Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 2, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/2050/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119423726
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119423726.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnej: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C., o vymoženie 146,41 Eur s príslušenstvom, vedenej u
súdnej exekútorky: D. E., so sídlom exekútorského úradu Robotnícka č. 4, 974 01 Banská Bystrica, pod

sp. zn. 255EX 733/19, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 5Ek/2050/2019 zo dňa 09. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/2050/2019 zo
dňa 09. 10. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/2050/2019 zo dňa 09. 10. 2025 vyššia

súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní zoznamu úkonov vykonaných súdnou exekútorkou mala
za preukázané, že súdna exekútorka v danom exekučnom konaní vykonala a mala preukázané, že v
priebehu 5 rokov dostatočne zisťovala majetok povinnej vykonaním lustrácií v katastri nehnuteľností,
na dopravnom inšpektoráte, v Sociálnej poisťovni a bankách. O výsledku zistení informovala v
oznámení o stave exekúcie zo dňa 30. 06. 2025 oprávneného. Vyššia súdna úradníčka nezistila

žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Súdna exekútorka
vykonala lustrácie na základe ktorých zistila, že povinná nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok. S
argumentami oprávneného, že súdna exekútorka nevykonala úkony exekútorskej činnosti osobným
zisťovaním, či súčinnosťou s tretími osobami sa vysporiadala v odseku 13 tohto rozhodnutia. K
tvrdeniu oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnej vyššia súdna úradníčka uviedla, že
predmetná exekúcia je vedená na peňažné plnenie, pričom účelom donucovacieho opatrenia nemá byť

sankcionovanie povinnej. Inak povedané, prostredníctvom donucovacích opatrení nemožno vymáhať
splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie. V predmetnej exekúcii
nedošlo k zexekvovaniu žiadneho majetku. Exekúcia začala dňa 06. 12. 2019, doručením poverenia na
vykonanie exekúcie súdnej exekútorke. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 30. 06.
2025, teda po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie. Súdna exekútorka postupovala správne,
keď vydala upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej

osoby (povinnej) sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť. Podľa oprávneného, konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre

zastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol, z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z
upovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonalexekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane
dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku
podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore

s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného
a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak
nebola ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení
exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie
aj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad

165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich
speňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a
práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané
speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z
§ 59 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie
majetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného

majetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných
zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého
mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem
zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani
nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií, ktoré možnosti má v plnej miere

exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by
zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu
akýchkoľvek preddavkov ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného
požadovať. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného
poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky,

zhodnoteniaexekútorapreveriťapreskúmaťminimálnevrozsahu,čiexekútorsámdeklarovalvykonanie
zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa §
2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa
tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil
od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým

skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie
lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je
povinnýzisťovaťaoznamovaťexekútorovikdesamánachádzaťhnuteľnýmajetokpovinného.Opravený
má a to, že súd v napadnutom uznesení vychádzal výlučne zo správ súdneho exekútora o negatívnych
výsledkoch vykonaných lustrácií, pričom tieto zistenia bez ďalšieho považoval za postačujúci podklad

pre záver o nemajetnosti povinného. Oprávnený má za to, že samotné negatívne výsledky lustrácií
v evidenciách (kataster nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna
poisťovňa) nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému
okamihu. Za tejto situácie nemožno považovať skutkový stav za dostatočne zistený tak, aby bolo možné
urobiť záver o nemožnosti ďalšieho vedenia exekúcie. Nakoľko náklady exekúcie vymáha exekútor

od povinného a zároveň si tieto náklady uplatňuje v prípade zastavenia exekúcie u oprávneného.
Exekútor je povinný vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré mu boli pridelené, rovnako ak správcovia
konkurznej podstaty musia vykonávať činnosť vo všetkých pridelených prípadoch bez ohľadu na
prípadnú stratovosť, ako sa už vyjadril aj Ústavný súd SR. Oprávnený má za to, že je spravodlivé,
aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol

očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a dohliadať na
činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované
a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom
spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada
orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.

3. Súdna exekútorka vo vyjadrení k podanej sťažnosti zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení. V
exekúcii nebol zistený žiadny iný majetok alebo príjem povinnej, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou
a ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekútora.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

11. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci
relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať

za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad
rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložila súdna exekútorka,
musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie

upovedomenia o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je
možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia
akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa
tak môže stať, že napriek tomu, že povinná disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o

majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny
exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý
exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť,
že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania

majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie
zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania
exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornoustarostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej
činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby
bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala

hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových
pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie
uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdnej exekútorky, aby vykonanou lustráciou zistila
majetkové pomery povinnej a zvolila taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej
primeraný. Pokiaľ súdna exekútorka v rámci zisťovania majetkových pomerov povinnej nezistila žiadny

exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bola povinná postupovať v zmysle § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinnej resp. na tom, že súdna exekútorka podľa oprávneného nevykonala všetky jej dostupné

možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdna exekútorka nie je povinná
vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinnej. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len
v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinnej sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej
hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne
zisťovanie vykonávala vždy a spisovala by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojila

ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú
totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu
života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej
exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinnej
súdna exekútorka v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom

internetu či sociálnych sietí. Súdna exekútorka si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových
a sociálnych pomeroch povinnej aj bez zisťovania v mieste bydliska povinnej, pričom pri kreovaní
tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento
úsudok súdnej exekútorky spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne
spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí,

ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Z vykonaných lustrácií v predmetnej exekúcii však
jednoznačnevyplýva,žepovinnánedisponuježiadnympríjmomčimajetkomväčšejhodnoty.Domnienka
oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinnej mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, tak
nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť
podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných

veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného
konania. V okolnostiach prejednávanej veci súd prvej inštancie navyše poukazuje na to, že povinná
má hlásený trvalý pobyt „bezdomovca,“ teda adresou jeho pobytu je mesto Žarnovica bez uvedenia
konkrétnej adresy. V dôsledku uvedeného tak obrana oprávneného vyznieva neadresne, bez väzby na
túto podstatnú skutočnosť.

14. Ešte k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných konaniach musí sťažnostný
súd doplniť, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať
podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej
súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za

ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali
a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak
oprávneným uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd
nie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň, treba uviesť, že citované rozhodnutia
sú rozhodnutiami vyšších súdnych úradníkov, ktoré neprešli sudcovskou kontrolou a sú založené na

skutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od skutkových okolností
v predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo všetkých exekučných
veciach vedených v prospech oprávneného.

15. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii

reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto
speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinná
môže vlastniť (resp. vlastnila) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo
speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinnej.Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdna exekútorka nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinná vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú
splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jej vôli. Veď aj pre

súdnu exekútorku by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinná nejaký majetok mala, tento majetok speňažiť,
pretožeztohtovýťažkujejvznikánárokajnaodmenuvovýške20% zvymoženého,pričomprizastavení
exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v
zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré mu vznikajú v súvislosti
s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a

súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ
povinná nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor,
ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

16. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdna
exekútorka pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinnej dostatočne

preskúmala a rovnako neopomenula vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania
upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku
povinnej,vydanéupovedomenienemožnopovažovaťzapredčasné,alenaopakzavydanéplnevsúlade
s Exekučným poriadkom.

17. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie
o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).