Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/40/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125204875

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125204875.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

46C/40/2025

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX, štátny občan SR, proti žalovanému: E. F., neznámy
spoluvlastník, zastúpená: Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

46C/40/2025

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti evidovanej na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre obec Nesluša,
katastrálne územie G., okres Kysucké Nové Mesto, a to parcela E KN č. 9497– orná pôda o výmere
1802 m2 a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného

vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo výške 3.378,75 Eur, a to všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

46C/40/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.5.025 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., evidovaných na LV č. XXXX, parcela KNE č. 9497 – orná pôda o výmere 1802 m2 tak, aby súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu s povinnosťou zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 3.378,75 Eur.

2.Žalobužalobcaodôvodniltým,že stranysporusúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostivk.ú.G.,
evidované na LV č. XXXX, pričom spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 7/8-in a podiel žalovanej
predstavuje 1/8-inu. Vo vzťahu k výmere predmetnej nehnuteľnosti podiel žalovanej predstavuje
225,25 m2. V k.ú. G. je cena nehnuteľností približne v sume 15,- Eur za 1 m2, čo na účely
vyporiadania predstavuje 3378,75 Eur. Z dôvodu realizácie vlastníckeho práva žalobcu a účelného

využitia nehnuteľnosti je dôvodné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním do vlastníctva
žalobcu za náhradu. Na výzvu súdu žalobca doručil vyjadrenia a čestné prehlásenia k osobe žalovanej
ako neznámej podielovej spoluvlastníčky.

3. Dňa 27.8.2025 doručil zástupca žalovaného vyjadrenie k žalobe (č.l. 31), v ktorom uviedol, že
v danej veci je Slovenský pozemkový fond zástupcom strán sporu, ktorou je neznámy nezistený

vlastník. V pozícii zástupcu strany sporu vyjadril súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že
nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasí aj so spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, a to prikázaním podielového
spoluvlastníctva do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. V tomto prípade vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k predmetnej nehnuteľnosti nie je dobré vzhľadom na jej
veľkosť, účelné využitie, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného a zákonné limity zakazujúce
drobenie pozemkov. K výške primeranej náhrady uviedol, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza
mimo zastavané územie obce Nesluša nachádzajúcej sa cca 4 km od okresného mesta Kysucké Nové
Mesto. Je nepravidelného obdĺžnikového tvaru a nachádza sa v svahovitom teréne. Nemá prístup

k miestnej komunikácii a inžinierskym sieťam. Podľa mapových záberov ide o lúku. Žalobca ako
primeranú náhradu za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
navrhol sumu vo výške 15,- € za m2, podľa predložených vyjadrení realitných spoločností. Zástupca
žalovaného urobil prieskum cien obdobných nehnuteľností v katastrálnom území G.. Vzhľadom na
charakter predmetnej nehnuteľnosti a nakoľko v konaní nejde o model klasického komerčného predaja

nehnuteľnosti uvedenú výšku primeranej náhrady považujeme za primeranú.

4. Žalobca sa k vyjadreniu zástupcu žalovaných nevyjadril, a tak súd vo veci nariadil pojednávanie,
na ktorom dňa 7.1.2026 vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu a v neprítomnosti zástupcu
žalovanej, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Žalobca uviedol, že dôvodom podania žaloby je majetkové

vysporiadanie vlastníckych vzťahov k záhonu, ktorý nadobudol od matky.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných
zákonných ustanovení:

6. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

7. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

8. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.10. V konaní mal súd preukázané, že žalované v rade 1/ a 2/ sú v evidencii katastra nehnuteľností
vedené ako neznáme spoluvlastníčky, ktoré sú označené iba menom a priezviskom bez iných
identifikačných údajov, čím teda nie je možné zistiť či skutočne žijú, ich prípadných právnych nástupcov,

miesto pobytu a podobne.

11. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v
konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník

nie je známy.

12. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.

13. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).

14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1

vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

15.Podľa§17ods.2zák.č.180/1995Z.z.fondprijímaajnáhradyzavyvlastneniepozemkovuvedených
v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Z predloženého ako aj
aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. G. (č.l. 51) mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti –EKN č. 9497 - orná pôda o výmere 1802 m2, a to žalobca
v podiele 7/8-in (3/4+1/8), žalovaný v v podiele 1/8-ina (1/16+1/16). Súčet všetkých spoluvlastníckych
podielov tvorí celok. Pozemok sa nachádza mimo zastaveného územia obce.

17. Z lustrácii v registri obyvateľov SR bolo zistené, že presná identifikácia žalovanej sa nedá
jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, nakoľko nie je definovaná dátumom narodenia či iným
identifikačným údajom. Pri zadaní mena a priezviska sa konkrétnu osobu žalovaných nepodarilo zistiť
(viď lustrácia v el. spise – Register obyvateľov). V rámci lustrácie boli zistené iné osoby s rovnakým

menom a priezviskom, a to narodené v roku 1909 a 1905, pričom z údajov listu vlastníctva vyplýva,
že žalovaná mala nadobudnúť spoluvlastnícke podiely titulom č.d. z roku 1898, t.j. nemôže ísť o osobu
totožnú s osobami vylustruovanými v Registri obyvateľov SR. Z potvrdenia Farnosti Nesluša (č.l. 20)
vyplýva, že vo farských matrikách sa žiaden záznam o tejto osobe nenachádza. Z čestných prehlásení
obyvateľov obce (č.l. 21-22) - E. H. (nar. XXXX) a I. J. (nar. XXXX) vyplýva, že totožnosť osoby žalovanej

im nie je známa.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 180/1995 Z.z..

19. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovanej súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná
o nehnuteľnosti, ktorého podielovým spoluvlastníkom je neznámy vlastník, ktorého zo zákona zastupuje
Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo
všeobecnostikonštatuje,ženemôžetrvaťnatom,abyžalobcabezpodmienečnepreukazovalexistenciu,

pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať
štát, resp. samospráva a naviac SPF túto skutočnosť ani v konaní nerozporoval.

20. V prejednávanej veci je predmetom sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a

relatívnehozánikupodielovéhospoluvlastníctvaobsahujezákonustanoveniaozrušeníspoluvlastníctva,
ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia
alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa
menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa tedakedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to
dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto
konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva

a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.

21. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná,
nakoľko žalovaný je neznámy vlastník, pričom pred podaním žaloby k dohode nedošlo, k zrušeniu a
vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.

22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

23. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

24. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo

v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

25. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci
(nehnuteľnosti) v danom prípade, vzhľadom na neznámeho spoluvlastníka, výšku ich spoluvlastníckych
podielov, veľkosť, tvar a umiestnenie pozemku, nie je dobre možné a účelné. Z výpisu z listu vlastníctva
vyplýva, že ide o nehnuteľnosť mimo zastavaného územia obce, pričom predmetný pozemok nie je

podľa aktuálneho územného plánu obce určený na zastavenie. Súd na základe uvedeného dospel
k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je z dôvodu veľkosti a umiestnenia pozemku vhodná a dobre
možná. Súd pritom zohľadnil aj skutočnosť, že podiel žalobcu je majoritný, t.j. 7/8-in, čo predstavuje
k výmere nehnuteľnosti 1.576,75 m2. Zároveň je zrejmé, že na predmetnú poľnohospodársku pôdu
v extraviláne obce sa vzťahuje zákaz drobenia pozemkov pod 3000 m2. Ak nie je rozdelenie veci

v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva,
ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

27. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo nesporné, že

v danom prípade ide podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je pozemok – orná pôda, pričom
existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovanej nie sú známi, teda ide o pozemky s neznámymi
spoluvlastníkmi a s takýmito pozemkami nakladá pozemkový fond. Splnomocnený zástupca žalovaných
(SPF), zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do vlastníctva žalobcu
s vyplatením primeranej náhrady žalovaným nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX súhlasil. Súd z vykonaného
dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka
spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v
konaní zostalo nesporné, že žalobkyňa má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodujeho účelného využívania. Súd pritom prihliadal aj na veľkosť podielu žalobcu na predmetných
nehnuteľnostiach ako aj na skutočnosť, že žalobca môže ako jediný reálny spoluvlastník tieto
nehnuteľnosti účelne využívať.

28. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam v k.ú. G., evidovaným na LV č. XXXX identifikované vo
výroku rozsudku a prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu.

29. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal z návrhu žalobcu a ňou predložených
kvalifikovaných odhadov realitných kancelárii, ktoré určili hodnotu za nehnuteľnosť vo výške 15,- Eur
za 1 m2. Samotný zástupca žalovanej s uvedenou sumou súhlasil a považoval ju za primeranú.
Primeraná náhrada pre žalovaného predstavuje sumu podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti. Zástupca žalovaného s predmetným návrhom súhlasil, a tak súd rozhodol v zmysle
zhodného tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal, aby zaplatil žalovanej primeranú náhradu, a to v sume

3.378,75 Eur. Výpočet primeranej náhrady súd určil nasledovne: výmera 1802 m2 / podiel žalovanej
2/16, resp. 1/8 x hodnota 1 m2 v sume 15,- Eur. Súd uložil žalocovi povinnosť vyplatiť na účet zástupcu
žalovaných-SlovenskéhopozemkovéhofonduIBANF.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,VS:46402025,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP:
1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd
konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je
konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného
a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej

rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí
vpredsúdnomkonanínavrhovaťrovnakúmožnosťzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom
prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal,
že v predsúdnom konaní oslovil zástupcu žalovanej so žiadosťou o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v totožnom znení ako v samotnej žalobe. Samotný žalobca sám
navrhol, aby žiadnej zo strán sporu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd má preto za to, že
v zmysle judikatúry ako aj návrhu žalobcu, žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

46C/40/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).