Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125217343
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125217343.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v D., E. F. XXXX/XX, proti žalovanému: G. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., I. XXXX/X,
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy - o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 10. novembra 2025 sp.zn. 73C/41/2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 10. novembra 2025 č.k. 73C/41/2025 – 83.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 10. novembra
2025 č.k. 73C/41/2025 – 83 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.).

2.1 Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný spolu so žalobou

vo veci samej, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom
nakladať s nehnuteľnosťou - garážou, zapísanou na LV č. XXXXX, parc. č. 2981, súp. č. XXXX, a
to vrátane jej predaja, prevodu, darovania, zriadenia vecného bremena, záložného práva, prenájmu,
podnájmu alebo iného právneho úkonu smerujúceho k zmene vlastníckych alebo užívacích práv - a to
až do právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy (ďalej aj garáž).
2.2 Žalobkyňa dôvodila, že garáž previedol krátko pred smrťou jej otec, A. I. J., na žalovaného, a

to darovacou zmluvou zo dňa 11.08.2025. Dôvodnosť podania žaloby o neplatnosť právneho úkonu
vyplýva z nepriaznivého zdravotného stavu darcu v čase uzavretia zmluvy, ako aj z ďalších okolností, na
ktoré poukázala v žalobe. Diagnózy darcu ako degeneratívne zmeny na mozgu, prasknuté žalúdočné
vredy, kachexia, porucha vedomia, nevyhnutná fixácia a bolesti 10/10 nevznikajú náhle a znamená to,
že už pred uzatvorením darovacej zmluvy bol jej otec, pravdepodobne v pokročilom štádiu neurologicko-
metabolického zlyhávania - t. j. v stave nespôsobilom na platný právny úkon. Žalobkyňa poukázala na

to, že v takomto zdravotnom a psychickom stave bol jej otec - darca v čase prijatia do nemocnice dňa
03.08.2025, pričom darovacia zmluva bola uzavretá dňa 11.08.2025. K úmrtiu otca žalobkyne došlo dňa
XX.XX.XXXX.
2.3 Uviedla, že existuje reálne riziko, že žalovaný garáž scudzí, nakoľko na verejnom úkone pred
notárom bola žalobkyňa vyzvaná, aby udelila plnú moc žalovanému na „likvidáciu auta“ v danej garáži,
čo považuje za priamy predstupeň plánovaného nakladania s garážou. Scudzením garáže by došlo k

nenávratnému zásahu do práv žiadateľky a k zmareniu výsledku súdneho konania.

3. Právne vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1
veta prvá, § 332 ods. 1 CSP.

4. Po špecifikácii podmienok, ktorých splnenie je potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia súd

konštatoval, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladnéhoopatrenia, nakoľko nebola hodnoverne osvedčená dôvodnosť nároku, ktorému by sa mala poskytnúť
ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti
darovacej zmluvy, domáha sa teda určenia právnej skutočnosti podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP.
Vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 137 písm. d/ CSP je takáto žaloba prípustná iba v prípade, že
tak vyplýva z osobitného predpisu. Nakoľko v danom prípade určenie neplatnosti darovacej zmluvy
uzavretej poručiteľom ako darcom žalobkyni z osobitného právneho predpisu nevyplýva, je ňou podaná

žaloba procesne neprípustná. Keďže meritórna ochrana súdom z dôvodu procesnej neprípustnosti
žaloby neprichádza do úvahy, a teda pravdepodobnosť neúspechu žalobkyne je celkom zrejme väčšia
ako pravdepodobnosť jej úspechu, súd konštatoval, že nebola hodnoverne osvedčená dôvodnosť
nároku, ktorému by sa mala dočasne poskytnúť ochrana. Z uvedeného dôvodu súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

6. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko v tomto prípade ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí a o nároku na
náhradu trov celého konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

7.1 Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov

nesprávneho právneho posúdenia veci, účelovej argumentácie súdu a nezákonnej bagatelizácie
dôkazov o riziku zániku majetku v prebiehajúcom dedičskom konaní.
7.2 K odvolaciemu dôvodu, že sudkyňa svojvoľne prehodnotila dôkaznú situáciu mimo kompetencií
rozhodovania o neodkladnom opatrení, uviedla, že uznesenie obsahuje hodnotenie dôkazov
a vzťahov medzi účastníkmi, ktoré patria výlučne do rámca hlavného konania. Sudkyňa si svojvoľne

a bez vykonania dokazovania vykladá vzťah medzi žalobkyňou a poručiteľom, pričom neprípustne
marginalizuje osobu obdarovaného, ktorého nepravdivé tvrdenia a podpisové nezrovnalosti už
vyhodnocuje prokuratúra.
7.3 Sudkyňa nedodržala zásadu predbežnej opatrnosti, a to v situácii, keď žalobkyňa preukázala, že
prebiehajúce dedičské konanie je otvorené, existujú zásadné dôkazy o spornosti darovacej zmluvy

a obdarovaný bol identifikovaný ako osoba konajúca v neprospech poručiteľa ešte pred smrťou. Súd mal
využiť možnosť dočasného zmrazenia právneho úkonu, čo je účelom neodkladného opatrenia. Opakom
tejto zásady je nečinnosť vedúca k nezvratnej strate majetku.
7.4Úvahaoinýchopatreniachjeprávneajfaktickymylná.Vbode5.uzneseniasúduviedol,žežalobkyňa
mohla žiadať o iné vhodné opatrenie. To je nesprávne, keďže žiadny iný nástroj nedokáže zabrániť

zánikuvlastníckehoprávavčase,logickynelogické,keďžežalobkyňanemôžesamajednostrannebrániť
výmazu alebo zápisu v katastri a navyše, žiadne miernejšie opatrenie nebolo naznačené, čo poukazuje
na účelovosť tejto poznámky a nie je reálny návrh riešenia.
7.5 Súd ignoroval trestnoprávny rámec veci a živý proces na prokuratúre. V čase vydania uznesenia
už bol podaný trestný podnet na obdarovaného aj osoby, ktoré sa podieľali na uzatvorení a uplatnení

darovacej zmluvy. Rovnako existuje podozrenie na závažné pochybenia zdravotníckeho zariadenia
a podozrenia na manipuláciu podpisov. Tieto skutočnosti súd vôbec nehodnotil, resp. ich v rozpore
s dôkazmi zľahčil ako rodinný konflikt, čím úplne odignoroval právnu relevanciu aktuálnych procesov
na strane štátu.
7.6 Súd nehodnotil riziko zániku majetku, ale vzťahy medzi osobami. V rozhodnutí absentuje riadna

analýza hrozby zániku predmetu konania, teda darovanej nehnuteľnosti. Namiesto toho sa súd venoval
len domnelým vzťahovým rovinám medzi účastníkmi, čím dochádza k prekročeniu rámca rozhodovania
o neodkladnom opatrení, a k zanedbaniu reálneho rizika straty predmetu sporu. V bode 12. napadnutého
uznesenia sa súd dopustil závažného pochybenia, keď bez vykonania dokazovania a vypočutia
účastníkov hodnotí budúci výsledok sporu. Takýto postup predstavuje neoprávnenú predikciu, ktorou

súd vopred znižuje vážnosť podanej žaloby a signalizuje nedôveru v jej úspešnosť, čím neprípustne
zasahujedoprincípurovnostiúčastníkovkonania.VtejtosúvislostipoukázalanarozhodnutieÚstavného
súdu SR sp.zn. IV. ÚS 488/2011, sp.zn. I. ÚS 352/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Sž/21,22/2011, sp.zn. 3Cdo/18/2012. Záverom uviedla, že súd si sám protirečil, keď bolo uvedené,
že žalobkyňa mala využiť iné možnosti, no v bode 12. hodnotí dôkazy a vzťahy tak, ako by už bolo

rozhodnuté vo veci samej.
7.7 Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol o nariadení
neodkladného opatrenia v zmysle pôvodného návrhu.8. Odvolanie žalobkyne nebolo protistrane doručené s poukazom na ust. § 331 ods. 1 druhá veta CSP.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správne potvrdil.

11.Súdprvejinštanciepriposudzovanínaplneniaprocesnýchpodmienokapredpokladovprenariadenie
neodkladného opatrenia správne aplikoval ust. § 324 a § 325 ods. 1 a ods. 2 CSP, správne ich
interpretoval a vyvodil správne skutkové aj právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
so správnymi dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v súlade s ust. § 378 ods. 2 CSP poukazuje.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené
všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa neosvedčila
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením.

13. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou vo
veci samej.

14. V zmysle zákonných ustanovení § 324 a nasl. CSP predpokladom nariadenia neodkladných opatrení
po začatí konania vo veci samej je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie
obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3.
preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie
tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania – poznámka
odvolacieho súdu).

15. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému

porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda, či ide o zásah primeraný).

16. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

17.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

18. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmaťpravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový
poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ
preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

19. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie

ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu

viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

20. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre

nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť
ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Už len nesplnenie jednej z uvedených podmienok je
dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby sa súd zaoberal
splnením ostatných dvoch podmienok.

21. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana žalobkyňa vyvodila z tej skutočnosti, že jej otec pred smrťou
previedol vlastnícke právo ku garáži na žalovaného darovacou zmluvou, pričom vzhľadom na zdravotnú
nespôsobilosť otca považuje uvedenú darovaciu zmluvu za neplatnú a domáha sa vyslovenia jej
neplatnosti.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu, ak skúmal splnenie podmienky osvedčenia dôvodnosti
nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana navrhovaným neodkladným opatrením.

23. Vychádzajúc z predmetu konania vo veci samej vymedzeným žalobkyňou je zrejmé, že sa domáha

neplatnosti darovacej zmluvy, teda určenia právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d/ CSP.

24.Súdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveru,žežaloba podľaust.§137písm.d/CSPjeprípustná
iba v prípade, že tak vyplýva z osobitného predpisu. Nakoľko v danom prípade určenie neplatnosti
darovacej zmluvy uzavretej poručiteľom ako darcom z osobitného právneho predpisu nevyplýva, je

žalobkyňou podaná žaloba procesne neprípustná.

25. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie nespochybnil dôvody tvrdené žalobkyňou ani ich
nezľahčuje, rovnako ako odvolací súd, avšak aj odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňa na ochranu
svojich práv vo veci samej nezvolila účinný prostriedok nápravy, z dôvodu ktorého jej nemohla

byť poskytnutá ochrana ani navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko je zrejmé, že miera
pravdepodobnosti zamietnutia žaloby je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej
vyhoveniu.

26. Odvolací súd nebagatelizuje dôkazy predložené žalobkyňou, z ktorých vyplýva riziko zániku majetku

v prebiehajúcom dedičskom konaní, avšak zdôrazňuje, že osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému má
byť poskytnutá ochrana navrhovaným neodkladným opatrením je nevyhnutné skúmať vo vzťahu ku
žalobe vo veci samej a k predmetu v nej vymedzenému. Súd prvej inštancie posudzoval iba mieru
pravdepodobnosti úspechu vo veci samej, preto sa nezaoberal, a ani v danom štádiu konania nemohol
zaoberať, analýzou hrozby zániku predmetu konania.

27. Ako uviedol odvolací súd vyššie, miera pravdepodobnosti zamietnutia žaloby vo veci samej je v
danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej vyhoveniu a to z dôvodov, na ktoré výstižne
poukázal súd prvej inštancie. Uvedený záver je možné vyvodiť bez ohľadu na prebiehajúce dedičskékonanie a dôkazy o spornosti darovacej zmluvy, pričom sa v žiadnom prípade nejedná prejudikovanie
budúceho výsledku sporu.

28. Ako nenáležitú odvolací súd vníma odvolaciu námietku žalobkyne, že v bode 5 uznesenia sudkyňa
tvrdí, že žalobkyňa mohla žiadať o iné vhodné opatrenia. V bode 5 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia totiž súd citoval ust. § 324 ods. 1,3 CSP, a teda jeho obsahom nie sú žiadne (akékoľvek)
úvahy súdu prvej inštancie.

29. Rovnako napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie vzťahov medzi osobami žalobkyňa,
poručiteľ a žalovaný, čím by malo dôjsť k prekročeniu rámca rozhodovania o NO, z ktorého dôvodu
uvedená odvolacia námietka nie je dôvodná.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne

v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov tohto odvolacieho konania,
rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).