Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 31C/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200407
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1623200407.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom JUDr. Rastislavom Žigom v právnej veci žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, proti žalovanej: E. F. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom D., G.
H. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., LLM, advokát, sídlom Bratislava, Žabotova 2/B,
o určenie, že pohľadávka 171500Eur patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2023 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka vo výške
171.500Eur voči žalovanej patrí do dedičstva po poručiteľke I. B., J. H., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú zákonnými dedičmi poručiteľky I. B., narodenej
XX.XX.XXXX, zosnulej dňa 16.09.2021. Okresný súd Malacky uznesením č.k. Dnot 1/2022 zo dňa
09.11.2022 schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, pričom však skonštatoval sporné aktívum
dedičstva a to pohľadávku poručiteľky voči žalovanej v sume 171.500Eur, titulom úhrady časti kúpnej
ceny za odpredaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., ktorých
bola výlučnou vlastníčkou a ku ktorým bol povolený vklad v prospech kupujúcej K. K. dňa 20.04.2021
pod V XXXX/XXXX. Žalovaná v dedičskom konaní nesúhlasila so zaradením tohto aktíva do dedičstva

z dôvodu, že tieto peniaze už ku dňu smrti poručiteľky neexistovali. Žalobca tvrdil, že poručiteľka
ako predávajúca uzatvorila s kupujúcou K. K., narodenou XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, ktorou na ňu
previedla predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č XXX v obci D. za kúpnu cenu vo
výške 171.500Eur. Avšak kupujúca uhradila kúpnu cenu na účet žalovanej, pričom podľa žalobcu mala
žalovaná tieto finančné prostriedky obratom odovzdať poručiteľke, čo neurobila a bezdôvodne sa na
jej účet obohatila. Na dedičskom pojednávaní to mala žalovaná potvrdiť a uviesť, že disponuje už iba
zostatkom prostriedkov poručiteľky vo výške cca 30.000Eur, pričom zo sumy 171500Eur si zakúpila

nehnuteľnosť - byt na adrese D. XX, E. do svojho vlastníctva. Žalovaná v dedičskom konaní netvrdila
a ani nepreukázala, že išlo o dar zo strany poručiteľky. Zástupkyňa žalobcu poukázala rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo/154/2010, č.k. 1Cdo/183/2009, č.k. 3Cdo 222/2010, č.k. 1 Cdo
183/2009, č.k. 3 Cdo 154/2010 (R 32/2011) a Najvyššieho súdu ČR č.k. 20 Cdo 1897/98. Nezaradenie
majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa
domáhali svojho práva žalobou. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu uviedla, že žalobu podala na
základe výzvy súdu – notára a ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z Civilného

mimosporového poriadku. Žalobca má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, keďže pokiaľ by
z jeho strany nebola táto žaloba podaná, pohľadávka patriaca do dedičstva po poručiteľke voči žalovanej
nebude vymáhateľná. Predmetným súdnym konaním je možné vyriešiť spornosť pohľadávky patriacej
do dedičstva po poručiteľke.2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila (na č.l. 36 spisu), pričom žiadala žalobu zamietnuť. Ako
nesporné uviedla, že jej mama – poručiteľka I. B. predala svoje nehnuteľnosti v Zohore a taktiež, že do

kúpnej zmluvy uviedla účet žalovanej na základe čoho, kupujúca uhradila kúpnu cenu 171500Eur na jej
účet. Poprela však tvrdenia žalobcu, že by si predmetné peniaze ponechala neoprávnene, bezdôvodne
alebo, že by ich bola povinná mame odovzdať. Uviedla, že jej mama chcela, aby sa z výnosu predaja
kúpil byt v E., ktorý bude patriť žalovanej a jej mama v ňom bude bývať. Jej mama taktiež chcela, aby
zvyšok peňazí patril žalovanej a časť, aby bola poslaná žalobcovi. Jej mama, brat, K. K. a za prítomnosti

jej maloletej dcéry sa dohodli, že byt bude patriť jej. Nakoľko im hrozilo, že o byt prídu, pretože čakali
doplatenie kúpnej ceny od kupujúcej domu pani K., ktorá nemala včas k dispozícii na účte peniaze
z úveru, ktorý si brala na tento účel, museli to riešiť tak, že s pani K. sa dohodli na zmluve o pôžičke, ktorú
podpísali u notára, teda, že ona jej požičia peniaze v sume 65500Eur a po načerpaní úveru a pripísaní
sumy za predaj domu v D. jej následne túto pôžičku vráti. Už vtedy bol použitý jej účet. Vedeli o tom aj
realitný maklér, aj mama, aj kupujúca. Dňa 16.03.2021 jej prišla na účet suma 65550Eur ako pôžička,

kúpna zmluva na byt sa podpísala 17.03.2021 a v ten istý deň platila aj za byt. Peniaze podľa kúpnej
zmluvy za dom prišli na účet až 29.03.2021 a následne peniaze kupujúcej p. K. vrátila 30.03.2021 podľa
zmluvy o pôžičke. Po predaji maminho domu v Zohore a kúpe bytu v E. si mama želala, aby z peňazí
z predaja domu poslala žalobcovi na účet celkovo 10000Eur. Na základe tohto poslala na účet žalobcu
dňa 31.03.2021 2000 Eur a dňa 26.07.2021 sumu 8000Eur tak ako žiadala mama. Mama mala na to

svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodla, že žalobcovi poskytne iba uvedenú sumu a byt a zvyšok peňazí
majú patriť jej. Vyjadrila sa, že to je to, čo mu dá, nakoľko v mladosti napáchal veľa dlhov, ktoré zaňho
platila s otcom. Jej mama sa dobrovoľne rozhodla darovať jej peniaze z predaja jej domu v Zohore
a to spôsobom, že tieto peniaze jej budú poslané priamo na účet kupujúcou. Do kúpnej zmluvy po
dohode uviedla jej účet a túto zmluvu sama podpísala. Taktiež sa sama dobrovoľne rozhodla, aby si

za tie peniaze kúpila byt v E. a zvyšok si ponechala po odpočítaní sumy 10000Eur pre žalobcu. Ani
v dedičskom konaní nepopierala, že peniaze prišli na jej účet a všetko bolo realizované podľa vôle jej
mamy. Jej mama nikdy nežiadala, aby jej vydala peniaze za predaj domu a ani sama nikdy netvrdila, že
by voči žalovanej mala pohľadávku. Počas života bola oprávnená voľne disponovať so svojím majetkom
podľa vlastného uváženia a nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie. Prejav vôle jej mamy spočíval v tom,

že za časť peňazí má kúpiť byt, ktorý bude v jej vlastníctve a zostatok sumy si má ponechať na svojom
účte. V dedičskom konaní jasne uviedla, že ide o spornú pohľadávku a nebola povinná ďalej sa k tomu
vyjadrovať. Poprela, že by na dedičskom pojednávaní uviedla, že je ochotná zostatok peňazí odovzdať
žalobcovi.

3. Zástupkyňa žalobcu využila právo písomnej repliky k vyjadreniu žalovanej (na č.l. 55 spisu). Na
žalobe zotrvala, pričom poprela tvrdenie žalovanej, že pôvodným zámerom poručiteľky bolo kúpenie
bytu v E., keďže táto po predaji domu mala záujem ostať v D.. Žalobca nemal vedomosť, že by sa
s výnosu z predaja mal zakúpiť byt, ktorého vlastníkom by bola žalovaná. Žalobca si bol vedomý len
toho, že z výnosu mal byť hradený denný stacionár pre poručiteľku. Žalobca taktiež nemal vedomosť

o predmetnej zmluve o pôžičke a ani spôsobe úhrady kúpnej ceny. Nesporné je, že celá suma z predaja
domu bola uhradená na účet žalovanej. K tvrdeniu žalovanej o zaslaní sumy 10000Eur žalobcovi,
uviedla, že nevedel, že tieto prostriedky pochádzajú z predaja domu. Nevidel v tom žiadnu súvislosť
s predmetom sporu a ani žalovaná nepreukázala, že by prostriedky boli z predaja domu, pričom časť
prostriedkov bola zaslaná z účtu poručiteľky a rovnaká suma bola od poručiteľky zaslaná na účet

žalovanej. Taktiež je podľa nej účelové tvrdenie o dlhoch žalobcu z mladosti, s ktorými mu rodičia
pomohli. Žalobca všetky prostriedky na úhradu dlhov do smrti otca vrátil. V dedičskom konaní žalovaná
netvrdila, že dostala dar.

4. Zástupca žalovanej využil možnosť písomnej dupliky (na č.l. 69 spisu). Žalobca v žiadnom zo

svojich vyjadrení nedokázal preukázať, že pri poručiteľke absentovala vôľa prenechať predmetnú sumu
žalovanej ako dar. Na kúpnej zmluve poručiteľka uviedla číslo účtu žalovanej, a to napriek tomu,
že disponovala vlastným účtom. Časť kúpnej ceny vo výške 171.500Eur bola podľa vôle poručiteľky
poukázaná priamo na účet žalovanej. Inými slovami poručiteľka dobrovoľne prejavila vôľu, aby platba
bola poukázaná na účet žalovanej. Poukázali na čestné vyhlásenie kupujúcej. Následne po pripísaní

peňazí na účet žalovanej poručiteľka prejavila vôľu predmetné peniaze žalovanej darovať. V zmysle
uvedeného reálneho správania sa, a to prejavenia vôle poručiteľky a žalovanej došlo k odovzdaniu a
prevzatiu peňazí, čím došlo k uzatvoreniu platnej reálnej darovacej zmluvy. Dôkazom vôle poručiteľky
je aj skutočnosť, že už v samotnej kúpnej zmluve neuviedla svoje číslo účtu, ale číslo účtu žalovanej.Tvrdenie, že sa žalovaná bezdôvodne obohatila nie je pravdivé. Tvrdenia uvádzané o kúpe bytu v
Malackách, kde následne mala žalovaná žiť ako aj informácie o pôžičke poskytnutej žalovanej nie sú pre
konanie relevantné a nijako nespochybňujú vôľu poručiteľky. Pokiaľ darca odovzdá peniaze bez toho,

aby dal najavo úmysel požadovať tieto peniaze späť, a koná tak s vedomosťou, že obdarovaný peniaze
použije na úhradu svojho dlhu alebo na iný účel a že mu nie je schopný ich vrátiť, resp. túto skutočnosť
akceptoval, a obdarovaný za rovnakých okolností peniaze prijal, je možné tento skutkový dej podriadiť
pod § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda dôvodiť, že došlo k uzavretiu darovacej zmluvy.
(obdobne NS ČR, sp. zn. 33 Odo 5151/2001). Za sporné vo vzťahu k darovaniu je možné považovať len

prenechanie sumy 10.000Eur, ktorú navrhla poručiteľka zaslať na účet žalobcu. Z uvedeného možno
uvažovať tak, že poručiteľka po uzavretí darovacej zmluvy mohla za svoj majetok považovať sumu
10.000Eur.Absentujevšakpreukázanievôleporučiteľkytietopeniazedarovaťžalobcovi,keďžeuvedené
tvrdenie malo odporúčací charakter a žalovaná sa sama rozhodla tieto peniaze darovať žalobcovi. Nešlo
o žiaden príkaz poručiteľky, tá len prejavila názor, že žalovaná môže dobrovoľne časť peňazí dať aj
žalobcovi.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré boli zástupcovia strán sporu riadne predvolaní
azástupcoviastránakoajstranysporusahozúčastnili.Pojednávaniesauskutočnilovdňoch04.10.2024
(zápisnica je na č.l. 87 spisu), dňa 06.12.2024 (zápisnica z pojednávania je na č.l. 111 spisu), dňa
12.02.2025 (zápisnica z pojednávania sa nachádza na č.l. 124 spisu) a dňa 08.10.2025 (zápisnica sa

nachádza na č.l. 166 spisu), kedy bolo pojednávanie odročené už iba za účelom vyhlásenia rozsudku.

6. Po otvorení pojednávania vo veci zástupcovia strán doručili súdu ešte niekoľko písomných vyjadrení.

7. Zástupca žalobkyne doručil súdu dňa 10.11.2024 písomné podanie označené ako vyjadrenie žalobcu.

(na č.l. 98 – 101 spisu). Uviedol, že na pojednávaní zástupca žalovanej namietal jej aktívnu legitimáciu
z dôvodu, že žalovaná sa nemohla bezdôvodne obohatiť na úkor poručiteľky, keďže k bezdôvodnému
obohateniu mohlo dôjsť iba voči kupujúcej, ktorá poskytla svoje finančné prostriedky na číslo účtu
žalovanej a nie poručiteľke. Žalovaná s vyjadrením žalobcu nesúhlasí. V kúpnej zmluve bola kúpna
cena a aj spôsob jej zaplatenia dojednaná platne a v zmysle zákonných požiadaviek. Spôsob úhrady

bol dohodnutý v zmluve v rámci autonómie vôle zmluvných strán a zmluvným stranám nič nebránilo
tomu, aby si za miesto, na ktoré má byť poukázané plnenie z titulu úhrady kúpnej ceny určili akékoľvek
miesto, teda napr. aj bankový účet, ktorý nepatrí predávajúcemu. Bezdôvodné obohatenie naproti tomu
vzniklo medzi žalovanou a poručiteľkou ako predávajúcou, keďže preukázateľne išlo k nehnuteľnosť v
jej vlastníctve, za ktorú boli finančné prostriedky z kúpnej ceny pripísané na bankový účet žalovanej.

Žalovaná však v predmetnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, na základe akého vzájomného
právneho vzťahu s poručiteľkou boli finančné prostriedky v podobe kúpnej ceny uhradené práve na
jej účet s tým, že ďalej nemala povinnosť ich jej previesť naspäť. Žalovaná preukázateľne finančné
prostriedky z kúpnej ceny nepoukázala na účet poručiteľky a neuniesla dôkazné bremeno ani ohľadom
dôvodu, na základe ktorého tak do dnešného dňa neurobila.

8. Zástupca žalovanej doručil súdu dňa 11.11.2024 podanie označenie ako vyjadrenie žalovanej (na č.l.
104 – 106 spisu). Predovšetkým v ňom uviedol, že žalobca nepreukázal, že u poručiteľky absentovala
vôľa prenechať spornú sumu žalovanej ako dar. Nebol naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov
bezdôvodného obohatenia. Finančné prostriedky boli na účet žalovanej poukázané s vedomím a vôľou

poručiteľky. Následná kúpa bytu predstavovala nakladanie s prostriedkami, ktoré boli poručiteľkou
darované žalovanej. Žalovaná po kúpe bytu nechala v tomto byte poručiteľku bývať, pričom táto sa
nikdy nedomáhala vrátenia finančných prostriedkov, nikdy ich nežiadala späť, vedela, že boli použité aj
na kúpu bytu a vedela, že nepodpísala kúpnu zmluvu na byt a teda, že nebude vlastníčkou predmetného
bytu.Počassvojhoživotaneurobilaporučiteľkažiadnyúkonsmerujúcikvráteniuuvedenejsumy.Stýmto

krokmi začal až žalovaný po úmrtí poručiteľky. Pokiaľ darca odovzdá peniaze bez toho, aby dal najavo
úmysel požadovať tieto peniaze späť, a koná tak s vedomosťou, že obdarovaný peniaze použije na
úhradu svojho dlhu alebo na iný účel a že mu nie je schopný ich vrátiť, resp. túto skutočnosť akceptoval,
a obdarovaný za rovnakých okolností peniaze prijal, je možné tento skutkový dej podriadiť pod § 628
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda dôvodiť, že došlo k uzavretiu darovacej zmluvy. (obdobne NS

ČR, sp. zn. 33 Odo 5151/2001). Rovnako má zástupca žalovanej za to, že nie je daný naliehavý právny
záujem, keďže prípadné rozhodnutie v prospech žalobcu by vyvolalo ďalšie spory ohľadom tvrdenej
pohľadávky. Žalobca nedefinoval osobitný predpis, ktorý by ho oprávňoval na podanie žaloby podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 písm. c) C.s.p., poručiteľka sa nedomáhala vrátenia daru, poručiteľka žiadnymspôsob nepodnikla právne kroky, ktoré by preukazovali, že došlo k bezdôvodnému obohateniu o ktorom
musela mať vedomosť už v čase vyslovenia požiadavky na uvedenie čísla účtu žalovanej na úhradu
častikúpnejceny.Uvedenétvrdenielenpreukazujeneúčelnosťžalobyaabsenciunaliehavéhoprávneho

záujmu, keďže samotná pohľadávka je premlčaná a v prípade vznesenia námietky premlčania, tak
nevymožiteľná.

9. Zástupca žalobcu doručil súdu dňa 09.01.2025 ďalšie vyjadrenie po v poradí druhom pojednávaní
(na č.l. 115 – 121 spisu). Tvrdil, že naliehavý právny záujem žalobcu je daný, keďže to, či poručiteľka

bola alebo nebola vlastníčkou pohľadávky bola sporná v rámci dedičského konania a žalobca bol
nútený podať žalobu. Poručiteľka neprejavila vôlu, aby si prostriedky žalovaná ponechala vo vlastníctve.
Predmetný byt sa mohol zakúpiť z akýchkoľvek prostriedkov, nepreukazuje to, že poručiteľka mala
vedomosť ako sa nakladá s jej prostriedkami. Čo a týka namietaného premlčania poukázala na § 107
ods. 2 OZ. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu
došlo, nie vsˇak poukázaním finančných prostriedkov na jej účet, ale až odvtedy ako žalovaná v

dedičskom konaní zamlčala existenciu týchto finančných prostriedkov. Od tohto dňa sa počíta 10 ročná
premlčacialehota,kedyporučiteľka,prípadnejejprávnynástupcamohlipožadovaťodžalovanejvydanie
bezdôvodného obohatenia. K dnešnému dňu ani nie je zrejmé, akú sumu žalovaná spotrebovala z
finančných prostriedkov poručiteľky ku dňu jej smrti a podobne. Toto, ale nemá byť predmetom tohto
konania ale dedičského konania, ktorého predmetom má byť aj to, akým spôsobom sa predmetná suma

medzi dedičov rozdelí.

10. Napokon zástupkyňa žalobcu doručila súdu dňa 16.05.2025 písomné vyjadrenie po v poradí treťom
pojednávaní (na č.l. 132 spisu) v ktorom navrhla z opatrnosti zmenu, resp. rozšírenie žaloby. Žalobca
považuje za nesporné, ktorá časť prostriedkov pripadá na neho ako dediča a to polovica sumy teda

85.750Eur a rozhodol sa uplatniť si alternatívnym petitom sumu 50.000Eur. Žiadal teda rozšírenie
žalobného petitu nasledovne I. Súd určuje, že pohľadávka vo výške 171.500 EUR voči žalovanej patrí
do dedičstva po poručiteľke I. B., J. H., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX alternatívne žiada, aby bola
žalovanej uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 50.000Eur.

11. Súd uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní dňa 08.10.2025 za prítomnosti oboch strán
sporu a ich zástupcov vyhlásil uznesenie, ktorým pripústil zmenu žaloby a ďalej bude konať o žalobnom
návrhu žalobcu v nasledujúcom znení: I. Súd určuje, že pohľadávka vo výške 171.500 EUR voči
žalovanej patrí do dedičstva po poručiteľke I. B., J. H., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. II. Žalobca
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. ALTERNATÍVNE I. Žalovaná je povinná uhradiť

žalobcovi sumu 50.000 EUR, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. PZ žalobcu po rozšírení žaloby uviedla, že alternatívneho petitu sa domáhajú na základe tých istých
skutočností, ktoré sa domáhajú v žalobe. Pričom sa ho domáhajú na základe tvrdeného bezdôvodného

obohatenia, pričom právne posúdenie je na strane súdu. Daný petit myslia tak, že keď súd nevyhovie
primárnemu petitu, ktorým je určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, žiadajú tento alternatívny petit.
V podstate upravujú žalobu, že ide o eventuálny petit a nedomáhajú sa samostatného nároku.

13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov K. K., E. E.,

A. L., E. M. a notára N. O. G., M. a listinnými dôkazmi predloženými zástupcami strán sporu a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav veci.

14. Z výsluchu žalobcu (celá zápisnica z jeho výsluchu je na č.l. 88 spisu) predovšetkým vyplynulo, že
tento má za to, že pre ich mamu bola prioritná rovnosť pri delení majetku a majetok mal ísť na polovicu.

Avšak po jej smrti zostal predmet dedenia okolo 300Eur a iný majetok tam nebol. Pre ich mamu bol jej
rodinný dom v D. už veľký a chce si kúpiť menšiu nehnuteľnosť. Potvrdil, že sa našiel pre ňu byt v E.,
pričom predtým pozerali aj iný dom, ale to nevyšlo. Na otázku„ Ako malo byť naložené s finančnými
prostriedkami z predaja domu? “, žalobca odpovedal, že „mal sa mame kúpiť približne 3 izbový byt a
ostatné peniaze mali byť použité na iné výdavky – platenie šekov, nákupov. Všetko malo ísť rovným

dielom.“ Tvrdilo, že o tom, že byt vlastní žalovaná sa dozvedel až na dedičskom pojednávaní. Na otázku,
či vedela poručiteľka, že tento byt nie je v jej vlastníctve, odpovedal, že to nevie povedať. Keď prišli
k nej do bytu, tak stále uvádzala, že ten byt je jej a bývala v ňom po predaji domu. Chodieval tam aj
upratovať spoločné priestory v bytovom dome. Udával, že zo zvyšných peňazí z domu sa platilo, keďsa niečo prerábalo v byte, kupovalo do bytu, žalovaná si mala viesť žltý notes, do ktorého sa to malo
zapisovať, že koľko stála napríklad pračka, aby vedeli, aký je zostatok. Na opakovanú otázku, ako sa
o tomto byte vyjadrovala žalovaná, že komu patrí, odpovedal, že patrí jeho mame, ale žalovaná mu

hovorila, že čo sa stará. Žalovaná mu napríklad písala, že kúpili do maminho bytu práčku. Na otázku
ohľadne zaslanej sumy 10000Eur, uviedol, že po predaji domu im rovným dielom poslala mama peniaze,
ale preposiela to žalovaná z maminho účtu, pretože mala dispozičné právo. Vtedy sa to riešilo. Mama
dala prístup k internet bankingu žalovanej a z jej účtu sa im preposlalo 10.000€ na 2 krát a rovnaká suma
bola zaslaná žalovanej. Toto jej povedala jeho mama, že tú istú sumu dostane aj jeho sestra. Peniaze,

tých 10.000Eur prišlo z účtu jeho mamy a peniaze z predaja domu išli na účet jeho sestry. Na zmluve
o predaji rodinného domu bol uvedený účet ich mamy, tak mu hovoril aj realitný maklér pri podpisovaní
zmluvy. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy bol prítomný. Ich mama mala svoj vlastný účet a aj sporiaci účet
a vkladnú knižku. Ich mama bola mentálne v poriadku, iba po fyzickej stránke nevládala chodiť.

15. Žalovaná predovšetkým vypovedala (celá zápisnica z jej výsluchu je na č.l. 89-90 spisu), že dom bol

pre ich mamu veľký, chcela do bytu. Všetci traja sa dohodli, že byt bude vlastniť žalovaná a jej mama
a žalobca to v podstate navrhli. Keďže žalovaná mala byť vlastníčkou bytu, peniaze z predaja domu išli
na jej účet. Mama jej povedala, že všetko bude vybavovať, aby peniaze išli na jej účet a jej brat bol o tom
informovaný. Čo sa týka bytu, ktorý sa kúpil, berie to ako mamin byt, aj keď bol písaný na ňu. Mama
tam mala bývať. Peniaze 10.000€ poslala žalobcovi zo svojho účtu na dva krát, keďže žiadal nejakú

finančnú pomoc, tak mama jej povedala, aby mu poslala najskôr 2.000Eur a potom 8.000Eur a rovnakú
sumu dostala ja ona, ale len si ju neposlala, keďže držala všetky tie peniaze na účte. Mama chcela byť
spravodlivá a povedala, aby si rovnakú sumu nechala aj ona. Vypovedala, že oddeľovala peniaze na
účte, ktoré patrili mame z predaja domu, ktoré boli zaslané na môj účet a svoje peniaze. Nepoprela, že
brat tam bol upratovať v bytovom dome a čo sa týka žltého notesa, nemá o ňom vedomosť. Zostatok

peňazí ktorý prišiel na jej účet z predaja rodinného domu poručiteľky, bol určený pre ňu na starobu.
Hovorila jej, aby za to nekupovala veci pre nich, keďže tieto prostriedky bude potrebovať pre seba na
starobu. Tieto prostriedky mala na účte. Realitný maklér mal tú vedomosť, že ide o môj účet, išlo o
kamaráta žalobcu. Pýtala som sa žalobcu, či naozaj súhlasí, že ak budem vlastniť byt a on súhlasil. Na
otázku, kto bol svedkom dohody že vy budete vlastníčkou bytu, ktorý sa kúpi pre mamu, odpovedala,

že mama, brat a ona a deti žalobcu, jeho družka a jej dcéra. Išlo o rozhodnutie jej mamy, že byt ktorý
sa bude kupovať, bude na jej meno a vlastníkom budem ona. Uviedla, že rezervačná zmluva na byt
bola uzatvorená skôr ako kúpna zmluva na dom, ale už ďalej nevie presne povedať. Uviedla, že žalobca
vedel, že tam je uvedené jej číslo účtu, vedel, že ona budem vlastniť byt. Byt bol kúpený za kúpnu cenu
80-82.000Eur a bol v pôvodnom stave. Na otázku, aký bol zostatok finančných prostriedkov z predaja

domu poručiteľky ku dňu jej smrti, nevedela žalovaná odpovedať. Na otázku, aby objasnila rozpor v jej
tvrdeniach, že na jednej strane uvádzala, že finančné prostriedky z predaja domu jej boli darované,
na druhej strane počas výsluchu uviedla, že boli určené na dožitie poručiteľky, uviedla, že sa vyjadruje
laicky, ako normálny človek, hovorila že je to jej byt, neviem ako sa má inak vyjadriť. Mama chcela aby
bol byt písaný na žalovanú, nevie sa lepšie vyjadriť, samozrejme to brala, že byt je pre mamu. Na otázku,

aby sa vyjadrila prečo, finančné prostriedky na účte rozdeľovala na svoje a finančné prostriedky mamy,
uviedla, že pre informovanosť, pre vlastnú potrebu, stále to boli peniaze na jej účte, ktoré tam dala mama
z mojej výplaty si rieši vlastné výdavky. Na otázku, aby sa vyjadrila k tomu, prečo keď jej mama darovala
finančné prostriedky už pri prevode domu, následne z týchto finančných prostriedkov sa jej kupovalo
zariadenie do bytu, robili ste jej nákupy, odpovedala, že lebo to tak chceli.

16. Svedkyňa K. K. vypovedala ( zápisnica z jej výsluchu je na č.l. 111 spisu), že je partnerkou žalobcu,
s ktorým majú aj deti, žalovaná je sestra žalobcu a krstná mama ich detí. Vypovedala, že poručiteľka
bola vždy spravodlivá a nedopustila by niečo takéto, aby sa nevedeli dohodnúť. Povedala, že sa majetok
bude deliť rovným dielom na polovicu. Vedela, že poručiteľka vlastnila dom, ale čo sa týka jeho predaja

si bližšie nespomínala. Nevedela ani uviesť, komu boli zaslané prostriedky z predaja domu. O tom, že si
žalovaná kúpila byt sa dozvedela potom z katastra nehnuteľností a nevie z akých prostriedkov ho kúpila.
Poprela, že by bola svedkom komunikácie ohľadne prostriedkov z predaja domu. Nevedela povedať,
kedy sa dozvedela, že nie je vlastníčkou bytu. V jej prítomnosti mala poručiteľka povedať, že chce, aby
sa všetko rozdelilo rovným dielom, ale neviedla presne kedy to bolo. Uviedla, že chodila aj do bytu, kde

potom poručiteľka bývala. Na otázku, či si jej partner požičiaval peniaze od poručiteľky, odpovedala, že
áno, požičali si, ale tvrdila, že to aj vrátili a bolo to nejakých 300Eur.17. Svedkyňa E. E. (zápisnica z jej výsluchu je na č.l. 112 spisu), vypovedala, že poznám obe strany
sporu od malička, keďže poznala ich rodičov, boli susedia. S ich rodičmi bola kamarátka. So stranami
nemá blízky kamarátsky vzťah. Viac sa pozná so žalovanou. Vypovedala, že pani B., poručiteľka, sa

jej zmienila, že chce predať dom a že všetko ohľadom toho predaja a následnej kúpy bude mať na
starosti žalovaná, aby to zabezpečila. Čo sa týka aj peňazí bude mať na starosti žalovaná. Poručiteľka jej
nehovorilaničovzťahukžalobcoviažalovanej.Viem,žežalobcoviniečodala,alenevie,žebyniečodala
žalovanej, nejaké financie. Medzi rečou jej len povedala, že A. prišiel, že či už si požičal nejaké peniaze,
alebo mu ich dala, to už nevie. Povedala jej to viac aj krát. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,

či spomínala poručiteľka niečo ohľadom darovania finančných prostriedkov, svedkyňa odpovedala, že
povedala, že F. dá peniaze ale s tým, že bude všetko riadiť, čo sa týka bytu a všetkého. Poručiteľka
jej povedala, že poverí žalovanú, keďže ona mala choré nohy a s predajom domu sú vybavovačky, že
všetko zariadi žalovaná. Hovorila jej, že predá dom a kúpi si nový byt, v ktorom bude bývať. Povedala
jej, že peniaze z predaja pôjdu na účet F. a použijú sa na kúpu bytu. Na otázku, či si tento byt si chcela
kúpiť poručiteľka pre seba, svedkyňa odpovedala, že asi áno, sama tam bývala. Kúpila si ho pre seba,

aby bola vlastníčkou bytu.

18. Z výsluchu svedka A. L. súd zistil, že pozná obe strany sporu. Žalobcu poznám od roku 2010, kedy
spolu pracovali a potom sa skamarátili. Pozná taktiež žalovanú cez žalobcu. Tyká si s obidvomi stranami
a pre žalovanú robil aj práce na dome. Poznal aj mamu žalobcu, sedávali sme spolu aj na káve. Zomrel

im otec. S mamou žalobcu sedel na verande a pýtal sa jej, že či jej nie je smutno. Naznačovala jej,
že by chcela predať dom, s tým že peniaze rozdelí medzi deti a aby mali hlavne vnúčatá. Hlavne, aby
vnúčatá boli zabezpečené. K žalovanej chodil pomáhať na dome, keďže má svoju firmu. Na otázku, či
mu poručiteľka uviedla, akým spôsobom chce naložiť s fin. prostriedkami z predaja domu, odpovedal,
že chcela peniaze chce rozdeliť, aby vnúčatá boli zabezpečené. Nikoho neuprednostňovala a hovorila o

vnúčatách z obidvoch strán. Hovorila, že na dožitie by jej stačil malý 1-izbový byt. Nikdy mu nehovorila,
že by finančné prostriedky chcela dať žalovanej, ale po presťahovaní do bytu už s ňou nebol v kontakte.

19. Z výsluchu svedkyne E. M. vyplynulo, že bola sestrou poručiteľky, žalobca je jej synovec a žalovaná
neter. So žalovanou sa stretáva iba pri rodinných udalostiach. O spore vie veľmi málo, len to, že ide o

dedičstvo. Jej sestra – nebohá poručiteľka, chcela ísť do bytu a chcela predať dom. Vie len to, že sa
dohodli, že predajú dom a byt sa napíše na F.. Ďalej sme sa bližšie o tom nebavili. Poručiteľka mala
ťažké srdce na žalobcu. Hovorila, že A. už svoje dedičstvo dostal a takto sa vyjadrovala len o A., keď k
nim chodila. Poručiteľku navštevovala každý štvrtok tu v E.. Poručiteľka jej nepovedala, ako chce naložiť
s finančnými prostriedkami z predaja domu, ale povedala jej, že chce kúpiť byt. Na otázku, či vedela

poručiteľka, že byt nepatrí nej povedala, že podľa nej o tom vedela, však keď sa dohodli, že byt bude
napísaný na F. – žalovanú. Vypovedala, že sestra jej hovorila, že stretli A., F. a poručiteľka a tam sa
dohodli, že keď sa kúpi byt napíše na žalovanú – F.. Na otázku, čo mala poručiteľka na mysli, že si
to dedičstvo už A. vyčerpal, odpovedala, že A. vie akú mal mladosť a nechce to skutočne nechcem
vyťahovať. Priblížila by to tak, že mal neskutočné dlhy. Uviedla, že nechce žalobcovi ubližovať. Na

otázku súdu, či vie nejako doplniť svedkyňa to, že jej sestra hovorila, že byt sa napíše na F. – žalovanú?
Svedkyňa uviedla: „Ako som už uviedla, hovorila mi, že sa takto dohodli, že sa byt napíše na žalovanú
a viac k tomu neviem uviesť.“

20. Svedok N. O. G., M. ( zápisnica je na č.l. 166 spisu) uviedol, že vzhľadom na množstvo dedičských

vecí, ktoré má k nemôže nič uviesť. Na otázku zástupkyne žalobcu odpovedal, že si vec nepamätá.

21. Z uznesenia Okresného súdu Malacky č.k. 13D 432/2021-66 zo dňa 09.11.2022 (na č.l. 10 spisu),
ktorým poverený notár N. O. G. schválil dohodu dedičov poručiteľky I. B., narodenej XX.XX.XXXX,
zomrelej 16.09.2021 o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, mal súd preukázané, že strany sporu E.

F. E. a A. B. súd jedinými dedičmi poručiteľky I. B. ( viď odsek 1 predmetného uznesenia) a taktiež
bolo potvrdené nesporné tvrdenie žalobcu, že notár v bode 5 predmetného uznesenia konštatoval
sporné aktívum dedičstva pohľadávku poručiteľky voči dcére E. F. E., J. B. v sume 171500Eur, titulom
úhrady časti kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti spoločne zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX
katastrálne územie D., ktorých bola výlučnou vlastníčkou a ku ktorým bol vklad v prospech kupujúcej

K. K. povolený katastrálnym odborom Okresného úradu E. dňa 20.04.2021 pod V XXXX/XXXX. So
zaradením tejto pohľadávky nesúhlasila na dedičskom pojednávaní konanom dňa 09.11.2022 právna
zástupkyňa dcéry poručiteľky z dôvodu, že tieto peniaze už ku dňu smrti neexistovali a notár ju preto
klasifikoval ako spornú a poukázal na § 198 ods. 1 a § 212 C.m.p..22. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi I. B. ako predávajúcou a odporkyňou ako kupujúcou zo dňa
16.03.2021 (na č.l. 15, taktiež je na č.l. 74 spisu) mal súd preukázané, že kupujúca mala predávajúcej

I. B. za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese E., obec D., katastrálne
územie D. zapísanej na liste vlastníctva č. XXX zaplatiť kúpnu cenu uvedenú v čl. V kúpnej zmluvy
vo výške 175000Eur, pričom prvú časť kúpnej ceny vo výške 3500Eur zaplatila kupujúca v hotovosti
ako zálohu sprostredkovateľovi, druhú časť kúpnej ceny vo výške 14450Eur bola zaplatená bankovým
prevodom na bankový účet predávajúceho vedený v M. C. K., A. číslo účtu K. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX v deň podpisu kúpnej zmluvy oboma zmluvnými stranami a tretia časť kúpnej ceny vo
výške 157050Eur mala byť vyplatená z hypotekárneho úveru kupujúceho v K. K. na bankový účet
predávajúceho vedený v M. C. K. A., číslo účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

23. Z detailu transakcie M. C. K., A. (na č.l. 40 spisu) účet platiteľa F. E., IBAN platiteľa K. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX súd mal preukázané, že bola odoslaná platba vo výške 8000Eur na účet s názvom A.

číslo účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dátum zúčtovania 26.07.2021 s informáciou pre príjemcu :
od mami dedičstvo.

24. Z výpisu z účtu M. C., A. klienta – žalovanej z účtu XXXXXXXXXX za obdobie 27.02.2021 –
31.03.2021, že na účte boli kreditné položky 239378,27Eur a debetné položky 156353,41Eur s novým

zostatkom 83762,94Eur. Ďalej vo výpise je na č.l. 42 spisu uvedená platba 15.03.2021 prijatá úhrada
14450Eur K. K., poznámka dom D., ďalej vo výpise na č.l. 43 spisu je uvedená platba 16.03.2021 prijatá
suma 65550 Eur K. K. a dňa 17.03.2021 príkaz na úhradu – 79700Eur kúpa bytu G. D. XX. Napokon
dňa 29.03.2021 je vo výpise púrijatá úhrada 157050 od K. K., dňa 30.03.2021 zase odchádzajúca platba
-65550Eur K. K. a dňa 31.03.2021 príkaz na úhradu – 2000Eur s poznámkou A. od mami dedičstvo.

25. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.03.2021 ( na č.l. 45 spisu) mal súd preukázané tvrdenie žalovanej, že
sveriteľkouK.K.akodlžníčkauzatvorilazmluvuopôžičke,ktorousiodnejpožičalabezúročne65550Eur
a podľa zmluvy sa zaviazala požičané prostriedky vrátiť do 31.03.2021, za podmienky načerpania
hypotekárneho úveru čerpaného v K. K., A. slúžiaceho ako tretia časť kúpnej ceny v zmluvnom vzťahu

veriteľa a dlžníka na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.2021 a dňa 16.03.2021 a to
prevodom na účet veriteľa vedený v M. C., A.. IBAN: K. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

26. Z potvrdenia o vrátení pôžičky zo dňa 30.03.2021 (na č.l. 49 spisu) mal súd preukázané, že K. K. ako
veriteľ potvrdila, že jej bola suma 65550Eur vrátená jednorázovou platbou na účet veriteľa. Žalovaná

predložila súdu aj príkazy na úhradu ( na č.l. 50, 51 spisu) súm 70700Eur a 65550Eur s poznámkou
vrátenie pôžičky.

27. Súdu bola predložená Whatsapp komunikácia strán sporu ( na č.l. 58 – 63 spisu). Riešia cenu za
ktorú sa predáva nehnuteľnosť. Žalovaná píše, mama z tej ceny nešťastná. Čo si ona za 165 tis kúpi

a zariadi. Riešia vyhotovenie pípačov a kľučika. 25.07.2021 je správa, že posielam od mami peniaze
za dom 8000Eur. Žalobca sa pýtal koľko stála prerábka bytu a žalobkyňa mu písala ty nerieš byt ani
zariadenie, je to mamine a pre ňu.

28. Z Čestného prehlásenia K. K., narodenej XX.XX.XXXX ( na č.l. 73 spisu) súd zistil, že uvádza, že

od pani I. B. kúpila rodinný dom v D.. Od zimy roku 2020 prebiehali medzi mnou a pani I. B. rozhovory
o kúpe. Pri rozhovoroch bola aj dcéra pani B.. Pani B. sa opakovane vyjadrila, že kúpna cena bude
vyplatená na účet jej dcéry, keďže jej tie peniaze chce darovať. Tieto skutočnosti počula osobne. Preto
bola cena uhradená na účet, ktorý jej pani B. uviedla.

29. Zástupca žalobcu využil právo záverečnej reči. Predovšetkým uviedol, nie je zrejmé či žalovaná
kúpila byt ešte pred samotným predajom domu poručiteľky a či skutočne a v akom rozsahu boli fin.
prostriedky poručiteľky použité na kúpu bytu vo vlastníctve žalovanej. Za akú hodnotu si žalovaná byt
kúpila a aké fin. prostriedky počas života poručiteľky spotrebovala a aká výška fin. prostriedku ku dňu
smrti poručiteľky reálne existovala. To že v kúpnej zmluve bolo ako platobné miesto uvedený účet

žalovanej, nepreukazuje vôľu poručiteľky tieto fin. prostriedky žalovanej darovať. Z výsluchu žalovanej
vyplynulo, „zostatok peňazí, ktorý prišiel na môj účet z predaja rodinného domu poručiteľky bol určený
pre ňu na starobu. Hovorila som jej, aby za to nekupovala veci pre nás, keďže tieto prostriedky bude
potrebovať pre seba na starobu.“ Z tohto vyjadrenia samotnej žalovanej vyplýva, že ani sama žalovanánetvrdí, že fin. prostriedky z predaja domu, mali byť v jej vlastníctve a mali jej byť darované. Toto vyplýva
aj z predloženej komunikácie medzi stranami sporu, kde žalovaná uvádza, že žalovaná posiela časť
dedičstva.Totovyplývaajzvýsluchovnavrhovanýchsvedkovžalovanounapr.zvýsluchusvedkynep.E.,

ktorá vôbec nemala vedomosť o darovaní fin. prostriedkov žalovanej, uvádzala len, že predaj a následnú
správu fin. prostriedkov po poručiteľke bude mať na starosti žalovaná, pričom sama svedkyňa, ktorá
uviedla, že mala s poručiteľkou blízky vzťah a bola navrhovaná žalovanou uviedla, že voľou poručiteľky
bolo, aby predmetný byt kúpila pre seba, tak aby bola vlastníčkou tohto bytu. Rovnako z výsluchov
ďalších svedkov, ktorí boli vypočúvaní vyplynulo, že ani jeden zo svedkov nemal žiadnu vedomosť o

darovaní fin. prostriedkov zo strany poručiteľky žalovanej. Takisto svedkyňa p. M., ktorá uviedla, že bola
s poručiteľkou v kontakte každý týždeň uviedla, že poručiteľky vôľa bola kúpiť si byt. Z vykonaného
dokazovania teda nebolo potvrdené, že fin. prostriedky zo strany poručiteľky žalovanej darované. V
závere uvádzame, že v rámci vyjadrenia ku zmene žaloby si žalovaná sama odporuje, kde na jednej
strane v rámci vyjadrení žalovaná uvádza, že táto pohľadávka má byť v dedičskom konaní prejednaná
a rozdelená. V rámci iných vyjadrení, uvádza, že táto pohľadávka už nemá byť predmetom dedičského

konania. K výške žalovanej sumy, tak ako bolo uvádzané v rámci posledného vyjadrenia, keďže do
dnešného dňa žalovaná nepreukázala ako s fin. prostriedkami naložila a ani to, ako jej boli darované.
Žalobca v rámci zmeny žaloby požaduje len časť pohľadávky ktorá je predmetom tohto konania a na
ktorú by mal nárok eventuálne v prípade prevedenia predmetnej pohľadávky.

30. Zástupca žalovanej predovšetkým v záverečnej reči uviedol, že nebola položená otázka prečo
poručiteľka neuviedla svoje číslo účtu, ktoré v danom čase mala do zmluvy, ale chcela aby v zmluve
bol účet žalovanej. Skutočnosť, že žalovaná vo svoje výpovedi uviedla, že z týchto peňazí sa postará o
mamu a snažila sa ich aj pre mamu obhospodarovať. Išlo len o jej pocit a nijako to neneguje skutočnosť,
že poručiteľka chcela aby tieto peniaze mala žalovaná a aby s nimi nakladala a vôbec sa nedomáhala

odo dňa ich pripísania na účet žalovanej ich vrátenia alebo iného úkonu ktorý by deklaroval niečo iné.
Skutočnosť, že žalovaná sa chcela z týchto finančných prostriedkov postarať o poručiteľku rovnako
nijako neneguje skutočnosť že poručiteľka chcela tieto prostriedky dať na účet žalovanej a tá ich s
vďakou prijala. Vo vzťahu k premlčaniu uvádza, že trváme na vznesených námietkach je potrebné si
uvedomiť, že v tomto konaní nejde o bezdôvodné obohatenie vo vzťahu žalovaná – žalobca ale vo

vzťahu poručiteľka a žalovaná, ktorý samozrejme popierajú, kde nemožno hovoriť o žiadnom úmysle
a zas ide len o snahu žalobcu neprávnym právnym výkladom a interpretáciou a prejavu vôle iných
osôb dosiahnuť žiadaný výsledok. Považuje v konaní za nesporné, že poručiteľka napriek tomu že
mala vlastný účet prejavila vôľu aby plnenie bolo poskytnuté na účet žalovanej nikdy sa nedomáhala
vyplatenia alebo vrátenia týchto prostriedkov a preto nemôžeme hovoriť o bezdôvodnom obohatení

keďže nie je naplnený žiaden zo zákonných predpokladov. Reaguje na zmenu petitu tým, že žalobca
popri určovacej žalobe si zrazu uplatňuje aj žalobu na uplatnenie, ktorá má prednosť pred určovacou
žalobou, čím nám vlastne povedal, že vie žalovať plnenie, ale skúsim to aj cez určovaciu žalobu. Preto
tvrdí, že ak by mu aj malo byť vyplatené nejaké plnenie z pohľadávky, ktorá patrí do dedičstva takže
musí prísť k prededeniu tejto pohľadávky a súd nemôže nahrádzať notára, že jeden alebo druhý dedič

dedí nejakú sumu. Rovnako alternatívne k petitu vznáša námietku premlčania. Skutočnosť, že žalovaná
s morálneho hľadiska považovala tieto peniaze a že sa má starať o matku, nijako neneguje skutočnosť,
že tieto peniaze patrili žalovanej a to z vôle poručiteľky.

31. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

32. Podľa § 198 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len C.m.p.), ak sú
majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte

čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada.

33.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

34. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.35. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

36. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

38. Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,
a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

39. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná
a je potrebné ju zamietnuť vrátane uplatneného petitu na plnenie o zaplatenie sumy 50.000Eur na
základe pripustenie rozšírenia žaloby. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že matka strán sporu

pani I. B. dňa 16.03.2021 uzatvorila ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcou K. K., ktorej predala
rodinný dom v jej výlučnom vlastníctve so súpisným číslom 510 a pozemky parcela XXX/X, XXX/X
zapísané na liste vlastníctva č. XXX nachádzajúce sa v obci D.. Taktiež bolo nesporné, že hoci matka
strán sporu disponovala vlastným bankovým účtom, do kúpnej zmluvy bol v článku V uvedený účet
žalovanej ako účet, na ktorý má byť kupujúcou kúpna cena zaplatená a to v dvoch častiach vo výške

14450Eur prevodom v deň podpisu kúpnej zmluvy a suma 157050Eur mala byť následne uhradená
z hypotekárneho úveru čerpaného kupujúcou v K. K.. Z výpisu z účtu žalovanej (na č.l. 41 a na
č.l. 44 spisu) mal súd preukázané, že dňa 15.03.2021 došla žalovanej skutočne na účet platba vo
výške 14450Eur s poznámkou K. K., Dom Zohor a dňa 29.03.2021 jej na účet prišla platba vo výške
157.050Eur s poznámkou K. K.. Matka strán sporu I. B. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Jediný jej dedičmi

sú žalobca a žalovaná, pričom poverený notár N. O. G. v uznesení Okresného súdu Malacky č.k. 13D
432/2021-66 zo dňa 09.11.2022 schválil dohodu dedičov poručiteľky I. B. a v bode 5 predmetného
uznesenia konštatoval sporné aktívum dedičstva pohľadávku poručiteľky voči dcére E. F. E., J. B. v sume
171500Eur, titulom úhrady časti kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti spoločne zapísaných na liste
vlastníctva číslo XXX katastrálne územie D., ktorých bola výlučnou vlastníčkou a ku ktorým bol vklad v

prospech kupujúcej K. K. povolený katastrálnym odborom Okresného úradu E. dňa 20.04.2021 pod V
XXXX/XXXX, keďže žalovaná v dedičskom konaní túto pohľadávku poprela.

40. Ustanovenie § 198 C.m.p. upravuje procesný postup, ak je medzi účastníkmi konania o dedičstve
sporné, čo tvorí majetok a dlhy poručiteľa. Majetok je v zmysle odseku 1 citovaného ustanovenia sporný,

akniektorýúčastníkdedičskéhokonaniatvrdí,žeurčitávec,právoaleboinámajetkováhodnotanepatrila
poručiteľovi, pričom popiera opačné tvrdenie iného účastníka konania. Toto ustanovenie sa aplikuje
výlučne na spornosť existujúcu medzi účastníkmi dedičského konania, ktorými boli žalobca a žalovaná.
Civilný mimosporový poriadok teda predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia
svojich práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve. Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne

rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba
na určenie, že tá – ktorá vec ( právo, vrátane pohľadávky) patrí do dedičstva po poručiteľovi, prípadne,
že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitého práva, resp. pohľadávky. O takejto skutočnosti
súd rozhoduje v sporom konaní.

41. Súd posúdil podanú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) C.s.p., podľa ktorého možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Keďže
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je naliehavý právny záujem
napožadovanomurčení,súduvádza,žetentojedanývtedy,akexistujeaktuálnystavobjektívnejprávnej
neistoty medzi žalobcom a žalovanou a túto nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Pokiaľ

teda žalobca tvrdí, že poručiteľka mala voči žalovanej v čase smrti pohľadávku a teda majetkové právo,
súd má za to, že podaná určovacia žaloba je relevantným právnym nástrojom na odstránenie spornosti
tohto aktíva, ktoré nebolo zahrnuté do dedičstva. Súd má za to, že žalobca preukázal naliehavý právny
záujem na podanej žalobe, keďže je sporné, či poručiteľka v čase smrti mala voči žalovanej pohľadávku,
majetkové právo na vrátenie peňažnej sumy a teda v podstate na určenie, či poručiteľka vlastnila takúto

pohľadávkuvočivčasesmrti.Vkonaníožalobe,ktorousadedičdomáha,žeurčitávecpatrídodedičstva
po poručiteľovi ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie
sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať
vplyv na rozhodnutie súdu / NS SR sp. zn. 3 Cdo 154/2010/. Čo sa týka tvrdenia zástupcu žalovanej, žetakáto určovacia žaloba môže vyvolať iba ďalšie spory a potrebu ďalšej žaloby ako aj tvrdenie o možnom
premlčaní pohľadávky nie sú z hľadiska určovacej žaloby pre posúdenie naliehavého právneho záujmu
podstatné a relevantné. Navyše určovacia žaloba bola podaná dňa 27.02.2023 a teda ešte pred

uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty na vydanie tvrdeného bezdôvodného obohatenia,
ktorémalobyťžalovanejzaslanédňa15.03.2021adňa29.03.2021.Súdpoukazujenaobdobnésporyzo
súdnej praxe v ktorých bol posúdený ako daný naliehavý právny záujme na určovacej žalobe. Napríklad
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C 14/2019 zo dňa 06.09.2022, IČS: XXXXXXXXXX,
OkresnéhosúduPrievidzač.k.9C30/2017zodňa26.03.2024,IČS:XXXXXXXXXX,rozsudokKrajského

súdu Nitra č.k. 9Co 85/2022 zo dňa 19.01.2023, IČS: XXXXXXXXXX, rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 11Co 62/2020 zo dňa 16.03.2021, IČS: XXXXXXXXXX, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25 Co
205/2018 zo dňa 31.07.2019, IČS: XXXXXXXXXX. Keďže zástupca žalovaného namietol aj skutočnosť,
že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, súd uvádza, že táto jeho námietka nie je dôvodná.
Žalobca sa ako dedič domáha určenia, že pohľadávka patrí do dedičstva, pričom účastníkmi sú všetci
dedičia poručiteľky a súčasne aj žalovaná nie len ako dedička ale aj osoba voči ktorej má mať poručiteľka

pohľadávku. Vecná legitimácia je teda v konaní daná.

42. Avšak to, že je daný naliehavý právny záujem a ani danosť vecnej legitimácie, ešte neznamená,
že žaloba bude úspešná. Súd má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
skutočnosti, že sa žalovaná na úkor svojej matky bezdôvodne obohatila a že by táto v čase smrti mala

vočinejpohľadávku,ktorábymalabyťzaradenádodedičstva.Vprvomradejepotrebnéuviesť,žematka
strán sporu pani B. dobrovoľne do kúpnej zmluvy, ktorou predávala nehnuteľnosť uviedla ako účet na
ktorý má byť zaplatená kúpna cena kupujúcou účet žalovanej, hoci mala vlastný účet, čo nebolo medzi
stranami sporné. Sama dobrovoľne vykonala takúto dispozíciu so svojím prírastkom na majetku. Nikto
v konaní netvrdil, že by bola pani B. k tomuto donútená a že by nešlo o jej vôľu. Samotný žalobca počas

výsluchu potvrdil, že vedel od začiatku, že na kúpnej zmluve je uvedený účet žalovanej, vypovedal, že
mu to povedal, aj realitný maklér pri podpisovaní zmluvy, pričom žalobca bol pri podpisovaní kúpnej
zmluvy prítomný. Taktiež vypovedal, že ich mama mala aj svoj vlastný účet a aj sporiaci účet a vkladnú
knižku. Svoje tvrdenie uvedené v žalobe, že žalovaná bola povinná tieto peniaze obratom odovzdať
matke, pričom toto neurobila a bezdôvodne si túto sumu ponechala ničím preukázal a ostalo iba v rovine

jeho tvrdení. Samotný žalobca ani počas svojho výsluchu nevypovedal, že by bola dohoda taká, že by
žalovaná bola povinná peňažné prostriedky potom ako jej ich kupujúca zašle na účet obratom odovzdať
svojej matke. Naopak na otázku, ako malo byť naložené s finančnými prostriedkami z predaja domu,
žalobca odpovedal, že mal sa mame kúpiť približne 3 izbový byt a ostatné peniaze mali byť použité na
iné výdavky – platenie šekov, nákupov. A teda ani on už počas výsluchu netvrdil, že by žalovaná mala

povinnosť tieto finančné prostriedky poručiteľke obratom vydať.

43.Obajasúrodencitakžalobcaakoajžalovanávpodstatezhodnevypovedalioto,žeichmamapredala
dom, keďže už bol pre ňu veľký a mala sa presťahovať do menšieho, pričom obaja vypovedali, že sa
pozerali viaceré nehnuteľnosti a to s určitosťou už pred predajom jej domu. Svedkyňa E. E., ktorá bola

suseda a kamarátka poručiteľky vypovedala, že poručiteľka, sa jej zmienila, že chce predať dom a že
všetko ohľadom toho predaja a následnej kúpy bude mať na starosti žalovaná, aby to zabezpečila. Čo
sa týka aj peňazí bude mať na starosti žalovaná. Povedala jej, že F. - žalovanej dá peniaze, ale s tým,
že bude všetko riadiť, čo sa týka bytu a všetkého. Povedala jej, že peniaze z predaja pôjdu na účet F. a
použijú sa na kúpu bytu. Taktiež svedkyňa E. M. sestra poručiteľky vypovedala, že nebohá poručiteľka,

chcela ísť do bytu a chcela predať dom. Vie len to, že sa dohodli, že predajú dom a byt sa napíše na F..
Poručiteľka jej nepovedala, ako chce naložiť s finančnými prostriedkami z predaja domu, ale povedala
jej, že chce kúpiť byt. Vypovedala, že sestra jej hovorila, že stretli A., F. a poručiteľka a tam sa dohodli,
že keď sa kúpi byt, napíše na žalovanú – F.. Pričom táto svedkyňa bola v častom kontakte s poručiteľkou
a to aj potom ako sa presťahovala do bytu a pravidelne každý týždeň sa stretávali. Svedok A. L. tie

vypovedal, že poručiteľka mu hovorila, že by jej na dožitie stačil malý 1-izbový byt, pričom však tento sa
s ňou už po predaji domu nestretol v jej byte. Vypovedal, že naznačovala, že by chcela predať dom, s
tým že peniaze by rozdelila medzi deti a aby mali hlavne vnúčatá.

44. Medzi stranami bolo nesporné, že poručiteľka sa napokon po predaji domu aj presťahovala do

nového bytu v E., v ktorom žila do smrti, pričom však vlastníčkou tohto bytu sa nestala a stala sa
ňou žalovaná. V každom prípade zámer, aby sa z výťažku z predaja kúpil byt, bol uskutočnený. Je
nerozhodné, že tento prebehol tak, že kúpna cena bola uhradená jednak z prvej časti kúpnej ceny
zaslanej kupujúcou vo výške 14450Eur, ktorá prišla na účet žalovanej dňa 15.03.2021 a jednak z pôžičkyod kupujúcej K., ktorá predtým ako jej banka poskytla úver poskytla žalovanej zo svojich prostriedkov
sumu 65550Eur, ktorá prišla na účet dňa 16.03.2021 a ihneď dňa 17.03.2021 žalovaná vyplatila kúpnu
cenu bytu vo výške 79700Eur (viď výpis z účtu žalovanej na č.l. 43 spisu). Následne potom ako

žalovaná obdržala dňa 29.03.2021 na svoj účet poslednú časť kúpnej ceny domu sumu 157050Eur, dňa
30.03.2021 vrátila pôžičku vo výške 65550Eur kupujúcej K.. Zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že by
žalovaná konala v rozpore s vôľou poručiteľky, že by ju uviedla do omylu, či disponovala s prostriedkami
bez jej súhlasu. Naopak z výsluchov svedkov a to predovšetkým sestry poručiteľky pani M. jednoznačne
vyplynul úmysel poručiteľky, aby byt, ktorý sa kúpi za časť prostriedkov z predaja domu bol kúpený

žalovanej, aby táto bola vlastníčka a poručiteľka v byte dožila. Jej výsluch súd hodnotí ako hodnoverný
a presvedčivý. Taktiež potvrdila to, čo tvrdila žalovaná, že žalobca bol v minulosti značne zadlžený.
Svedkyňa vyslovene nechcela citovo ublížiť žalobcovi počas výsluchu a z tohto dôvodu neuvádzala
podrobnosti, iba uviedla, že išlo o obrovské dlhy. Poručiteľka jej povedala, že si syn A. už dedičstvo
vyčerpal. Súd opakuje, že ide o sestru poručiteľky a z vypočutých svedkov s ňou bola asi v najčastejšom
týždennom kontakte, pričom ako jej sestra poznala aj okolnosti z minulosti a mladosti žalobcu, ktoré iní

svedkovia nemohli až tak vedieť. Žalobca tvrdil, že o tom, že byt je vedený v katastri na žalovanú sa
dozvedel až v dedičskom konaní, pričom je táto skutočnosť ťažko uveriteľná, keď aj on chodil do bytu
v ktorom bývala poručiteľka, upratoval dokonca spoločné priestory, pričom poručiteľka podľa vyjadrení
strán nemala v byte ani vedený trvalý pobyt, keďže tento jej ostal evidovaný v predanom dome. Žalobca
si mohol kedykoľvek overiť vlastníctvo bytu vo verejne prístupnom katastri nehnuteľností a taktiež aj

samotná poručiteľka. Avšak z vykonaného dokazovania súd nadobudol presvedčenie, že poručiteľka
jednoznačne súhlasila s tým, aby si žalované peňažné prostriedky ponechala žalovaná a kúpila byt do
svojho vlastníctva a taktiež nakúpila do bytu príslušenstvo, ktoré napokon využívala sama poručiteľka.
Medzi stranami bolo napokon nesporné, že časť peňazí z kúpnej ceny použila žalovaná na nákup do
bytu podľa želania poručiteľky. Žalobca pritom vypovedal, že zo zvyšných peňazí z domu sa platilo,

keď sa niečo prerábalo v byte, kupovalo do bytu, žalovaná si mala viesť žltý notes, do ktorého sa to
malo zapisovať, že koľko stála napríklad pračka, aby vedeli, aký je zostatok. Žalovaná existenciu tohto
notesa poprela, ale potvrdila, že sa peniaze použili aj na nákup vecí do bytu. Ďalej je potrebné uviesť,
že žalovaná žalobcovi na žiadosť svojej mamy poslala zo svojho účtu sumu 8000Eur (potvrdenie na
č.l. 40 spisu) dňa 26.07.2021 teda približne 2 mesiace pred smrťou poručiteľky s poznámkou od mami

dedičstvo. Pritom toto taktiež vykonala na žiadosť poručiteľky. Nesporné bolo, že žalobcovi celkovo
zaslala sumu 10000Eur ako dedičstvo. Je teda zrejmé, že časť peňazí z kúpnej ceny domu zaslanej
na účet žalovanej bola spotrebovaná za života poručiteľky jednak na kúpu bytu pre žalovanú v ktorom
poručiteľka bývala, jednak na zariadenie tohto bytu a časť bola z účtu žalovanej poslaná žalobcovi.
Keďže sa žalobca domáhal určovacou žalobou, že celá suma vo výške 171500Eur patrí do dedičstva

po poručiteľke, je zrejmé, že keďže časť tejto sumy bola spotrebovaná, nie je možné takejto určovacej
žalobe vyhovieť. Žalobca pritom v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie a ani netvrdil, že by do
dedičstva patrila menšia suma ako tá čo žaloval.

45. Napokon súd uvádza, že zo všetkých vykonaných dôkazov vyplýva záver, že poručiteľka sa

dobrovoľne rozhodla, aby peniaze z predaja domu dostala žalovaná, nikdy ich nežiadala naspäť a nikdy
netvrdila nikomu ani z vypočutých svedkov, že by jej žalovaná čokoľvek dlhovala. Taktiež z výsluchu
sestry poručiteľky vyplynulo, že dokonca jej zámerom bolo, aby si žalovaná kúpila z predmetných peňazí
byt pre seba. Preto tvrdenie zástupcu žalovanej, že išlo o dar poskytnutý žalovanej je možné považovať
za vierohodné a vykonaným dokazovaním aj dostatočne preukázané, pričom žalovaná napriek tomu,

že jej túto sumu poručiteľka dala, podľa jej príkazov s týmito prostriedkami za jej života zaobchádzala,
kupovala veci do bytu, platila úhrady poručiteľky zaslala peniaze žalobcovi. Toto jej konanie v ničom
neodporuje tomu, že poručiteľka si zvyšok peňazí na jej účte nenárokovala a podľa jej vôle zostali tieto
peňažné prostriedky žalovanej. V danom prípade u žalovanej nie je naplnená žiadna zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia. Peniaze jej boli poskytnuté na základe vôle poručiteľky a teda nejde

o plnenie bez právneho dôvodu, ani z neplatného právneho dôvodu, či dôvodu, ktorý odpadol. Súd preto
podanú žalobu zamietol.

46. Čo sa týka žalobného petitu po pripustení rozšírenia žaloby o alternatívny petit, že žalovaná je
povinnáuhradiťžalobcovisumu50.000Eur,súduvádza,žealternatívnympetitomjepetit,ktorýmžalobca

vyhlasuje, že namiesto požadovaného plnenia je ochotný prijať iné plnenie. Napríklad žalobca môže
žiadať buď mu vydať tovar alebo zaplatiť peniaze, pričom ponecháva voľbu na žalovanom, pričom však
oba petity musia byť právne dôvodné. Čo v prípade prejednávanej veci vzhľadom na určovací charakter
žalobného petitu nie je možné. A z charakteru petitu nejde o alternatívny petit. Následne zástupkyňažalobcu na pojednávaní opravila, že v zmysle zmenenej žaloby ide o eventuálny petit a teda o taký petit,
ak žalobca žiada zaviazať na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému
petitu, žiada ho zaviazať in eventum na iné plnenie. Takto je to napríklad pri návrhu na vydanie veci, keď

v prípade nemožnosti vydania veci ( napríklad zničenie veci), žiada od odporcu peňažný náhradu. I keď
zástupkyňa žalobcu formulovala v návrhu na pripustenie zmeny žaloby oba svoje nároky tak, že žiada
vyhovieť prvému nároku – určovacej žalobe a alternatívne druhému z nich, z hľadiska obsahu žaloby je
zrejmé, že ide o dva samostatné nároky, ktoré z povahy veci nepredstavujú alternatívny a ani eventuálny
petit. Žalobca svoj nárok na zaplatenie 50000Eur odôvodnil tým, že považuje za nesporné, ktorá časť

prostriedkov pripadá na neho ako dediča a to polovica sumy teda 85.750Eur a rozhodol sa uplatniť si
alternatívnym petitom sumu 50.000Eur. PZ žalobcu po rozšírení žaloby uviedla, že rozšíreného petitu sa
domáhajú na základe tých istých skutočností, ktoré sa domáhajú v žalobe. Pričom sa ho domáhajú na
základe tvrdeného bezdôvodného obohatenia, pričom právne posúdenie je na strane súdu. Súd preto
uvádza,žeajtentonároksúdposúdilakonedôvodný.Vdanomprípadenebolpreukázanýhmotnoprávny
základ na uloženie povinnosti zaplatiť žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Nebolo

preukázané, že by sa v konaní žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Navyše má ísť o nárok
uplatnený ako tvrdené aktívum dedičstva po poručiteľke, pričom takýto nárok nie je možné uplatniť si
vkonanísamostatnoužalobouvočidruhémudedičovi.Neboloanipreukázanéakoužsúduviedolvyššie,
že by sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úrok poručiteľky a rovnako nebolo preukázané, že by sa
bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. V danom prípade ani nie je zrejmé, ako žalobca určil výšku

tvrdeného bezdôvodného obohatenia 50000Eur, keďže časť peňazí bola spotrebovaná na nákup bytu,
časť na zariadenie a bežné výdavky poručiteľky a časť bola žalobcovi zaslaná žalovanou na žiadosť
mami. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní

v celom rozsahu úspešná a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).