Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Danica Veselovská
Legislation area – Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/11/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124013181
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1124013181.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci odsúdeného C. L. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/573/2024 zo dňa 15.01.2026, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 26.02.2026 jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. L., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený
C. L. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej rozsudkom Mestského súdu Bratislava
I, sp. zn. 0T/573/2024 zo dňa 03.10.2024 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov
vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd prvého stupňa zaradil odsúdeného do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený nežil riadnym životom, nakoľko v skúšobnej dobe spáchal
úmyselný trestný čin.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej namieta, že má nastúpiť
ústavné liečenie a výkon trestu by nástup liečenia oddialil aj o 5 rokov. Chce nastúpiť liečenie čo najskôr,
aby mohol zmeniť spôsob života.
Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i
konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého rozhodnutia, a zistil, že sťažnosť odsúdeného
je nedôvodná.
Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený C. L. bol rozsudkom Mestského
súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/573/2024 zo dňa 03.10.2024 uznaný vinným zo spáchania prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa05.11.2024.Vzmysle§50ods.1Trestnéhozákona,vetadruhá,
skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 06.11.2024 a doposiaľ neuplynula.
Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom zisťovania spôsobu života odsúdeným
v skúšobnej dobe.Na verejnom zasadnutí súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, ktorý využil
svoje právo a nevypovedal, a prečítaním listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že odsúdený bol
trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/117/2025 zo dňa 25.04.2025 uznaný vinným
zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ktorého
sa dopustil dňa 22.04.2025.
Prokurátornaverejnomzasadnutínavrholrozhodnúťopremenetrestu,odsúdenýsavkonečnomnávrhu
nevyjadril.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v ods. 1,
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo
d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
Podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie
podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Správne postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že odsúdený C. L. neviedol riadny život,
keďpočasskúšobnejdobyspáchalrovnakýúmyselnýtrestnýčinakoten,prektorýbolaurčenáskúšobná
doba. Spáchanie úmyselného trestného činu je z hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania
v zmysle posudzovania vedenia riadneho života najvážnejšou formou protiprávneho konania, a vylučuje
záver o vedení riadneho života v skúšobnej dobe. Z tohto je evidentné, že podmienečný trest
odňatia slobody nemal na odsúdeného žiadny výchovný vplyv. K sťažnostným námietkam odsúdeného
sťažnostný súd uvádza, že tieto sú neopodstatnené, pretože jednak na svoju obhajobu neuviedol pri
svojom výsluchu žiadne skutočnosti, napr. pozitívne okolnosti z jeho prípadnej práce alebo rodiny, ani
neoznačil žiaden svoj spoločenský prínos počas skúšobnej doby, ktorý by mohol byť komparovaný so
spoločenskou ujmou, tzn. trestným činom, ktorý v skúšobnej dobe spáchal.
Sťažnostný súd konštatuje, že z formálneho hľadiska bolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v
platnosti a predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, pretože táto v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa ešte plynula, ale neboli zistené žiadne výnimočné pomery odsúdeného, ktoré by takýto
postup odôvodňovali so zreteľom na to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe dopustil špeciálnej recidívy.
V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdeného podľa § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený pred spáchaním
trestného činu, pre ktorý mu bola určená skúšobná doba, bol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť
odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.