Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225201607
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225201607.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, deti v zast.
kolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyDunajskáStreda,detirodičov:matka-D.
E., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v ÚVTOS Bratislava, a otec - F. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v ÚVTOS Leopoldov,
o návrhu navrhovateľky: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, F. I. J., na zverenie maloletých detí do
náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I Maloleté deti : A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľky : G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, F. I. J., ktorá má právo a je

povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú iba v bežných veciach.

II. Matka je povinná platiť výživné na malol. A. a na malol. C. v nevyhnutnej miere mesačne vo výške
30 % zo sumy životného minima na každé dieťa, vždy do 15. dňa mesiaca vopred príslušnému Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, od podania návrhu.

III. Otec je povinný platiť výživné na malol. A. D. na malol. C. v nevyhnutnej miere mesačne vo výške
30 % zo sumy životného minima na každé dieťa, vždy do 15. dňa mesiaca vopred príslušnému Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, od podania návrhu .

IV. Súd povinnosť zaplatiť dlžné výživné rodičom od podania návrhu do rozhodnutia vo veci neukladá.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, stará matka malol. detí sa návrhom dňa 22.05.2025 domáhala zverenia malol detí B.:
A.,nar.XX.XX.XXXX a C., nar.XX.XX.XXXX, zverenia do jej osobnej starostlivosti, keď obaja rodičia detí
sú vo výkone trestu a nemôžu v súčasnosti zabezpečiť riadnu starostlivosť o ne. Súčasne žiadala vydať
neodkladné opatrenie rovnakým obsahom.

2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26.05.2025 bolo vyhovené návrhu na zverenie detí do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľke až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, s tým, že ona bude

zastupovať deti v bežných veciach a spravovať ich majetok.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav vo veci:4. Rodičmi maloletých detí B.: A. I. XX.XX.XXXX a C. ,nar. XX.XX.XXXX, sú F. B., nar. XX.XX.XXXX a
D. E. nar.XX.XX.XXXX.Navrhovateľka je starou matkou detí zo strany otca.

5. Z evidencie obyvateľov Slovenska vyplýva , že obe deti majú hlásený trvalý pobyt na adrese K. L.
X/XX, M., kde má hlásený trvalý pobyt aj matka malol.detí. Otec detí má hlásený pobyt bezdomovca,
Bratislava-Petržalka.

6. Z vykonanej lustrácie výkonu trestu vyplynulo, že matka detí je hľadanou osobou , keď mala nastúpiť
do výkonu trestu od 10.05.2025 do 10.09.2025.Otec detí je rovnako odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody do 08.01.2027.

7. Z vykonaného šetrenie z výchovného prostredia vykonané kolíznym opatrovníkom dňa 04.11.2025
vyplynulo, že navrhovateľka, stará matka, spolu so svojím bývalým manželom, matkou maloletých detí

a mal. A. a C. obývajú štvorizbový rodinný dom. Dom je riadne a účelne zariadený, je prispôsobený
potrebám všetkých členov. Dom pozostáva zo vstupnej chodby, kuchyne, spálne, a ďalších dvoch izieb,
ktoré využíva matka s maloletými deťmi. Tieto izby majú aj samostatný vchod a kúpeľňu s wc. Maloleté
deti v súčasnosti spia v izbe so starou matkou, majú tu umiestnené detské postele. Stará matka uviedla,
že väčšinu času trávia s ňou. V čase šetrenia bola čistota a poriadok domácnosti, o ktorú sa stará

navrhovateľka na veľmi dobrej úrovni. V izbách, ktoré obýva matka bol značný neporiadok, po zemi
boli porozhadzované hračky a kusy detského oblečenia. Matka bola na tieto nedostatky upozornená
a uviedla, že neporiadok urobili deti. Stará matka je poberateľkou invalidného dôchodku, starý otec je
zamestnaný. Celkový príjem domácnosti je v sume cca 1800€. Keďže matka mala v minulosti problém
s požívaním návykových látok (po pôrode mal. C. mal novorodenec pozitívny test na metamfetamíny),

stará matka taktiež avizovala podozrenie na požívanie omamných látok matkou, bola matka požiadaná,
aby priniesla výsledky drogového testu najneskôr do 03.11.2025 k nahliadnutiu na úrad. Matka tak
neurobila, dňa 03.11.2025 sa na úrad dostavila, avšak bez vyšetrení, čo odôvodňovala tým, že jej to
lekárka odmietla urobiť, zmenila lekárku, neskôr uvádzala, že je nezamestnaná, neevidovaná, preto
nemôže zaplatiť test. Dňa 03.11.2025 úrad kontaktoval telefonicky starú matku, ktorá uvádzala, že

matka mal. detí často odchádza od detí, prichádza neskoro v noci, resp. až ráno. Maloleté deti spia so
starou matkou, ona zabezpečuje všetku starostlivosť o deti. Matka bola prepustená z výkonu trestu dňa
10.09.2025, avšak o deti nejaví vážnejší záujem, občas im kúpi nejaké sladkosti, stalo sa, že im škaredo
a vulgárne nadávala. Otec maloletých detí je momentálne vo výkone trestu, mal. deti sú s ním v kontakte
prevažne telefonicky, avšak s otcom sa stretávajú aj na osobných návštevách. Na základe šetrenia

možno konštatovať, že mal. deti majú u starých rodičov vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a
zdravý všestranný rozvoj. Mal. deti majú so starými rodičmi pekný vzťah a vytvorené silné citové puto.

8. Navrhovateľka mala pôvodne za to, že nie sú tu dôvody v ďalšom na zverenie detí do náhradnej
osobnej starostlivosti, keď načas matka sa zdržiavala na adrese Štvrtok na Ostrove. Starala sa o deti, aj

keď sa cez deň vzdialila z domu. Napriek odročenému pojednávaniu a opätovnému predvolaniu matky
na pojednávanie, sa nedostavila. Na pojednávaní navrhovateľka potvrdila, že matku dňa 24.11.2025
zadržali, keď nenastúpila do výkonu trestu, tak že možnosť zabezpečenia osobnej starostlivosti o deti
sa tým znemožnila. Žiadala deti ponechať v jej náhradnej starostlivosti. Deti sú na toto prostredie
zvyknuté, nakoľko tu bývali aj s rodičmi. Po návrate otca detí z výkonu trestu, by požiadal otec o

zverenie detí. Doposiaľ otec prispieva na deti okolo 50€ mesačne. Matka detí, kým bola doma kupovala
deťom potraviny aj oblečenie. O deti sa starala. Ona je poberateľkou rodinných prídavkov na deti. Je na
rodičovskej dovolenke . Pri starostlivosti o deti jej pomáha aj manžel po návrate zo zamestnania.

9. Kolízny opatrovník navrhol deti ponechať v náhradnej starostlivosti u navrhovateľky, ktoré výchovné

prostredie posúdili ako vyhovujúce.

10. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutímsúdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa.

11. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené
predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca
maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na
území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa

alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie.

12. Uvedené zákonné ustanovenia umožňujú v odôvodnených prípadoch, ak to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa, zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté
dieťataktozveriť,samôžestaťlenfyzickáosobastrvalýmpobytomnaúzemíSlovenskejrepubliky,ktorá

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak
spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do

náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie
zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého

dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal
súd . Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon
náhradnejosobnejstarostlivosti,atonajmäkvalitustarostlivostiodieťavnáhradnejosobnejstarostlivosti
a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. (v zmysle § 45 ods. 1

až 4, 7, 8, 9 zák. o rodine v znení platnom od 01.04.2017).

13.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žerodičiadetísúvovýkonetrestuodňatia
slobody, čo im znemožňuje vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Táto skutočnosť sama osobe
postačovala na rozhodnutie o zverení detí do náhradnej výchovy. Keďže o náhradnú výchovu prejavila

záujem stará matka malol. detí, ako najbližšia osoba, ktorá deti od malička pozná. Deti súd zvyknuté
na toto výchovné prostredie. Majú vytvorený blízky vzťah, súd považoval vyriešenie starostlivosti o
malol. deti za najvhodnejšie. Kolízny opatrovník považoval výchovné prostredie u navrhovateľky a jej
manžela za vyhovujúce tak po hygienickej stránke, ako aj zabezpečenia zdravého vývoja malol. detí v
usporiadanej rodine.

14. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

17. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom

alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak
povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné
maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na

účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

21. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného

dieťaťajepotrebnéskúmaťjehoskutočnéodôvodnenépotrebyspohľadomnazákonnúmierupovinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti
živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné

mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako
sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

22. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a
výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o

domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných
rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič,
ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd

povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

23. Obaja rodičia sú vo výkone trestu s obmedzením možnosti mať pravidelný príjem, čo ich
nezbavuje plnenia vyživovacej povinnosti. Súd ustálil výšku výživného v minimálnom rozsahu, 30% zo
životného minima na každé nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Deti sú obe zatiaľ v osobnej starostlivosti

navrhovateľky počas celého dňa. Obe sú zdravé. Sú na ne len bežné výdavky na stravovanie, ošatenie
a náklady na bývanie rodiny. Malol. A. by mal v budúcom roku nastúpiť do predškolského zariadenia.
Malol. C. nosí plienky, čo zvyšuje výdavky na hygienu dieťaťa.

24. Súd dlžné výživné neurčil, nakoľko rodičia na výživu detí podľa svojich možností a schopností zatiaľ

platili. Otec detí podľa tvrdenia navrhovateľky mesačne posielala okolo 50,-€ a matky kým bola doma
s deťmi realizovala potrebné nákupy pre deti.

25. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keď navrhovateľka náhradu trov konania nežiadala.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)