Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/2776/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123456013
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123456013.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomXXXXXC.XX,ovymoženie196.194,77eurspríslušenstvom,vedenejsúdnymexekútorom
JUDr. Ing. Pavol Malík, so sídlom 1. mája 22, 010 01 Žilina, 106EX 639/23, o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.11.2024, sp. zn. 76Ek/2776/2023, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.11.2024, sp. zn. 76Ek/2776/2023, tak, že

I. Zastavuje exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

II. Vracia vec v časti rozhodovania o nároku na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie (vrátane trov tohto sťažnostného konania) súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na prerušenie exekučného konania (výrok I.)
a zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok II.).

2. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia
196.194,77 eur s prísl. na základe rozhodnutia Daňového úradu Žilina sp. zn. 101744685/2018 zo

dňa 06.09.2018, rozhodnutia Daňového úradu Žilina sp. zn. 101409602/2020 zo dňa 08.09.2020 a
rozhodnutia Daňového úradu Žilina sp. zn. 101580488/2021 zo dňa 26.08.2021.

3. Povinný podal v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na prerušenie exekučného konania s tým, že žiadal predložiť vec Ústavnému súdu SR
s otázkou, či je § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku v súlade s Ústavou. Namietal, že mu nebol

doručený návrh na vykonanie exekúcie so všetkými prílohami, ale iba upovedomenie o začatí exekúcie.
Ďalej uviedol, že v jednom exekučnom konaní nemôžu ako exekučné tituly figurovať tri skutkovo
nesúvisiace rozhodnutia, že oprávnený nepreukázal právne nástupníctvo, namietal premlčanie, nakoľko
sa vymáhajú daňové nedoplatky za obdobia 2000 – 2001 a tvrdil zánik práva vymáhať predmetné
pohľadávky.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že na základe vznesenej námietky premlčania
považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za čiastočne dôvodný a súhlasí so zastavením
exekúcie v časti istiny 135.449,94 eur. Za nedôvodný však návrh povinného považoval v časti istiny
60.744,83 eur.

5. Súdny exekútor upovedomením o zastavení exekúcie zo dňa 17.09.2024 upovedomil účastníkov

o zastavení exekúcie vo výške 135.449,94 eur v zmysle § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
z dôvodu, že čiastočné zastavenie exekúcie navrhol oprávnený.6. Súdny úradník tak uviedol, že po tomto čiastočnom zastavení exekúcie zostalo jej predmetom
vymoženie istiny 60.744,83 eur, pričom táto sumu vyplýva z rozhodnutia č. 50039/2006 z 13.12.2006 vo

výške 1.828,53 eur, z rozhodnutie č. 32615/2007 z 21.08.2007 vo výške 58.625,30 eur a z rozhodnutia
č. 47040/2011 z 06.10.2011 vo výške 291,- eur.

7. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 ods. 1 písm. f), § 80 ods. 1, 2, § 85 ods. 1,

4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a uviedol, že je možné vo veci rozhodnúť
aj bez prerušenia exekučného konania. Odkázal na § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého sa povinnému zasiela len upovedomenie o začatí exekúcie. Súdny exekútor ani súd nie sú
povinní povinnému zasielať návrh a prílohy k nemu. Ďalej uviedol, že ak oprávnený disponuje viacerými
exekučnými titulmi voči povinnému, je možné všetky tieto tituly uviesť v rámci jedného návrhu na
vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neobmedzuje oprávneného, aby v každom

návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil len jeden exekučný titul. Takéto konanie by nebolo efektívne
ani hospodárne a umelo by navyšovalo počet podaných návrhov na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol,
že bolo posúdené, či došlo k postúpeniu pohľadávky na oprávneného, a to tak, že oprávnený uviedol
zmluvy, na podklade ktorých došlo k postúpeniu pohľadávky a ktoré sú verejne dostupné v Centrálnom
registrizmlúv.Oprávnenýpripojilajvýpiszprílohykzmluveopostúpenídaňovýchacolnýchnedoplatkov,

v rámci ktorej bola identifikovaná pohľadávka, ktorá sa má v exekučnom konaní vymôcť, a to uvedením
mena, priezviska a rodného čísla osoby, voči ktorej pohľadávka existuje, číslom rozhodnutia, dátumom
jeho vykonateľnosti a výškou postúpenej pohľadávky.

8. Ďalej súdny úradník uviedol, že daňový nedoplatok vzniká v momente, keď daňový subjekt nezaplatí

vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane v rozhodnutí. Daňový nedoplatok vyrubený v
Rozhodnutí č. 47040/2011 vznikol 30.11.2011 a od tohto momentu plynula premlčacia doba v zmysle §
85 ods. 1 daňového poriadku. K jej uplynutiu by došlo 31.12.2017, avšak 25.09.2012 bola vydaná výzva,
čím začala 01.01.2013 plynúť nová šesťročná premlčacia doba. K jej uplynutiu by došlo 01.01.2019,
avšak 18.09.2017 bola vydaná výzva, čím podľa súdneho úradníka začala plynúť 01.01.2018 (ďalšia)

nová šesťročná premlčacia doba (ktorá by uplynula 01.01.2024, k čomu už z dôvodu podania návrhu
na vykonanie exekúcie dňa 06.12.2023 nedošlo).

9. Daňový nedoplatok vyrubený v Rozhodnutí č. 50039/2006 vznikol 19.01.2007 a daňový nedoplatok v
Rozhodnutí č. 32615/2007 vznikol 13.10.2007. Od týchto momentov teda plynuli premlčacie doby. K ich

uplynutiu by došlo 31.12.2013, avšak 06.09.2013 bola vydaná výzva, čím začali plynúť 01.01.2014 nové
šesťročné premlčacie doby. K ich uplynutiu by došlo 01.01.2020, avšak 22.08.2018 bola vydaná výzva,
čím podľa súdneho úradníka začali plynúť 01.01.2019 (ďalšie) nové šesťročné premlčacie doby (ktoré
by uplynuli 31.12.2025, k čomu už z dôvodu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 06.12.2023
nedošlo). Súdny úradník tak uzavrel, že vymáhanie 60.744,83 eur je opodstatnené, nakoľko pohľadávky

priznané rozhodnutiami: č. 32615/2007 zo dňa 21.08.2007, č. 50039/2006 zo dňa 13.12.2006 a č.
47040/2011 zo dňa 06.10.2011 nie sú premlčané.

10. K tvrdenému zániku pohľadávok podľa § 85 ods. 4 daňového poriadku súdny úradník uviedol, že
daňové nedoplatky vznikli 30.11.2011, 13.12.2006 a 13.10.2007, teda ani pri jednom z rozhodnutí ku dňu

podanianávrhunavykonanieexekúcieneuplynuladvadsaťročnáprekluzívnadoba.Právonavymáhanie
daňového nedoplatku teda nezaniklo.

11. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že sa jeho
návrhu na prerušenie exekučného konania a návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovie.

Povinný zopakoval svoje námietky zo svojho návrhu, teda že mu nebol doručený návrh na vykonanie
exekúcie, že mu neboli doručené písomnosti preukazujúce postúpenie pohľadávky na oprávneného a že
uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Ďalej uviedol, že výzvy č. 9511301/5/4082609/2013 a č.
9511301/4076017/2013 mu neboli doručené, boli nesprávne doručované jemu ako živnostníkovi (aj keď
ním už nebol) a boli nesprávne doručené jeho manželke, o čom predložil jej čestné prehlásenie.

12. Oprávnený k sťažnosti uviedol, že pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie riadne preukázal
nadobudnutie postúpených daňových nedoplatkov a tým svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu
na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol nemá žiadny právny dôvod spochybňovať zákonnosť postupupoštového doručovateľa pri doručovaní zásielky. Poštový doručovateľ doručil zásielku oprávnenému
prijímateľovi, ktorý bol dozaista na prevzatie zásielky splnomocnený zo strany adresáta. Dôkazné
bremeno je na strane povinného, nakoľko doručenka má charakter verejnej listiny.

13. V ďalšom vyjadrení povinný zotrval na svojej predošlej argumentácii.

14. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom
exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom
predpísanénáležitosti(§127CSP,§243CSP),súdpreskúmalnapadnutéuznesenievmedziachdaných
rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného
poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

15. Súd uvádza, že súdny úradník sa správne vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie

oprávneného, keď bolo náležite preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky na oprávneného, a to na
základe zmluvy, ktorá je dostupná v Centrálnom registri zmlúv a predloženého výpisu z prílohy k zmluve
v rámci ktorej bola identifikovaná pohľadávka, ktorá sa má v exekučnom konaní vymôcť (uvedením
mena, priezviska a rodného čísla osoby, voči ktorej pohľadávka existuje, číslom rozhodnutia, dátumom
jeho vykonateľnosti a výškou postúpenej pohľadávky). Nedôvodné sú aj ďalšie námietky povinného

spočívajúce v nedoručení návrhu na vykonanie exekúcie, dokladov týkajúcich sa postúpenia pohľadávky
a nesprávnosti doručovania v základnom konaní. Čo sa týka tvrdeného premlčania vymáhaného nároku
však súd musí dať za pravdu povinnému, a to z nasledujúcich dôvodov:

16. Oprávnený správne poukázal na § 85 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého je právo

na vymáhanie daňového nedoplatku premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku,
v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Správne oprávnený uvádzal aj to, že ak správca dane v tejto lehote
doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, začína plynúť nová (opätovne
šesťročná) premlčacia doba po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva doručená. Oprávnený
predložil výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku z 25.09.2012 a z 06.09.2013, v ktorých správca dane

vyzval povinného na uhradenie daňových nedoplatkov o. i. vyrubených rozhodnutiami č. 50039/2006 z
13.12.2006nasumu1.828,53eur,č.32615/2007z21.08.2007nasumu58.625,30eurač.47040/2011z
06.10.2011 na sumu 291,- eur. V zhode s oprávneným súd uvádza, že pri týchto daňových nedoplatkoch
vyrubených týmito rozhodnutiami správcu dane tak na základe predložených výziev začali plynúť nové
šesťročné premlčacie doby. Avšak, v rozpore s oprávneným, už súd uvádza, že na ich uplynutie nemalo

vplyv vydanie nových (ďalších) výziev na zaplatenie daňového nedoplatku z 18.09.2017 a z 22.08.2018,
kde sa opätovne uvádzajú rovnaké daňové nedoplatky. Súd sa pridržiava výkladu predmetného
zákonného ustanovenie Najvyšším súdom SR, ktorý uviedol, že správca dane nie je oprávnený zasielať
výzvu podľa § 58a zákona o správe daní (teraz § 85 ods. 1 daňového poriadku) opakovane, ale len raz
(z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/36/2011, obdobne viď aj v rozhodnutí Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1106//2023). Správca dane teda v premlčacej dobe mohol vydať výzvu na
zaplatenie daňového nedoplatku, s čím bol spojený začiatok novej šesťročnej premlčacej doby plynuvšej
od začiatku nasledujúceho roka, to však účinne mohol realizovať len raz. Opakované vydávanie výzvy
a tým opakované zakladanie ďalšej šesťročnej premlčacej doby považuje súd za rozporné so zákonom,
resp. ako to uviedol Najvyšší súd, ak zákonodarca nezakazuje správcovi dane zaslať viac ako len

jednu výzvu na vymáhanie toho istého daňového nedoplatku, neznamená to, že by bolo možné zaslať
daňovému dlžníkovi výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku aj opakovane. Takýto výklad by bol
nepochybne v rozpore so základným princípom konania, rozhodovania a rozsahu práv štátnych orgánov
tak, ako ho upravuje Ústava SR. Z princípu legality štátnej moci (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) vyplýva, že ak
právna norma nejaké konanie štátnemu orgánu výslovne nezakazuje, neznamená to, že takéto konanie

je dovolené (opätovne z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/36/2011).

17. Ak teda na zaplatenie daňového nedoplatku vyrubeného v Rozhodnutí č. 47040/2011, ktorý daňový
nedoplatok bol splatný 30.11.2011 a k jeho premlčaniu by došlo 31.12.2017, bol povinný vyzvaný
25.09.2012, čím začala 01.01.2013 plynúť nová šesťročná premlčacia doba, k jej uplynutiu došlo

01.01.2019. Nová výzva z 18.09.2017, ktorou bol povinný opätovne vyzvaný na zaplatenie totožného
daňového nedoplatku z Rozhodnutia č. 47040/2011, tak už nemohla spôsobiť vznik ďalšej novej
premlčacej doby. Ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie 06.12.2023 tak už premlčacia dobamárne dňa 01.01.2019 uplynula, čoho sa povinný svojim dôvodným návrhom na zastavenie exekúcie
úspešne dovolal.

18. Totožne, ak na zaplatenie daňových nedoplatkov vyrubených v Rozhodnutiach č. 50039/2006 a č.
32615/2007, ktoré daňové nedoplatky boli splatné 19.01.2007 a 13.10.2007 a k ich premlčaniu by došlo
v roku 2013, bol povinný vyzvaný 06.09.2013, čím začali 01.01.2014 plynúť nové šesťročné premlčacie
doby, k ich uplynutiu došlo 01.01.2020. Nová výzva z 22.08.2018, ktorou bol povinný opätovne vyzvaný
na zaplatenie totožných daňových nedoplatkov z Rozhodnutí č. č. 50039/2006 a č. 32615/2007, tak už

nemohla spôsobiť vznik ďalších nových premlčacích dôb. Ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie
06.12.2023 tak už premlčacie doby márne dňa 01.01.2020 uplynuli, čoho sa povinný svojim dôvodným
návrhom na zastavenie exekúcie úspešne dovolal.

19.Sohľadomnauvedenésúd,podľa§250ods.2CSP,nesprávneuzneseniesúdnehoúradníkazmenil,
a to tak, že zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko je daná iná

skutočnosť (premlčanie), ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (exekučných titulov).

20. V dôsledku zmeny napadnutého uznesenia a zastavenia exekúcie bolo ďalej potrebné rozhodnúť
o trovách exekúcie účastníkov konania a súdneho exekútora. Keďže súd v čase rozhodovania
nedisponoval potrebnými podkladmi a tiež z dôvodu potreby zachovania dvojinštančnosti konania súd

rozhodol,ževčastirozhodovaniaotrováchexekúcie(vrátanetrovtohtosťažnostnéhokonania)vecvrátil
súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie. Úlohou súdneho úradníka v ďalšom priebehu konania tak
bude rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, a teda rozhodnúť, ktorému z účastníkov v dôsledku zastavenia
exekúcie a vzhľadom na dôvody jej zastavenia patrí náhrada trov konania a prípadne v akej výške
(vrátane trov tohto sťažnostného konania). Súčasne, vzhľadom na rozhodnutie o zastavení exekúcie,

rozhodne aj o tom, ktorý z účastníkov bude hradiť trovy súdneho exekútora a v akej výške, predtým však
bude potrebné súdneho exekútora vyzvať na ich vyčíslenie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).