Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/186/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616215199
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2616215199.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van
Beethovena 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpený UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o.,
Mliekarenská 2, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovanej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie sumy 13 259,54 eura s príslušenstvom,

vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27C/29/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoCsp/11/2022 z 29. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoCsp/11/2022 z 29. mája 2023 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.
27C/29/2017-442 z 13. októbra 2021 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok
okresného súdu“) prvým výrokom zastavil konanie v časti istiny 2 201,34 eur, druhým výrokom žalobu
zamietol a tretím výrokom priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne § 488, § 489, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53
ods. 4 písm. i), § 53 ods. 5, § 53 ods. 12, § 53a ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“ aj „OZ“), § 144, § 145 ods. 2 prvá veta, § 146 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, § 2 písm. a) a b), § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 24a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a o pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase vydania rozsudku, §
8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.
októbra 2018, § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 1. novembra 2018, § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

3. Súd prvej inštancie právoplatne zastavil konanie vo výške 2 201,34 eur z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby, predmetom konania po čiastočnom späťvzatí bol nárok na zaplatenie 11 060,20 eur.

4. K oprávnenosti správcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „správca“) zastupovať
pôvodných žalobcov pri podaní žaloby súd prvej inštancie uviedol, že správca zastupuje všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súdnych konaniach, ide o priame zákonné zastúpenievlastníkov bytov správcom, preto splnomocnenie, ktoré vystavil správca ako zástupca vlastníkov pre
právneho zástupcu, považoval súd prvej inštancie za súladné s právnymi predpismi.

5. V konaní sa žalobca ako správca bytového domu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
malo vzniknúť tým, že žalovaná zvýšila od 1. júla 2011 úrokové rozpätie z 0,9 % p. a. na 2,50 % p. a., a to
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. K charakteru Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/093/7
(ďalej aj „zmluva“) okresný súd uviedol, že hoci zmluvu uzatvoril správca, dlžníkmi z úverovej zmluvy
boli jednotlivý vlastníci bytov v predmetnom dome. Právny vzťah založený zmluvou o úvere súd prvej

inštancie vyhodnotil ako právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou.

6. K námietke žalobcu o bezdôvodnom obohatení žalovanej, ktorá zvýšila úrokové rozpätie na základe
bodu 5.5 zmluvy, ktoré žalobca považoval za neplatné ustanovenie, súd prvej inštancie toto ustanovenie
zmluvy považoval za určité a zrozumiteľné. Za nezrozumiteľnosť nepovažoval skutočnosť, že v zmluve
sa hovorí o zmene úrokovej sadzby, pričom banka pristúpila k zmene úrokového rozpätia, keďže

sadzbu EURIBOR určuje príslušná európska inštitúcia, preto ustanovenie bodu 5.5 zmluvy bolo možné
aplikovať iba na zmenu úrokového rozpätia, nie na zmenu základnej sadzby. Súd prvej inštancie mal zo
svedeckých výpovedí preukázané, že v rámci kontraktačného procesu boli žalobcovi posielané návrhy
zmlúv na pripomienkovanie, pričom dostal čas, aby sa vyjadril alebo zmluvu podpísal, s tým, že ak v
zmluve boli ustanovenia, ktoré považoval žalobca za neurčité, tieto sa upravovali. K zmluve prebehol

riadny kontraktačný proces, po ktorom nezostalo žiadne ustanovenie zmluvy neurčité.

7. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že pred uzatvorením zmluvy so žalovanou bol žalobcovi
akosprávcovizaslanýnávrhnapripomienkovanie,pričomdostalčas,abysavyjadril,nešlooformulárovú
zmluvu, správca ako odborne spôsobilá osoba mal možnosť ovplyvniť obsah dojednaní. Súd prvej

inštancie dospel k záveru, že spotrebitelia mali prostredníctvom správcu možnosť zmluvné podmienky
si dohodnúť, preto boli zmluvné podmienky individuálne dojednané, preto žiadnu z nich nebolo možné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie bodu 5.5 zmluvy umožňovalo zmenu
úrokovej sadzby aj v prospech spotrebiteľa, preto podľa názoru okresného súdu chýbala nerovnováha
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca vedel o zvýšení

úrokového rozpätia, keďže bolo predmetom rokovaní so žalovanou, pričom zvýšenie úrokového rozpätia
akceptoval, hoci mal viacero možností ako riešiť situáciu inak.

8. K oznámeniu o zvýšení úrokového rozpätia, súd prvej inštancie ustálil, že ani prípadné neoznámenie
zvýšenia, by nebolo dôvodom neúčinnosti alebo neplatnosti zvýšenia. Na základe vykonaného

dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že zvýšenie úrokového rozpätia bolo žalobcovi oznámené
Oznámením o zmene úrokového rozpätia z 8. júna 2011, ktoré žalovaná poslala žalobcovi. Navyše
žalobca bol pred doručením listu informovaný na osobnom rokovaní, ktoré sa konali maximálne mesiac
pred zaslaním listu, teda k oznámeniu o zvýšení úrokového rozpätia došlo aj ústne.

9. Je všeobecne známe, že v druhej polovici roku 2011 sa prehĺbila tzv. dlhová kríza v eurozóne a došlo
k poklesu ekonomického rastu. Miera rizika dlžníkov sa zhoršila vo všeobecnosti a zvýšilo sa riziko
nesplácania úverov. Preto došlo k zmene ratingu klienta, čím sa naplnil jeden z dôvodov v bode 5.5
zmluvy, ktorý si strany dojednali ako dôvod jednostrannej zmeny úrokového rozpätia. Žalovaná úrokové
rozpätie zvýšila na hodnotu 2,50 % p. a., čo nedosahuje úroveň možného zvýšenia dojednaného podľa

bodu 12.1.1.1. zmluvy. Preto súd nedospel k záveru o bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej.

Rozhodnutie odvolacieho súdu

10. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)

rozsudkom sp. zn. 23CoCsp/11/2022 z 29. mája 2023 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo
„rozsudok krajského súdu“), ktorým prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
II. a III. a druhým výrokom žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

11. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie
dôvodnosti nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec aj správne právne posúdil.12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere tvorí úrok odplatu za
poskytnutie peňažných prostriedkov, je teda hlavným predmetom plnenia, resp. cenou plnenia, a keďže
zmluvná podmienka uvedená v bode 5.5 zmluvy sa týka predmetu plnenia, resp. ceny plnenia, je zo

zákona (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vylúčené jej určenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

13. K námietke žalobcu, že v prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) a
j) OZ, ide o špeciálnu klauzulu, keďže tieto zmluvné podmienky sú vždy neplatné v zmysle § 53 ods. 5
OZ, i keby boli individuálne dojednané odvolací súd uviedol, že sa s touto námietkou nestotožnil, keďže

zmluvné podmienky spadajúce pod § 53 ods. 4 písm. i) a j) OZ nie sú vždy automaticky neprijateľné,
a teda neplatné, pretože rozhodujúce sú zmluvné dojednania, teda či boli alebo neboli individuálne
dojednané.

14. Odvolací súd vyslovil názor, že správca vykonával správu bytového domu sám v mene a na
účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, išlo o priame zastúpenie, z ktorého práva a povinnosti

vznikli priamo zastúpenému. Preto, ak kontraktačný proces v danom prípade bol vedený správcom,
bola tým naplnená požiadavka individuálneho dojednania zmluvy so spotrebiteľmi. Správca totiž konal
samostatne v mene vlastníkov a na ich účet. Správca v tomto procese nebol treťou osobou, ale priamym
zákonným zástupcom spotrebiteľov, z čoho odvolací súd vyvodil záver, že spotrebitelia mali možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so zmluvnými ustanoveniami a zároveň mali možnosť ovplyvniť

ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).

15. K namietanej nezrozumiteľnosti a neurčitosti čl. 5.5 zmluvy ako aj k namietanému rozporu s dobrými
mravmi, odvolací súd dospel k záveru, že zmluva nie je nezrozumiteľná a neurčitá a poukázal na
rozsudok súdu prvej inštancie. Podmienky zmeny úrokovej sadzby sú podľa čl. 5.5 zmluvy dostatočne

zrozumiteľnéajednoznačné,nepripúšťajúceiný,prespotrebiteľapriaznivejšívýklad,pretonebolpriestor
pre použitie interpretačného pravidla podľa § 54 ods. 2 OZ. Odvolací súd nezistil rozpor daného
dojednania ani s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ, na ktorý odvolateľ odkazoval. Ani možnosť
jednostranného zvýšenia úrokovej sadzby bankou zakotvená v predmetnom ustanovení, sama osebe
nezakladá rozpor s dobrými mravmi. Sám zákon totiž jednostrannú zmenu zmluvných podmienok za

splnenia zákonom stanovených podmienok, pripúšťa [§ 53 ods. 4 písm. i) v spojení s ods. 15 OZ].

16. K námietke o nevyhodnotení listinného dôkazu - odpoveď Národnej banky Slovensko z 5. októbra
2021, poukázal odvolací súd na odôvodnenie rozsudku prvej inštancie na bod 33., v ktorom sa k danému
dôkazu vyjadril.

17. K námietke o nevykonaní dôkazov predloženými žalobcom odvolací súd poukázal na rozsudok
okresného súdu a uviedol, že pokiaľ okresný súd podrobne v rozsudku nerozoberal jednotlivé zápisnice
obsahujúce výpovede svedkov a údajne nepostrehol rozdiely v listinných dôkazoch to neznamená,
že okresný súd nevykonal riadne dokazovanie a posúdenie jednotlivých dôkazov jednotlivo ako aj vo

vzájomnej súvislosti, keď práve v odôvodnení svojho rozhodnutia rozoberal jednotlivé dôkazy a uviedol
svoje dôvody podstatné pre rozhodnutie.

Dovolanie

18. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“),
ktoréhoprípustnosťajdôvodnosťvyvodzovalz§420písm.f)CSPa§421ods.1písm.b)CSPnavrhujúc
zrušiť rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť krajskému súdu na
ďalšie konanie.

19. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že v otázke individuálneho dojednania
súdy dospeli k nesprávnym zisteniam, pretože z ustanovení Občianskeho zákonníka a ani zo zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevyplýva oprávnenie správcu individuálne
dojednať zmluvu s dodávateľom. Súdy nedali odpoveď na otázku, ako na správcu preklenuli legálnu
definíciu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a v zmysle článku 2 písm. b)

Smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
ako strany individuálneho dojednania a zároveň zákonnú povinnosť dodávateľa v zmysle § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka informovať pred podpisom zmluvy spotrebiteľov. Súdy sa nezaoberali obsahomvýpovedí uvedených v listinných dôkazoch, pričom žalobca v dovolaní poukázal na zápisnice zo
súvisiacich konaní, ktoré do konania predložil.

20. Podľa dovolateľa dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie sa nezaoberalo individuálnym
dojednaním čl. 5.5. zmluvy, ale len rokovaním správcu a banky v rámci kontraktačného procesu pred
podpisom zmluvy vo všeobecnosti bez jasnej konkretizácie, či bolo možné, resp. či správca zastupujúci
vlastníkov bytov a nebytových priestorov (spotrebitelia), mal možnosť ovplyvniť obsah neprijateľnej
zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl. 5.5 zmluvy. Súdy sa ďalej nezaoberali individuálnym dojednaním

v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, z ktorých je evidentné, že individuálne dojednanie
musí prebiehať medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ku každej zmluve samostatne, a dodávateľ musí
zároveňprodukovaťdôkazyotom,žeskutočnedošlokindividuálnemudojednaniuprikonkrétnejzmluve,
ktorá je predmetom súdneho konania, k čomu v danom prípade nedošlo.

21. Súdy nedali ani jednoznačnú odpoveď, či čl. 5.5 zmluvy je generálnou neprijateľnou zmluvnou

podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, alebo sa jedná o špeciálnu neprijateľnú podmienku v zmysle §
53 ods. 4 OZ, pričom podľa názoru dovolateľa sa v danom prípade jedná o osobitnú skutkovú podstatu
neprijateľných zmluvných podmienok, ktorá je neplatná ex lege v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

22. Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky

obsiahnutej v čl. 5.5 zmluvy a to súdom prvej inštancie. Ide o zmluvnú podmienku umožňujúcu zmenu
pôvodne dojednaného úrokového rozpätia, a nie pôvodne dojednaný hlavný predmet plnenia tak, ako
to uviedol nesprávne súd prvej inštancie. Dovolateľ uviedol, že súdy postupovali nesprávne, ak sa
nezaoberali obsahom a právnym významom textu neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 5.5 zmluvy).

23. Dovolateľ v dovolaní poukázal na početnú judikatúru a uviedol, že aj napriek existencii právoplatných
súdnych rozhodnutí, ktoré sa vysporiadali s čl. 4.6 zmluvy (v danom prípade čl. 5.5 zmluvy) a určili
ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súdy túto skutočnosť nevyhodnotili správne. Zákonný zákaz
aplikácie a povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi žalovanou, bola prvoinštančným súdom úplne odignorovaná.

Súd ani v súlade s § 298 ods. 1 CSP nevyslovil, že zmluvná podmienka používaná žalovaným v
spotrebiteľskej zmluve v článku 5.5 zmluvy o termínovanom úvere, je neprijateľná.

24. Dovolateľ ďalej konajúcim súdom vytýkal, že sa nezaoberali rozporom čl. 5.5 zmluvy s dobrými
mravmi, rozporom so zákonom a jeho obchádzaním.

25. Podľa dovolateľa súd prvej inštancie riadne nevykonal dôkaz - list Národnej banky Slovensko,
a riadne neodôvodnil, prečo dôkaz nevykonal. Vyjadrenie súdu, že list nie je preň záväzný a že list
sa vyjadruje iba k bodu 12.1.1.1. zmluvy, nie je vysvetlením, prečo nevykonal navrhovaný dôkaz,
preukazujúci, že žalovaný pôvodne uvádzal úplne iný dôvod zvýšenia úrokového rozpätia, ako neskôr

tvrdil v tomto súdnom konaní. Preto súdy dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam.

26. Dovolateľ ďalej namietal, že sa konajúce súdy nevysporiadali s neuvedením dôvodu zmeny v
Oznámení o zvýšení úrokového rozpätia, ktoré tento dôvod neobsahovalo. Spotrebitelia preto nemohli
zistiť, či existoval dôvod zmeny úrokového rozpätia v zmysle zmenovej klauzuly v čl. 5.5 zmluvy.

27. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobca dovolaciemu súdu položil päť
právnych otázok, ktoré neboli v praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ešte vyriešené:

1) Je možné individuálne dojednať v zmysle § 53 ods. 2 OZ zmluvné ustanovenia s inou osobou ako

spotrebiteľom, ak Smernica 93/13/EH5 a Občiansky zákonník definujú spotrebiteľa ako fyzickú osobu?

2) Môže dodávateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania
zmluvnej podmienky v súlade s § 53 ods. 3 OZ v spotrebiteľských zmluvách, uniesť dôkazné bremeno
individuálneho dojednania podľa § 53 ods. 2 OZ prostredníctvom svedeckých výpovedi v iných

súdnych konaniach, popisujúcich všeobecne kontraktačné konanie v iných zmluvných vzťahoch s
inými spotrebiteľmi, ktoré o viac ako 3 roky predchádzalo uzavretiu v súdnom konaní preskúmavanej
spotrebiteľskej zmluvy?3) Sú podmienky uvedené v § 53 ods. 4 písm. a) až w) OZ považované vždy za neprijateľné a teda
neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ, alebo sa na ne vzťahuje režim druhej vety § 53 ods. 1 OZ o individuálnom
pojednaní?

4) Je možné značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 OZ hodnotiť podľa súdom hypoteticky nastolenej otázky,
že by dodávateľ mohol na základe takto formulovaného ustanovenia aj znížiť úrokovú sadzbu, pričom
však nikdy k zníženiu nedošlo?

5) Možno vylúčiť súdny prieskum zmeny pôvodne zmluvne dohodnutého predmetu plnenia alebo ceny
plnenia aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, ak sa jedná o zmenovú klauzulu podliehajúcu právnej
úprave podľa § 53 ods. 3 písm. i) pripadne j) OZ a nie pôvodne dojednanú cenu plnenia, resp. predmet
plnenia?

28. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol dovolanie odmietnuť a žalovanému priznať nárok
na náhradu trov dovolacieho konania, pretože dovolanie je neprípustné, keďže odvolací súd svoje
rozhodnutie dostatočne a vecne správne odôvodnil, rozhodol v súlade so svojou predchádzajúcou
rozhodovacoupraxouanedopustilsaodmietnutiaspravodlivostiažalobcavymedzilprávneotázky,ktoré
už boli zodpovedané odvolacím súdom, boli zodpovedané správne alebo ide o právne otázky, ktoré

odvolací súd neriešil vo svojom rozhodnutí.

Posúdenie veci dovolacím súdom

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS

SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež
podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie
žalobcu je dôvodné.

30. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať
akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

31. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že

najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je
v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru,
že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420
CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov,
ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v

ktoromjeoprávneneuplatnenýdovolacídôvod.Dovolacímdôvodomjenesprávnosťvytýkanávdovolaní
(porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom
procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré
je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432
ods. 1 CSP).

32. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

33. V danom prípade z dovolania žalobcu vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho

rozsahu na základe § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP34. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,

že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

35.Žalobcavrámciuplatnenéhodovolaciehodôvodupodľa§420písm.f)CSPnamietalporušeniepráva

na spravodlivý proces, okrem iného, nedostatočným odôvodnením (nepreskúmateľnosťou) rozhodnutia
odvolacieho súdu (aj okresného súdu), najmä vo väzbe na nepreukázanie individuálneho dojednania
zmluvných podmienok, najmä s poukazom na zmenovú klauzulu bod 5.5 zmluvy, ktorú považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, jej neurčitosť, nedojednanie zmluvy priamo s vlastníkmi bytov ako
spotrebiteľmi namiesto správcu, svojvôľu banky pri zvyšovaní úrokovej sadzby bez uvedenia riadneho
vysvetlenia, neuvedenie dôvodu zmeny v jednostrannom oznámení zvýšenia úrokového rozpätia,

nevykonanie niektorých dôkazov a to listom z Národnej banky Slovenskej republiky.

36. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
konanie a rozhodnutie súdov v prejednávanej veci tak, aby konanie ako celok bolo nielen zákonné, ale
aj spravodlivé.

37. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

38. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
105/06, III. ÚS 330/2013, či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,

5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré
nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá
možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny
názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v
dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov

a pod.).

39. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Jednou z najdôležitejších súčastí

základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s
argumentmi sporovej strany. V tomto kontexte nie je úlohou dovolacieho súdu skúmať, či boli poskytnuté
vecne správne odpovede, ale či nastolené otázky relevantného významu pre vec boli zodpovedané
dostatočne vyčerpávajúco.

40. Faktické a právne zdôvodnenie rozsudkov nižších súdov musia byť primerane obsiahle. Odvolací
súd sa vysporiada ako s faktami, tak aj s právnou argumentáciou súdov nižších inštancií, rovnako
ako s návrhmi predloženými odvolateľom/dovolateľom (...) odvolací súd sa musí zaoberať argumentmi
odvolateľa/dovolateľa (porovnaj Bochan proti Ukrajine, č. 7577/02, § 84, 3. máj 2007).41. Funkciou odôvodneného rozsudku (rozhodnutia) je umožniť stranám sporu podať účinný opravný
prostriedok a ukázať im, že boli vypočuté (...), že dôvody rozhodnutia boli dostatočne jasné a

zrozumiteľné a vzali do úvahy argumenty uvádzané v opravnom prostriedku (Klemeco Nord AB proti
Švédsku, č. 73841/01, § 42, 19. december 2006).

42. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) síce nevyžaduje, aby na každý
argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná odpoveď, trvá však na tom, že ak ide o

argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve na tento
argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

43. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a

presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

44. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

45. Podľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého
rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,
prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený

skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia
§ 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté.

46. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

47. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

48. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

49.Jednýmzozákladnýchaspektovprávnehoštátujeprincípprávnejistoty.Zákonnáformuláciaprincípu

právnej istoty vyjadrená v čl. 2 CSP chráni hodnotu predvídateľnosti práva, resp. súdnych rozhodnutí
ako jednu z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu.

50. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

51. V prejednávanej veci bola uzavretá Zmluva o termínovanom úvere č. 06/093/07 dňa 19. decembra
2007 medzi Dexia bankou Slovensko, a.s., Žilina (právny predchodca žalovanej) a žalobcom (č. l. 10a nasl. spisu). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 4 500 000 Sk na obnovu bytového
domu N. XX - XX v R. - zateplenie strechy a zateplenie obvodového plášťa bytového domu.

52. Bod 5.5 Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/093/07 z 19. decembra 2007 znie takto: „Banka
má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika
Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta stanoveného
Bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou
Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich

ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej
sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka predmetnú
zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi.“. Dovolateľ v dovolaní namietal nesprávne posúdenie a
nedostatočné odôvodnenie predmetnej zmluvnej podmienky odvolacím súdom.

53. Dovolací súd zo svojej rozhodovacej praxe zistil, že obsahovo totožná zmluvná podmienka ako je v

bode 5.5 zmluvy o termínovanom úvere č. 06/093/08 zo 16. decembra 2008 v znení: „Banka má právo
adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena
miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta stanoveného Bankou,
alebo so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska.
Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného

posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je
Banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu
v primeranej lehote oznámi Klientovi.“, bola už predmetom skúmania v spore vedenom na Okresnom
súde Piešťany pod sp. zn. 14C/21/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia medzi totožnými stranami
sporu a vo výroku rozsudku Okresného súdu Piešťany z 13. augusta 2020 sp. zn. 14C/21/2017 v

spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/90/2020
bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Najvyšší súd SR rozsudkom z 31. mája 2023 sp zn.
5Cdo/71/2022 dovolanie žalovaného Prima banky Slovensko, a.s. proti rozsudku Krajského súdu v
Trnave z 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/90/2020 zamietol, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky
uznesením z 5. decembra 2023 sp. zn. IV. ÚS 617/2023 ústavnú sťažnosť sťažovateľa Prima banky

Slovensko, a.s. odmietol.

54. V ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR s obdobným predmetom konania (napr. sp. zn.
7Cdo/98/2022, 7Cdo/74/2023, 4Cdo/78/2023, 4Cdo/77/2023, 1Cdo/51/2023, 2Cdo/66/2022) dovolací
súd rozhodoval o dovolaniach žalobcu proti rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutia

súdu prvej inštancie o zamietnutí žalôb žalobcu. Súd prvej inštancie v týchto prípadoch žaloby zamietol,
pretože nepovažoval bod 5.5 zmluvy o úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale za bod platne
dojednaný, určitý a zrozumiteľný. Význam tohto bodu bol podľa názoru súdu prvej inštancie stranám
zrejmý a bolo preukázané, že rokovania týkajúce sa uzatvorenia zmluvy a ich zmien boli dojednané
individuálne, pričom za vlastníkov konal správca, ktorý bol odborne spôsobilou osobou, a ktorý mal

možnosť do znenia zmluvy zasiahnuť. Najvyšší súd SR na dovolania žalobcu rozsudky odvolacieho
súdu zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konania, pričom vo vzťahu k obom dôvodom prípustnosti dovolania
uplatneným sťažovateľom [§ 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP] uviedol, že:
„...z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/71/2022 z 31. mája 2023 vychádzal ako z judikatúry, ktorá
užvyhodnotilaprávnuotázkutýkajúcusaneprijateľnejzmluvnejpodmienky,ktoráužbolavrozhodovacej

praxi dovolacím súdom vyriešená.“ I tieto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR boli posudzované Ústavným
súdom Slovenskej republiky, pričom ústavné sťažnosti boli odmietnuté uzneseniami sp. zn. I. ÚS
140/2024, IV. ÚS 663/2023, I. ÚS 111/2024 pre zjavnú neopodstatnenosť.

55. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu, senátu rozhodujúceho v prejednávanom spore, pokiaľ

obsahovo totožná zmluvná podmienka už bola predmetom skúmania súdmi nižšej inštancie a bola
vyhlásená za neprijateľnú a Najvyšší súd SR sa s takýmto posúdením stotožnil (pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/71/2022), pričom v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR s
obdobným predmetom názor obsiahnutý v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/71/2022 nebol
spochybnený, potom od takéhoto názoru sa dovolací súd nepovažuje za potrebné odkloniť, stotožňuje

sa s ním a v celom rozsahu naň odkazuje, lebo je plne aplikovateľné aj na rozhodovanú vec.

56. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že bod 5.5 zmluvy nie je možné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedené dojednanie nie je ani neplatným právnymúkonom, preto nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa žalobca domáhal, čo je
ale v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/71/2022 a ďalšími následne vydanými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, v ktorých posúdenie a vyhlásenie tejto zmluvnej podmienky za

neprijateľnú bolo akceptované (§ 451 ods. 2 CSP).

57. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd postupoval v súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR, konštatoval prípustnosť dovolania žalobcu a aj jeho dôvodnosť. Ak je dovolanie
dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší

napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450
CSP). Najvyšší súd SR v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

58. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

59. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.