Rozsudok pre zmeškanie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206632
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125206632.4

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu:
Západoslovenská distribučná, a.s., IČO 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zastúpený
spoločnosťou AK Herceg, s.r.o., IČO 35 890 240, so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, o zaplatenie 1.005,12 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1005,12 €, a to do 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa svojim návrhom došlým dňa 28.8.2025 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.005,12 €, a trovy konania. Uviedol že žalovaný spôsobil
žalobcovi škodu, ktorú vypočítal žalobca na základe stavu elektromera zisteného na vykonanej kontrole,
pričom žalovaný odoberal elektrickú energiu bez uzatvorenej zmluvy (ide o neoprávnený odber elektriny
podľa § 46 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike), preto žalovaný nie je v pozícii spotrebiteľa. Súčasťou
spôsobenej škody sú i náklady kontroly (v zmysle § 1, ods. 7 vyhl.č. 292/2012 Z.z., Položka 160 Cenníka
služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s. z 1.3.2020, účinný od 1.4.2020) a náklady

na vrátenie DPH (v zmysle § 53, ods. 5 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH) – tieto náklady žalobca vypočítal
podľa počtu dní a spotreby stanovenej na toto obdobie a ceny elektrickej energie v danom období,
základu dane a platnej sadzby (podrobne je rozpis uvedený v bode 3. prílohy k výzve žalobcu). Pri
výpočte ceny elektrickej energie, tarify za distribúciu elektriny bez strát, tarify za strany vo NN, odvodu
podľa § 7, ods. 1, písm. b) zák.č. 238/2006 Z.z., maximálnej tarify za výkon, sa spotreba násobí cenami
elektriny na burze vo výške schválenej rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových pripojení, v ktorom

sa na konci roka vyhlasujú ceny používané v nasledujúcom roku. Pri výpočte nákladov na vrátenie
DPH sú základom výpočtu aktuálne ceny elektriny na burze. Dňa 31.1.2024 žalobca vykonal kontrolu
v mieste odberu elektriny na adrese ulica D. XX – E., C., pri ktorej bol zistený neoprávnený odber
elektriny podľa § 46 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu
s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. 018932 – žalovaný
protokol nepodpísal. V Protokole v bode 2) Stav zabezpečovacích zariadení je uvedené: „podnikové

plomby porušené“, v Protokole v bode 4) Popis neoprávneného odberu je uvedené: „Pri demontáži
elektr. č. 21498329 zistené svojvoľné pripojenie – zistený neoprávnený odber. Elektromer registroval
spotrebu...“. Škoda bola vypočítaná v súlade s vyhláškou MH SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, na základe stavu elektromera za
obdobieod2.8.2023do31.1.2024.Listomzodňa16.2.2024zaslalžalobcažalovanémuvýzvunaúhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu, pričom

mu ponúkol pri úhrade do 21.3.2024 odpustenie vo výške 15%, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach
(súčasťou výzvy bol Protokol č. 018932, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,výška dlhu – škody vyčíslená na sumu 1.005,12 €) - výzvu žalovaný neprevzal. Okrem priamej škody
si žalobca uplatnil i náklady kontroly v zmysle § 1, ods. 7 vyhl.č. 292/2012 Z.z. - položka 160 Cenníka
služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s. z 1.3.2020, účinný od 1.4.2020, a náklady

na vrátenie DPH v súlade s § 53, ods. 5 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH. Keďže žalovaný škodu neuhradil,
postúpil žalobca jej vymáhanie právnemu zástupcovi, ktorý listom zo dňa 3.2.2025 zaslal žalovanému
predžalobnú výzvu na zaplatenie škody - žalovaný výzvu neprevzal. Žalovaný škodu do dňa podania
žaloby neuhradil.
K žalobe priložil žalobca Cenník služieb distribúcie elektriny... zo dňa 1.3.2020 (účinný od 1.4.2020), list

– výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriky zo dňa 16.2.2024 s doručenkou
pre žalovaného, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny... s prílohou, Protokol
o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 31.1.2024, 4x fotografická
dokumentácia z miesta neoprávneného odberu, list – predžalobná výzva na zaplatenie škody zo dňa
3.2.2025.

2.
Dňa 16.9.2025 bol tunajším súdom vydaný Platobný rozkaz č. 37C/23/2025-31, ktorým bolo návrhu
žalobcu v plnom rozsahu vyhovené.
Platobný rozkaz sa však nepodarilo ani po viacnásobne opakovaných pokusoch žalovanému doručiť;
z tohto dôvodu bol v zmysle ustanovenia § 266, ods. 3 Civilného sporového poriadku platobný rozkaz

Uznesením č. 37C/23/2025-37 zo dňa 15.10.2025 zrušený.

3.
Uznesením č. 37C/23/2025-38 zo dňa 15.10.2025 súd žalovanému uložil povinnosť, aby sa v lehote 15
dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu a pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Súčasne bol žalovaný v uznesení poučený, že
ak nesplní povinnosť v ňom uloženú, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
Uznesenie č. 37C/23/2025-38 zo dňa 15.10.2025 sa považuje za prevzaté žalovaným dňa 1.11.2025 -
formou zverejnenia na úradnej tabuli súdu (§ 106, ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Uznesenie č. 37C/23/2025-38 zo dňa 15.10.2025 sa považuje za prevzaté žalovaným tiež dňa
22.10.2025 - fikciou doručenia na adresu trvalého pobytu žalovaného uvedenej v Registri obyvateľov SR
(Trnava 4773), s poznámkou „adresát je neznámy“, súd v zmysle § 111, ods. 3, v spojení s § 106, ods. 1,
písm. a) Civilného sporového poriadku považuje zásielku žalovanému za doručenú dňom 22.10.2025.
Žalovaný sa v určenej lehote (ani následne), k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

4.
Súd vo veci rozhodol dňa 12.1.2026 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177, ods. 2, v spojení s
§ 273 Civilného sporového poriadku.
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219, ods. 3 Civilného

sporového poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené v zákonnej lehote.
Strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

5.
Podľa § 137, písm. a) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä

o splnení povinnosti.
Podľa§273Civilnéhosporovéhoporiadkusúdmôžeajbeznariadeniapojednávaniarozhodnúťožalobe
podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 2, písm. b), bod 4., 14., 16. 18. zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom ku dňu
31.1.12024) na účely tohto zákona sa rozumie

b) v elektroenergetike
4. distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel
jej prepravy odberateľom elektriny,
14. odberným miestom miesto odberu elektriny pozostávajúce z jedného alebo viacerých meracích
bodov,

16. meracím bodom miesto pripojenia užívateľa sústavy do sústavy vybavené určeným meradlom,
18. dodávkou elektriny predaj elektriny.
Podľa § 3, písm. b), bod 8., 9. zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom ku dňu 31.1.12024)
na účely tohto zákona sa rozumie
b) v elektroenergetike
8. koncovým odberateľom elektriny odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo

domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu,
9. odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu
v domácnosti.
Podľa § 26, ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom ku dňu 31.1.12024) zmluvou
o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v

dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť
dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu. Cena za dodanú elektrinu môže byť dohodnutá aj
určením ceny alebo spôsobom výpočtu výšky ceny. Súčasťou zmluvy o dodávke elektriny môže byť aj
dojednanie o poskytnutí flexibility.
Podľa § 35, ods. 3, písm. c), písm. k) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom ku dňu

31.1.12024) koncový odberateľ elektriny je povinný
c) udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám,
k) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy výkon oprávnenia podľa § 46 ods. 4.

Podľa Protokolu č. 018932 zo dňa 31.1.2024:

Meno odberateľa A. B.
Opis podnikové plomby porušené
Opis pri demontáži elektr. č. 21498329 zistené svojvoľné pripojenie – zistený NO
Opis elektromer registroval spotrebu

Podľa § 46, ods. 1, písm. a), ods. 2, a ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (v znení platnom ku dňu
31.1.12024) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,

2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie elektriny,
alebo bez iného právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať elektrinu,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny.

Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú
škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený na vlastné náklady vykonať potrebné technické

opatrenia v distribučnej sústave alebo na elektrickej prípojke a odbernom elektrickom zariadení na
zabránenie neoprávnenému odberu elektriny; právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy vykonať
potrebné technické opatrenia na elektrickej prípojke a odbernom elektrickom zariadení sa vzťahuje na
elektrickú prípojku a časť odberného elektrického zariadenia od hranice distribučnej sústavy po miesto
osadenia určeného meradla vrátane tohto miesta. Prevádzkovateľ sústavy má voči odberateľovi na

tomto odbernom mieste nárok na náhradu nákladov spojených so zabránením neoprávneného odberu
elektriny podľa prvej vety.Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektriny(vzneníplatnomkudňu31.1.12024)škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny

počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej
elektriny podľa odseku 2.
Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v

domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do

jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a
prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako
súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom

pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov
5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania

neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa
nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom

odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,

c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá

hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej

zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy
spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.Podľa bodu 160 Cenníka služieb distribúcie elektriny... zo dňa 1.3.2020 (účinný od 1.4.2020) Náhrada
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 1, ods. 7 vyhl.č. 292/2012 Z.z. je 77,64 €
za prípad (položka zahŕňa náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny podľa § 1,

ods. 7 vyhl.č. 292/2012 Z.z.).

Podľa § 53, ods. 5 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (v znení platnom ku dňu 31.1.12024)
v prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške
odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu, zníži platiteľ odvod

dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom, a ak ide o tovar nadobudnutý na iný účel ako na
ďalší predaj s obstarávacou cenou 1 700 eur a menej a s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok,
platiteľ zníži odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu výške odpisov, ktoré by sa vypočítali ako
pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov. Ak bol odcudzený tovar, ktorý
bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň,
ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to

zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

Podľa § 219, ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

Podľa § 275 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje
stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

Podľa § 277, ods. 1, a ods. 3 Civilného sporového poriadku ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov
zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok
pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie

dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

6.
Vzhľadom na to, že podanú žalobu súd považoval za dôvodnú, a že boli splnené zákonné podmienky na
rozhodnutie vo veci pre zmeškania žalovaného (§ 273 Civilného sporového poriadku), nakoľko žalovaný

nesplnil povinnosť uloženú Uznesením č. 37C/23/2025-38 zo dňa 15.10.2025, ktorým mu súd uložil
povinnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne sa vyjadriť k žalobe, uviesť vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, keď v predmetom uznesení bol poučený, že ak bez vážneho dôvodu nesplní
povinnosť uznesením uloženú, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, a to bez nariadenia

pojednávania, a keď predmetné uznesenie sa považuje za riadne doručené žalovanému dňa 1.11.2025
(formou zverejnenia na úradnej tabuli súdu), resp. dňa 22.10.2025 (fikciou doručenia na adresu trvalého
pobytužalovanéhouvedenejvRegistriobyvateľovSR–Trnava4773),rozhodolsúdožaloberozsudkompre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovel, teda zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
1.005,12 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd rozhodol dňa 12.1.2026 bez nariadenia pojednávania, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na úradnej tabuli Okresného súdu Trnava a na webovej stránke Okresného súdu Trnava
dňa 27.11.2025.

7.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového

poriadku tak, že ju v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal v rozsahu 100%; podľa § 262, ods. 2
Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu že
neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia; odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od

jeho doručenia ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe, môže podať
návrh na zrušenie rozsudku spolu s vyjadrením. Návrh na zrušenie rozsudku spolu s vyjadrením k žalobe

môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku dozvedel.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).