Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725200106
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5725200106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní
zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov – matky:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., A. D., E. F. XX/XX, právne zastúpená: SHM PARTNERS s.
r. o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 235 616 a otca:
C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. I. XXX, právne zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri,
s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, v konaní o zmenu úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 28P/10/2025-188 zo dňa 20. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 28P/10/2025-188 zo dňa 20. augusta 2025 v napadnutých
výrokoch II., IV. a k týmto výrokom v zodpovedajúcich častiach výroku I. a vo výroku V. p o t v r d z u j e .

RozsudokOkresnéhosúduMartinč.k.28P/10/2025-188zodňa20.augusta2025 vnapadnutomvýroku
III. a k tomuto výroku v zodpovedajúcej časti výroku I. a v súvisiacom výroku VI. z r u š u j e a v

r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Mení sa
rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/36/2021 zo dňa 24.06.2021, právoplatný dňa 05.08.2021
v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. nasledovne:
II. Maloletá A., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú
oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 250,- € mesačne, vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou nasledovne:

- Počas bežného kalendárneho roka každý nepárny víkend a to tak, že prvý nepárny týždeň v mesiaci
si matka maloletú v piatok o 17.00 hod. prevezme v mieste bydliska otca a po skončení styku maloletú
otcovi odovzdá v nedeľu o 17.00 hod. v mieste bydliska otca. Druhý nepárny týždeň v mesiaci bude

maloletú na styk s matkou odovzdávať otec v piatok o 19.00 hod. v mieste bydliska matky a po ukončení
styku otec preberie maloletú v mieste bydliska matky v nedeľu o 15.00 hod.
Osobitná úprava styku matky s maloletou bude prebiehať nasledovne:- Počas jarných prázdnin určených Ministerstvom školstva pre Žilinský kraj každý nepárny rok od piatka
predchádzajúcemu jarným školským prázdninám od 15.00 hod. do nedele v týždni školských jarných
prázdnin do 15.00 hod.,

- Počas Veľkonočných sviatkov v párnom roku od stredy pred Veľkonočnými sviatkami od 15.00 hod.
do utorka po Veľkonočných sviatkoch do 15.00 hod., a v nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 15.00
hod. do Veľkonočnej nedele do 15.00 hod.

- Počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v nepárnom roku od 22.12 od 15.00 hod. do 29.12. do
15.00 hod., a v párnom roku od 29.12. od 15.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 15.00 hod.

- Počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00
hod. do 15.08. do 18.00 hod. s tým, že pri začatí styku si matka maloletú prevezme v mieste bydliska
otca a po ukončení styku si otec prevezme maloletú v mieste bydliska matky. Počas osobitnej úpravy

styku sa bežná neuplatňuje.
V. Návrh matky na nahradenie súhlasu otca zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že matka uvádzala, že dňa 14.01.2025

podalanávrhnazmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností,ktorýmžiadalazvereniemaloletej
A.dosvojejosobnejstarostlivosti,úpravustykuotcaaurčenietrvaléhopobytudieťaťaumatky,vzhľadom
na podstatnú zmenu pomerov, keďže otec podľa nej zabezpečoval starostlivosť o maloletú prevažne
prostredníctvom starej matky. U otca chýbal maloletej stabilný denný režim, maloletá chodila neskoro
spať a školské povinnosti plnila až vo večerných hodinách. Mala výhrady aj k stravovacím návykom u

otca, ktoré podľa nej pozostávali z polotovarov a rýchleho občerstvenia, pričom otec nezabezpečil ani
vhodnú autosedačku. Tvrdila, že otec dieťa neviedol k samostatnosti a správal sa k nemu neprimerane
jeho veku, pričom za nevhodné považovala aj spoločné kúpanie otca s maloletou. Uvádzala, že dieťa
sa od otca pravidelne vracalo choré, alebo prechladnuté a bolo zaťažené jeho osobnými problémami.
Zdôrazňovala, že ona sama zabezpečovala pre maloletú stabilné a podnetné prostredie, zdravú stravu,

riadny režim a primerané voľnočasové aktivity. Matka má stabilný partnerský vzťah a časť mesiaca
býva v C., kde má dieťa vlastnú izbu a cíti sa tam bezpečne a harmonicky. Uvádzala, že rešpektovala
právo dieťaťa na kontakt s otcom, avšak vzhľadom na výraznú vzdialenosť medzi bydliskami rodičov
už nebolo možné reálne pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti. Podľa matky je v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do jej výlučnej osobnej starostlivosti. „K podanému návrhu

matka pripojila daňové priznanie za rok 2023 (č.l. 12), účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2023 (č.l.
22), účtovnú závierku spoločnosti J. s.r.o. k 31.12.2023 (č.l. 25), rodný list maloletej (č.l. 28) a výpis z
OR spoločnosti J. s.r.o. (č.l. 29).“
3. Okresný súd Martin uznesením č.k. 28P/10/2025-48 zo dňa 22.01.2025 ustanovil maloletému dieťaťu
za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

4. Okresný súd uviedol, že otec vo vyjadrení k návrhu konštatoval, že podaný návrh matky považoval za
neopodstatnený a zotrvával na tom, že striedavá osobná starostlivosť dlhodobo fungovala v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa. Zdôrazňoval, že dieťa malo u neho stabilný denný režim, bolo riadne
pripravované do školy a nikdy nevykazovalo žiadne problémy v prospechu, správaní, či sústredení.
Tvrdil, že starostlivosť vykonával osobne a tvrdenia matky o dominancii starej matky pri starostlivosti

označoval za nepravdivé a účelové. Uvádzal, že stravovanie zabezpečoval riadne a pravidelne varil,
pričom výhrady matky ohľadom polotovarov odmietal. Poukazoval, že všetky výdavky na dieťa znášali
rodičia rovným dielom a maloletá mala u neho kompletnú výbavu aj plnohodnotné domáce prostredie.
Odmietal aj tvrdenia matky o nedostatkoch v oblasti hygieny, či spánkového režimu a uvádzal, že dieťa
vždy chodilo spávať v primeranom čase. K otázke autosedačky uviedol, že bola zakúpená spoločne a

matka s jej používaním nikdy nemala problém. Otec zdôrazňoval, že s maloletou aktívne trávil voľný čas,
venoval sa športovým aktivitám, výletom a pravidelným tréningom džuda. Tvrdenia matky o údajných
nevhodných hygienických návykoch či spoločnom kúpaní označil za klamstvá a účelovú diskreditáciu.
Uvádzal, že psychický tlak na dieťa vyvíjala matka tým, že ju pripravovala na presťahovanie do J., hoci
maloletá odmietala meniť prostredie. Tvrdil, že jeho pracovné povinnosti mu umožňovali byť dieťaťu

plne k dispozícii, keďže pracoval prevažne z domu a v C.. Poukazoval na to, že maloletá je v C. pevne
zakorenená, kde má rodinu, kamarátov, školu aj všetky aktivity. Zdôrazňoval, že matka súhlasila so
striedavou starostlivosťou až do chvíle, keď sa zmenili jej osobné pomery, nie potreby dieťaťa. Uvádzal,
že zmena starostlivosti by predstavovala vytrhnutie dieťaťa zo stabilného prostredia bez akéhokoľvekobjektívneho dôvodu. Záverom navrhol, aby sa striedavá starostlivosť zachovala, a ak by sa matka
presťahovala, aby bola maloletá zverená do jeho výlučnej osobnej starostlivosti.
5. V rámci multidisciplinárneho prístupu v rodinnoprávnej agende sa na okresnom súde vykonalo

informatívne stretnutie rodičov dňa 20.03.2025 za účasti obidvoch rodičov a ich právnych zástupcov,
v rámci ktorého nedošlo k rodičovskej dohode, nakoľko medzi rodičmi zostala sporná otázka typu
starostlivosti o maloletú. Zo zápisnice z ISR (č.l. 115 spisu) vyplýva, že matka ako hlavný dôvod na
zmenu typu starostlivosti uvádza, že aktuálne má dlhodobý nový vzťah s partnerom, s ktorým žije a čaká
ďalšie dieťa. Partner matky je pracovne viazaný na prostredie J., naopak otec má vytvorené zázemie v

C., matka chce, aby mala mal. A. vytvorený vzťah s novou rodinou aj s novonarodenou sestričkou.
6. Okrem iného vykonaného dokazovania okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že v rámci zabezpečenia participačných práv maloletej, zisťoval aj názor mal. A., a to
jednak prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ale aj priamo zákonnou sudkyňou dňa 27.05.2025 za
prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletá A. však vyjadrila vôľu, že chce, aby obsah zisťovania názoru
zostal dôverný. Celý rozhovor s maloletou bol nahrávaný, avšak obsah rozhovoru nebol sprístupnený

rodičom.
7. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu najmä v § 26 Zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZR“), § 36 ods. 1 ZR,, § 62 ods. 1
ZR, § 75 ods. 1 ZR, § 77 ods. 1 ZR, § 38 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Maloletá A.

pochádza z manželstva účastníkov konania, pričom z pripojeného spisu sp. zn. 9P/36/2021 mal
okresný súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 9P/36/2021-34 zo dňa 24.06.2021,
právoplatným dňa 05.08.2021 bolo manželstvo účastníkov - rodičov maloletej A. rozvedené a o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá
zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude zabezpečovať

starostlivosť o maloletú od utorka každého párneho týždňa do utorka každého nepárneho kalendárneho
týždňa. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú od utorka každého nepárneho kalendárneho
týždňa do utorka každého párneho kalendárneho týždňa. Výživné určené nebolo.
8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že najskôr skúmal, či došlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zásah do pôvodnej rodičovskej dohody. Konštatoval, že zmena musela

byť kvalifikovaná a natoľko zásadná, aby pôvodné rozhodnutie už nebolo udržateľné. Zistil, že v čase
pôvodného rozhodnutia obaja rodičia žili v C. a striedavá osobná starostlivosť sa realizovala v jednom
meste. Matka však po uzavretí rodičovskej dohody zmenila miesto svojho pobytu, presťahovala sa do
C. a založila si novú rodinu. Okresný súd posúdil, že táto zmena mala zásadný dopad na doterajšie
fungovanie striedavej starostlivosti. Vzhľadom na vzdialenosť približne 230 km a na dualitu školských

zariadení dospel k záveru, že striedavá starostlivosť medzi dvoma mestami nebola reálne vykonateľná
ani v záujme dieťaťa. Zohľadnil tiež, že matka bola na materskej dovolenke s ďalším dieťaťom a úplne sa
vysťahovala z C.. Obaja rodičia pritom odmietali, aby maloletá navštevovala dve škôlky, či školy. Preto
súd posudzoval, ktorému z rodičov bude maloletá zverená do výlučnej osobnej starostlivosti.
9. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému

z rodičov, sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných
noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému
z rodičov či kontinuita prostredia. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní
konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem
vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez

pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp.zn. II.
ÚS 554/04). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je
nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v
živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom.
10. Vo veciach týkajúcich sa maloletých detí musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu

a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom
zisťovať tiež názor maloletého dieťaťa. Príslušné ustanovenia Zákona o rodine zdôrazňujú záujem
dieťaťa ako dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy
vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti
pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha,

(viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny
význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad
záujmom rodiča. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho
spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ichvzájomnákoreláciazobjektívnych,alebosubjektívnychdôvodovmožnánieje,prednosťmávždyzáujem
maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie
je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa. (viď

rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94. Ignaccolo-Zenide vs.
Rumunsko č. 31679/96, Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96). (II. ÚS 662/2014).
11. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že najlepším riešením pre maloletú
A. bolo jej zverenie do osobnej starostlivosti otca, keďže doterajší model striedavej starostlivosti sa
stal vzhľadom na vzniknuté okolnosti neudržateľným. Konštatoval, že obaja rodičia boli starostliví,

kompetentní a emočne dostupní, avšak zmena životných podmienok na strane matky zásadne narušila
kontinuitu predchádzajúceho usporiadania. Okresný súd uviedol, že počas konania sa oboznámil aj s
nahrávkou z informatívneho stretnutia rodičov, z ktorej bolo zrejmé, že rodičia sa navzájom rešpektovali,
avšak neboli schopní nájsť spoločné riešenie vzhľadom na zásah do predchádzajúcej stabilnej štruktúry
starostlivosti.
12. Konštatoval okresný súd, že pôvodná striedavá starostlivosť fungovala bez závažných konfliktov a

bola výsledkom konsenzu oboch rodičov, pričom ani jeden z nich do času zmeny pomerov neprezentoval
pochybnosti o rodičovských kompetenciách toho druhého. Matka však následne prijala pracovnú
príležitosť v J., nadviazala nový partnerský vzťah a postupne sa definitívne presťahovala z mesta C.
do C., čo bolo sprevádzané narodením ďalšieho dieťaťa. Podľa záverov okresného súdu matka síce
mala plné právo prispôsobiť svoj život vlastným osobným predstavám, avšak ako rodič mala zároveň

povinnosť predvídať dopady týchto rozhodnutí na život maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že zmena bydliska
matky bola jej slobodným rozhodnutím a nebolo možné od otca očakávať, aby vytrhával dieťa z jeho
prirodzeného prostredia len preto, aby sa prispôsobil novému životnému smerovaniu matky.
13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že rodičia nemôžu podľa vlastných
potrieb podmieňovať život dieťaťa zásadnými zmenami, najmä ak tieto nereflektujú jeho stabilitu,

sociálne väzby a psychický komfort. Pri vyhodnocovaní najlepšieho záujmu dieťaťa zdôraznil, že ide
o najvyššie kritérium, ktoré musí byť posudzované objektívne, individualizovane a bez preferovania
osobných záujmov rodiča. Pri posúdení okolností považoval okresný súd za preukázané, že maloletá
v C. dlhodobo žije, má tu vytvorenú sieť rodinných a sociálnych väzieb, navštevovala školu, športové
aktivity a toto prostredie považovala za svoj domov. Stabilita, kontinuita a zachovanie prirodzených

väzieb okresný súd označil za rozhodujúce kritériá.
14. Okresný súd ďalej uviedol, že v starostlivosti otca neboli zistené nedostatky, ktoré by mohli odôvodniť
obmedzenie jeho rodičovských práv, pričom tvrdenia matky sa v rozhodujúcich častiach nepreukázali.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá opakovane vyjadrovala želanie zostať v známom
prostredí a obaja rodičia potvrdili, že dieťa malo k otcovi silnú citovú väzbu. Okresný súd prihliadol aj na

odporúčanie kolízneho opatrovníka, podľa ktorého zotrvanie maloletého dieťaťa v C. bolo najvhodnejším
riešením. Uviedol, že matka síce zdôrazňovala význam súrodeneckého puta, avšak tento vzťah nemohol
byť nadradený nad biologické rodičovské väzby, najmä ak bolo možné ho udržiavať prostredníctvom
upraveného styku.
15. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd mal za to, že predstava matky o začlenení

maloletého dieťaťa do novej rodiny jej partnera nereflektovala dostatočne existujúci silný vzťah medzi
otcom a dcérou. Zároveň konštatoval, že otec deklaroval ochotu podporovať široký kontakt dieťaťa
s matkou, vrátane cestovania do C., čo svedčilo o jeho záujme zachovať pre dieťa vzťah s oboma
rodičmi.Okresnýsúduzavrel,ženajlepšízáujemmaloletéhodieťaťasivyžadovaljejzvereniedoosobnej
starostlivosti otca a zachovanie jej života v stabilnom prostredí mesta C..

16. Z ustálenej vnútroštátnej a medzinárodnej judikatúry vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú
byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolnosti prípadu prevážiť nad záujmom
rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na konajúcom súde. Okresný súd mal za to, že
vytrhnutie maloletého dieťaťa z existujúceho rodinného prostredia predstavuje neprimeraný zásah do
súkromného, rodinného života, i do istej miery aj osobnej slobody.

17. Okresný súd uviedol, že pri hodnotení matkou vytýkaných nedostatkov v starostlivosti otca vychádzal
z premisy, že rozdielnosť výchovných prístupov u rodičov je prirodzeným javom a samotná benevolencia
jedného rodiča nie je dôvodom na obmedzenie jeho rodičovských práv. Konštatoval, že tvrdenia
matky smerujúce k spochybneniu povahových vlastností otca ani jeho osobnostných predpokladov
neboli spôsobilé odôvodniť vylúčenie otca zo starostlivosti o maloletú. Pokiaľ matka namietala, že otec

nezabezpečoval starostlivosť o dieťa vždy osobne a v niektorých situáciách ju prevzala stará matka, tak
okresný súd zdôraznil, že bežný kontakt dieťaťa so širšou rodinou je žiaduci a v praxi je prirodzené, ak
rodičia zveria dieťa starým rodičom na obmedzený čas. Z dokazovania vyplynulo, že otec s maloletoužil samostatne a stará matka bývala v inej obci, pričom spoločné víkendy so širšou rodinou okresný súd
nepovažoval za nedostatok, ale za zdravú súčasť rodinných väzieb.
18. K tvrdeniam matky o údajnom sprchovaní otca s maloletou okresný súd uviedol, že táto skutočnosť

nebola preukázaná, a matka sama na pojednávaní potvrdila, že vec ďalej neriešila, čo podľa okresného
súdu nezodpovedalo správaniu rodiča, ktorý by mal vážne obavy o dieťa. Ako účelové sa okresnému
súdujaviliajtvrdeniaozabúdanívecí,činedostatočnombalení,keďžetietomalibyťriešiteľnéoperatívne
v čase, keď matka ešte žila v C., a nemožno ich spätne používať ako argument pre zmenu starostlivosti.
Rovnako neboli potvrdené tvrdenia, že maloletá nebola primerane pripravovaná do školy, keďže správy

zo školy nepreukázali žiadne rozdiely v plnení školských povinností medzi týždňami strávenými u otca
a u matky.
19. Podľa záverov okresného súdu, z hľadiska záujmu dieťaťa je rozhodujúce, aby maloletá zotrvala v
prostredí, v ktorom od narodenia vyrastala, kde mala vytvorenú stabilnú sociálnu sieť, školské prostredie
a rovesnícke vzťahy. Poukázal, že prirodzeným ťažiskom života maloletej bolo mesto C. a náhle
vytrhnutie z tohto prostredia by mohlo viesť k narušeniu jej pocitu istoty a kontinuity. Okresný súd

zdôraznil, že rodič má povinnosť pri všetkých svojich rozhodnutiach prihliadať predovšetkým na záujmy
dieťaťa, a maloleté dieťa nemožno vnímať ako objekt, ktorého život má kopírovať predstavy, či životné
smerovanie jedného z rodičov.
20. Po zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca okresný súd upravil styk matky s dieťaťom
tak, aby bol zachovaný rovnaký priestor pre oboch rodičov na budovanie vzťahu s maloletou, pričom

zohľadnil najmä vzdialenosť medzi bydliskami a praktické aspekty cestovania. V záujme vyváženia
povinností súd určil, že jeden víkend v mesiaci zabezpečí prepravu dieťaťa otec a nasledujúci víkend
matka. Pri osobitnej úprave styku počas prázdnin a sviatkov reflektoval na školské povinnosti dieťaťa,
potrebu oddychu a právo maloletej na kontakt s oboma rodičmi. Zároveň vzal do úvahy, že obaja rodičia
deklarovali ochotu nad rámec súdnej úpravy spolupracovať a podporovať kontakt maloletej s druhým

rodičom, čo okresný súd pozitívne hodnotil a apeloval na ich budúcu rodičovskú spoluprácu.
21. Pri určení výšky výživného okresný súd vychádzal zo zistených možností, schopností a majetkových
pomerov oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletej. Súd v konaní ustálil mesačné výdavky
na maloletú nasledovne: „strava v domácom prostredí 120 € (maloletá vo veku 9 rokov, bežné výdavky
na stravu), oblečenie 30 €, družina a krúžky 13,75 €, vitamíny 10 €, drogéria 10 €, voľný čas 20 €,

školné 100 €, džudo 30 €, učebnice 4,16 € (mesačne, ročne cca 50 €), alikvótna časť na bývanie
u otca 225 € (nájom, otca 450 €), z čoho súd odpočítal 60 € prídavok na dieťa (tzn. 562,91 -60)
a uvedené pomerne rozdelil medzi rodičov, t.j. matku zaviazal platením výživného vo výške 250 €
mesačne. Uvedené je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach matky, ktorá aktuálne ukončila
podnikateľskú činnosť, avšak z lustrácie v sociálnej poisťovni bolo preukázané, že táto je od 20.02.2025

evidovaná ako zamestnanec spoločnosti C. K. C., s.r.o., s vymeriavacím základom 02/2025 vo výške
729,79 €, za obdobie 03/2025 až 05/2025 vo výške 1850 € a za obdobie 06/2025 vo výške 1218,13 €.
Matka je poberateľkou materskej dávky vo výške 1445,60 €. Matka má bežné výdavky, v C. uhrádzala
nájom výške 500 € (tento výdavok už opadol), dlh v banke, ktorý spláca po 84 €. Otec je spoločník aj
konateľ v spoločnosti J. s.r.o., pričom z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2024 vyplýva, že výsledok

hospodárenia za účtovné obdobie je vo výške 13 485 €. Otec má výdavky na nájom, úver 250 €, poistka
pre maloletú a otca, bežné výdavky.“
22. Pokiaľ ide o návrh matky na doplnenie dokazovania prednesený na pojednávaní dňa 11.06.2025,
a to výsluch matky spolužiačky maloletej A., tento okresný súd rozhodol, že nevykoná, nakoľko uvedené
považoval za neúčelné a nehospodárne, vzhľadom na vykonané dokazovanie nadbytočné.

23. Okresný súd sa návrhom matky, ktorý mal súvisieť so zmenou školy a trvalého pobytu maloletej,
bližšie nezaoberal vzhľadom na to, že rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, čo de
facto znamená zotrvanie v meste C., kde maloletá aj žije a navštevuje školské zariadenie. Keďže teda
nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala matkin návrh, tento okresný súd zamietol. O trovách
konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.
24. Proti rozsudku okresného súdu podala rozsiahle odvolanie matka (ďalej aj len „odvolateľka“, č.l. 208
a nasl. spisu), na ktoré celé obsahovo rozsiahle znenie sa na tomto mieste odvolacím súdom odkazuje,
a to do výrokov I., II., III., IV. a V. predmetného rozsudku v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h)
CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 9P/36/2021

zo dňa 24.06.2021, právoplatný a vykonateľný dňa 05.08.2021, ktorým bolo manželstvo otca a matky
rozvedené a schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
25. V odvolaní odvolateľka namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný na základe neúplne
a nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože okresný súd nezohľadnil všetky relevantné okolnostistarostlivosti poskytovanej otcom, ako aj zmenené pomery na strane dieťaťa a matky. Uviedla, že
okresný súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na objektívne posúdenie najlepšieho záujmu
maloletej A., keď nepreskúmal životné podmienky dieťaťa v domácnosti otca a nevenoval pozornosť

skutočnostiam, že maloletá dlhodobo nemala v jeho domácnosti vlastnú izbu, primerané podmienky na
učenie ani základné hygienické potreby v súlade s odporúčaniami odborných lekárov. Poukázala na to,
že súd opomenul hodnotiť, že dieťa nenosilo ortopedickú obuv predpísanú lekárom a že otec zabezpečil
základné školské vybavenie maloletej až po rokoch školskej dochádzky.
26. Odvolateľka uviedla, že okresný súd nedostatočne posúdil aj kolísavý režim dieťaťa, neskoré

zaspávanie a nepravidelnú prípravu do školy, ktoré sa prejavovali únavou maloletej, zmenami v
jej správaní a opakovanými zdravotnými ťažkosťami, pričom triedny učiteľ potvrdil jej uzavretosť,
melanchóliu a zmeny v náladách. Odvolateľka namietala, že okresný súd nesprávne vyhodnotil otázku
primeranosti výchovných postupov otca, keď opomenul skutočnosť, že maloletá v období pred pubertou
spávala s otcom v jednej izbe a že v minulosti dochádzalo aj ku spoločnej hygiene, čo bolo vzhľadom
na jej vek a psychický vývin nevhodné. Uviedla, že okresný súd nezohľadnil ani fakt, že otec dieťa

opakovane zveroval do starostlivosti starej matky alebo cudzích osôb aj na niekoľko dní, čo narúšalo
stabilitu dieťaťa, jeho režim a pocit bezpečia. Odvolateľka ďalej uviedla, že maloletá bola vystavená
psychickému nátlaku zo strany otca, ktorý jej viackrát tvrdil, že „matka ju chce zobrať“, čo vyvolávalo u
dieťaťa strach a vnútorné napätie, pričom maloletá matke uviedla, že „má zakázané o tom hovoriť“, čo
odvolateľka považovala za veľmi závažné ohrozenie jej emočného vývinu.

27. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na vykonanie psychologického
vyšetrenia maloletej, hoci toto vyšetrenie bolo kľúčové pre zistenie psychického stavu, vzťahových
väzieb a miery bezpečia dieťaťa. Uviedla, že okresný súd nedostatočne zhodnotil silné citové puto
medzi matkou a maloletou, pre dieťa nenahraditeľné, ako aj úzku súrodeneckú väzbu, ktorá sa vytvorila
po narodení mladšej sestry. Poukázala, že odlúčenie od súrodenca by malo negatívny dopad na

emocionálny a sociálny vývin maloletej, pričom súrodenci v ich veku prirodzene vytvárajú pevné väzby,
ktoré sú dôležité pre formovanie empatie a vzájomnej stability. Odvolateľka ďalej uviedla, že na rozdiel
od otca disponovala časovými a osobnými kapacitami poskytovať maloletej každodennú starostlivosť,
keďže bola na materskej dovolenke, čo jej umožňovalo zabezpečiť pre dieťa pravidelný denný režim,
zdravé stravovanie, podporu pri školských povinnostiach a harmonické rodinné prostredie. Uviedla,

že okresný súd precenil argument otca o sociálnych väzbách dieťaťa v C., pretože maloletá bola
spoločenská, adaptabilná a ľahko si vytvárala nové priateľstvá, pričom matka mala pre ňu zabezpečený
plynulý prestup do školy bez prerušenia vzdelávacieho procesu. Poukázala na to, že správy kolízneho
opatrovníka z jej domácnosti boli pozitívne, zatiaľ čo šetrenie v domácnosti otca nebolo vykonané
vôbec, čo okresný súd pri hodnotení pomerov prehliadol, hoci išlo o dôkaz zásadného významu. V časti

výživného odvolateľka namietala, že okresný súd nesprávne posúdil majetkové pomery otca, ktorého
deklarovaný príjem nezodpovedal jeho skutočným výdavkom, zvlášť ak hradil nájomné vo výške 450
eur a zároveň financoval rekonštrukciu rodinného domu. Uviedla, že súd neprihliadol na § 63 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorého bol otec povinný preukázať príjmy z inej ako závislej činnosti, a v prípade
ich nepreukázania sa predpokladal príjem vo výške dvadsaťnásobku životného minima. Zdôraznila, že

okresný súd mal posúdiť schopnosti a možnosti otca na základe jeho predpokladaného príjmu, nie na
základe účelovo tvrdených údajov, ktoré boli v rozpore s jeho reálnymi životnými nákladmi. Odvolateľka
preto uviedla, že pri riadnom zistení skutkového stavu, vykonaní rozhodujúcich dôkazov a správnom
právnom posúdení veci by okresný súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej A. bolo jej
zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Poukázala a citovala z rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky, ktoré považovala za relevantné pre posúdenie právnych otázok v konaní, a to rozhodnutie
Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/26/2018 zo dňa 23.10.2018, rozhodnutie Krajského súdu Žilina
sp.zn.11CoP/15/2017 zo dňa 13.6.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoP/71/2019,
zo dňa 11.12.2019. Podľa matky je podané odvolanie v plnom rozsahu dôvodné a napadnutý rozsudok
nesprávny a nezákonný.

28. Matka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd vydal nasledovný rozsudok „Súd rozsudok Okresného
súdu Martin zo dňa 20.08.2025, sp. zn.: 28P/10/2025 v rozsahu I., II., III., IV., V., VI. výroku ruší a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Eventuálne

Za predpokladu, že odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie
predmetného rozsudku a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
navrhujeme, aby odvolací súd rozhodol nasledovne:Súd mení I., II., III., IV., V., VI. výrok Okresného súdu Martin zo dňa 20.08.2025, sp. zn.: 28P/10/2025
nasledovne: I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/36/2021 zo dňa 24.06.2021,
právoplatný dňa 05.08.2021 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A.

nasledovne: II.
Maloletá A., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú
oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 300,- € mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. VII.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:

-
počas bežného kalendárneho roka každý nepárny víkend a to tak, že prvý nepárny týždeň v mesiaci si
otec maloletú v piatok o 17.00 hod. prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku maloletú
matke odovzdá v nedeľu o 17.00 hod. v mieste bydliska matky. Druhý nepárny týždeň v mesiaci bude

maloletú na styk s otcom odovzdávať matka v piatok o 19.00 hod. v mieste bydliska otca a po ukončení
styku matka preberie maloletú v mieste bydliska otca v nedeľu o 15.00 hod.

Osobitná úprava styku matky s maloletou bude prebiehať nasledovne:

-
počas jarných prázdnin určených Ministerstvom školstva pre Žilinský kraj každý nepárny rok od piatka
predchádzajúcemu jarným školským prázdninám od 15.00 hod. do nedele v týždni školských jarných
prázdnin do 15.00 hod.,

-
počas Veľkonočných sviatkov v párnom roku od stredy pred Veľkonočnými sviatkami od 15.00 hod. do
utorka po Veľkonočných sviatkoch do 15.00 hod., a v nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 15.00 hod.
do Veľkonočnej nedele do 15.00 hod.,

-
počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v nepárnom roku od 22.12. od 15.00 hod. do 29.12. do
15.00 hod., a v párnom roku od 29.12. od 15.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 15.00 hod.

-

počas letných prázdnin každý rok od 01.07 od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00
hod. do 15.08. do 18.00 hod. s tým, že pri začatí styku si matka maloletú prevezme v mieste bydliska
otca a po ukončení styku si otec prevezme maloletú v mieste bydliska matky. Počas osobitnej úpravy
styku sa bežná neuplatňuje. IV. Maloletá A. bude mať trvalé bydlisko na adrese matky. Maloletá A.
bude navštevovať školské zariadenie podľa rozhodnutia matky. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.

Eventuálne

Sú mení III. výrok Okresného súdu Martin zo dňa 20.08.2025, sp. zn.: 28P/10/2025 nasledovne:

III.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 125,- € mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.“

29. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa sa k doručenému odvolaniu matky vyjadril v podaní na č.l. 231 spisu.
Má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Odporučil odvolanie
matky zamietnuť a potvrdiť rozhodnutie Okresného súdu Martin, sp.zn. 28P/10/2025 zo dňa 20.08.2025.
30. K doručenému vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka - odvolateľka v rozsiahlom
podaní na č.l. 238 a nasl. spisu. Odvolateľka uvádzala, že v celom rozsahu nesúhlasila s vyjadrením

kolízneho opatrovníka, keďže tento nevykonal šetrenie ani v domácnosti otca, ani v domácnosti starej
matky, kde otec s maloletou aktuálne býval, a preto nevychádzal z objektívnych poznatkov o reálnych
životných podmienkach dieťaťa. Namietala, že otec maloletej nezabezpečil primeranú ortopedickú obuv
ani základné prezúvky, a že dieťa sa opakovane nachádzalo v nevhodnom a nedostatočnom oblečení,čo preukazovala priloženou komunikáciou a dokladmi o kúpe. Uvádzala, že otec sa presťahoval
do spoločnej domácnosti so svojou matkou, čo podľa nej potvrdzovalo jeho absenciu samostatnej
schopnosti zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o dieťa bez trvalej pomoci tretej osoby. Tvrdila,

že väčšinu každodennej starostlivosti vykonávala otcova matka, zatiaľ čo ona sama mala časové
a osobné kapacity na plnohodnotnú starostlivosť, keďže sa nachádzala na materskej dovolenke.
Odvolateľka uvádzala, že u dieťaťa sa začali prejavovať psychické dôsledky odlúčenia, ako plač v
otcovej domácnosti, obhrýzanie nechtov, či nadmerná fixácia na mobilný telefón, čo podľa nej svedčilo
o citovom strádaní maloletej. Namietala, že maloletá pociťovala silný smútok po mladšej sestre a v

komunikácii vyjadrovala, že jej súrodenecký kontakt chýba, čo bolo pre jej vývin z hľadiska psychológie
súrodeneckých väzieb významné. Uvádzala tiež, že vzťah medzi ňou a dcérou bol hlboký a stabilný,
pričom dieťa jej opakovane dávalo najavo, že jej spoločné chvíle s matkou výrazne chýbali. Tvrdila, že
pri návšteve 26. septembra zistila zanedbanie základnej hygieny dieťaťa, čo bola pripravená dosvedčiť
aj jej matka ako svedkyňa. Poukazovala, že otec v konaní argumentoval údajným negatívnym dopadom
zmeny prostredia na dieťa, avšak následne sa sám presťahoval do inej domácnosti, čo bolo v rozpore

s jeho vlastnou argumentáciou. Odvolateľka uvádzala, že u maloletej boli zistené zhoršené školské
výsledky a neplnenie školských úloh, pričom sama bola nútená dobiehať učivo počas víkendov, čo
preukazovali správy od vyučujúcich. Tvrdila, že dieťa u otca chodilo neskoro spávať, trávilo neprimerane
veľa času na telefóne a nemalo zabezpečený primeraný režim, zatiaľ čo u matky tieto problémy
nevykazovalo. Poukazovala aj na incident zo dňa 19. októbra, keď dieťa pri odchode od matky plakalo

a vyjadrilo túžbu tráviť s matkou a jej rodinou viac času, čo podľa nej jednoznačne reflektovalo citové
potreby maloletej. Uvádzala, že následné zakúpenie domáceho zvieraťa zo strany otca považovala za
snahu kompenzovať nespokojnosť dieťaťa namiesto riešenia príčin jehopsychického prežívania. Tvrdila,
že otec v praxi odmietal umožniť rozšírený kontakt nad rámec určeného styku, napriek tomu, že na súde
uvádzal opak. Uvádzala, že jej bolo znemožnené kontaktovať dieťa telefonicky v ranných hodinách,

keďže podľa otca by tým rušila jeho a starú matku, čo preukazovala hlasovou správou. Namietala,
že dieťa jej pravidelne nahrávalo hlasové správy, v ktorých vyjadrovalo smútok a výraznú potrebu
bližšieho kontaktu s matkou. Uzatvárala, že všetky uvedené skutočnosti preukazovali, že starostlivosť
poskytovaná otcom nezodpovedala najlepšiemu záujmu maloletej a že bez primeraného dokazovania
nebolo možné vec objektívne posúdiť. Odvolateľka, preto zotrvávala na tom, že len zverením maloletej

do jej osobnej starostlivosti by bolo možné zabezpečiť stabilné, bezpečné a vývinovo primerané
prostredie pre maloletú A..
31. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec v rozsiahlom podaní na č.l. 266 a nasl.
spisu, na ktoré celé obsahové a rozsiahle znenie sa na tomto mieste odvolacím súdom odkazuje. Otec
uvádzal, že sa v celom rozsahu stotožňoval so stanoviskom kolízneho opatrovníka zo dňa 06.10.2025,

podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a zabezpečil všetky
jeho základné potreby. Zastával názor, že odvolanie matky bolo nedôvodné a že rozsudok Okresného
súdu Martin zo dňa 20.8.2025 je potrebné potvrdiť. Tvrdil, že odôvodnenie rozsudku bolo vecné,
logické a zodpovedalo skutočnému stavu, pričom právne posúdenie bolo správne. Odmietal tvrdenie
matky, že nedokázal zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť, čo označoval za nepodloženú fabuláciu.

Uvádzal, že dieťa malo v jeho predošlom dvojizbovom byte vždy vytvorené primerané podmienky a
že mu zakúpil novú kvalitnú stoličku aj ďalšie potreby. Tvrdil, že sa spolu s maloletou presťahoval
do svojho štvorizbového rodinného domu v G. H. I., kde malo dieťa vlastnú zariadenú izbu. Popieral
tvrdenie, že dieťa nemalo vhodnú obuv, a uvádzal, že prezuvky, ktoré zakúpil, zodpovedali výberu
maloletého dieťaťa, pričom matke refundoval všetky dodatočné nákupy. Zdôrazňoval, že jeho finančná

situácia nebola obmedzená, keďže po presťahovaní už neplatil nájomné. Tvrdil, že sa maloletému
dieťaťu venoval v plnej miere, varil mu, učil sa s ním a dodržiaval stanovený režim. Odmietal, že
by sa učili po 20.00 hodine alebo že by dieťa chodilo spávať neprimerane neskoro. Nesúhlasil so
znaleckým dokazovaním, pretože zmeny v správaní dieťaťa spájal s plánovaným presťahovaním matky
do J., nie s jeho starostlivosťou. Tvrdil, že dieťa malo v C. vytvorené silné citové a sociálne väzby, čo

považoval za dôvod zachovania doterajšieho prostredia. Popieral, že by maloletá prespávala u starej
matky počas školských dní a označoval tvrdenia matky za nepravdivé. Uvádzal, že stará matka mala
s dieťaťom prirodzený vzťah, no nikdy nevykonávala starostlivosť namiesto neho. Odmietal akékoľvek
tvrdenia o psychickom nátlaku na dieťa a tvrdil, že emocionálnu záťaž vyvolávali vyjadrenia matky
o sťahovaní. Popieral aj tvrdenia o spoločnej hygiene a uvádzal, že dieťa sa sprchovalo výlučne

samo. Zdôrazňoval, že matka mala starostlivosť o novorodenca, a preto nemohla mať väčšie časové
kapacity než on. Tvrdil, že J. nepredstavovala pre dieťa prirodzené prostredie, keďže tam nemalo žiadne
rodinné väzby. Uvádzal, že dieťa má v C. školu, kamarátov, krúžky a širokú rodinu, čo predstavovalo
stabilné a prirodzené zázemie. Otec preto navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštanciev celom rozsahu potvrdil. Odvolanie matky mal. dieťaťa zo dňa 19.09.2025 je potrebné odvolacím
súdom zamietnuť ako nedôvodné a v celom rozsahu potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu zo dňa
20.08.2025.

32. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe doručenej výzvy zasielal stanovisko na
č.l. 277 spisu. Na základe zmeny pobytu otca a spochybňujúcim vyjadreniam matky, „týkajúcich sa
podmienok maloletej v bydlisku otca zo dňa 22.10.2025 - v prebiehajúcom konaní o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností ÚPSVR Martin vykonal dňa 04.11.2025 v popoludňajších

hodinách ohlásené sociálne zisťovanie v novom mieste pobytu u otca, ktorý sa odsťahoval z C. do
obce G. H. I. K. C. v mesiaci október 2025. Počas sociálneho zisťovania bolo zistené, že otec býva
v štvorizbovom rodinnom dome na adrese G. H. I. XXX, pričom rodinný dom je vlastníctvom otcovej
sestry. Maloletá má k dispozícii na poschodí rodinného domu samostatnú detskú izbu, prispôsobenú
jej aktuálnym potrebám. Otec začal prerábať vedľajší rodinný dom (súp. č. XXX), ktorý je v otcovom
vlastníctve od roku 2016 a súčasný pobyt v blízkosti svojich príbuzných, otec považuje ako dočasné

riešenie, len do skončenia rekonštrukcie svojej nehnuteľnosti, do ktorej sa plánuje presťahovať spolu
s maloletou A.. V prednej časti rodinného domu, ktorá je po rekonštrukcii, býva stará matka maloletej
A. B., nar. XX.XX.XXXX a zadnú časť – prístavbu rodinného domu má k dispozícii otec s maloletou A..
Počas zisťovanie bolo zistené, že otec vytvoril aj v novom mieste pobytu vhodné podmienky pre výchovu
a starostlivosť o maloleté dieťa. Počas sociálneho zisťovania neboli v domácnosti otca zaznamenané

žiadne nedostatky.“
33. V podaní na č.l. 284 spisu sa vyjadrila matka k vyjadreniam otca a kolízneho opatrovníka, na
ktoré celé obsahové a rozsiahle znenie sa na tomto mieste odvolacím súdom odkazuje. Odvolateľka
uvádzala najmä, že v celom rozsahu zotrvávala na svojom odvolaní zo dňa 19.09.2025 a považovala
vyjadrenia otca za nepravdivé, účelové a odporujúce skutkovým zisteniam kolízneho opatrovníka.

Poukazovala, že zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplynulo, že otec nebýval vo vlastnej nehnuteľnosti,
ale v dome svojej sestry, kde užíval iba zadnú prístavbu, napriek tomu, že vo vyjadrení tvrdil opak.
Uvádzala, že otec opakovane prezentoval, že maloletá má v škole harmonické vzťahy, čo sa ukázalo ako
nepravdivé,keďžetriednyučiteľpotvrdiljejzapojeniedošikanóznehokonania,čopodľanejnaznačovalo
psychické preťaženie dieťaťa. Po kontrole mobilného telefónu maloletej zistila komunikáciu, v ktorej

jej bratranec týral zviera, čo podľa nej preukazovalo nevhodné a nebezpečné prostredie, v ktorom
sa dieťa u otca pohybovalo. Upozorňovala, že dieťa sa opakovane pýtalo, kde sa otec nachádza, čo
vyvolávalooprávnenépochybnostiotom,ktoskutočnevykonávalstarostlivosťpočasjehoneprítomnosti.
Tvrdila, že otec reagoval na emočné potreby dieťaťa kupovaním domácich zvierat, čo nepovažovala za
primerané ani prospešné pre jeho psychickú stabilitu. Odvolateľka uvádzala, že maloletá prichádzala s

prejavmi dlhodobého stresu, vrátane ohryzených nechtov, bolestí brucha a plaču pri odovzdávaní otcovi.
Poukazovala, že otec dieťa počas pobytu u matky neprimerane často kontaktoval, čím narúšal pokojný
priebeh ich spoločného času. Uvádzala, že otec zanedbával odporúčania pediatra, keď nezabezpečil
potrebné oftalmologické vyšetrenie a meškal s realizáciou rehabilitačných cvičení. Tvrdila, že maloletá
prichádzala bez riadne zabezpečených školských potrieb, pričom konkrétne uvádzala aj prípad plesnivej

fľaše na pitie. Upozorňovala, že otec dvakrát nebol prítomný pri odovzdávaní dieťaťa a že preberanie
zabezpečovali iné osoby, čo považovala za neprípustné. Uvádzala, že dieťa jej opakovane hovorilo
o monotónnej strave bez pravidelného teplého jedla. Tvrdila, že dieťa nebolo vedené k primeranej
samostatnosti a že otec od neho nevyžadoval žiadnu pomoc v domácnosti. Odmietala tvrdenia otca
spochybňujúce jej schopnosť riadne sa starať o dve deti, keďže bola na materskej dovolenke a

disponovala dostatkom času aj kapacít. Poukazovala na to, že v neprítomnosti otca sa o dieťa často
starala jeho partnerka, ktorá nemala skúsenosti s výchovou detí. Uvádzala, že jej presťahovanie bolo
motivované výlučne ekonomickými dôvodmi so snahou zabezpečiť maloletému dieťaťu kvalitnejšie
životné podmienky. Navrhovala vykonať psychologické vyšetrenie maloletej, keďže mala obmedzenú
možnosť presne posúdiť jej psychický stav. Zdôrazňovala, že jej cieľom bolo zabezpečiť pre maloletú

každodenný kontakt s matkou, ktorý považovala za rozhodujúci v predpubertálnom veku. Uvádzala, že
v prípade zverenia dieťaťa do jej starostlivosti by otcovi umožnila široký rozsah styku bez obmedzení.
Záverom uvádzala, že zmena školy by pre maloletú nepredstavovala problém, pretože ide o dieťa
sociálne adaptabilné, ktoré si v tomto veku prirodzene a rýchlo vytvára nové vzťahy. Matka nesúhlasila
s tvrdeniami otca, ktoré považovala za neúplné, účelové a vyvrátené novými skutočnosťami. Toto

vyjadrenie je založené na aktuálnych zisteniach, ktoré nastali po podaní posledného vyjadrenia matky,
a preto ich súd doposiaľ nemal možnosť zohľadniť. Matka žiadala odvolací súd, aby pri posudzovaní
najlepšieho záujmu dieťaťa tieto nové skutočnosti vyhodnotil a rozhodol v súlade s podaným odvolaním.34. Otec vo vyjadrení na č.l. 302 spisu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa a mal za to, že odvolanie matky bolo potrebné v celom rozsahu
zamietnuť. Tvrdil, že matka účelovo uvádzala, že nebolo vykonané šetrenie v jeho domácnosti, hoci

kolízny opatrovník 04.11.2025 riadne vykonal miestne zisťovanie a nenašiel žiadne nedostatky. Uvádzal,
že v novom mieste jeho pobytu boli vytvorené plnohodnotné podmienky pre život a výchovu dieťaťa,
čo potvrdila aj sociálna pracovníčka. Popieral tvrdenie matky, že by žil v spoločnej domácnosti so
svojou matkou, a zdôrazňoval, že ide o dve samostatné bytové jednotky s oddelenými vchodmi. Tvrdil,
že starostlivosť o maloletú vykonával výlučne on a že matka zavádzala, keď tvrdila opak. Uvádzal,

že prejavy citovej väzby dieťaťa matka nesprávne interpretovala ako psychické ťažkosti, hoci v jeho
starostlivosti sa dieťa správalo pokojne a stabilne. Popieral tvrdenia o nedostatkoch v hygiene, či
stravovaní, ktoré označoval za nepodložené. Tvrdil, že jeho presťahovanie do vlastnej nehnuteľnosti
bolo racionálne a neovplyvnilo stabilitu dieťaťa, keďže zostala zachovaná škola, rodina aj sociálne
väzby. Uvádzal, že matke nebránil v kontakte s maloletou a viackrát jej umožnil rozšírený styk. Záverom
uvádzal, že všetky tvrdenia matky boli vykonaným dokazovaním vyvrátené a že rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo správne a zákonné.
35. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – účastníčkou
– matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového

poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je len čiastočne dôvodné, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch II., IV. a k týmto výrokom
v zodpovedajúcich častiach výroku I. a vo výroku V. (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku)

a v napadnutých výrokoch III. a k tomuto výroku v zodpovedajúcej časti výroku I. a v súvisiacom výroku
VI. rozhodnutie okresného súdu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
36. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu v časti zodpovedajúcej potvrdeným výrokom rozsudku
okresného súdu, tak v tejto časti preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe

ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
odvolania matky, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd teda konštatuje
správnosť jeho dôvodov v tejto časti a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie

rozsudku v tejto časti. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie, zodpovedajúcim potvrdenej
časti, odchýliť a nemôže preto dať jej v týchto častiach za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie, v časti odvolacieho konania v rozsahu zodpovedajúcom potvrdzujúcim výrokom,
sa potom žiada dodať už len nasledovné:

37. Podľa zistení odvolacieho vo vyvolanom odvolacom konaní na základe odvolania matky –
odvolateľky z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd sa pred napadnutým rozhodovaním
vo veci samej zaoberal otázkou, či nastala zmena pomerov u maloletej A. v takej intenzite, ktorá by
odôvodňovala revíziu pôvodne schválenej rodičovskej dohody. Podľa odvolacieho súdu okresný súd
vecne správne konštatoval, že iba zmena zásadného a dlhodobého charakteru mohla viesť k záveru,

že pôvodná úprava už nezodpovedala záujmom maloletého dieťaťa – A.. Zo zistených skutočností
vyplynulo, že v čase prijatia pôvodného rozhodnutia mali rodičia spoločné miesto života v C., čo
vytváralo stabilné podmienky pre fungovanie striedavej starostlivosti. Zmena nastala v okamihu, keď
sa matka presťahovala do C., čím sa výrazne narušili teritoriálne a časové predpoklady doterajšieho
modelu. Okresný súd, podľa odvolacieho súdu, vecne správne poukázal, že vzdialenosť medzi oboma

domácnosťami predstavovala výraznú prekážku pri zabezpečení pravidelného striedania dieťaťa.
Prihliadol okresný súd tiež na skutočnosť, že matka v medzičase porodila ďalšie dieťa, nachádzala sa na
materskej dovolenke a úplne sa odpútala od pôvodného sociálneho zázemia dieťaťa. Z týchto dôvodov
okresný súd vyhodnotil, že realizácia striedavej starostlivosti medzi dvoma vzdialenými mestami bysi nevyhnutne vyžadovala striedanie školských zariadení, čo považoval za nezlučiteľné s potrebou
stability dieťaťa. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že rodičia zároveň odmietli možnosť, aby
maloletá navštevovala dve školy, pričom okresný súd preto dospel k záveru, že pôvodná úprava sa stala

neudržateľnou a bolo potrebné rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
38. Matka podľa obsahu odvolania namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
39. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).
40. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je

svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
41. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako

už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade, v časti zodpovedajúcej
odvolacím súdom potvrdenému rozsudku okresného súdu, súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí

prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
42. Posúdením matkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému komplexnému
upraveniu práv a povinností rodičov k mal. deťom ako okresný súd, s výnimkou uloženej vyživovacej
povinnosti napadnutým rozsudkom okresného súdu.

43. Primárne vo svetle produkovaných a z listín plynúcich skutočností, odvolací súd vo vzťahu k
posudzovanej problematike považuje za potrebné zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný dať
dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na
mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti,
rovnocenná participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho

narodenia, je veľmi významná a nezastupiteľná. Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým je možné
vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú rovnocenne rozvíjať, je
nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti o mal. dieťa a jeho výchovného prostredia, ktorá
na to vytvorí, čo možno najlepšie podmienky, čo je obyčajne možné dosiahnuť predovšetkým dohodou
rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal. dieťaťa, podriadiac tak niekedy vzájomne narušené

vzťahy vyššiemu princípu, nepreferujú svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonu
týchto práv, k naplneniu čoho však zjavne v podmienkach posudzovanej veci nedochádza.
44. Úlohou rodičov by malo byť, aby vzhľadom na záujem maloletej sa svojím správaním približovali k
stavu, aby riešenie dotknutej otázky bolo vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, teda aby opustili svoje
vlastné egoistické záujmy, pretože každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa

platí i preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti
alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne ako v živote rodiča, ako človeka dospelého;
dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať,
takže často si nesie psychické traumy po celý život (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. I. ÚS 266/10 z 18.08.2020). Odvolací súd tak, ako v iných prípadoch aj v tomto zdôrazňuje, že

nielen verbalizovanie tohto stavu, ale premietnutie vyššie požadovaného postoja do praktického života
mal. dieťaťa, ktorý spočíva v tom, že prioritne veci týkajúce sa dieťaťa rodičia budú riešiť dohodou
a autoritatívne rozhodnutie súdu bude pre nich len krajnou možnosťou, je obrazom ich skutočného
vzťahu k mal. dieťaťu. Toto však vyžaduje zodpovedné nazeranie na vlastné konanie s preferenciouzáujmu maloletého dieťaťa, k naplneniu čoho však doposiaľ zjavne nedochádza. Ak rodičia nebudú
schopní vyriešiť konsenzom ani základné otázky týkajúce sa dieťaťa a ich predstava, že akúkoľvek
nezhodu medzi sebou, či nevyriešené vzájomné konflikty budú riešiť vyvolávaním nových konaní s

odprezentovaním, že ich vedú práve vo svetle záujmu mal. dieťaťa, tak takýto postoj je neudržateľný s
naplnením verbalizovaného záujmu na zdravom psychickom a fyzickom živote dieťaťa.
45. Odvolací súd vzhľadom na potvrdzujúcu výrokovú časť tohto rozhodnutia v odvolacom konaní,
akcentuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo, po vykonaní odvolacieho prieskumu vyhodnotené
ako vecne správne, zákonné a zodpovedalo najlepšiemu záujmu maloletej A.. Odvolací súd zdôrazňuje,

že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že pôvodne fungujúci model striedavej
starostlivosti stratil za nových okolností svoje opodstatnenie, s tým že zásadná zmena životných
pomerov na strane matky – najmä jej presťahovanie sa z mesta C. do obce C., zmena zamestnania,
vznik nového partnerského vzťahu a narodenie ďalšieho dieťaťa – mala významný dopad na
stabilitu a logistickú realizovateľnosť striedavej starostlivosti. Nemožno nepripomenúť, vzhľadom na
skutkové okolnosti, že to bola matka, ktorá mala predvídať dôsledky svojich rozhodnutí na život

maloletého dieťaťa a nemohla očakávať, že otec a v konečnom dôsledku i maloletá prispôsobia
svoj život jej novému osobnému smerovaniu a jej osobným rozhodnutiam. Odvolací súd, v zhode
s okresným súdom konštatuje, že vzdialenosť približne 230 km medzi dvoma domácnosťami objektívne
znemožňuje realizáciu striedavej starostlivosti v zmysle pôvodnej dohody, keďže by to nevyhnutne
predpokladalo striedanie škôl, či školských zariadení, čo nebolo v súlade s požiadavkou kontinuity

výchovy. Vychádzajúc z princípu najlepšieho záujmu dieťaťa odvolací súd, tak ako v konečnom dôsledku
i okresný súd, zdôrazňuje, že tento záujem nemožno posudzovať optikou subjektívnych preferencií
rodiča, ale výlučne podľa objektívnych potrieb maloletého dieťaťa, jeho doterajšieho života, stability a
vzťahového ukotvenia. V tejto súvislosti, bolo okresným súdom, podľa odvolacieho súdu, vecne správne
vprvoinštančnomkonaníustálené,žemaloletáA.mávC.pevnésociálnezázemie,širšiurodinu,školské

prostredie a priateľské väzby, ktoré bolo potrebné chrániť. pôvodná striedavá starostlivosť fungovala
dlhodobo a bezproblémovo, a zmena nastala výlučne na strane matky v dôsledku jej presťahovania a
novéhorodinnéhousporiadania,čovšakniejedôvodomnanarušeniestabilityživotamaloletéhodieťaťa.
46. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov matky smerujúcim k spochybneniu starostlivosti
otca, konštatuje, že tieto rozhodne neboli preukázané a nevykazovali charakter takých nedostatkov,

ktoré by mohli odôvodniť zmenu osobnej starostlivosti. Naopak, z dokazovania vyplynulo, že otec
zabezpečoval stabilnú a riadnu starostlivosť a maloletá sa v jeho domácnosti cítila bezpečne. Odvolací
súd tiež uvádza, že biologická väzba medzi maloletou a otcom, ako aj kontinuálne fungujúci vzťah rodiča
a dieťaťa, musia mať prednosť pred väzbami, ktoré vznikli v novej domácnosti matky. Zohľadnil aj názor
maloletého dieťaťa, ktoré vyjadrilo želanie zotrvať v známom prostredí.

47. Odvolací súd, preto po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca plne zodpovedalo kritériám ochrany
najlepšieho záujmu dieťaťa, rešpektovalo princíp kontinuity života mal. A. a zachovávalo jej vzťahy,
ktoré považoval za stabilizované v C.. Aj z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. K uvedenému pristupujú i závery z posúdenia najlepšieho záujmu maloletej A., ktorý

sa síce nezhodoval s nazeraním matky maloletej, čo ich však nečinilo nesprávnymi. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že rozdiely vo výchovných postupoch oboch rodičov sú prirodzené a samy
osebe nepredstavujú okolnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu osobnej starostlivosti. Odvolací súd
konštatoval, že tvrdenia matky ohľadom nahého sprchovania, zanedbávania hygieny, neprimeraného
režimu, či nedostatočnej prípravy do školy zostali bez vecného podkladu, pričom ani škola neindikovala,

že by maloletá vykazovala známky nepripravenosti, alebo iných problémov v týždňoch, keď bola v
starostlivosti otca. Rovnako odvolací súd zdôraznil, že kontakt dieťaťa so starými rodičmi je prirodzenou
súčasťou rodinného života a nemožno ho interpretovať ako prenášanie rodičovských povinností. Zo
spisu vyplynulo, že maloletá žila s otcom v samostatnej domácnosti a stará matka žila oddelene,
pričom víkendové kontakty so širšou rodinou odvolací súd označil za pozitívny prvok. Výhrady matky

o zabúdaní vecí, či nepraktickej organizácii je možné označiť za marginálne a typické pre situácie,
v ktorých sa rodičia striedajú pri starostlivosti, nie za relevantné skutočnosti odôvodňujúce zásah do
rodičovských práv. Pokiaľ matka namietala nové životné okolnosti na strane otca, odvolací súd poukázal,
že v konaní sa nepreukázalo žiadne zhoršenie jeho starostlivosti. Presťahovanie matky do C. bolo nielen
podľa okresného súdu, ale i podľa odvolacieho súdu jej autonómnym rozhodnutím, ktoré zásadným

spôsobom narušilo logistickú, časovú aj sociálnu rovnováhu dovtedy stabilne fungujúcej striedavej
starostlivosti. Vzdialenosť oboch domácností a nemožnosť zabezpečiť jednotné školské prostredie
bránili pokračovaniu striedavej starostlivosti v pôvodnom modeli. Odvolací súd pripomína, že rodič
nemôže svojimi osobnými rozhodnutiami vytvárať tlak na zásadnú zmenu života dieťaťa, najmä ak druhýrodič svoju starostlivosť vykonával riadne a bez zistených nedostatkov. Odvolací súd konštatoval, že
maloletá mala v C. vybudované stabilné sociálne a emočné väzby, ktoré sú dôležitým predpokladom
jej harmonického vývinu. Zároveň prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa, odporúčanie kolízneho

opatrovníka a doterajší spôsob života maloletého dieťaťa, ktorý bol s prostredím mesta C. úzko spätý.
Zdôrazňuje odvolací súd, že ani existencia nového súrodeneckého vzťahu nemôže mať v hierarchii
záujmov prednosť pred kontinuálnou rodičovskou väzbou s otcom a prirodzeným prostredím, v ktorom
dieťa vyrastalo., čo v konečnom dôsledku konštatoval i okresný súd. Odvolací súd preto uzavrel, že
súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zotrvanie maloletej v starostlivosti otca zabezpečí jej stabilitu,

kontinuitu a predvídateľnosť života, a jeho rozhodnutie preto ako vecne aj právne správne potvrdil. Podľa
odvolacieho súdu, okresným súdom boli skutkové okolnosti dostatočne objasnené, vykonané dôkazy
poskytovali jasný a úplný obraz o pomeroch oboch rodičov a doplnenie dokazovania v tejto rovine
by neprinieslo žiadne nové relevantné skutočnosti. Za rozhodujúce považoval, že maloletá mala v C.
vytvorené stabilné rodinné, sociálne a školské zázemie, ktoré bolo v súlade s jej najlepším záujmom
zachovať. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil závery okresného súdu ako vecne i právne správne.

48. K odvolacej námietke, že otec býval s maloletou v dvojizbovom byte v C. bez samostatnej izby pre
dieťa; stoličku na učenie zabezpečil oneskorene; maloletá mala nosiť ortopedické papuče, no podľa
matky nosila nevhodnú obuv, odvolací súd vysvetľuje, že za právne relevantné v prejednávanej veci
považoval, či maloletá mala v starostlivosti otca objektívne vytvorené primerané podmienky (tiché miesto
na učenie, pracovný stôl/stoličku, hygienické a zdravotné náležitosti, primerané oblečenie), a či prípadné

nedostatky dosahovali intenzitu zásahu do jej vývinu (§ 24, § 36, § 5 Zákona o rodine; čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Samotná absencia samostatnej izby v menšom byte, podľa odvolacieho súdu,
bez preukázaného negatívneho vplyvu na prospech, zdravie, či pohodu mal. A. neodôvodňuje, bez
ďalšieho, zmenu starostlivosti a výchovného prostredia. Podľa zistení odvolacieho súdu z obsahu spisu,
nevyplývajú žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývali skutočnosti, ktoré by bolo potrebné hodnotiť ako

signály, že o nevhodnosti bývania, teda žiadne reálne správy napr. školy, resp. zdravotníkov v tejto
rovine. K ortopedickej obuvi platilo, že ak sa preukázalo odporúčanie ortopéda, tak ani reálne nenosenie
predpísanej obuvi bez ďalšieho nepredstavovalo dostatočný dôvod na zmenu starostlivosti. K odvolacej
námietke matky, že sa otec mal mal. A. venovať nedostatočne, a že stravu zabezpečovala jeho matka,
pričombolipreferovanépolotovaryadieťachodiloneskorospať,úlohyrobilovečer,takmatkouuvádzaná

komunikácia dokazovala neskoré aktivity; maloletá bola podľa matky často chorá; učiteľ uviedol zmeny
správania; navrhnuté bolo psychologické vyšetrenie, tak odvolací súd opätovne na tomto mieste uvádza,
že rozdielnosť režimu a výchovných prístupov sama o sebe nepredstavuje právnu relevanciu, pokiaľ sa
neprejaví v zdravej životospráve, školskom prospechu, správaní a psychickej pohode dieťaťa (princíp
proporcionality a individualizácie; § 24, § 36 ZR). Neskoršia hodina spánku, či občasná konzumácia

polotovarov nenahrádzajú povinnosť preukázať nepriaznivý účinok. Pokiaľ správy školy, alebo pediatra
nepreukázali zhoršenie prospechu, či zdravotný problém, ktorý by bolo možné hodnotiť inak než
ojedinelý, teda mal by dlhotrvajúci a dlhodobý charakter, tak podľa odvolacieho súdu nebol dôvod
tieto námietky považovať za tvrdenia dostatočné na zmenu výchovného prostredia. Vo vzťahu
k matkou navrhnutému znaleckému dokazovaniu odvolací súd zdôrazňuje, že znalecké (psychologické)

dokazovanie je účelné a na mieste, ak z už vykonaných dôkazov vyplýva relevantná pochybnosť o
psychickejkondíciidieťaťa;inakjenadbytočnéapredlžujúcekonanie.Záznamykomunikáciejepotrebné
hodnotiť v kontexte (frekvencia, obsah, dopad), nie izolovane.
49. K odvolacej argumentácii matky, že dieťa v blížiacej sa puberte spalo s otcom v jednej izbe,
pričom v minulosti sa mali spolu sprchovať, z čoho matka vyvodzovala riziko pre psychický vývin a

potrebu intimity, odvolací súd konštatuje, že nebolo matkou tvrdené a ani preukázané, či išlo o nutné
priestorové usporiadanie bez znakov nevhodného správania, alebo o pretrvávajúci vzorec popierajúci
súkromie dieťaťa. Odvolací považuje za prirodzené, že v období prechodu k puberte je požiadavka
na posilnenie intimity legitímna, avšak nebolo matkou preukázané, že nepostačuje racionálne opatrenie
(oddelenéspanie,zavedeniepravidiel),nieautomatickázmenastarostlivosti.Ktvrdenému „spoločnému

sprchovaniu” platilo, že bez priameho dôkazného podkladu a bez indícií ohrozenia ostávalo tvrdením,
ktoré neodôvodňuje zásah do rodičovských práv.
50. Ak matka v odvolaní tvrdila, že dieťa malo tráviť čas u starej matky alebo u známych; pravidelne
prespávať u starej matky, a že otec mal verbálne manipulovať dieťa, jeho nadmerná komunikácia
počas pobytu u matky mala narúšať pohodu, tak odvolací súd v súhrne ako odpoveď na túto

odvolaciu argumentáciu matky uvádza, že zapojenie starých rodičov a širšej rodiny je spravidla
priaznivé, s prihliadnutím na vytváranie a prehlbovanie sociálnych väzieb, samozrejme za podmienky,
že nenahrádza dlhodobo primárnu starostlivosť rodiča, čo však v konaní, podľa obsahu spisového
materiálu, nebolo. Pravidelné víkendové, či účelové krátkodobé výpomoci nie je možné považovať zadeficit rodičovskej starostlivosti, pokiaľ otec zabezpečuje jadro starostlivosti. Uznáva odvolací súd, že
nadmerná elektronická komunikácia počas styku s druhým rodičom môže byť určitým spôsobom rušivá,
spravidla je však riešiteľná výchovnými pravidlami, ktorých zavedenie a následná neúčinnosť matkou

tvrdená nebola, preto nie je takúto komunikáciu, v tomto štádiu konania možné považovať za dostatočný
dôvod na zmenou zverenia maloletej.
51. Pokiaľ matka v odvolaní zvýrazňovala jedinečné puto matka–dcéra, čo malo vyžadovať každodenný
kontakt a dva víkendy v mesiaci boli podľa matky nepostačujúce, tak najlepší záujem dieťaťa vyžaduje
udržiavanie a rozvoj väzieb k obom rodičom (§ 24 ods. 2, § 25 ZR); samotná intenzita citovej väzby

k jednému rodičovi nepostačuje na zmenu zverenia, ak by to narušilo stabilitu prostredia a kontinuitu
života dieťaťa., nie automatické prelomenie princípu kontinuity prostredia bez preukázaného prospechu
maloletého dieťaťa, ktorý nebol v konaní preukázaný.
52. Osobitne odvolací súd k dôležitosti súrodeneckého puta maloletej A. so sestrou v domácnosti
matky uvádza, že ho samozrejme rešpektuje a v žiadnom prípade neznevažuje jeho význam, keďže
ho možno považovať za významný stabilizačný faktor, no sám osebe nepreváži princíp kontinuity

prostredia, ak by presun zverenia prerušil širšie väzby dieťaťa (škola, rovesníci, komunitné väzby) a
ak je súrodenecký vzťah udržateľný kvalitným a pravidelným stykom. Pokiaľ matka poukazovala na
svoje časové možnosti, keďže je na materskej dovolenke a uvádzala vyššiu disponibilitu času pre
každodennú starostlivosť, tak odvolací súd uvádza, že vyššia časová disponibilita rodiča je len jedno z
viacerých kritérií, nie je determinujúcim faktorom, ak dieťa prosperovalo v existujúcom prostredí a druhý

rodič zabezpečoval riadnu dennú rutinu. Rozhodujúci je celkový súčet stabilizačných prvkov (prostredie,
väzby, školská kontinuita, zdravotné a psychické ukazovatele), nie iba kalendárna dostupnosť rodiča.
Ak matka zdôrazňovala v odvolaní, že dieťa je adaptabilné, zmena školy mala byť plynulá a bez
negatív, tak odvolací súd konštatuje, že adaptabilita dieťaťa je síce relevantná, ale neeliminuje význam
princípu kontinuity a predvídateľnosti výchovného prostredia (best interest; § 24, § 36 ZR; čl. 3

Dohovoru o právach dieťaťa). Zmena školy a komunity je zásah do denného chodu; bez preukázaného
kvalitatívneho prínosu je opatrné preferovať riešenia, ktoré “neškodia” (non-maleficence), najmä pri
dlhodobo zabehnutom režime a jasných väzbách dieťaťa.
53. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na to, že v domácnosti matky boli pozitívne správy
kolízneho opatrovníka; matka navrhla nariadiť šetrenie aj v domácnosti otca, namietala potrebu doplniť

dokazovanie. Ak by aj v prvostupňovom konaní absentovalo aktuálne objektívne šetrenie v domácnosti
otca, išlo by o síce deficit dokazovania, avšak pokiaľ bol fungujúci model striedavej starostlivosti, voči
ktorej matka nemala námietky a tiež boli k dispozícii iné aktuálne nosné dôkazy ako správy školy,
prípadne už vykonané miestne zisťovanie, výsluch maloletej a z nich vyplývala primeranosť podmienok
u otca, nebolo nevyhnutné duplicitne dokazovanie rozširovať. Primeranosť rozsahu dokazovania sa

posudzuje podľa zásady hospodárnosti a potrebnosti a tak nosné skutkové otázky boli zodpovedané
a predstavovali dostatočne spoľahlivý podklad pre rozhodnutie.

54. Odvolací súd len pre komplexnosť posúdenia, za situácie, že sa s rozhodnutím okresného súdu
stotožnil v časti jeho rozhodnutia cez úpravu v § 387 ods. 1,2 CSP rozvíja vlastnú argumentáciu,

v zmysle ktorej dlhodobá kontinuita výchovného prostredia predstavuje ústrednú súčasť najlepšieho
záujmu dieťaťa, čo vyplýva aj z dostupnej judikatúry Ústavního soudu ČR. Podľa rozhodnutia Ústavního
soudu ČR sp.zn. IV. ÚS 2884/22: „Kontinuita prostředí je výchozím pravidlem; její prolomení je možné
jen na základě mimořádně přesvědčivých důvodů.“ V tomto prípade maloletá žila stále v meste C.,
kde: - navštevovala školu, - mala stabilnú sieť rovesníkov, - mala vytvorené rodinné väzby (otec, starí

rodičia, širšia rodina), - všetky jej dôležité životné aktivity sa viazali práve na toto prostredie. Odvolací
súd uvádza, že práve otec je teda nositeľom kontinuity výchovného prostredia, keďže ním poskytované
prostredie: - je dlhodobé, - je nemenné, - je predvídateľné, - korešponduje s doterajším spôsobom života
dieťaťa, - a je potvrdené aj výsledkami dokazovania (škola, kolízny opatrovník, stabilita starostlivosti).
Tým bol naplnený aj princíp vyplývajúci z rozhodnutia Ústavního soudu ČR sp.zn. III. ÚS 409/23, že

súdy musia chrániť: „„stávající vztah a stávající životní rytmus dítěte u rodiče, který mu dlouhodobě
poskytuje stabilitu.“ Odvolací súd na tomto mieste opätovne pripomína, že matka, svojím slobodným
rozhdnutím, svoj život presunula do úplne nového prostredia, kde: - vytvorila novú rodinu s partnerom, -
narodilo sa jej nové dieťa, - zmenila svoje bydlisko aj ekonomické zázemie, - a vznikol pre maloletú úplne
nový rodinný model, ktorý doteraz nebol súčasťou jej života. Ústavní soud ČR opakovane judikuje, že

takéto jednostranné rozhodnutie rodiča nemožno prenášať na dieťa automaticky. Ako uvádza judikatúra:
„Dítě nemůže být objektem, jehož život se mechanicky přizpůsobí přáním rodiče.“ Odvolací súd uvádza,
že tzv. „nový model rodiny“ matky, hoci môže byť pre matku pozitívny, nie je automaticky v najlepšom
záujme dieťaťa, najmä ak by znamenal: - prerušenie väzieb v meste C., - stratu každodenného kontaktus otcom, - prerušenie kontaktu so širšou rodinou, - zmenu školy, - stratu prirodzenej sociálnej skupiny, -
adaptáciu na úplne nové prostredie bez preukázaného benefitu. K tomu zodpovedá aj záver Ústavního
soudu ČR z rozhodnutia sp.zn. II. ÚS 603/25: „Soudy nesmí vykládat nejlepší zájem dítěte izolovaně

podle subjektivních představ rodiče o nové rodině; musí chránit kontinuitu a individuální potřeby dítěte.“
Odvolací súd tak považoval matkou vytvorený nový rodinný model za zmenu výlučne v živote matky,
ktorá: - nebola motivovaná potrebami dieťaťa, - nebola pre dieťa nevyhnutná, - k momentu svojho
rozhodovania, nebol matkou, podľa odvolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu spisového materiálu
a z neho vyplývajúceho vykonaného dokazovania, že by bol, bez akýchkoľvek pochýb, preukázaný

priaznivý vplyv na jeho vývoj, ktorému by bolo osobitne potrebné poskytnúť ochranu.
55. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie

českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia“.
56. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať, vo vzťahu k potvrdzujúcej časti
tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1
Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu

prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov
rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
57. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú odvolaciu argumentáciu matky zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť

rozhodnutie o jej návrhu na zverenie maloletej A. do jej osobnej starostlivosti, odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
58. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol v potvrdzujúcej výrokovej časti tohto svojho rozhodnutia. Vzhľadom na
skutkové okolnosti okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v dostatočnom rámci zohľadnil

i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného
súdu v zodpovedajúcej časti potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2
CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej
inštancie zvolenej argumentácii zodpovedajúcej potvrdzujúcej časti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
podľa odvolacieho súdu, nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia

zmyslu a účelu ochrany záujmov mal. A. ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.
59.PredmetomkonanianasúdeprvejinštanciebolourčenievyživovacejpovinnostimatkykmaloletejA..
60. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
61. Odvolací súd v tejto časti predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu
(rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa
Ústavného súdu SR: „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozhodnutiavšak neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr.
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a

Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v
rámci odvolacieho konania.
62. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že okresný súd v konaní o výživnom nezistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zákonné a preskúmateľné rozhodnutie, tak uvádzala, že okresný súd sa

uspokojilsneúplnýmiaformálnymiúdajmiopríjmochamajetkovýchpomerochotca,hocizobsahuspisu
vyplývali pochybnosti, ktoré odôvodňovali potrebu ďalšieho dokazovania. Okresný súd, podľa matky
neposúdil, či predložené podklady odrážajú reálne a dlhodobo udržateľné príjmy povinného rodiča,
a nevykonal žiadnu analýzu jeho výdavkov ani toho, či boli nevyhnutné alebo len účelovo vykázané.
Keďže otec je osobou podnikajúcou a vykonávajúcou funkciu konateľa aj spoločníka, bolo nevyhnutné
podrobne preveriť jeho disponibilné príjmy z podnikania, reálne cash–flow, rozsah majetku a výdavky

súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, čo však okresný súd nevykonal. Matka namietala, že súd
prvej inštancie bez dostatočného preverenia prevzal hospodársky výsledok spoločnosti a nehodnotil, či
predstavuje skutočný zdroj príjmu otca alebo iba účtovnú veličinu, ktorá nevyjadruje jeho reálnu finančnú
situáciu. Okresný súd taktiež nepreskúmal, či otec predložil všetky potrebné podklady a nehodnotil ich
pravdivosť ani úplnosť. Podľa matky bolo potrebné preveriť aj to, či otec nečerpá výhody z majetku

spoločnosti alebo iných zdrojov, ktoré znižujú jeho osobné výdavky. Keďže súd tieto otázky neotvoril a
nevyhodnotil, nezískal úplný obraz o jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu dieťaťa.
Matkatiežnamietala,žeokresnýsúdneodôvodnilvýškujednotlivýchpoložiekvýdavkovnadieťa,nezistil
ich reálnu nevyhnutnosť, ani nezohľadnil životnú úroveň rodičov. Správna aplikácia zásady, podľa ktorej
má mať dieťa právo na životnú úroveň porovnateľnú so životnou úrovňou rodičov, nebola podľa matky v

rozhodnutí vôbec reflektovaná. Okresný súd nezdôvodnil ani spôsob rozdelenia nákladov medzi rodičov
a nepreukázal, že výška výživného zodpovedá objektívnym schopnostiam matky.
63. Zvýrazňuje sa, že určenie výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko
individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných
s okolnosťami relevantnými v iných veciach (podporne a primerane napr. uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 7CdoR/1/2025 zo dňa 26.02.2025 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/4/2025
zo dňa 19.03.2025).
64. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v rovine posúdenia vyživovacej povinnosti, vyplýva, že
pri určení výšky výživného okresný súd vychádzal zo zistených možností, schopností a majetkových
pomerov oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletej. Okresný súd v konaní ustálil mesačné

výdavky na maloletú nasledovne: „strava v domácom prostredí 120 € (maloletá vo veku 9 rokov, bežné
výdavky na stravu), oblečenie 30 €, družina a krúžky 13,75 €, vitamíny 10 €, drogéria 10 €, voľný
čas 20 €, školné 100 €, džudo 30 €, učebnice 4,16 € (mesačne, ročne cca 50 €), alikvótna časť na
bývanie u otca 225 € (nájom, otca 450 €), z čoho súd odpočítal 60 € prídavok na dieťa (tzn. 562,91
-60) a uvedené pomerne rozdelil medzi rodičov, t.j. matku zaviazal platením výživného vo výške 250

€ mesačne. Uvedené je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach matky, ktorá aktuálne
ukončila podnikateľskú činnosť, avšak z lustrácie v sociálnej poisťovni bolo preukázané, že táto je od
20.02.2025 evidovaná ako zamestnanec spoločnosti C. K. C., s.r.o., s vymeriavacím základom 02/2025
vo výške 729,79 €, za obdobie 03/2025 až 05/2025 vo výške 1850 € a za obdobie 06/2025 vo výške
1218,13 €. Matka je poberateľkou materskej dávky vo výške 1445,60 €. Matka má bežné výdavky, v C.

uhrádzala nájom výške 500 € (tento výdavok už opadol), dlh v banke, ktorý spláca po 84 €. Otec je
spoločník aj konateľ v spoločnosti J. s.r.o., pričom z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2024 vyplýva,
že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie je vo výške 13 485 €. Otec má výdavky na nájom,
úver 250 €, poistka pre maloletú a otca, bežné výdavky.“ Podľa zistení odvolacieho súdu, odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu nedáva odpoveď odvolaciu argumentáciu matky, hoci na tomto

mieste odvolací súd nevylučuje , že okresný sa týmto skutočnosťami zaoberal, pokiaľ však nie sú
súčasťou písomného vyhotovenia rozhodnutia okresného súdu, tak potom nie je možné, vo vyvolanom
odvolacom konaní, ich správnosť posúdiť.
65. Na základe uvedeného súd prvej inštancie po vrátení veci sústredí dokazovanie na zisťovanie
skutočností majúcich podstatný význam pre určenie vyživovacej povinnosti matky k maloletej A., najmä:

·zistíodôvodnenépotreby vposudzovanomobdobí,atovjednotlivýchpoložkách(bývanie,stravovanie,
hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, ošatenie, obuv, mimoškolské aktivity a
pod.), pričom jednotlivé potreby konkrétne vyhodnotí s ohľadom na prípadné námietky otca, rozlíši
bežné, nevyhnutné a nadštandardné potreby a pri chýbajúcich dokladoch urobí kvalifikovaný odhadpriemernej mesačnej potreby (prepočtom 1/12); rozpočíta spoločné náklady domácnosti (bývanie,
energie, dane a pod.) na počet osôb v domácnosti a následne určí podiel, ktorý predstavuje potrebu
maloletej,

· kvantifikuje finančný podiel matky (príjem, výdavky, prídavky, bonus, majetkové pomery),

·zistípríjem,výdavkyotca,pričomvyhodnotí,ktoréztýchtovýdavkovsúdôvodnéaktorénadštandardné
alebo neprimerané, majetkové pomery

a uvedené zistenia zohľadní pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti matky k maloletej dcére,
pričom neopomenie dôsledne vyhodnotiť i skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní.

66. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia na
základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188, § 195 a nasl.
CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri

vyhodnotení výsledkov dokazovania so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty
matky, tieto posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo
vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom
rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a

v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
67. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu, považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho

súdu preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.
68. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.