Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 25, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-4T/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010210
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ThDr. JUDr. Peter Melichárek

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7215010210.46

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, v senáte zloženom z predsedu senátu ThDr. JUDr. Petra Melichárka, prísediacich

A. B. A. a C. D. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. apríla 2025 v Košiciach

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku

Obžalovaného:

F. G., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom F., H. F. XX

Oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 4 Pv 421/14/8803 zo dňa 10.02.2015
za skutok právne kvalifikovaný ako zločin zabitia podľa § 148 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona
a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona, ktorý mal
spáchať tak, že

v Košiciach v dome na ul. F. XX dňa 29.6.2014 v čase okolo 01.00 hod. po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov sa vyhrážal zabitím svojej družke I. C. a potom ju fyzicky napadol tak, že v spálni
ju sotil do hrudníka, na čo sa udrela o skriňu, následne pred ním utiekla do kuchyne, kde ju udrel rukou
po ľavej strane tváre, následkom čoho poškodená narazila hlavou do steny, čím takto svojím konaním
vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a spôsobil jej zranenia a to tržnú
ranu s kožnou odreninou vo vlasatej časti hlavy na čele a temene vpravo, ľahké podvrtnutie krčnej
chrbtice, pomliaždenie bočnej hrudnej steny vpravo, pomliaždenie dlane pravej ruky v oblasti bázy palca
a v dôsledku nárazu hlavy veľkej intenzity - rozsiahle krvácanie pod tvrdú plenu mozgu vľavo v čelovo-

temenno-spánkovej oblasti, pričom na následky tohto zranenia toho istého dňa upadla do bezvedomia
a dňa 27.9.2014 poškodená I. C. zomrela, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú J. F., nar. 23.011968, trvale bytom K.
XXX/XX, J. L. M. s nárokom na náhradu škody na civilný sporový proces.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť J. N. O., P. so sídlom O.
Q. X, C. - A. R. O., IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný sporový proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Košice II bola na tunajší súd podaná obžaloba obžalovaného F. G.
pre skutky kvalifikované ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej
len: „Tr. zákona“) a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.V predmetnej trestnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 20.04.2022. Po podaní odvolania
obžalovaným a synom obžalovaného v jeho prospech krajský súd rozhodnutím zo dňa 26.09.2022
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal

a rozhodol, pričom krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „V prvom rade
bolo potrebné vysporiadať sa s použiteľnosťou a zákonnosťou namietanej usvedčujúcej výpovede
poškodenej, ktorá bola učinená bezprostredne po skutku, a to v tých častiach, na ktoré poukazoval
obžalovaný v podanom odvolaní. Až vtedy, ak ju súd vyhodnotí ako zákonnú a vysporiada sa s
jednotlivými námietkami obžalovaného, bude možné pristúpiť k hodnoteniu tých dôkazov, ktoré z tejto

výpovede vychádzajú. V prvom rade bude preto potrebné, aby sa okresný súd dôsledne zaoberal
otázkou, či obžalovaný dal poškodenej v inkriminovaný čas facku, pretože to obžalovaný popiera a v
tomto smere zmenil výpoveď aj syn F., ktorý bo jediným priamym svedkom skutku. Aj keď sa okresný
súd zaoberal zmenenou výpoveďou maloletého, ako aj samotnými príčinami tejto zmeny, poznatky o
tom nezískal priamo na pojednávaní, ale sprostredkovane prostredníctvon znalkyne A. K. K.. Odvolací
súd vníma tento postup ak nedostatočný, a to práve zo zreteľom na to, že bol jediným priamym svedkon

skutku, ako aj v intenciách § 2 ods. 18 Trestného poriadku (ďalej len: „Tr. poriadku“), ktorého podstatou
je, že sú rozhoduje na základe ústne vykonaných dôkazov a ústneho prednesu strán. A keď Trestný
poriadokustanovujeztejtozásadyvýnimky,atoprávepsvedkochmladšíchako18rokov,budepotrebné
vypočuť svedka F. G. maloletého, a to jednak s ohľadom na jeho zmenený postoj vo veci prezentovaný aj
v odvolacom konaní, na to, že bol ako jediný prítomný pri poškodenej po návrate z policajnej stanice a z

ošetrenia v nemocnici, ako aj vzhľadom závažnosť trestného stíhania jeho otca – obžalovaného a možné
dôsledky, ktoré pre neho odsúdenie otca spôsobí. Ak okresný súd po doplnení dokazovania dospeje k
záveru, že obžalovaný dal poškodenej v kuchyni facku, bude potrebné, aby odstránil rozpory znaleckých
posudkoch ohľadom intenzity úderu obžalovaného, pretože tá význam pre správnu právnu kvalifikáciu
jeho konania. Je totiž veľký rozdiel páchateľ útočí na hlavu obete silou menšej intenzity, alebo silným

intenzívnym útokom. Od toho sa potom odvíja posudzovanie a určenie subjektívnej stránky zavinenia
k spôsobenej ujme. Významným pre posúdenie tohto kvalifikačného znaku bude tiež vyhodnotenie
predchádzajúcich odsúdení obžalovaného priestupky (za to, že dal poškodenej facku - bez vážnych
dôsledkov), použitie elektrického paralyzéru, ako aj obsah vyhrážok, ktoré mali celý incident sprevádzať.
Ak následne okresný súd dospeje k záveru, že následkom takéhoto útoku (facky od obžalovaného)

poškodená skutočne spadla a zranila sa, bude potrebné sa vysporiadať s tým, či zranenia, ktoré pritom
utrpela, boli v príčinnej súvislosti s fatálnym stavom, s ktorým prišla do nemocnice ráno po 7 hodine toho
istéhodňa.Vtejtosúvislostitotižbolonesporné,žepoškodenápredpríchodompolicajnejhliadkyspadla.
Po príchode policajnej hliadky (na základe telefonického oznámenia mal. Kornela), krvácala a krv mala
na hlave. V predmetnej veci bola súčasťou relevantnej obhajoby obžalovaného verzia, že poškodená

neutrpela krvácanie do hlavy po páde po predchádzajúcej facke, ale v dôsledku nekontrolovateľného
pádu po návrate z policajnej stanice a z ošetrenia, pretože v minulosti trpela zdravotnými problémami,
mala kolapsové stavy, epi syndróm, kedy sa stalo, že tiež odpadla. Zo znaleckých posudkov A. M.,
ako aj A. J. J. a A. P. S. je zrejmé, že celkový zdravotný stav poškodenej pred vznikom zranení bol
skutočne taký, že u nej mohlo dôjsť k náhlemu pádu. Poškodená totiž trpela na stavy celkovej slabosti

a únavy, liečila sa na vysoký krvný tlak, závrate, v máji v roku 2013 v noci po postavení sa odpadla
skolabovala, v neurologickej dokumentácii je uvádzaný aj epi syndróm bližšie nešpecifikovaný (epilepsia
náhle stavy straty vedomia a odpadnutia). Teda u poškodenej bola prítomná tendencia k odpadnutiu.
Pri celkovej únave a bolestiach po incidente (kedy sa domov vrátila po náročnej noci až po 4.00 hod.
rannej pozn. odvolacieho súdu), mohla poškodená v domácom prostredí skolabovať a stratiť vedomie,

pričom pri takomto stave mohlo podľa znalcov dôjsť k náhlemu prudkému nekoordinovanému pádu
poškodenej, ktorý mohol spôsobiť prudký náraz hlavy na tvrdú podložku so vznikom akútneho krvácania
pod tvrdú plenu mozgu (č.1. 125). Aj keď sa znalci priklonili k verzii skutku tvrdenej poškodenou,
t.j., že fatálne zranenie, ktoré spôsobilo krvácanie do hlavy, sa udialo po páde o stenu po utrpenej
facke od obžalovaného okolo 01.00 hodiny rannej, nevylúčili ani to, že sa tak mohlo stať aj po náhlom

nekoordinovanom páde poškodenej po 4.00 hod. rannej v dôsledku zdravotných problémov, ktorými
trpela pred skutkom. Krajský súd pripomína, že odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade,
ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného. Okresný súd sa pri takomto stave dôkaznej
situácie nemal spoliehať na to, ktorú verziu vzniku zranení označili znalci za pravdepodobnejšiu, ale mal
túto otázku vyriešiť sám vyhodnotením týchto znaleckých posudkov tak samostatne, ako aj v kontexte

všetkýchrelevantnýchdostupnýchdôkazovaprávneúvahy,ktorýmisavtomtosmereriadil,malzreteľne
a presvedčivo uviesť v odôvodnení napadnutého rozsudku.“Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov, listinnými dôkazmi a po zrušení
veci krajským súdom výsluchom znalca a svedka F. G. A.. a na základe toho zistil skutkový stav tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:

Obžalovaný F. G. poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že dňa 29.6.2014 šiel okolo 19.00 hod.
na pivo do pohostinstva, kde pozeral futbalový zápas, vypil asi 6-7 pív a domov sa vrátil o polnoci.
Videl, ako sa jeho syn hrá na počítači, a povedal mu, že má zlý prospech, tak nech prinesie mobil aj
notebook do izby. Potom šiel za poškodenou, ktorej tiež povedal, aby mu vydala mobil aj tablet, ktorý

je vedený na firmu. Mala mu odpovedať, že mu ich nedá a že keď ich bude od nej stále žiadať, zavolá
políciu. Medzitým syn priniesol mobil aj notebook do obývacej izby a položil ich na stôl. Poškodená však
privolala políciu, riešila aj s policajnou hliadkou to, aby ho vyhodili z domu, pričom rozhovor prebehol
na ulici a bol prítomný aj maloletý syn. Situácia sa upokojila a poškodená so synom vošli do domu, on
ostal s policajtmi pred domom ešte chvíľu stáť. Keď sa vrátil do domu, všimol si, že z obývačky zmizol
notebook aj telefón, ktoré poškodená odniesla, preto pozeral do úložného priestoru postele, či tam veci

uložila. Poškodená niečo „šmátrala“ v skrini, a po chvíli keď k nemu pristúpila, a on ju schytil za ruku,
videl, že držala paralyzátor a snažila sa zasiahnuť mu hlavu. Začal ustupovať, ona sa mala snažiť udrieť
ho paralyzátorom do hlavy. Vošli do obývačky, kde ho chytila za tričko a triafala ho paralyzátorom do
nôh, lebo sa jej nepodarilo zasiahnuť ho do hlavy. Vtedy počul zvonenie policajnej hliadky a zároveň
buchot na bráničku, pričom poškodená stále kričala a snažila sa ho paralyzátorom zasiahnuť. On sa

jej vytrhol, rozbehol sa ku vchodovým dverám, syn sa tam tiež nachádzal, on sa snažil otvoriť dvere
polícii a poškodená na neho neustále útočila. V momente, kedy otvoril hliadke dvere, spadla pri nich,
načo vybehol von a otvoril bránu polícii. Nevedel ako presne spadla, nevšimol si to, lebo sa iba chcel
dostať von (neskôr túto časť výpovede zmenil). Uviedol, že v poslednej dobe mali s poškodenou medzi
sebou zlý vzťah, hádali sa kvôli jej zlému zdravotnému stavu, kvôli tomu, že odmietala ísť k lekárovi

a liečiť sa. pripustil, že bol pod vplyvom alkoholu, ako už uviedol, ale poprel, žeby poškodenú udrel
alebo jej fyzicky ublížil, či už v tú noc alebo inokedy. Poprel, žeby sa jej niekedy vyhrážal zabitím. Na
otázku, ako to bolo s príchodom hliadky polície odpovedal, že bola to tá istá hliadka, ostali na mieste a
počuli krik, pretože ostali stáť pred domom vo vzdialenosti možno 3 metrov, bolo teplo a boli otvorené
okná. Čo a týka prítomnosti syna, ten bol pri tom, ako poškodená sa ho pri dverách snažila zasiahnuť

paralyzátorom do nôh v obývačke a videl to, lebo stál pred dverami pri východe do kuchyne pri detskej
izbe. Na otázku, ako presne poškodená mala spadnúť, odpovedal, že počul ako spadla, vypadol jej z
rukyparalyzátor,spadlasmeromkzáchodovýmdverám.Tomalvidieťajsyn.Onsapozrelnapoškodenú
ako vstávala zo zeme a hneď vybehol von otvoriť policajtom. K vzájomným hádkam s poškodenou a ich
príčine vypovedal, že poškodená mu zatajovala synov prospech a pol roka presviedčala syna, aby mu

vravel, že má dobrý prospech a chcela, aby im zaplatil kúpeľný pobyt, takže ho vlastne rok zavádzala a
navádzala na to aj syna. On potom uvidel zlé koncoročné vysvedčenie, dozvedel sa o prospechu syna
a preto sa s ňou kvôli tomu pohádal.

Vzhľadom na úmrtie poškodenej I. C., bola na hlavnom pojednávaní prečítaná je výpoveď zo dňa

29.6.2014, v ktorej uviedla, že obžalovaný bol jej druhom a okolo 00.05 hod. uvedeného dňa prišiel do
domu, kde spoločne bývali. Bol pod vplyvom alkoholu, zobudila maloletého syna a vrieskal na neho, aby
mu vydal mobilný telefón a notebook, a vzápätí prišiel aj za ňou do izby a kričal: „vstávaj do piči“ a tiež od
nej pýtal mobilný telefón. Keď ležala na posteli, túto nadvihol a pustil na zem. Privolala hliadku polície,
ktorá ich po dostavení s na miesto poučila a dodala, že najskôr nemala v úmysle nič ohlasovať. Po

odchode policajnej hliadky začal obžalovaný otvárať dvere na skriniach a úložný priestor pod posteľou,
rozhadzoval veci a pritom jej hovoril, že ju zabije a jej jednu „prijebe“, sotil ju do hrudníka o skriňu a
stále opakoval „zdochni, nech ťa už pokrúti“. Obžalovaný bol fyzicky silný, ona dostala strach o seba
aj maloletého syna. Utekala pred jeho údermi do kuchyne, kde ju dobehol a silno udrel rukou do ľavej
strany tváre, zatemnilo sa jej pred očami a udrela si hlavu o stenu, pričom si hlavu rozbila. Začala jej

tiecť krv a pretože bola astmatičkou, dostala zimnicu. Pri udalosti bol prítomný aj maloletý syn, ktorý
plakal a privolal políciu. V momente kedy začala krvácať z hlavy, obžalovaný vybehol z domu a ona so
synom sa zamkli až do príchodu policajnej hliadky. Vyhrážky obžalovaného na jej adresu, že ju zabije
a zdochne, sa opakovali už aj v minulosti, ale si myslela, že jeho správanie sa znormalizuje a že aj
tak im nikto nepomôže. V minulosti sa stalo, že na nej kľačal, na hrudníku, a udieral ju päsťami, jeho

agresívne správanie voči nej sa stupňovalo, rovnako i fyzické útoky. Po zákroku policajnej hliadky bola
na lekárskom ošetrení a podľa prvotnej lekárskej správy utrpela zranenie s dobou liečenia do 10 dní.Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie chirurgia a traumatológia A. T. M., ktorý vypracoval
znalecký posudok na zranenia poškodenej a spôsob ich vzniku. Na úvod svojej výpovede sa vyjadril,
že poškodená utrpela rozsiahle zranenie - krvácanie pod tvrdú plenu mozgu vľavo, v čelovo - temeno

- spánkovej oblasti tržnú ranu veľkosti 1 cm s odreninou na hlave vpravo, ľahké podvrtnutie krčnej
chrbtice, pomliaždenie hrudnej steny vpravo, pomliaždenie dlane pravej ruky v oblasti palca. Poranenie
mozgu, krvácanie pod mozgovú plenu, bolo poranenie ťažké, život ohrozujúce zranenie, ktoré vzniklo
v dôsledku intenzívneho nárazu hlavy veľkej intenzity na nejaký tupý premet, v dôsledku čoho došlo
k porušeniu cievna povrchu mozgu a následnému vnútro lebečnému krvácaniu. K mechanizmu vzniku

zranenia uviedol, že vychádzal zo spisového materiálu, v ktorom bola aj výpoveď poškodenej nebohej,
ktorá opísala silný útočný úder rukou do ľavej strany tváre, po ktorom došlo k nárazu hlavy na stenu v
kuchyni. Uvedený mechanizmus vzniku vnútro lebečného krvácania považoval za najpravdepodobnejší.
Zohľadnil aj telesnú konštitúciu poškodenej a jej ochorenie - v zdravotnej dokumentácii uvedená správa
od neurológa so syndrómom epileptického syndrómu, kde nebolo presne špecifikované, ako často
malo dochádzať k záchvatom (strana 14 znaleckého posudku), preto sa zaoberal aj možnou inou

príčinou vzniku zranenia v dôsledku napr. pádu poškodenej v domácom prostrední v čase po prvotnom
vyšetrení, pričom uviedol, že poškodená mohla doma spadnúť a zranenie utrpieť, avšak zotrval na
tom, že najpravdepodobnejším mechanizmom zranenia, t. j. vzniku krvácania do mozgu bol v dôsledku
úderu do hlavy o stenu. Uviedol všeobecne, že pri kolapsovom stave, keď sa človek postaví, nazýva
sa to ortostatický kolaps pri posteli, tak sa zosunie a je málo pravdepodobné závažné zranenie, pri

epileptických záchvatoch alebo odpadnutiach môže dôjsť k intenzívnemu nárazu, bežne sa stáva, že
dochádza aj k prasklinám lebky, pomliaždeniu mozgu a krvácaniam, ale v prípade poškodenej to tak
nebolo. V tej súvislosti vyhodnocoval aj výpoveď obžalovaného, ktorý sa vyjadroval neurčito o nejakom
páde pri dverách a pri jeho verzii je málo pravdepodobné, žeby utrpela poškodená tak závažné zranenie.
Zopakoval, že pri bežnom páde by nedošlo k takémuto rozsiahlemu zraneniu. Vyjadril sa aj k priebehu

ošetrenia následnej liečby poškodenej v tom smere, že pokiaľ príde pacient, ktorý si udrie hlavu, má na
hlave ranu, ale neuvádza bezvedomie a orientačným vyšetrením sa nezistí, žeby mal nejaké príznaky
poranenia mozgu, nie je rutinným vyšetrením vykonanie počítačovej tomografie. Pokiaľ pacient uvedie,
že si nepamätá na okolnosti úrazu alebo má všeobecne nejaké subjektívne ťažkosti, vtedy sa takéto
vyšetrenie vykonáva. Z toho dôvodu pri prvotnom vyšetrení poškodenej nebol takýto postup nutný. Ďalej

uviedol,žepoprvomvyšetrenínaambulanciiúrazovejchirurgie,kdebolikonštatovanézranenia:ranana
hlave s odreninou podvrtnutia krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej steny vpravo, pomliaždenie palca
na ruke, t. j. menej závažné zranenia, poškodená absolvovala výsluch na polícii v čase od 03.30 hod.
do 04.00 hod., kedy nedošlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, avšak následne o 07.00 hod. bola
dovezená opätovne na lekárske vyšetrenie do ambulancie úrazovej chirurgie, ale už v bezvedomí, kedy

sa realizáciou počítačovej tomografie zistilo masívne krvácania pod tvrdú plenu mozgovú, ktoré bolo
príčinou bezvedomia. Objasnil, že takýto priebeh poranenia hlavy je možný, keď po prvom impulze a
náraze do hlavy dochádza postupne ku krvácaniu pod tvrdú plenu mozgovú až ku zatlačeniu mozgu,
čo sa nazýva tzv. lucidný interval, t. j. poškodený je po inzulte pri vedomí a až neskôr upadne do
bezvedomia, a práve k takejto situácii mohlo dôjsť u poškodenej C..

Sestra nebohej poškodenej J. F. nebola prítomná pri udalosti, uviedla, že dňa 29.6.2014 okolo 09.00
hod. k nim domov prišla hliadka polície s tým, že „k niečomu došlo“ a dieťa je samé, tak či je ochotná
prísť pre neho. S manželom šli pre dieťa, a potom do nemocnice, kde sa dozvedeli, že jej sestra je po
operácii a utrpela krvácanie do mozgu v dôsledku násilia. Vtedy jej povedal maloletý F., že videl ako otec

(obžalovaný) triasol posteľou, zhodil na zem mamu, dostala od neho facku a spadla na zem, a povedal
aj to, že videl krv. O tom, že obžalovaný pil a vznikali problémy vedela od sestry, ona pri incidentoch
osobne nebola. Vedela od nej, že sa správa voči nej aj synovi násilne, agresívne, viackrát museli z domu
utiecť, schovali sa v pivnici - to jej povedalo dieťa. Dieťa sa nachádzalo v čase jej výpovede u nich doma
a to od 29.6.2014. Uplatnila náhradu škody okrem iných nárokov aj zo sumy 920,88 eura ako priamych

výdavkov za pohreb.

Poškodená U. J., P.. C. prostredníctvom splnomocnenkyne uplatnila náhradu škody v priebehu
prípravného konania na základe prvotných údajov predbežne v sume 2.992,42 eura, ktorú v priebehu
trestného konania ustálila na škodu vo výške XX.XXX,XX eura z titulu zdravotnej starostlivosti

poskytnutej nebohej poškodenej I. C..

Svedkyňa I. M. uviedla, že obžalovaného pozná ako suseda od roku 1998, ale ku skutku sa nevedela
vyjadriť, pretože v tom čase boli na dovolenke. O spolužití obžalovaného a poškodenej sa vyjadrila, ženebola svedkom ich vzájomných konfliktov, podľa nej žili normálnym životom, len asi v roku 2012 sa
jej poškodená posťažovala, že obžalovaný jej držgroš, takže asi mali problémy po finančnej stránke.
V roku 2013 jej poškodená povedala, žeby chcela, aby sa obžalovaný odsťahoval, že po zdravotnej

stránke na tom nie je dobre, v zmysle psychických problémov, rovnako ako jeho mama, a bola by
rada, keby dom prepísali na dieťa. O svojom zdravotnom stave jej vravela, že má vysoký krvný tlak,
že ju v poslednej dobe strašne bolí hlava a berie lieky. Po jednom incidente v septembri poškodenej
odporučila, aby zašla za psychiatrom, čo neodmietala s tým, že porozmýšľa ako vyrieši svoju chorobu.
V posledných rokoch poškodená dosť schudla, bolo na nej vidieť, že nie je v poriadku. Čo a týka jej

správania, bola to inteligentná slušná žena, s ktorou nikdy nemali problém, ale po incidente v septembri
chodila k nim a nosila nejaké synove veci, aby ich odložili, že sa chce s malým odsťahovať, pričom
predtým sa takto nevyjadrovala, ani nikdy nežiadala, aby schovali synove veci. Poškodená sa svedkyne
pýtala, či vyhotovujú aj trezorové kľúče, keďže podnikajú v zámočníctve, a keď kľúč priniesla, videl
ho iba jej manžel, ktorý poškodenej povedal, že taký typ nevyrábajú, lebo nemajú potrebný polotovar.
Poškodená sa vyjadrila, že majú v dome trezor, ona od neho najprv kľúče mala, ale potom jej kľúč

obžalovaný vzal. Obžalovaný výpoveď svedkyne nenamietal.

Bol vypočutý svedok V. M., ktorý uviedol, že sú s obžalovaným susedia, vídaval sa aj s poškodenou,
ale nie každý deň. O spolužití obžalovaného a nebohej poškodenej veľa nevedel, on sa s obžalovaným
stretával, keď šli ráno do práce alebo večer okolo 18 - 19 hodiny, keď z práce prišiel. Nevšimol si

požívaniealkoholuuobžalovaného.Asipo12rokochnastalzvrat,malzato,žepoškodenámápsychické
problémy, lebo sa „ zmenila sa na inú osobu“. Usudzoval tak podľa toho, že prestala vychádzať z domu,
a to po návšteve jej dospelých detí. On ale nebol pri žiadnych rozhovoroch ani konfliktoch prítomný a
opieral svoje tvrdenie o svoje postrehy. Uviedol, že poškodená užívala lieky, mala rozprávať zvláštne
veci, jemu sa zdalo, že berie lieky na depresiu a mala hovoriť, že ak niekto urazí jej rodinu a jej syna,

skončí v base. Podľa neho po tom čo sa stalo, chcela celá jej rodina, aby obžalovaný skončil v base.
Na otázku, či vedel o trezorovom kľúči, odpovedal, že chcela aby vyhotovil náhradný kľúč, ale nič bližšie
nevedel. Naposledy ju stretol pred J. L. J. F., kedy mu povedala, že má vážne problémy s obličkami a
musí ísť do „štátnej“ nemocnice. V čase, kedy malo ku skutku dôjsť, boli s manželkou na dovolenke,
preto sa k tomu nevedel vyjadriť.

Svedok A. A., príslušník polície vypovedal, že dňa 29.6.2014 bol s kolegom vyslaný na zásah na ulicu F.
J. F., viackrát počas výpovede túto menil, sčasti si nepamätal na udalosti, sčasti si pamätal, preto mu boli
počas výsluchu prečítané podstatné časti jeho výpovede z prípravného konania. Uviedol, že uvedeného
dňapodôjdenínaadresu,naktorúbolivyslaní,zistili,žemedziobžalovanýmat.č.nebohoupoškodenou

došlo ku konfliktu ohľadom telefónu, ktorý poškodená nechcela obžalovanému vrátiť s tým, že patrí
synovi. Ako hliadka sa jej snažili dohovoriť, aby mobil dala, ale mal byť podľa svedka trochu tvrdohlavá
a trvať na svojom. Vtedy si nič zvláštne na oboch nevšimli. Keď sa vrátili druhýkrát na miesto, mal im po
príchode obžalovaný povedať, že poškodená ho napadla paralyzátorom, alebo ho mala ohrozovať, to si
svedok nepamätal. Poškodenú videl zakrvavenú a videl, že plakala. V prvom aj druhom prípade pri ich

príchode bola rozrušená a kričala, ale doplnil, že už si vôbec nepamätá čo kričala. Vzápätí dodal, že si
nepamätá, či kričala, ale hneď zmenil výpoveď, že plakala a kričala iba pri druhom zákroku. Obžalovaný
bol pod vplyvom alkoholu ale k hliadke polície sa nesprával agresívne.

Svedok E. F., príslušník polície zasahujúcim na mieste uviedol, že pre odstup času si presne nespomína

na udalosti, lebo to bolo dávnejšie, keď boli vyslaní operačným dôstojníkom na uvedenú adresu. Po
príchode zistili, že sa jednalo o nezhody kvôli vysvedčeniu syna a mobilnému telefónu, ktorý poškodená
C. nechcela vydať obžalovanému. Zazneli slovné výpady a osočovania u oboch aktérov. K fyzickému
útoku nedošlo, iba poškodená vravela, že obžalovaný ňou triasol na posteli. Poškodenú poučili o
právach, ale obaja im povedali, že to bude v poriadku. S kolegom nasadli do vozidla a sedeli v ňom asi

10-15 minút, keď začuli buchot alebo krik a vystúpili z vozidla, zazvonili na bránu s vtedy ich kontaktoval
ajoperačnýdôstojník,ktorýichnauvedenúadresuopäťposielal.Presnesinespomínal,ktootvorildvere,
asi obžalovaný. Vošli do domu, najprv na schody a počuli krik poškodenej, tá tvrdila, že ju obžalovaný
udrel, nevedela uviesť či dlaňou alebo päsťou a videl, že bola na tvári od krvi. Po tomto ju poučili, nech
sa dá ošetriť a obžalovaného zadržali a predviedli na oddelenie polície. Vtedy sa správal sebavedome

a trúfalo, trochu bol drzý. Bol pod vplyvom alkoholu. Pamätal si, že sa tam nachádzal aj maloletý syn,
ktorý nič nevravel, bol v šoku, ale spomenulo sa vtedy niečo v tom zmysle, že mala poškodená zaútočiť
na obžalovaného paralyzátorom lebo sa bránila, svedok to presne uviesť nevedel.BolvypočutýznalecA.E.G.I.,ktorýakoznalecvypracovalznaleckýposudoknaposúdeniebiologického
materiálu, ku ktorému uviedol, že na skúmanie mu boli predložené vatové tyčinky označené ako
predmet č. 1, č. 2 (biologické stopy). Na týchto stopách nebola orientačnou skúškou na prítomnosť

krvi táto zistená a aj vykonané špecifické skúšky na dôkaz prítomnosti ľudskej krvi vykázali negatívne
výsledky. Z biologických stôp č.1 a č. 2 boli vykonané izolácie DNA, avšak tieto na základe prípisu
vyšetrovateľky neboli spracované, pretože potreba spracovania by vyvstala iba v prípade zistenia
prítomnosti ľudskej krvi, čo nebolo zaznamenané. Na otázku, kde boli uvedené vzorky zabezpečené,
odpovedal, že na obálkach, v ktorých boli tieto biologické stopy č.1 a č. 2. Kriminalistický technik uvádzal

dátum 28.10.2014, pričom on dostal tieto stopy na skúmanie dňa 14.11.2014 a následne dňa 20.11.2014
vypracoval znalecký posudok. K výpovedi znalca sa vyjadril obhajca v tom zmysle, že obžalovaný
dobrovoľne sprístupnil obydlie a znalecké dokazovanie je iba výsledkom dôkaznej núdze OČTK v
prípravnom konaní.

Znalec O. G. Q. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok č. R.:O./XXXX

dňa 21.11.2014 na základe uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Košice zo dňa 12.11.2014. Z predmetného
uznesenia vyplynulo, že stopa, ktorá bola skúmaná, bola zaistená dňa 28.10.2014 počas vykonanej
obhliadky miesta činu v rodinnom dome na ulici Kupeckého č. 56, a táto bola znalcovi doručená spolu
s uznesením. Na chemický rozbor bol zaistený ster na vatovej tyčinke zo steny. Vykonaným skúmaním
nebola na vatovej tyčinke zistená prítomnosť mikrostôp ani iných chemických stôp, ktoré by boli

upotrebiteľné na druhovú identifikáciu, t. j. na porovnávanie s prípadne iným zaisteným porovnávacím
materiálom.

A. J. J., znalkyňa z odboru súdne lekárstvo, na hlavom pojednávaní dňa 16.3.2016 uviedla, že posudok
vypracovali spoločne s A. S., a to na príčinu smrti poškodenej nebohej I. C. dňa 27.9.2017 o 04.45

hod. v Nemocnici v S. na oddelení dlhodobo chorých a na záveroch posudku trvá v plnom rozsahu. Na
základe pitevného nálezu, laboratórnych vyšetrení a najmä histologického vyšetrenia bol zistený hnisavý
zápal pľúc a ako bezprostredná príčina smrti poškodenej bol zápal pľúc pri vnútro lebečnom krvácaní a
centrálnom poškodení mozgu, pričom sa jednalo o priamu poúrazovú komplikáciu poškodenia mozgu
a činnosti centrálneho nervového systému. Pri posudzovaní mechanizmu vzniku zranení vychádzali

znalkyne zo zdravotnej dokumentácie a vrátane pitevného nálezu konštatovali nasledujúci záver :
Poškodená dňa 29.6.2014 v skorých ranných hodinách sa dostavila na kliniku úrazovej chirurgie, kde
bola zistená tržná rana a odrenina vo vlasatej časti hlavy, čelovo temennej oblasti vpravo, podvrtnutie
krku ľahkého stupňa, narazenie pravej hrudnej steny a pravej ruky s bolestivosťou. Bola pri prvom
vyšetrení podrobená RTG vyšetreniu hlavy, kde neboli zistené vážnejšie zranenia a bola prepustená do

domácej liečby s poučením, že v prípade zhoršenia stavu s má dostaviť na lekárske vyšetrenie. Dňa
29.6.2014 od 07.47 hod. bola znovu dovezená do nemocnice s konštatovaním jej bezvedomia a pri
CT vyšetrení bol zistený úraz, t. j. vnútro lebečné krvácanie. Následne bola podrobená operačnému
zákroku a ako vyplynulo z prvej operácie, jednalo sa o centrálne poškodenie ťažkého stupňa s
poškodením mozgu. Takého zranenie vo všeobecnosti vzniká tupým násilím vedeným na pravú stranu

hlavy vedeným väčšou intenzitou alebo prudkosťou. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, mali k
dispozícii vyšetrovací spis - výpovede poškodenej a jej maloletého syna o tom, ako malo k úrazu dôjsť.
Tieto verzie vzniku zranenia posúdili a usudzujúc z charakteru zranení vyhodnotili ich vznik možný
tak, ako to uviedla poškodená, t. j. že vnútro lebečné zranenie mohla utrpieť prudkým nárazom do
hlavy o tvrdý predmet a pád bol potencovaný fackou, ktorú dostala od útočníka. Ostatné konštatované

zranenia mohla utrpieť aj všetky súčasne, vzhľadom na to, že sa nachádzali na strane, kde došlo k
nárazu hlavy. Ako vedľajší nález bolo zistené skôrnatenie tepny ľahkého stupňa, veľmi veľké zmnoženie
vmedzereného väziva v svalstve srdca, ľahké poškodenie obličiek, stav po chirurgickom odstránení
slepého čreva, staré jazvy na chrbte vpravo s celkovou ľahkou podvýživou, ktorá mohla byť spôsobená
prežívaním poškodenej v kóme, ale tieto nálezy nemali vplyv na príčinu smrti. Na otázku obhajcu,

aby sa vyjadrila v bode 7 - v ktorom nevylučovala, že smrti poškodenej by sa dalo zabrániť v prípade
rýchlejšieho operačného zákroku vypustením narastajúceho krvného výronu v lebečnej dutine, uviedla,
žekrvácaniepodtvrdúplenumozgovúmásvojudynamiku.Poúrazečloveknemusímaťžiadnepríznaky.
Spravidla sa aj vykoná neurologické vyšetrenie, aby sa zistilo, či sa neobjavili nejaké neurologické
príznaky poškodenia mozgu. Subdurálne krvácanie nie je zranenie, ktoré by sa nedalo liečiť a otázka

záchrany závisí od včasnosti riešenia. Poškodená bola prijatá do nemocnice s nezvratným poškodením
mozgu spôsobeného rozsiahlym krvným výronom pod tvrdou plenou mozgu, ktorý tlačil na mozgové
tkanivo, poškodzoval cirkuláciu, t. j. krvný obeh mozgu, čo spôsobilo poškodenie krvných buniek a ani
odbornou lekárskou pomocou, v tomto prípade chirurgickým zásahom, nebolo množné smrti zabrániť.Znalkyňa ešte vypovedala dňa 05.03.2024 kde zotrvala na znaleckom posudku a uviedla, že znalec
sa oboznamuje s vyšetrovacím spisom, zohľadňuje výpovede svedkov a z toho vie mechanizmus čo
najpresnejšie špecifikovať. Ak nemajú nič, hovorila z praxe, vnútro lebečné zranenie takého charakteru,

pátrajú po ďalších zraneniach, ktoré by vedeli dať do deja, aj keď nemajú iné zranenie len zranenie
hlavy.Vzáverochjevždyuvedené,ženevediavylúčiťzásahinejosobynapr.posotení,podloženímnohy
atď. V tomto prípade je spisový materiál, vyšetrené okolnosti. Nie je príčina náhodného pádu, nie je tu
taký chorobný stav, ktorý by vysvetľoval príčinu pádu, bola vyšetrená záchrankou po konflikte, zdravotne
stabilizovaná pri vyšetrení, takže sa opreli o tieto okolnosti, čo sa týka mechanizmu vzniku zranení

poškodenej. Na otázku obhajcu, či bola touto vyšetrenou okolnosťou - hlavnou okolnosťou výpoveď
poškodenej C.? Uviedla, že je to základný pilier podložený aj ďalšími a to je lokalizácia zranenia - čelovo
temenná oblasť. Málo kedy sprevádza táto lokalizácia pri náhodnom páde.

Znalkyňa z odboru psychológia O. B. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vyšetrovala na
základe uznesenia o pribratí znalca maloletého F. G. a posudok bol spracovaný a odovzdaný dňa

10.9.2014. Pokiaľ ide o intelektové schopnosti vyšetrovaného, tieto boli diagnostikované v pásme
vysokého nadpriemeru, rovnako v zložke jeho verbálnych schopností ako aj v zložkách výkonových,
performačných a intelektových schopností. Pamäť je neporušená vo všetkých troch zložkách, tiež bola
diagnostikovaná ako nadpriemerná, čo znamená, že maloletý je plne disponovaný pamätať si reálne
prežité udalosti v časovom a kauzálnom slede, presne a autenticky bez sklonu klamať, skresľovať

alebo vymýšľať si nereálne prežité situácie. Na otázku, že na strane 5 znaleckého posudku uviedla, že
maloletýotcahodnotíverbálneveľminegatívneaasociujematku,takžečinegatívnyvzťahkotcovimohol
ovplyvniť hodnovernosť opisu situácie s výraznou pomocou matke, uviedla, že ani jedna z uvedených
skutočností nemala vplyv na vierohodnosť jeho výpovede a následnej reprodukcie prežitého. Výpoveď
maloletého dňa 18.8.2014 je z psychologického hľadiska hodnoverná.

Bola vypočutá znalkyňa z odboru Psychológia O. B. U., ktorá uviedla, že dňa 8.10.2014 obžalovaný
odmietol znalecké vyšetrenie, čo bolo v čase, keď bol vo väzbe v ÚVV v Košiciach. Následne po
vyšetrení vypracovala znalecký posudok 1.11.2014. Uviedla, že obžalovaný má intelekt v pásme
vyššieho priemeru, má rozvinuté logické myslenie, vie aj zovšeobecňovať. Myslenie má v normálnom

tempe bez porúch. Pamäťové schopnosti má rozvinuté na podpriemernej úrovni vo všetkých zložkách
pamäti s tým, že toto sa u neho týka iba tzv. úmyselnej pamäti, pretože jeho prístup k pamäťovej úlohe
bol pri vyšetrení nadmerne opatrný a simuloval niektoré výsledky ako svoju nespôsobilosť pamätať
si, pretože naopak v praktickej pamäti pri zisťovaní anamnestických údajov a iných údajov sa tento
znak neobjavil. Získané údaje od obžalovaného týkajúce sa zapamätania si zážitkov, majú charakter

spôsobilej orientácie sa v živote, v mieste a v osobe. Celkovo obžalovaného posúdila ako osobnosť
normálne fungujúcu, bez zistenia psychopatologických rysov okrem jedného príklonu k psychopatii,
jedná sa o osobnosť dominantnú, autoritatívnu ale aj introvertnú. pri posudzovaní miery agresivity
zistila, že je zvýšená v týchto oblastiach: vyjadrovanie odporu, vyjadrovanie negativizmu, hostility a
nepriateľstva, ostatné zložky agresie sú v norme. Na otázku, akým spôsobom podával informácie o

prežitých udalostiach uviedla, že hovoril o tom stručne, s menším počtom detailov, nemal pocity krivdy
ani viny, zdôrazňoval skôr neprimeranosť reakcie družky - poškodenej, jej zlý zdravotný stav. V čase
vyšetrenia charakterizovala jeho postoj ako ľahostajný a menej citovo zaangažovaný a udalosťou,
ktorá sa stala, jeho psychika neutrpela, ale pripustila, že mohlo sa to u neho časom zmeniť. Čo sa
týka správania sa obžalovaného po požití alkoholu, konštatovala, že 1,2 promile je mierna až stredná

opitosť, ľudia v takomto stave opitosti, kedy je vyššia miera agresivity, môžu mať sklon k zádrapčivosti,
hnevlivosti, mohlo sa to podieľať aj na eskalovaní hádok a súčasne alkohol mohol u neho znemožniť, aby
reálne a objektívne vnímal skutočnosť a mal takto zníženú mieru tolerancie k druhému. Na otázku, aby
popísala spôsob agresívneho správania sa obžalovaného odpovedala, že obvykle má charakter útoku,
ak sa mu niečo nepáči, vyžaduje výhradnú poslušnosť a agresia mu obvykle slúži ako spôsob ovládať

ľudí a tým mať nad nimi moc. K námietke obhajoby, že uviedla, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu
agresívny, ale policajti prítomní na mieste činu sa vyjadrili, že sa správal sebavedome, agresívny nebol,
vysvetlila, že vykonala komplexný rozbor jeho osobnosti, policajti nemusia mať vzdelanie, aby mohli
posúdiť agresiu. Sebavedomie je jednou zo zložiek agresívneho správania, pričom ak ľudia vidia políciu,
ktorá predstavuje moc a autoritu, je obvyklé, že sa jej podrobia, a to aj agresívne typy.

Znalkyňa z odboru Psychológia A. K. K. v úvode výpovede uviedla, že trvá na záveroch znaleckého
posudku a nič nad rámec uviesť nechce. Vypovedala, že mala sa zamerať na profil osobnosti
vyšetreného, jeho rozumové a pamäťové schopnosti, k vierohodnosti, prežívaniu udalostí a uviesťiné skutočnosti, ktoré v priebehu znaleckého dokazovania vyšli najavo a sú v priamej súvislosti s
vyšetrovaným skutkom. Výsledky tohto zistenia sú zaznamenané na stranách 19 - 22 znaleckého
posudku. Zistila, že ide o priemerne rozumovo, intelektovo a pamäťovo vybaveného mladistvého.

Čo sa týka vierohodnosti, konštatovala, že je citovo neutrálne zachovaná, ale vo vzťahu k danej
prešetrovanej veci špecifickú vierohodnosť hodnotila, ako forenzne zníženú. Uviedla motiváciu, ktorá
vyplynula z emočne konfliktného postavenia mal. svedka a premietala jeho postoj na výpoveď, ktorá
bola diametrálne odlišná od výpovedí, ktoré mala k dispozícii v spisovom materiáli. Jeho osobnosť
hodnotila ako sociálne vyhýbavú a emočne nevyzretú s možnými ťažkosťami, prispôsobovaniu sa. V

čase vyšetrenia bolo nápadné aj popieranie, disimulovanie, smutnejší rozlad a celkových afektívnych
ťažkostí, na ktoré sa ho pýtala. V odpovedi č. 5, t. j. k zisteniu iných podstatných skutočností uviedla,
že po vyšetrení maloletého jej bol zaslaný e-mail z adresy korneljochman, ktorý budil dojem, že ňou
vyšetrovaná osoba (maloletý), neuviedla jej všetky okolnosti pri vzájomnom stretnutí, preto stanovila
ďalší termín po vyšetrení. Na tento termín sa dostavil otec (obžalovaný) vyšetrovanej osoby, ktorý sa
jej snažil objasňovať z jeho pohľadu procesné pochybenia, a keďže toto nie je úlohou znalca a ani nie

je oprávnená sa k tomu vyjadrovať, pretože uznesenie o pribratí znalca sa striktne týkalo mladistvého,
stretnutie v tomto momente ukončila. Avšak preto, že to považovala za významnú záležitosť, uviedla ju aj
v posudku. Na otázku, či je možné, že maloletý by si vedome vymýšľal pri vyšetrení, odpovedala, že celú
výpoveď - zmenu výpovede, kedy sa mení agresor, považuje za nevierohodnú, ale vymýšľanie v zmysle
udalostí, ktoré sa neudiali, nepredpokladá, odklon od reality nezistila. V samotnej výpovedi konfrontuje

s touto skutočnosťou vyšetrovanú osobu na str. 13, v strede strany, kedy sa pýtala, ako je možné, že
opisuje udalosť, o ktorej sa vyjadril, že sa udiala nejakým spôsobom a s odstupom času opisuje niečo
odlišné, nie v detailoch, ale v úplnej podstate výpovede. Odpoveď znela: “rozmýšľal som nad tým“, a v
tejto odpovedi je zahrnuté racionálne prepracovávanie výpovede. Aj v ďalších otázkach a výpovediach je
zrejmé, že táto zmena výpovede je premyslená, štruktúrovaná a sleduje cieľ, neprísť o jediného rodiča s

ktorým ostal, s ktorým v čase znaleckého vyšetrenia dokonca žil. Z psychologického hľadiska nie je táto
zmena zrozumiteľná, táto kalkulácia - prehodnocovanie výpovede, nie je za účelom niekomu uškodiť,
pomstiť sa, ale je za účelom nedostať sa do neželanej existenčnej pozície. Súčasne z forenzného
hľadiska je táto zmena výpovede nevierohodná. Na otázku, či mohlo dôjsť k takejto diametrálne odlišnej
výpovedi aj pod vplyvom tretej osoby, uviedla, že áno, nevylučuje to, je to vysoko pravdepodobné, ako

uvádzalavposudkuvotázkeč.5,kdetovnímalaajakoovplyvňovaniejejosobyvzhľadomnauvedenýe-
mail. Na otázku, či sa jej druhá zmenená výpoveď javila ako naučená, uviedla, že naučená nie, charakter
výpovede spočíval v tom, že je to pre maloletého psychologickykonfliktné, v jeho odpovediach boli dlhé
pauzy, únikové odpovede do vyjadrenia „neviem“, neverbálny prejav budil dojem, že je v nekomforte,
že to má racionálne premyslené a odpovedal len na otázky, nad ich rámec nepovedal nič navyše.

Na otázku, nech sa vyjadrí k bodu č. 2, t. j. či je menovaný schopný objektívne a pravdivo popísať
okolnosti, resp. udalosť, ktorá je predmetom trestného konania a či nemá tendenciu túto okolnosť,
resp. udalosť skresľovať a či má sklon k subjektívnemu alebo objektívnemu podávaniu informácií
posudzovania situácie a to vo vzťahu k jeho výpovedi zo dňa 18.8.2014 odpovedala, že za psychologicky
objektívnejšiuapravdivejšiupovažujeprávevýpoveďz18.8.2014.Ajkeďsútamnejakénezrovnalosti,je

to výpoveď detského svedka a musí sa nutne zohľadňovať výrazné emočné rodinné pozadie a výpoveď
voči najbližšie vzťahovým osobám. Javí sa jej objektívnejšia a pravdivejšia ako výpoveď, ktorú urobil
v čase znaleckého dokazovania v deň, keď ho vyšetrovala. Na otázku, aby sa vyjadrila, či mohol byť
pri svojej výpovedi dňa 18.8.2014, kedy bol v tom čase len s matkou, výrazne sýtený matkou a teda
či nemohla byť jeho objektívnosť a pravdivosť ovplyvnená, uviedla, že mohol byť ovplyvnený strachom

alebo vplyvom emócií a vypovedal bezprostredne po udalosti, pri ktorej bol a určite sa do tejto výpovede
premietal fakt, že vypovedá voči najbližším vzťahovým osobám. Nepredpokladá však, že by tento vplyv
v tom čase spôsobil, a teda žeby takto kauzálne vyhodnocoval situáciu alebo žeby vypovedal to, čo sa
v realite nestalo. Na námietku obhajcu, že výpoveď bola dva mesiace po skutku nie bezprostredne a či
pri svojich záveroch v predošlej otázke zohľadnila skutočnosť, že matka bola vypočúvaná v prípravnom

konaní v prítomnosti syna, odpovedala, že túto informáciu má, ale to bude vyhodnocovať súd, napriek
tomu stále považuje výpoveď z 18.8.2014 za objektívnejšiu a relevantnejšiu. Nebola pri tomto výsluchu,
ten vykonala O. B. F.. Uviedla ďalej, že nevylučuje, že sa vplyv do detských výpovedí premieta, práve
preto sa vierohodnosť z psychologického hľadiska nemôže posudzovať iba na základe tohto jedného
faktora, napr. prítomnosť syna a matky na výsluchu. Jedná sa o príliš komplexnú otázku a je potrebné

vysporiadať sa s viacerými okolnosťami a faktormi. Znalkyňa podaným znaleckým posudkom a následne
svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní, v ktorom objasnila závery vyšetrenia maloletého potvrdila,
že výpoveď maloletého vykonaná 18.8.2014 pri zohľadnení okolností jeho výsluchu, ktorý je vyššieopísaný, je v zmysle psychologickom vierohodná a použiteľná v trestnom konaní, čo súd vyhodnotil ako
jeden z dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného.

Bola vypočutá znalkyňa A. P. W. (hlavné pojednávanie dňa 8.7.2021) k znaleckému posudku č. X/
XXXX (R. XXX), ktorá uviedla, že jej bola daná úloha, aby určila či zvukový záznam z predloženej
stopy možno vyčistiť od okolitého ruchu a šumu a ďalšou otázkou bolo urobiť prepis a vytvoriť CD nosič
bez okolitého ruchu a šumu, ak je ho možné vyčistiť. V znaleckom posudku bol vyhodnotený zvukový
záznam v celkovom rozsahu cca 40 sekúnd, pričom technická úprava nahrávky s cieľom odstrániť okolitý

ruch nebola vykonaná, pretože rečové prejavy sú zrozumiteľné s dostatočnou hlasitosťou, a technickou
úpravou by bol potlačený aj užitočný signál a zrozumiteľnosť rečových prejavov by sa nezvýšila. V
prílohe znaleckého posudku je vykonaný aj doslovný prepis predloženého zvukového záznamu. Na
otázku, či pri skúmaní predmetnej nahrávky nebolo možné izolovať rečový prejav, aj keď zjavne len
v pozadí, odpovedala, že pokiaľ je rečový prejav nezrozumiteľný, tzn. že to môže byť nejaký pokrik
alebo aj nezrozumiteľné slovo, ktoré v tom čase osoba, ktorá je prítomná na mieste činu za neurčených

okolností, môže sa nezrozumiteľne vyjadriť, keďže sú tam prítomné okolité situácie a veci, technická
úprava to nevyčistí, technická úprava vie potlačiť, ak by tam bol napr. zvuk motorového vozidla po
celej línií, alebo by tam bolo nejaký zvuk exteriéru, ale nezrozumiteľnosť prejavu technická úprava
nevie softwarovo upraviť tak, aby bol zrozumiteľný. Dá sa len zvýšiť hlasitosť, ale na zrozumiteľnosti
to nič nemení. Na otázku, keď v prílohe svojho znaleckého posudku nevykonala časť prepisu reči, čo

je označené troma bodkami, tak či v danom prípade nie je možné opätovne preskúmať predmetnú
nahrávkuzaúčelomzrozumiteľnosti,tohočosatamvskutočnostirozpráva,uviedla,že3bodkyvprepise
ako je uvedené vo vysvetleniach významov použitých pri prepise znamená, že šlo buď o nedokončenú
výpoveď, alebo skákanie si hovoriacich do reči, to neznamená, že to bolo nezrozumiteľné, ale súčasne
že v tej chvíli hovorili dve osoby naraz, alebo bola tam nedokončená výpoveď, lebo ak by tam bolo

aj niečo nezrozumiteľné, bolo by to uvedené v zátvorke ako nezrozumiteľné, a za tým by boli tri (...)
bodky. Čiže v tomto prípade by išlo o jednu z týchto dvoch možností, ktorá je uvedená vo vysvetlivkách
použitých znakov. Nebolo by to možné nejakým spôsobom upraviť, lebo kvalita zvukového záznamu
by po úprave nebola tak dostatočná, aby tam boli možné konkrétne jasné rečové prejavy. Obžalovaný
k výpovedi znalkyne uviedol, že on počul v nahrávke, keď si nasadil slúchadlá, zrozumiteľne, ako mu

poškodená nadáva, že je „sviňa“. Obhajca sa vyjadril, že v zmysle prílohy č. 1. doslovný prepis tohto
zvukového záznamu ... úplne nezodpovedá prepisu záznamu hovoru z vyšetrovacieho spisu, ide o hovor
z 01:01:13 a preto bol názoru, že v danom prípade skutočne v pozadí existuje ešte rečový prejav,
ktorý však nie je súčasťou doslovného prepisu. Na tieto námietky znalkyňa reagovala odpoveďou, že
spracovala predložený zvukový záznam a trvá na záveroch uvedených v posudku.

Svedok F. G. ml. na hlavnom pojednávaní dňa 02.04.2025 uviedol, že trvá na všetkom, čo uviedol
v odvolaní, zdôraznil fakt, že jeho matka na otca zaútočila elektrickým paralyzérom, ktorý zatajil pod
nátlakom rodiny F.. Výpoveď z roku 2014 si nepamätá, pamätá si jedine, že bol navádzaný zo strany J.
F., aby zatajil elektrický paralyzér. A ďalej využil svoje právo nevypovedať.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má jeden záznam a hladí sa na neho akoby nebol
odsúdený.

Lustráciou v Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že obžalovaný má 1

záznam na úseku cestnej premávky.

Po vykonaní dokazovania súd, v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku (ďalej len: „Tr. poriadku“),
vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čitietoobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom

konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 odsek 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo
na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Súd sa musel v prvom rade vysporiadať s výsluchom poškodenej C. v prípravnom konaní zo dňa
29.6.2014 o 3:30 hod. (čl. 66 – 69 vyšetrovacieho spisu) a jeho nemožnosti prečítať na hlavnom
pojednávaní. Uvedený výsluch nebol získaný zákonným spôsobom (§ 119 Tr. poriadku), teda spôsobom
predpokladaným trestným poriadkom a z uvedeného dôvodu takýto dôkaz ani nemohol byť prečítaný nahlavnom pojednávaní dňa 20.4.2022 (§ 263 ods. 3 Tr. Poriadku). S poukazom na ustanovenie § 2 ods.
1 Tr. poriadku súd považuje výsluch poškodenej za nezákonne získaný dôkaz a teda nemožno takýto
dôkaz v trestnom konaní pripustiť (nález ÚS SR z 15.12.2011, sp. zn. II. ÚS 5/2011-77 – kde uviedol:

„žiaden orgán verejnej správy ani súd nemôže brať do úvahy dôkaz získaný a vykonaný nezákonným
spôsobom" a to z nasledovných dôvodov:
a) Chýbajúca evidenčné číslo pri ČVS, čo svedčí, že úkon bol vykonaný dokonca pred skutočným
uznesením o začatí trestného stíhania (v rozpore s § 4 ods. 1 písm. b) vyhl. 618/2005 Z.z. MS SR o
tvorbe vyšetrovacieho spisu,

b) Úkon bol vykonaný v rozpore s ustanovením § 55 ods. 2 Tr. Por. (povinnosť vykonávať úkony zásadne
v čase medzi 7.00 do 20.00 hod) čím uvedený úkon nebol vykonaný na základe zákona a v rámci zákona
(čl. 2 Ústavy),
c) Ak by sa pripustilo, že výsluch bol vykonaný po skutočnom začatí vo veci (i keď je zrejmé, že nebol)
je potrebné zdôrazniť, že nešlo o neodkladný alebo neopakovateľný úkon (§ 10 ods. 17 Tr. poriadku) čo
napokon dokazuje už len samotná skutočnosť, že poškodená mala uviesť, že „utrpela ľahké zranenie

s dobou liečenia do 10 dní“. Navyše policajný orgán je povinný v zápisnici uviesť na základe akých
skutočností považuje úkon za neodkladný alebo neopakovateľný, pričom ide o relatívnu neúčinnosť
takéhoto úkonu. V danom prípade takáto informácia v zápisnici úplne absentuje a nebola ani zhojená
postupom v zmysle publikovaného rozhodnutia (TpR 6/2008). Výsluch o 3:30 hod bol vykonaný v čase
a za okolností, ktoré výrazne nepriaznivo ovplyvňovali psychický stav poškodenej C. i v dôsledku čoho

je potrebné predmetný výsluch považovať za nezákonný (k tomu pozri obdobne rozhodnutie k výsluchu
obvineného - R 25/1990 – II),
d) Výsluch svedka, ktorý sa po vznesení obvinenia dostáva do postavenia blízkej osoby vo vzťahu k
obvinenému v zmysle § 124 ods. 3, resp. ods. 5 Tr. zákona, v dôsledku čoho nadobúda práva uvedené
z § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, je výsluch takéhoto svedka vykonaný pred vznesením obvinenia pre

ďalšie trestné konanie právne neúčinný (§ 263 ods. 4 Tr. poriadku) porušenie kontradiktórnosti konania
a práva obvineného na obhajobu,
e) Svedkyňa nebola zákonným spôsobom poučená, a to: (I) vypočutá v trestnej veci obvinených" - nie je
vypísané, ani koho sa to malo týkať a (II) je vymedzený skutok len ustanovením aj to len § 360 ods. 1, 2
písm. b) Tr. zákona – nebezpečné vyhrážanie – čl. 6 ods. 1 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv,

nález ústavného súdu III. ÚS 2/2012, uznesenie NS 6?? 66/2002, uznesenie NS 2To 25/78) – navyše
úplne v zápisnici absentuje pomer svedka k prerokovávanej veci (§132 ods. 1 Tr. poriadku).

V kontexte vyššie uvedených zistení musí súd poukázať na to, že podľa § 119 ods. 2 Tr. poriadku, mô-
že za dôkaz slúžiť len to, čo bolo získané zákonným spôsobom, t. j. v súlade s ustanoveniami Trestné-

ho poriadku, prípadne podľa osobitného zákona (napríklad podľa zákona o policajnom zbore). Ak bol
dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom, či v rozpore s osobitným zákonom, nemôže slúžiť ako
dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť na náležité objasnenie veci (§ 119 ods. 2 Tr. poriadku
argumentum a contrario).
Pokiaľ ide o posudzovanie neúčinnosti získaného dôkazu, tak dôkaz získaný nezákonným spôsobom je

podľa povahy a závažnosti porušenia zákona buď absolútne neúčinný (t.j. nemožno k takému dôkazu
vôbec prihliadnuť a musí byť vylúčený z hodnotenia pri zisťovaní skutkového stavu veci) alebo relatívne
neúčinný (t.j. nemožno k nemu prihliadať, avšak len dovtedy, kým sa vada ku ktorej došlo neodstráni).
Pri absolútnej neúčinnosti dôkazu, nie je možné spôsobenú nezákonnosť odstrániť (napraviť).
V posudzovanej trestnej veci ide podľa názoru súdu o absolútnu neúčinnosť získaného dôkazu (výsluch

poškodenej C. v prípravnom konaní zo dňa 29.6.2014 o 3:30 hod. (čl. 66 – 69 vyšetrovacieho spisu),
nakoľko tento dôkaz bol získaný nezákonným postupom polície, z dôvodov rozvedených vyššie, pričom
túto nezákonnosť nebolo možné odstrániť v ďalšom priebehu konania, keďže sa jednalo o neopakova-
teľný úkon zo strany polície. V zmysle §2 ods. 12 Tr. poriadku súd môže hodnotiť len dôkazy získané
zákonným spôsobom, preto na tento dôkaz preto nemohol pri rozhodovaní prihliadnuť.

Rovnako súd nemohol prihliadnuť ani na ďalšie navrhované dôkazné prostriedky, konkrétne na znalecké
dokazovanie realizované prostredníctvom znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného A. T. M.,
O., znaleckého úkonu č. XX/XXXX vypracovaného A. J. J., ako aj znaleckého úkonu č. X/XXXX
vypracovaného A. P. S., vrátane výsluchov uvedených znalcov vykonaných v konaní pred súdom. Súd
vyhodnotil, že všetky uvedené znalecké výstupy vychádzajú zo skutočností uvedených vo výsluchu

poškodenej, ktorý bol vykonaný v prípravnom konaní dňa 29. 6. 2014 o 3:30 hod. a ktorý súd považuje
za dôkaz získaný v rozpore so zákonom, a teda za procesne nepoužiteľný. Z uvedeného dôvodu súd
aplikoval zásadu neprípustnosti odvodených dôkazov, známej ako teória „ovocia z otráveného stromu“,
pričom poukázal aj na závažnosť procesných pochybení a porušení základných zásad trestnéhokonania. Tieto porušenia nepatria medzi výnimky, ktoré by umožňovali použitie inak nezákonného
dôkazu v právnych systémoch kontinentálnej Európy, a to ani pri zohľadnení testu proporcionality alebo
subsidiarity. Pri posudzovaní prípustnosti jednotlivých dôkazov súd osobitne zvažoval, či nezákonnosť

konkrétneho dôkazu je odstrániteľná a či existuje kauzálna väzba medzi nezákonne získaným dôkazom
a dôkazmi následnými. Súd neprihliadol na tie dôkazy, pri ktorých nezákonnosť bola neodstrániteľná
a zároveň bolo zrejmé, že ide o dôkazy priamo odvodené z pôvodne nezákonného postupu orgánov
činných v trestnom konaní. Na podporu tohto právneho záveru súd odkazuje aj na relevantnú judikatúru
Ústavného súdu Českej republiky, konkrétne nálezy sp. zn. III. ÚS 2260/2010, ÚS 3318/2009, ako aj

uznesenie sp. zn. ÚS 3513/14, v ktorých sa súd vyjadril k nepoužiteľnosti dôkazov získaných v rozpore s
právnym poriadkom a k neodstrániteľnosti ich nezákonnosti. Súčasne súd poukazuje aj na aplikovateľnú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a stanoviská Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, ktoré podporujú výklad neprípustnosti dôkazov odvodených z procesne nezákonného dôkazu.
Zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. poriadku je zásadou ústavnou (čl. 50
ods. 3 Ústavy SR) ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [čl. 6

ods. 3 písm. b) a c)] a vzťahuje sa na celé trestné konanie. Jej zabezpečenie je povinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní ako aj súdu, keďže právo na obhajobu je dôležitým predpokladom zistenia
skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, ako aj predpokladom vydania zákonného
a spravodlivého rozhodnutia. Dôkazy s podstatnými procesnými nedostatkami sú absolútne neúčinné.
Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku

treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyžadovaných Trestným
poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie
obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon - použitý dôkazný prostriedok na vykonanie resp.
získanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť.
Dôkaz získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší

dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu. (Rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn.
4 Tz 9/2006 zo dňa 20.06.2006)
Na základe vyhodnotenia uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že dôkaz – konkrétne
výsluch poškodenej C. vykonaný v prípravnom konaní dňa 29. 6. 2014 o 3:30 hod. (č. l. 66 – 69
vyšetrovacieho spisu) – nebol získaný zákonným spôsobom v zmysle Trestného poriadku, a preto musí

byť v rámci hodnotenia dôkaznej situácie považovaný za procesne nepoužiteľný dôkaz, so všetkými z
toho vyplývajúcimi právnymi následkami. Jedným z týchto následkov je aj neprípustnosť odvodeného
dôkazného prostriedku v podobe znaleckého dokazovania, ktoré vychádzalo z uvedeného nezákonne
získaného dôkazu. (Stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV Pz 127/11—9 zo dňa
10. októbra 2011).

Z výpovede svedka F. G. ml., ako jediného priameho očitého svedka predmetného incidentu,
vypovedanej na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že poškodená – jeho matka – fyzicky zaútočila na
obžalovaného elektrickým paralyzérom. Zároveň uviedol, že túto skutočnosť v minulosti vedome zatajil,
a to v dôsledku nátlaku zo strany rodiny F., osobitne J. F., ktorá ho mala navádzať na zamlčanie použitia
paralyzéra. K svojej výpovedi z roku 2014 uviedol, že si jej obsah už nepamätá, avšak výslovne potvrdil,

že bol ovplyvňovaný a vo zvyšku odkázal na odvolanie podané v prospech obžalovaného. Súd túto
výpoveď vyhodnotil ako dôveryhodnú a relevantnú, pričom prihliadol na to, že ide o výpoveď osoby,
ktorá bola priamym svedkom skutkového deja. Výpoveď očitého svedka, pokiaľ je vykonaná v súlade
so zákonom a nevykazuje znaky nepravdivosti či účelovosti, má vysokú dôkaznú hodnotu. Z hľadiska
zásady voľného hodnotenia dôkazov je súd oprávnený pri posudzovaní vierohodnosti jednotlivých

výpovedí prihliadať aj na motiváciu svedka, vnútornú logiku jeho výpovede a jej súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Vzhľadom na skutočnosť, že svedok priznal predchádzajúce ovplyvnenie a svoju
výpoveď doplnil v prospech obžalovaného, neexistuje dôvod na jej spochybňovanie, najmä keď ide o
jedinú priamu výpoveď k samotnému priebehu incidentu.
Svedkovia I. M. a V. M., ako susedia obžalovaného a poškodenej, neboli priamymi svedkami žiadneho

incidentu medzi obžalovaným a poškodenou. Vo svojich výpovediach uviedli, že poškodená sa viackrát
zmieňovala o svojom zlom zdravotnom stave, a žiaden konflikt medzi obžalovaným a poškodenou
nezaznamenali. Rovnako aj hliadka Policajného zboru pri zásahu nepotvrdila útok obžalovaného na
poškodenú. Svedok A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 21. 10. 2015 uviedol, že
obžalovaný nevykazoval známky agresívneho správania a už v tom čase tvrdil, že bol ohrozovaný zo

strany poškodenej paralyzérom. Tvrdenie o použití paralyzéra zo strany poškodenej následne potvrdil
aj svedok F. na tom istom hlavnom pojednávaní. Z uvedených výpovedí však nevyplýva dôkaz o
fyzickom útoku zo strany obžalovaného voči poškodenej, ale len skutočnosť, že medzi oboma došlo k
vzájomnému konfliktu.Z ďalších dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd nemohol dospieť k záveru, že vykonanými
dôkazmi bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný trestne
stíhaný.

Aj v prípade, ak by súd pripustil použiteľnosť znaleckých posudkov a výpovedí znalcov vykonaných v
konaní, z ich obsahu jednoznačne nevyplýva záver o vine obžalovaného. Naopak, znalci vo svojich
výpovediach pripustili aj alternatívny priebeh vzniku poranení poškodenej, a preto by súd nemal inú
zákonnú možnosť, než rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr.
poriadku.ZvýsluchuznalkyneA.J.nahlavnompojednávanídňa16.3.2016vyplýva,žepoškodenábola

dňa 16. 2. 2014 v čase o 2:19 hod. ošetrená pre tržnú ranu a odreninu vo vlasatej časti hlavy, bez zistenia
závažnejších poranení, pričom po vykonaní vyšetrenia bola prepustená do ambulantnej starostlivosti.
Následne bola opätovne hospitalizovaná až o 7:47 hod. po tom, čo skolabovala, pričom nie je možné
vylúčiť, že práve pri tomto kolapse došlo k úderu hlavy a k následnému zhoršeniu zdravotného stavu.
Znalkyňa ďalej uviedla, že prípadný epileptický záchvat a následný pád, ktorý bezprostredne nesúvisel s
prvotnými zraneniami, nemožno odborne vylúčiť, aj keď ho sama nepovažuje za najpravdepodobnejší. K

otázke epilepsie však zároveň poznamenala, že k tejto diagnóze by sa mal vyjadriť odborník – neurológ
alebo ošetrujúci lekár poškodenej. Z výpovede znalca A. M. na hlavnom pojednávaní dňa 21. 10.
2015 vyplynulo, že už v máji 2013 (t. j. približne rok pred skutkom) mala poškodená zdokumentovaný
kolapsový stav s diagnózou epilepsia. Na tomto základe znalec uviedol, že nemožno vylúčiť možnosť,
že poškodená – zaťažená stresom, únavou a vyčerpaním – po návrate z výsluchu na polícii utrpela

epileptický záchvat, počas ktorého spadla a udrela si hlavu, čo mohlo viesť k intrakraniálnemu krvácaniu.
Znalec síce dodal, že takýto scenár nepovažuje za najpravdepodobnejší, avšak zároveň ho z lekárskeho
hľadiska ani nevylúčil. Uviedol, že pacienti s epileptickými záchvatmi si pri kolapsoch často spôsobujú
vážne poranenia ako napr. prasknutie lebky, pomliaždenie mozgu alebo krvácanie do mozgu. Znalec
ďalej uviedol, že z medicínskeho hľadiska existuje možnosť, že krvácanie do mozgu poškodenej vzniklo

v dôsledku úderu hlavy o tvrdý predmet (napr. stenu) pri páde spôsobenom epileptickým záchvatom,
čo by korešpondovalo s klinickým priebehom – po počiatočnom vedomí postupné zhoršenie stavu
až do bezvedomia. Z uvedených odborných vyjadrení jednoznačne vyplýva, že existencia iného –
alternatívneho – mechanizmu vzniku poranení je z lekárskeho hľadiska možná a žiadny zo znalcov ju
nevylúčil. Vzhľadom na túto dôvodnú pochybnosť nie je možné obžalovanému spoľahlivo preukázať, že

k zraneniam poškodenej došlo spôsobom, ktorý je mu kladený za vinu.
Súd svoje rozhodnutie o vine môže oprieť len o fakty, ktoré sú jednoznačné a nespochybniteľné.
Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje
okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných, ale súčasne vylučuje možnosť

akéhokoľvek iného záveru. Pokiaľ súd nemá jednoznačne a bez rozumných pochybností preukázané,
že sa skutok stal, že je trestným činom (t.j. naplní obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu)
a že ho spáchali obžalovaní, musí pri svojom rozhodnutí vychádzať zo zásady „in dubio pro reo“, teda
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“.
Keďže v danom prípade súd nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok sa stal,

obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno a) Tr. poriadku.
Súd záverom konštatuje, že ostatné vykonané dôkazne prostriedky na hlavnom pojednávaní, ktoré nie
sú osobitne uvedené, t. j. hodnotené v zmysle § 2 ods.12 Tr. poriadku v tomto rozsudku, nie sú nositeľmi
takého dôkazu, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť skutkové zistenia súdu, tak ako tieto uvedené vyššie.
Týkajú sa teda okolností nepodstatných pre toto rozhodnutie resp. týkajú sa okolností, ktoré boli zistené

z dôkazných prostriedkov, ktoré sú vyhodnotené vyššie.

Keďže súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby a podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal
poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Tento rozsudok bol prijatý senátom mestského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na A. U. F. do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný

účinok. (§ 306/2)Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.