Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti životnému… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010386
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125010386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Lucie

Bašistovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.10.2025, v trestnej veci
proti obž. A. B. pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b), ods. 4 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a krajského prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 31Tk/1/2025 zo dňa 21.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j enapadnutý rozsudok vo výroku o treste
a o ochrannom dohľade.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. A. B. C. D. E. B. F. A. G. , nar. XX.XX.XXXX v H., trv. bytom I. XXX/X, J., t. č. v ÚVV a ÚVTOS v H.,

u k l a d á :

Podľa § 284 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 5
Tr. zákona účinného od 06.08.2024 ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov
a 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody

z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci a to motorového vozidla zn. D. K. X.XX A.
K./- VIN: L., EČV : J., čierna metalíza, ktorého vlastníkom aj držiteľom je obžalovaný A. B..

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
10 (desať) rokov.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B.. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B. za vinného zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. a)

Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci
podľa § 177 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe, že

- obžalovaný A. B. v čase okolo 13:47 hod. dňa 25.05.2024, na M. I. v obci N. A., okr. J., kde
sa práve konalo podujatie - súťaž vo varení guľášu pod názvom ”Guľáš párty - 8. ročník”, súčasťou
ktorého bol aj sprievodný program pre deti vo forme skákacích hradov, jazdy na koni a iných atrakcií,

na ktorom sa zúčastnilo minimálne 70 ľudí, pričom sa na tomto podujatí ako jeden zo súťažiacich vo
varení guľášu zúčastnil aj obžalovaný A. B., ktorý aj napriek tomu, že sa na podujatie dostavil svojím
motorovým vozidlom zn. D. K., ev. č.: J. XXX O. (ďalej aj „vozidlo”) , počas podujatia konzumoval
rôzne alkoholické nápoje, najmä požíval dvanásťstupňové pivo, ktoré kombinoval s minimálne 50 %
destilátom a následne po požití alkoholických nápojov nastúpil do svojho vozidla zn. D. K., e. č.: J.

XXX O., ktoré mal odparkované na ploche bezprostredne vedľa tohto podujatia, a ako vodič viedol toto
vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť s koncentráciou alkoholu v krvi najmenej 1,06
mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu), kde sa najprv pomalou jazdou presúval do
bezprostrednej blízkosti miesta, kde sa organizovalo toto podujatie a v momente, kedy sa nachádzal
v bezprostrednej blízkosti stánkov, pri ktorých stáli viacerí návštevníci tohto podujatia, náhle razantne

zvýšil rýchlosť jazdy a vyrazil smerom k týmto návštevníkom, ktorí stáli pri stánkoch a niektorí z nich
sa ku stánkom postupne približovali, kde najskôr ohrozil skupinu asi desiatich návštevníkov, ktorí najmi
pre výrazne zvýšený hluk motora vozidla, na ktorom jazdil obžalovaný A. B., odvrátili pozornosť od
ponuky stánkov a všimli si, že sa na nich rúti vozidlo, pričom z tejto skupiny sa podarilo viacerým
osobám v poslednej chvíli pred rýchlo sa približujúcim vozidlom uskočiť, avšak napriek tejto reakcii

niektorých návštevníkov obžalovaný A. B. vedúc vozidlo priemernou rýchlosťou 36 km/h aj tak ľavou
prednou časťou vozidla narazil do poškodeného mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa po náraze dostal
pod vozidlo a tiež narazil do poškodenej I. R., ktorú náraz vymrštil od vozidla, pričom obžalovaný A.
B., napriek tomu vozidlo nezastavil, ale práve naopak, vozidlo ďalej zrýchľoval a viedol ho smerom k
potoku, ktorý tiekol okolo miesta, kde sa konalo podujatie, a aj keď v smere jeho jazdy sa nachádzali

viaceré skupinky návštevníkov, z ktorých sa podarilo viacerým osobám v poslednej chvíli pred vozidlom
uskočiť, obžalovaný A. B. vedúc vozidlo priemernou rýchlosťou 41 km/h prednou časťou vozidla narazil
do poškodenej mal. I. N., nar. XX.XX.XXXX a S. O., ktoré náraz vymrštil od vozidla, kde obžalovaný
A. B., napriek tomu vozidlo nezastavil, a následne bez toho, aby spomalil vozidlo, a poskytol pomoc
týmto zrazeným osobám a prestal vo svojej agresívnej jazde, nasmeroval vozidlo k potoku, ktorý tečie

okolo areálu, kde sa konalo podujatie, pričom pri potoku v smere jazdy obžalovaného A. B. stálo v
tom čase asi 15 osôb, ktoré keď videli, že obžalovaný A. B., svojou agresívnou jazdou zrazil a zranil
viacero osôb, bez toho aby bolo možné pozorovať, že chce od ďalšej nebezpečnej jazdy upustiť, využili
časový moment, keď sa k ním vozidlom blížil a podarilo sa viacerým z nich, v tesnej blízkosti a v
poslednej chvíli, pred prichádzajúcim vozidlom uskočiť do bezpečia, avšak napriek tomu obžalovaný A.

B. vedúc vozidlo priemernou rýchlosťou 47 km/h prednou časťou vozidla narazil do poškodených mal.
I. J., nar. XX.XX.XXXX, I. J. a E. J., ktorá tesne pred nárazom do jej tela odhodila svoju dcéru mal. E.
J., nar. XX.XX.XXXX, pričom obžalovaný A. B. ďalej vozidlo vysokou rýchlosťou nasmeroval smerom
na ohradu - drevené oplotenie, situované za potokom, kde v tejto ohrade sa nachádzalo asi 10 osôb, z
ktorých niektoré jazdili na koňoch, pričom kone sprevádzali ich pohoniči, kde obžalovaný A. B. svojím

vozidlom a nezmeneným štýlom jazdy prerazil toto drevené oplotenie, avšak účastníkom podujatia, ktorí
sa nachádzali v tejto ohrade sa podarilo uhnúť vozidlu, avšak jeden z koní, ktorý mal na chrbte dve
maloleté deti sa splašil a jedno z detí zhodil, ktoré následne počas svojho pádu koplo do ruky mal. B..
I., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sedela na koni, pričom obžalovaný A. B. napriek tomu ďalej pokračoval v
agresívnej jazde vozidlom ďalej a následne bez poskytnutia potrebnej pomoci tým zrazeným a zraneným

osobám, ktoré prinajmenšom javili príznaky ťažkej ujmy na zdraví, nakoľko poškodený mal. P., nar.
XX.XX.XXXX po náraze do jeho tela zostal nehybne ležať na zemi, poškodená I. R. po náraze do jeho
tela zostala nehybne ležať na zemi a krvácala, mal. poškodená I., nar. XX.XX.XXXX po náraze do jej
tela zostala nehybne ležať na zemi, bola v bezvedomí, krvácala z úst i uší, mal. poškodený I., nar.
XX.XX.XXXX po náraze do jeho tela zostal nehybne ležať na zemi, bol v bezvedomí, krvácal z úst, hoci

tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, pokračoval v jazde s vozidlom zn. D. K., e.č.: J. XXX O. v smere do mesta Sabinov, pričom na cestnej komunikácii ulice Hollého v Sabinove odbočil
na ulicu Priemyselná Štvrť, kde bol príslušníkmi OO PZ Sabinov zablokovaný a zadržaný v čase o 13:57
hod , následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholického nápoja,

alebo inej návykovej látky pred, alebo počas vedenia vozidla v čase o 13:57 hod. s výsledkom merania
1 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu) a opakovanej dychovej skúške v čase o 14:14
hod. s výsledkom merania 1,13 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu),

pričom týmto konaním poškodenému mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to kožné odreniny

v oblasti tváre, pomliaždenie prednej brušnej steny a zlomeninu pravej stehnovej kosti s posunom
úlomkov s dobou liečenia 14 až 16 týždňov, počas ktorých bol poškodený mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX
odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a bol obmedzovaný
nemožnosťou samostatnej chôdze a bolesťami v mieste poranení,
poškodenej I. R., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to kožnú odreninu temenno záhlavnej
oblasti s otrasom mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka vpravo,

pomliaždenie pravého podbruška, pomliaždenie driekovej oblasti so zlomeninou 3. driekového stavca,
pomliaždenie a krvné výrony pravého i ľavého ramena, pomliaždenie a krvné výrony pravého i ľavého
predlaktia, pomliaždenie a krvné výrony pravého stehna v oblasti pravého bedrového kĺbu, pomliaždenia
a krvné výrony ľavého stehna, pomliaždenie a krvný výron bočnej plochy pravého kolena, pomliaždenie
a krvné výrony pravého i ľavého predkolenia s dobou liečenia 18 až 20 týždňov, počas ktorých bola

poškodená I. R. odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a bola
obmedzovaná nosením korzetu na trupe, sťaženou chôdzou a bolesťami v mieste poranení,
poškodenej mal. I. N., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to drobnoložiskové pomliaždenie mozgu v
čelovo temennej oblasti vpravo, krvný výron medzi mäkké mozgové pleny v temenno záhlavnej oblasti
vpravo,Otrasmozgustrednéhostupňa,pomliaždenieakrvnývýronvpľúcach,pomliaždeniaanatrhnutie

sleziny, pertrochanteriskú (cezchocholovú) zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov s
dobou liečenia 15 až 16 týždňov, počas ktorých bola poškodená mal. I. N., nar. XX.XX.XXXX úplne
odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a bola obmedzovaná
sťaženým dýchaním, nemožnosťou samostatnej chôdze, ochrnutím ľavostranného tvárového nervu,
ľahkým ľavostranným ochrnutím a bolesťami v mieste poranení,

poškodenej S. N., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice, kožnú odreninu
ľavého lakťa a pomliaždenie a krvný výron ľavého predkolenia s dobou liečenia 18 až 20 týždňov, počas
ktorých bola poškodená S. N. obmedzovaná nosením fixačného goliera na krku, sťaženou chôdzou a
bolesťami v mieste poranení,
poškodenej E. J., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie a kožné odreniny v čelovej

oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramena a pomliaždenie ľavého stehna s
dobou liečenia 28 až 30 dní, počas ktorých bola poškodená E. J. obmedzovaná nosením fixačného
goliera na krku a bolesťami v mieste poranení,
poškodenej mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie prednej brušnej steny a
pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia 12 až 14 dní, počas ktorých bola poškodená mal. E. J.,

nar. XX.XX.XXXX obmedzovaná sťaženou chôdzou a bolesťami v mieste poranení,

poškodenému mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to ložiskový krvný výron medzi mäkké
mozgové pleny, ložiskový krvný výron pod tvrdú mozgovú plenu v čelovo temennej a spánkovo záhlavnej
oblasti mozgu, drobnoložiskové pomliaždenie a prekrvácanie mozgu v čelovej oblasti obojstranne,

difúzne axonálne poškodenie v spánkovej oblasti vľavo a v pravej časti mostu mozgu, otras mozgu
stredného stupňa, zlomeninu 2. krčného stavca, pomliaždenie ľavých pľúc, prítomnosť vzduchu v ľavej
pohrudnicovej dutine s malým množstvom tekutiny, pomliaždenie a natrhnutie sleziny, zlomeninu ľavej
stehnovej kosti s posunom úlomkov, cudzie teleso v ľavom oku s dobou liečenia 12 až 14 týždňov,
počas ktorých bol poškodený mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX úplne odkázaný na pomoc druhej osoby

pri vykonávaní základných životných potrieb a bol obmedzovaný sťaženým dýchaním, nemožnosťou
samostatnej chôdze a bolesťami v mieste poranení,
poškodenému I. J., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie krížovej oblasti a kostrče,
kožné odreniny pravého predlaktia, štrbinovitú zlomeninu ľavej ihlice s dobou liečenia 38 až 40 dní,
počasktorýchbolpoškodenýI.J.čiastočneodkázanýnapomocdruhejosobyprivykonávanízákladných

životných potrieb a bol obmedzovaný nemožnosťou samostatnej chôdze a bolesťami v mieste poranení,poškodenej mal. B.. I., nar. XX.XX.XXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie ľavého lakťa, predlaktia
a zápästia s dobou liečenia 5 až 6 dní počas ktorých bola poškodená mal. B.. I., nar. XX.XX.XXXX
obmedzovaná bandážou na ľavom predlaktí a bolesťami v mieste poranení.

Za to mu uložil podľa § 284 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri zohľadnení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
h) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 5 Tr. zákona, účinného od
06.08.2024, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu ďalej uložil trest prepadnutia veci a to (motorového vozidla) :
- D. K. X.XX A. K./- VIN: L., EČV: J., čierna metalíza, ktorého vlastníkom aj držiteľom je obžalovaný A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, J..

Vyslovil podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona, že sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona mu tiež uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel

v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona mu uložil aj ochranný dohľad na 2
(dva) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a § 74 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 uložil
obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej B. H., nar.
XX.XX.XXXX, trv. bytom R. C. XX/XX, P. J., okr. J., škodu vo výške 782,- eur, poškodenému I. J.,

nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom F. XXX/XX, J., škodu vo výške 5.770,90 eur, poškodenej C. zdravotnej
poisťovni, a. s., IČO : XX XXX XXX, so sídlom B. XX, D., škodu vo výške 40.030,76 eur, poškodenej A.
T. H., Q., so sídlom H. O. X, D. - I. N. H., IČO : XX XXX XXX, škodu vo výške 162,68 eur, poškodenej
U. zdravotnej poisťovni, a. s., E. XX, D., IČO : XX XXX XXX, škodu vo výške 3.247,82 eur, poškodenej
J. H., C. XX. Q. X Q. XX, D., IČO : XX XXX XXX, škodu vo výške 3.098,10 eur.

Podľa§288ods.1Tr.poriadkupoškodenúI.R.,nar.XX.XX.XXXX,trv.bytomI.XXX/XX,J.,apoškodenú
I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom I. XXX/XX, J., odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote obžalovaný A. B. odvolanie proti výroku o výške trestu
odňatia slobody a krajský prokurátor odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré
následne odôvodnili.

Obžalovaný A. B. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že odvolanie

smeruje len proti výroku o výške trestu odňatia slobody. Obžalovaný viedol pred spáchaním skutku, ku
ktorého sa priznal v celom rozsahu, riadny život. Neskonale oľutoval, ľutuje a do svojej smrti bude ľutovať
tie nešťastné minúty dňa 25.5.2024, keď sa dopustil hrozného skutku, ktorého dôsledky budú do smrti
obžalovaného hrýzť jeho svedomie. Porozumel rozsudku Okresného súdu Prešov z
21.5.2025 v jeho veci, chce však úctivo požiadať odvolací súd o zníženie výšky uloženého

trestu odňatia slobody v trvaní 12 rokov, lebo vzhľadom na jeho vek si uvedomuje, že po návrate
z výkonu trestu odňatia slobody po 12 rokoch trestu na slobodu, mu už veľa času na tomto svete
nezostane. Má vnúčika, ktorého miluje a ktorého by ešte chcel zažiť na slobode. Preto úctivo prosí
odvolací súd o zníženie výšky uloženého trestu odňatia slobody.

Obžalovaný ďalším podaním doplnil dôvody odvolania, uviedol, že skutok, ktorý sa mu
kladie za vinu, spáchal, k spáchaniu sa v celom rozsahu priznal. Chce vyjadriť hlbokú a úprimnú ľútosť
a ospravedlnenie poškodeným, ich rodinám a hlavne deťom, že bolesť a utrpenie, ktoré im svojím
neuváženým konaním spôsobil. Chce však poprosiť senát krajského súdu, aby prehodnotil výšku trestu.Dáva do pozornosti, že tohto roku v septembri bude mať 61 rokov, väčšiu časť života má už za sebou,
naposledybolsúdnetrestanývroku1987,odvtedyviedolriadnyaslušnýživot,poctivopracoval,staralsa
o rodinu, o svoje deti, o to viac ho teraz mrzí, že rodina sa od neho odstrihla a s manželkou sa rozviedol.

Prežíva to dosť ťažko, vplýva to na jeho psychickú nepohodu, nevie, čo ho čaká vo výkone trestu. Je
pre neho ubíjajúce, keď si predstaví, že na slobodu sa dostane, keď bude mať 72 rokov. Poukazuje na
svoj zdravotný stav, počas výkonu väzby mal zlomenú nohu a následky pociťuje dodnes, pri chôdzi ťahá
nohu za sebou a zdravotná starostlivosť za múrmi väzníc nie je taká ako von. Má ešte plány do života
po prepustení na slobodu a aj po rozvode s manželkou má po svojom boku ľudí, s ktorými by chcel

stráviť zvyšok života. Medzi tých najbližších patrí vnúčik S., ktorého nesmierne miluje. Prosí, aby súd
zvážil aj to, že pri svojom nešťastnom skutku nikoho nezabil, hoci vie aj to, že niektorí poškodení utrpeli
fyzickú aj psychickú bolesť, s ktorou sa len ťažko dokážu vyrovnať a následky si budú niesť po celý život
tak ako aj on. Neprejde deň, aby neľutoval to, čo spravil, je to preňho ťaživé a desí ho to. Opakovane
prosí o zváženie výšky uloženého trestu, lebo pre neho čo i len pár mesiacov ubratia z trestu znamená
skorší návrat do života.

Krajský prokurátor v písomných dôvodoch odvolania pri stručnej citácii výrokov o vine a treste
napadnutého rozsudku uvádza, že s rozhodnutím súdu, pokiaľ ide o výrok o treste a to pokiaľ ide o
výšku uloženého trestu odňatia slobody, sa nestotožňuje, považujúc uložený trest odňatia slobody vo
výmere 12 rokov za mierny, neprimerane nízky, a teda v rozpore tak s individuálnou ako aj generálnou

prevenciou. Cituje ustanovenia § 34 ods. 1
a § 34 ods. 4 Tr. zákona a zdôrazňuje, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti). Uloženie trestu odňatia slobody v súdom stanovenej výmere považuje za
neadekvátne nízke s poukazom na účel trestu z aspektu zásady generálnej prevencie trestu i z pohľadu
nedostatočného vyjadrenia (v podobe výmery trestu) odsúdenia, vhodnosti konania obžalovaného
navonok voči spoločnosti. Berúc do úvahy spôsob spáchania činu (bláznivá, nezmyselná, nebezpečná
a bezohľadná jazda pod silným vplyvom alkoholu), jeho následok (ťažká ujma na zdraví viacerých

osôb, z toho 3 deťom vo veku 5, 5 a 4 rokov), zavinenie, pohnútku (prežívaný hnev, možné poníženie,
krivda či iná frustrácia ako spúšťač agresívneho konania namierenému voči okoliu), správanie sa
obžalovaného po spáchaní trestného činu (útek z miesta bez poskytnutia pomoci a nereagovanie na
výzvy/znamenia polície na zastavenie) zastáva názor o nepriliehavosti úvah súdu vo vzťahu k výmere
uloženého trestu. Dodáva, že obžalovaný, okrem verbálneho prejavu na hlavnom pojednávaní žiadnym

relevantným spôsobom neprejavil úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného
činu či dosiahnutia urovnania s poškodenými.

Pokiaľ súd úprimnosť ľútosti obžalovaného nad spáchaním skutku pripisuje prejavu jeho emócii
(plač), tak potom skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní sedel po celý čas otočený k

poškodeným (tam prítomným) chrbtom a nebol schopný im slová ľútosti vyjadriť pohľadom „z očí do očí"
môže nasvedčovať (aj v intenciách psychologického ZP) skôr/aj ľútosti nad sebou samým/sebaľútosti.
Uvedené, podľa názoru prokurátora, je podporené aj skutočnosťami vyplývajúcimi zo znaleckého
posudku znalkyne H. N. č. 78/2024, z ktorého o iného vyplýva, že obž. B. je osobnosťou, ktorá sa
nezúčastňuje citovo sýtiacich vzťahov, má podstatný sklon ku skresľovaniu opisov svojej osoby, k

bagatelizovaniu a racionalizovaniu svojich chýb a nedostatkov, má snahu ospravedlniť spáchanie skutku
v trestnom konaní.

Pokiaľ súd poukazujúc na ust. § 39 ods. 5 Tr. zákona (jeho text) uvádza, že pri použití tohto ustanovenia
je možné trest odňatia slobody znížiť len o 1/3 a nie menej, tak zase na strane druhej ust. § 39

ods. 5 Tr. zákona „len" umožňuje, a teda nie „ukladá povinnosť" súdu pri vyhlásení viny na hlavnom
pojednávaní uložiť trest znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pokiaľ
súd v súvislosti s ukladaním výmery trestu odňatia slobody poukázal na existenciu ďalších okolnosti,
ktoré majú podľa jeho názoru s poukazom na okolnosti prípadu či pomery obžalovaného odôvodňovať
aplikáciu aj ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona, s týmto názorom súdu sa nestotožňuje. Podľa zákona (§ 39 ods.

1 Tr. zákona) ide o mimoriadne zníženie trestu, pre takýto postup musia byť zistené také mimoriadne
okolnosti a pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa
v iných obdobným prípadoch. Za okolnosti prípadu je potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravypáchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a teda ide o okolnosti, ktoré
charakterizujú páchateľa ako objekt trestu. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo

o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej
trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Vek obžalovaného (61
rokov) i jeho aktuálne rodinné pomery pri úvahe o uložení trestu nemajú podľa jeho názoru charakter
mimoriadnej okolnosti. Pokiaľ súd v súvislosti s aplikáciou ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona poukazuje na
vedenie riadneho života (trestná minulosť, práca atď.) či ľútosť, tak súd podľa jeho názoru tieto okolnosti

už zohľadnil pri priznaní poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. j), l) Tr. zákona) a teda ich uvádzanie (aj) v
súvislosti s aplikáciou ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona sa prinajmenšom javí ako „duplicitné".

Osoba obžalovaného ako aj okolnosti skutku nemôžu vytvárať predpoklady pre aplikáciu inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu v takej podobe ako to učinil prvostupňový súd. Záver o primeranosti
je daný vtedy, pokiaľ sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom

jeho realizácie. Páchateľa môže so spravodlivosťou a teda so spoločnosťou zmieriť spravodlivý trest. Z
uvedených dôvodov sa domnieva, že úvahy súdu pri ukladaní trestu aj za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona
nie sú v tomto konkrétnom prípade na mieste a aplikáciu ešte aj tohto „zmierňovacieho" ustanovenia
považuje za neprihliehavú i neopodstatnenú.

Vo vzťahu k úvahám súdu o treste sa nestotožňuje s názorom súdu, že prokuratúrou navrhovaný trest
bol vyjadrením čo najtvrdšej odplaty či akéhosi verejného/spoločenského „lynču", že navrhovaný trest
by nebol spravodlivý a primeraný.

V kontexte komparácie trestnej veci obžalovaného B. s trestnou vecou ods. U. je samozrejme (ako to

uviedol aj súd) rozdiel v spôsobenom následku, avšak zároveň zostáva faktom aj tá skutočnosť, že k
zraneniu či nebodaj k usmrteniu ďalších osôb (účastníkov Guláš párty) nedošlo len vďaka tomu, že sa
im podarilo v poslednej chvíli pred vozidlom, ktoré viedol obž. B. priamo smerom do davu nič netušiacich
ľudí, uskočiť. Je teda potrebné (pri komparatívnych úvahách) vnímať aj tú skutočnosť, že na akcii Guláš
párty bolo prítomných minimálne 70 ľudí, ktorých obž. B. svojou jazdou bezprostredne ohrozil, kde toto

jeho konanie malo bezpochyby potenciál zasiahnuť, ešte viac ľudí a spôsobiť ďalšie ujmy, ku ktorým
nedošlo len vďaka duchaprítomnosti návštevníkov, náhode či „šťastí v nešťastí".

S prihliadnutím na potrebu vyváženia okolností uvádzaných súdom pri jeho úvahách o ukladaní trestu
pod dolnú hranicu zákonnom stanovenej trestnej sadzby na jednej strane, ale aj okolností uvádzaných

tým istým, má za to, že obžalovanému je potrebné uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody
pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, preto navrhuje, aby Krajský súd v Prešove
podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 31Tk/1/2025
zo dňa 21.05.2025 v neprospech obžalovaného A. B. tak, že mu (pri nezmenenej právnej kvalifikácii)
uloží trest úhrnný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 13 rokov a 4 mesiace so zaradením do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ostatné výroky prvostupňového súdu, pokiaľ
ide o výroky do trestu, považuje za zákonné a spravodlivé.

Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku. Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len odvolateľmi napadnutý výrok
rozsudku, teda výrok o treste a na ňom závislé výroky o spôsobe výkonu trestu a ochrannom dohľade,
pričom dospel k záveru že odvolanie krajského prokurátora je dôvodné.

Odvolací súd v úvode poukazuje na to, že v konaní pred prvostupňovým súdom obžalovaný urobil

vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku vo vzťahu ku skutku obžaloby vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutku, a keďže odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/,
h/ Tr. poriadku, ktoré mu prvostupňový súd položil v súlade s § 257 ods. 5 Tr. poriadku kladne, po zistení
kladného stanoviska prokurátora, súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods.7, 8 Tr. poriadku a nevykonával už dokazovanie v rozsahu priznania sa k skutku, ale iba v súvislosti s
výrokom o treste, náhrade škody a uložením ochranného opatrenia.

Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním pripojených listinných dôkazov súvisiacich
s týmito otázkami, najmä lustrácií odpisu z registra trestov, priestupkov, GP SR, hodnotenia z ÚVV
Prešov, správy o povesti, správy z FNsP Prešov, k trestu ešte vyjadrenie obžalovaného, evidenčnú
kartu vozidla a zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov v spojení s prečítanými
znaleckými posudkami znalkyne z odboru psychológie H. V. N. č. 78/2024 na osobu obžalovaného,

znaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna znalecká organizácia, s. r. o. - V. I. V. C. z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, č. 131/2024, k duševnému stavu obžalovaného a
potreby uloženia ochranného liečenia, znalecký posudok znalca I. I. B. č. 250/2024 k množstvu požitého
alkoholu u obžalovaného a jeho vplyve na jeho konanie. K náhrade škody prvostupňový súd prečítal
so súhlasom strán všetky znalecké posudky znalca I. I. B., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie súdne lekárstvo, vo vzťahu k zraneniam a ich bodovému ohodnoteniu u všetkých poškodených,

ďalej listinné doklady o vynaložených výdavkoch doložené poškodenými, ako aj o ušlej mzde, písomné
uplatnenia náhrady škody zo strany zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne, prečítaním výpovedí
splnomocnených zástupcov týchto inštitúcií z prípravného konania.

Obsah vykonaného dokazovania prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi

podrobne rozpísal. Na tomto mieste krajský súd konštatuje v súlade s ustálenou súdnou praxou,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu,
a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne právne závery
súdu prvého stupňa (mutatis mutandis uznesenie NS SR sp. zn. 3Tdo/21/2021, uznesenie NS SR
sp. zn. 4Tost/33/2015). V súvislosti s uvedeným preto krajský súd ako súd odvolací odkazuje na

okresným súdom prezentované písomné dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Po vyhodnotení
prezentovaných dôvodov vyplývajúcich z napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že
s uvedenými dôvodmi je možné sa stotožniť okrem časti určenia výšky trestu odňatia slobody a splnenia
podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, preto odvolací súd v ďalšej
časti rozvinie vlastné úvahy a závery k tejto otázke.

Pri otázke ukladania trestu prvostupňový súd citujúc ustanovenie § 34 Tr. zákona u obžalovaného zistil
dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, teda, že viedol riadny život - aj napriek
dávnym odsúdeniam ešte z 80. rokov minulého storočia, ktoré boli za menej závažnú trestnú činnosť,
vo veľmi mladom veku a sú zahladené. Súd vzal do úvahy vedenie riadneho života po dobu takmer

40 rokov a taktiež čistý register priestupkov. Uviedol, že obžalovaný navyše pracoval, mal rodinu a žil
usporiadaným bežným životom, k trestnému činu sa priznal a úprimne ho oľutoval, keď na začiatku
hlavného pojednávania vyhlásil svoju vinu a v záverečnej reči a v poslednom slove svoj skutok oľutoval,
ospravedlnil sa poškodeným, svoj postoj prezentoval už pred hlavným pojednávaním v písomnom
podaní a na hlavnom pojednávaní bol jeho postoj doprevádzaný aj emotívnymi, podľa názoru súdu,

úprimnými prejavmi s tým, že ho táto tragédia výrazne zasiahla. Dodal, že obžalovaný spáchanie skutku
nepopieral ani počas prípravného konania, avšak odmietal k samotnému skutku vypovedať, pričom ale
na hlavnom pojednávaní sa priznal ku skutku v celosti tak, ako je uvedené v obžalobe a prijal na seba
následky takéhoto komplexného priznania vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, následkom
ako aj právnej kvalifikácii. Súd prvého stupňa u obžalovaného tiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, t. j. že spáchal viac trestných činov, keďže ide o súbeh. Súd pri
ukladaní trestu podľa názoru krajského súdu správne aplikoval Trestný zákon účinný od 06.08.2024,
aj s náležitým odôvodnením, že síce obžalovanému prevažujú poľahčujúce okolnosti, čo by mohlo
mať za následok podľa znenia Trestného zákona v čase spáchania skutku zníženie hornej hranice
sadzby o tretinu, avšak v danom prípade je táto skutočnosť irelevantná, pretože vzhľadom na osobu

obžalovaného by nebolo namieste uvažovať o uložení trestu pri hornej hranici sadzby, teda zníženie
o tretinu by pre obžalovaného nebolo nijakým spôsobom výhodné. Naproti tomu po novele Trestného
zákona zákonodarca podrobnejšie špecifikoval zásady ukladania trestov a okolnosti, ktoré musí súd
zvažovať a tiež zakotvil aj výslovne do zákona možnosť súdu mimoriadne znížiť trest aj v dôsledku
vyhlásenia o vine (§ 39 ods. 5 Tr. zákona), teda ako celok je podľa názoru súdu výhodnejšie použitie

Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.

Zdôraznil špecifické okolnosti prípadu, vplyv požitia veľkého množstva alkoholu - ťažká opitosť,
pravdepodobná motivácia takéhoto konania vyjadrená znalkyňou a s tým súvisiaca absencia úmysluspôsobiť ujmu na zdraví, eventuálne smrť poškodeným, ktorých nepoznal a nemal s nimi žiadne
väzby a bližšie vzťahy, ventilovaná frustrácia a skratové konanie, ktoré viedli k tomu, že úmyselne
vystavil účastníkov guľáš párty do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví v dôsledku

svojej bláznivej, nezmyslenej, nebezpečnej a bezohľadnej jazdy svojím motorovým vozidlom pod silným
vplyvom alkoholu, v konečnom dôsledku však z nedbanlivosti došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví
viacerých osôb.

Pri určení výmery trestu správne konštatoval, že pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia

podľa § 284 ods. 4 Tr. zákona, ako prísnejší z dvojice zbiehajúcich sa trestných činov, je ustanovená
trestná sadzba na 20 až 25 rokov, alebo doživotie, ktoré ale prichádza do úvahy iba za splnenia
špecifických predpokladov v zmysle § 47 ods. 1 Tr. zákona.

Krajský súd sa stotožnil aj s konštatovaním súdu prvého stupňa, že trest odňatia slobody na doživotie
v danom prípade neprichádzal do úvahy, pretože vzhľadom na osobu páchateľa a závery znalcov by

neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 47 Tr. zákona. Súd teda vychádzal z trestnej sadzby
20 až 25 rokov, poukázal na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ich pomer a tiež aj mieru závažnosti,
no správne neupravoval trestnú sadzbu znížením jej hornej hranice. Citoval ust. § 39 ods. 5 Tr.
zákona s konštatovaním, že v danom prípade nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nemal aplikovať toto
ustanovenie § 39 ods. 5 Tr, zákona, hoci jeho použitie stále v zmysle znenia Trestného zákona nie je

obligatórne. Na základe aplikácie uvedeného ustanovenia prvostupňový súd znížil dolnú hranicu trestnej
sadzby 20 rokov o jednu tretinu a konštatoval, že trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu má
výmeru13rokova4mesiace.Natomtomiestevšakkrajskýsúdpoznamenáva,žeuvádzanýmvýpočtom
prvostupňovýsúdurčildolnúhranicutrestnejsadzbynohornáhranicazostalanezmenenáteda25rokov.

Nestotožnil sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa, ktorý poukazoval na návrh prokurátora v
záverečnej reči uložiť obžalovanému mimoriadne znížený trest v dôsledku vyhlásenia o vine vo výmere
15 rokov, že ak súd aplikuje ust. § 39 ods. 5 Tr. zákona, z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že môže pri
jeho použití (ktoré je fakultatívne) znížiť trest len o jednu tretinu, keďže uvedené ustanovenie neobsahuje
formuláciu napr. „až o jednu tretinu“ alebo „najviac o jednu tretinu“, ale len „o jednu tretinu“. Krajský súd

zastáva názor, že pri fakultatívnej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona znížením dolnej hranice
o jednu tretinu vyššie rozpísaným výpočtom sa určí nová dolná hranica trestnej sadzby a súd môže
ukladať trest v rozmedzí dolnej a hornej hranice novourčenej trestnej sadzby, v danom prípade teda v
rozmedzí 13 rokov a 4 mesiace až 25 rokov.

Prvostupňový súd ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, že v danom prípade okrem
uvedeného zistil aj ďalšie okolnosti, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby z dôvodov podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Za takúto mimoriadnu okolnosť považoval aj vek
obžalovaného v súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku a dlhoročným trestom, ktorý mu hrozil v tomto
prípade. Poukázal na jeho osobu a doterajší život, prejavenú úprimnú ľútosť, aj na samotné okolnosti

spáchania skutku, skonštatovaním, že šlo síce o úmyselné, ale nie o premyslené alebo plánované
konanie a obžalovaný nemal žiadny motív ani dôvod ublížiť poškodeným ani ostatným ľuďom. Citoval
ďalej závery znalkyne H. N., k motívu jeho konania a možnostiam pozitívnej resocializácie a prevýchovy.
Poukázal na závery znalca I. V. C., že menovaný sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil takmer 40
rokov, ak bude abstinovať od užívania alkoholu, prognózu ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu k

protispoločenskému konaniu hodnotil kladne.

S týmito závermi súdu prvého stupňa o vyhodnotení vyššie rozpísaných okolností prípadu a pomerov
páchateľa ako okolnosti mimoriadnych, ktoré odôvodňujú aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu v
zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona sa krajský súd nestotožnil.

Na rozdiel od názoru okresného súdu má krajský súd za to, že v posudzovanom prípade neboli splnené
podmienky pre hodnotenie či už okolností prípadu, ale predovšetkým pomerov na strane páchateľa tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Predpokladom pre zákonný postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona je, aby boli pred súdom zistené také
okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, že vzhľadom na nich má súd za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochranyspoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami

prípadu môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty,
pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Medzi mimoriadne pomery páchateľa je zase potrebné zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy
vzťah k spáchanému trestnému činu. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako
objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ide

o osobitné rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. kritické
majetkové pomery páchateľa, jeho zhoršený zdravotný stav, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa
od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ale aj viac významných poľahčujúcich okolností pri
nedostatku priťažujúcich okolností a pod.). Treba ale zdôrazniť, že nejde o relatívne bežné, ale skutočne
až o mimoriadne skutočnosti, lebo len také môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Tr. zákona za predpokladu,

že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Na tomto mieste poukazuje krajský súd na skutočnosť, že pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného,
tento je rozvedený, má dve dospelé deti. Nebolo teda preukázané, že by sa staral o početnú rodinu

alebo že by bola napr. zdravotne znevýhodnená jeho manželka alebo jeho deti, resp. iná blízka osoba,
ktorej by poskytoval starostlivosť. Rovnako bez rozumných pochybností dokázané nebolo, aby výlučne
len na starostlivosti obžalovaného a jeho finančné zabezpečenie boli odkázaní zostávajúci členovia
jeho rodiny. Pokiaľ okresný súd vyzdvihol doterajší bezúhonný život obžalovaného, keď sa tento počas
40 rokov nemal dopustiť žiadnej protiprávnej ani protispoločenskej činnosti, ako aj skutočnosť, že

sa riadne staral o rodinu a pracoval, krajský súd konštatuje, že je predsa samozrejmé, že občan
toho ktorého štátu prirodzene dodržiava právne predpisy a nedopúšťa sa trestnej činnosti, resp.
nepácha priestupky, preto uvedené nemôže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu. Pokiaľ je
skutočnosťou, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov, či v evidencii priestupkov, mohlo by síce ísť
o dôkazy nasvedčujúce bezúhonnému spôsobu doterajšieho života obžalovaného, no táto skutočnosť

bola dostatočne zohľadnená práve ako poľahčujúca skutočnosť. Rovnako tak dôvodom na mimoriadne
zníženie trestu nemôže byť ani vek obžalovaného, na ktorý by v kontexte posudzovania jeho osoby bolo
možné prihliadať iba ako na skutočnosť, ktorej zohľadnenie sa premietne do možnosti maximálneho
rozsahu zníženia trestu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 prvá veta Tr.
zákona účinného od 06.08.2024, teda o jednu tretinu.

Mimoriadne zníženie trestu odôvodnil okresný súd aj okolnosťami prípadu, keď mal za to, že u
obžalovaného síce šlo o úmyselné konanie, nešlo však o vopred plánované alebo premyslené konanie.
V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný prišiel na uvedené podujatie vlastným osobným
motorovým vozidlom, skutočnosť ktorá sama o sebe mu mala zabrániť v požívaní alkoholických nápojov.

Aj napriek uvedenému obžalovaný na tejto akcii alkohol požíval, po požití alkoholu v značnom množstve
sadol za volant svojho vozidla a bezohľadnou jazdou spôsobil následok v podobe zranení viacerých tam
prítomných ľudí, pričom týmto neposkytol pomoc, vozidlom nezastavil, práve naopak, v jazde pokračoval
až do momentu zablokovania príslušníkmi polície v meste Sabinov.

Krajský súd zároveň konštatuje, že u obžalovaného nebol zistený ani taký počet poľahčujúcich
okolností a v takej intenzite, aby založili použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona. Aby súd viaceré poľahčujúce
okolnosti v súhrnne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona, treba
mať preukázané viaceré nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná
páchateľom, a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie (k tomu porovnaj R 49/1978). Za takéto skutočnosti

nemožno považovať samotnú existenciu pozitívnej prognózy prevýchovy páchateľa a ani doposiaľ inak
riadne vedenie života, pretože ide o skutočnosti, ktorých existencia má pôvod v osobe obžalovaného.
V danom prípade neboli zistené takéto skutočnosti, ktoré by neboli vyvolané páchateľom (doposiaľ
viedol riadne svoj život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval). Aj keď nemožnovylúčiť, že viaceré okolnosti, ktoré inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami,
v konkrétnom prípade nadobudnú taký význam, že ich bude možné posúdiť ako výnimočné okolnosti
prípadu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, musí ísť však vždy o okolnosti svojou povahou

výnimočné, čo však podľa názoru krajského súdu naplnené nebolo. Podľa názoru krajského súdu
bolo v možnostiach obžalovaného naplniť aj poľahčujúcu okolnosť uvádzanú ustanovení § 36 písm. k)
Tr. zákona, no ako to z obsahu spisu vyplýva, vzniknutú škodu poškodeným nenahradil a prisvedčiť
treba aj odvolacím námietkam prokurátora, že obžalovaný, okrem verbálneho prejavu na hlavnom
pojednávaní, žiadnym relevantným spôsobom neprejavil ani úsilie o náhradu škody a odstránenie

škodlivého následku trestného činu či dosiahnutia urovnania s poškodenými. Tento záver potvrdil
splnomocnenec poškodených v konečnom návrhu, keď uviedol, že obžalovaný nemal na vozidle
uhradené ani PZP, škodu si museli uplatňovať prostredníctvom Slovenskej kancelárie poisťovateľov,
obžalovaný sa nezúčastnil na odškodnení poškodených, neprejavil voči rodine surmy kopcov adresnú
ľútosť či nejaké ospravedlnenie.

Krajský súd tak na rozdiel od okresného súdu nezistil žiadne relevantné okolnosti prípadu ani pomery
obžalovaného, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Krajský súd súhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že účelom trestu nie je realizácia čo najtvrdšej
odplaty, odpísanie páchateľa do konca života a urobenie za dosť verejnému „lynču“, ale spravodlivé,

primerané a vyvážené potrestanie páchateľa berúc do úvahy komplexne všetky okolnosti na strane
obžalovaného, okolnosti samotného skutku, ale aj na strane poškodených.

Ak prvostupňový súd v dôvodoch rozsudku pri určovaní výmery trestu a aplikácii ustanovenia § 39 ods.
1 Tr. zákona poukazuje na spoločensky a mediálne známu a pertraktovanú kauzu „U.“, krajský súd

zdôrazňuje, že každý prípad je iný, iné sú aj okolnosti určovania druhu a výmery trestu, v danom prípade
správne konštatuje súd prvého stupňa, že k úmrtiu osoby našťastie nedošlo, no zároveň tiež správne
dodáva, že túto skutočnosť obžalovaný nemal pod kontrolou a takýto fatálny následok nevznikol nie
pričinením obžalovaného, ale bol skôr dielom šťastia v nešťastí, duchaprítomnosti osôb na mieste činu
a skorej pomoci. Zásadný vplyv na druh a výmeru ukladaného trestu má aj právna kvalifikácia konania,

v tomto prípade prvostupňový súd kvalifikoval konanie ako obzvlášť závažný zločin všeobecného
ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Tr. zákona (spáchanie na chránenej osobe - dieťati) v súbehu s prečinom neposkytnutia
pomoci podľa § 177 ods. 1 Tr. zákona, a teda správne ukladal úhrnný trest odňatia slobody za viac
trestných činov. Kým kauzu „U.“, vychádzajúc z mediálnych informácií možno hodnotiť ako dopravnú

nehodu, skutkové okolnosti v tejto trestnej veci sú zásadne odlišné, obžalovaný evidentne, ale hlavne
opakovane, vyhľadával osoby, ktoré chcel svojim motorovým vozidlom zraziť a po zrážke týchto v
skutkov popísaných viacerých osôb, vrátane malých detí, bez poskytnutia pomoci z miesta činu ušiel.
Evidentná podobnosť oboch uvádzaných prípadov spočívajúca v tom, že sa skutku obaja páchatelia
dopustili pod vplyvom alkoholu, no v teraz posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu je

špecifikum v tom, že sám obžalovaný potvrdil vlastnú vedomosť a skúsenosť, že po požití alkoholických
nápojov mal opakovane tzv. „okno“, čo potvrdzujú aj znalci H. N. a I. C. konštatujúc, že obžalovaný z
predošlých skúseností jednoznačne poznal účinok alkoholu na svoju psychiku a správanie, teda možný
vznik amnézie a užitia alkoholu sa bol schopný zdržať.

Okresný súd ďalej konštatuje, že pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu (podľa
§ 39 ods. 1 Tr. zákona) musel vziať do úvahy aj veľmi vysokú závažnosť trestnej činnosti, jej spoločenskú
nebezpečnosťatiežspoločenskýpresahavplyv,mierunebezpečenstva,ktoréspôsobilsvojímkonaním,
najmä ohrozenie vysokého množstva ľudí, následky, ktoré spôsobil poškodeným na zdraví, ktoré
zranenia boli u niektorých poškodených skutočne rozsiahle a „brutálne“, vrátane malých detí, kde

najzávažnejšie poranenia okrem poškodenej I. R. a S. N. utrpeli práve maloleté deti a celkovo 5 osôb
utrpelo ťažkú ujmu na zdraví a to, že jeho agresívne konanie malo potenciál zasiahnuť, vzhľadom na
počet osôb na mieste, ešte viac ľudí a spôsobiť ďalšie ujmy, ako na zdraví, tak aj na živote, pričom
ľahostajnosť sa prejavila aj pri neposkytnutí pomoci zraneným, ale miesto toho v jazde pokračoval. S
poukazom na vyhlásenie viny a z tohto dôvodu možnosť zníženia trestu o jednu tretinu, v spojení s

ďalšími okolnosťami odôvodňujúcimi mimoriadne zníženie trestu považoval za zákonný, primeraný a
v dostačujúci v súlade s účelom trestu a zásadami jeho ukladania, ním uložený trest odňatia slobody
vo výmere 12 rokov. Konštatoval ďalej, že trest odňatia slobody v takejto výmere v kombinácii so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, v spojení s ochranným liečenímústavnou formou, následným ochranným dohľadom po výkone trestu a zákazom činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na 10 rokov, dostatočne naplní účel trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Krajský súd na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa, ako to už bolo vyššie konštatované, nezistil
žiadne relevantné mimoriadne okolnosti prípadu ani mimoriadne pomery na strane obžalovaného, ktoré

by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona. Prvostupňovým súdom konštatované
okolnosti, ktoré vyhodnotil okresný súd pri ukladaní trestu ako mimoriadne skutočnosti, neboli ako
to už bolo vyššie rozvedené, podľa názoru krajského súdu tak výrazné, významné a intenzívne, aby
ich v celom súhrne bolo možné vyhodnotiť ako mimoriadne skutočnosti, ktoré by v danom prípade
odôvodňovali aplikáciu § 39 Tr. zákona, teda mimoriadne zníženie, už podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona
mimoriadne zníženého trestu. Nestotožnil sa krajský súd ani so záverom súdu prvého stupňa, že

ukladanie trestu v rámci zákonom ustanovenej a v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zákona mimoriadne zníženej
trestnej sadzby v rozmedzí od 13 rokov a 4 mesiacov do 25 rokov odňatia slobody, by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

V zmysle zásad pre ukladanie trestov uvádzaných v ustanovení § 34 Tr. zákona vychádzajúc z vyššie

rozvedených skutočností a právnych úvah krajského súdu dospel k záveru, že trest odňatia slobody
nepodmienečne vo výmere 13 rokov a 4 mesiace ako trest úhrnný, mimoriadne znížený v zmysle § 39
ods. 5 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, teda na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, v spojení s
uložením trestu prepadnutia veci, trestu zákazu činnosti a uložením ochranného dohľadu na 2 roky, je
trestom zákonným, primeraným, spĺňajúcim podmienky individuálnej a generálnej prevencie.

Čo sa týka zaradenia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, krajský súd sa stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa aj s jeho odôvodnením, že aj keď mal byť obžalovaný v zmysle § 48 ods. 3 písm. b)
Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, je namieste aplikovať
moderačné ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zákona a je odôvodnené zaradiť obžalovaného pre výkon

uloženého trestu do „miernejšieho v rámci diferenciácie“ ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia pri splnení ďalších zákonných podmienok.

Čo sa týka ďalšieho výroku o ukladanom treste krajský súd sa stotožnil so závermi aj odôvodnením súdu
prvého stupňa, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorá bola spáchaná pri vedení motorového

vozidla obžalovaným ako vodičom, bolo potrebné podľa
§ 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby teda vo výmere 10 rokov.

Správne postupoval súd prvého stupňa, ak s poukazom na okolnosti spáchaného skutku, najmä

skutočnosť, že predmetné vozidlo D. K. bolo ako predmet - vec, priamo použité k spáchaniu trestného
činu, v zmysle § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona ukladal obžalovanému aj trest prepadnutia veci -
motorového vozidla D. K. X.XX A. K./- VIN: L., EČV: J., čierna metalíza, ktorého vlastníkom aj držiteľom
je obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, J..

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že na dovŕšenie nápravy obžalovaného
ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu, vzhľadom na riziko škodlivého užívania alkoholu v spojení
s osobnostnými limitmi, črtami obžalovaného a rizikami z nich plynúcimi, poukazujúc na charakter a
závažnosť trestnej činnosti a jej následky, súd ukladal obžalovanému aj ochranný dohľad za podmienok
upravenýchv§76ods.1Tr.zákona.Uloženieochrannéhodohľadupovažovalajkrajskýsúdzavhodnéa

nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu a dovŕšenie nápravy páchateľa. Stotožnil sa pritom aj s určenou
dĺžkou ochranného dohľadu na dobu 2 rokov, túto považoval za primeranú daným okolnostiam.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíanapodkladeodvolaníobžalovanéhoakrajskéhoprokurátora
krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo

výroku o treste a na ňom závislých výrokov o spôsobe výkonu trestu a ochrannom dohľade a keďže
moholnovérozhodnutieurobiťnapodkladeskutkovéhostavu,ktorýbolvnapadnutomrozsudkusprávne
zistený, podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Obžalovanému teda podľa § 284 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr.
zákona a § 39 ods. 5 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
13 rokov a 4 mesiacov, pre výkon uloženého trestu odňatia slobody ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V rámci svojho rozhodnutia krajský súd ďalej vo výroku o treste svojho rozsudku, výroky rozsudku súdu
prvého stupňa o uložení trestu prepadnutia veci, trestu zákazu činnosti a uložení ochranného dohľadu
takmer bez zmien zopakoval.

Vzhľadom na tento vyššie konštatovaný postup krajského súdu výroky o vine, o uloženom ochrannom
liečení a o náhrade škody v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zostali nezmenené.

Keďže krajský súd na podklade odvolania krajského prokurátora zmenil rozsudok v neprospech
obžalovaného, trest odňatia slobody sprísnil, rozhodol tiež postupom podľa § 319 Tr. poriadku a

odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.