny alebo usmernenia, ako túto prácu vykonávať, na čo si dávať pozor. Poškodený ani jeho kolega
neboli po zaradení na inú náhradnú prácu, pri ktorej sa stal predmetný pracovný úraz, poučený o
dodržiavaní zásad BOZP. Nakoľko poškodený aj s kolegom B. si boli prevziať zo skladu olejov prázdne
sudy, sudy im boli zodpovednými pracovníkmi vydané, poškodený nemal dôvod sa domnievať, že sud
nie je prázdny, ale kontaminovaný. Poškodený dôvodne predpokladal, že sud, ktorý mu bol vydaný

v sklade olejov, je prázdny a nie je kontaminovaný akýmikoľvek látkami, nie je horľavý a nemohol
predpokladať a vedieť, že predmetný sud by mohol pri jeho manipulácií s uhlovou brúskou vybuchnúť.
Zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup pre odstraňovanie vrchnej časti kovových sudov. Na
základe vyššie uvedených skutočností považuje súd za jednoznačne preukázané porušenie povinností
na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalovaného v súvislosti s pracovným úrazom.

Podľa názoru súdu je žalovaný ako zamestnávateľ poškodeného povinný znášať zodpovednosť za
následky za nedodržanie príslušných zákonných povinností, v dôsledku ktorých došlo k pracovnému
úrazu zamestnanca.

76. Súd podporne dopĺňa odôvodnenie rozsudku o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

R 11/1978: „Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri práci so strojom, ktorý pre svoje nedostatky zo
stránky bezpečnosti práce nemá byť vôbec v prevádzke, nastalo na strane zamestnávateľa porušenie
základných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V takom prípade by bolo v rozpore
s výchovným poslaním ustanovenia § 196 ods. 2 písm. a) ZP, ak by zamestnávateľ mohol, hoci len
čiastočne, zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz.“ Obdobne v tomto konaní utrpel poškodený pracovný

úraz pri práci – manipulácii s pracovným prostriedkom - sudom, ktorý mu bol vydaný na zadanú prácu
zamestnávateľom, a ktorý pre svoje nedostatky zo stránky bezpečnosti práce mu nemal byť zo skladu
sudov vôbec vydaný, nemal byť v prevádzke, nemal sa v sklade sudov ani nachádzať. Ako už bolo
vyššie uvedené, olej PARAMO HV 46, zvyšky ktorého sa pravdepodobne nachádzali v predmetnomsude, je podľa bezpečnostného listu horľavá kvapalina IV. stupňa nebezpečnosti a prázdny obal (sud)
s jeho zvyškami sa považuje za nebezpečný odpad, a preto mal byť žalovaným ako nebezpečný
odpad uskladnený v sklade nebezpečného odpadu. Preto nastalo na strane zamestnávateľa porušenie

základných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré súd špecifikoval vyššie, a podľa
názoru súdu by bolo v príkrom rozpore s výchovným poslaním ustanovení § 196 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. a) ZP, ak by sa zamestnávateľ mohol, úplne alebo čo i len čiastočne, zbaviť zodpovednosti za
pracovný úraz poukazujúc pritom na porušenie právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci postihnutého zamestnanca.

77. Žalovaný vzniesol námietku právomoci súdu konať a rozhodovať tento spor a žiadal konanie
zastaviť, a to z dôvodu, že právomoc skúmať príčiny vzniku pracovného úrazu je v zmysle zákona
č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce zverená Inšpektorátu práce. Súd túto námietku nepovažuje za
dôvodnú, nakoľko vecná legitimácia súdu rozhodovať o tom, kto zodpovedá za pracovný úraz a o miere
zavinenia, čo je predmetom tohto pracovnoprávneho konania, je v spore daná ustálenou rozhodovacou

praxou súdov v súlade so zákonnými ustanoveniami: článok 9 Zákonníka práce, § 316 Civilného
sporového poriadku, § 195, § 196 Zákonníka práce. Žalovaný bol zamestnávateľom poškodeného,
ktorý nesporne utrpel pracovný úraz s následkom smrti, pričom v tomto konaní sa rieši medzi stranami
sporná zodpovednosť za zavinenie za pracovný úraz, ktorá bola preukázaná a prislúcha žalovanému v
zmysle odôvodnenia tohto rozsudku v súlade s aplikovanými ustanoveniami právnych predpisov. Súd

nespochybňuje právomoc inšpektorátu práce podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. o
inšpekcii práce, vyšetriť príčiny vzniku pracovného úrazu. Súd taktiež v tomto konaní nepreskúmava
platnosť protokolov vydaných Inšpektorátom práce. Inšpektorát práce a ani Sociálna poisťovňa však
nemá žiadnu právomoc rozhodnúť v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce (§ 195, § 196
ZP) o tom, kto za pracovný úraz zodpovedá, či sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za pracovný

úraz úplne alebo čiastočne, nie je oprávnený ani rozhodnúť o miere zavinenia za pracovný úraz (okrem
prípadu, ak by sa na miere zodpovednosti za pracovný úraz zhodli zamestnávateľ a zamestnanec, čo
nie je prípad tohto sporu). Táto právomoc prináleží súdu. Sociálna poisťovňa má právomoc priznávať
a vyplácať dávky z úrazového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálna
poisťovňa však nemôže priznať dávky v prípade spornosti otázky zavinenia na pracovnom úraze a jediný

orgán, ktorý je oprávnený s konečnou platnosťou túto otázku vyriešiť, pretože určovací výrok v otázke
zavinenia pracovného úrazu je pre Sociálnu poisťovňu záväzný na rozdiel od záverov Inšpektorátu
práce, je práve civilný súd a nie protokol Inšpektorátu práce, ktorý je len podkladom pre rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, táto dokonca môže vykonať šetrenie aj sama. Žalovaný sa teda nemohol zbaviť
zodpovednosti za pracovný úraz tak, ako predpokladá § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, ak žalobca

stýmtonesúhlasíažiadanápravu.UvedenénepochybnevyplývaajzpostupuSociálnejpoisťovne,ktorá
v prípade poškodeného prerušila všetky konania o nárokoch z úrazového poistenia až do právoplatného
skončenia tohto konania.

78. V Správa o odstránení nedostatkov žalovaného uložených v protokole č. ITN-28-4-2.2/P-B22-17 z IP

Trenčín zo dňa 11.08.2017 žalovaný o.i. uviedol, že po udalosti sa postupuje v zmysle Prevádzkového
poriadku pre sklad olejov a Prevádzkového poriadku pre sklad nebezpečného odpadu. Žalovaný
spracoval smernicu BS GR 01-2016 Nakladanie s olejmi a nebezpečným odpadom v objekte DM5, ktorá
obsahuje aj podstatné časti Prevádzkového poriadku pre sklad olejov a Prevádzkového poriadku pre
sklad nebezpečného odpadu. Je v nej zakotvený zákaz vydávať prázdne obaly do priestorov výroby. V

prípade potreby prečerpávania prevádzkových kvapalín (chladiace kvapaliny, oleje, brúsny kal...), tieto
sa prečerpávajú do označených originálnych obalov určených na skladovanie nebezpečných odpadov
a tie sú odovzdávané do skladu nebezpečných odpadov. Je zakázané vydávať zo skladu olejov prázdne
obaly na použitie vo výrobe, tie sa odovzdávajú do skladu nebezpečných odpadov. V smernici je
určenázodpovednosťkonkrétnychpracovníkovzadodržiavanieprijatýchopatrení.Sobsahomsmernice

a spôsobom nakladania s prázdnymi obalmi boli všetci zamestnanci preukázateľne oboznámení. Po
udalostisaprázdnesudyzolejovnesmúpoužívaťnažiadneinéúčely.Zakúpenímoriginálnychobalovna
skladovanie nebezpečných odpadov, sa vylúčila možnosť používania iných nádob. K pracovnému úrazu
by podľa názoru súdu nedošlo, ak by sa u žalovaného dodržiavali vnútorné bezpečnostné predpisy, ktoré
boliplatnéaúčinnévčaseužvznikupracovnéhoúrazuatonajmäPrevádzkovýporiadokpreskladolejov

(bod 4.3 Skladovanie a manipulácia s olejmi: „Pri skladovaní a manipuláciou s olejmi je nutné dodržiavať
pokyny na manipuláciu s prázdnymi obalmi, kontaminované obaly odovzdať do Skladu nebezpečného
odpadu 1. – 3. tunel.“) a Prevádzkový poriadok pre sklad nebezpečného odpadu ako aj právne predpisy
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Prijatie smernice však poukazuje na to, že nakladanie solejmi a nebezpečným odpadom neboli u žalovaného dovtedy, teda aj v čase vzniku pracovného úrazu,
upravené dostačujúco. Súd je toho názoru, že spracovanie „smernice BS GR 01-2016 Nakladanie s
olejmi a nebezpečným odpadom v objekte DM5“ žalovaným, ktorá bola vypracovaná z dôvodu, že IP

Trenčín uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov
a ich príčin, prispeje k tomu, aby sa v budúcnosti takáto udalosť, v dôsledku ktorej nastala smrť
zamestnanca, neopakovala. Žalovaný je vzhľadom na predmet svojej činnosti povinný zabezpečiť, aby
sa u neho na pracovisku striktne dodržiavali právne predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
vnútorné predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v prípade potreby vypracovávali

nové smernice v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aby pracovné postupy a
organizácia práce neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

79. Vychádzajúc zo skutkových zistení a na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a
súhrnne súd dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo zbaviť zodpovednosti v súvislosti s
pracovným úrazom poškodeného podľa už citovaných ustanovení § 196 Zákonníka práce a to ani

čiastočne. Preto súd vo výroku II. určil mieru zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za škodu
spôsobenú pracovným úrazom v rozsahu 100% tak, ako ju predpokladá ustanovenie § 195 ods. 1
Zákonníka práce.

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

82.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku tak, že úspešným žalobcom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.