Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325203180
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325203180.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/
XX, XXX XX G., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava,
proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celosti zamieta.

Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX podala na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k obydliu žalobkyne na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parc.

č. XXXX/XX, o výmere 743 m2, v obci G., katastrálne územie G., okres G., zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor a tiež zákaz priblížiť sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní a uložil
žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania.

2. Podanie návrhu odôvodnila tým, že ona a žalovaný sú bývalí manželia. Narodili sa im dve maloleté

deti: A. F., nar. XX. XX. XXXX, a H. F., nar. XX. XX. XXXX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Humenné zo dňa 27.11.2025, sp. zn. 10P/207/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 27.11.2024. Dňa 06.03.2025 podala na tunajší súd žalobu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené pod sp. zn 6C/18/2025.

K rozhodnutiu ukončiť manželstvo dospela na základe priebehu posledných troch rokov spoločného

spolužitia. V tomto období začal žalovaný intenzívne hrať hazardné hry prostredníctvom online
herní. Približne pred rokom zaznamenala výrazné zmeny v správaní žalovaného. Žalovaný bol čoraz
nervóznejší, uzavretejší a bolo zjavné, že ho niečo trápi, pričom sa žalobkyni odmietal s čímkoľvek
zdôveriť. Vysvetľoval to tým, že má veľa pracovných povinností a nedarí sa mu, avšak nikdy neuviedol
skutočný dôvod svojho konania. Počas manželstva nemala prehľad o spoločných financiách ani o
príjmoch a výdavkoch žalovaného, keďže ten disponoval viacerými účtami vedenými na jeho meno. Na

jeden zo svojich osobných účtov prijal aj finančné prostriedky z predaja spoločného bytu a bola mu
tam vyplatená aj časť hypotekárneho úveru vo výške 70 000,- eur. O hospodárenie v domácnosti sa
staral výlučne žalovaný, keďže mal príjem z podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo ona bola na materskej
dovolenke. Z celkového priebehu spoločného spolužitia bolo zrejmé, že žalovaný si neželal, aby mala
prehľad o jeho finančných transakciách. Po nadobudnutí prístupu k účtom si všimla opakujúce sa
transakcie smerujúce na platformu Tipsport. Spočiatku o tom so žalovaným komunikovala, avšak

žalovaný akékoľvek stávkovanie popieral. Situácia eskalovala niekoľko mesiacov neskôr, keď bola
domácnosť odpojená od elektrickej energie. Žalovaný najprv tvrdil, že ide o technickú poruchu. Popreverení veci priamo u dodávateľa energií žalobkyňa zistila, že nedošlo k žiadnej poruche, ale k
odpojeniu z dôvodu dlhodobého nehradenia platieb. Následne vyšlo najavo, že žalovaný neuhrádzal ani
platby za vodu a plyn.

Keďže akákoľvek racionálna komunikácia so žalovaným nebola možná, spolu s maloletými deťmi sa
dočasne presťahovala k svojim rodičom. Po čase sa účastníci dohodli, že žalovaný sa z rodinného
domu odsťahuje, keďže maloleté deti tam majú svoj domov a žalovaný minul podstatnú časť spoločných
finančných prostriedkov na hazardné hry. Rodinný dom teda následne začala výlučne užívať ona spolu

s maloletými deťmi, ktoré jej boli zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Rodinný dom predstavuje
stabilné a dlhodobo vytvorené rodinné zázemie maloletých a je ich jediným domovom. Od momentu,
keď žalovaný opustil spoločnú domácnosť, hradí výlučne ona a bez akejkoľvek finančnej participácie
žalovaného všetky náklady spojené s prevádzkou rodinného domu, ako aj splátky hypotekárneho úveru
viazaného na túto nehnuteľnosť.

V ďalšom uviedla, že v súčasnosti dochádza k výraznej a neustále narastajúcej eskalácii napätia zo
stranyžalovaného.Jehosprávaniesastalomimoriadnenevyspytateľným,agresívnymavykazujeznaky,
ktoré objektívne nasvedčujú bezprostrednému ohrozeniu žalobkyne a maloletých detí. Žalovaný sa
dopúšťa konaní, ktoré prekračujú rámec bežného konfliktu medzi bývalými manželmi a nesú so sebou
reálnu hrozbu vážneho fyzického aj psychického zásahu do integrity žalobkyne a maloletých detí.

Správanie žalovaného je charakterizované opakovanými incidentmi, ktoré vzbudzujú dôvodnú obavu z
jeho schopnosti ovládať vlastné správanie a z jeho rastúcej agresivity. Jeho konanie priamo zasahuje
do pokojného výkonu rodičovských práv žalobkyne a narúša pokojné a bezpečné užívanie rodinného
domu, ktorý predstavuje jediné stabilné zázemie maloletých detí. Následkom konania žalovaného vzniká
situácia, ktorá už presahuje hranice konfliktu a nadobúda charakter ohrozenia, ktoré môže viesť k

ujme na zdraví alebo inému závažnému zásahu do práv chránených právnym poriadkom. Takéto
správanie žalovaného vytvára pre žalobkyňu aj maloleté deti prostredie trvalo nebezpečné, stresujúce
a nezlučiteľné s ich elementárnym právom na bezpečný rodinný život, stabilitu a ochranu pred násilím
či psychickým nátlakom. Intenzita a povaha konania žalovaného odôvodňujú potrebu okamžitej a
efektívnej súdnej ochrany, vrátane uloženia zákazu priblíženia sa k obydliu žalobkyne a maloletých, aby

sa predišlo ďalšiemu eskalujúcemu ohrozeniu ich zdravia, bezpečnosti a riadneho vývinu.

Pokiaľ sa jedná o dôvod podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že dňa XX.XX.
XXXX žalovaný telefonoval so svojimi maloletými deťmi cez aplikáciu FaceTime. Maloletí počas hovoru
pôsobili pokojne a s detskou spontánnosťou mu oznámili, že „idú na koláčik", po čom spolu s maloletými

deťmi opustila rodinný dom. Netušila, že návrat domov o necelú hodinu a pol sa stane pre ňu aj maloleté
deti traumatickým zážitkom, ktorý výrazne naruší ich pocit bezpečia a pokojného domova. Po príchode
pred rodinný dom ju okamžite zarazil neprirodzený obraz, keďže v celom dome svietilo svetlo, hoci pred
odchodom všetko starostlivo zhasla. Už len tento moment vyvolal u maloletých detí paniku, t. j. maloletí
začali plakať, odmietali vystúpiť z motorového vozidla a prosili žalobkyňu, aby nešla dnu, pretože sa

boja, že tam „niekto je". Rozhodla sa maloleté deti ponechať v bezpečí motorového vozidla a sama
vošla do domu. Hneď po otvorení dverí ucítila, že niečo nie je v poriadku. Dom, ktorý má byť pre ňu
aj maloletých miestom pokoja, pôsobil chladne, narušene a cudzie. Pri prechádzaní prízemia narazila
na prvé šokujúce zistenie, keďže zámok na pivničných dverách bol násilne vylomený. Kov bol ohnutý,
zámok visel len na kúsku materiálu, akoby bol niekto odhodlaný dostať sa dnu bez ohľadu na prekážky.

Krátko nato si všimla stopy krvi, ktoré sa nachádzali na dverách aj v kuchynskej časti. Tento pohľad v nej
vyvolal okamžitý strach, že v dome ešte niekto môže byť. Napriek tomu prešla celý dom, skontrolovala
všetky izby a až po uistení, že sa v dome nikto nenachádza, sa vrátila k maloletým deťom. Deti sa jej
takmer vrhli do náručia, plakali, prosili ju, aby ich „nevypúšťala samých", odmietali vstúpiť dnu. Ich detský
strach sa postupne menil na hysterický plač, keď vstúpili do osvieteného a narušeného priestoru. V

spálni našla otvorený šuplík, v ktorom sa bežne nachádzala jej šperkovnica. Tá však chýbala. Následne
privolala políciu, pričom sa súčasne snažila upokojiť maloleté deti, ktoré jej opakovane hovorili, že ten
zlý človek sa vráti, a neustále sa jej držali za ruky. V čase, keď už bola polícia na mieste, jej prišla od
žalovaného SMS správa, v ktorej jej písal, že má na linke plesnivé ovocie. Až v tej chvíli si uvedomila,
že do domu musel vstúpiť žalovaný. Bolo jej jasné, že situácia, ktorú ona aj maloleté deti prežili, nebola

náhodná, ale úmyselný akt zastrašovania, ktorého cieľom bolo vyvolať chaos, strach a psychickú ujmu.
Svetlá ponechané v celom dome rozsvietené, vylomený zámok, krv na mieste, to všetko nasvedčuje
tomu, že žalovaný chcel, aby po návrate zažila čo najväčší šok. A tento šok nezasiahol len ju, ale najmäich maloleté deti, ktoré odvtedy odmietajú spať vo svojich izbách, boja sa byť čo i len na chvíľu samy a
počas noci sa budia s plačom, že niekto vojde do domu.

V ďalšom uviedla, že polícia na mieste vykonala potrebné úkony, zdokumentovala násilné vniknutie,
odobrala stopy krvi a odtlačky prstov a začala trestné konanie. Napriek týmto zjavne násilným zásahom
žalovaný polícii uviedol, že si bol len pre nabíjačku, čo je vysoko nevierohodné tvrdenie, úplne nesúladné
s rozsahom poškodenia, s krvou na mieste aj s odcudzením vecí žalobkyne.

Poukázala, že zo dňa XX.XX.XXXX nie je izolovaným vybočením, ale vyvrcholením dlhodobého,
stupňujúceho sa a manipulatívneho správania žalovaného. Žalovaný už v minulosti bez jej súhlasu
vstupoval do rodinného domu, keď bola v práci, narúšal jej súkromie, prehľadával jej osobné veci,
dokonca neoprávnene prenikol do jej pracovného počítača, kde si fotografoval jej súkromnú aj pracovnú
korešpondenciu. Počas Veľkej noci jej zmizli šperky, čo ona to vtedy neriešila, aby neeskalovala
napätie, no situácia sa odvtedy výrazne zhoršila. Na pozadí prebiehajúceho konania o vyporiadanie

BSM žalovaný opakovane vyjadruje podráždenie a hnev z toho, že ona s maloletými deťmi býva v
rodinnom dome, čo ešte zvýrazňuje jeho motív konať zastrašujúco. Incident z XX. novembra predstavuje
kvalitatívny posun od narúšania súkromia k otvorenému ohrozeniu bezpečia obydlia a tým aj bezpečia
maloletých detí. Maloleté deti boli priamo vystavené traumatickému zážitku, ktorý zanechal výrazné
psychické následky. Má preto vážnu a dôvodnú obavu, že žalovaný môže v podobnom konaní

pokračovať alebo ho ešte viac eskalovať. Jeho správanie je nepredvídateľné, impulzívne a zamerané
na psychické ovládanie a destabilizáciu rodinného prostredia. To, že bez akýchkoľvek zábran vošiel
do obydlia, poškodil zámok, zanechal krv, rozsvietil celý dom a nechal jeho vlastné maloletí deti prežiť
šokujúci návrat, je ukazovateľom toho, že rešpekt k hraniciam, zákonom aj bezpečiu maloletých detí je
u žalovaného zásadne narušený.

3. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín
od doručenia návrhu.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.

Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo
veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

4. Súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené

zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Občianskeho súdneho
poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia budeohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny
vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv

nad nevyhnutnú mieru.

5. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je upraviť zdržanie sa
určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenie vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi
okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje

listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby,
písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.

6. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a
zistil, že je nedôvodný.

7. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných
slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita žalobca mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobca pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246).

8. Z obsahu spisu súd nezistil existenciu tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie
žalobkyne opísaným konaním žalovaného a odôvodňovali by okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP v požadovanom znení.

9. Z dokladov predložených žalobkyňou a ňou uvedených skutkových okolností vyplýva, že strany
konania sú bývalí manželia a v súčasnej dobe sa na tunajšom súd vedie konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom vyporiadania je aj dom so súpisným číslom XXX I. G.. Po
rozvod manželstva vzhľadom na vzájomnú dohodu medzi stranami sporu, v súčasnej dobe v dome žije

žalobkyňa s ich dvomi maloletými deťmi.

10. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný v čase neprítomnosti žalobkyne vstúpil do rodinného domu súp. č. XXX
I. G., poškodil zámok na vchodových dverách do pivnice a celý dom zanechal rozsvietený. Uvedené
konanie u žalobkyne vzbudilo obavu zo správania sa žalovaného, tvrdí, že má z neho strach, bojí sa ho

atiež,žerovnaképocitymajúajichmaloletédeti.Konaniežalovanéhomalopodľajejtvrdenímimoriadne
závažný dopad práve na maloleté deti. Súd musí dať do pozornosti, že návrh petitu neodkladného
opatrenia sa vzťahuje výlučne na žalobkyňu, toto konanie sa maloletých detí netýka.

Pokiaľ sa jedná o neprimerané správanie sa žalovaného dňa XX.XX.XXXX, tak sa jedná sa prvé

takéto konanie žalovaného. Žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, aby sa takéhoto konania žalovaný
už dopustil, resp. aby sa jednalo o jeho opakované konanie. Okrem toho žalovaný do domu vstúpil
v čase keď mal vedomosť o tom, že tam žalobkyňa nie, teda súd nemá za preukázané, aby sa chcel
so žalobkyňou osobne kontaktovať. Od incidentu do dňa podania návrhu v danej právnej veci už
uplynul skoro mesiac a žalobkyňa ani netvrdí, žeby žalovaným či už rovnakým spôsobom, alebo inak

ju ohrozoval.

Súd podotýka, že rodinný dom súp. č. XXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Teda
žalovaný ako jeho spoluvlastník má právo so svojim majetkom nakladať a ho užívať. Doposiaľ jeho
vlastnícke právo žiadnym zákonným spôsobom obmedzené nebolo.

11. Pokiaľ sa jedná o predloženú SMS komunikáciu medzi stranami sporu, ani z tejto nevyplýva, aby
žalovaný mal v úmysle vyhľadávať osobne žalobkyňu, aby si vynucoval od nej osobný kontakt a to takým
spôsobom, aby mohlo dôjsť k narušeniu jej osobnej alebo telesnej integrity.12. Súd opätovne zdôrazňuje, že v konaní žiadnym spôsobom nemal za osvedčené, aby sám žalovaný
vyhľadával spoločnosť žalobkyne, aby ju osobne, telefonicky, elektronicky kontaktoval a to vrátane

sociálnych sietí alebo prostredníctvom tretej osoby.

Žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď táto nijakým spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu. Bolo totiž povinnosťou žalobkyne presvedčiť súd o potrebe nariadiť

neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý poskytuje a rozhodujúce
skutočnostiboltakpovinnýjednaktvrdiťanáležitýmspôsobomichajosvedčiť,pričomžalovanávnávrhu
uviedla len minimálne skutkové tvrdenia, z ktorých súd nemal za osvedčenú nutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov, odôvodňujúcu potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

Z návrhu žalobkyne vyplývalo, že žalobkyňa žiadala nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho

života a zdravia, dôvodiac, že sa bojí o seba a o zdravie a životy svojich detí, pričom táto jej obava je
bezprostredným následkom ojedinelého konania žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Z takéhoto popisu
skutkových okolností veci však podľa názoru súdu nevyplývali také závažné dôvody, ktoré by boli
dostatočným a spoľahlivým podkladom domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná alebo duševná
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť žalobkyne.

V tomto smere súd poukazuje, že v konaní o nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia dôkazné
bremeno zaťažuje samotného žalobcu. Napriek skutočnosti, že v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, na osvedčenie dôvodnosti nariadenia
neodkladného opatrenia nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu. Žalobca musí relevantným spôsobom

osvedčiť dôvodné podozrenie z násilia voči jeho osobe, ohrozenie svojej telesnej alebo duševnej
integrity konaním osoby, voči ktorej návrh smeruje. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia súd posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností
z nich vyplývajúcich.

13. V danej právnej veci teda súd nemal zo strany žalobkyne dostatočne spoľahlivo osvedčenú
dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby upraviť vzťah medzi ňou a žalovaným takými rozhodujúcimi
skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali jej tvrdeniu, že zo strany žalovaného voči nej dochádza k útokom,
stupňovaním agresivity, resp. správaniu takej intenzity, ktoré by odôvodňovalo obavu o život a zdravie

žalobkyne, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Na záver súd poukazuje, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci (§329 ods. 3 CSP). V prípade, ak sa žalovaný dopustí takého konania, ktoré by
vyvolávalo u žalobkyne dôvodnú obavu o jej život a zdravie, môže žalobkyňa opätovne podať návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom však bude povinná osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce
bezodkladný zásah súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré v tomto konaní
neosvedčila.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto úspešnému žalovanému
by patrila náhrada trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko návrh na nariadenie konania bol podaný
v samostatnom konaní, bol zamietnutý a teda rozhodnutie a ani samotný návrh sa v takomto prípade
žalovanému nedoručuje, žalovaný nemá vôbec vedomosť o tomto konaní, súd preto neúspešnej

žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Súd nepopiera, že slovné napádania, vulgárne vyhrážky, môžu mať výrazný negatívny dopad na
psychiku. Takéto konanie je možné považovať za obťažujúce, avšak aj takéto konanie pre okamžitýzásah zo strany súdu vyžaduje určitý neprimeranú mieru intenzity a možného bezprostredne hroziaceho
negatívneho dopadu, čo súd v tomto konaní nemal ani za osvedčené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do
Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).