Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125218631
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125218631.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX,
XXX XX C. D., proti odporcovi: E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G. - H., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi z a k a z u j e priblížiť sa k navrhovateľke na
vzdialenosťmenejako 20metrovstým,žetentozákazneplatípodobuvykonávaniajednotlivýchúkonov

súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na
ktoré bude odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na týchto
úkonoch a zároveň u r č u j e, že v tejto časti neodkladné opatrenie sa nariaďuje na dobu šiestich
mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

II. U k l a d á odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného,
elektronického kontaktu s navrhovateľkou, a to aj prostredníctvom tretích osôb, vrátane sociálnych sietí,
s výnimkou kontaktu v priestoroch budovy súdu alebo kontaktu v rámci procesných úkonov v súdnych
konaniach, v ktorých budú účastníkom odporca a navrhovateľka a s výnimkou zaslania sms správ
výlučne týkajúcich sa informácií ohľadom maloletého dieťaťa I. B., nar. XX.X.XXXX, času a spôsobu

odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa na realizáciu styku, a to len v nevyhnutnom rozsahu.

III. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

IV. P o u č u j e odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, pričom v konaní
iniciovanom podanou žalobou budú stranami „odporca v tomto konaní“ ako žalobca a „navrhovateľka

v tomto konaní“ ako žalovaná, a ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo
nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ak mu škoda
alebo iná ujma vznikne.

V. Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.10.2025 domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi zákaz priblížiť sa k nej na
vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to na dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti vydaného
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia; uložil odporcovi zákaz akýmkoľvek spôsobom ju
kontaktovať, a to osobne, telefonicky, písomne, elektronicky alebo prostredníctvom tretích osôb, vrátane

sociálnych sietí; uložil odporcovi zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a pracoviska, ako aj v okolí
obydlia jej rodičov v Košiciach – Šaci.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila najmä tými skutkovými
okolnosťami, že je bývalou manželkou žalovaného, manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom

Mestského súdu Košice v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 12P/153/2024 o rozvod manželstva
a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25.11.2024. Argumentovala, že odporca sa po rozvode ich manželstva voči nej
správa dlhodobo agresívne, neprimerane, zastrašuje ju, prenasleduje ju, vyhráža sa jej, pričom
v súčasnosti sa situácia výrazne zhoršila, kedy odporca dňa 26.10.2025 na verejnom priestranstve

otváral dvere jej motorového vozidla, dožadoval sa komunikácie, agresívne ju prenasledoval svojím
motorovým vozidlom až k domu jej rodičov, kde jej zablokoval výjazd a začal sa jej vulgárne
vyhrážať. Navrhovateľka doplnila, že konkrétne mal odporca uviesť, že ju zničí, príde robiť cirkus
do roboty aj pred byt, a že sa postará o to, aby ju všetci znenávideli. V tejto súvislosti poukázala na
skutočnosť, že dňa 27.10.2025 podala na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach, odbore
poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Šaca oznámenie o spáchanom

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov. Doplnila, že už aj v minulosti podala
oznámenie o spáchaní priestupku odporcom, a to dňa 14.9.2025 na Obvodnom oddelení Policajného
zboru Košice – Západ a dňa 23.9.2025 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Veľká Ida. Má
za to, že správanie odporcu má dlhodobú, systematickú a stupňujúcu intenzitu, má obavy o svoju

bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť maloletého syna I. B., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúceho z manželstva
strán, ktorý je opakovanými incidentmi psychicky zasiahnutý. Navrhovateľka konštatovala, že vyhrážky,
prenasledovanie a psychické zastrašovanie odporcom sú vážnym zásahom do jej súkromia, narúšajú
jej osobnú slobodu a bezpečnosť, a preto je nevyhnutné poskytnúť jej ochranu vydaním navrhovaného
neodkladného opatrenia.

3. V rámci prostriedkov procesného útoku navrhovateľka do konania označila a predložila listinné
dôkazy: potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Obvodného oddelenia
Policajného zboru Košice – Západ o urobení ústneho oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný
trestný čin nebezpečného vyhrážania, nebezpečného prenasledovania a iné zo dňa 14.9.2025;

odstúpenie podania zo dňa 14.9.2025 Obvodným oddelením Policajného zboru Košice – Západ zo
dňa 18.9.2025 príslušnému Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Veľká Ida; potvrdenie Obvodného
oddelenia Policajného zboru Veľká Ida o podaní písomného trestného oznámenia vo veci nebezpečného
vyhrážania zo dňa 23.9.2025; potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru
poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Šaca o spáchaní priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu zo dňa 27.10.2025; screenshoty sms komunikácie medzi stranami sporu;
emailovú komunikáciu odoslanú z emailových adries J. a A.; usb kľúč s nahrávkami komunikácie strán
sporu zo dňa 22.9.2025.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, zvukovou nahrávkou telefonických
rozhovorov strán sporu zachytenou na usb nosiči, lustráciou konaní vedených medzi stranami sporu.

5.1 Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Mestského súdu Košice, vydaným dňa 19.11.2024 pod sp.zn. 12P/153/2024 v konaní o rozvod

manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu I. B.,
nar. XX.X.XXXX, ktorý bol predmetným rozsudkom, na základe schválenej dohody rodičov, súdom
zverený do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s právom obidvoch rodičov maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd prvej inštancie neurčil výživné počas trvania spoločnej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a určil trvalý pobyt dieťaťa na adrese F. XXX/XX, G..

5.2 Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2024.

6. V súčasnosti na súde prebieha konanie o návrhu matky (navrhovateľky) na zmenu úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu strán sporu, ktoré sa vedie na súde pod sp.zn. 12P/167/2025. Návrh
na zmenu úpravy matka (navrhovateľka) odôvodnila okrem iného tými skutočnosťami, že vzťahy medzi

bývalými manželmi sa od rozvodu manželstva zhoršujú, otec (odporca) sa k nej správa agresívne,
vulgárne, vyhráža sa jej aj v prítomnosti maloletého dieťaťa. V návrhu uviedla, že bola nútená opustiť
spoločné obydlie, aby zabránila konfliktom. Konštatovala, že dňa 26.12.2024 ju odporca vyhodil spolu
s dieťaťom z domu, v ktorom spoločne bývali, a preto bola nútená dočasne sa presťahovať k svojimrodičom a od 06/2025 býva v obecnom nájomnom byte vo C. D., v ktorom má maloletý vlastnú izbu
a stabilné prostredie. Argumentovala, že spoločná osobná starostlivosť sa v praxi neosvedčila, medzi
rodičmi nie je funkčná komunikácia, odporca nerešpektuje potreby dieťaťa a vytvára konfliktné situácie,

ktoré nepriaznivo vplývajú na maloleté dieťa a ohrozujú jeho zdravý psychický vývoj.

7.1 Z pripojeného spisu, ktorý je vedený na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 75C/37/2025 vyplýva,
že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 16.9.2025
domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu s ňou, uložil odporcovi

zákaz nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, uložil odporcovi zákaz vstupovať
do jej bydliska, zamestnania a miest, ktoré pravidelne navštevuje, s výnimkou zasielania SMS správ
výlučne v súvislosti s dohodnutím odovzdania a prevzatia maloletého syna.
7.2 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie zákazu odporcovi vstupovať
do domu alebo bytu podľa ust. § 357 písm. e) Civilného sporového poriadku bol vylúčený na
samostatné konanie, vedené na súde pod sp.zn. 19C/38/2025, v ktorom súd prvej inštancie návrh

navrhovateľky svojím uznesením zo dňa 16.9.2025 vydaným pod č.k. 19C/38/2025 - 10 zamietol,
nakoľko navrhovateľka kvalitatívne v návrhu nenaplnila požiadavku uviesť v návrhu rozhodujúce
skutočnosti, teda konkrétne a individuálne skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi stranami sporu, na
základe ktorých by súd posúdil navrhovateľkou tvrdené závery – pocity strachu a obáv a zároveň
nevyhnutnosť zásahu do vzťahu medzi stranami sporu a neposkytla súdu dôkazy, ktorými by osvedčila

závery o nevyhnutnosti nariadiť neodkladné opatrenie.
7.3 Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.9.2025 vydaným pod č.k. 75C/37/2025 - 13 zamietol
návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek kontaktu s ňou, nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, nevstupovať
do jej bydliska, zamestnania a miest, ktoré navštevuje s výnimkou zasielania správ výlučne v súvislosti

s dohodnutím odovzdania a prevzatia maloletého syna. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol súdom rovnako zamietnutý z dôvodu neopísania miestnych a časových súvislostí navrhovateľkou
tak, aby bolo z návrhu zrejmé konkrétne správanie odporcu a konkrétne situácie, ktoré u navrhovateľky
popísané pocity strachu a obavy vyvolali.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak

je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.13. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa. § 327,
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa ust. § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
16. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.
17. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa ust. § 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2
písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
19. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
20.Podľaust.§336ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkusúdajbeznávrhuuznesenie oneodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
21. Podľa Čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

22. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
23. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu, pričom jedným z možných
návrhov je aj návrh na uloženie povinnosti niečo konať alebo niečo strpieť. Predpokladom jeho

nariadenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje
ochrana (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 406/2023).
24. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie

vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych
pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (ust. § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
25. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Z citovaného ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že

jedným zo zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného je nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov
subjektov konania v dôsledku hroziacej alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí
byť konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického postavenia niektorého
zo subjektov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú, úpravu pomerov.

26. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv
a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri
rozhodovaní o veci samej.
27. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je totiž rozsah dokazovania, teda osvedčovania

podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladnéhoopatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z
dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter.
Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného

rozhodnutiavovecisamej,avšakmusiabyťosvedčenéokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

28. Predmetom neodkladného opatrenia podaného navrhovateľkou je uloženie povinnosti odporcovi
zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného, elektronického kontaktu, a to aj
prostredníctvom tretích osôb vrátane sociálnych sietí s navrhovateľkou v súlade s ust. § 325 ods. 2
písm.) g Civilného sporového poriadku a uloženie zákazu priblíženia sa na určitú vzdialenosť v súlade
s ust. § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku.
29. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzakladanejších práv garantovaných Ústavou

Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď ostatné ústavné práva
sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším,
a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať na zreteľ.
30. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového
poriadku vychádza zo znenia Čl. 3.1. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo

dňa 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenie
vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,
ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné

formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá
a efektívna súdna ochrana. Súd však musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity
navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz
alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť
(písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že

zakázaným správaním by telesná. alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto
skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom
osvedčiť (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1098 –
1099).
31. Na tomto mieste súd tiež uvádza, že pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako

celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo
duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia síce ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že
násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú aj duševnú
ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty.

32. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického,
psychického či sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože aj
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
33. Psychické násilie je každé také správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka.

34. Vzhľadom na preventívnu funkciu neodkladného opatrenia sa nevyžaduje preukázanie násilia alebo
hrozby násilia. Postačujúce je osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia. Uvedené znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Dôvodné podozrenie z násilia či ohrozenie integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi,

keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
35. Podľa názoru súdu v danom prípade existuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť vzťahy
medzi sporovými stranami neodkladným opatrením. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka súdu
relevantným spôsobom preukázala, že nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci na základe
konkrétnych v návrhu tvrdených a listinnými dôkazmi (sms komunikáciou, emailovou komunikáciou zo

strany odporcu, zvukovými nahrávkami telefonickej komunikácie strán sporu zo dňa 22.9.2025 v čase
od 18:33 hod. do 20:59 hod.) podložených okolností, je čiastočne dôvodné.
36. Po oboznámení sa s obsahom sms správ, emailových správ zasielaných odporcom navrhovateľke,
je totiž zrejmé, že tieto sú namierené voči osobe navrhovateľky a nesú v sebe prvky invektív (napr. smssprávy zo dňa 22.9.2025: „Keď tvoj frajer ide von bez teba a tak ho predtým trikrát urobíš, aby si si
bola istá, že nepôjde za žiadnou k*rvičkou“, „Keď sa k tebe prišla iba vyplakať na plece, ale tebe už
stojí cicina“, „Ty suka ani nevieš, čo sa tu deje“), vyhrážok rôzneho druhu (napr. „K., volal som D. L.“).

Z telefonickej komunikácie zo dňa 22.9.2025 zaznamenanej navrhovateľkou na usb kľúči a predloženej
súdu vyplýva, že odporca tohto inkriminovaného dňa atakoval navrhovateľku nespočetným množstvom
telefonátov v čase od 18:33 hod. do 20:59 hod., vulgárne a oplzlo jej nadával, osočoval ju, vyhrážal sa
jej, že ju zničí, a to za prítomnosti aj maloletého syna I., ktorý dokonca odporcu žiadal, aby tak nerobil.
37. Väčšia časť komunikácie adresovanej navrhovateľke má vulgárny charakter, z obsahu niektorých

vyplýva, že sú zjavne motivované žiarlivosťou, a tiež vyjadrujú snahu realizovať nejakú odvetu voči
navrhovateľke. Z predložených listinných dôkazov tiež vyplýva, že odporca kontaktuje týmto spôsobom
navrhovateľku dlhodobo v rôznych časových úsekoch dňa, rovnako ju kontaktuje na verejnosti, kde ju
tiež atakuje nevhodným správaním (napr. podľa tvrdení navrhovateľky došlo dňa 26.10.2025 k útoku na
jej osobu na verejnom priestranstve, kedy odporca otváral dvere motorového vozidla navrhovateľky,
dožadoval sa rozhovoru a prenasledoval ju až k domu jej rodičov).

38. Zo správ adresovaných navrhovateľke, z telefonických rozhovorov uskutočnených dňa 22.9.2025,
ale najmä z ich obsahu mal súd osvedčené, že spôsob komunikácie zvolený odporcom nie je
v žiadnom prípade akceptovateľný v slušnej spoločnosti a v žiadnom vzťahu. Žiadna fyzická osoba
nie je povinná tolerovať takýto typ správania, najmä ak dosahuje takú neúnosnú, vulgárnu rovinu ako
v tomto prípade, a ktorú aj osvedčila dôkazmi navrhovateľka. Riešenie tejto situácie nie je možné

ponechať na navrhovateľku, ktorá je v tomto smere primárne obeťou, a v žiadnom prípade nie je
povinná trpieť takéto nevhodné, vulgárne, agresívne správanie odporcu, ktoré jednoznačne vzbudzuje
obavu o jej život, zdravie, a tiež výrazne zasahuje do psychickej integrity navrhovateľky tým, že
ju zbavuje psychickej pohody, znižuje jej dôstojnosť. Ohrozenie integrity navrhovateľky vulgárnym
a agresívnym správaním (komunikáciou) odporcu preukazuje nielen sms, elektronická a telefonická

komunikácia odporcu priložená navrhovateľkou k návrhu. Pociťovanú úroveň ohrozenia navrhovateľky
dokladujú aj navrhovateľkou podané oznámenia o spáchaní priestupku zo dňa 14.9.2025, zo dňa
23.9.2025 a zo dňa 27.10.2025 príslušnému orgánu policajného zboru. Civilný sporový poriadok
nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby (jeho intenzitu a frekvenciu), ktorá je nevyhnutná pre
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia je nepochybne zabrániť

práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym
následkom takéhoto ohrozovania tým, že sa eliminuje priamy kontakt dotknutých osôb. Navrhovateľka
má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia, svojej dôstojnosti. A v prípade, že z dôvodu
agresívneho a vulgárneho správania zo strany odporcu si neželá vzájomný kontakt s ním, pretože má
z neho obavy, strach, je jej nepríjemný, ponižuje ju, je preukázaná dôvodnosť nariadenia neodkladného

opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) Civilného sporového poriadku.

39. V súčasnosti strany sporu nežijú spolu. Navrhovateľka žije v obecnom nájomnom byte spolu
s maloletým synom I. B., nar. XX.X.XXXX. Z obsahu pripojených poručeneckých spisov vedených na
súde pod sp.zn. 12P/159/2025, sp.zn. 12P/162/2025 a sp.zn. 12P/167/2025 vyplýva, že starostlivosť

o maloletého v prevažnom rozsahu nateraz zabezpečuje navrhovateľka, ktorá sa aj z týchto dôvodov
domáha zmeny rozhodnutia súdu o spoločnej osobnej starostlivosti rodičov a žiada zveriť maloletého do
svojej osobnej starostlivosti. Z obsahu sms správ predložených navrhovateľkou tiež vyplýva, že odporca
realizuje styk s maloletým dieťaťom. Je tiež zrejmé, že odporca sa v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 12P/159/2025 neúspešne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd

upravil jeho styk s maloletým tak, že by bol oprávnený stýkať sa s maloletým v každý párny kalendárny
týždeň v roku, v čase od pondelka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod..

40. Na základe súdom zistených skutočností a s odkazom na vyššie uvedené a citované zákonné
ustanovenia súd uložil odporcovi zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 20

metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch
budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných
v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude
odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch
a uložil zároveň odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného,

elektronického kontaktu s navrhovateľkou, a to aj prostredníctvom tretích osôb, vrátane sociálnych sietí,
s výnimkou kontaktu v priestoroch budovy súdu alebo kontaktu v rámci procesných úkonov v súdnych
konaniach, v ktorých budú účastníkom odporca a navrhovateľka a s výnimkou zaslania sms správvýlučne týkajúcich sa informácií ohľadom maloletého dieťaťa strán sporu, času a spôsobu odovzdania
a prevzatia maloletého dieťaťa na realizáciu styku, a to len v nevyhnutnom rozsahu.

41. Súd tak prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže odporcovi približovať sa k navrhovateľke
na to, aby zásah do práv odporcu, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na
dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľkou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia),
prihliadajúc na prípadný záujem odporcu na styku s maloletým dieťaťom sporových strán, ako aj na
prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz

priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými
v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená prítomnosťou úradných osôb
a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. Súd považuje za dostatočnú vzdialenosť
„menšiu ako 20 metrov“, na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie strán sporu, ale taktiež z hľadiska
možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky samotným odporcom za účelom vyhnutia sa
priblíženiu na vzdialenosť kratšiu ako je určená. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že aj

s ohľadom na vek maloletého dieťaťa strán sporu (12 rokov) nedochádza k priamemu odovzdaniu
aprevzatiudieťaťastranamisporu,apretonebolopotrebnéstanoviťsúdomvýnimkuzuloženéhozákazu
priblíženia sa odporcu k navrhovateľke nevyhnutného za účelom realizácie stretávania sa odporcu
s maloletým. Súd však v záujme zabezpečenia realizácie styku odporcu s maloletým, umožnil odporcovi
zasielať v nevyhnutnom rozsahu sms správy navrhovateľke o čase a spôsobe odovzdania a prevzatia

maloletého dieťaťa na realizáciu styku a zasielania sms správ týkajúcich sa výlučne informácii ohľadom
maloletého.

42. Podľa ust. § 216 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd je viazaný žalobným návrhom
žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak

určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
43. Z viazanosti súdu tzv. petitom (návrhom výroku súdneho rozhodnutia, ktorého vydania sa žalobca
domáha) vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán sporu a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú
(tzv. zásada ne ultra petitum) a nepochybne i to, že nemôže prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa strany
sporu domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Zároveň musí

dbať na to, aby výroková časť rozhodnutia bola jasná, stručná, výstižná a materiálne vykonateľná.
44. Je nepochybné, že v posudzovanej veci ide o konanie sporové, ktorého predpokladom je podanie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný a spĺňal zákonom požadované
náležitosti. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka žiadala súd
onariadenieneodkladnéhoopatreniazákazupriblíženianaurčitúvzdialenosť,ktoréhotrvanieobmedzila

na dobu šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti súdom vydaného rozhodnutia
o neodkladnom opatrení.
45. V súlade so zásadou ne ultra petitum (súd je viazaný žalobným návrhom) resp. iudex ne eat ultra
petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) súd preto výrokom I. svojho uznesenia trvanie
neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov obmedzil na

dobu šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Súd zároveň verí, že táto
doba bude dostatočná na upokojenie pomerov medzi stranami sporu. V prípade, ak by ohrozenie
navrhovateľky aj po tejto dobe pretrvávalo, má navrhovateľka možnosť kedykoľvek podať návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu
a stav jej ohrozenia.

46. Vo zvyšku návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to v časti,
kedy navrhovateľka žiadala odporcovi uložiť zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, pracoviska,
ako aj v okolí obydlia jej rodičov. Súd považoval za dostatočné uložiť odporcovi zákaz priblíženia sa
k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, navyše v konaní navrhovateľka nepreukázala,
že by ju odporca kontaktoval priamo na pracovisku, alebo v mieste adresy bydliska jej rodičov,

ktorú navyše v návrhu ani neuviedla. S ohľadom na uvedené, keďže konajúci súd nemal za osvedčené
splnenie podmienky opodstatnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku III. uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.
47. Pre úplnosť súd uvádza, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto smere je nevyhnutné uviesť, že
zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade nebolo možné zriadiť, nakoľko povaha procesnej ochrany
to neumožňuje.48. Ďalej súd konštatuje, že v predmetnej veci neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej (ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pretože týmto neodkladným
opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Súd je

názoru, že toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu
vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec
samu.
49. Neuloženie povinnosti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej nie je na ujmu odporcu, pretože
ak odporca dospeje k názoru, že dôvody pre nariadenie opatrenia pominuli, môže podať na súd návrh

na jeho zrušenie (ust. § 334 Civilného sporového poriadku.)
50. V zmysle vyššie uvedeného a v súvislosti s neuložením povinnosti navrhovateľke podať žalobu
vo veci samej, súd zároveň poskytol odporcovi zákonné poučenie v rozsahu podľa ust. § 337 ods. 1
Civilného sporového poriadku o možnosti podať žalobu voči navrhovateľke vo veci samej pre prípad,
ak by mu výkonom nariadeného neodkladného opatrenia bola spôsobená škoda, prípadne iná ujma.
Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa ust. § 337

ods. 3 Civilného sporového poriadku.

51. Súd dodáva, že ak sa povinná osoba (odporca) dopustí závažného alebo opakovaného konania,
ktoré mu bolo zakázané neodkladným opatrením vydaným v civilnom konaní, môže tým naplniť pojmové
znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ust. § 348 ods.

1 písm. i) Trestného zákona.
52. Súd považuje za nevyhnutné sa vyjadriť aj k dôkazu – usb kľúči, ktorý obsahoval zvukovú nahrávku
telefonických rozhovorov s odporcom, na zachytenie ktorých však odporca navrhovateľke súhlas nedal,
a táto zvuková nahrávka bola súdu predložená navrhovateľkou za účelom preukázania nevhodného
správania odporcu.

53. Nezákonne získaným dôkazom môže byť v zásade čokoľvek, pri získaní čoho došlo k porušeniu
zákona–napríkladajlistinnédôkazyzískanékrádežou.Vpraxisavšaknajčastejšiejednáotakédôkazy,
pri získaní ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka – napríklad nelegálne získané zvukové a audiovizuálne nahrávky, fotografie a podobne.
54. V danom prípade však treba vychádzať z Čl. 16 Základných princípov Civilného sporového poriadku,

ktorý v ods. 1 upravuje princíp legality nasledovne: „Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými
a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými
princípmi tohto zákona.“ V ods. 2 citovaného článku Civilný sporový poriadok uvádza, že: „Súd pri
prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so
zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením Čl. 3

ods. 1.“
55. Vo všeobecnosti teda platí pravidlo, že súd v konaní postupuje v súlade so zákonom, čo znamená,
že nezákonne získaný dôkaz je v konaní pred súdom právne neúčinný – na takéto dôkazy sa hľadí,
akoby vôbec neboli uplatnené.
56. Civilný sporový poriadok však v Čl. 16 ods. 2 obsahuje výnimku z tohto pravidla, kedy súd prihliadne

aj na dôkaz získaný v rozpore so zákonom, nakoľko vykonanie dôkazu je odôvodnené uplatnením Čl.
3 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku.
57. Celkom výnimočne tak môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne
získanýdôkaz,atovtedy,akjeprávoprotistranyústavnokonformneposúdenéakovkonkrétnomprípade
silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva – prejde teda tzv. testom

proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv.
58. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu
do práv protistrany.
59. Pri posudzovaní vhodnosti sa skúma, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý (vhodný) na zistenie
skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nie je vôbec spôsobilý

na preukázanie tvrdenej skutočnosti, vykonanie takéhoto dôkazu nepripustí.
60. Druhým krokom je posúdenie potrebnosti vykonania dôkazu – teda posúdenie toho, či je možné
tvrdenú skutočnosť dokázať aj zákonným spôsobom, alebo iba navrhovaným nezákonným dôkazom.
61.Súdnezákonnýdôkaznevykoná,akstranasvojetvrdeniabudemôcťdokázaťajzákonnýmidôkazmi,
čo znamená, že súd vykoná nezákonný dôkaz iba vtedy, ak je navrhovateľ tohto dôkazu v dôkaznej

núdzi.
62. Posledným (a najdôležitejším) krokom je posúdenie primeranosti zásahu do práv dotknutého
subjektu – protistrany, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu.63. V danom prípade súd konštatuje, že záujem navrhovateľky na unesení dôkazného bremena
(a teda aj na úspechu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia) je vyšší, ako záujem na
ochrane práva porušeného získaním nezákonného dôkazu. Navrhovateľka totiž v minulosti požiadala

súd o poskytnutie ochrany vydaním neodkladných opatrení, ktoré však boli súdom zamietnuté aj
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena týkajúceho sa preukázania nevhodného správania odporcu.
V prejednávanom prípade však navrhovateľka nemala možnosť preukázať tieto skutočnosti inak ako
zvukovými nahrávkami, a to napr. výsluchom svedkov, resp. inými listinnými dôkazmi, a aj z obsahu
telefonických rozhovorov odporcu a navrhovateľky zo dňa 22.9.2025 vyplynulo, že odporca „počíta“

snelegálnosťoupoužitiataktovyhotovenejzvukovejnahrávkyzostrany navrhovateľkyazatejtosituácie
sa domnieval, že ju navrhovateľka nebude môcť použiť ako dôkaz v sporovom konaní, a túto situáciu
tak povediac zneužíval vo svoj prospech a v neúctivom, agresívnom a vulgárnom správaní aj napriek
žiadostiam navrhovateľky a spoločného syna pokračoval.
64. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
65. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva.
66. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
67. Podľaust.§262ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadkuonárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.
68. V danom prípade týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
končí, a preto súd musí obligatórne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. V konaní bola
úspešná navrhovateľka, ktorej podľa zásad civilného sporového konania patrí v súlade s ust. § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči v konaní

neúspešnej strane - odporcovi, o výške ktorých však bude rozhodnuté samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošice
v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.