Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125201863
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125201863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

46C/16/2025

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne:
A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XXX, D., štátna občianka SR, právne zastúpená:
AK JUDr. Gelatka, s.r.o., IČO: 46 633 154, so sídlom Námestie SNP 17, Rajec proti žalovaným: v rade
1/ G. H., neznámy spoluvlastník, v rade 2/ A. H., neznámy spoluvlastník, v zast. správcom: SR –
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 360 383 51, so sídlom Námestie SNP8, 975 66 Banská

Bystrica, správca právne zastúpený: JUDr. Marek Morochovič, IČO: 31 808 689, advokátom so sídlom
Krížna56,82108Bratislava,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

46C/16/2025
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie I., obec Ďurčiná, okres Žilina, parcela E KN č. 2598 – orná pôda o výmere 1960 m2 a toto

v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne
v podiele 1/1-ina.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť
· žalovanému v rade 1/ primeranú náhradu vo výške 490,- Eur,
· žalovanému v rade 2/ primeranú náhradu vo výške 490,- Eur,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadnej zo strán sporu súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

46C/16/2025
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.2.2025 sa domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. I., zapísaných na LV č. XXXX,
a to parcely E KN č. 740 – orná pôda o výmere 4384 m2 a žiadala, aby súd predmetnú nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť žalovaných v rade 1/ a 2/ sumou
490,- Eur, a to každému z nich.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I., obec
Ďurčiná, okres Žilina je zapísaná nehnuteľnosť: EKN parcela č. 2598 – orná pôda o výmere 1960 m2,
je podielovou spoluvlastníčkou Pozemku o podiele 1, žalovaný 1/ je vlastníkom podielu o veľkosti 1 ažalovaná2/jerovnakovlastníčkoupodieluoveľkosti1..Žalovaníminiesúznámi,nepodarilosajejonich
(resp.ojejprávnychnástupcoch)zistiťžiadneinformáciezRegistraobyvateľovSlovenskejrepubliky(viď
list Obce Ďurčiná zo dňa 17.02.2025). Zároveň uviedla, že pozemok užívam výlučne žalobkyňa, ostatní

spoluvlastníci sa oň nezaujímajú a ani na ňom nehospodária (dlhodobo). Reálne rozdelenie Pozemku
nie je účelné a ani možné (nachádza sa v extraviláne a rozdelím by bol porušený zákaz drobenia), preto
sa touto žalobou domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania Pozemku do jej výlučného
vlastníctva za náhradu, nakoľko ho reálne užívam. Vzhľadom na umiestnenie Pozemku mimo obce, v
kopcovitom teréne, v značnej vzdialenosti od najbližšej zástavby a jeho reálnu využiteľnosť považuje za

primeranú trhovú cenu Pozemku sumu 1,- eur/m2, preto navrhla vyplatiť každému zo žalovaných ako
náhradu sumu vo výške 490,- eur (t.j. 490 m2 x 1,- eur). V závere uviedla, že si náhradu trov konania
voči žalovaným neuplatňuje.

3. Dňa 26.6.2025 (č.l. 27a) doručil vyjadrenie k žalobe zástupca žalovaných – Slovenský pozemkový
fond, v ktorom uviedol, že za účelom zistenia záväzného druhu pozemku zástupca žalovaného 1/ a

2/ zisťoval identifikáciu predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého je
pre druh pozemku záväzný stav podľa registra „C“, nakoľko podľa druhej vety ods. 2 tohto ustanovenia
nie je záväzný druh pozemku evidovaný ako parcela registra „ E“. Na základe vykonanej identifikácie
z interného geograficko-informačného systému (GIS) zástupca žalovaného 1/ a 2/ zistil, že predmetná

nehnuteľnosť nie je druh pozemku orná pôda, ale ide o lesný pozemok. Vykonanú identifikáciu z
interného geograficko-informačného systému (GIS) predložil k vyjadreniu. Podľa právnych predpisov nie
je Slovenský pozemkový fond oprávnený konať vo veci lesných pozemkov, v týchto veciach zo zákona
koná správca - Lesy SR. Žalobca tak nesprávne (možno aj vďaka chybnému zápisu správcu na LV
XXXXkatastrálneúzemieI.)vžalobeurčilzákonnéhosprávcužalovaného1/a2/.Slovenskýpozemkový

fond však na základe predloženej identifikácie predmetnej nehnuteľnosti nie je zákonným zástupcom
žalovaného 1/ a 2/ v tomto konaní.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu zástupcu žalovaných - Slovenského pozemkového fondu vyjadrila
dňa 4.7.2025 (č.l. 39), v ktorom nenamietala zistenia SPF vo vzťahu k druhu pozemku. S ohľadom

na uvedené navrhla, aby zástupcom neznámych vlastníkov v konaní boli Lesy SR a v tomto smere
upravila označenie žalovaných v rade 1/ a 2/. Vzhľadom na skutočnosť, že prijímateľom vyrovnacieho
podielu budú LESY SR, tak upravujem aj znenie petitu: Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaných 1/ a 2/ k pozemku EKN parcela č. 2598 – orná pôda o výmere 1960 m2 zapísanému na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I., obec Ďurčiná, okres Žilina, zrušuje a prikazuje ho do

výlučnéhovlastníctvažalobkyne.Žalobkyňajepovinnánavyrovnaniepodieluzozrušenéhopodielového
spoluvlastníctva zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ na depozitný účet LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
sídlo Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 každému sumu 490,- eur, a to do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Súd následne vyzval na vyjadrenie k žalobe Lesy SR. V súdom stanovenej lehote nebolo vyjadrenie
doručené, a tak súd vo veci nariadil pojednávanie na 7.1.2026. Následne Lesy SR doručili vyjadrenie
k žalobe, a to v podaní zo 1.12.2025 (č.l. 53), v ktorom uviedli, že ako zástupca žalovaných v rade 1/
a 2/ súhlasia so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako aj s navrhovanou cenou za
vyporiadací podiel.

6.. Na pojednávaní dňa 7.1.2026 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a ich
zástupcov. Právny zástupca žalobkyne súdu pred pojednávaním emailom oznámil, že ospravedlňuje
neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu z dôvodu náhleho ochorenia, no zároveň žiadal, aby
súd vo veci rozhodol, nakoľko skutkové tvrdenia boli medzi stranami nesporné.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v
konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník

nie je známy.

12. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. , fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve
štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov.

13.Podľa§16ods.1písm.a)zák.č.180/1995 Z.z.fondnakladápodľatohtozákonaapodľaosobitných
predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15
(ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“.

14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, lesné pozemky sú pozemky:
a) s lesnými porastmi,

b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby,
c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,
d)oktorýchbolorozhodnutéoichdočasnomvyňatízplneniafunkciílesovalebooobmedzenívyužívania
funkcií lesov na nich,
e) bez lesných porastov,

1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú
lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,
2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver,
ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská,
3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných

pozemkov a ich príjazdových komunikácií,
f) vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov, 3a)
g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním.

16. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva

práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje
vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach
lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt
alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a
nezistených vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného

predpisu.“

17. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv,
kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,

b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla
stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených
nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začleneniepozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o
bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej
oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,

e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

18. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných
práv:
(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie

nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej
jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

19. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve
štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Z predloženého výpisu
z LV č. XXXX pre kat. úz. I. (č.l. 3 a 65), mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaní v rade 1/
a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – E KN č. 2598 – orná pôda o výmere 1960 m2,
a to žalobkyňa v podiele 1-ica a žalovaní v rade 1/ a 2/ každý v podiele 1-ina. Žalobkyňa nadobudla
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti titulom darovacej zmluvy z roku 2019 a uznesenia o dedičstve

z roku 2024. U žalovaných v rade 1/ a 2/ je ako titul nadobudnutia uvedené č.d. 3246/1924. Súčet
spoluvlastníckych podielov tvorí celok. Nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce.
Uvedené bolo medzi stranami nesporné.

22. Prvotne bol medzi stranami sporný charakter, t.j. druh predmetných nehnuteľnosti označených na

liste vlastníctva v stave neidentickom. Na odlišnosť údajov poukázal Slovenský pozemkový fond, ktorý
predložil identifikáciu nehnuteľnosti (č.l. 29) a orotofomapu, z ktorých mal súd za preukázané, že v stave
identickom je predmetná parcela pod C KN č. 1737/2 – lesný pozemok o výmere 1778 m2, CKN č. –
lesný pozemok o výmere 182 m2. Súd má za to, že v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona nie je
záväzným údajom katastra druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. S ohľadom na uvedené

skutočnosti, zidentifikovanie parcely E KN č. 2598, súd v zmysle § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1995
Z.z. konal so žalovanými v rade 1/ a 2/ zastúpenými správcom - Lesmi SR, nakoľko ide o lesné pozemky.

23. Zo stanoviska AnoReal, s.r.o. (č.l. 19) mal súd za preukázané, že hodnota nehnuteľnosti – pozemku
mimo zastaveného územia obce sa v k.ú. J. pohybuje okolo 2,- Eur za 1 m2.

24. Pri rozhodovaní o žalobe súd prednostne vychádzal zo žalobného návrhu, v zmysle ktorého
bolo predmetom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo sa
neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho
zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými

sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo
výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia
subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda
kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a todokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto
konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.

25. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná,
nakoľko nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k zrušeniu a
vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu. Z povahy podielového
spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak

nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto
veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným

parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

26. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s

navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

27. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci
preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci (nehnuteľností) v danom prípade nie je dobré možné
a ani účelné. Predmetom sporu je pozemok o výmere 1960 m2, ktorý sa nachádza mimo zastavaného
územiaobcet.j.podliehazákazudrobeniavzmysle§23ods.1zák.č.180/1995Z.z.,nakoľkoideolesné
pozemky (podľa identifikácie parcely – č.l. 29). S ohľadom na uvedené je zrejmé, že prvá možnosť

vyporiadania - reálna deľba nehnuteľnosti nie je s ohľadom na zákonný zákaz drobenia nehnuteľností
dobre možná a rovnako nie je ani účelná.

28. S ohľadom na uvedené má súd za to, že prichádza do úvahy zákonnom určený druhý
spôsob vyporiadania, t.j. prikázanie do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Súd má

za to, že v prejednávanej veci je to žalobkyňa, ktorá mieni predmetnú nehnuteľnosť užívať.
Poukázala na skutočnosť, že žalovaní ako neznámi vlastníci sa na starostlivosti a údržbe pozemku
nepodieľajú. Zákonnýzástupcaneznámychvlastníkovsúhlasilsozrušenímavyporiadanímpodielového
spoluvlastníctva a rovnako súhlasil s výškou žalobkyňou navrhovanej primeranej náhrady. S ohľadom
na to, súd pri konštatovaní, že prvý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva

neprichádza do úvahy, ako vhodný vyhodnotil druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlasntíctva,
a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá reálne nehnuteľnosti užíva a môže ich
zveľaďovať a obhospodarovať.

29. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal zo skutočnosti, že táto nie je medzi

stranami sporná. Žalobkyňa navrhla sumu 1,- Eura za 1m2, s čím zástupca žalovaných súhlasil. Súd
preto žalobkyňu zaviazal, aby žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatila primeranú náhradu podľa veľkosti
ich spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti –
lesných pozemkov o výmere 1960 m2, a to každý z nich v podiele 1-ina. K výške spoluvlastníckeho
podielu každému z nich prislúcha výmera 490 m2 (1960/ 1/4). Pri hodnote pozemkov 1,- Euro za 1 m2

tak výška primeranej náhrady každého zo žalovaných predstavuje 490,- Eur.

30. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetnejnehnuteľnosti evidovanejna na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,katastrálnym odborom, pre katastrálne územie I., obec Ďurčiná, okres Žilina, parcela E KN č. 2598 –
orná pôda o výmere 1960 m2 a toto vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1-ina. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v rade 1/ primeranú

náhradu vo výške v celkovej výške 490,- Eur a žalovanému v rade 2/ v sume 490,- eur, a to na účet
zákonného zástupcu – Lesov SR, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s poznámkou 46/16/2025,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd
konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je
konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného
a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej

rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí
vpredsúdnomkonanínavrhovaťrovnakúmožnosťzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom
prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS
SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012, podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie

podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania,
na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom
konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala,
že v predsúdnom konaní vyzvala záýstupcu žalovaných na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Podmienka totožnosti tak nebola splnená, pričom samotná žalobkyňa si nárok na náhradu trov konania

výslovne neuplatnila. Súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

46C/16/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).