Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/125/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125400599
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6125400599.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpené v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/X, XXX XX F. G., zastúpenej zástupcom Advokátska kancelária

GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
47 253 011 a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXX, XXX XX I., zastúpeného právnym
zástupcom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom F. XX, XXX XX E. E., o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 37P/124/2025-119 zo dňa 12.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX
dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.).
Otcovi dočasne uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí B., A., nar. XX.XX.XXXX výživným
vo výške 130,- Eur mesačne a C., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 130,- Eur mesačne do 15. dňa
v každom mesiaci k rukám matky, počnúc dňom doručenia uznesenia (výrok II.).

Dočasne zakázal styk otca C. B., nar. XX.XX.XXXX s maloletými deťmi: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C.
B., nar. XX.XX.XXXX (výrok III.).
Samostatným výrokom vyjadril dobu trvania neodkladného opatrenia, a to najdlhšie na dobu 6 (šesť)
mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na návrh matky maloletých detí a ňou doložené

dôkazy,vyjadreniekolíznehoopatrovníka,správuORPZvBanskejBystriciČVS:ORP-699/OZ-BB-2025,
vyjadrenie otca k návrhu matky a za aplikácie ust. § 2 ods. 1, 2, § 58 CMP v spojení s ust. § 325 ods. 1,
§ 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 328 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334 ods. 1 CSP vo väzbe
k ust. § 360 ods. 1, § 366 CMP, za použitia § 330 ods. 1, 2 CSP, Čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, Čl. 24 ods.
2 Charty základných práv Európskej únie, Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa rozhodol tak, ako
uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.

3. Matka sa podaným návrhom zo dňa 24.10.2025 domáha vo veci samej zákazu styku otca s maloletými
deťmi, ktoré konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 37P/131/2025 a nie je právoplatne
skončené.

4. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/165/2023-93 zo dňa 18.12.2023 bolo

manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a schválená dohoda rodičov o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým, podľa ktorej maloleté detiboli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s vymedzením doby starostlivosti toho
- ktorého rodiča, s podmienkami odovzdávania a preberania maloletých detí. Výživné počas výkonu
striedavej osobnej starostlivosti nebolo určené a zároveň bolo rodičom maloletých detí uložené podrobiť

sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Banská Bystrica
za účelom nápravy narušeného rodičovského vzťahu a komunikácie.
Uznesením okresného súdu č. k. 37P/81/2025-129 zo dňa 05.06.2025 bol zamietnutý návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zrušenia striedavej osobnej starostlivosti
a zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s určením výživného otcovi a neupravením

styku otca s maloletými deťmi, pretože matka žiadnym spôsobom neosvedčila, že by starostlivosť
o maloleté deti bola ohrozená a že by otec predstavoval pre maloleté deti nebezpečenstvo.

5. Okresný súd poukázal na účel inštitútu neodkladného opatrenia, pre ktorý sa vyžaduje to, aby potreba
bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením bola naliehavá a nevyhnutná. Vo všeobecnosti
okresný súd pri styku rodiča s maloletým dieťaťom poukázal na Čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, Čl. 8 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd s tým, že zákaz alebo obmedzenie styku rodiča s dieťaťom je
výnimočným riešením a predstavuje vážny zásah do výkonu rodičovských a práv a povinností, preto pri
posudzovaní dôvodnosti návrhu a obmedzenia alebo zákazu styku je potrebné zistiť dôvod, pre ktorý by
mal byť styk obmedzený alebo zakázaný, predovšetkým je nutné posúdiť, či realizácia stretnutia rodiča
s dieťaťom naozaj ohrozuje záujem dieťaťa, a či zákaz alebo obmedzenie styku sú dané okolnosťami na

strane dieťaťa. Zásadne nemožno obmedziť alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa
návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

6. Okresný súd v prvom rade poukázal na to, že nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367
CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytnutá riadna starostlivosť a je daná
odôvodnená potreba, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu
starostlivosť dieťaťu poskytnúť. Okresný súd predovšetkým prihliadol na najlepší záujem maloletých
detí, na zabezpečenie bezpečného a stabilného prostredia tak, ako to bolo konštatované i v lekárskych
správach z detskej fakultnej nemocnice (B. J., B. K., B. J.). Z návrhu a i predložených listinných dôkazov

mal okresný súd za osvedčené, že maloleté deti aktuálne otca odmietajú, majú z neho strach, boja
sa z toho dôvodu chodiť aj do školy a do škôlky, aby pre nich otec neprišiel, pričom na matku sú
citovo naviazané, odmietajú sa od nej vzdialiť. Z lekárskych vyšetrení maloletých detí, ako i z vyjadrenia
maloletého A. pred kolíznym opatrovníkom mal okresný súd za osvedčené neprimerané výchovné
metódy otca vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré spôsobili u maloletých detí zhoršený psychický stav.

Ak otec spochybňoval matkine tvrdenia ohľadom zhoršeného psychického stavu maloletých detí, jej
fabulácie, tak na danom mieste okresný súd poukázal na skutočnosť, že úzkostné reakcie a panické
stavy (najmä u maloletého A.) a celkové zhoršené psychické prežívanie maloletých detí bolo preukázané
troma od seba nezávislými lekárskymi správami, psychológom i správou kolízneho opatrovníka, preto
sa javilo ako nepravdepodobné zámerné ovplyvňovanie situácie i maloletých detí matkou v tomto smere.

Za účelom predovšetkým zabezpečenia stabilného a bezpečného prostredia maloletých detí, tieto boli
zverené dočasne do osobnej starostlivosti matky, u ktorej sa v súčasnosti aj nachádzajú.

7. Za aplikácie ust. § 366 CMP a osvedčenia čistého mesačného príjmu otca maloletých detí vo výške
1.200,- Eur bola v súlade s možnosťami otca uložená mu povinnosť prispievať na maloletého A., nar.

XX.XX.XXXX výživným vo výške 130,- Eur mesačne a na maloletého C., nar. XX.XX.XXXX výživným
vo výške 130,- Eur mesačne. Začiatok plnenia vyživovacej povinnosti v určenej výške okresný súd
určil počnúc dňom doručenia uznesenia, kedy uznesením nariadené neodkladné opatrenie nadobudne
vykonateľnosť.

8. Matka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal otcovi styk
s maloletými deťmi z dôvodu fyzického a psychického násilia páchaného otcom na maloletých deťoch.
V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že matka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou
neodkladného opatrenia a dočasného zákazu styku otca s maloletými deťmi. Matka okresnému súdu
predložila viaceré lekárske správy, ktoré preukázali, že maloletý C. mal na líci hematóm a odtlačok ruky

po tom, čo bol v starostlivosti otca, maloletý A. odmieta otca, bojí sa ho, bola u neho diagnostikovaná
posttraumatická stresová porucha. Okresný súd z dôkazov, z ktorých v čase rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal, dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa návrhu matky boli splnené zákonné predpoklady. Okresný súd si bol vedomý, žezákaz styku otca s maloletými deťmi je výrazný zásah do rodičovského práva, avšak sled udalostí
a priložené lekárske správy, začaté trestné stíhanie vo veci týrania maloletých detí vedené na OKP
OR PZ Banská Bystrica ČVS:ORP-451/2-VYS-BB-2025 vzbudili reálnu hrozbu a odôvodnenú obavu

z ďalšieho konania otca vo vzťahu k maloletým deťom. Bolo preto za účelom ochrany práv a záujmov
maloletých detí, ich zdravého fyzického a psychického vývoja, potreby eliminácie ďalšieho prípadného
zhoršenia psychického stavu maloletých detí potrebné, aby bol dočasne zamedzený kontakt maloletých
detísotcom,atoaždodoby,kýmnebudedostatočnýmspôsobompreukázané,čisaotecvočimaloletým
deťom správal nevhodným spôsobom, ktorý napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, a pre podozrenie

zo spáchania ktorého matka podala na otca trestné oznámenie. Z týchto záverov okresný súd dočasne
zakázal styk otca s maloletými deťmi.

9.Okresnýsúdmalzaosvedčenúpotrebubezodkladnejúpravypomerovprostredníctvomneodkladného
opatrenia s ohľadom na predložené lekárske správy, vyjadrenia zo školy, materskej školy, aj
začaté trestné stíhanie vo veci týrania maloletých detí, ako i vyjadrenie maloletého A. pred

kolíznym opatrovníkom, oproti stavu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia č. k.
37P/81/2025-129 zo dňa 05.06.2025, ktorý okresný súd zamietol. V predchádzajúcom konaní o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia táto neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
k maloletým deťom žiadnymi relevantnými dôkazmi, preto nebolo namieste viniť okresný súd z terajšej
situácie ohľadom maloletých detí.

10. Neodkladné opatrenie okresný súd nariadil v priebehu konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, t.j. nie sú ním upravené pomery účastníkov konania natrvalo.
Neodkladné opatrenie predstavuje zásadný zásah do výkonu rodičovských práv otca, preto ho okresný
súd časovo obmedzil po dobu najviac 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ak je potrebné vykonať

vo veci ďalšie rozsiahle dokazovanie, ktoré prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Dobu 6
mesiacov okresný súd považoval zo dostatočnú vzhľadom aj na prebiehajúce trestné konanie a potrebu
vykonania dokazovania v tomto konaní, ktorého výsledky budú mať podstatný vplyv aj pre konanie
v danej veci.

11. Podľa § 58 CMP okresný súd uviedol, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

12. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí. Namietal,
že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď nebola preukázaná naliehavá potreba úpravy pomerov. V čase vydania rozhodnutia

okresného súdu ku dňu 12.11.2025 deti už druhý mesiac boli fakticky v starostlivosti matky, preto nebolo
nevyhnutné rozhodnúť o ich zverení matke a taktiež ani o zákaze styku otca s deťmi, pretože otec sa ich
vydania v rámci poslednej súdom určenej úpravy starostlivosti vykonávanej formou striedavej osobnej
starostlivosti fakticky ani nedomáhal. V odvolaní poukázal na svoje vyjadrenie k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia s tým, že konanie matky považuje za účelové, ktoré ohrozuje najlepší záujem

maloletých detí, na ktorých táto situácia sa môže negatívne podpísať s nezvratnými následkami na ich
psychiku aj do ďalšieho života detí. Rozhodnutie nepovažuje za spravodlivé a ani v záujme maloletých
detí, ak dlhodobé prerušenie kontaktu bude mať vážne následky pre vzťah otec a deti. Lekárske správy
vychádzajú len z jednostranných tvrdení matky, pričom otec vyjadrením a predloženými dôkazmi vyvrátil
jej tvrdenia. Aktuálne prebieha trestné konanie pred OR PZ BB pod ČVS:ORP-451/2-VYS-BB-2025,

v ktorom konaní otec maloletých detí trvá na tom, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie z odboru
psychiatria na osobu matky, pretože má za to, že jej správanie vyplýva z jej zdravotného stavu, na
ktorý poukázal vo svojich vyjadreniach. Čo sa týka trestného oznámenia podaného matkou, konanie je
vedené pred ORP-699/OZ-BB-2025 vo veci vyhrážania, ktorá vec nebola právoplatne skončená.
Matka sa neustále pokúša o vyvolanie konfliktu a zhoršenie situácie a jej podaný podnet bol vyhodnotený

ako nedôvodný, ktorým sa matka domáhala toho, že otec porušuje zákaz priblíženia. Matka si účelovo
mení služby tak, aby bola v čo najväčšom kontakte s otcom detí na pracovisku. Otec poukázal na list
zamestnávateľa, v ktorom sa vyjadruje k osobe otca, ako aj k osobe a správaniu matky. Súd by mal
hľadať riešenie, aby zásah do práv rodiča, ale najmä práv maloletých detí bol čo najmenší, avšak bolo
rozhodnuté len na základe jednostranných tvrdení matky, ktoré doteraz neboli preverené a potvrdené.

V rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality okresný súd nevykonal žiadne opatrenia smerujúce
k zabezpečeniu udržania aspoň minimálneho kontaktu otca s deťmi tak, aby neboli poškodené ich práva
na kontakt s otcom, napríklad formou stretávania sa pár hodín týždenne za prítomnosti povereného
pracovníka, ku príkladu na centre pre rodiny s deťmi. Aj v tomto otec maloletých detí videl nesprávnypostup okresného súdu. Otec rozumie opatrnosti súdu, čo sa preventívnej ochrany najlepšieho záujmu
maloletých detí týka, avšak rozhodnutie okresného súdu nepovažoval za spravodlivé a žiadal ho v celom
rozsahu zrušiť.

13. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila matka, ktorá žiadala uznesenie okresného súdu potvrdiť
ako vecne správne. Mala za to, že správanie otca voči deťom je natoľko neakceptovateľné, že u nich
zanechalo vážne psychické následky, ktoré si vyžadujú dlhodobú odbornú starostlivosť u psychológov.
S deťmi pravidelne navštevuje psychológov, vrátane Centra pre týrané deti v L. – K. M. N. O., P. centrum

pracuje len s nepodozrivým rodičom. Deti od momentu, keď s otcom nie sú v kontakte, sa cítia v bezpečí.
Považovala za potrebné, aby si súd vyžiadal správu od školskej psychologičky maloletého A.. U oboch
detí naďalej pretrváva panický strach, že by si ich otec mohol násilím proti ich vôli odviesť. Maloletý C.
trpí panickými záchvatmi v škôlke, dokonca máva nočné mory, sníva sa mu o otcovi, o tom všetkom,
čo zlé zažil a v dôsledku prežitých stavov sa aj pomočuje. Je pre ňu nepochopiteľné odvolanie otca,
ktorý sa o deti absolútne nezaujíma, nekontaktuje školu, škôlku ani pediatričku, čím len potvrdzuje to,

že sa nezaujíma o zdravotný stav detí a odvolanie bolo podané z vypočítavosti. Okresný súd nariadil
neodkladné opatrenie nielen na základe tvrdení matky, ale aj k návrhu priložených viacerých lekárskych
správ, ktoré preukázali fyzické napadnutie mladšieho syna C. otcom. Dôrazne sa ohradila voči tomu,
že by kroky dlho plánovala, ako aj, že by vyvolávala konflikty. Ak si zmenila pracovné zmeny, tak
len preto, aby mohla zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o maloleté deti, čomu jej zamestnávateľ

vyhovel. Vyslovila obavu, že pokiaľ by odvolací súd odvolaniu otca vyhovel, mohlo by to závažným
spôsobom ohroziť maloleté deti na ich zdraví, nielen fyzickom, ale i psychickom. Zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia by tak bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.

14. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to otcom maloletých detí, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP prejednal vec za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a po posúdení
napadnutého uznesenia toto potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

16. Podstatou odvolania podaného otcom maloletých detí bolo namietanie neúplne zisteného
skutočného stavu veci a následne nesprávne právne posúdenie, ak nebola preukázaná naliehavá
potreba úpravy pomerov, pretože už v čase rozhodnutia okresného súdu sa deti druhý mesiac fakticky

nachádzali v starostlivosti matky. Podľa otca maloletých detí rozhodnutie vychádza z jednostranných
tvrdení a dôkazov doložených matkou maloletých detí, ktoré boli vystavené na základe len tvrdení
matky, pričom samotné nariadenie neodkladného opatrenia nie je v záujme maloletých detí, ak dlhodobé
prerušenie kontaktu otca s maloletými deťmi bude mať vážne následky pre ich vzájomný vzťah.
Otec maloletých detí mal za to, že napadnuté uznesenie okresného súdu je v rozpore so zásadou

primeranosti a proporcionality, keď neboli vykonané opatrenia smerujúce k zabezpečeniu udržania
aspoň minimálneho kontaktu otca s deťmi, preto žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť.

17. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP,
pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením okresného súdu, jeho odôvodnením,

na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

18. Pokiaľ otec maloletých detí namietal pre štádium konania o návrhu matky maloletých detí na
nariadenie neodkladného opatrenia nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, tak je potrebné
k neopodstatnenosti tejto námietky zohľadniť osobitnú povahu inštitútu neodkladného opatrenia a tomu

zodpovedajúci zjednodušený a zrýchlený procesný postup a rozhodovanie okresného súdu. Úlohou
súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je zistiť na základe dostupných dôkazných prostriedkov
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, a to bez potreby dodržania postupu štandardného procesného
dokazovania,akojevyžadovanévkonanívovecisamejanazákladeosvedčenýchskutočnostínásledne
rozhodnúť. Súd zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Inými slovami vyjadrené, pre konanie a rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie rozhodných skutočností. Pre zákonom
stanovené lehoty na rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je daný ani
časový priestor na to, aby bolo vykonávané dokazovanie v rozsahu skutočného zistenia stavu veci, čo jevyžadované v rámci konania vo veci samej. Samotná procesnoprávna úprava v zmysle ust. § 329 ods.
1 CSP subsidiárne aplikovateľná podľa § 2 ods. 1 CMP umožňuje rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa názoru krajského súdu mal okresný súd v potrebnej a v dostatočnej miere a v primeranej
intenzite osvedčené skutočnosti odôvodňujúce naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
konania, za rešpektovania najlepšieho záujmu maloletých detí. Na rozdiel od odvolacieho dôvodu otca
maloletých detí krajský súd má za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia bola rešpektovaná

existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku zo strany súdu, ktorá nezniesla odklad, za
súčasného zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletých detí.

20. Vo všeobecnosti zákonná úprava neodkladných opatrení umožňuje súdu riešiť situáciu, keď je
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi formou okamžitého zásahu. To, či je takáto
potreba okamžitého zásahu zo strany súdu daná, je posudzované so zreteľom na okolnosti konkrétnej

veci. Ak aj podľa tvrdenia otca maloletých detí k dátumu napadnutého uznesenia okresného súdu sa
deti už druhý mesiac fakticky nachádzali v starostlivosti matky, tento stav nepoprel potrebu naliehavosti
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa posledného súdneho rozhodnutia rozsudkom okresného
súdu č. k. 37P/165/2023-93 zo dňa 18.12.2023, okrem iného, bola súdom schválená dohoda rodičov
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým, podľa

ktorej maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorého výkonu, resp.
rešpektovania tohto súdneho rozhodnutia by sa mohol otec maloletých detí domáhať.

21. Okresný súd na základe matkou doložených a vykonaných dôkazov mimo pojednávania mal
dostatočne osvedčené ohrozenie zdravého vývoja a vývinu maloletých detí správaním sa zo strany ich

otca, ak osvedčenými neprimeranými výchovnými metódami bolo spôsobené zhoršenie psychického
stavu maloletých detí, čo bolo podložené aj lekárskymi správami. Bolo namieste, aby nariadením
neodkladného opatrenia boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, u ktorej je
vytvorené bezpečné a stabilné prostredie na zdravý fyzický a psychický vývin maloletých detí a súčasne
zabezpečené podmienky k postupnému zlepšeniu ich duševného stavu a eliminovanie ich úzkostných

reakcií, potláčanie panických stavov. Okresný súd veľmi citlivo pristupoval pri rozhodovaní o podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to so zreteľom najlepšieho záujmu maloletých detí,
ich ochrany, bezpečia, stability, zdravého duševného, telesného a citového vývinu, ktoré súhrnne sú
zložkami patriacimi do najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v zmysle Čl. 5 Zákona o rodine.

22. Okresný súd vecne správne s dočasným zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky
rozhodol aj o dočasnej povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí, a to za rešpektovania ust.
§ 366 CMP.

23. Okresný súd z osvedčenosti naliehavosti k nariadeniu neodkladného opatrenia vyvodil aj správne

právne závery, pretože jeho zhodnotenia nevychádzali len z tvrdení poskytnutých matkou maloletých
detí, ale tak, ako to vecne správne uviedol okresný súd, zo sumáru lekárskych správ, ktoré za sledu
udalostí, ktoré nastali, vo väzbe k začatému trestnému stíhaniu vo veci týrania maloletých detí, ktoré je
vedené na OKP OR PZ Banská Bystrica ČVS:ORP-451/2-VYS-BB-2025, dali základ pre reálnu hrozbu
a odôvodnenú obavu z ďalšieho konania otca vo vzťahu k maloletým deťom, a tým aj opodstatnenie

k výroku III., ktorým bol dočasne zakázaný styk otca s maloletými deťmi. Otec maloletých detí
v odvolaní namietal pri takto uloženom zákaze rozpor so zásadou primeranosti a proporcionality. Je
potrebné zdôrazniť krajským súdom to, že táto zásada je limitovaná najlepším záujmom maloletých
detí, zabezpečenia ochrany ich zdravého fyzického a psychického vývinu, a preto na tento stav a čas,
keď naviac podľa výroku IV. napadnutého uznesenia bolo trvanie neodkladného opatrenia časovo

obmedzené na dobu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, nemôže takýmto dočasným
zákazom styku otca s maloletými nastať nezvratný stav v ich vzťahu. Nebolo možné, na základe
okolností danej veci, zatiaľ uskutočňovať kroky smerujúce k zabezpečeniu udržania aspoň minimálneho
kontaktu otca s deťmi, pretože pod vplyvom udalostí, ktoré sa stali, na základe negatívneho správania
a konania otca voči maloletým deťom, tieto majú k nemu odmietavý postoj, boja sa ho, ktorý stav

u maloletých detí je potrebné eliminovať zabezpečením pokojného prostredia v starostlivosti matky
a súčasného poskytnutia lekárskej odbornej pomoci, účel ktorej by bol zmarený práve pripustením
kontaktu otca s maloletými deťmi. Tak, ako okresný súd aj krajský súd si uvedomuje, že nariadením
neodkladného opatrenia otcovi uložený zákaz styku s maloletými deťmi je zásahom do výkonu jehorodičovských práv, avšak ide len o dočasný zásah na obdobie 6 mesiacov, u ktorého bol určujúci najlepší
záujem maloletých detí, ktorý nepochybne je nadradený výkonu rodičovských práv. Pre okolnosti danej
veci ochrana práv maloletých detí prevážila práva otca na výkon rodičovských práv a povinností.

24. Na základe uvedeného neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu,
resp. na jeho zrušenie tak, ako sa toho domáhal otec maloletých detí, preto napadnuté uznesenie
okresného súdu bolo potvrdené ako vecne správne za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, pretože za aplikácie ust. § 58 ods. 1 CMP
o nich bude rozhodnuté až v rámci rozhodovania veci samej, ktorá prebieha pred okresným súdom, v
ktorej sa matka domáha zákazu styku otca s maloletými deťmi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.