Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101216
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101216.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E. XX, XXX XX D. E., IČO:
44 829 451, právne zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Prievozská
4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 3771/2025-611, číslo záznamu: 13857/2025

zo dňa 09.06.2025, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
18.08.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 18.08.2025 doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny
súd“) elektronicky toho istého dňa sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného číslo: 3771/2025-611, číslo záznamu: 13857/2025 zo dňa 09.06.2025, ktorým ako odvolací
orgán príslušný podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom
z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní podpory a dotácie"), a podľa § 58 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny

poriadok"),vspojenís§59ods.2Správnehoporiadku,potvrdilrozhodnutiePôdohospodárskejplatobnej
agentúry (ďalej len „PPA“) č. 68462/2024/621-011 zo dňa 05.04.2024, ktorým bola žalobkyni uložená
povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu v sume 35 000,00 EUR (ďalej len „neoprávnená platba"), a
povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy 35 000,00 EUR, v zmysle § 31 ods. 4 zákona č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách"), za každý aj začatý

deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, počínajúc dňom nasledujúcim po dni vykonateľnosti
rozhodnutia až do zaplatenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Spolu so správnou žalobou (v bode IV.) žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok
s odôvodnením, že v dôsledku právnych účinkov napadnutého rozhodnutia je v súčasnosti od žalobkyne
už priamo vymáhateľná peňažná suma zodpovedajúca časti nenávratného finančného príspevku (ďalej

len „NFP“), nakoľko rozhodnutie je právoplatné a je spôsobilým exekučným titulom. Uvedené znamená,
že PPA môže prakticky kedykoľvek vykonať exekúciu sumy 35 000 EUR spolu s príslušenstvom,
čo vo výsledku predstavuje sumu presahujúcu výšku 50 000 EUR, čo bude pre žalobkyňu, ktorá
medzičasom ukončila podnikateľskú činnosť ako samostatne hospodáriaci roľník (ďalej len „SHR“)
likvidačné, a to s ohľadom na skutočnosť, že je matkou maloletého F. C. a potrebuje zabezpečovať
základné životné potreby celej svojej rodiny (vrátane potrieb maloletého). Začatie výkonu exekúcie

bude mať za následok celkom zjavný a neprimeraný zásah do základného spoločenského fungovania
rodinnej bunky žalobkyne. Z hľadiska konkretizácie predpokladov na priznanie odkladného účinkužalobkyňa zdôraznila, že samotná skutočnosť, že PPA ku dňu podania tejto správnej žaloby nezačala
exekučné vymáhanie, by nemala byť spravodlivým a náležitým dôvodom pre nepriznanie odkladného
účinku správnej žaloby, a to okrem iných, práve aj z dôvodu, že podanie správnej žaloby je časovo

limitované 2- mesačnou lehotou, kým návrh na vykonanie exekúcie pre PPA na základe právoplatného
a vykonateľného administratívneho rozhodnutia je takmer neobmedzený na najbližších 10 rokov. Inými
slovami, skutočnosť, že exekúcia nie je začatá ku dňu podania tejto žaloby, nemôže z hľadiska zmyslu a
účelu odkladného účinku znamenať nesplnenie predpokladu – priamo hroziacej ujmy. Podporne v tejto
súvislosti žalobkyňa poukázala na súdne konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. 8S/28/2024,

v rámci ktorého PPA už začala exekučné vymáhanie voči účastníkovi, a to po niekoľkých týždňoch od
doručenia uznesenia správneho súdu, ktorým bol návrh na priznanie odkladného účinku zamietnutý. So
súhlasomžalobcuvkonanísosp.zn.8S/28/2024žalobkyňapriložilaajupovedomenieozačatíexekúcie.
Ďalej, pokiaľ ide o konkrétnu nenapraviteľnú ujmu, ktorá by žalobkyni mala vzniknúť, uviedla že, svoju
podnikateľskú činnosť ako SHR musela ukončiť, následne na čo sa zamestnala v obchodnej spoločnosti
ProJob s.r.o., Štúrová 1432/12, 94901 Nitra, IČO: 52 132 773, na pracovnej pozícii náborár, pričom

na tejto pracovnej pozícii, žalobkyňa aktuálne dosahuje čistý netto príjem vo výške 745,84 EUR, čo
uviedla,žepreukazujepriloženouvýplatnoupáskouzamesiacjún2025.Okremuvedenéhoježalobkyňa
spoločnou a nerozdielnou dlžníčkou, spolu so svojim manželom F. C. (rovnaké krstné meno ako maloletý
syn) vo vzťahu k peňažnému ústavu Tatra banka, a.s. a to z titulu načerpaného hypotekárneho úveru,
ktorý aktuálne spoločne splácajú. Žalobkyňa sa teda pri výlučnom čistom finančnom príjme zo závislej

činnosti vo výške 745,84 EUR, podieľa na splácaní hypotekárneho úveru v mesačnej splátke 146,30
EUR ako aj na zabezpečovaní štandardných životných nákladov, s ohľadom najmä na zabezpečenie
štandardných životných potrieb maloletého F. C., ktoré sa pohybujú v rozsahu medzi 350-450 EUR/
mesačne.VprípadezačatiavýkonurozhodnutiaPPA,bysavdôsledkuexekúcieprostredníctvomzrážok
zo mzdy, dostala pod hranicu životného minima, bez možnosti uspokojovania iných elementárnych

životných potrieb. V prípade začatia exekúcie na majetok žalobkyne, vzhľadom na výšku vymáhanej
čiastky, pripadá do úvahy aj exekúcia predajom nehnuteľnosti žalobkyne, v dôsledku čoho priamo
nastáva ohrozenie jednej zo základných elementárnych životných potrieb, v podobe bývania žalobkyne
a jej rodiny.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa
15.12.2025, v ktorom uviedol, že ponecháva priznanie odkladného účinku na úvahu správnemu súdu
s tým, že z pohľadu žalovaného je verejný záujem v tomto prípade ochrana riadneho a zákonného
nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie a štátneho rozpočtu. Administratívny spis bol
doručený súdu dňa 19.12.2025.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a/SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 326/2024

(body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné
a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako
rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022,
II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie

odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu
reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej
žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom
pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnenézákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta
verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za
kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom.“

8. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy

mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné
dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z
týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného
účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.

Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už
reálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú
intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok).
Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8).

9. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 132/2022-11 z
03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím
správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku

nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už
ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187
ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55
ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode

týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj
rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.,
Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927
a 934).“

10. Správny súd sa zaoberal dôvodmi uvedenými v návrhu žalobkyne pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. V prvom rade žalobkyňa poukázala na potenciálnu možnosť vymáhateľnosti uloženej
peňažnejpohľadávkyvočinejakodlžníkovi,keďženapadnutérozhodnutiejeprávoplatnéavykonateľné,
a teda je spôsobilým exekučným titulom. Ďalej žalobkyňa poukázala na svoju aktuálnu nepriaznivú

finančnú situáciu z dôvodu ukončenia podnikateľskej činnosti a zabezpečovania základných životných
potrieb rodiny, vrátane starostlivosti o maloletého syna a splácania hypotekárneho úveru. Tieto tvrdenia
bez ďalšieho, nie sú osvedčením tvrdenej hrozby závažného účinku rozhodnutia žalovaného. V rovine
hypotetickostizostávatvrdeniežalobkyneovymáhateľnostinapadnutýmrozhodnutímuloženejpeňažnej
povinnosti, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa poukázala na prípad vedený pred správnym súdom,

kedy už malo byť súdnym exekútorom vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Žalobkyňa síce uviedla
skutkové tvrdenia týkajúce sa jej osobných a majetkových pomerov, avšak tieto nepodložila žiadnymi
relevantnými dôkazmi.

11. Žalobkyňa priložila k návrhu faktúru Agrofarma, s.r.o., Nižný Orlík 83, Svidník č. 12072018 zo dňa

16.07.2018 na 3000 EUR a doklad o jej zaplatení, ďalej lízingové zmluvy 4315700119 a 4315700120
uzavreté s Unicredit Leasing Slovakia, a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978 dňa 15.10.2018
s poslednou riadnu leasingovou splátkou dňa 05.10.2023. Ďalej predložila výpis z účtovného programu
žalobkyne za rok 2018, 2019, 2020, 2021, 2022, dve faktúry z roku 2021, jednu z roku 2022 týkajúce sa
nákupu dobytka a splátky pracovného stroja, rodný list maloletého F. C., oznámenie Tatra banka, a.s.

adresovanéF.C.ovýškemesačnejsplátky146,30EUR,výplatnúpáskužalobkynezajún2025ovýplate
1340,84 EUR. Vo vzťahu k týmto dôkazom správny súd uvádza, že tieto neposkytujú správnemu súdu
hodnoverný obraz o finančnej situácii žalobkyne. Doklady o nákladoch na podnikanie za roky 2018-2022
sú irelevantné vo vzťahu k preukázaniu majetkovej situácie žalobkyne ku dňu podania žaloby. Žalobkyňapredložila súdu výplatnú pásku, z ktorej vyplýva, že má stabilný príjem, pričom údaje o príjmoch manžela
a výdavkoch na domácnosť súdu nepredložila.

12.Nazákladevyššieuvedenéhosprávnysúdsumárneuzatvára,žežalobkyňadostatočnenevymedzila
a následne ani neosvedčila existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej
škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, vyžadovaného zákonom, keďže svoje
tvrdenia neprecizovala a ani ničím nepodložila. Žalobcovi v konaní podľa § 185 písm. a) SSP
prislúcha povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne

adostatočnepreukázať,pričomvtomtoprípadenedošloanikriadnejartikuláciičivymedzeniudôsledkov
napadnutého rozhodnutia na žalobkyňu a k osvedčeniu existencie zákonom predvídaných následkov
rozhodnutia.

13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR

sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo
možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší
prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo
cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný
všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem

reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho
prínosu.“ Správny súd uvádza, že žalobkyňa sa k splneniu tohto predpokladu žiadnym spôsobom
nevyjadrila. Podľa názoru správneho súdu nie je splnený ani tento zákonný predpoklad, pretože verejný
záujem, ktorý z prejednávanej právnej veci možno vyvodiť, spočíva v riadnom hospodárení s verejnými
rozpočtovými prostriedkami.

14. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP návrh žalobkyne na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení

s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].