Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Ek/1302/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125301849
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavla Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125301849.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., C. XX.XX.XXXX, D. E. XX, XXXXX
F., zast.: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 02601 Dolný Kubín,
IČO: 50120000 proti povinnému: G. H., C.: XX.XX.XXXX, XXX, XXXXX I., o vymoženie 2663,28 EUR,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Krištofík, so sídlom exekútorského úradu A. Pietra 10645/17,
036 01 Martin, IČO: 35658851, pod sp. zn. 122EX 367/25, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v zmysle § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 Eur, a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.05.2025 domáhala od
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 2663,28 Eur, na základe exekučného titulu – rozhodnutie

o dedičstve sp. zn. D/2/02; D/not 23/02 vydaný notárom JUDr. Vladimír Balun dňa 02.03.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.03.2006 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 18.06.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Peter Krištofík, so sídlom exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO:
35658851 (ďalej len ako „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor dňa 30.07.2025 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie

exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnej bolo dňa 26.06.2025 doručené
upovedomenie o začatí exekúcie. Súdnemu exekútorovi bol návrh povinného na zastavenie exekúcie
doručenýdňa08.07.2025(podanýnapoštovúprepravu01.07.2025)Súdkonštatuje,ženávrhpovinného
na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote, pričom v súlade s § 61k ods. 2
Exekučného poriadku má odkladný účinok.
4. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že v dedičskom konaní notár do dedičstva

zaradil aj podielové listy, ktorých existenciu povinná spochybňuje nakoľko nikdy nedošlo k založeniu
účtu v centrálnom depozitári. Práve založenie účtu v centrálnom depozitári v zákonom stanovenej lehote
bolo v zmysle priloženého vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva Lisková - Sliače podmienkou na
vydanie podielových listov. Povinná preto nevidí dôvod vyplácať niečo, čo v skutočnosti nikdy nevzniklo.
Povinnátiežvznieslanámietkupremlčania,nakoľkooddedičskéhokonaniauplynulo19rokova16rokov
odo dňa, do kedy sa podľa rozhodnutia malo plniť. Na základe uvedených skutočností navrhla povinná

exekúciu zastaviť.
5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie.
Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril, že návrh na zastavenie exekúcie
považuje za nedôvodný a neopodstatnený z dôvodu, že dedičské konanie bolo právoplatne ukončené,
povinná bola určená ako dedička majetku a v prípade ak sa domnievala, že predmetný majetok
neexistoval mala tieto skutočnosti namietať v priebehu dedičského konania, prípadne iniciovať

obnovenie konania. Po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve je povinná viazaná
rozsahom nadobudnutého dedičstva a neexistencia majetku nemôže byť spätne dôvodom na zánikpovinnosti, ku ktorej sa povinná zaviazala v rámci uzavretej dedičskej dohody a ktorú jej ukladá
právoplatný exekučný titul. Oprávnený taktiež uviedol, že podielové listy boli zaradené do dedičstva
a teda notársky potvrdené ako existujúci majetok. Exekučný súd preto nemá právomoc preskúmavať

skutkový stav dedičského konania ani zákonnosť alebo vecnú správnosť osvedčenia o dedičstve, ale je
právoplatným osvedčením o dedičstve viazaný. K námietke premlčania oprávnený uviedol, že tvrdenie
povinnej, že si oprávnená neuplatnila nárok skôr je nerelevantné z pohľadu zákonných dôvodov na
zastavenie exekúcie, nakoľko exekučné konanie sa vedie na základe vykonateľného exekučného titulu
bez ohľadu na to, či si oprávnená v minulosti nárok neuplatnila. Oprávnená ďalej uvádza, že bola

dlhodobo zavádzaná povinnou, ktorá jej sľubovala dobrovoľné plnenie, ku ktorému ale nedošlo a preto
bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla
oprávnená návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť.
6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril.
7. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 100 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 110 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne

uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu
zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho

uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím
na všetky skutočnosti uvádzané povinným, s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného
dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá naťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by
jeho tvrdenia potvrdili.
15. Pokiaľ ide o prvý argument povinnej súd len v krátkosti konštatuje, že ten nepovažoval za dôvodný.

Základným predpokladom vedenia exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu, pričom
rozlišujeme vykonateľnosť formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie
formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné tzv. doložkou
vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatruje príslušný orgán. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak,
rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého

v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký
enunciát (výrokovú časť) rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v
Exekučnom poriadku. Formálnu aj materiálnu vykonateľnosť skúma súd ex offo v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania. V prejednávanom prípade je formálna aj materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu nespochybniteľná. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa povinný rozhodne podať návrh na
zastavenie exekúcie musí v ňom uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré

spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná. Skutočnosti, ktoré sa týkajú vzniku exekučného titulu alebo samotného
nároku oprávneného predstavujú okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, na základe
ktorého je exekúcia vedená a v zásade platí, že ich nie je možné namietať v exekučnom konaní.
Návrh na zastavenie exekúcie totiž nie je opravným prostriedkom proti právoplatnému a vykonateľnému

exekučnému titulu. Akékoľvek skutočnosti, spochybňujúce nárok oprávneného alebo akékoľvek vady
konaniamoholamalpovinnýnamietaťvpôvodnomkonaní.Exekučnýsúdniejeoprávnenýpreskúmavať
vecnú správnosť rozhodnutia a postup orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Obsahom vykonateľného
rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania sa
do exekučného konania neprenášajú. Súd na záver dodáva, že exekúcia bola vedená na základe

exekučného titulu, ktorým je osvedčenie o dedičstve, v ktorom je obsiahnutá dohoda o vyporiadaní
dedičstva na základe, ktorej povinná nadobudla dedičstvo v celom rozsahu a zaviazala sa vyplatiť
spoludedičov (osvedčenie o dedičstve zároveň obsahuje súpis majetku spadajúceho do dedičstva).
Povinná s dohodou o vyporiadaní dedičstva súhlasila, čo potvrdila podpisom na osvedčení o dedičstve.
16. Vo vzťahu k zvyšnej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd uvádza, že námietku

premlčania považoval za dôvodnú. Premlčanie predstavuje inštitút, ktorý núti veriteľa, aby v zmysle
zásady vigilantibus iura scripta sund (právo patrí bdelým) aktívne uplatňoval svoje práva včas. Zároveň
sa týmto inštitútom poskytuje ochrana dlžníkovi tým, že mu dáva možnosť účinne sa brániť vymáhaniu
splnenia svojich povinností v prípade, ak dôjde k uplynutiu premlčacej doby. Uplynutím premlčacej doby
právo veriteľa nezaniká, oslabuje sa a v prípade ak sa dlžník premlčania dovolá jeho povinnosť plniť

v zásade zaniká. Veriteľ síce môže po uplynutí premlčacej doby uplatniť svoje právo na súde, avšak
s vedomím, že v prípade vznesenia námietky premlčania nemusí byť úspešný. V zmysle § 110 OZ ak
bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo
dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
vzniesol námietku premlčania, súd preto pristúpil k preskúmaniu návrhu na vykonanie exekúcie spolu

s exekučným titulom a ďalším obsahom spisu. Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnená podala návrh na
vykonanie exekúcie dňa 05.05.2025 na podklade exekučného titulu, ktorým je osvedčenie o dedičstve
sp. zn. D/2/02; D/not 23/02 vydaný notárom JUDr. Vladimír Balun dňa 02.03.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.03.2006. V zmysle uvedeného rozhodnutia bola povinná povinná
vyplatiť spoludedičov do 3 rokov od pojednávania (odo dňa 02.03.2006) a teda do 02.03.2009. Návrh

na vykonanie exekúcie oprávnená podala dňa 05.05.2025, po uplynutí 19 rokov odo dňa kedy sa stal
exekučný titul vykonateľný a po uplynutí 16 rokov odo dňa do kedy mala povinná oprávnenej vyplatiť
dedičský podiel. Vzhľadom na plynutie času a vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že
právo oprávnenej vymáhať predmetnú pohľadávku je premlčané a preto v súlade s § 61k ods. 1 písm.
d) exekúciu v celom rozsahu zastavil (I. výrok).

17.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.20. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada

výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.
22. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy

exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
23.Podľa§21ods.1VyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.68/2017Z.z.ktorousa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskoršíchpredpisov,(ďalejlen„Vyhláška“),exekútorovipatrípopriodmenezavýkonexekučnejčinnosti
aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

24. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
25. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.
26. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane

iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %.
27. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
28. Súd na tomto mieste uvádza, že exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo
splnenie vymáhaného nároku, pričom dôvod ukončenia exekúcie možno v zmysle § 199c ods. 2
Exekučného poriadku pričítať oprávnenému. Nakoľko v danom prípade oprávnený podal návrh na

vykonanie exekúcie, tak ako dominus litus nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučné konanie
inicioval po práve, a toto bolo následne zastavené. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie
preniesť na niekoho iného (ani na procesný súd). Taktiež na nikoho iného nemožno preniesť ani
sekundárne právne následky tejto zodpovednosti (napr. v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie). Ak
dôvodomzastaveniaexekúciejeskutočnosťbránicavymáhateľnostiexekučnéhotitulu,jepotrebnétento

dôvod zastavenia vždy vykladať na vrub oprávneného, a to ešte väčšmi, keďže tento dôvod vznikol ešte
pred začatím exekúcie a exekučného konania.
29. Súd preto z dôvodu, že zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, zaviazal oprávneného na
ich úhradu, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.