Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121421728
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6121421728.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. F. XXXX/X,
o zaplatenie 1.779,82 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 45Csp/71/2021-126 zo dňa 12. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.779,82 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy od 5.9.2020 do
zaplatenia. Vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou dňa
1.2.2010 zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte do
sumy 1.000 EUR. S odkazom na Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie uviedol, že majiteľ
účtu/dlžník musí zabezpečiť na svojom bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca. Zároveň dlžník bol povinný splatiť vyčerpanú čiastku úveru najmenej

jedenkrát v období 12 mesiacov po sebe nasledujúcich; najneskôr však do 12 mesiacov po poslednom
splatení. Okresný súd zdôraznil, že v prípade nepovoleného prečerpania úverového limitu bola čiastka,
o ktorú bol úverový limit prečerpaný, splatná ihneď (článok II. ods. 7 Obchodných podmienok).
2. V konkrétnostiach súdenej veci ustálil, že žalovanej bol poskytnutý úverový limit do výšky 1.000
EUR, pričom zo súvisiacej platobnej histórie je zrejmé, že žalovaná viackrát prekročila úverový limit
a dostala sa do nepovoleného prečerpania. Okresný súd mal za to, že v danej veci bola splatnosť úveru
určená v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, t. j. na žiadosť veriteľa – právneho predchodcu žalobcu.

Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu nesplatenej čiastky viacerými výzvami, avšak
neúspešne, a preto úver zosplatnil ku dňu 31.7.2019 (článok VI. ods. 1 a 2 Obchodných podmienok);
o čom žalovanú vo výzve zo dňa 19.6.2019 poučil. Uvedený úkon posúdil okresný súd ako platný.
Podotkol, že v danom prípade neboli aplikovateľné podmienky vyplývajúce z § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka, keďže povolené prečerpanie vo svojej podstate nie je splátkovým úverom.
Právny predchodca žalobcu následne platne postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu zmluvou
o postúpení pohľadávok z 4.9.2020. Postúpená pohľadávka vo výške 2.491,50 EUR pozostávala z istiny

1.779,82 EUR, úroku 505,27 EUR, úroku z omeškania 181,41 EUR a poplatkov 25 EUR.
3. Okresný súd uviedol, že žalovaná vykonala debetné operácie spolu v sume 125.293,42 EUR
a kreditné operácie v sume 123.513,60 EUR, zostatok neuhradenej istiny tak predstavuje sumu 1.779,82
EUR. Poukázal na to, že žalobca si v spore uplatňuje iba nezaplatenú istinu. V súvislosti s námietkoužalovanej, že veriteľ pri vzniku zmluvného vzťahu neskúmal jej bonitu, okresný súd vyslovil, že zmluva
bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001 Z. z., a nie podľa neskoršej úpravy – zákon č. 129/2010 Z. z.
Preto bol nenáležitým i odkaz žalovanej na § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. Okresný súd

doplnil, že v zmysle § 1 ods. 3 veta prvá zákona č. 258/2001 Z. z. sa tento predpis nevzťahoval na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu.
4. Z daného titulu potom okresný súd nebol povinný skúmať, či zmluva obsahuje zákonné náležitosti
v zmysle § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z. z. Ak žalovaná tvrdila, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky, nešpecifikovala, o aké konkrétne podmienky ide. Okresný súd pritom sám nezistil existenciu
takýchto podmienok v zmluve. Rovnako mal za to, že právny predchodca žalobcu riadne splnil povinnosť
písomne informovať žalovanú ako spotrebiteľku; Oznámenie z 1.2.2010 obsahovalo výšku úverového
limitu (1.000 EUR), výšku úrokovej sadzby (16,9 % ročne) a informácie o postupe a spôsobe zániku
alebo ukončenia zmluvy a o poplatkoch boli obsiahnuté v Obchodných podmienkach pre povolené
prečerpanie bežného účtu, ktoré boli súčasťou zmluvy. Žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdila,

žesasovšetkýmizmluvnýmidokumentmioboznámilaatietoiprevzala.Navyše,zanesplnenieuvedenej
podmienky v tom čase účinný zákon č. 258/2001 Z. z. nestanovoval žiadne sankcie.
5. Nedôvodnou bola i námietka premlčania vznesená žalovanou. Poslednú kreditnú operáciu žalovaná
vykonala v auguste 2019 a posledná debetná operácia spadá do marca 2019. Keďže žalovaná porušila
podmienky splácania úveru, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 31.7.2019, pričom žaloba

bola podaná na súde dňa 13.7.2021, teda v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Keďže bolo
preukázané, že žalovaná svoj dlh neuhradila ani čiastočne, okresný súd žalobe vyhovel a k uplatnenej
istine vzhľadom na omeškanie žalovanej priznal aj úrok z omeškania 8 % ročne od 5.9.2020 do
zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešný žalobca má voči žalovanej nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % .

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Mala za to, že došlo k porušeniu (jej) práva na spravodlivý proces.
V deň pojednávania totiž poslala emailom ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní „spolu s obhajobou“
a „na začiatku pojednávania“ telefonovala na podateľňu okresného súdu, pričom ju zamestnankyňa

ubezpečila, že vytlačený dokument ide ihneď zaniesť sudkyni; k čomu došlo o 11:28 hod. V rozpore
s uvedeným je v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatované, že ospravedlnenie spolu s jej
vyjadrením bolo doručené okresnému súdu až po pojednávaní o 12:26 hod. Zároveň žalobkyňa dávala
do pozornosti, že rozsudok bol písomne vyhotovený v deň pojednávania; z čoho vyvodila, že bol už
dopredu pripravený a ani jej osobná účasť by nemohla zvrátiť výsledok sporu.

7. Trvala na tom, že v súvislosti so zosplatnením úveru musí byť dodržaný § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka a vyžadované sú dva úkony – prvým je výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a druhým je samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Odvolateľka v tejto spojitosti
uviedla, že žalobca predložil výzvy z 2.5.2019 a z 20.5.2019, ktoré jej neboli doručené vôbec, a výzvu z
19.6.2019 predložil s doručenkou, na ktorej ale nie je jej podpis. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno

v podobe doručeniek s jej podpismi ku všetkým výzvam. Ak by jej boli tieto listiny doručené, určite by
reagovala a dohodla by sa na splácaní dlhu.
8. Vzhľadom na neplatné zosplatneniu úveru, nemôže byť – podľa žalovanej – platným ani následné
postúpenie pohľadávky; takáto pohľadávka k momentu postúpenia totiž neexistovala. V dôsledku
čoho nie je žalobca subjektom aktívne vecne legitimovaným v súdenom spore. Na podporu svojej

argumentácie žalovaná odkázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, resp. citovala z rozhodnutí
krajských súdov, ktoré sa zaoberali výkladom § 92 ods. 8 Zákona o bankách, § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ako aj pravidlami doručovania listín.

9. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Okresný súd náležite kvalifikoval hmotnoprávny vzťah sporových strán ako vzťah spotrebiteľský.
Jednou z určujúcich otázok odvolacieho prieskumu bolo ustálenie, či na zmluvu o povolenom prečerpaní
na bežnom účte (osobitne bez dohody o pravidelných splátkach) je nutné aplikovať § 53 ods. 9
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Aj odvolací súd mal za to, že povinnosť veriteľa zaslaťdlžníkovi v zákonnej lehote pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru upozornenie podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka na daný prípad nedopadá, pretože nebola naplnená hypotéza označenej
právnej normy („ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach...“).

12. Podstatou povoleného prečerpania je to, že klient banky/dlžník môže disponovať s väčším rozsahom
(práve o povolenú výšku prečerpania) finančných prostriedkov, ako reálne má na svojom bežnom
účte. Pri využití takéhoto (dojednaného) povoleného prečerpania pritom nemusí žiadať banku o súhlas/
povolenie. Ak klient vyčerpá celý úverový rámec (povolené prečrpanie) alebo jeho časť a túto sumu

splatí, má opätovne k dispozícii celý úverový rámec. Pokiaľ čerpanú sumu spláca postupne, má
k dispozícii tú časť povoleného prečerpania/úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná.
13. To znamená, že v prípade povoleného prečerpania je výlučne na klientovi/dlžníkovi, aký rozsah
povoleného prečerpania využije a kedy tak učiní. Rovnako od ním zvoleného spôsobu splácania už
využitého prečerpania závisí, aký bude mať následne k dispozícii (reálny) limit povoleného prečerpania.
Povedané inak, v prípade povoleného prečerpania nie je vopred dohodnutý (pevný) splátkový kalendár

s konkrétnou (alebo aspoň určiteľnou) výškou splátok a ani termínmi opakujúcich sa splátok. Dôsledkom
uvedeného je, že v danom prípade nejde o plnenie dlhu v splátkach v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka.
14. V tomto smere sa teda možno v plnej miere stotožniť so závermi okresného súdu, ktorý konštatoval,
že v súdenej veci nešlo o „klasický splátkový úver“. Dlžník bol totiž povinný splatiť svoj dlh v súvislosti

s povolením prečerpaním účtu najmenej jedenkrát v období dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov,
najneskôr však do dvanásť mesiacov po poslednom splatení. Žiadna dohoda o pravidelných, resp.
opakujúcich sa splátkach medzi stranami neexistovala. Ak medzi účastníkmi zmluvy nebolo dohodnuté
splácanie úveru v splátkach, potom (vôbec) neprichádza do úvahy aplikácia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Navyše, v prípade tzv. nepovoleného prečerpania, bol dlh (teda čiastka prekračujúca úverový

limit) v zmysle článku II. ods. 7 Obchodných podmienok splatný ihneď.

15. Nadväzne je nutné priebežne uzavrieť, že za daných okolností/v zmysle zmluvných dojednaní
strán bol úkon právneho predchodcu žalobcu v podobe tzv. zosplatnenia náležitý a zodpovedajúci
zneniu článku VI. ods. 1 a 2 Obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Žalovaná pritom

nespochybňovala, že sa ocitla v omeškaní so splatením peňažnej čiastky voči banke (právnemu
predchodcovi žalobcu) a rovnako ani to, že u nej došlo k prekročeniu úverového rámca, t. j.
nepovolenému prečerpaniu. Krajský súd opakuje/ /pripomína, že v rozsahu, v akom sa žalovaná dostala
do nepovoleného prečerpania, platilo už akcentované pravidlo okamžitej splatnosti dlhu (článok II. ods.
7 Obchodných podmienok).

16. Dlh v rozsahu povoleného prečerpania mal stanovenú splatnosť najneskôr do 12 mesiacov od
posledného splatenia. Zmena takejto splatnosti dlhu (povoleného prečerpania účtu) však nastala na
základe správania samotnej žalovanej, ktorá porušila podmienky zmluvy a dostala sa do nepovoleného
prečerpania. V dôsledku nepovoleného prečerpania veriteľovi vzniklo (v podstate okamžite) právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť; teda fakticky skrátiť splatnosť svojej pohľadávky (aj) v rozsahu

povoleného prečerpania.

17. Žalovaná až v odvolaní namietala, že na doručenkách o doručovaní predchádzajúcich výziev nie
sú jej podpisy. Uvedené nie je osobitnejšie významné, lebo dotknuté výzvy ani neboli pre posúdenie
veci relevantné, keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebolo podmienené predchádzajúcou výzvou

zo strany veriteľa. Predovšetkým však ide o produkovanie nových skutočností, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred okresným súdom, a preto sú neprípustné (§ 366 CSP a contrario). Žalovaná ani len netvrdí
(nieto ešte preukazuje), že by mali byť splnené podmienky pre aplikáciu niektorej z výnimiek prípustnosti
novôt v odvolacom konaní podľa písmen a/ až d/ označeného zákonného ustanovenia.

18. Pojednávanie v súdnej veci bolo okresným súdom nariadené na deň 12.6.2023 o 11:00 hod. a
žalovaná bola naň riadne a včas predvolaná (predvolanie si prevzala dňa 15.5.2023). Zo zápisnice
o pojednávaní je zrejmé, že toto sa uskutočnilo bez prítomnosti žalovanej a skončilo o 11:19 hod.
Ak žalovaná tvrdí, že telefonovala na okresný súd o 11:28 hod. (časový údaj zodpovedá i súvisiacej
e-správe) a súčasne zaslala aj email s podaním, ktorý žiadala predložiť sudkyni, zjavne tieto úkony

uskutočnila po skončení pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Pokiaľ mienila
dosiahnuť predloženie svojho podania konajúcej sudkyni, súvisiace úkony vykonala oneskorene.
Rovnako ani v tomto smere žalované netvrdí (a nepreukazuje), že by jej nejaké objektívne okolnostibránili vo včasnom vykonaní procesného úkonu; osobitne, ak predvolanie na termín pojednávania
prevzala takmer mesiac pred jeho uskutočnením.
19. Krajský súd podotýka, že spomínané emailové ospravedlnenie (s pripojenou argumentáciou vo veci)

obsahovalo výslovné vyjadrenie žalovanej, že súhlasí s pojednávaním bez jej prítomnosti. Žalovaná sa
teda nemienila zúčastniť pojednávania, na ktorom mohla bezprostredne produkovať tvrdenia a dôkazy,
ako aj (priamo) reagovať na argumentáciu protistrany. V daných konkrétnostiach je nutné uzavrieť, že v
postupe okresného súdu v súvislosti s vykonaním pojednávania niet žiadnej okolnosti pre konštatovanie
porušenia práva žalovanej na spravodlivý proces.

20. Žalovaná tiež namietala „rýchlosť“ zákonnej sudkyne, ktorá vyhotovila rozsudok v deň pojednávania;
čo podľa nej znamená, že rozsudok bol „vopred nachystaný“. K uvedenému môže krajský súd len
všeobecne uviesť, že spôsob manažovania práce konkrétneho konajúceho sudcu je v plnej miere
zverený jeho organizačným schopnostiam. Časové aspekty súvisiace s koncipovaním rozsudku vo veci
tak ani nemôžu v užšom slova zmysle podliehať odvolaciemu prieskumu. Krajský súd však pripomína, že

obsahpodanístránjejednoznačnekonajúcemusúduznámyužvčasenariadeniatermínupojednávania;
v rámci prípravy na pojednávanie má súčasne ozrejmenú relevantnú právnu úpravu; priamo zákon
sudcovi ukladá už v podstate na úvod pojednávania prezentovať predbežný právny názor (§ 181 ods. 2
CSP); ak na pojednávaní nedôjde k zmene postojov strán či doplneniu ich argumentácie (napr. aj z titulu
ich neprítomnosti, resp. oneskoreného vykonania úkonu) nič nebráni bezprostrednému písomnému

vyhotoveniu rozhodnutia.

21. Pokiaľ žalovaná poukazuje, resp. cituje z rozhodnutí krajských súdov (čiastočne i Najvyššieho
súdu SR) v iných veciach nijako nevysvetlila spojitosť týchto rozhodnutí (ich citovaných pasáží)
s posudzovanou vecou. Dotknuté rozhodnutiach akcentujú vo všeobecnosti potrebu rešpektovania § 92

ods. 8 Zákona o bankách, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a pravidiel doručovania listín. Špecifickým
a jedinečným (vlastným práve súdenej veci) odvolacím námietkam sa odvolací súd venoval vyššie; iné
– „generalizované“ právne závery – nedosiahli potrebnú mieru individuálnosti, aby mohli byť predmetom
bližšieho odvolacieho prieskumu.

22. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že sama odvolateľka v podanom opravnom
prostriedku vyslovila ochotu dohodnúť sa na splácaní dlhu. Počas obdobie jeho splatnosti (i s odkazom
na trvanie sporu) už mohla iniciatívne realizovať aspoň čiastočné úhrady. Uvedené je žiaduce zvýrazniť
najmä za situácie, keď žalobca v spore uplatňoval pohľadávku len v rozsahu istiny.

23. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
24. Žalovaná síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie

posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj
krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP. Odvolateľka – žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalobca voči
nej nárok na náhradu trov v (plnom) rozsahu – 100%.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.