Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122295292
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6122295292.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1
A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: ROSSETA s.r.o., D. XXX/XX, E., IČO: 36 284 475,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Bacmaňák, spol. s r.o., so sídlom Zvolenská 4014/31,
Martin, IČO: 55 075 339, o zaplatenie 10.773 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.773 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 10.773 eur od 22.02.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov
konania 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.04.2022 domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 10.773 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 10.773 eur od 22.02.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil
tým, že v rybníkoch Raková chová cca 12500 kusov pstruha dúhového a rybníky boli zarybnené v
mesiaci apríl 2019. Žalovaný vykonával v období od 26.08.2019 do 31.08.2019 stavebné úpravy v

rámci povodňových zabezpečovacích prác v koryte vodného toku Trstená v obci Raková, zaobchádzal
s cementovými zmesami spôsobom, v dôsledku ktorého došlo k neovládateľnému úniku cementových
zmesí do povrchového toku Trstená, čím spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd na toku Trstená v obci
Raková. Žalobcovi v dôsledku znečistenia uvedeného vodného toku došlo k úhynu cca 140 kg pstruha
dúhového v rybníkoch v obci Raková, časť Trstená – Hlboké, pričom v žiabrach uhynutých rýb bolo
zistené 16-násobné prekročenie množstva hliníka oproti norme. Výsledok rozboru vzorky uhynutých rýb
bol vyhodnotený v znaleckom posudku č. 18/2019, podľa ktorého bolo jednoznačne preukázané, že

k úhynu pstruhov dúhových došlo cementovými zmesami v kombinácii s ďalšími chemickými látkami
zvírenými v dnovom sedimente Trstenského potoka počas vykonávania stavebných úprav v koryte
vodného toku Trstená. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Žilina, č. k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021, bolo preukázané, že betonárske práce, v
dôsledku ktorých došlo k znečisteniu povrchovej vody toku Trstená cementovými zmesami, vykonávala
iba spoločnosť ROSSETA s.r.o., Terchová (žalovaný) a vyšetrovaním bolo vylúčené zavinenie inými
podnikateľskými subjektmi a ich pracovníkmi, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na stavebných

prácach. Zároveň týmto rozhodnutím zo dňa 09.07.2021 bola žalovanému uložená pokuta vo výške
1.000 eur podľa ustanovenia § 75 ods. 5 vodného zákona za správny delikt podľa ustanovenia § 74
ods. 1 písm. i) vodného zákona. Podľa odborného vyjadrenia č. 3/2019 zo dňa 05.12.2019 znalec
konštatoval, že výška spôsobenej škody na uhynutých rybách násady pstruha dúhového v množstve1197 kusov v rybníkoch v obci Raková, časť Trstená – Hlboké, ktorých majiteľom je žalobca, vznikla
škoda v celkovej sume 10.773 eur. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného
listom zo dňa 01.02.2022 k úhrade predmetnej sumy, avšak žalovaný na túto výzvu nereagoval a túto

sumu žalobcovi neuhradil.

2. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom na náhradu údajnej škody v celkovej výške 10.773 eur vzniknutej
titulom úhynu rýb považuje za nedôvodný v celom rozsahu a nie je si vedomý akéhokoľvek zavinenia
v predmetnej záležitosti. Podľa opisu skutkového stavu, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj peňažný

nárok vyplýva, že k údajnej škode v podobe úhynu cca 140 kg rýb pstruha dúhového v rybníkoch v
obci C. F. E. – G., ktorých vlastníkom je žalobca, malo dôjsť v období, kedy vykonával stavebné úpravy
v povrchovom toku Trstenského potoka, t. j. odo dňa 26.08.2019 do 31.08.2019. Žalobca v postavení
poškodeného sa o samotnej údajnej škode, ako aj o osobe údajného škodcu zrejme dozvedel okamžite
po vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že uvedenú škodu žalobca pripisuje práve žalovanému
v súvislosti s výkonom stavebných úprav, vedomosť o škode a údajnej osobe škodcu mal v období

26.08.2019 do 31.08.2019, žalobca ako poškodený sa musel o škode, ako aj o osobe, ktorú považuje za
škodcu, dozvedieť najneskôr zo znaleckého posudku č. 18/2019 vyhotoveného dňa 20.12.2019, ktorého
účelom bolo posúdenie príčiny úhynu rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci Raková časť Trstená -
Hlboké, ktorých majiteľom je žalobca. Žalobca mal subjektívnu vedomosť o rozhodných skutočnostiach
predpokladaných § 106 ods. 1 OZ pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby už bezprostredne

po vzniku škody, žalobca mal vedomosti o skutkových okolnostiach, ktoré by mohli viesť k záveru
o škode a o tom, kto by za ňu mohol zodpovedať už v čase škodovej udalosti, a to v rozmedzí dní
26.08.2019 až 31.08.2019. Premlčacia doba tak v predmetnom prípade začala plynúť najneskôr dňa
31.08.2019, pričom dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 31.08.2021. Žalobcov návrh
na začatie konania bol prijatý na súd až dňa 22.04.2022, teda takmer osem mesiacov po uplynutí

subjektívnej premlčacej doby. Žalobcom uplatnený nárok by bol premlčaný aj za predpokladu, že by sa
žalobca o rozhodných skutočnostiach predpokladaných § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka dozvedel
zo znaleckého posudku č. 18/2019 vyhotoveného dňa 20.12.2019. Na základe uvedeného vzniesol
námietku premlčania.

3. Žalobca k námietke premlčania uviedol, že žalovaný bol za predmetný skutok v správnom
konaní vedenom na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina
č. k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021 postihnutý rozhodnutím zo dňa 09.07.2021 pokutou vo
výške 1.000 eur, nakoľko mal uvedený správny orgán dostatočne preukázané spáchanie správneho
deliktu, pričom uvedené rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2021. V

citovanom rozhodnutí správny orgán uviedol (str. 4): „Na základe dokazovania vykonaného v rámci
správneho konania, začatého dňa 28.05.2021, bolo správnym orgánom jednoznačne preukázané,
že účastník konania v období od 26.08.2019 do 31.08.2019 pri realizácii stavebných úprav v rámci
povodňových zabezpečovacích prác v koryte vodného toku Trstená v obci Raková, vykonávaných
v zmysle zmluvy o dielo č. 1202/2019 – PN zo dňa 26.08.2019 uzatvorenej medzi objednávateľom

SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p. a zhotoviteľom ROSSETA s.r.o., Terchová, porušil
povinnostíustanovenév§39ods.2písm.b)vodnéhozákonaprizaobchádzaníscementovýmizmesami
spôsobom,vdôsledkuktoréhodošlokneovládateľnémuúnikucementovýchzmesídopovrchovéhotoku
Trstená , čo sa v kombinácii so zvírením dnových sedimentov v toku Trstená pri vykonávaní uvedených
stavebných úprav prejavilo v zhoršení kvality povrchovej vody toku Trstená v profile pri budovanom

opornom múre v porovnaní s kvalitou povrchovej vody v profile nad budovaným oporným múrom
v špecifikovaných ukazovateľoch znečistenia a úhynom rýb (pstruh dúhový) v rybníkoch v obci C. F. E.
– G., ktorých majiteľom je p. A. B. a do ktorých je odoberaná voda z povrchového toku Trstená, pričom v
žiabrach uhynutých rýb bolo zistené 16-násobné prekročenie množstva hliníka oproti norme. Uvedeným
konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1

písm. i) vodného zákona v dôsledku čoho spôsobil mimoriadne zhoršenie povrchových vôd toku Trstená
v zmysle § 41 ods. 1 vodného zákona“. Vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku zo strany
žalovaného považuje za nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka. Ku
škode došlo v období od 26.08.2019 do 31.08.2019, pričom vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície
OR PZ v Čadci začal v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre prečin ohrozenia

a poškodenia životného prostredia podľa § 301 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca si v procesnom
postavení poškodeného dňa 13.11.2019 uplatnil nárok na náhradu škody. Trestné konanie sa skončilo
vydaním uznesenia vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Čadci ČVS:ORP-497/2-VYS-
CA-2019 zo dňa 15.03.2021, ktorým bola vec postúpená Slovenskej inšpekcii životného prostredia,Inšpektorátu životného prostredia Žilina, na prejednanie správneho deliktu podľa zákona o vodách.
Vec bola následne prejednaná Slovenskou inšpekciou životného prostredia, ktorá vo veci rozhodla
rozhodnutím o uložení pokuty zo dňa 09.07.2021, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

28.07.2021, a teda je zrejmé, že argumentácia žalovaného o premlčaní nároku je nedôvodná, nakoľko
nedošlo k uplynutiu premlčacej doby ako nesprávne uvádza žalovaný.

4. Súd rozsudkom č. k. 17C/39/2022-110 zo dňa 25.09.2023 (v poradí prvým) zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 10.773 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.02.2022

do zaplatenia a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Krajský súd uznesením č. k. 7Co/41/2024-166 zo dňa 31.07.2024 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol,
že nemožno sa jednoznačne stotožniť s tým, že žalobca získal vedomosť o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá a o výške škody až rozhodnutím správneho orgánu o uložení poriadkovej pokuty,
a teda, že k právoplatnosti tohto rozhodnutia sa viaže začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby

u práva na náhradu škody bez posúdenia argumentácie jednak na strane žalobcu a aj žalovaného a bez
dostatočného zistenia skutkového stavu. Súd prvej inštancie nedostatočne posúdil otázku vznesenej
námietky premlčania a otázku spočívania premlčacej doby a v novom konaní bude povinnosťou sa
náležite zaoberať skutočnosťami uvádzanými sporovými stranami a vykoná žalobcom navrhovaný
dôkaz pripojením a oboznámením správneho spisu, prípadne vyšetrovacieho spisu, z ktorého bude

zrejmé, akým spôsobom si uplatnil žalobca nárok na náhradu škody v rámci trestného konania a
vyšetrovania daného skutku, či uvedené bolo riadne vykonané a teda, či došlo k spočívaniu premlčacej
doby počas tohto konania jednak pred vyšetrovateľom, a jednak pred konaním správneho orgánu.
Takisto bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa námietkou žalovaného, kedy skutočne sa
žalobca dozvedel o tom, kto mu spôsobil škodu a o výške škody, teda, či mal možnosť sa skôr s týmito

skutočnosťami oboznámiť už z vyšetrovacieho spisu.

5.Súdvďalšomkonanívecopätovneprejednal,vykonaldokazovanievýsluchomstránsporu, oboznámil
s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ Čadca ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 a dôkazmi
produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Strany sporu zásadne zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z ich doterajších
podaní. Žalobca zotrval na podanom návrhu a žiadal oboznámiť s podaním zo dňa 13.11.2019, ktorým
si v trestnom konaní žalobca riadne uplatnil nárok na náhradu škody a má zato, že nárok žalobcu bol
podaný dôvodne s poukazom na § 106 Občianskeho zákonníka a nepovažuje ho za premlčaný. Žalobca

na otázku, kedy sa dozvedel o konkrétnom škodcovi uviedol, že až vtedy, keď mu prišli papiere zo
životného prostredia a hneď keď zistil v rybníku úhyn rýb začal túto situáciu riešiť. Osoba škodcu mu
bola oznámená až listinami zo životného prostredia, bližšie dátumy si už nepamätá.

7. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich doterajších vyjadreniach zastávajúc ďalej názor,

že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, nakoľko v rámci adhézneho konania nebol tento nárok
uplatnený tak, ako predpokladá ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku a žiadal žalobu zamietnuť. Podľa ich
názoru začiatok premlčacej doby nastal 31.08.2019, kedy reálne došlo k tej škodovej udalosti v podstate
už tým dňom, pretože následne bol uplatnený, resp. bolo podané trestné oznámenie, takže už v tej dobe
mal žalobca vedomosť, kto zodpovedal za škodu, z akých dôvodov a v akej výške.

8.ZobsahupripojenéhovyšetrovaciehospisuORPZvČadci ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019(č.l.0004)
súd zistil, že vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 31.08.2019 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku
začína trestného stíhanie pre prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 ods. 1
Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil páchateľ tým, že v presne nezistenom čase v období

odo dňa 26.08.2019 do 31.08.2019 vykonával pri Základnej škole v obci Raková, časť Trstená, okres
Čadca, stavebné úpravy v povrchovom toku Trstenský potok na jeho reguláciu takým spôsobom, že
došlo k znečisteniu uvedeného toku a v dôsledku jeho znečistenia došlo tiež v období od 27.08.2019
do 31.08.2019 k úhynu cca 140 kg rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci Raková, časť Trstená-
Hlboké, ktorých majiteľom je A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom takýmto konaním vydal životné prostredie

do nebezpečenstva vzniku škody vo výške najmenej 2.660 eur, čím porušil ust. § 17 ods. 2, § 39 ods. 2
písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov.9. Z obsahu zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného dňa 13.11.2019 ČVS:ORP-497/2-VYS-
CA-2019 (č.l. 0025 vyš. spisu) v trestnej veci neznámeho páchateľa bol vypočutý poškodený ku
skutočnostiam, ktoré sú mu známe o vyšetrovanej veci a podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku sa pripája

k náhrade škody v trestnom konaní vo výške 30.449,40 eur, čo pozostáva z nákladov na odstránenie
biologického odpadu vo výške 449,40 eur a z ušlého ročného zisku vo výške 30.000 eur a žiada, aby
v odsudzujúcom rozsudku zaviazal páchateľa túto škodu nahradiť.

10. V rámci vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 zo dňa 11.11.2019 (č.l. 0144-0166)

ako dôkaz v trestnom konaní znalecký posudok č. 18/2019 pribratého znalca H. A. I. Phd. pre
posúdenie príčiny úhynu rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci Raková, časť E., ktorých majiteľom
je A. B. a záverom znalec konštatuje, že na základe výsledkom toxikologického vyšetrenia úhynu tých
rýb a chemického vyšetrenia povrchovej vody konštatuje, že príčinou úhynu cca 140 kg rýb pstruha
dúhového v rybníkoch v obci Raková, časť E., v období od 27.08.2019 do 31.08.2019 bolo havarijné
znečistenie vody cementovými zmesami v kombinácii s ďalšími chemickými látkami zvírenými v dnovom

sedimente Trstenského potoka počas vykonávania stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená.
V rámci vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 zo dňa 05.12.2019 (č.l. 0167) v danej
trestnej veci k výške spôsobenej škody na uhynutých rybách pstruha dúhového v odbornom vyjadrení
č. 3/2019 MVDr. Juraj Příhoda, znalec v závere konštatuje, že výška spôsobenej škody na uhynutých
rybách násady pstruha dúhového v množstve 1.197 kg v rybníkoch v obci Raková, časť E., ktorých

majiteľom je A. B. a ktoré uhynuli v dňoch 27.08.2019 až 19.09.2019 je 10.733 eur (dôkazy totožné
s listinami predloženými žalobcom č.l. 10 – 20 spisu).

11. Je nesporné, že v rámci ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 bola vykonávaná operatívno-pátracia
činnosť pracovníkom OKP, OR PZ Čadca za účelom zistenia totožnosti neznámeho páchateľa vo veci

(záznamy z vykonaného šetrenia 10.10.2019-3.03.2020) a následne vyšetrovateľ PZ OR PZ v Čadci
ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 zo dňa 15.03.2021 (čl. 0339) podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku
vec prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mala dopustiť právnická osoba spol. ROSSETA s.r.o., so sídlom Školská, Terchová, na to skutkovom
základe, že v presne nezistenom čase v období odo dňa 26.08.2019 do 31.08.2019 pri ZŠ v obci

Raková, časť Trstená, vykonávala spol. ROSSETA s.r.o., so sídlom Školská, stavebné úpravy v koryte
vodného toku Trstená na jeho reguláciu v zmysle zmluvy o dielo č. 1202/2019-PN zo dňa 26.08.2019
uzavretá v Terchovej medzi objednávateľom Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica,
odštepný závod Piešťany a zhotoviteľom ROSSETA s.r.o. v zast. konateľom B. J., takým spôsobom, že
došlo v uvedenom období k havarijnému znečisteniu vody cementovými zmesami v kombinácii s ďalšími

chemickými látkami zvírenými v dnovom sedimente vodného toku Trstená a v dôsledku jeho znečistenia
došlo tiež v období od 27.08.2019 do 31.08.2019 k úhynu rýb násady pstruha dúhového v množstve
1.197 kg v súkromných rybníkoch v obci Raková, časť Trstená-Hlboké, ktorých majiteľom je A. B.,
pričom takýmto konaním porušila ust. § 17 ods. 2, § 30, § 39 ods. 2 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z.
o vodách v znení neskorších predpisov a spôsobil tiež škodu A. B. na uhynutých rybách vo výške 10.733

eur p o s t u p u j e Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia, na
prejednanie správneho deliktu podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov,
nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť iným správnym deliktom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2021.
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu je nepochybné, že uznesenie podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku

ČVS:ORP-497/2-VYS-ZA-2019 bolo doručené poškodenému (A. B.) dňa 26.03.2021.

12. Z obsahu rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia
Žilina, č. k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021 zo dňa 09.07.2021 (č.l. 7, 86 dôkaz produkovaný
žalobcom) súd zistil, že žalovanému týmto rozhodnutím bola uložená pokuta za správny delikt, ktorého

sa žalovaný dopustil tým, že v období od 26.08.2019 do 31.08.2019 pri realizácii stavebných úprav
vrámcipovodňovýchzabezpečovacíchprácvkorytevodnéhotokuTrstenávobciRakovávykonávaných
v zmysle zmluvy o dielo č. 1202/2019 – PN zo dňa 26.08.2019 uzatvorenej medzi objednávateľom
SVP š.p. Banská Štiavnica, odštepný závod Piešťany a zhotoviteľom ROSSETA s.r.o. porušil povinnosti
ustanovenév§39ods.2písm.b/vodnéhozákona,nakoľkozaobchádzalscementovýmizmesami,ktoré

sú znečisťujúcou látkou v zmysle § 2 písm. aa/ vodného zákona spôsobom, v dôsledku ktorého došlo
k neovládateľnému uniku cementových zmesí do povrchového toku Trstená, čím spôsobil mimoriadne
zhoršenie vôd na toku Trstená v obci Raková, ktoré sa v kombinácii so zvírením dnových sedimentov
vkorytetokuTrstenáprivykonávaníuvedenýchstavebnýchúpravprejavilozhoršenímkvalitypovrchovejvody toku Trstená v profile pri budovanom opornom múre v porovnaní s kvalitou povrchovej vody
v profile nad budovaným oporným múrom v ukazovateľoch znečistenia a úhynom cca 140 kg rýb (pstruh
dúhový) v rybníkoch v obci C., F. E. – G., ktorých majiteľom je A. B. a do ktorých je odoberaná voda

z povrchového toku Trstená, pričom v žiabrach uhynutých rýb bolo zistené 16-násobné prekročenie
množstva hliníka oproti norme. Z odôvodnenia je nepochybné, že vo vyšetrovaní uvedenej udalosti
pokračoval vyšetrovateľ OR PZ Čadca, ktorý začal trestné stíhanie pre prečin ohrozenia a poškodenia
životného prostredia na tom skutkovom základe, že nezistený páchateľ v období od 27.08.2019 do
31.08.2019 vykonával pri ZŠ v obci Raková, časť Trstená, okres Čadca stavebné úpravy v povrchovom

toku Trstenský potok a jeho reguláciu takým spôsobom, že došlo k znečisteniu uvedeného vodného toku
a v dôsledku jeho znečistenia tiež k úhynu cca 140 kg rýb (pstruha dúhového) v rybníkoch v obci Raková,
časť Trstená – Hlboké. Výsledok vyšetrovania OR PZ Čadca bol zdokumentovaný vo vyšetrovacom
spise č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 a na základe jeho výsledku bolo vydané uznesenie OR PZ
Čadca pod č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 zo dňa 15.3.2021 a z výsledkov vyšetrovania vyplýva,
že stavebné úpravy v koryte vodného toku Trstená vykonával účastník konania ROSSETA s.r.o. takým

spôsobom, že došlo k havarijnému znečisteniu povrchovej vody cementovými zmesami v kombinácii
s ďalšími látkami zvírenými v dnových sedimentoch vodného toku Trstená a v dôsledku jeho znečistenia
došlo tiež v období od 27.08.2019 do 31.08.2019 k úhynu rýb v súkromných rybníkoch v obci Raková,
časť Trstená – Hlboké, ktorých majiteľom je A. B., bytom C. XXX a betonárske práve v dôsledku ktorých
došlo k znečisteniu povrchovej vody toku Trstená cementovými zmesami vykonávala iba spoločnosť

ROSSETA s.r.o. E. a vyšetrovaním bolo vylúčené zavinenie úniku cementových zmesí do toku Trstená
inými podnikateľskými subjektmi a ich pracovníkmi, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na stavebných
prácach (napr. dodávateľ cementových zmesí). Vzhľadom na to, že vyšetrovaním vyšetrovateľa OR PZ
nebolo zistené naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, bol vyšetrovací spis postúpený inšpekcii
ako správnemu orgánu na prejednanie správneho deliktu podľa zákona č. 364/2004 Z. z. Z výsledku

riešeniaMZVnatokuRakovádňa31.08.2021vykonanéhoinšpekciouazvýsledkovvyšetrovaniaORPZ
Čadca vyplýva, že k mimoriadnemu zhoršeniu vôd na toku Trstená v obci Raková dňa 31.08.2019 došlo
zaobchádzaním s cementovými zmesami v rozpore s ust. § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona a jeho
pôvodcom je účastník konania ROSSETA s.r.o. Terchová, IČO: 36 284 475. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.07.2021.

13. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 01.02.2022 žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 10.773 eur, a to v lehote do troch dní od
doručenia výzvy zároveň s popisom uplatnenej výšky škody žalovaný výzvu prevzal 18.02.2022 (č. l. 21).

14. Z výpisu zo štatistického registra obchodné meno B. A., IČO: 37 906 402, ako samostatne
hospodáriaciroľníknezapísanývOR,dátumvzniku07.01.2014do08.01.2020anásledneod11.09.2020
do 19.11.2021 zapísaný v hlavnej činnosti riečna akvakultúra (č. l. 66-67 spisu).

15. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa touto skutočnosťou v ďalšom

konaní opätovne zaoberal, teda či sa žalovaný dovolal premlčania uplatneného nároku účinne.
16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

18. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

19. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna
(§ 106 ods. 1) a objektívna (§106 ods. 2). Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začiatok jej
plynutia je významný primárny subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a to, kedy sa poškodený

dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého
druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde (pričom tento
okamih sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a druhá zložka je,
kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedysa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, je treba vychádzať z preukázanej vedomosti
poškodeného. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na
základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o

takých skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre určenie zodpovedného subjektu.

20. Ohľadom spočívania premlčania v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka (premlčacia doba sa
zastavuje (spočíva) po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na
inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila

spočívanie premlčania, môže plynúť premlčacia doba ďalej ešte v tom čase, ktorý uplynul od začiatku
plynutia premlčacej doby až do vyskytnutia prekážky. Predpokladom spočívania premlčacej doby je,
aby oprávnený (veriteľ) riadne pokračoval v začatom konaní) je potrebné zdôrazniť, že žalobcom
v trestnom konaní uplatnená škoda v rámci výsluchu svedka – poškodeného dňa 13.11.2019 bola
uplatnená vo fáze trestného stíhania tzv. vo veci, teda pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe tj.
v tejto fáze bola škoda uplatnená len všeobecne voči neznámemu páchateľovi a po operatívnej činnosti

zisťovania osoby páchateľa (a nebolo vznesené obvinenie) následne rozhodnutím OČTK, teda policajta
zo dňa 15.03.2021 vec prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia, ktorého sa mala dopustiť
právnická osoba ROSSETA s.r.o. bolo rozhodnuté o postúpení veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.04.2021. Teda žalobca získal vedomosť o tom, že kto za vzniknutú škodu zodpovedá až po
skončení prípravného konania. Premlčacia doba po dobu prípravného konania neplynula. A následne

žalobca dotknuté nároky poškodeného na náhradu škody uplatnil v tomto konaní podanou žalobou dňa
22.04.2022. Okolnosti, že žalovanému škoda vznikla v bezprostrednej súvislosti s konaním žalovaného
a teda vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá žalobca získal aj z rozhodnutia správneho
orgánu - rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia
Žilina, č. k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021 zo dňa 09.07.2021 (č.l. 7, 86 dôkaz produkovaný

žalobcom), ktorý po postúpení veci vyšetrovateľom OR PZ Čadca prejednal správny delikt a uložil
žalovanému pokutu, ako pôvodcovi znečistenia povrchovej vody toku Trstená cementovými zmesami
dňa 31.08.2019. Preto súd po právnej stránke posúdil podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho
zákonníka upravujúci problematiku náhrady škody a je bez akýchkoľvek pochýb, že premlčacia lehota
v prípade náhrady škody v čase podania žalobného návrhu neuplynula.

21. Súd poukazuje na to, že žalobca preukázal dôvody, ktoré mu bránili uplatniť svoj nárok skôr a na
jeho strane existovala objektívna prekážka, ktorou bolo nezistenie osoby zodpovednej za vznik škody
orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré stíhanie sa viedlo len tzv. vo veci v rámci prípravného konania.
Zisťovať trestnú činnosť, objasňovať okolnosti svedčiace o spáchaní trestného činu, zisťovať osobu

páchateľa je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ktoré konajú z úradnej povinnosti. Žalobca
nemôže niesť zodpovednosť za to, že orgány činné v trestnom konaní viedli trestné stíhanie len tzv. vo
veci a následne rozhodnutím zo dňa 15.03.2021 rozhodli o postúpení veci ešte v štádiu prípravného
konania(úsekodzačatiatrestnéhostíhanialentzv.voveci),ktorésatýmtorozhodnutím opostúpeníveci
skončí.Rozhodnutímopostúpeníveciniesúdotknuténárokypoškodenéhonanáhraduškodyvcivilnom

konaní. Postúpenie veci inému orgánu vždy predpokladá, že vec je náležite objasnená z toho hľadiska,
že nejde o žiadny trestný čin, ale že skutok, ktorého sa mala dopustiť právnická osoba ROSSETA s.r.o.
môže byť správnym deliktom. Je teda nepochybné, že k tomuto dňu 15.03.2021 žalobca nemohol
disponovať vedomosťou o konkrétnej osobe a až po zistení totožnosti neznámeho páchateľa vo veci mu
bolo toto uznesenie o postúpení veci ako poškodenému aj doručené. Teda, podľa názoru súdu dvojročná

subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1
vprípadeškodyjejzačiatokbolviazanýnaokamihdoručenia uzneseniaČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019
zo dňa 15.03.2021 o postúpení veci inému orgánu, ktoré uznesenie bolo doručené poškodenému
(žalobca) dňa 26.03.2021, kedy žalobca ako poškodený mal k dispozícii údaje nielen o majetkovej
ujme (škode) ale i o zodpovednom subjekte (osobe, kto za vzniknutú škodu zodpovedá), ktoré mu

umožňovalo podať žalobu o náhradu škody na súd a táto uplynula dňa 26.03.2023. V danej veci žaloba
bola podaná dňa 22.04.2022, teda v rámci subjektívnej premlčacej doby § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na uvedené súd považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za
nedôvodnú, nakoľko v konaní nebolo preukázané a ani z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že žalobca
mal možnosť sa skôr dozvedieť o tom, kto mu spôsobil škodu. Možno totiž konštatovať, že žalovaný

v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať, že žalobca sa dozvedel o tom kto
mu spôsobil škodu už skôr. Ani predpoklad žalovaného, že by sa žalobca o rozhodných skutočnostiach
predpokladaných § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (o osobe páchateľa teda kto za vzniknutú
škodu zodpovedá) dozvedel zo znaleckého posudku č. 18/2019 vyhotoveného dňa 20.12.2019 nie jesprávny, nakoľko znaleckým posudkom v rámci vyšetrovacieho spisu OR PZ v Čadci ČVS:ORP-497/2-
VYS-CA-2019 bolo posúdenie príčiny úhynu rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci Raková, časť
Trstená-Hlboké, ktorých majiteľom bol žalobca a nie to, že žalobca disponoval vedomosťou o konkrétnej

osobe škodcu. Za rovnako bez právneho významu súd vyhodnotil posudzovanie objektívnej premlčacej
doby zo strany žalovaného, nakoľko táto ešte v čase podania žalobného návrhu neuplynula tj. ku dňu
22.04.2022 k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa citovaného ustanovenia § 106 ods.
2 Občianskeho zákonníka nedošlo.

22. Podľa § 420a ods. 1 a 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobíinémuprevádzkovoučinnosťou.Škodajespôsobenáprevádzkovoučinnosťou,akjespôsobená
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

23. Ustanovenie § 420a o všeobecnej zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkovou činnosťou
v ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou

činnosťou, pričom škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má
prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Zvýrazňuje snahu zákonodarcu chrániť
životné prostredie proti nepriaznivým vplyvom a zásahom z rôznych druhov prevádzkovej činnosti. Táto
ochrana ide tak ďaleko, že v tomto ustanovení dokonca chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosti
– protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou

činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené (úmysel, nedbanlivosť),
alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ
činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu
príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto
prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť

konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok.

24. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žekuvznikuškodynastranežalobcuspočívajúcej
v úhyne cca 140 kg rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci Raková časť Trstená-Hlboké (v jeho
vlastníctve) došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného – počas vykonávania
stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená znečistením vody cementovými zmesami (vykonávané

výkopové a zemné práce, montáž strateného debnenia pre základy oporných múrov, montáž panelov
oporných múrov, betonárske práce, pohyb mechanizmov v toku počas vykonávaných prác). Uvedené
bez najmenších pochybností vyplýva z právoplatného rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, č. k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021
zo dňa 9.7.2021 (právoplatnosť dňa 28.07.2021) kedy z výsledku vyšetrovania OR PZ Čadca

(zdokumentovaný vo vyšetrovacom spise č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019, uznesenie OR PZ Čadca
pod č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 zo dňa 15.03.2021) vyplýva, že stavebné úpravy v koryte
vodného toku Trstená vykonával iba žalovaný (ROSSETA s.r.o.), vyšetrovaním bolo vylúčené zavinenie
úniku cementových zmesí do toku Trstená inými podnikateľskými subjektmi a ich pracovníkmi,
ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na stavebných prácach (napr. dodávateľ cementových zmesí).

Vyšetrovaním vyšetrovateľa OR PZ Čadca nebolo zistené naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu, bol vyšetrovací spis postúpený inšpekcii ako správnemu orgánu na prejednanie správneho
deliktu. Z výsledku riešenia MZV na toku Raková dňa 31.8.2021 vykonaného inšpekciou a z výsledkov
vyšetrovania OR PZ Čadca vyplýva, že k mimoriadnemu zhoršeniu vôd na toku Trstená v obci Raková
dňa 31.8.2019 došlo zaobchádzaním s cementovými zmesami v rozpore s ust. § 39 ods. 2 písm. b)

vodného zákona a jeho pôvodcom je ROSSETA s.r.o. Terchová, IČO: 36 284 475 t.j. žalovaný.

26. Súd mal tak za to, že zodpovednosť žalovaného za škodu treba v tomto prípade posúdiť podľa
ustanovení § 420a ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. a) OZ. Pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu
v danom prípade tak bolo nutné splnenie len dvoch podmienok, a to vznik škody u žalobcu a príčinná

súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkovou činnosťou žalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené,
pre vznik zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia § 420a ods. 1 OZ sa nevyžaduje tak
zavinené,akoajsúčasneprotiprávnekonanieškodcu(ideoobjektívnuzodpovednosť),súdpovažovalza
bez právneho významu námietku žalovaného, spočívajúce v tom, že uplatňovaná škoda bola vyvolanáprevádzkovou činnosťou Slovenského vodohospodárskeho podniku pri vykonávaní protipovodňových
opatrení na toku rieky Trstená v obci Raková a nie je si vedomý akéhokoľvek zavinenia v predmetnej
záležitosti.

27. Predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik (existencia) škody. Pokiaľ ide o pojem skutočnej
škody ako ujmy spočívajúcej v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu súd pre
stanovenie rozsahu výšky škody vychádzal zo záverov predloženého odborného vyjadrenia č. 3/2019

a nepochybných zistení, že výška spôsobenej škody na uhynutých rybách násady pstruha dúhového
v množstve 1197 kg v rybníkoch v obci Raková, časť Trstená - Hlboké, ktoré uhynuli v dňoch
27.08.2019 až 19.09.2019 je vo výške 10.773 eur. Žalobca v konaní preukázal, že bol vlastníkom
násady pstruha dúhového zakúpeného v období apríl 2019 na chov v prevádzke Rybníky Raková (čl.
71). Súd nemal žiaden dôvod, ktorý by zakladal pochybnosť súdu ohľadom správnosti stanovenej výšky
spôsobenej škody v rámci vyšetrovacích úkonov ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019. Pod pojmom škoda

je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Ide o zmenšenie, úbytok majetku poškodeného,
predstavovaný majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu veci do predošlého stavu, prípadne

k vyváženiu dôsledkov vyplývajúcich z toho, že k uvedeniu v predošlý stav nedošlo.

28. Otázka príčinnej súvislosti je vo svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená
len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (akým následkom) a akou
skutočnosťou (akou príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne

posúdením právnym. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo „bezprostredne“ predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Súd

považuje za potrebné uviesť, že za príčinu následku je treba považovať každé konanie (prípadne
nekonanie), bez ktorého by následok nenastal. Určitá okolnosť nestráca povahu príčiny len preto, že
okrem nej k následku viedli aj ďalšie príčiny. Príčinou je totiž každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal,
alebo by aspoň nenastal spôsobom, akým nastal. Konanie určitej osoby má preto povahu príčiny aj
vtedy, keď okrem nej k následku viedlo aj konanie inej osoby.

29. Podstatné pre rozhodnutie súdu bolo to, že bez konania žalovaného t. j. bez jeho prevádzkovej
činnosti, by ku vzniku škody zjavne nedošlo. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že
príčinou úhynu rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci Raková, časť Trstená - Hlboké, ktorých
majiteľom je žalobca, v období od 27.08.2019 do 31.08.2019 bolo havarijné znečistenie vody

cementovými zmesami v kombinácii s ďalšími chemickými látkami zvírenými v dnovom sedimente
Trstenského potoka počas vykonávania stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená a betonárske
práce, v dôsledku ktorých došlo k znečisteniu povrchovej vody toku Trstená cementovými zmesami
vykonávala iba spoločnosť ROSSETA s.r.o. (bolo vylúčené zavinenie úniku cementových zmesí do toku
Trstená inými podnikateľskými subjektmi) a pôvodcom bol žalovaný. Je však možné konštatovať, že

nedošlo by ku škode – majetkovej ujme žalobcu, ak by nedošlo k znečisteniu vody (úniku cementovými
zmesami) prevádzkovou činnosťou žalovaného (betonárske práce, pohyb mechanizmov v toku počas
vykonávaných prác) v koryte vodného toku Trstená a v dôsledku jeho znečistenia následnému úhynu
cca 140 kg rýb (pstruha dúhového) v rybníkoch v obci Raková, časť Trstená – Hlboké, teda k následku
(vzniku škody) by v danom prípade nedošlo.

30. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
preukázal ním uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 10.773 eur voči žalovanému a preto súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

33. Žalobca si popri istine uplatnil i úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.773 eur od 22.02.2022
do zaplatenia. Je potrebné poznamenať, že nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu
vzniká bez ohľadu nato, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času,

keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je
teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania
je existencia pohľadávky t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania
v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne
je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné.

34. Žalobca v konaní preukázal, že vyzval listom zo dňa 01.02.2022 (čl. 21) žalovaného na zaplatenie
škody vo výške 10.773 eur, ktorú výzvu žalovaný prevzal dňa 18.02.2022 a v poskytnutej lehote do
troch dní od doručenia výzvy t.j. do 21.02.2022 túto nezaplatil. Súd konštatuje, že boli splnené procesné
podmienky aj pre priznanie nároku na zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.773

eur od 22.02.2022 do zaplatenia pri aplikácii ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 97/1995 Z. z.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods.

1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).