Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010414
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6923010414.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B.
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 11T/97/2023 zo dňa 07. 04.
2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 11T/97/2023 zo dňa 07.
04. 2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. d), písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 15.01.2023 v čase okolo 11.00 hod. v C. D. E. F. na chodníku autobusovej stanice sa opýtal A. B.
tam idúceho poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. D. J., E. J. H. XXXX/XX, invalidného
dôchodcu, či má peniaze, načo mu G. H. povedal nemám peniaze a zmizni, v čom A. B. kopol do
oblasti ľavého ucha poškodeného, načo ku nemu prišiel K. G. a K. L., ktorí po vzájomnej dohode hodili
rukami poškodeného na zem, kde ho všetci traja kopali a následne z miesta odišli preč, čím spôsobili
poškodenému G. H. zranenia, a to minimálny opuch nad ľavým okom bez hematómu, bolesť ucha,

ktoré vzniknuté zranenia si vyžiadali dobu liečenia poškodeného G. H. po dobu 4 dní a obžalovaný A.
B. sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že sa dňa 24.03.2022 o 10.50 hod. dopustil priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. za čo bol postihnutý
pokutou nezaplatenou na mieste číslo bloku A 22 00256824 vo výške 20 €.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie §

37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota sp.zn: 15T/74/2024 zo dňa 18. 03. 2025, právoplatný dňa 19. 03. 2025 vo výmere tri mesiace s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie

obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.Vpísomnýchdôvodochodvolaniadoručenýchokresnémusúdudňa24.09.2025uviedol,žerozhodnutie
súdu vo výroku o vine a treste nepovažuje za správne a spravodlivé. Mal za to, že bolo porušené
jeho právo na obhajobu pri výsluchu poškodeného G. H. v tom smere, že nebola zachovaná zásada

kontradiktórnosti. Počas výsluchu poškodeného G. H. bol povinný opustiť pojednávaciu miestnosť
a nemal možnosť klásť poškodenému otázky. Výpoveď poškodeného je potrebné hodnotiť ako
nevierohodnú už len s poukazom na tú skutočnosť, že počas jeho prítomnosti potvrdil poškodený
jeho obhajobu o tom, že nebol osobou, ktorá naňho útočila ale že poškodenie na zdraví mu spôsobili
obžalovaní L. A. G.. Mal za to, že svedok C. nemal možnosť objektívne vidieť udalosť, keďže ako sám

vypovedal, od miesta činu stál s autobusom vo vzdialenosti 60 m. Výpoveď tohto svedka potom nie je
možné vyhodnotiť ako výpoveď, ktorá by bez najmenších pochybností preukazovala jeho zavinenie. Na
druhej strane v jeho prospech vypovedal svedok K. G., ktorý nevidel, že by on poškodeného bil. Jeho
obhajoba nebola vyvrátená, a preto by mal súd v pochybnostiach rozhodnúť tak, že ho spod obžaloby
oslobodí, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal. Zdôraznil aj tú skutočnosť, že skutok sa stal počas
plynutia skúšobnej doby, avšak predchádzajúce odsúdenie je potrebné považovať za zahladené, keďže

nastal podľa § 52 ods. 3 Trestného zákona zákonný predpoklad o tom, že sa v skúšobnej dobe osvedčil.
Záveromnavrholzrušiťnapadnutýrozsudokavecvrátiťsúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor ani poškodený sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 06. 10. 2025.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obžalovaného, obhajcu a prokurátora krajskej
prokuratúry. Poškodený sa na verejné zasadnutie nedostavil, pričom bol o jeho termíne riadne a včas

upovedomený. Z tohto dôvodu vykonal krajský súd verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného predložil písomné potvrdenie o tom, že obžalovaný
je od 19. 11. 2025 zamestnaný v spoločnosti CIMET, s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti,
pričom pracovný pomer trvá a je uzatvorený na dobu určitú do 18. 11. 2026. Potvrdenie bolo vydané

na vlastnú žiadosť obžalovaného dňa 19. 11. 2025. Na verejnom zasadnutí bola prečítaná aj ponúknutá
záruka za nápravu obžalovaného, ktorú ponúkol M. N. a z ktorej vyplýva, že pred ponúknutím záruky sa
oboznámil s podstatou rozsudku okresného súdu aj so skutkom, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným.
Obžalovanéhopoznáodškolskýchčias,trénovalhovkulturistikevčasekeďbolreprezentantSlovenskej
republiky. Pri poznaní jeho zlej životnej situácie, do ktorej sa dostal dospel k rozhodnutiu, že je potrebné

obžalovanému pomôcť. Obžalovaný sa rozhodol, že využije možnosť, ktorá mu bola ponúknutá a ktorá
spočíva v tom, že prestane požívať alkohol, začne trénovať v záujme toho, aby sa mohol zúčastniť
majstrovských súťaží v kulturistike v kategórii nad 60 rokov. Obžalovanému bolo zabezpečené bývanie,
ako aj nástup do zamestnania a začal pravidelne a poctivo trénovať. Uvedomuje si, že sa obžalovaný
skutku dopustil v čase, keď bol v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Toto

odsúdenie by však malo byť zahladené. Je presvedčený o tom, že ako jeho tréner a kamarát je spôsobilý
vplývať na jeho ďalší život a dáva dostatočnú záruku, že obžalovaný v prípade, že mu nebude uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, splní do budúcna všetky podmienky trestu. Jeho motívom na
poskytnutiezárukyzanápravuobžalovanéhoajehoďalšiesprávaniesúokolnostiprípaduanajmäosoba
obžalovaného a presvedčenie, že využije možnosť riadneho života v prípade, ak mu nebude uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody. Dôsledne si uvedomuje aj následok, ak by obžalovaný nesplnil
obmedzenia, a preto vyslovil presvedčenie, že obžalovaný preukáže svojim životom a správaním, že sa
v budúcnosti žiadnej protiprávnej činnosti nedopustí.

Vzhľadom k tomu, že písomné ponúknutie záruky za nápravu obžalovaného bolo predsedníčkou senátu

na verejnom zasadnutí doslovne prečítané, pričom obsahovalo všetky relevantné skutočnosti, nebolo
potrebné pristúpiť k výsluchu M. N., ako osoby ponúkajúcej záruku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom odvolaní trvajú, napadnutý
rozsudok navrhol zrušiť vec a vrátiť okresnému súdu vzhľadom na zmenu situácie u obžalovaného,

ktorý je v súčasnosti zamestnaný, alternatívne navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
sám rozhodol o treste tak, že obžalovanému uloží trest bez jeho nepodmienečného výkonu, prípadne
mu uloží alternatívny trest, ktorý nebude spojený s odňatím slobody. Poukázal aj na ponúknutú zárukua má za to, že takýto trest by bol pre obžalovaného postačujúci aj z hľadiska individuálnej a generálnej
prevencie.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok považuje za zákonný a trest za primeraný. Účel
trestuvprípadeobžalovanéhojemožnédosiahnuťlenvýkonomnepodmienečnéhotrestu,atovzhľadom
na jeho kriminálnu minulosť. Ponúknutú záruku považoval za nedostatočnú, a preto navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí poukázal na to, že je rád za to, že dostal druhú šancu, aby robil
to čo sľúbil v televízii, teda riadne žil, cvičil a pracoval. Nepodmienečný trest mu len prihorší, príde o
všetko a opäť skončí na ulici.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania
obžalovaného a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku,

a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku, krajský súd zistil, že dňa 13. 07.
2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota pod sp.zn.: 1Pv/83/23/6609 obžalobu
na obvinených A. B., K. G. a K. L. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d),
písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom. Obvinený K. G. a obvinený K. L. boli

uznaní vinnými trestným rozkazom, proti ktorému nepodali odpor a preto nadobudol vo vzťahu k nim
právoplatnosť. Proti trestnému rozkazu podal odpor len obžalovaný A. B..

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného skutku,
na základe čoho bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného G. H., svedka O.

C., svedka K. L., svedka K. G., svedkyne K. B., ako aj prečítaním listinných dôkazov a správ k osobe
obžalovaného.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného

poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu § 2
ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) § 2 ods. 14 Trestného poriadku.

Krajskýsúdpreskúmanímvecizistil,žerozhodnutieokresnéhosúduvčastiprávnehoposúdeniakonania

obžalovanej zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil, keď
konanieobžalovaného,ktorébolovkonanínepochybnepreukázanéposúdilakoprečinvýtržníctvapodľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona, keďže pre aplikáciu tejto skutkovej
podstaty boli naplnené všetky zákonom požadované predpoklady.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadiac sa ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež
zrejmé ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch

stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodeného G. H. aj svedka O. C.. Poškodený
na hlavnom pojednávaní spočiatku potvrdzoval výpoveď obžalovaného v tom smere, že on strčil do
obžalovaného, ktorý spadol na zem a keď ležal na zemi tak mu už nič neurobil. V priebehu hlavného

pojednávania však bolo zistené, že poškodený má z obžalovaného, ktorý bol prítomný v pojednávacej
miestnosti strach, čo bolo zistené zo správania samotného poškodeného, ktorý si protirečil v spontánnej
časti výpovede s tým ako odpovedal na otázky obžalovaného. Poškodený bol nervózny a nepokojný, čo
vysvetlilsámtým,žesaobžalovanéhobojí,žehodeňpredpojednávaníminštruovalanavádzal,abyprotinemu za sľúbenú odmenu 300,- eur nevypovedal. Následne súd rozhodol o tom, že bude poškodený
vypočúvaný v neprítomnosti obžalovaného a obžalovaný musel opustiť pojednávaciu miestnosť. V
neprítomnosti obžalovaného poškodený vypovedal tak ako v prípravnom konaní, kedy jednoznačne

usvedčil obžalovaného z toho, že to bol práve on, kto ho zo všetkých troch útočníkov napadol ako prvý,
bol voči nemu agresívny, fyzicky ho napádal. Výpoveď poškodeného potvrdil aj svedok C., ktorý ako
vodič autobusu čakal so svojím autobusom na odchod a zo vzdialenosti 60 m videl incident, pričom
videl ako poškodeného bili traja útočníci, teda aj obžalovaný, ktorému aj sám dohováral, že čo to robia.
Keď zatrúbil, tí čo bili poškodeného, sa rozpŕchli. Incident videl aj z bližšia ako zo 60 m, pretože tým

autobusom prichádzal k zastávke a kričal na nich cez otvorené dvere autobusu. Zranenia poškodeného
vyplývajú z lekárskej správy prečítanej aj na hlavnom pojednávaní.

K námietkam obhajcu týkajúcim sa kontradiktórnosti výsluchu poškodeného na hlavnom pojednávaní je
potrebné uviesť, že spočiatku poškodený vypovedal v prítomnosti obžalovaného a obžalovaný mal aj
možnosť klásť mu otázky. Až následne bolo rozhodnuté o tom, že ďalšia časť výsluchu poškodeného

sa uskutoční v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol následne po ukončení výsluchu poškodeného
oboznámený s podstatným obsahom jeho výpovede v súlade s Trestným poriadkom. Túto námietku
preto krajský súd neakceptoval. K námietke týkajúcej sa svedka C., ktorý podľa obhajoby nemohol
objektívne vidieť udalosť, pretože stál s autobusom vo vzdialenosti 60 m, je potrebné poukázať na
výpoveď tohto svedka, z ktorej vyplýva, že sa neskôr s autobusom presúval bližšie k miestu činu,

k zastávke, preto videl konanie obžalovaného aj zo vzdialenosti kratšej ako 60 m.

Krajský súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že poškodený napadol jeho tak, že ho hodil na zem a
preto začal obžalovaný kričať. Uvedené vyznieva až absurdne vzhľadom k tomu, že poškodený sa
preukázateľne obžalovaného bál tak ako už bolo vyššie uvedené. Z rovnakých dôvodov krajský súd ako

účelovú vyhodnotil aj výpoveď svedka K. G., ktorý vypovedal v prospech obžalovaného, že on začal
obžalovaného brániť, pretože obžalovaný niečo kričal, tak mu chcel pomôcť.

K výroku o treste krajský súd uvádza, že Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku
ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov

trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo

aj viac trestov popri sebe.

Okresným súdom správne vzhliadnuté dve priťažujúce okolnosti, a to priťažujúca okolnosť podľa
ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, pričom
túto priťažujúcu okolnosť bol okresný súd povinný aplikovať z dôvodu ukladania súhrnného trestu (za

dva trestné činy) a priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný
čin odsúdený.Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa žalovaného trestného činu dopustil skôr ako bol vyhlásený
odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.: 15T/74/2024 zo dňa 18. 03. 2025,
právoplatný 19. 03. 2025 správne ukladal okresný súd obžalovanému trest súhrnný, a to podľa zásad

pre ukladanie úhrnného trestu a zároveň správne zrušil v citovanom rozsudku výrok o treste, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 14-krát súdom trestaný pre

rôznorodú trestnú činnosť, pričom trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu bol
obžalovanému uložený len v troch prípadoch, a to v roku 1983, 1984 a 1986. V ostatných prípadoch
boli obžalovanému ukladané prevažne podmienečné tresty, v jednom prípade peňažný trest a v jednom
prípade trest povinnej práce. Obžalovaný si však nevážil dobrodenie zákona, ktoré mu bolo v minulosti
poskytnuté, nepreukázal svoje polepšenie a opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov bolo, podľa názoru krajského súdu, namieste ukladať aj prísnejší trest ako uložil
okresnýsúd,ktorýukladaltrestnasamejspodnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzbyvovýmere
šesť mesiacov, a to aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a priťažujúcim okolnostiam. Vzhľadom
k tomu, že odvolanie proti rozsudku podal len obžalovaný, nemohol mu krajský súd priťažiť uložením
prísnejšieho trestu, a to z dôvodu zásady zákazu zmeny k horšiemu vyjadrenej v ustanovení § 327 ods.

2 Trestného poriadku.

Okresný súd správne rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia vzhľadom k tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd, nezistiac dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu,
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.