Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125218631
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125218631.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej
a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore navrhovateľky A. B., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcej vo C. D. E. XXX, proti odporcovi F. B., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v G. H. I.
J. E. XXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
Mestského súdu Košice č.k. 34C/44/2025-61 zo dňa 25.11.2025 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I., II., IV. a V.

O d m i e t a odvolanie proti uzneseniu vo výroku III.

Navrhovateľke priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) nariadil neodkladné opatrenie v tomto
znení:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi z a k a z u j e priblížiť sa k navrhovateľke na
vzdialenosťmenejako 20metrovstým,žetentozákazneplatípodobuvykonávaniajednotlivýchúkonov
súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na

ktoré bude odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na týchto
úkonoch a zároveň u r č u j e, že v tejto časti neodkladné opatrenie sa nariaďuje na dobu šiestich
mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
II. U k l a d á odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného,
elektronického kontaktu s navrhovateľkou, a to aj prostredníctvom tretích osôb, vrátane sociálnych sietí,
s výnimkou kontaktu v priestoroch budovy súdu alebo kontaktu v rámci procesných úkonov v súdnych

konaniach, v ktorých budú účastníkom odporca a navrhovateľka a s výnimkou zaslania sms správ
výlučne týkajúcich sa informácií ohľadom maloletého dieťaťa K. B., nar. XX.X.XXXX, času a spôsobu
odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa na realizáciu styku, a to len v nevyhnutnom rozsahu.
III. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. P o u č u j e odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, pričom v konaní
iniciovanom podanou žalobou budú stranami „odporca v tomto konaní“ ako žalobca a „navrhovateľka v

tomto konaní“ ako žalovaná, a ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo
nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ak mu škoda
alebo iná ujma vznikne.
V. Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia.2. Po právnej stránke návrh posúdil podľa § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1,2, § 328 ods. 1,2, § 329, § 330
ods. 1, § 332 ods. 1,2, § 336 ods. 1,3, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)

a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, pričom navrhovateľka
osvedčila potrebu jeho nariadenia. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v návrhu a mal za to, že je nutná
dočasná úprava pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom, a to s poukazom na obsah sms správ,
emailových správ zasielaných odporcom navrhovateľke, pričom väčšia časť komunikácie adresovaná
navrhovateľke má vulgárny charakter. Z obsahu niektorých správy vyplýva, že sú zjavne motivované

žiarlivosťou a tiež vyjadrujú snahu realizovať nejakú odvetu voči navrhovateľke. Odporca kontaktuje
týmto spôsobom navrhovateľku dlhodobo v rôznych časových úsekoch dňa, rovnako ju kontaktuje na
verejnosti, kde ju tiež atakuje nevhodným správaním. Obsah komunikácie odporcu s navrhovateľkou nie
je v žiadnom prípade akceptovateľný v žiadnej spoločnosti a v žiadnom vzťahu. Žiadna fyzická osoba
nie je povinná tolerovať takýto typ správania, najmä vulgárnu rovinu ako v tomto prípade, a ktorú aj
osvedčila dôkazmi navrhovateľka. Riešenie tejto situácie nie je možné ponechať na navrhovateľku,

ktorá je v tomto smere primárne obeťou, a v žiadnom prípade nie je povinná trpieť takéto nevhodné,
vulgárne, agresívne správanie odporcu, ktoré jednoznačne vzbudzuje obavu o jej život, zdravie, a tiež
výrazne zasahuje do psychickej integrity navrhovateľky tým, že ju zbavuje psychickej pohody a znižuje
jej dôstojnosť. Ohrozenie integrity navrhovateľky vulgárnym a agresívnym správaním (komunikáciou)
odporcu preukazuje sms, elektronická a telefonická komunikácia odporcu priložená navrhovateľkou k

návrhu. Pociťovanú úroveň ohrozenia navrhovateľky dokladujú aj navrhovateľkou podané oznámenia o
spáchaní priestupku zo dňa 14.9.2025, 23.9.2025 a 27.10.2025 príslušnému orgánu policajného zboru.
Takto je preukázaná dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a písm.
h) Civilného sporového poriadku, pričom neodkladné opatrenie sa nariaďuje na dobu 6 mesiacov od
nadobudnutia jeho právoplatnosti. Pri určovaní rozsahu zákazu odporcu približovať sa k navrhovateľke

súd prihliadol aj na prípadný záujem na styku s maloletým dieťaťom ako aj na prípadné súdne, trestné a
správne konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať. V
záujme zabezpečenia realizácie styku s maloletým umožnil odporcovi zasielať v nevyhnutnom rozsahu
sms správy navrhovateľke o čase a spôsobe odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa na realizáciu
styku a zasielania sms správ týkajúcich sa výlučne informácii ohľadom maloletého. V súlade so zásadou

ne ultra petitum (súd je viazaný žalobným návrhom) resp. iudex ne eat ultra petita partium (sudca
nech nejde nad návrhy strán) preto výrokom I. svojho uznesenia trvanie neodkladného opatrenia v časti
zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov obmedzil na dobu šiestich mesiacov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, pretože nemal za osvedčené splnenie podmienky opodstatnenosti podaného návrhu

nanariadenieneodkladnéhoopatreniatýkajúcejsauloženiezákazuodporcovizdržiavaťsavjejblízkosti,
obydlia, pracoviska ako aj v obydliach jej rodičov. Pre úplnosť súd uviedol, že neodkladné opatrenie
nariadil iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3. Zároveň súd poskytol odporcovi zákonné poučenie v rozsahu § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať

žalobu voči navrhovateľke vo veci samej, pre prípad, ak by mu výkonom nariadeného neodkladného
opatrenia bola spôsobená škoda, prípadne iná ujma. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie
nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.

4. Súd sa vyjadril k dôkazu – usb kľúči, ktorý obsahoval zvukovú nahrávku telefonických rozhovorov s

odporcom, na zachytenie ktorých však odporca navrhovateľke súhlas nedal, a táto zvuková nahrávka
bola súdu predložená navrhovateľkou za účelom preukázania nevhodného správania odporcu. V danom
prípade vychádzal z čl. 16 základných princípov CSP, ktorý upravuje princíp legality. Vo všeobecnosti
platí pravidlo, že súd v konaní postupuje v súlade so zákonom, čo znamená, že nezákonne získaný
dôkaz je v konaní pred súdom právne neúčinný, na takéto dôkazy sa hľadí, akoby vôbec neboli

uplatnené. Testom proporcionality konštatoval, že záver navrhovateľky na unesení dôkazného bremena
je vyššia ako záujem na ochrane práva porušené získaním iného zákonného dôvodu. Navrhovateľka
totiž v minulosti požiadala súd o poskytnutie ochrany vydaním neodkladných opatrení, ktoré však boli
súdom zamietnuté aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, týkajúceho sa nevhodného správania
odporcu. V prejednávanom prípade však navrhovateľka nemala možnosť preukázať tieto skutočnosti

inak ako zvukovými nahrávkami, ani obsahom telefonických rozhovorov s odporcom, pričom odporca
počíta s nelegálnosťou použitia takto vyhotovenej zvukovej nahrávky. Za tejto situácie sa domnieva,
že navrhovateľka ich nebude môcť použiť ako dôkazy v sporovom konaní, a túto situáciu tak povediaczneužíval vo svoj prospech a v neúctivom, agresívnom a vulgárnom správaní aj napriek žiadostiam
navrhovateľky a spoločného syna, pokračoval.

5. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1,2, § 251, § 262 ods. 1,2 CSP a úspešnej
navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu voči odporcovi, ktorý v konaní úspech
nemal.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca uplatniac odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1

písm. f/ ,h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uviedol, že súd vydanie neodkladného opatrenia postavil na nezákonne získanom
dôkaze, ktoré bez jeho vedomia a súhlasu vyhotovila navrhovateľka. Takto vychádzal iba z jej tvrdení.
Navrhovateľka predložila dôkazy, ktoré boli úmyselne vytvorené a čiastočne zobrazované len za účelom,
aby z týchto dôkazov vyšla ako obeť a aby súd vydal neodkladné opatrenie. Neuviedla, že pravidelne
vyvolávala konflikty a bola osobou, ktorá všetky konfliktné situácie hrotila, úmyselne predložila iba

komunikácie, kde je údajne agresívny. Voči navrhovateľke podával viacero trestných oznámení a to za
fyzické napadnutie, nakoľko pravidelne na neho útočí. V ďalšom uviedol, že navrhovateľka svoj návrh
postavila na tom, že je agresívny, má z neho strach a je násilný. Zo všetkých trestných oznámení
nebolo ani jedno prijaté ako trestný čin ale prekvalifikované ako priestupok, pričom do dnešného dňa
nebolo preukázané, že by z jeho strany došlo vôbec k spáchaniu priestupku. V ďalšom navrhovateľka

predložila iba dôkazy za mesiac september, nepreukázala, že by mal dlhodobo byť s ňou v kontakte, bol
agresívny alebo násilný. Dlhodobo s navrhovateľkou nekomunikuje a nemá potrebu s ňou byť v kontakte
o čom svedčí aj fakt, že nepredložila žiadny priamy dôkaz o komunikácii medzi nimi, ktorý by v čase
podania návrhu preukazoval jeho agresívne správanie a nátlak. Záverom zastával názor, že dôkazy,
ktoré predložila boli účelovo vytvorené pre podanie návrhu, neuviedla celú komunikáciu, celý rozhovor

a nespomenulu, že je na ňu podaných viacero trestných oznámení.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správne. Odporcove odvolanie je nepravdivé, účelové, manipulatívne, v rozpore s dôkazmi
vspise,vrozporesjehovlastnoukomunikáciouavrozporesozávermisúduprvejinštancie.Zjehostrany

ide o pokus zľahčiť, zamlčať a poprieť jeho nebezpečné správanie. V skutočnosti nereaguje jediným
dôkazom,odpovedálenprázdnymiobvineniami,ktorýmisasnažíodviesťpozornosťodsvojhovlastného
konania. Eskalácia konfliktu prichádza výlučne z jeho strany a zodpovedá domácemu násiliu a stalkingu.
V komunikácii odporca používa manipulatívne techniky – výsmech, zosmiešňovanie, prekrúcanie reality
a sebavedomé deklarácie údajnej podpory polícii, hoci realita je opačná. V ďalšom z jeho strany ide

o systematický nátlak v majetkových, existenčných a sociálnych otázkach. Poukázala na spôsob ako
postupoval pri nakladaní s motorovým vozidlom nadobudnutým počas trvania manželstva a patriacim
do BSM. Odporca v tomto období systematicky využíval jej zraniteľnú situáciu po rozvode, ako aj
svoju faktickú mocenskú prevahu, pričom konal rýchlo, nátlakovo a bez priestoru na reálne rokovanie.
Cieľom jeho konania nebolo vyporiadanie majetku, ale získanie jednostranného majetkového prospechu

a upevnenie kontroly aj po zániku manželstva. Tento spôsob konania nemožno považovať za izolovaný
majetkový incident. V ďalšom odporca popiera realitu, ktorú sám svojimi činmi dokumentuje. Z jeho
konkrétnych prejavov poukázala na zosmiešňovanie, ponižovanie a psychický nátlak, manipuláciu
a zneužívanie autorít (polície) s pokusom obchádzať súdne rozhodnutie a jeho správanie má dlhodobý
charakter, t. j. stupňujúce sa. Ako ďalšiu závažnú skutočnosť považovala sebadeštruktívne správanie

odporcu, ktorý v marci 2024 po hádke vyskočil z okna rodinného domu. Malo to manipulatívny charakter
a zneužíval tým jej obavu o jeho život, pričom to robil aj pred maloletým dieťaťom. Odporca má potrebu
kontrolovať a ovládať ju aj cez dieťa, maloletý bol svedkom jeho správania, má z neho strach a je
vystavenýajfinančnémuzanedbávaniu.Odporcanepredložilžiadnedôkazy,ktorébypreukazovaliopak.
K vyjadreniu predložila prílohy: späťvzatie súhlasu s trestným stíhaním zo dňa 24.9.2025 odporcom,

screenshot emailovej komunikácie zo dňa 4.11.2025, potvrdenie o platbe odporcu zo dňa 4.11.2025,
screenshot emailovej komunikácie zo dňa 19.11.2025, emailovú komunikáciu s odporcom, v ktorej tvrdí,
že môže porušiť zákaz priblíženia zo dňa2.12.2025 a 14.12.2025, kúpnu zmluvu na motorové vozidlo
zo dňa 23.11.2024, kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 29.9.2025, dohodu
o vyporiadaní BSM zo dňa 29.9.2025, emailovú komunikáciu o bránení so zobrať veci z BSM zo dňa

15.10.2025, emailovú komunikáciu, kde sa dožaduje osobného kontaktu zo dňa 14.10.2025, emailovú
komunikáciu, v ktorej sa vysmieva, že dostala „plno peňazí z BSM“, zo dňa 18.10.2025.

8. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu vo výroku I., II., IV., V., proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

10. Premetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými

odporcom bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju
požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej
hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického násilia – ohrozenia jej integrity z dôvodu
agresívneho a vulgárneho správania odporcu voči nej.

11. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej
ochrany navrhovateľky, osvedčila predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevhodným
správaním odporcu voči nej na verejnom priestranstve, množstvom telefonátov, v ktorých jej odporca
vulgárne a oplzlo nadával, osočoval, vyhrážal sa jej zničením, a to aj za prítomnosti maloletého syna
K., na základe predložených dôkazov. Rovnako z preložených listinných dôkazov vyplýva, že takéto

správanieodporcuvočinavrhovateľkepretrvávadlhšiudobu,pričomuvedenéjepotvrdenéajpodávaním
návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom k eskalovaniu napätia prispeli i konania vo veci
úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Dôvodom odvolania odporcu bola hlavne jeho snaha
poukázať na nepravdivosť tvrdení navrhovateľky a nezákonnosť dôkazov predložených s návrhom na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Vtomtosmereodvolacísúdpoukazujenaodôvodnenierozhodnutia

súdu prvej inštancie v bodoch 51. - 63. Odvolací súd podotýka, že násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je
konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že opäť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,

pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenie, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak
sa spája s fyzickým násilím.

12. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporcu o nezákonnosti dôkazu, poukazuje na
ustanovenie čl. 16 ods. 1, 2 CSP, ktoré je nevyhnutné vykladať a aplikovať systematicky v spojení
s ustanovením čl. 3 ods. 1 CSP. Každé ustanovenie CSP je potrebné vykladať ústavnokoformne a
eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ, t. j. v súlade s Ústavou SR, verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej

republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho
dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Vo výnimočných
prípadoch je však odôvodnený (ústavne ospravedlniteľný) aj postup mimo rámca princípu legality, ktorý
má svoj aplikačnoprávny základ v tzv. teste proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V
súladesprincípmiCSPmožnodovodiť,žesúdmôževykonaťdôkazzískanývrozporesozákonom,akje

právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené
právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva.

13. Z povahy testu proporcionality (aplikovaný súdom prvej inštancie) vyplýva, že použiteľnosť
nezákonného dôkazného prostriedku je podmienená dôkaznou núdzou, keďže v prípade existencie

iných (zákonných) dôkazov nie je vykonanie nezákonného dôkazu potrebné a prednosť bude mať
ochrana osobnostných práv. Procesné právo na zistenie „pravdy“ (skutkového stavu), resp. právo na
spravodlivý proces, v ktorom bude umožnené žalobcovi (navrhovateľovi) uniesť dôkazné bremeno
pripustením nezákonného dôkazu, nebude mať a priori prednosť pred právom, ktoré bolo porušené
získaním nezákonného dôkazu – jeho „váha“ bude závisieť od práva, ktorého porušenie sa má v konaní

preukázať (ochrany, ktorého sa žalobca domáha) na úkor osobnostných strán protistrany.

14. V prípade, že dochádza k zachyteniu protiprávneho konania na zvukový, príp. zvukovo-obrazový
záznam, je potrebné aplikovať zásadu ius ex iniuria non oritur (z bezprávia nevzniká právo). Toznamená, že ak niekto koná protiprávne, nevzniká mu právo udeliť súhlas na vyhotovenie a použitie
tohto záznamu na účely súdneho konania, čoho dôsledkom je skutočnosť, že dôkaz sa považuje
za zákonný. Ak použitie zvukového záznamu, resp. nezákonne získaného dôkazu sleduje legitímny

cieľ (preukázanie porušeného práva v súdnom konaní), tak nie je rozumný dôvod na odmietnutie
vykonania tohto dôkazu v civilnom procese. Za účelom hľadania pravdy (aspoň tej formálnej) v súdnom
konaní by mal byť záujem na zistení skutkového stavu povýšený nad ochranu osobnosti druhej strany
konania. Je potrebné vychádzať z toho, že žalobca (navrhovateľ) nezasahuje do hmotnoprávneho
postavenia žalovaného (odporcu) celkom bezúčelne (nelegitímne), ale z dôvodu zabezpečenia takej

dôkaznej situácie, ktorá mu umožňuje úspešné uplatňovanie prostriedkov procesného útoku v súdnom
konaní. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že takýto „nezákonný“ dôkaz slúži na zdokumentovanie
nezákonného konania druhej strany, ktoré porušuje práva alebo ohrozuje práva žalobcu (navrhovateľa).
V tomto prípade by sa mala uplatniť teória eliminácie protiprávnosti (nezákonnosti) na strane žalobcu
(navrhovateľa), podľa ktorej dôkaz (hoci získaný nezákonným spôsobom) zachytávajúci nezákonné
správanie sa nepovažuje na účely dokazovania za nezákonný dôkaz. Na strane žalovaného ( odporcu )

by sa mala zohľadňovať zásada, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania
(nemo turpitudinem suam allegare potest). Inak povedané, žalovaný (odporca) nemôže mať prospech
v zmysle úspechu v spore z dôvodu, že odmietne udeliť súhlas na vykonanie dôkazu preukazujúceho
jeho protiprávne konanie.

15. V kontexte uvedeného je preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že
predložené dôkazy navrhovateľkou sú v jej záujme, pretože tento je vyšší ako záujem na ochrane práva
porušené získaním nezákonného dôkazu. V prípade, ak by súd na takéto dôkazy neprihliadal, v prípade
psychického násilia by žiadnemu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie
neodkladaného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere
preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorými za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá
ochranajejsubjektívnehopráva.Nárokjeosvedčenývtedy,aksasúduvzhľadomnavšetkyokolnostijaví

ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-
ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázanie oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti
upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu hrozí, resp.
vzniká navrhovateľke ujma (obava navrhovateľky zo správania sa odporcu), čo v konaní pred súdom

prvej inštancie bolo preukázané. Nariadené neodkladné opatrenia tak nepredstavuje podľa názoru
odvolacieho súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu z neodkladného
opatrenia, požiadavky vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené
okolnosti prípade tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v čase rozhodovania o napadnutom uznesení.

17. Pokiaľ odporca argumentuje tým, že jeho konanie nebolo klasifikované ako trestný čin prípadne
bolo prekvalifikované na priestupok, uvedené automaticky neznamená, že proti takémuto konaniu sa
navrhovateľka nemôže brániť resp. nemožno jej priznať ochranu hoc aj nariadením neodkladného
opatrenia. Podstatou nariadeného neodkladného opatrenia je práve eliminovať prejavy odporcu vo

vzťahu k navrhovateľke, ktoré jej spôsobujú psychickú záťaž. Odvolací súd zároveň dodáva, že je
dôležité správať sa v súlade s dobrými mravmi, ktoré sú súhrnom etických a morálnych noriem,
všeobecne uznávané ako slušné, poctivé a spravodlivé. Nejde o subjektívnu morálku jednotlivca, ale
o objektivizovaný súbor zásad, ktoré reflektujú etické vedomie väčšiny spoločnosti v konkrétnej dobe.
Odvolací súd v tomto smere považuje argumentáciu odporcu za nedôvodnú.

18. V ďalšom súd prvej inštancie vo výroku II. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
osobného, telefonického, písomného, elektronického kontaktu s navrhovateľkou, a to aj
prostredníctvom tretích osôb, vrátane sociálnych sietí, s výnimkou kontaktu v priestoroch budovy súdu
alebo kontaktu v rámci procesných úkonov v súdnych konaniach, v ktorých budú účastníkom odporca a

navrhovateľka a s výnimkou zaslania sms správ výlučne týkajúcich sa informácií ohľadom maloletého
dieťaťa K. B., nar. XX.X.XXXX, času a spôsobu odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa na realizáciu
styku, a to len v nevyhnutnom rozsahu, vo výroku IV. ho poučil o tom, že môže podať proti navrhovateľke
žalobu vo veci samej, pričom v konaní iniciovanom podanou žalobou budú stranami „odporca vtomto konaní“ ako žalobca a „navrhovateľka v tomto konaní“ ako žalovaná, a ktorej predmetom bude
nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia, ak mu škoda alebo iná ujma vznikne. Odporca neuviedol žiadnu

odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k napadnutému výroku II. , IV., s ktorou by bolo potrebné osobitne sa
vysporiadať, pričom odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu o potrebe nariadenia neodkladného
opatrenia v stanovenom rozsahu.

19. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý výrok V. o trovách konania. Na zdôraznenie jeho

správnosti dodáva, že v sporovom konaní sa prioritne uplatňuje zásada zodpovednosti za úspech, ktorá
je upravená v § 255 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci odvolací súd nedospel k tomu, že by bolo
nespravodlivým priznať úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania voči odporcovi a preto uznesenie
v napadnutom výroku V., považuje za vecne správne.

20. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, pričom odporca vo svojom odvolaní

neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie, odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku I., II., IV., V. ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil
a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením, pričom skonštatoval správnosť
dôvodov uznesenia v napadnutých výrokoch a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

21. Z obsahu odvolania odporcu vyplýva, že podal odvolanie proti uzneseniu v celom rozsahu. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku III. návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti, zamietol.

22. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

23. Podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

24. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým strana sporu môže napadnúť rozhodnutie

súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP). Preto
sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže
brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní. Prípustnosť
odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na
osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje

proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné.

25. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa
a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje
podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom).

Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej
stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne
procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý
týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné,
predpokladá zaujatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej),

posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 130/2009 zo dňa 26.01.2010).

26. Nakoľko odporca napadol uznesenie súdu v celom rozsahu, dospel odvolací súd k záveru, že v
danom prípade odporca nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výroku III., ktorým súd

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietol. Odporcu totiž nemožno
považovať za stranu, v ktorej neprospech bol tento výrok uznesenia vydaný (§ 359 CSP), nakoľko mu
v súvislosti s týmto výrokom nebola uložená žiadna povinnosť

27. Odvolací súd preto odmietol odvolanie odporcu proti uzneseniu vo výroku III. v zmysle § 386 ods. 1

písm. b/ CSP ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal nárok nanáhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).