Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123450596
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6123450596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlomvBratislave,Mýtna48,IČO:35831154,právnezastúpenéhoadvokátomJUDr.JánomŠoltésom,
so sídlom tamtiež, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. B. XXXX/XX, o zaplatenie
8.107,34 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 6Csp/25/2024-135 zo dňa 14. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Strany n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „VÚB Pôžička“, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver
vo výške 10.000 EUR. Listom označeným ako Tretia upomienka – pokus o zmier z 9.4.2021 právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že napriek predchádzajúcim upomienkam doteraz neuhradil
záväzky plynúce zo zmluvy o úvere. Evidoval pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 519,64 EUR,
preto dlžníka vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy; v opačnom prípade mienil požadovať vrátenie

celej poskytnutej sumy úveru pred dátumom splatnosti. V dôsledku nečinnosti dlžníka/žalovaného
výzvou z 24.5.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru so zostatkom 8.559,38 EUR a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie v lehote 7 dní od doručenia
výzvy. Následne došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu.
2. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu konštatoval nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, keďže neboli dodržané zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru.Kvýkladu§53ods.9Občianskehozákonníkauviedol,žepodmienkouúčinnostipredmetnejvýzvy

je, že veriteľ v zákonom ustanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozorní spotrebiteľa
na uplatnenie daného práva. Účelom uvedeného je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť na
splatenie dlhu. Okresný súd zdôraznil, že výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí
byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní
viac ako 3 mesiace, aby sa prípadným zaplatením (tejto) omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť
zosplatneniu celej pohľadávky. Dodal, že označenie konkrétnej anuitnej splátky, pre ktorú veriteľ
pristupuje k vyhláseniu okamžitej splatnosti, vyplývalo aj zo Všeobecných obchodných podmienok.

V neposlednom rade považoval okresný súd označenie „rozhodujúcej splátky“ za nevyhnutné i pre
aplikáciu § 54a Občianskeho zákonníka.
3. V konkrétnostiach súdenej veci vyslovil, že výzva právneho predchodcu žalovaného z 9.4.2021
nespĺňala zákonné požiadavky, keďže bola neurčitá a nezrozumiteľná; a preto podľa § 37 ods. 1Občianskeho zákonníka neplatná. Žalobca teda dostatočným spôsobom nepreukázal (platné) využitie
práva na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru. Okresný súd tiež podotkol, že ani v oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sa neuvádza, pre ktorú nesplnenú splátku veriteľ žiada

o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Následne okresný súd uzavrel, že
právny predchodca žalobcu/banka nemohla platne postúpiť žalobcovi pohľadávku skôr, ako sa táto stala
splatnou (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.).
4. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu,
keďže nebol preukázaný vznik trov na jeho strane.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak,
že žalobe bude vyhovené. Poukázal na to, že predložil Tretiu upomienku z 9.4.2021 spolu s podacím
hárkom preukazujúcim jej doručovanie žalovanému; predmetná zásielka sa tak dostala do dispozičnej
sféry žalovaného. V otázke doručovania písomností dával do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu
SR.

6. Odvolateľ akcentoval, že vzhľadom na to, že žalovaný napriek výzve veriteľa omeškané splátky
nezaplatil, vyhlásil veriteľ predčasnú splatnosť (celého) úveru dňa 24.5.2021; a to pre nezaplatenie
splátky splatnej 29.1.2021. Mal za to, že Občiansky zákonník nestanovil ako podmienku platnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru označenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil
k zosplatneniu. Zároveň pri výklade právnych úkonov je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz

preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec
zákonom uvedených prípadov.
7. Žalobca tvrdil, že bolo preukázané, že jeho právny predchodca vyzval žalovaného v súlade s § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka na úhradu dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade je oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť; k čomu došlo dňa 24.5.2021. V dotknutej časti odvolania výslovne konštatoval,

že dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bolo nezaplatenie „úverovej splátky splatnej dňa
14.5.2020, čo žalovaný ani nepoprel“. To znamená, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo po
uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky a za súčasného upozornenia na možnosť zosplatnenia
úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Následne bolo (i) postúpenie pohľadávky
na žalobcu v súlade s § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.

8. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3

CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. V kontexte posudzovanej problematiky je potrebné uviesť, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
je právom (nie povinnosťou) veriteľa a môže tak učiniť pre ktorúkoľvek, a to aj jedinú splátku, avšak
len za splnenia zákonných podmienok. Mimoriadna splatnosť úveru sa spája s nutnosťou náležitého

zadefinovania konkrétnej splátky, od ktorej nesplnenia sa tzv. zosplatnenie má odvíjať. Ako správne
akcentoval už okresný súd, účelom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je totiž (aj) poskytnutie možnosti
spotrebiteľovi odvrátiť dôsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to zaplatením práve tej splátky, pre
ktorú k takémuto mimoriadnemu úkonu môže dôjsť.
11. Náležité zadefinovanie konkrétnej splátky je rovnako relevantné z časového hľadiska využitia

predmetného oprávnenia veriteľa, ktoré je podľa § 565 Občianskeho zákonníka limitované do splatnosti
najbližšej splátky. Veriteľ má pritom právo vybrať si, pre nezaplatenie ktorej splátky bude požadovať
úhradu celého dlhu. Tento výber je ale spojený s povinnosťami dodržať zmienenú zákonnú lehotu.
Napokon, vymedzenie „zročnosti nesplnenej splátky“ je významné taktiež vo vzťahu k plynutiu
premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 29/2023).

12. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025 (publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 34/2025) vyplýva, že „bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za

splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“13. Na základe citovaného je nutné uzavrieť, že ak upozornenie (výzva) podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka nevymedzuje splátku, ktorej nezaplatenie je určujúce pre využitie oprávnenia veriteľa
zosplatniť úver, nie je možný iný záver, než konštatovanie neplatnosti daného právneho úkonu pre jeho

neurčitosť. Tento záver bol na úrovni Najvyššieho súdu SR prijatý ako určujúci pre ďalšiu súdnu prax, čo
potvrdzuje aj zverejnenie vyššie označeného rozhodnutia v „Zbierke“. Rozhodovacia činnosť najvyšších
súdnych autorít (a teda aj najvyššieho súdu) je pritom základom pre definovanie princípu právnej istoty,
ktorý tvorí imanentnú súčasť procesného postupu všeobecných súdov (článok 2 ods. 2 Základných
princípov CSP). Odvolací súd nemal dôvod akokoľvek sa odchýliť od tejto ustálenej judikatúry.

14. Pokiaľ odvolateľ až v podanom opravnom prostriedku doplnil svoju argumentáciu o vymedzenie
splátky, pre ktorú veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ide
o produkovanie nových skutočností, ktoré neboli uplatnené v konaní pred okresným súdom, a preto
sú neprípustné (§ 366 CSP a contrario). Bez ohľadu na neprípustnosť takejto argumentácie (ako aj
neopodstatnenosť, keďže dané doplnenie nič nemení na fakte, že výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníkaaanisamotnézosplatnenievymedzeniekonkrétnejsplátkyneobsahovali)išlotiežozmätočné
tvrdenia, keďže žalobca uvádza dva rozdielne časové údaje/omeškané splátky (29.1.2021, resp.
14.5.2020).

15. Odvolacia námietka/argumentácia ohľadne doručovania hmotnoprávnych úkonov žalovanému je

bezpredmetná, lebo nielenže okolnosti doručovania neboli základom pre určujúci záver napadnutého
rozhodnutia, ale okresný súd sa nimi ani (vôbec) nezaoberal. V nemalej miere tak ide o zlyhanie
odvolateľa pri formulovaní konkrétnych odvolacích námietok.

16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné

a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

17. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie

posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na
okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore a zohľadnil
skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ – žalobca nebol v odvolacom konaní
(vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne
trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom (a v podstate ani s dotknutým konaním ako celkom)
nevznikli – § 251 CSP. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zodpovedá

aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr.
rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.