Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123341863
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123341863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu: AGROPODIEL Priechod, s.r.o., so sídlom Priechod 282, 976 11 Priechod, IČO:
36 034 592, právne zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom kancelárie 29.
augusta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 772 910, správca úpadcu Anastázia Palúchová, nar.
XX.XX.XXXX, bytom Družstevná 2, 976 11 Selce, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.
Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639, o vylúčenie majetku zo súpisu

všeobecnej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/
X/XXXX-XXX zo dňa 26. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 26. novembra 2024
v odvolaním napadnutej druhej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou
vetou návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, druhou výrokovou vetou žalobu zamietol a treťou

výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vylúčenia stavby – rodinného
domu nezapísaného na liste vlastníctva, súpisné číslo nepridelené, postaveného na parcele KN-C č.
32/2 o výmere 709 m2, záhrada, evidovanej na liste vlastníctva č. 30 pre katastrálne územie Baláže,
obec Baláže, okres Banská Bystrica a na parcele KN-C č. 34 o výmere 710 m2, záhrada, spoluvlastnícky

podiel 1/2, súpisová hodnota 90.000,- Eur, zo súpisu všeobecnej podstaty vo veci konkurzu na majetok
úpadcu Anastázia Palúchová, nar. XX.XX.XXXX, bytom Družstevná 2, 976 11 Selce (ďalej len „úpadca“),
vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XX/XX/XXXX, pod položkou č. 7, zverejnenej v
Obchodnomvestníkuč.114/2021zodňa15.06.2021,značkazáznamuK028671.Žalobcavžalobetvrdil,
že v počiatkoch výstavby rodinného domu bol stavebníkom manžel úpadcu a úpadca, a to na základe
Stavebného povolenia vydaného Okresným úradom v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia dňa
18.11.1998, právoplatného dňa 19.11.1998 (ďalej len „stavebné povolenie“). Manžel úpadcu a úpadca

postúpilinažalobcuprávazostavebnéhopovoleniazaúčelomrealizácieobjednávkyvýstavbyrodinného
domu žalobcom namiesto úpadcu. Na základe postúpenia práv zo stavebného povolenia sa žalobca v
plnom rozsahu stal právnym nástupcom postupcov a zároveň tým došlo k zmene v osobe stavebníka
stavby. Postúpenie práv stavebníka zo stavebného povolenia bolo uskutočnené s cieľom následnéhonadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu žalobcom tak, aby rodinný dom nadobudol do
majetku žalobca, t. j. spoločnosť s majetkovou a personálnou účasťou manžela úpadcu a úpadcu a boli
zabezpečené dostatočné finančné prostriedky pri financovaní výstavby. Realizáciu stavby rodinného

domu objednal a financoval žalobca, a to u stavebnej firmy Miroslav Vrban – MIRANN, IČO: 11 929
391, Rudlovská 2, Banská Bystrica, na preukázanie čoho v konaní predložil Objednávku stavebných
prác zo dňa 24.11.1999 a Čestné vyhlásenie zhotoviteľa stavby Miroslava Vrbana zo dňa 19.05.2023.
Rodinný dom bol postavený žalobcom ako objednávateľom stavebných prác, ktorý výstavbu financoval,
preto titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k stavbe je vytvorenie novej veci, teda žalobca

nadobudol vlastnícke právo k nej originálnym spôsobom.

3. Súd prvej inštancie z Objednávky stavebných prác zo dňa 24.11.1999 zistil, že žalobca ako odberateľ
si od Miroslava Vrbana – MIRANN, Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 11 929 391 ako
dodávateľa objednal stavbu rodinného domu s krovom na pozemku parc. č. 32/2, 34, obec Baláže, na
základe stavebného povolenia z 11/1998, ŽP – 898/02544/8DM, EV. Č. 781/98. Zároveň z Čestného

vyhlásenia zo dňa 19.05.2023, zistil, že Miroslav Vrban vyhlásil, že v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti ako zhotoviteľ zhotovil pre žalobcu ako objednávateľa dielo – stavbu rodinného domu s krovom
v obci Baláže, na parcelách č. 32/2, 34, k. ú. Baláže, a to na základe objednávky stavebných prác zo dňa
24.11.1999 a zároveň potvrdil, že všetky peňažné nároky vzniknuté voči žalobcovi z titulu zhotovenia
stavby vyššie uvedeného rodinného domu boli ku dňu tohto vyhlásenia v plnom rozsahu vysporiadané.

Všetky vykonané práce a dodávky na stavbe rodinného domu boli riadne vyfakturované a žalobcom
zaplatené.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v danej veci nevykonal
dokazovanie výsluchom svedka A. B. navrhovaného žalobcom z dôvodu, že vykonanie predmetného

výsluchu nepovažoval za hospodárne a nevyhnutne potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že
žalobca navrhoval vypočuť menovaného za účelom ozrejmenia a preukázania objednania stavebných
prác žalobcom, skutočnej realizácie výstavby rodinného domu a jej financovania žalobcom. Keďže
uvedené skutočnosti vyplývajú z Čestného vyhlásenie menovaného zo dňa 19.05.2023, ako aj
Objednávkystavebnýchpráczodňa24.11.1999,súdprvejinštanciepovažovalvykonanievýsluchutohto

svedka za nadbytočné.

5. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“) a ustanovenie § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OZ“), pričom konštatoval, že v danom prípade nebolo sporné, že majetok, vylúčenia
ktorého sa žalobca domáhal, nie je doposiaľ zapísaný na liste vlastníctva. Spornou otázkou bolo,
či je daný dôvod na vylúčenie dotknutého majetku zo všeobecnej podstaty na základe existencie
skutočností, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, a teda či žalobca preukázal, že v čase zápisu
existovalo tvrdené vlastnícke právo žalobcu, na základe ktorého žalovaný ako správca nemal takýto

majetok do všeobecnej podstaty zapísať. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom
úspešnosti žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty v konkurze je uvedenie dôvodov
a predloženie dôkazov, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú a je teda povinnosťou žalobcu
tvrdiť a zároveň preukázať, že v čase zapísania majetku do súpisu konkurznej podstaty existovalo
právo žalobcu, na základe ktorého správca nemal tento do súpisu zapísať, kde v zmysle ustálenej

rozhodovacej praxe takýmto právom vylučujúcim zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty môže
byť len vlastnícke a spoluvlastnícke právo (ustanovenie § 123 a nasl. OZ) a právo držby (ustanovenie
§ 129 a nasl. OZ).

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v predmetnom konaní tvrdil, že

nadobudol vlastnícke právo k stavbe ako majetku zapísanému do súpisu konkurznej podstaty
originálnym spôsobom, a to vytvorením novej veci - výstavbou novej stavby ako osoba, ktorá stavbu
uskutočnila s úmyslom ju mať pre seba s tým, že takouto osobou môže byť aj osoba odlišná od
stavebníka v zmysle správnych predpisov, teda odlišná od osoby uvedenej ako stavebník v stavebnom
alebo kolaudačnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že

žalobca nepreukázal žiadne konkrétne právo odôvodňujúce vylúčenie sporného majetku z konkurznej
podstaty úpadcu, keď neuniesol dôkazné bremeno, že k stavbe má vlastnícke, resp. spoluvlastnícke
právo alebo právo držby. Nepreukázal, že je osobou, ktorá stavbu uskutočnila s úmyslom mať ju pre
seba tak, ako v konaní tvrdil.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca jednak nepreukázal tvrdený prevod práv a
povinností zo stavebného povolenia, vo vzťahu ku ktorej skutočnosti žalovaný vzniesol prostriedky

procesnej obrany, keď tvrdil, že takáto zmluva neexistuje, inak by ju žalobca do konania predložil, taktiež
by ju predložil stavebnému úradu, a dokonca žalobca tvrdenú zmluvu o postúpení práv a povinností
vo svojich podaniach nijako bližšie nešpecifikoval, napr. dátumom uzavretia. Žalovaný v konaní taktiež
argumentoval tým, že žalobca jednak tvrdí, že je vlastníkom stavby, na druhej strane tento majetok
zamlčal vo vzťahu k jeho vlastným záväzkom v rámci exekúcií vedených na jeho majetok. Podľa záverov

súdu prvej inštancie uvedené skutkové tvrdenia žalovaného žalobca nepoprel, naopak z výsluchu
súčasného konateľa žalobcu vyplynulo, že o majetku, ktorého vylúčenia sa podanou žalobou domáhal,
neinformoval súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie na majetok žalobcu ako povinného.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný namietal i skutočnosť, že žalobca stavbu neeviduje v
účtovníctve, ktorú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval, evidenciu stavby v účtovníctve
nepreukázal. V tomto smere sa bránil argumentom, že uplynula zákonná lehota archivovania účtovných

dokladov, ktorá skutočnosť však podľa názoru súdu prvej inštancie neovplyvňuje aktuálne evidovanie
majetku v účtovníctve. Tvrdenie žalobcu o originálnom nadobudnutí vlastníckeho práva k stavbe „s
úmyslom mať ju pre seba“ nebolo preukázané ani výsluchom konateľa žalobcu, z ktorého naopak
vyplynulo, že úpadca s manželom ako stavebníci uvedení v stavebnom povolení sa rozhodli „dom stavať
na firmu“ z dôvodu zníženia nákladov a úspory finančných prostriedkov predstavujúcich daň z pridanej

hodnoty. Uvedené žalovaný doplnil skutkovým tvrdením, že „je pomerne obvyklá prax, že si podnikatelia
dávajú nákladné stavebné položky do svojho účtovníctva, pričom ide o ich súkromný majetok, čo však
nemôže zakladať vlastnícke právo.“

8. K vykonaným dôkazom súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalobca preukazoval nadobudnutie

vlastníckeho práva k stavbe Objednávkou stavebných prác zo dňa 24.11.1999, súd sa nestotožnil s
názorom žalobcu, že predmetný listinný dôkaz je spôsobilý privodiť záver o nadobudnutí vlastníckeho
práva žalobcu k novovzniknutej stavbe. Tak, ako uviedol žalovaný, doklady predložené žalobcom
(Objednávka stavebných prác, príjmové pokladničné doklady, faktúry, cenová ponuka, zmluva o
dielo, súpis vykonaných prác a dodávok, zápis o odovzdaní a prevzatí, ako ani dodací list) nijako

nepreukazujú,žežalobcaskutočnefinancoval,nielenobjednalstavbuažestavebnénákladyneuhrádzal
v skutočnosti úpadca s manželom z vlastných finančných prostriedkov, či už priamo dodávateľom
alebo žalobcovi. Naopak v kontexte skutočností uvedených konateľom žalobcu počas výsluchu sa
podľa súdu prvej inštancie javí, že úpadca s manželom len využili financovanie stavby rodinného
domu a objednanie stavebných prác prostredníctvom žalobcu za účelom úspory nákladov a taktiež

finančných prostriedkov predstavujúcich daň z pridanej hodnoty. Objednávka stavebných prác zo
dňa 24.11.1999 ani Čestné vyhlásenie zo dňa 19.05.2023 zhotoviteľa stavby Miroslava Vrbana tak
nepreukazujú existenciu skutočností, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, a to existenciu
žalobcom tvrdeného spoluvlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nevyhovel
návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka A. B., pretože vykonanie tohto dôkazu by

nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie sa v tomto smere taktiež stotožnil
s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ by bol žalobca ako obchodná spoločnosť mal úmysel stavať
rodinný dom pre seba, od výstavby až po súčasnosť by nehnuteľnosť neužívali fyzické osoby, ktoré
nijakým spôsobom nesúvisia s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Žalobca vo vzťahu k tomuto tvrdeniu
žalovaného ostal pasívny, nepoprel predmetné skutkové tvrdenia žalovaného podopreté odpoveďou

Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa
16.10.2023, stanoviskom spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 13.09.2023 a odpoveďou
Obce Baláže na žiadosť zo dňa 25.09.2023. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie
majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

9. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu v zmysle § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol
rozhodnutie v časti druhej a tretej výrokovej vety z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h)
CSP. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), predovšetkým výsluch relevantného svedkapána A. B., ktorého prítomnosť na prvom pojednávaní žalobca zabezpečil v súlade s ustanovením §
197 ods. 1 CSP. Podľa žalobcu uvedená vada konania spočívajúca v nevykonaní navrhnutého dôkazu z
hľadiska intenzity napĺňa i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v tom, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že žalobcovi bolo odopreté právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Takýmto postupom došlo k sťaženiu dôkaznej pozície žalobcu
ako strany sporu, čo nespravodlivo rezultovalo v neunesení dôkazného bremena. Súd prvej inštancie
sa s návrhom na vykonanie dôkazu výsluchom svedka náležite nevysporiadal a náležite nezdôvodnil,

prečo tomuto návrhu žalobcu nevyhovel. Zúžil sa len na vlastnú predikciu, že výsluch svedka by nemal
žiadny vplyv na jeho meritórne rozhodnutie, nakoľko žalobcom predložené listinné dôkazy nepreukazujú
existenciu vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca považuje za nesprávny argument, že vykonanie
výsluchu svedka súd považoval za nehospodárny a nadbytočný úkon, keďže tento dôkaz odmietol
za situácie prítomnosti svedka na pojednávaní, pričom k uvedenému postupu neposkytol ani náležité
zdôvodnenie. Žalobca zdôraznil, že súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál

preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. V odvolaní zopakoval, že A. B. ako
zhotoviteľ realizoval výstavbu rodinného domu pre žalobcu a zastupoval prvotného stavebníka v celom
stavebnom konaní pred stavebným úradom. Jeho výsluchom by boli zistené významné skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie vo veci. Žalobca trval na tom, že bol skutočným investorom stavby a svoje
tvrdenia podoprel nielen o listinné dokumenty, ale aj o svedeckú výpoveď kľúčovej osoby zhotoviteľa

nehnuteľnosti, ktorá výstavbu stavby pre žalobcu realizovala. Mal za to, že práve otázka financovania
výstavby žalobcom je rozhodnou skutkovou a právnou okolnosťou, na ktorú mal byť svedok vypočutý.
Súd prvej inštancie tak vlastným procesným postupom zmaril možnosť žalobcu pre unesenie dôkazného
bremena. O arbitrárnosti rozhodovania zo strany súdu prvej inštancie podľa žalobcu svedčí aj to, že
súd prvej inštancie žalobcu v konaní neúmerne zaťažil dôkazným bremenom. Listinné dôkazy posúdil

bez riadneho odôvodnenia stručným konštatovaním, že tieto dva dokumenty (Objednávka stavebných
prác zo dňa 24.11.1999 a Čestné vyhlásenie zo dňa 19.05.2023) nepreukazujú existenciu skutočností,
ktorézapísaniemajetkudosúpisuvylučujú.Skutočnostiobsiahnutévpredloženýchdokumentochpritom
vôbec nevzal do úvahy a následne rozhodol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v neprospech
žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa

26.01.2016 s tým, že obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať
dôkazy je limitovanie voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhovaných
dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície
v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore. Súd prvej inštancie však vytvoril stav nerovnosti medzi
účastníkmi konania a žalovaným produkované tvrdenia na pojednávaní vo veci obsahu účtovníctva

žalobcu alebo užívania rodinného domu si osvojil bez predloženia akýchkoľvek dôkazov.

11. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav (§ 365 ods. 1 písm.
f/ CSP), vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) po vykonaní
nedostatočného dokazovania. Súd prvej inštancie si do značnej mieri jednostranne osvojil argumentáciu

žalovaného formou prepisu jeho skutkových tvrdení, a to bez vlastného právneho posúdenia veci a
náležitého hodnotenia dôkazov. Vôbec nezohľadnil okolnosť prevodu práv a povinností zo stavebného
povolenia, ohľadom ktorej sa súd len vyjadril, že žalobca nepreukázal tvrdený prevod práv a povinností
zo stavebného povolenia. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu, že dohodou medzi pani C. (úpadcom)
a jej manželom na jednej strane a spoločnosťou žalobcu na strane druhej o prevode práv a povinností

zo stavebného povolenia došlo k právnemu nástupníctvu vo vzťahu k osobe stavebníka na žalobcu.
Stavebné povolenie je záväzné potom aj pre osobu nového stavebníka, ktorá vystupuje na účel
hypotézy právnej normy uvedenej v ustanovení § 70 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku ako právny nástupca pôvodného stavebníka. Na platnosť postúpenia práv zo
stavebného povolenia nebola podľa stavebných predpisov platných a účinných v čase postúpenia

stanovená zákonná povinnosť oznamovať stavebnému úradu zmenu, a týmto sa žalobca a úpadca
riadili. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie interpretoval nesprávne a nedostatočné skutkové
zistenia vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom. Nezaoberal sa a dostatočne nevysvetlil, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení Čestného vyhlásenia zo dňa 19.05.2023, ktoré z hľadiska obsahu
nezobral do úvahy. Z obsahu tejto listiny pritom vyplývajú rozhodné skutočnosti skutočného financovania

výstavby a to, že všetky peňažné nároky voči žalobcovi vzniknuté z titulu zhotovenia stavby boli medzi
dodávateľom a žalobcom ako objednávateľom stavby v plnom rozsahu vysporiadané a všetky vykonané
práce a dodávky na stavbe boli riadne vyfakturované a žalobcom zaplatené. Rovnako súd prvej
inštancie neposkytol presvedčivý hodnotiaci úsudok vo vzťahu k skutočnostiam zisteným z Objednávkastavebných prác zo dňa 24.11.1999 a vôbec neuviedol, prečo tento dôkaz považoval za nespôsobilý
preukázať dôvodnosť nároku žalobcu. Žalobca opätovne poukázal na to, že súd prvej inštancie si osvojil
nepreukázanú argumentáciu žalovaného, že žalobca neeviduje stavbu v účtovníctve, pričom žalobcovi

nie je zrejmé, z akého titulu a v akom rozsahu sa žalovaný oboznámil s účtovníctvom žalobcu, či
verejnedostupnýmiúdajmizúčtovnýchzávierok,abymoholvyššieuvedenétvrdeniahodnoverneuviesť.
Nepreložil žiadny dôkaz na podloženie jeho vyjadrenia a zistenia nekonkretizoval. V závere odvolania
žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pristupoval k jednotlivým dôkazom a skutkovým tvrdeniam strán
sporu ako aj k ich hodnoteniu selektívne, a tieto nehodnotil vo vzájomnej súvislosti. Nestotožňujúc sa

s napadnutým rozhodnutím žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne nesprávne rozhodnutie vo výroku II. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň uplatnil i nárok na náhradu trov odvolacie
konania v rozsahu 100 %.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní zo dňa 14.04.2025, v ktorom uviedol,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný a odmieta odvolanie
žalobcu v celom rozsahu ako neopodstatnené a účelové. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie
riadne zohľadnil skutkové tvrdenia strán sporu a nimi predložené dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca
nepreukázal žiadne konkrétne právo odôvodňujúce vylúčenie sporného majetku z konkurznej podstaty

úpadcu, neuniesol dôkazné bremeno, že k stavbe má vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo alebo
právo držby a nepreukázal, že je osobou, ktorá stavbu uskutočnila s úmyslom mať ju pre seba tak,
ako to v konaní žalobca tvrdil. Žalovaný uviedol, že žalobca dezinterpretuje odôvodnenie napadnutého
rozsudku, ktoré dáva ucelenú a dostatočnú odpoveď na podstatné otázky v tomto konaní. Skutkové
tvrdenie, pri ktorom žalovaný vychádzal z verejne dostupných účtovných závierok, žalobca v priebehu

konania nijako nerozporoval a v tomto smere sa bránil len tým, že dôvodom, pre ktorý neeviduje
majetok vo svojom účtovníctve je, že uplynula zákonná lehota archivovania účtovných dokladov.
Podľa názoru žalovaného sa s tvrdením žalobcu súd prvej inštancie nestotožnil, čo výstižne odôvodnil
v napadnutom rozsudku tak, že skutočnosť uvádzaná žalobcom neovplyvňuje aktuálne evidovanie
majetku v účtovníctve. Žalovaný doplnil, že účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností,

ktoré sú predmetom účtovníctva, v ktorej je účtovná jednotka povinná uvádzať informácie podľa stavu
ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je ku dňu podania žaloby
vlastníkom sporného majetku, musel by o tomto majetku ako účtovná jednotka účtovať v účtovníctve
a vykázať ho v účtovnej závierke. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje záver súdu prvej inštancie
za správny a logický, bez potreby ďalšieho odôvodnenia. Poukázal tiež na to, že žalobca v priebehu

celého konania nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukazoval, že o spornom majetku účtuje vo svojom
účtovníctve, čo možno kvalifikovať ako jeden zo základných predpokladov riadneho preukazovania
vlastníckeho práva, o to viac, keď je žalobca účtovnou jednotkou a v tomto spore znáša dôkazné
bremeno. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré
rozhodujúce právne skutočnosti nemal zo strany žalobcu za preukázané a tiež poukázal na skutočnosť,

že dôkazy predložené žalobcom nepovažuje s ohľadom na ďalšie predložené dôkazy a najmä vyjadrenia
strán sporu za spôsobilé privodiť záver o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k novovzniknutej
stavbe. Odôvodnenie rozsudku je jasné, zrozumiteľné a výstižné. Tvorí jeden celok a skutočnosti v ňom
uvádzane je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, avšak žalobca len vytrháva z kontextu jednotlivé
vety, a tým ich dezinterpretuje. K námietke nevykonaného výsluchu svedka A. B. žalovaný uviedol, že

ak by sa vykonaním tohto dôkazu preukázali tvrdenia žalobcu o údajnom postúpení práv a povinností
stavebníka na žalobcu a tiež, že žalobca uhradil zhotoviteľovi všetky nároky, ktoré zhotoviteľovi z titulu
dodania stavby vznikli, uvedené by nijako nepreukazovalo, že žalobca skutočne stavbu financoval a že
ju neuhrádzali úpadca s manželom, a to najmä s ohľadom na vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý uviedol,
že stavba sa realizovala prostredníctvom žalobcu za účelom zníženia úspory nákladov a finančných

prostriedkov predstavujúcich DPH. Žalovaný mal za to, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené riadne, bez vád. Žalobcovi bolo v plnom rozsahu umožnené realizovať jeho procesné práva
(vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy a vykonávať iné procesné úkony), a to v rovnakej miere ako
žalovanému,vsúladesozásadourovnostistrán.Navrholpreto,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutie
potvrdil ako vecne správne a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

13. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 26.05.2025 zotrval na argumentácii, ktorá už bola uplatnená
v priebehu konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní, pričom osobitne poukázal naarbitrárnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Za arbitrárne považoval vopred predikovať, že
výsluch svedka nebude mať význam, a zároveň odmietnuť žalobný nárok pre neunesenie dôkazného
bremena. Žalobca zdôraznil, že cieľom výsluchu malo byť práve objasnenie, kto bol reálnym investorom,

aký bol úmysel strán a aký bol charakter a zdroj financovania, čo sú podľa žalobcu podstatné skutočnosti
pri posudzovaní nadobudnutia vlastníckeho práva k novovzniknutej veci. Zároveň mal za to, že samotná
skutočnosť, že majetok nie je aktuálne evidovaný v účtovníctve, nemožno automaticky interpretovať ako
dôkaz o neexistencii vlastníckeho práva žalobcu.

14. Keďže odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 373 ods. 4 CSP oprávnený prihliadať iba k tým
prostriedkom procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré sú uplatnené najneskôr v lehote na
vyjadrenie k odvolaniu, nepovažoval za hospodárne osobitne uvádzať podrobný obsah odvolacej repliky
žalobcu, pretože k novej argumentácii, ktorá by prípadne aj bola v replike uplatnená, by i tak prihliadnuť
nemohol.

15. Žalovaný sa v súdom určenej lehote k odvolacej replike žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie
žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími

dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Predmetom konania je žaloba o vylúčenie spoluvlastníckeho podielu k stavbe – rodinného domu
nezapísaného na liste vlastníctva vo veľkosti podielu 1 (ďalej aj „nehnuteľnosť“) zo súpisu všeobecnej
podstaty vo veci konkurzu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XX/XX/XXXX na
majetok úpadcu Anastázie Palúchovej, nar. XX.XX.XXXX, bytom Družstevná 2, 976 11 Selce. Podstata
sporu spočívala v tvrdení žalobcu, že tento je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísanej do

súpisu konkurznej podstaty, pričom vlastnícke právo k nej nadobudol originálnym spôsobom titulom
vytvorenia novej veci, keď na základe Zmluvy o prevode práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného
povolenia uzatvorenej medzi pôvodnými stavebníkmi, t. j. manželom úpadcu a úpadcom na strane
jednej a žalobcom na strane druhej došlo k zmene v osobe stavebníka, žalobca stavbu rodinného domu
objednal aj financoval, a teda bol skutočným investorom stavby.

18. Vzhľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu
bol druhý výrok napadnutého rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako aj od tohto
výroku závislý výrok o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu
trov konania úspešnejšiemu žalovanému v rozsahu 100 %. Základná odvolacia námietka žalobcu

spočívalavtvrdení,žesúdprvejinštancienevykonalžalobcomnavrhnutýdôkazvýsluchomsvedkaA.B.,
spôsobilý preukázať skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie veci, čím porušil zásadu rovnosti strán
sporu a právo žalobcu na spravodlivý proces, keď žalobcovi odoprel právo navrhovať dôkazy. Zároveň
podľa žalobcu súd prvej inštancie na základe nedostatočne vykonaného dokazovania a vychádzajúc z
nesprávneho právneho posúdenia veci dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
2K/20/2015 zo dňa 20.04.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 78/2015 dňa 24.04.2015, bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, bol otvorený malý konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol

ustanovený žalovaný. Žalovaný dňa 15.06.2021 zverejnil v Obchodnom vestníku č. 114/2021 doplnenie
súpisu všeobecnej podstaty o spoluvlastnícky podiel 1 na neskolaudovanom dokončenom rodinnom
dome špecifikovanom v žalobe. Dňa 26.10.2022 žalobca doručil žalovanému podanie, ktorým sa
domáhal vylúčenia predmetného majetku zo súpisu majetku, na základe čoho žalovaný dňa 02.11.2022
v Obchodnom vestníku č. 210/2022 zverejnil oznámenie o pripísaní poznámky o spornom zápise

v prospech žalobcu. Podaním zo dňa 15.11.2022 vyzval žalovaný žalobcu na uvedenie dôvodov a
predloženie dôkazov, ktoré vylučujú zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty, na čo žalobca
žalovanému odpovedal dňa 12.12.2022. Následne Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. XX/
XX/XXXX-XXXzodňa18.01.2023,zverejnenýmvObchodnomvestníkuč.6/2023dňa24.01.2023,uložilžalobcovi povinnosť podať žalobu proti žalovanému na vylúčenie dotknutého majetku zo všeobecnej
podstaty, a to v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že
predmetná žaloba bola zo strany žalobcu podaná včas a z dôkazov predložených žalobcom za zistenú

považoval skutočnosť, že stavebníkom v zmysle Stavebného povolenia Okresného úradu v Banskej
Bystrici ŽP- XXX/XXXXX/XXX, D. E. XXX/XX F. dňa 18.11.1998 boli G. C. a manželka, t.j. úpadca.

20. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej
podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa

do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných
dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise
poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu
svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej
pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30
dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca

vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty
alebo oddelenej podstaty je nesporné.

21. Podľa § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku
písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy

uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči
správcovi.

22. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného
alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť,
najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše
poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

23. Podľa § 78 ods. 4 ZKR, súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie
kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu
poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne

uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

24. Podľa § 78 ods. 5 ZKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do
súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia
súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

25. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali
väzbu na zistený skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 379, § 380 CSP), nezistil opodstatnenosť odvolania podaného žalobcom. Súd prvej inštancie vykonal

v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia
a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého
druhého meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa
s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. H. XXX/XX a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX
nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, pretože rozhodnutia
a odôvodnenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. H. XX/XX, I.. H. XXX/XX,I.. H. XXX/XX), a tým je postačujúce len odkázať cez ustanovenie § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie
obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len
na prevzatie odôvodnenia nižšieho stupňa.

27. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd po
preskúmaní veci dopĺňa, že súd prvej inštancie správne ustálil, že spornou otázkou v konaní bolo,
či je daný dôvod na vylúčenie dotknutého majetku zo všeobecnej podstaty na základe existencie
skutočností, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, a teda či žalobca preukázal existenciu

tvrdeného vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, na základe ktorého žalovaný ako správca
nemal takýto majetok do všeobecnej podstaty úpadcu zapísať. Pre úspech žalobcu v tomto spore bolo
potrebné zvládnutie dôkazného bremena žalobcom ohľadom ním tvrdených skutočností, a teda dôkazné
bremeno preukázania vlastníckeho práva k rodinnému domu, resp. spoluvlastníckeho práva k podielu
rodinného domu vo veľkosti 1 zapísaného do súpisu konkurznej podstaty úpadcu bolo na strane žalobcu.

28. Žalobca v konaní tvrdil, že investorom stavby spornej nehnuteľnosti bol žalobca, preto túto aj
nadobudol do svojho vlastníctva originálnym spôsobom ako novovytvorenú vec. Podstata originálneho
nadobudnutia vlastníctva spočíva v tom, že nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastníctvo od vlastníckeho
práva skoršieho vlastníka, ale nadobúda ho nezávisle od neho, prípadne je originálny vlastník prvým
vlastníkom veci. Jedným z príkladov originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným

a nehnuteľným veciam je aj vytvorenia novej veci, kedy pri nadobudnutí vlastníctva k novovytvorenej
veci treba za jej vlastníka považovať toho, kto ju vytvoril, ak zo zmluvy nevyplýva, že vec bola vytváraná
od počiatku pre iného. Pri postavení novej stavby sa predpokladá, že vlastníkom je stavebník, teda ten,
kto vec stavia na základe stavebných predpisov. V danom prípade žalobca predložil Stavebné povolenie
Okresného úradu v Banskej Bystrici ŽP- XXX/XXXXX/XXX, Ev. č. 781/98 zo dňa 18.11.1998, z ktorého

súd prvej inštancie správne zistil, že stavebníkom danej nehnuteľnosti bol manžel úpadcu a úpadca.
Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že po vydaní rozhodnutia staveného úradu o stavebnom povolení došlo
na základe zmluvy uzatvorenej medzi pôvodnými stavebníkmi a žalobcom k zmene osoby stavebníka,
potom uvedená skutočnosť ostala len v rovine tvrdení. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že žalobca jednak tvrdený prevod práv a povinností zo stavebného povolenia nepreukázal, najmä však

nepreukázal, že stavbu, ktorá mala byť realizovaná na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako
objednávateľom a zhotoviteľom Miroslavom Vrbanom, mal nadobudnúť do vlastníctva práve žalobca.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto sporu nie sú nároky zo zmluvy o dielo, v súvislosti
s ktorou žalobca v konaní produkoval dôkazy. Podstata sporu spočíva v preukázaní vlastníckeho práva

žalobcuknehnuteľnostizapísanejdosúpisukonkurznejpodstaty.Žalobcasapretoprioritnemalzamerať
na preukázanie existencie a obsahu ním tvrdenej Zmluvy o prevode práv zo stavebného povolenia,
nielen na preukázanie založenia zmluvného vzťahu s konečným dodávateľom stavby, existencie zmluvy
o dielo a splnenia nárokov zhotoviteľa z tejto zmluvy vyplývajúcich (čo preukazoval objednávkou
stavebných prác a čestným vyhlásením dodávateľa), ale predovšetkým mal žalobca preukázať, že

obsahom tvrdenej Zmluvy o prevode práv zo stavebného povolenia medzi žalobcom a úpadcom bolo
aj zmluvné dojednanie o nadobudnutí vlastníckeho práva k stavbe žalobcom. Nie je totiž vylúčené
a bez všetkých pochybností preukázané, že stavbu rodinného domu objednával u zhotoviteľa Miroslava
Vrbana žalobca s úmyslom vytvoriť novú vec pre pôvodných stavebníkov, t. j. úpadcu a jeho manžela.

30. Hoci žalobca predložil v konaní ním vystavenú Objednávku stavebných prác zo dňa 24.11.1999,
ktorej predmetom bola stavba rodinného domu s krovom, táto odkazovala na stavebné povolenie
vydané len pre stavebníkov – manželov Palúchových. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil,
že uvedený listinný dôkaz sám o sebe nie je spôsobilý privodiť záver o nadobudnutí vlastníckeho
práva žalobcu k novovzniknutej stavbe. Pokiaľ žalobca neprodukoval dôkaz preukazujúci obsah dohody

o zmene osoby stavebníka a neuviedol ani dátum uzavretia zmluvy o postúpení práv zo stavebného
povolenia medzi pôvodnými stavebníkmi uvedenými v stavebnom povolení a žalobcom, z predloženej
objednávky stavebných prác, aj keď bola vystavená žalobcom, nie je možné ustáliť, že stavba rodinného
bola uskutočnená za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto stavbe žalobcom. Uvedený
listinný dôkaz sám o sebe vlastnícke právo žalobcu k spornej stavbe nepreukazuje. Objednávka

stavebných prác zo dňa 24.11.1999, ako aj Čestné vyhlásenie zhotoviteľa stavby Miroslava Vrbana
zo dňa 19.05.2023 sú aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé preukázať len okolnosti súvisiace
s napĺňaním zmluvných podmienok zmluvy o dielo, ktorého výsledkom je samotné dielo – stavba
rodinného domu, avšak nie sú spôsobilé preukázať žalobcom tvrdené okolnosti o postúpení právpôvodných stavebníkov zo stavebného povolenia na žalobcu a najmä vôľu pôvodných stavebníkov touto
tvrdenou zmluvou previesť aj samotné vlastnícke právo k novovytváranej nehnuteľnosti.

31. Odvolací súd v tomto kontexte pre úplnosť ešte dopĺňa, že žalovaný správne v rámci prostriedkov
procesnej obrany argumentoval, že žalobca nielenže existenciu ním tvrdenej zmluvy nepodložil
relevantnými dôkazmi, žalobca túto ani nešpecifikoval konkrétnym dátumom jej uzatvorenia. Odvolací
súd poukazuje na tvrdenie samotného žalobcu uvádzané v žalobe, že v počiatkoch výstavby rodinného
domu bol stavebníkom úpadca. Z uvedeného tvrdenie teda vyplýva, že k zmene osoby stavebníka malo

dôjsť až po začatí procesu výstavby, pričom žalobca neuviedol, v akej fáze výstavby (rozostavanosti
stavby) mala ním tvrdená zmena nastať, keď dátum uzavretia zmluvy nešpecifikoval. Jeho skutkové
tvrdenia boli podľa názoru odvolacieho súdu príliš vágne na to, aby súd mohol vyhodnotiť právne
následky spojené so žalobcom tvrdenou zmluvou o prevode práv vyplývajúcich so stavebného
povolenia, keďže pri zmene osoby stavebníka v procese výstavby je rozhodujúce i to, v akej fáze
výstavby a stupni rozostavanosti sa daná stavba nachádza. V prípade, ak ku zmene stavebníka

došlo až po dokončení prvého nadzemného podlažia pre účinné nadobudnutie vlastníctva k takejto
nehnuteľnosti ústne uzavretie zmluvy nepostačuje a je potrebné splnenie aj ďalších zákonných
predpokladov spojených s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam (uzavretie písomnej
zmluvy s následným zápisom do katastra), kde zmluvné získanie vlastníctva k rozostavanej stavby
potom už nemá povahu originálneho nadobudnutia vlastníctva formou vytvorenia veci.

32. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že investorom stavby rodinného domu bol on, nakoľko on stavebné
práce objednal aj financoval, odvolací súd zároveň uvádza, že na to, aby sa objednávateľ stavby stal
vlastníkom novopostavenej nehnuteľnosti, je potrebné preukázať, že objednanie stavby bolo žalobcom
realizovanésúmyslomvlastniťjupreseba.Tátoskutočnosťvšaknebolavkonanížalobcompreukázaná,

pretože ako správne uviedol aj súd prvej inštancie navrhnuté a vykonané dôkazy nijako nepreukazujú,
že žalobca stavebné náklady uhrádzal výlučne z vlastných finančných prostriedkov, a že tieto neboli
v skutočnosti uhrádzané z prostriedkov poskytnutých manželom úpadcu a úpadcom. Rovnako, ako súd
prvej inštancie, aj odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že všetky žalobcom navrhnuté
a vykonané dôkazy preukazujú len to, kto stavbu objednal, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia (odsek 21., 27. a 38.) správne uviedol, že predložené Čestné vyhlásenie zo
dňa 19.05.2023 preukazuje, že navrhovaný svedok bol zhotoviteľom diela na základe zmluvného vzťahu
založeného Objednávkou stavebných prác zo dňa 24.11.1999 a všetky vykonané práce a dodávky na
stavbe rodinného domu boli riadne žalobcom zaplatené. Ako už bolo uvedené, predmetom tohto sporu
však nie sú nároky vyplývajúce zo zmluvy o dielo, preto pokiaľ svedok v čestnom vyhlásení uviedol, že

dielo - stavbu rodinného domu zhotovil pre žalobcu ako objednávateľa a žalobca za realizáciu stavby
zaplatil, táto skutočnosť nepostačuje na preukázanie tvrdenia, že žalobca založil zmluvný vzťah medzi
ním a zhotoviteľom za účelom zhotovenia stavby s úmyslom novovzniknutú nehnuteľnosť aj vlastniť.
Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä však tú skutočnosť, že vo vydanom stavebnom povolení
sú ako stavebníci označení manžel úpadcu a úpadca, odvolací súd zastáva názor, že objednanie

stavebných prác, ich vyfakturovanie a zaplatenie žalobcom bez preukázania skutočnej vôle pôvodných
stavebníkov previesť práva zo stavebného povolenia vrátane vlastníckeho práva k novovytváranej veci
na žalobcu pre úspech žalobcu v tomto spore nepostačuje.

33. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie

výsluchom svedka A. B., ktorý mal byť podľa žalobcu rozhodujúcim dôkazom na preukázanie jeho
nároku, odvolací súd uvádza, že žalobca tento dôkaz navrhol vykonať za účelom preukázania
financovanie stavby žalobcom a realizovanie diela pre žalobcu. Rovnako, ako súd prvej inštancie,
aj odvolací súd zastáva názor, že tieto skutočnosti boli potvrdené predloženým čestným vyhlásením
menovaného. Z obsahu spisu nevyplýva tvrdenie žalobcu, že by tento svedok bol prítomný pri

vzájomných jednaniach manželov a mal byť oboznámený s ich vôľou realizovať stavbu tak, aby
vlastníkom tejto sa stal práve žalobca. Žalobca v žiadnom zo svojich písomných vyjadrení a ústnych
prednesov neuviedol, že vykonanie výsluchu svedka navrhuje práve za účelom preukázania obsahu
tvrdenej Zmluvy o prevode práv zo stavebného povolenia a najmä za účelom preukázania vôle
pôvodných stavebníkov previesť vlastnícke právo k vzniknutej stavbe na žalobcu. Odvolací súd sa preto

stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval vykonanie predmetného výsluchu za
nevyhnutne potrebné, keďže objednanie stavebných prác žalobcom, ako aj zaplatenie za vykonané
práce a dodávky súvisiace z uzavretou zmluvou o dielo medzi žalobcom a navrhnutým svedkom A. B.
vyplývajú z iného listinného dôkazu.34. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej
inštancie, nepovažujúc to za hospodárne, nevykonal dokazovanie výsluchom menovaného svedka,

napriektomu,žežalobcaúčasťmenovanéhonapojednávaníriadnezabezpečil.Odvolacísúdpoukazuje
na to, že v prípade ak dôjde k vykonaniu výsluchu svedka, je právom každého svedka uplatniť si
za účasť na pojednávaní aj nárok na svedočné (náhrada cestovných výdavkov, ušlého zisku a pod.).
Princíp hospodárnosti súdneho konania nesleduje len rýchlosť konania, t. j. zabezpečenie konania
bez zbytočných prieťahov, ale sleduje i vedenie konania efektívne a bez zbytočného nákladov, pričom

vykonávanie dokazovania výsluchom svedkov je vždy spojené aj s možnosťou zvýšenia trov konania.
Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak výsluch prítomného svedka nevykonal, pokiaľ žalobcom tvrdené
skutočnosti považoval za preukázané inými vykonanými dôkazmi.

35. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonaním výsluchu svedka odoprel žalobcovi právo
navrhovať dôkazy, čím mal porušiť jeho práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že v danom

prípade nezistil taký postup súdu prvej inštancie, pri ktorom by navrhovať dôkazy žalobcovi znemožnil.
Žalobca zrejme nerozlišuje medzi právom navrhovať dôkazy a samotným vykonaním dokazovania
na základe návrhu podaného sporovými stranami. V danom prípade žalobca od počiatku konania vo
svojich písomných podaniach vykonanie výsluchu menovaného svedka ako dôkazný prostriedok na
preukázanie jeho tvrdenia o realizovaní skutočnej výstavby žalobcom označoval, teda toto svoje právo

navrhnúť označený dôkaz aj riadne využil.

36. Odvolací súd v kontexte uvedeného zdôrazňuje, že súd v civilnom sporovom však nie je viazaný
návrhmistránnavykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vždy vecou súdu. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná
iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nejedná sa o nesprávny procesný postup v zmysle § 365
písm. b) CSP znemožňujúci strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo strany
konania,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjehoprávnyminázormi,návrhmiahodnotenímdôkazov.Právo

na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší
žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov
a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (IV. H. XX/
XX, I. H. XX/XX, I.. H. XXX/XX, I. XXX/XX, I. X/XX).

37. Obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a na základe výkladu a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý
proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS
115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. XX/XX, I. XXX/XX, I. XXX/XX, I. XX/XX, I. XXX/XX ).

38. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

39. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie vodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím záverom
dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.

Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo súd prvej inštancie dospel k
záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je nepreukázaný a nedôvodný. Okolnosť, že
táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že rozhodnutie je arbitrárne a
odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia.

40. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie skutkové sporových strán
a predložené dôkazy vyhodnocoval jednostranne v neprospech žalobcu, žalobcu zároveň neprimerane
zaťažil dôkazným bremenom, pričom s tvrdeniami žalovaného o neuvedení sporného majetku
v účtovných závierkach žalobcu a užívaní nehnuteľnosti fyzickými osobami spôsobom nesúvisiacim
s podnikateľskou činnosťou žalobcu sa nekriticky, bez predloženia konkrétnych dôkazov zo strany

žalovaného, stotožnil. Odvolací súd žalobcom naznačované porušenie zásady rovnosti sporových
strán súdom prvej inštancie v danom prípade nezistil. Z obsahu spisu aj z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že žalobca žalovaným tvrdené skutočnosti ohľadne účtovných dokladov a užívania
nehnuteľnosti fyzickými osobami v priebehu konania nepoprel a voči týmto tvrdenia žalovaného
neprodukoval vlastné skutkové tvrdenia. V konaní argumentoval len uplynutím zákonnej lehoty

archivovania účtovných dokladov, pričom odvolací súd sa stotožnil s úvahou súdu prvej inštancie, že
uplynutie uvedenej lehoty nemá vplyv na aktuálne evidovanie nehnuteľného majetku v účtovníctve
žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca skutkové tvrdenia žalovaného nerozporoval, žalovaným uvedené
skutkové tvrdenia sa stali nespornými a za účelom preukázania ich pravdivosti nebolo potrebné
vykonávať dokazovanie (§ 150, § 151 CSP a § 186 ods. 2 CSP).

41. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd nepovažuje námietky žalobcu za opodstatnené a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, teda zo strany
súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Zároveň odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel i k správnym skutkovým

zisteniam a správnym záverom, keď konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a existenciu
práva vylučujúceho zapísanie sporného majetku do súpisu konkurznej podstaty nepreukázal.

42. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XXX/XXXX zo dňa 26.02.2010).

43. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí odvolateľ uplatniť. Ak odvolateľ
tvrdí, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav, z dôvodu
ktorého nesprávne vec právne posúdil, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o
dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre

nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť
nesprávnym zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy
súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Predložením
vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, odvolateľ nesmeruje proti
právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým zisteniam. Nakoľko odvolací súd je viazaný obsahovým

vymedzením odvolacieho dôvodu, je potrebné, aby odvolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol,
prečo súd prvej inštancie zaujal nesprávny názor na jej riešenie. Takáto argumentácia ale v odvolaní
žalobcu absentuje.

44. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených

žalobcom v podanom odvolaní. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu
odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil,
keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie
dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenomnároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie
rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní

nezistil.

45. Žalobca podal odvolanie aj proti tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania.
Pretože súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255
ods. 1 CSP správne priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči neúspešnému žalobcovi

v rozsahu 100 %.

46. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o veci samej (druhá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov
konania (tretia výroková veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

48. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).