Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/321/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125224862
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125224862.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a. s., IČO 35
776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnej A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvalý pobyt C. XXX/X, XXX XX D. E. F., o vymoženie istiny 165,00 Eur s prísl., vedenej súdnou
exekútorkou JUDr. Adrianou Juhásovou, exekútorský úrad so sídlom Vajanského 39, 917 01 Trnava,
pod sp. zn. 241EX 121/25, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 48Ek/321/2025 zo dňa 09. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/321/2025 zo
dňa 09. 07. 2025 z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/321/2025 zo dňa 09. 07. 2025 vyšší
súdny úradník o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že tento zamietol a žiadnemu
z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že skutočnosti, ktoré povinná v návrhu na
zastavenie exekúcie namietala nastali ešte pred vydaním exekučného titulu, ktorý súd konajúc vyšším

súdnym úradníkom preskúmal pokiaľ ide o jeho formálnu vykonateľnosť, pričom dospel k záveru, že
povinná nepredložila súdu taký dokument, ktorý by preukazoval, že pred vydaním exekučného titulu
skutočne došlo k zmene vlastníka alebo držiteľa motorového vozidla a poukázal na tú skutočnosť, že
od poslednej zmeny v evidencii vykonanej dňa 06. 05. 2009 bola registrovanou vlastníčkou a držiteľkou
motorového vozidla povinná. Vyšší súdny úradník k argumentácii povinnej týkajúcej sa postúpenia
pohľadávky na oprávneného uviedol, že pohľadávka voči povinnej je zo strany oprávneného vymáhaná

na základe Zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu zo dňa 16. 04. 2024 č. 5/2024/MV SR, ktorá ako
povinne zverejňovaná zmluva bola uverejnení v Centrálnom registri zmlúv a uviedol, že povinná
nepreukázala, že by svoj záväzok plnila pôvodnému veriteľovi, ako aj to, že v čase podania návrhu na
vykonanie exekúcie bol nositeľom práv z pohľadávky práve oprávnený.

3. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala povinná dňa 06. 08. 2025 rozsiahlu

sťažnosť, v ktorej uviedla, že uznesenie vydané súdnym úradníkom považuje za zmätočné a odporujúce
skutočnosti. Povinná sa rozsiahlo vyjadrila k dôvodom, pre ktoré považovala exekučný titul za
nezákonný s tým, že podrobne popísala skutkové okolnosti smerujúce k jeho vydaniu, ako aj postup
pracovníkov Okresného úradu Piešťany a uviedla, že pracovníci Okresného úradu Piešťany vymáhajú
nezákonne uložené pokuty za premlčané správne delikty. Povinná tiež uviedla, že proti rozkazu o uložení
pokuty za správny delikt podala odpor ako aj to, že správny orgán nevykonal neskrátené správne

konanie a povinnej uložil povinnosť uhradiť trovy správneho konania a navrhla, aby súd exekúciu
zastavil z dôvodu nezákonnosti exekučného titulu, ktorý bol vydaný na základe nerešpektovania zásadspravodlivého konania, zneužívania právomoci a uvedenia povinnej do omylu. K sťažnosti povinná
pripojila čestné vyhlásenie p. G. H. zo dňa 01. 12. 2024, Splnomocnenie zo dňa 21. 12. 2022 a prvú
stranu listu adresovaného Okresnej prokuratúre Piešťany zo dňa 21. 07. 2025.

4. K sťažnosti povinnej sa podaním, doručeným súdu dňa 17. 10. 2025 vyjadril oprávnený, ktorý
poukázal na to, že exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu, ktorým je rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa motorového vozidla za
nepodrobenie vozidla technickej kontrole. Oprávnený tiež poukázal na novšie rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019, v zmysle ktorého je rozsah prieskumnej
činnosti exekučného súdu obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho
vydanie, materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní
z exekučného titulu, pričom exekučný súd sa zaoberá takými okolnosťami, ktoré nasali po vzniku
exekučného titulu a ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti alebo
pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. K povinnou namietanému premlčaniu oprávnený uviedol, že

pokuta bola uložená v zákonom stanovenej lehote a v závere vyjadrenia navrhol, aby súd sťažnosť
povinnej zamietol.

5. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť
má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods.
1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinnej je nedôvodná, preto je potrebné ju
zamietnuť.

12. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval
za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Sťažnosťou povinnej napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie preto súd

rozhodujúci o sťažnosti považoval za vecne správne.

13. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie v prípade, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými

v napadnutom rozhodnutí. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd dopĺňa,
že po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli
dané dôvody na rozhodnutie o zrušení uznesenia vydaného súdnym úradníkom ani dôvody na zmenu
predmetného rozhodnutia.14. Súd sa stotožnil s odôvodnením vyššieho súdneho úradníka spočívajúcim v tvrdení o nemožnosti
preskúmavania správnosti exekučného titulu, resp. prípadnej nápravy chýb a nedostatkov rozhodnutia

vydaného v základnom (nachádzacom) konaní ako aj s jeho záverom o nemožnosti rušenia rozhodnutí
súdov či iných orgánov, ako aj so závermi o vykonateľnosti a zákonnom vydaní exekučného titulu, na
podklade ktorého sa exekučné konanie sp. zn. 48Ek/321/2025 a exekúcia sp. zn. 241EX 121/25 vedú.
Súd mal tiež za to, že nárok nebol premlčaný a stotožnil sa tiež so závermi vyššieho súdneho úradníka
spočívajúcimi v tom, že povinná súdu, a to napriek dôkazom, ktoré predložila spolu so sťažnosťou,

relevantným spôsobom nepreukázala, že v čase vydania exekučného titulu nebola prevádzkovateľkou
motorového vozidla, v súvislosti s ktorým bol spáchaný správny delikt.

15. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym
úradníkom dňa 09. 07. 2025 pod sp. zn. 48Ek/321/2025 považoval za nedôvodnú, preto o nej rozhodol
tak, že ju zamietol (I. výrok uznesenia).

16. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko súd sťažnosť povinného zamietol, nárok na
náhradu trov sťažnostného konania vznikol oprávnenému, ako strane v sťažnostnom konaní úspešnej.

17. Nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený sa k sťažnosti povinnej voči uzneseniu, ktorým
bol jej návrh na zastavenie konania vyjadril, avšak vo svojom vyjadrení si nárok na náhradu trov konania
o sťažnosti neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov
sťažnostného konania nepriznal (II. výrok uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).