Uznesenie – Rozvod ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624211534
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2624211534.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., D. E. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou, so sídlom J. Kráľa 738/12,
Senica, proti manželovi F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX, toho času D., D. E. XXX,
vkonaníorozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostíkmaloletejG.C.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenej

procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica,
o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 24P/34/2024 – 125 zo dňa 10.12.2024,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 10.12.2024 manželstvo A. B. C., H. I. a F. C. uzavreté

dňa 27.04.2013 v D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku 5, ročník 2013,
na strane 61, pod poradovým číslom 2, rozviedol (výrok I.), maloleté dieťa G. C. zveril na čas po
rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok II.), otca zaviazal povinnosťou prispievať
na výživu maloletej G. sumou 300 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky (výrok III.), stretávanie sa otca s maloletou G. neupravil (výrok IV.) a žiadnemu z účastníkov nárok

na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).

2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa
18.04.2024 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd jej manželstvo rozviedol a maloletú G. zveril
do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok. Otcovi navrhla určiť platiť na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne vždy do 15.

dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode rodičov. Styk
otca s dieťaťom navrhla neupraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželia spolu intímne nežijú od
apríla 2023, spoločne nehospodária od apríla 2017. Tesne pred svadbou sa manžel navrhovateľky
dostal do finančných problémov, ktoré v tom čase zdôvodnil tým, že mu v práci bola odcudzená
tržba, nakoľko pracoval ako kuriér. Prvé vážne nezhody nastali medzi manželmi v roku 2017, kedy sa
manžel navrhovateľke priznal že gambluje a má dlhy, ktoré siahajú ešte do obdobia pred uzatvorením

manželstva. Manžel podstúpil ambulantnú liečbu v Centre pre liečbu závislostí v Bratislave a sľúbil
jej nápravu svojich chýb. Navrhovateľka podala návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Senica dňa 05.04.2017 zrušené. Navrhovateľka
začala stavať dom, manžel navrhovateľky sa začal venovať svojej práci a záľubám, čo spôsobilo,
že manželia sa začali čoraz častejšie hádať a došlo zo strany navrhovateľky k úplnému ochladnutiu
citov k manželovi. Manželia stále žijú spoločne v dome u rodičov navrhovateľky, manžel navrhovateľky

neprispieva na domácnosť, občas nakúpi a financuje aktivity ich maloletej dcéry.Otec k návrhu manželky uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, nesúhlasí ani s návrhom na úpravu
rodičovských práv a povinností. Uviedol, že udalosť spred sedem rokov ohľadne jeho gamblerstva vážne
ohrozilaichmanželstvo.Poabsolvovaníliečbymanželkesľúbil,žeužnikdytakéniečoneurobí.Finančné

prostriedky nikdy nezobral zo spoločných peňazí. Dlhy a záväzky sa mu podarilo pred dvomi rokmi
splatiť. Manželka mu už 7 rokov nevytkla uvedenú udalosť. Popri riadnom zamestnaní si našiel ďalšiu
prácu, a tiež choval hydinu, ošípané a včely a pestoval zeleninu, aby mohol dlhy splatiť. Boli vo všetkom
sebestační. V tom období sa začala prejavovať panovačná a závistlivá povaha jeho svokra, pred ktorým
mala jeho manželka veľký rešpekt. S manželkou sa dohodli, že ona si postaví dom a on kúpi starý dom

alebo chatu, kde bude mať záhradu. Keď chcel zo začiatku manželke so stavbou domu pomáhať, pokiaľ
mu kvôli práci nevychádzala pomoc, manželka už jeho pomoc odmietla. Svokor začal stavbu domu aj
spolufinancovať. S maloletou sa snažil tráviť všetok voľný čas, vedie ju ku športu, chodí s ňou na letné
dovolenky a lyžovať, čo aj sám financuje. Manželka v lete 2023 odmietla s nimi ísť na dovolenku. Dcére
platí v škole obedy a krúžky, výlety a kurzy. Hádky v manželstve boli kvôli manželkinmu kolegovi z práce
H. F. a kvôli vplyvu svokrovcov na manželku. Manželia bývajú v prístavbe rodinného domu, ktorý je

vo vlastníctve svokrovcov a majú spoločný dvor. Svokrovci k nim do domácnosti chodili 7 až 8 krát za
deň. V prípade, že by manželka nebola pod vplyvom rodičov, vedeli by spolu normálne komunikovať
a fungovať. Nesúhlasí s tým, aby dcéra bola v starostlivosti manželky, nechce aby na dcéru mal jeho
svokor taký negatívny vplyv ako na manželku. Žiadal o zverenie dcéry do jeho starostlivosti.
Kolízny opatrovník na pojednávaní v záverečnej reči uviedol, že v prípade rozvodu navrhuje maloletú

zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na maloletú výživné primerané potrebám
maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca. Čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti,
ktorú navrhol otec, tento nemá zabezpečené bývanie, takže nebolo možné, aby si dcéra vyskúšala
bývanie s otcom. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že rodičia spolu nekomunikujú, čo je potrebné pri
zabezpečovaní striedavej osobnej starostlivosti.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom manželov, sobášnym listom, rodným listom
dieťaťa, potvrdením o zárobkoch, potvrdením ÚPSVaR, dokladmi o výdavkoch a správami o prešetrení
pomerov maloletej a zistil, že manželia uzavreli manželstvo dňa 27.04.2013 a z manželstva pochádza
maloleté dieťa G. C., nar. XX.XX.XXXX.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľky zistil, že navrhovateľka u zamestnávateľa J., K. mala za obdobie
od 08/2023 do 07/2024 priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 1.174,- eur. Z potvrdení o príjme
manžela navrhovateľky zistil, že manžel navrhovateľky u zamestnávateľa K. C. L., M., mal za obdobie
od 08/2023 do 07/2024 priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 1.426,- eur a u zamestnávateľa F.,
K. čistý mesačný príjem 167,90 eur.

Súd zamietol návrh manžela navrhovateľky na doplnenie dokazovania vyšetrením maloletej
psychológom na skutočnosti ohľadne varenia, obliekania, potrieb a koníčkov, nakoľko vykonanie
takéhoto dôkazu za danej situácie považoval za nadbytočné.

4. Súd prvej inštancie, okrem iného, konštatoval, že čo sa týka konania v časti o rozvod manželstva,

manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine, pričom účelom manželstva
je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. So zreteľom
na uvedené je potom zjavné, že ak uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak

atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania, uvedené
aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Z uvedeného vyplýva aj právo
manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k
dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú, a
ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo

naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená
všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a
kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Citované ustanovenie
predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov

a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je
skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že príčiny rozvratu manželstva nie je možné v danom prípade
odstrániť. Navrhovateľka a manžel navrhovateľky majú vážne narušené vzťahy, medzi manželmiabsentuje vzájomná dôvera a spolupatričnosť. Súd prvé pojednávanie odročil za účelom prípadnej
konsolidácie ich vzťahov, avšak ani po troch mesiacoch sa ich vzťahy nezmenili k lepšiemu a
pribudlo navyše ich vzájomné vyhrážanie sa fyzickou ujmou. Žiadny z manželov neuviedol, že má

stále citový vzťah a citovú náklonnosť k druhému z manželovi. Manželia nežijú intímnym životom,
spoločne nehospodária už dlhú dobu. Preto súd rozhodol o rozvode manželstva, keďže medzi manželmi
absentuje dôvera, vzájomné rešpektovanie dôstojnosti, vzájomná pomoc a spoločné vytváranie
zdravého rodinného prostredia.
Z dôvodu, že manžel navrhovateľky navrhol zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, súd skúmal

podmienky na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Zistil, že maloletá má veľmi dobrý
vzťah k obom rodičom, obidvaja rodičia majú záujem a dokážu zabezpečiť starostlivosť o dcéru. Otec
maloletej však za súčasného stavu nemá zabezpečené bývanie po rozvode manželstva, nakoľko býva
v nehnuteľnosti rodičov navrhovateľky. Z toho dôvodu nebolo možné ani skúmať, aké prostredie manžel
navrhovateľky vytvoril na zabezpečenie starostlivosti o dcéru. Súd prvej inštancie maloleté dieťa zveril
do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že maloletá býva v domácnosti s matkou, vlastníkom prístavby

sú rodičia navrhovateľky. Dieťa má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na bývanie a na
prípravu do školy. Dieťa má umožnené stretávať sa s otcom, matka otcovi nebráni v stretávaní sa. Súd
bol názoru, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je za danej situácie v záujme maloletej
a to z dôvodu, aby bola čo najmenej traumatizovaná rozpadom manželstva ich rodičov.
Podľa súdu striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov musí byť v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o

rodine v záujme dieťaťa a musia ňou byť lepšie zaistené potreby dieťaťa. V zmysle § 24 ods. 5 Zákona o
rodine, súd je povinný pri rozhodovaní prihliadať najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Navyše, pri zabezpečení striedavej starostlivosti je dôležitá aj schopnosť
rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa a schopnosť rodičov vzájomne komunikovať.

Vzhľadom k súčasnej absencii vzájomnej komunikácie rodičov a vzhľadom k ich vzájomnej nedôvere a
začínajúcim sa vzájomným hrozbám (aj formou fyzického útoku), súd je názoru že za súčasnej situácie
nie sú naplnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti.
Striedavou starostlivosťou rodičov by sa za daného stavu nezabezpečilo stabilné výchovné prostredie
pre maloletú G.. Z uvedeného dôvodu súd nerozhodol o striedavej starostlivosti rodičov o dieťa.

Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť
rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote.
Súd vychádzal z toho, že maloletá je vo veku 10 rokov, navštevuje 5. ročník základnej školy, záujmový
krúžok gymnastika, výtvarný krúžok a hudobný (gitara). Dieťa je zdravé. Matka uviedla náklady na

bývanie vo výške 200 eur mesačne (príspevok rodičom), na krúžky stravné 20 eur záloha, gymnastika
10 eur mesačne, ZUŠ 13 eur mesačne + 10 eur mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem matky je
vo výške 1.174 eur + prídavok na dieťa 60,- eur mesačne. Otec má mesačný čistý príjem 1.426 eur +
167,90 eur, spolu 1.593,90 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a
vzhľadom na vek dieťaťa, súd otcovi určil výživné vo výške 300,- eur mesačne.

Súd stretávanie sa otca s maloletou neupravil, nakoľko matka maloletej úpravu nenavrhla s tým, že
otcovi umožní stretnúť sa s maloletou kedykoľvek. Otec vzhľadom k tomu, že s maloletou a jej matkou
žije v jednej nehnuteľnosti, má možnosť sa stretávať s maloletou podľa jej potreby.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový
poriadok).

5. Proti tomuto rozsudku podal manžel navrhovateľky v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že
knávrhumanželkysavyjadrilpísomnenatrinástichstranáchataktieždoložildôkazovýpísomnýmateriál
a napriek tomu, že sa súdu dva krát pýtal, prečo sa toto vyjadrenie dostalo do rúk navrhovateľky, kolíznej
opatrovníčky a aj sudcu až priamo na prvom pojednávaní, odpoveď ani žiadne vysvetlenie nedostal. Vo

svojom vyjadrení detailne popísal všetky skutočnosti, tiež aké boli v ich vzťahu problémy a samozrejme,
aké boli hlavné dôvody problémov v ich manželstve. Namietal, že na tieto hlavné dôvody sa ho
sudca nespýtal ani jedným slovom. Medzi hlavné dôvody problémov v manželstve označil milenecký
pomer manželky s kolegom H. F., správanie sa svokra N. I. a jeho ustavičnú snaha o zničenie ich
manželstva, klamstvá ohľadom chodu ich spoločnej domácnosti, jej financovania, taktiež informovanie

o ich spoločnom intímnom živote.
Poukazoval na situáciu pred rozhodovaním súdu, kedy mu manželka večer pred pojednávaním s kľudom
v hlase oznámila, že ona už vie, že je o všetkom rozhodnuté a zajtra na súde to bude už len formalita.
Podľa odvolateľa manželka nemala vôbec vedomosť o tom, čo bolo v jej vlastnom návrhu na rozvodmanželstva napísané a nevie to asi ani doteraz lebo od neho návrh pýtala, že by si ho chcela prečítať.
On si je plne vedomí toho, že keď sa manželka rozhodla, že s ním žiť nechce, tak to bude musieť skôr či
neskôr akceptovať, ale má za to, že by celý tento proces rozvodu manželstva a všetky veci okolo toho

mali prebehnúť čestne a pravdivo.
Odvolateľ ohľadom zverenia maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky uvádzal, že rozhodnutím
súdu jej bolo veľmi ublížené, nakoľko bola vystavená tlaku a neistote. Maloletá má oboch rodičov
rovnako rada a veľa krát sa vyjadrila, že chce žiť aj s otcom. Aj napriek tomu, že sudca sa na prvom
pojednávaní vyjadril, že budú opäť dôkladne šetrené pomery, jeho už nikto nekontaktoval a nikoho

nezaujímalo, ako má pripravené pre dcéru spoločné bývanie a zariadenú prácu, aby s dcérou mohol bez
obmedzení byť a žiť s ňou. Dokonca sama manželka sa ho na túto situáciu pýtala a čudovala sa, ako to
je možné, že ho kolízna opatrovníčka vôbec nekontaktovala. Pre otca je takéto konanie nepochopiteľné
a neakceptovateľné a má za to, že tieto skutočnosti priamo ovplyvnili rozhodnutie súdu. Podľa neho sa
maloletá viac krát vyjadrila, že chce žiť v striedavej starostlivosti a tiež popísala, kde chce bývať, resp.
kde by spolu s otcom bývali. Sudcu to však nezaujímalo a o striedavej starostlivosti na pojednávaní

nepadlo ani slovo.
Namietal konanie manželky, ktorá začala na druhom pojednávaní uvádzať veci ohľadom strachu z neho,
z násilia či vyhrážania. Tieto tvrdenia označil za klamstvá, čo by určite dosvedčila aj ich dcéra, keby bola
riadne prešetrená kolíznou opatrovníčkou. On sa nikdy násilnícky nechoval. Matka pred súdom klamala
aj keď uvádzala, že spolu ako rodičia nekomunikujú ohľadom dcéry, pričom komunikácia ohľadom dcéry

nebola nikdy na bode mrazu, vždy spolu úplne normálne komunikovali a on plánuje v tom pokračovať.
Ohľadom povinnosti prispievať na maloletú výživným v sume 300 eur mesačne otec uvádzal, že
manželka sa opakovane v minulosti vyjadrila, že nikdy nebude chcieť od neho ani cent. Manželka
rovnako klamala resp. tajila, že poberá rôzne daňové bonusy na dcéru po dobu dvoch rokov vo výške
200 eur mesačne a financie používala pre svoje potreby, nie na potreby či životný štandard dcéry. Súd

podľa názoru otca vôbec nebral pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že všetko doteraz financoval on,
čo vie aj súdu preukázať. Manželka neplatila takmer nič a taká situácia pretrváva až doteraz.
Ohľadom neupravenia styku otca s maloletou poukazoval na správanie matky, ktorá sa mu začala
verbálne vyhrážať, resp. dala mu najavo, že dcéru si bude brávať ako určí a rozhodne ona. Má vraj
maloletú vo svojej starostlivosti a bude ako povie ona.

6. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela uvádzala, že rozsudok súdu
prvého stupňa považuje za vecne správny, ale aj za podrobne a precízne odôvodnený. Naďalej trvá na
rozvode manželstva a zdôraznila, že o maloletú sa riadne stará. Maloletá od narodenia žije v spoločnej
domácnosti s navrhovateľkou, kde sa doteraz zdržiava aj manžel navrhovateľky. Napriek výzvam, aby

opustil spoločnú domácnosť, manžel navrhovateľky tak odmietol urobiť s argumentom, že od dcéry
neodíde. Manžel navrhovateľky sa však nepodieľa na spoločných výdavkoch a nijako neprispieva na
chod domácnosti,
Otec maloletej v odvolaní trvá na striedavej osobnej starostlivosti. Kolízna opatrovníčka aj psychologička
odporučili, aby si maloletá vyskúšala, ako by jej tento spôsob starostlivosti vyhovoval, avšak vzhľadom

na skutočnosť, že otec maloletej odmieta opustiť spoločnú domácnosť, nie je možné reálne overiť,
či by takáto forma starostlivosti bola v záujme maloletej. Zo strany otca za daného stavu nie je pre
maloletú zabezpečené stabilné výchovné prostredie, matka je tá, ktorá zabezpečuje pre maloletú
stabilné výchovné prostredie, má zabezpečené nové bývanie pre seba a svoju maloletú dcéru .
V ďalšom uvádzala, že otec dosahuje čistý mesačný príjem 1.593,90,-Eur mesačne a nemá inú

vyživovaciu povinnosť. Preto určená suma 300,-Eur mesačne je primeraná nielen možnostiam otca, ale
aj potrebám maloletej. Výška výživného je stanovená správne a spravodlivo, v plnom rozsahu reflektuje
aktuálnu finančnú situáciu rodičov i potreby dieťaťa.
Navrhovala,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnyvcelomrozsahupotvrdil.Súčasne
žiadala, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uvádzal, že súhlasí s napadnutým
rozsudkom. Otcovi bolo podané riadne sociálne poradenstvo, hlavne čo sa týka striedavej osobnej
starostlivosti,adotermínusúdnehopojednávaniaúraduneoznámilžiadnenovéskutočnosti.Uvádzallen
to, že má kde bývať s dcérou, keby bola nariadená striedavá osobná starostlivosť, avšak do dnešného

dňa žije v domácnosti s matkou a dcérou na adrese D., D. XXX.
Pokiaľ otec namietal, že neboli osobne prešetrené pomery na uvedenej adrese, dodatočne boli
prešetrené pomery v domácnosti. Domácnosť je zariadená, udržiavaná v čistote a poriadku, pričom
neboli zistené žiadne nedostatky. Pomery boli prešetrené aj v novostavbe rodinného domu, ktoréhovlastníčkou je matka. Dom je už zariadený potrebným nábytkom, maloletá má vkusne zariadenú detskú
izbu.
S nariadením striedavej osobnej starostlivosti kolízny opatrovník naďalej nesúhlasil z toho dôvodu, že

otec do dnešného dňa nepreukázal, že má zabezpečené vhodné bývanie pre neho a maloletú, a tiež
poukázal na to, že rodičia spolu nekomunikujú, čo je ďalšou prekážkou na nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti.

8.Otecvosvojompísomnomvyjadreníkvyjadreniukolíznehoopatrovníkapopísalcelújehokomunikáciu

s UPSVaR Senica. V tejto súvislosti uviedol, že pani I. si nesplnila svojej povinnosti v období
15.8.2024-10.12.2024 a že sú pre neho neakceptovateľné jej tvrdenia, že či má za každým chodiť,
nakoľko všetko sa nedá stíhať. Pre otca je absurdné, že po jeho odvolaní opäť všetko šetrila pani I.
a, samozrejme, bez otca a jeho názoru. Menovaná považuje za problém, že s matkou nekomunikujú,
avšak keby sa ho na to aspoň raz osobne opýtala, resp. by sa zaujímala, určite by jej povedal, že vždy
v minulosti, ale aj v súčasnosti, keď sa to týkalo maloletej, normálne komunikovali. Taktiež uvádzala, že

stále žijú v spoločnej domácnosti, hoci jeho sa to nikdy nepýtala. Keby sa spýtala, určite by jej povedal,
že sa tam už zdržuje minimálne, hlavne z dôvodu kontaktu s maloletou a jej naliehanie, aby bol pri nej.
Otec by namiesto zavádzania a písania nepravdivých vecí ocenil od ÚPSVaR Senica napríklad
zabezpečenie odbornej pomoci dieťaťu v takej krízovej situácii, ako je rozvod, lebo maloletú na takéto
niečo doteraz nikto nepripravil a smutné je, že ani jej vlastná mama.

K vyjadreniu manželky namietal, že právna zástupkyňa o ňom vytvárala obraz násilníka, hoci nikdy
nikomu fyzicky neublížil, ani sa nikomu nevyhrážal. Má za to, že keby bolo v ich manželstve nejaké
násilie, strach alebo niečo podobné, manželka by takúto závažnú skutočnosť určite uviedla už v návrhu
na rozvod manželstva.
Nie je pravdou, že by ho manželka vyzvala na opustenie spoločnej domácnosti, nestalo sa to ani raz,

dokonca stále častejšie sa stáva, že nadväzuje komunikáciu s otcom o normálnych veciach, čo sa udiali
počas dňa. Taktiež nie je pravda, že neprispieva na domácnosť, nakoľko gro všetkého v domácnosti,
od potravín až po vybavenie domácnosti, platí on tak, ako doteraz. Platí to všetko nie kvôli sebe či
navrhovateľke, ale všetko to robí pre dcéru.
Namietal tvrdenie, že nemá vhodné bývanie pre maloletú. Všetko vie dokázať a predložiť nájomnú

zmluvu. Má byt a trvá na striedavej starostlivosti. Je pravda, že si odmieta zo spoločnej domácnosti
vysťahovať všetky veci, avšak ako dôvod uvádzal, že so svokrovcami majú nedoriešené finančné
vyrovnanie ohľadom prestavby domu.
Navrhovateľka podľa odvolateľa klame, že momentálne má maloletá detskú izbu, no pravda je taká, že
ju nemá a spávajú na manželskej posteli v spálni. Čo sa týka jej novostavby, plánovala sa sťahovať ešte

v septembri 2024 a do februára 2025 sa tak nestalo. Navrhovateľka klame aj v tom, že dáva rodičom
200 eur mesačne. Nikdy im nič nedávala a tají, že poberala celé roky rodinné prídavky a bonus na dieťa
vo výške 200 eur.
Jemu k pravidelným mesačným výdavkom na stravu, oblečenie, drogériu, cestovné, telefón, životné
poistky a sporenie v súčasnosti pribudla platba nájomného bytu a hypotéky. Doposiaľ maloletej mesačne

platí stravu 100 eur, oblečenie a športové potreby 100 eur, telefón 20 eur, drogériu 15 eur, vreckové 40
eur, životnú poistku a sporenie 30 eur, v prípade choroby lieky, stomatológa, výlety a tiež výnimočne
dovolenku.
Poukazoval tiež na to, že maloletá má založené sporenie, na ktorom má uložené prostriedky, polovicu
ktorých dal on a jeho rodičia. Ku dňu 31.10.2023 išlo o sumu 9 302,34 eur, manželka však odmietla jeho

požiadavku na spoločné kontrolovanie nakladania s nimi.

9. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa uvádzala, že manžel
nepreukázal svoje tvrdenia žiadnym listinným dôkazom. Stále býva v domácnosti s matkou a
maloletým dieťaťom. Navrhovateľka má v súčasnosti zabezpečené nové bývanie vhodné pre potreby

maloletého dieťaťa. Rodinný dom bol skolaudovaný, má pridelené súpisné číslo. K vyjadreniu priložila
kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Popierala tvrdenia manžela o
akomkoľvek manipulovaní s finančnými prostriedkami vedenými na účte stavebného sporenia maloletej.
Navrhovateľka s uvedenými prostriedkami nijako nehýbe, ani nehýbala, účelne ich sporí v prospech
dcéry. V tejto súvislosti predložila súdu výpis z účtu stavebného sporenia, z ktorého je zrejmý stav

finančných prostriedkov. Záverom sa pridržiavala v celom rozsahu svojho vyjadrenia zo dňa 20.02.2025
a navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.10. Manžel vyjadrením doručeným odvolaciemu súdu dňa 11.07.2025 opätovne reagoval na vyjadrenia
manželky. Namietal, že keď navrhovateľka žiada písomne dôkazy od neho, tak by už konečne mohla
pred súdom zdokladovať aj ona, ako finančne prispieva na potreby maloletej. Za posledný rok kúpila

maloletej jedny topánky a je veľkou hanbou, že jej ich berie a nosí ich ona. Ďalej trval na tom, že
manželka mu aj napriek rozhodnutiu súdu spravovať majetok dcéry spoločne stále odmieta sprístupniť
resp. spoločne vyriešiť, aby mali k sporeniu dcéry obaja prístup. Súdu poslala výpis tohto sporenia, ale
opäť klame, keď tvrdí, že tam riadne sporí.
Poukazoval na to, že manželka začala maloletú vychovávať podľa štýlu a praktík jej rodičov tak, že keď

maloletá nespraví, resp. nesplní jej alebo svokrovcov rozkaz či túžbu, tak sa na ňu urazí a prestane sa
s ňou baviť alebo jednoducho odíde preč.
Matka otcovi pri spoločnom rozhovore uviedla, že od neho žiadne financie nechce a keď sa spýtal,
prečo pred súdom žiada také veľké výživné, jej odpoveď bola, že to bol iba návrh. Je presvedčený, že
manželka by pred súdom nepoprela, že sa o dcéru vždy zaujímal a staral.

11. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa
bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) dospel k záveru o dôvodnosti odvolania manžela
navrhovateľky.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 220 ods. 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného

útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 23 Zákona o rodine
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté

dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa,

súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

(3) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to

v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

(4) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(5) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(6) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá

na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Súčasťou práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie je aj právo na odôvodnenie
rozhodnutia súdu v určitej kvalite napĺňajúcej zákonné požiadavky vymedzené ustanovením § 220
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd v odôvodnení rozsudku musí uviesť, čoho sa žalobca (navrhovateľ)

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, súd musí jasne a výstižne
vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax, pričom musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa ustálenej súdnej praxe v rozpore s týmito požiadavkami procesného predpisu je nielen úplný či

čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj vnútorná rozpornosť jednotlivých
výrokovaleboajodôvodneniarozsudku,existenciaextrémnehonesúladumedziprávnymizávermisúdu,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon aj len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené.

14. Podľa zistenia odvolacieho súdu práve vadou nedostatočnosti odôvodnenia je postihnuté
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom súd síce správne citoval aplikovateľné
ustanovenia zákonov, z nich vyplývajúcimi zásadami sa však dôsledne neriadil a v odôvodnení rozsudku
nezodpovedal zásadné otázky konania.

15. V súvislosti s rozhodnutím o rozvode manželstva súd prvého stupňa, napriek požiadavke
ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o rodine na zistenie príčin vážneho rozvratu vzťahov manželov, iba
všeobecne konštatoval, že medzi manželmi absentuje dôvera, vzájomné rešpektovanie dôstojnosti,
vzájomná pomoc a spoločné vytváranie zdravého rodinného prostredia, že manželia neboli schopní
vzájomne komunikovať ohľadne riešenia vzájomných vzťahov, že minimálne od januára 2024 nežijú

intímnym životom a že spoločne nehospodária už dlhú dobu, hoci vyjadrenia účastníkov boli v tomto
smere značne rozdielne – navrhovateľka uvádzala, že sa manžel neangažoval na stavbe domu,
venoval sa svojej práci a záľubám, čo viedlo k hádkam a k ochladnutiu jej citov, manžel naproti tomu
vzťahy s manželkou nepovažuje za tak zlé, podľa neho sú schopní komunikovať nie len v súvislosti
so starostlivosťou o dcéru, vzťahy považuje za narušené primárne vplyvom otca navrhovateľky,

negatívny vplyv na ne mal aj vzťah navrhovateľky ku kolegovi z práce. Súd neozrejmil, ako v súvislosti
s konštatovaním, že príčiny rozvratu manželstva nie je možné odstrániť, vyhodnotil skutočnosť,
potvrdenú oboma manželmi, že doposiaľ (resp. ešte v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa) spoločne
užívajú všetky priestory obývanej nehnuteľnosti, vrátane spálne, ako v súvislosti s konštatovaným
spoločným nehospodárením manželov vyhodnotil tvrdenia manžela navrhovateľky, že uhrádza väčšinu

nákladov na domácnosť a výchovu maloletej dcéry (vychádzal zo zrušenia BSM účastníkov v roku
2017 ?).
Pokiaľ súd prvého stupňa v súvislosti so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky
a konštatovaním nenaplnenia zákonných podmienok pre jej zverenie do striedavej starostlivosti rodičov
poukazoval na to, že otec nemá na čas po rozvode zabezpečené bývanie a preto nebolo možné skúmať,

aké podmienky pre výchovu dcéry vytvoril, prípadne, že rodičia spolu nekomunikujú, opomenul uviesť,
prečo pri rozhodovaní o forme starostlivosti o maloletú nevychádzal z aktuálneho stavu bývania rodičov
v spoločnej domácnosti, ktorú formu by bolo možné v budúcnosti zmeniť na základe zmeny pomerov
rodičov, a nevysvetlil, nedostatok akej komunikácie mal na mysli, keď z okolností prípadu je zrejmé,
že rodičia, ako to obaja potvrdili vo svojich výpovediach, vo vzťahu k starostlivosti o maloletú dcéru sú

schopní spolupracovať.
Pripustenie všeobecnej platnosti kritérií použitých súdom prvého stupňa bez zohľadnenia podrobnejšie
skúmaných individuálnych okolností prípadu by pri rozhodovaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
na čas po rozvode predstavovalo zásadné znevýhodnenie rodiča, ktorý počas manželstva užíva
nehnuteľnosť vo vlastníctve druhého z manželov ( alebo, ako v tomto prípade, tretích osôb so vzťahom

k druhému rodičovi ), resp. možnosť zvýhodnenia rodiča, ktorý sám spôsobuje nedostatky v komunikácii
rodičov.
Súčasne, pokiaľ by súdom konštatované nedostatky v komunikácii rodičov mali byť realitou, rovnako
ako problematickosť bývania otca v čase po rozvode, súd nevysvetlil, prečo by malo byť dôvodné na
čas po rozvode vychádzať zo stavu, že otec žije s maloletou a jej matkou v jednej nehnuteľnosti a má

možnosť stretávať sa s dcérou podľa jej potreby a v tejto súvislosti neupraviť styk otca s maloletou (pre
takéto rozhodnutie boli naplnené podmienky ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o rodine alebo ide podľa
súdu prvého stupňa o výnimočnú situáciu odôvodňujúcu odklon od právnej úpravy ?). V tomto smere
trpí rozhodnutie súdu prvého stupňa zásadným vnútorným rozporom.
V neposlednom rade, jedným zo všeobecných kritérií ovplyvňujúcich výšku vyživovacej povinnosti

rodiča voči oprávnenému dieťaťu sú podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine aj odôvodnené potreby
oprávneného, ktorými sa súd prvého stupňa prakticky nezaoberal a ani orientačne nestanovil výšku
mesačných nákladov potrebných na uspokojovanie potrieb maloletej G.. Paušálne určenie výšky
vyživovacej povinnosti slovenský súdny poriadok nepozná a existencia metodiky pre výpočet výživnéhovypracovanejMinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky,ktorájeibanezáväznoupomôckou,súd
povinnosti skúmať individuálne okolnosti prípadu nezbavuje.

16. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie bolo vydané bez dostatočne zisteného skutočného stavu
veci,neposkytujeodpovedenazásadnéotázkykonaniaanenapĺňatakzákonnépožiadavkyvyplývajúce
preň z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v súvislosti s čím je nepreskúmateľným a porušujúcim právo
účastníkov na spravodlivý proces, ku ktorým skutočnostiam musí odvolací súd preskúmavajúci postup

a rozhodnutie súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi prihliadať aj z úradnej povinnosti.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP zrušil ako nepreskúmateľný pre absenciu procesným predpisom vyžadovaného zrozumiteľného
a presvedčivého odôvodnenia a porušujúci tak základné procesné práva účastníkov konania, ako aj pre
nedostatočné zistenie skutočného stavu veci.

17. Predpokladom prijatia objektívneho a v súlade so zákonom odôvodneného rozhodnutia v ďalšom
konaní bude po opätovnom podrobnom vypočutí účastníkov konania a zistení aj prípadných zmien
vo vzťahu manželov a v ich pomeroch, ku ktorým došlo v dobe od rozhodnutia súdu prvého
stupňa, prípadne aj vykonaní iných relevantných dôkazov (netreba opomínať, že v tomto konaní
platí vyšetrovací princíp, teda je povinnosťou súdu vykonať aj iné ako účastníkmi navrhované

dôkazy s významom pre rozhodnutie) potrebné vyhodnotiť naplnenie podmienok rozvodu manželstva
vyplývajúcichzustanovenia§23zákonaorodine,avzávislostiodnehoajpodmienokzvereniamaloletej
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov navrhovanej otcom, najpodstatnejším kritériom pre
ktorú je záujem maloletej na takejto forme starostlivosti, a úpravy ďalších rodičovských práv a povinností
k maloletej.

Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak,
aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto
záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

18. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách konania,

vrátane trov tohto odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).