Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 0T/60/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010975

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislav Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325010975.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudcom pre prípravné konanie Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom
pojednávaní konanom v Galante dňa 13. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. E. XXXX/XX, F., t. č. vo väzbe,

sa uznáva za vinného, že

dňa 21.09.2025 v čase medzi 16.00 a 17.00 hod. v rodinnom dome na adrese G. H. XXX A. G. sa
vyhrážal družke H. I. slovami „ty kurva vyjebaná, ty musíš skapať dneska“, pričom zobral do rúk nôž,
ktorý bol v tom čase na stole, ktorý smeroval a pritlačil k jej bruchu, a vyhrážal sa jej, že jej vypichne
oči, po čom odišiel preč, a v čase okolo 20.00 hod. sa vrátil späť a začal na H. I. verbálne útočiť slovami

„ty ropucha, ty kurva vyjebaná, dneska ti bude na bráne visieť tvoje hlava, odjebem ti hlavu, ale musí ti
visieť na bráne“, pričom skutok spáchal voči družke z dôvodu žiarlivosti,

teda

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou, a na chránenej osobe – blízkej osobe,

čím spáchal

úmyselný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to mu ukladá

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody
vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Obžalovanému bolo dňa 22.09.2025 oznámené vznesenie obvinenia. Dňa 23.09.2025 podal prokurátor
Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu č. 2Pv 277/25/2202 na obžalovaného. Súd vo veci vydal trestný
rozkaz, doručený obžalovanému dňa 25.09.2025, proti ktorému podal obžalovaný odpor, a následne

vec prejedal na hlavnom pojednávaní.

Dňa 21.09.2025 o 22.45 hod. podala H. I. trestné oznámenie, pretože jej bývalý druh A. B. prišiel okolo
20.00 hod. na jej prechodný pobyt na G. H. XXX A. G. a vyhrážal sa jej, že jej odreže hlavu a dá ju visieť
na bránu, aj tým, že ju podpáli a zabije. Zobrala teda telefón že ide volať políciu, na čo on ušiel. Bojí

sa ho, asi pred pol rokom na ňu vytiahol aj mačetu, aj ju viackrát zbil. Ešte pred mesiacom žili spolu,
no pretože sa zle správal tak ho vyhodila. Majú spolu 6 detí. Strašne na ňu žiarli a obviňuje ju z nevery.
Bývalý druh berie drogy a pije.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 05.11.2025 uviedol, že je nevinný zo spáchania skutku. Došiel
v ten deň z práce a dal si 2 štamprlíky, lebo si chcel ľahnúť. Ešte si chcel natrieť chlieb ramou a preto mal

nožík v ruke, ale ten odložil. Vtedy prišla H. I. a začala robiť žiarlivostné scény. On na to nemal náladu,
len jej povedal aby nevymýšľala a išiel sa bicyklovať po dedine kým to neodznie. Keď sa vrátil domov
bol už pokoj. Nikdy ju nenapadol a žiadne drogy neužíva.

Svedkyňa H. I. na hlavnom pojednávaní dňa 05.11.2025 uviedla, že s obžalovaným sú spolu už 20

rokov, majú spolu 6 detí a veľmi na seba žiarlia. V ten deň počula od známej, že jej A. zahýba, tak sa
ho na to spýtala po tom, ako došiel z práce. Prerástlo to do hádky, nadávala mu do buzerantov on jej do
kuriev. Zavolala preto na políciu a všetko si vymyslela. Nevyhrážal sa jej, čo mala škrabanec na bruchu
tak sa predtým oškrela o drevo pri vykladaní. Hádku počuli synovia E. a J., tí boli v inej izbe a pozerala
televíziu. Keď sa vrátila z policajnej stanice obžalovaný už bol s deťmi

Pre podstatné rozpory so skoršou výpoveďou bol prehratý obrazovo-zvukový záznam z výpovede
svedkyne zo dňa 22.09.2025. Vtedy uviedla, že medzi 16.00 až 17.00 hod. bola doma, došiel obžalovaný
a povedal jej že musí dnes skapať. Zobral z linky nôž a vrhol sa na ňu, že ju chce pichnúť. Ona ho
odstrčila, no tým nožom ju poškriabal na bruchu. Ona začala kričať, deti vrieskali a povedala mu, aby
odišiel, lebo zavolá políciu. Keďže už mala telefón v ruke tak utiekol preč na bicykli. Polícia prišla, hľadali

ho ale ho nenašli. Okolo 20.00 hod. prišiel zase a znova jej hovoril, že musí zdochnúť, že ju s deťmi
podpáli, odjebe jej hlavu a bude visieť na bráne. Ona mu zas povedala, aby jej dal pokoj a odišiel a vzala
telefón, aby volala políciu. On zasa na bicykli utiekol. Polícia zas prišla, nenašli ho a vzali ju na stanicu
do Močenku na výsluch. po výsluchu ju zaviezli domov, ešte policajtom povedala že sa bojí, či nie je
vnútri, tak policajt šiel s ňou. Vo dvore videla jeho bicykel, takže vedela, že sa vrátil, aj bol vnútri v dome.

Povedal, že ho dnu pustili deti, no vošiel oknom, ktoré vytlačil. Policajt mu povedal, aby išiel s nimi. Už
vyše mesiaca s nimi nebýva, aj predtým zvykol odísť na viac dní sa nafetovať. Keď boli spolu bil ju skoro
každý deň, hovoril, že má chlapov, o deti sa nestará. Bojí sa preto, že ju zabije, aj už sedel za zbitie
malého chlapca, nevie sa správať, je agresívny.
Svedkyňa k rozporom uviedla, že si všetko pred policajtami vymyslela, lebo žiarlila na obžalovaného.

Obhajca k prehratému výsluchu uviedol, že ho považuje za nezákonný, vykonaný v rozpore s §§ 130
a 131 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“), pretože
svedkyňa nebola pred výsluchom dopytovaná, či využíva právo odoprieť vypovedať.
K tomuto súd uvádza, že nad rámec zákona zachytáva kamerový záznam aj poučenie svedkyne pred
výsluchom (keďže zaznamenávať sa má iba výsluch, pričom poučenie sa vykonáva pred výsluchom),

ktorému nie je čo vytknúť, svedkyňa bola riadne poučená o práve odoprieť vypovedať a jasne sa
vyjadrila, že vypovedať bude.

Na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2025 bol prehratý obrazovo-zvukový záznam záznamy z výpovede
svedka E. B. (nar. XXXX, syn obžalovaného a poškodenej) zo dňa 22.09.2025, ktorý je dieťaťom a

vypovedal o trestnom čine spáchanom jeho otcom voči jeho matke, čo by ho v prípade opätovného
výsluchu vystavilo riziku druhotnej viktimizácie. Vtedy uviedol, že otec chcel včera pichnúť mamu nožom
do brucha a kričal, že ju zabije, že jej odsekne hlavu. Hádali sa pri tom a otec odišiel. Keď sa otec vrátil
domov zase kričal na mamu, že je kurva. Otec stále kričí, pije alkohol a hádajú sa s mamou. Bál sa,
že jej niečo urobí.

Obhajca k prehratému výsluchu uviedol, že ho považuje za nezákonný, vykonaný v rozpore s §§ 130
a 131 TP, pretože svedkovi nebolo poučenie vysvetlené primerane jeho veku a kladené otázky boli
sugestívne.K tomuto súd uvádza, že kamerový záznam nad rámec zákona zachytáva opäť aj poučenie svedka pred
výsluchom. Poučenie bolo síce dané v zákonnom znení, avšak súd nemá z čoho usudzovať, že mu
svedok neporozumel. Súd taktiež nezistil sugestívnosť otázok, ktoré iba reagujú na vyjadrenia svedka.

Podľa prehratých zvukových záznamov z volaní na tiesňovú linku zo dňa 21.09.2025, v čase 17.17 hod.
volala poškodená, že ju napadol obžalovaný, vytiahol na ňu nôž, ktorým ju chcel pichnúť a poškriabal
ju ním a teraz utiekol na bicykli. Poškodená počas volania vzlyká a plače. V čase o 19.52 hod. volala
poškodená, že ju obžalovaný opäť napadol a vyhráža sa jej, že ju zabije.

Poškodená k tomu uviedla, že volala policajtov, lebo sa hádali.

Podľa zápisnice o prehliadke tela poškodenej s fotodokumentáciou zo dňa 22.09.2025 o 21.50 hod.
bola zistená drobná povrchová rana na pravej časti brucha s dĺžkou 4 cm, o ktorej bola vyhotovená
fotodokumentácia.
Na fotkách sa nachádza poškodená a škrabanec na jej bruchu.

Súd odmietol návrh obhajoby na vykonanie dôkazu výsluchu svedka F. C., v prvom rade pre to, že
tento dôkaz nebol navrhnutý bezprostredne po doručení výzvy na oznámenie dôkazov v zmysle § 240
ods. 3 TP, pričom tento dôkaz bol obžalovanému už v tom čase známy a nevyplynul z dokazovania
vykonaného pred súdom, v druhom rade pre jeho bezdôvodnosť, keďže navrhnutý svedok v zmysle

vyjadrenia obžalovaného ani vykonaných dôkazov nebol prítomný pri skutku, takže jeho výpoveď by
bola bezpredmetná.

Prvým rozsudkom dňa 12.11.2025 bol obžalovaný uznaný vinný zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.a)zákonač.300/2005Z.z.Trestnýzákonvzneníneskorších

predpisov (ďalej len „TZ“) s poukazom na § 138 písm. a) TZ, keďže nemal preukázané spáchanie skutku
v súvislosti s postavením poškodenej ako blízkej osoby, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov so zaradením do stredného stupňa stráženia. Na odvolanie
prokurátora a obžalovaného Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 3To/159/2025 zo dňa 20.01.2026
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) TP zrušil v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu na

nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že bolo nutné prihliadať na žiarlivosť, ako aj
na vzájomný vzťah obžalovaného a poškodenej a dosah obžalovaného na poškodenú. Zo žiarlivosti
obžalovaného možno vyvodiť, že ho s poškodenou spájal blízky vzťah a poškodená mu nebola
ľahostajná a teda je potrebné opätovne vyhodnotiť, či skutok bol spáchaný aj v súvislosti so statusom
poškodenej ako chránenej osoby.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne. Obžalovaného zo spáchania skutku
usvedčujú výpovede svedkyne I. a B. z prípravného konania, ktorí zhodne opísali priebeh skutku,
vyhrážky smrťou a použitie noža. Vzhľadom na krátky časový odstup týchto výpovedí od spáchania
skutku, ich prednes zachytený na kamerovom zázname, ako i vzhľadom na vek svedka B. možno

vylúčiť, že by sa svedkovia na týchto výpovediach dohovorili, pretože sa ani nemali kedy (odstup
medzi výpoveďami je 40 minút, učinené boli deň po skutku). Priebeh skutku podľa týchto výpovedí
z prípravného konania potvrdzujú aj záznamy volania na tiesňovú linku, v ktorých poškodená tiež opisuje
priebeh skutku ako neskôr vo svojej výpovedi, ako aj zaprotokolovaný škrabanec na bruchu poškodenej,
o ktorým opakovane uviedla, že jej ho spôsobil obžalovaný nožom.

Obžalovaný spáchanie skutku popiera, avšak vzhľadom na vykonané dôkazy iba jeho popretie skutku
nepreukazuje, že sa skutok nestal, ako z týchto dôkazov vyplynul. Výpoveď obžalovaného nezapadá
ani do objektívne preukázaného priebehu dňa, keďže podľa jeho verzie po návrate domov bol už pokoj,
avšak podľa záznamov hovorov na tiesňovú linku poškodená volal po jeho návrate na políciu opäť.

Poškodená na hlavnom pojednávaní svoju predošlú výpoveď poprela s tým, že si to vymyslela
zo žiarlivosti na obžalovaného, aby mu ublížila. Stroho uviedla, že si po hádke všetko vymyslela.
Poškodená na hlavnom pojednávaní tiež spomenula iba jeden telefonát na políciu, pričom podľa
záznamu volaní na tiesňovú linku volala dva krát pri dvoch situáciách s odstupom skoro 3 hodín,

a aj k ďalšiemu priebehu dňa sa vyjadrila iba veľmi stručne. Vysvetlenie rozporov vo výpovediach
podané svedkyňou je nedôveryhodné, pretože kým jej výpoveď z prípravného konania je plastická,
podrobná, emocionálna, podporená výpoveďou svedka B. ako aj volaniami na tiesňovú linku, jej
výpovedi z hlavného pojednávania chýba podrobnejší popis, čo sa malo udiať, keď sa neudialo to, čouviedla v prípravnom konaní. Poškodená takto vypovedala zjavne v snahe pomôcť obžalovanému ako
partnerovi a otcovi ich 6 detí, na ktorého je finančne a citovo odkázaná. Vzhľadom na uvedené dáva súd
do pozornosti prokuratúre možné spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy poškodenou

I..

V zmysle uvedeného mal súd preukázanie vyhrážanie sa smrťou obžalovaným, ktoré vzhľadom
na doterajší život obžalovaného a jeho doterajšie správanie k poškodenej mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu. Súd mal taktiež preukázanie spáchanie skutku so zbraňou, vzhľadom na dôveryhodnú výpoveď

poškodenej z prípravného konania, potvrdenú výpoveďou svedka B. a škrabancom na tele poškodenej.
Rovnako mal uvedenými dôkazmi preukázané, že skutok bol spáchaný práve v súvislosti s postavením
poškodenej ako blízkej osoby. Obžalovaný a poškodený sú vo vzťahu druha a družky, keďže žijú
dlhodobo spolu, v spoločnej domácnosti, aj so svojimi spoločnými deťmi. Z výpovede poškodenej
vyplýva, že skutok bol spáchaný zo žiarlivosti. Uvedené preukazuje, že skutok bol spáchaný v súvislosti
s postavením poškodenej ako družky obžalovaného, keďže bez tohto vzťahu by nemal dôvod žiarliť

a skutok spáchať.

Takto zistený skutkový stav veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i jeho
konkrétne spáchanie, boli na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými
dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia dôkazov týkajúcich sa skutkových zistení dospel súd

k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, že ho spáchal obžalovaný
a tak svojim konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky trestného činu. Súd nezistil nepatrnú
závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 TZ.

V odpise registra trestov má obžalovaný 7 záznamov, z toho 3 záznamy sú za odsúdenia z rokov 1992

a 1993 pre trestný čin krádeže na podmienečný trest odňatia slobody, v ktorom sa osvedčil, v roku 2003
bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy na podmienečný trest odňatia slobody, v ktorom
sa osvedčil, v roku 2008 bol odsúdený pre marenia výkonu úradného rozhodnutia na podmienečný
trest odňatia slobody, v ktorom sa osvedčil a v roku 2016 bol odsúdený pre zanedbania povinnej výživy
a porušovania domovej slobody na súhrnný podmienečný trest odňatia slobody, v ktorom sa neosvedčil

a bol nariadený jeho výkon, z ktorého bol podmienečne prepustený 04.06.2021 so skúšobnou dobou na
3 roky. V ústrednej evidencii priestupkov k 22.09.2025 má obžalovaný 12 záznamov, pričom 11 z nich
je za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu spáchané od roku 2022, v 3 prípadoch spáchané
na poškodenej.

Súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov. U obžalovaného nezistil
žiadnu poľahčujúcu a zistil 1 priťažujúcu okolnosť –bol už za trestný čin odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/48/2016 zo dňa 27.05.2016.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil, že spáchaniu trestného činu predchádzalo časté a opakované

páchanie priestupkovej činnosti v danej oblasti, pričom uložené sankcie (prevažne napomenutia)
nemali žiadaný účinok, aby obžalovaného odradili od protiprávneho správania, ale práve naopak, jeho
protiprávne správanie gradovalo až do použitia zbrane. Keďže doterajšie miernejšie formy pôsobenia
sa minuli účinku, a obžalovaný sa ani pri poslednom podmienečnom odsúdení neosvedčil, uložil mu súd
nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku a možnosť nápravy

obžalovaného tento uložil pri spodnej hranici trestnej sadzby.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/48/2016, podmienečné
prepustenie dňa 04.06.2021, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
TP). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP).Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ TP), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 TP); v mene obžalovaného
je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 TP),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).